{"guid": "f28210ab-39ac-4a43-af03-6cc3cdb0eedb:9a88c1bb-39b9-4dbc-bd5c-6cb07fbe891d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.2", "spisova_znacka": "1Obdo/40/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/40/2025 z 28. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2026, sp. zn. 1Obdo/40/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.2", "identifikacne_cislo": "8320202317", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": "Predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP) slúži stranám na zistenie a prípadné prehodnotenie vlastnej právnej pozície, nie je pre súd záväzné, pretože nejde o rozhodnutie súdu, a jeho zmena v priebehu konania po vykonanom dokazovaní nie je nesprávnym procesným postupom zakladajúcim vadu podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd stranám vytvoril priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany. Ak si zmluvné strany v kúpnej zmluve dohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru dňom platnosti a účinnosti zmluvy, teda pred jeho odovzdaním (§ 444 ObZ), a splatnosť kúpnej ceny viazali na doručenie faktúry, kupujúci sa ako vlastník dôvodne domáha vydania tovaru bez ohľadu na nezaplatenie kúpnej ceny; zánik povolenia kupujúceho na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v priebehu súdneho konania nezakladá nezákonnosť právoplatného rozhodnutia o vydaní vecí, ktorých vlastníkom sa stal v čase, keď povolením disponoval. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože predstavuje samostatný dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od dvoch kúpnych zmlúv na výrobky obranného priemyslu a vydania tovaru; súdy nižších inštancií určovaciu časť žaloby zamietli ako procesne neprípustnú (§ 137 písm. d) CSP), otázku platnosti odstúpenia posúdili prejudiciálne a žalovanej uložili tovar vydať, keďže žalobkyňa podľa zmlúv nadobudla vlastnícke právo dňom ich účinnosti a splatnosť kúpnej ceny viazaná na doručenie faktúry nenastala. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatočné odôvodnenie, zmenu predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie o synalagmatickom záväzku, nezohľadnenie nezaplatenia kúpnej ceny a rozporu zmlúv s dobrými mravmi a to, že žalobkyňa v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už nemala povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP, lebo odôvodnenia rozhodnutí oboch inštancií tvoria organický celok a zrozumiteľne odpovedajú na podstatné námietky, nesprávnosť skutkových zistení a hodnotenia dôkazov nie je vadou zmätočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP nie je pre súd záväzné. K zániku povolenia uviedol, že ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia nespadajúcu pod § 420 písm. f) CSP, a navyše zánik povolenia počas viacročného sporu nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ani nebráni vydaniu vecí, s ktorými žalobkyňa ako vlastník naloží spôsobom súladným s právnymi predpismi.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/392", "nazov": "zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/392-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "nazov": "§ 393 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a88c1bb-39b9-4dbc-bd5c-6cb07fbe891d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/40/2025\n8320202317\n28. 07. 2026\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2026:8320202317.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej\na členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne SlovDef\nTechnologies s.r.o., so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, IČO: 51 229 978, zastúpenej advokátkou\nJUDr. Beátou Kolcunovou, so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, proti žalovanej I.V.A., s.r.o., so\nsídlom 053 21 Matejovce nad Hornádom 2, IČO: 36 452 751, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom\nTomášom, so sídlom Trieda 1. mája 31, 052 05 Spišská Nová Ves, o neplatnosť odstúpenia od\nkúpnych zmlúv a vydanie tovaru, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n3Cob/89/2024-495 z 29. mája 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nDoterajší priebeh konania\n1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozsudku č. k. 17Cb/62/2020-335 z\n15. marca 2022 zamietol žalobu v časti o určenie, že odstúpenie žalovanej z 23. marca 2020 od kúpnej\nzmluvy uzavretej dňa 1. februára 2020 so žalobkyňou, je neplatné, výrokom II. zamietol žalobu v časti o\nurčenie, že odstúpenie žalovanej z 23. marca 2020 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29. januára 2020 so\nžalobkyňou, je neplatné, výrokom III. uložil žalovanej povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku\nvydať žalobkyni tovar: GSh - 23 v počte 12 kusov s výrobnými číslami: O., O., O., O., O., O., O., O., O.,\nO., O., O., nachádzajúci sa v sklade zbraní a streliva v bývalom areáli N. A. v K. R. H., výrokom IV. uložil\nžalovanej povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku vydať žalobkyni tovar: krabica releová\nKR-55 v počte kusov 12, skrinka releová KR-60 v počte kusov 15, skrinka releová KR-65 v počte kusov\n32, regulátor RTS-27-1A v počte kusov 23, triodová krabica KR-6 v počte kusov 6, krabica B-1 GO-27\nv počte kusov 130, krabica B-2 GO-27 v počte kusov 75, krabica B-3 GO-27 v počte kusov 116, krabica\nstabiliz. K-1 v počte kusov 15, krabica KDS1-1S v počte kusov 30, usmerňovač KM-1 v počte kusov\n7, kontaktné rele KR-200D v počte kusov 5, krabica releová KR-45 v počte kusov 20, menič napätia v\npočte kusov 1, pozorovací prístroj PP61 v počte kusov 13, menič napätia PSC-30 v počte kusov 1, menič\nnapätia PSC-50 v počte kusov 1, ovládací pult PT-125 C v počte kusov 27, menič PT-125-S v počte kusov\n205, PT-125-S v počte kusov 67, zip BS2365000 v počte kusov 81, zip BS2039001 v počte kusov 7, zip\nSTP2 v počte kusov 4, PTC-27-1A v počte kusov 34, PTC-27-3A v počte kusov 17, krabica prepínania\nrádiostaníc v počte kusov 4, regulátor napätia RN-10 v počte kusov 2, skrinka RP 5 tank v počte kusov\n3, rele RR-361-A v počte kusov 22, TKPU 2B v počte kusov 38, TNP1 v počte kusov 36, TNP1 prizma v\npočte kusov 270, TNP1 bez prizmy v počte kusov 46, optický prístroj TŠ2-49 v počte kusov 13, prístroj\nvodiča na nočné videnie v počte kusov 7, TVNO 2B v počte kusov 99, VKU-330-4 otočný konventor v\npočte kusov 1, zip na EMU-5PM v počte kusov 1, a to všetko v mieste I. XX v N., a kontrolná skúšobná\n\nstanica 2V8M1 nadstavba bez podvozku v počte kusov 1, nachádzajúca sa v skladových priestoroch H.\nK., C. XX v A. R. C. a výrokom V. nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola\ndňa 1. februára 2020 uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo dodanie a prevod vlastníckeho\npráva žalovanej ako predávajúcej na žalobkyňu ako kupujúcu k nasledovnému tovaru: dvojhlavňové\npalubné delo GSh-23 v počte 12 kusov (ďalej aj „tovar“). Kúpna cena za tovar bola dohodnutá vo\nvýške 1 900 eur bez DPH za kus, celkom 27 360 eur s DPH, pričom žalobkyňa (ďalej aj „kupujúca“)\nmala zaplatiť žalovanej (ďalej aj „predávajúca“) kúpnu cenu na základe vystavenej a doručenej\nfaktúry. K uzavretiu kúpnej zmluvy z 1. februára 2020 strany pristúpili z dôvodu, že žalovaná bola v\nzmysle rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „MH SR“) povinná výrobky\nobranného priemyslu (ďalej aj „VOP“) predať, darovať alebo zneškodniť na vlastné náklady do 31.\ndecembra 2020 a tiež z dôvodu, že žalobkyňa podpísala kontrakt s D. spoločnosťou O..\n3. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. novembra 2019 bola žalobkyni postúpená pohľadávka\npostupcu MVDr. O. J., na základe čoho sa žalobkyňa stala veriteľom žalovanej. Za účelom vysporiadania\nsvojho záväzku uzavrela žalovaná dňa 29. januára 2020 so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Časť tovaru\nžalovaná dodala žalobkyni dňa 14. februára 2020 v Prešove, pričom k ďalšiemu dodaniu tovaru zo strany\nžalovanej nedošlo a rovnako nedošlo ani k vystaveniu daňového dokladu.\n4. Žalovaná dňa 6. apríla 2020 zaslala žalobkyni list, ktorým odstúpila od kúpnych zmlúv z 1. februára\n2020 a z 29. januára 2020, avšak zo strany žalobkyne ako kupujúcej nedošlo k takému konaniu, prípadne\nomeškaniu, ktoré by mohlo mať za následok právo žalovanej ako predávajúcej od niektorej z kúpnych\nzmlúv odstúpiť a zbaviť sa tak povinnosti plniť, ako to má na mysli zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“). Naopak, k omeškaniu s dodaním tovaru došlo\nna strane žalovanej.\n5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 344, § 345 ods. 1, 2, 3, § 346\nods. 1, 2, § 409 ods. 1, § 411, § 414 ods. 1, 2, 3, § 443 ods. 1a, 2, § 444, § 447, § 450 ods. 1 ObZ\na § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„CSP“). V časti určenia, že odstúpenia od kúpnych zmlúv sú neplatné, žalobu zamietol a v časti uloženia\npovinnosti vydať žalobkyni tovar, žalobe vyhovel a rozhodol o trovách konania.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že najskôr sa zaoberal otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (§\n137 CSP). Keďže žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobu o určenie právnej skutočnosti,\nkonštatoval, že je procesne neprípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP, preto žalobu v tejto časti zamietol\n(výroky I. a II.). Otázku (ne)platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv z 29. januára 2020 a z 1. februára\n2020 posudzoval ako otázku prejudiciálnu.\n7. Keďže v kúpnej zmluve z 29. januára 2020 nebolo upravené odstúpenie od zmluvy, bolo potrebné\naplikovať § 345 a nasl. ObZ., pričom žalovaná by mohla odstúpiť od zmluvy iba za predpokladu, že\nžalobkyňa si nesplnila svoje povinnosti. V zmysle čl. III. bodu 3.1. kúpnej zmluvy z 29. januára 2020 mala\nžalobkyňa ako kupujúca povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar, avšak až na základe vystavenej\na doručenej faktúry. Keďže žalovaná ako predávajúca nedoručila žalobkyni žiadnu faktúru, žalobkyni\ndoposiaľ nevznikla povinnosť, ktorú by porušila a ktorá by bola dôvodom na odstúpenie žalovanej od\nkúpnej zmluvy.\n8. V článku VIII. bode 8.1. kúpnej zmluvy z 1. februára 2020 sa žalobkyňa a žalovaná dohodli, že\ntúto zmluvu je možné ukončiť iba jednostranným odstúpením od zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strany\nv prípade nesplnenia povinnosti dodať tovar alebo zaplatiť kúpnu cenu. Ani v tomto prípade žalobkyňa\nako kupujúca neporušila svoju povinnosť zaplatiť za tovar, pretože z čl. III. bodu 3.1. zmluvy vyplýva,\nže žalobkyňa ako kupujúca zaplatí 100 % kúpnej ceny za tovar na základe doručenej faktúry. Žalovaná\nako predávajúca však doposiaľ nedoručila žalobkyni ako kupujúcej faktúru, a to aj napriek skutočnosti,\nže žalobkyňa ju na to opakovane upozorňovala. Podľa zistenia súdu prvej inštancie to bola žalovaná,\nkto porušil povinnosť vyplývajúcu jej z kúpnej zmluvy, a to povinnosť dodať tovar žalobkyni.\n9. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže žalobkyňa neporušila\nžiadnu svoju zmluvnú a ani zákonnú povinnosť voči žalovanej, absentoval zmluvný alebo zákonný dôvod\n\nna riadne odstúpenie žalovanej od kúpnych zmlúv z 29. januára 2020 a z 1. februára 2020. Odstúpenie\nod kúpnych zmlúv je neplatné a nároky z nich zostávajú zachované.\n10. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prípade oboch kúpnych zmlúv si zmluvné strany výslovne\ndohodli, že kupujúca (žalobkyňa) nadobudne vlastnícke právo k tovaru dňom platnosti a účinnosti tejktorej kúpnej zmluvy, teda v danom prípade 29. januára 2020 a 1. februára 2020.\n11. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že skutočnosť, že voči bývalému konateľovi\nžalovanej Ing. T. J. sa vedie trestné stíhanie, nemôže byť na ujmu žalobkyne ako tretej osoby, keďže\nbývalý konateľ žalovanej bol v čase podpisu oboch kúpnych zmlúv oprávnený konať za žalovanú. Súd\nprvej inštancie poukázal aj na článok IV. bod 4.1. kúpnej zmluvy z 1. februára 2020, v ktorom sa zmluvné\nstrany dohodli, že tovar, ktorý je predmetom tejto zmluvy, bude dodaný a odovzdaný prepravcovi na\nprepravu do skladov kupujúcej na adrese areálu bývalého N. A. K. R. H. najneskôr do 90 dní od platnosti\na účinnosti zmluvy. V čl. IV. bode 4.1. kúpnej zmluvy z 29. januára 2020 sa zmluvné strany dohodli, že\ntovar, ktorý je predmetom tejto zmluvy bude dodaný a odovzdaný prepravcovi na prepravu do skladov\nkupujúcej na adrese C. XX, A. R. C. najneskôr do 30 dní od platnosti a účinnosti zmluvy. Keďže žalovaná\nako predávajúca si svoje povinnosti vyplývajúce jej z oboch kúpnych zmlúv nesplnila, súd prvej inštancie\nžalobe v časti o vydanie tovaru vyhovel (výroky III. a IV.).\n12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1\nCSP. Keďže žalobu v časti zamietol a v časti jej vyhovel, žalobkyňa aj žalovaná mali v konaní rovnaký\nčiastkový úspech, preto o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov\nkonania.\n13. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 3Cob/89/2024-495 z 29. mája\n2025 (ďalej aj „rozhodnutie odvolacieho súdu“) rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\nv napadnutom III., IV. a V. výroku a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania a (predchádzajúceho) dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n14. Po preskúmaní veci odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav a odvolacie dôvody uvedené žalovanou v odvolaní nie sú dôvodné.\n15. Žalovaná v odvolaní namietala skutkové a právne vady. Uviedla, že súd prvej inštancie svoj\npredbežný právny názor, týkajúci sa synalagmatického záväzku, vyslovený na pojednávaní konanom\ndňa 7. decembra 2021, v priebehu konania zmenil bez toho, aby bol dôsledkom vykonaného\ndokazovania. K uvedenému odvolací súd poukázal na ustanovenia § 185 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP a čl.\n11 ods. 4 Základných princípov CSP. Konštatoval, že súd prvej inštancie vymedzil predmet dokazovania\nvyslovením predbežného právneho názoru na pojednávaní konanom dňa 7. decembra 2021, keď\npripustil možnosť synalagmatického záväzku. Tento následne v priebehu konania zmenil, avšak umožnil\nstranám sporu adekvátne reagovať na procesnú situáciu a vytvoril im priestor na uplatnenie primeraných\nprostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a\noprávnených záujmov. Za daného stavu tak nemožno dospieť k záveru o nesprávnom procesnom\npostupe súdu prvej inštancie.\n16. Z vykonaného dokazovania i pre odvolací súd vyplynulo, že zmluvné strany si v zmluvách dohodli, že\nkupujúca nadobudne vlastnícke právo k tovaru dňom platnosti a účinnosti kúpnych zmlúv, pričom kúpnu\ncenu za tovar mala kupujúca zaplatiť na základe doručenej faktúry, čo však v konaní nebolo preukázané.\nKeďže v kúpnych zmluvách bolo dohodnuté, že žalobkyňa nadobudne vlastnícke právo k tovaru dňom\nplatnosti a účinnosti kúpnych zmlúv a žalovaná sa vzájomnou žalobou nedomáhala zaplatenia kúpnej\nceny, súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať nezaplatením kúpnej ceny. Zároveň aj z jednotlivých\nčlánkov vyššie uvedených kúpnych zmlúv vyplýva, že kupujúca zaplatí 100 % kúpnej ceny za tovar na\nzáklade doručenej faktúry od predávajúcej. Uvedená skutočnosť, od ktorej sa odvíja splatnosť kúpnej\nceny, nebola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že\nsúdnym rozhodnutím nemožno zaviazať stranu sporu na zaplatenie záväzku, ktorého splatnosť ešte\nnenastala.\n17. Odvolací súd sa vyjadril aj k namietanému právnemu záveru súdu prvej inštancie v otázke odstúpenia\nod kúpnych zmlúv. Poukázal na to, že zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva, že by\n\nsa predmetnou žalobou bolo možné domáhať vyslovenia neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv.\nPredmetnú prejudiciálnu otázku súd prvej inštancie hmotnoprávne posúdil správne, keď dospel k záveru,\nže žalobkyňa neporušila žiadnu zmluvnú a ani zákonnú povinnosť voči žalovanej, a teda absentuje\nzákonný alebo zmluvný dôvod na riadne odstúpenie žalovanej od oboch kúpnych zmlúv.\n18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovanej, že konanie JUDr. J., ktorá do kúpnych zmlúv\nuviedla nižšiu kúpnu cenu tovaru, je ďaleko za hranicou akceptovania zmluvnej autonómie v obchodných\nzáväzkových vzťahoch a nemalo by požívať právnu ochranu. Poukázal na to, že v danom prípade\nnezistil, že by proces rokovania o cenách za tovar, resp. samotná výška kúpnych cien napĺňali znaky\nkonania žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom. Každá zo strán sporu\nvstupovala do zmluvného vzťahu s určitými predstavami, motiváciami, ale aj s mierou rizika, pričom tieto\natribúty boli zohľadnené v procese dojednávania zmluvných podmienok, čo sa následne premietlo v\nustanoveniach kúpnych zmlúv.\n19. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie voči napadnutým\nvýrokom III., IV. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedôvodné, keďže procesný postup súdu prvej\ninštancie bol správny a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd\npreto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. a V. potvrdil ako vecne správne\n(§ 387 ods. 1 CSP).\nDovolanie\n20. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho\nI. a II. výroku zrušiť spolu s treťou, štvrtou a piatou výrokovou vetou rozhodnutia súdu prvej inštancie a\nvec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n21. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala,\nže odvolací súd v napadnutom rozhodnutí opomenul aplikovanie relevantných právnych noriem\nzakotvených v zákone č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o obchodovaní s VOP“). Predložila zoznam spoločností s platným\npovolením na obchodovanie s VOP, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa mala udelené povolenie na\nobchodovanie s VOP len do 16. decembra 2024. Odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že\nžalobkyňa v čase vydania odvolacieho rozhodnutia už nedisponovala povolením na obchodovanie s\nVOP, ktoré udeľuje MH SR.\n22. Konaním odvolacieho súdu, a to potvrdením napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie\nrozhodol odvolací súd o vydaní VOP žalobkyni bez toho, aby si overil, či disponuje platným povolením na\nobchodovanie, čím dovolateľku postavil do pozície, kedy musí vydať veci v rozpore s platným zákonom\n(§ 5 ods. 1 zákona o obchodovaní s VOP) a vystavil ju možnosti uloženia sankcií, či už zo strany štátnych\norgánov (ktoré kontrolujú a regulujú obchodovanie s VOP) alebo možnosti trestnoprávnych následkov,\nnakoľko vydanie tejto komodity subjektu bez platného povolenia na obchodovanie s VOP by mohlo za\nistých okolností naplniť aj znaky trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami\nv zmysle § 294 Trestného zákona. Uvedené dovolateľka vníma ako zásah do jej procesných práv,\npričom z jej pohľadu ide o tak závažný nedostatok, ktorého intenzita zakladá (až) porušenie jej práva\nna spravodlivý proces. Porušenie tohto práva spočíva aj v nedostatočnom odôvodnení podstatných\nprávnych otázok súvisiacich s predmetom odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie § 220 ods.\n2 CSP.\n23. Dovolateľka tiež namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci a trpí vadou nedostatku náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia, ktorého\nzávery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podstatou jej dovolacej argumentácie je výhrada voči\nzáveru odvolacieho súdu v odseku 22 odôvodnenia rozhodnutia, podľa ktorého žalovaná neprodukovala\nžiadne dôkazy, z ktorých by malo byť zrejmé, že kúpna cena žalobkyňou nebude zaplatená. V tejto\nsúvislosti uviedla, že odvolací súd nereflektoval na zistený skutkový stav a opomenul jej argumentáciu,\npodloženú listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy\nz 29. januára 2020 ani nemohlo dôjsť, nakoľko táto mala byť v prevažnej časti vyrovnaná zápočtom s\npohľadávkou žalobkyne. Táto pohľadávka, predstavujúca odmenu mandatára zo zmluvy z 20. augusta\n\n2019 vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dobropise, však bola neurčitá, keďže relevantný dobropis nebol\ndo dnešného dňa vystavený. Pokiaľ žalobkyňa výšku odmeny odvodzovala z dodatku č. 1 k mandátnej\nzmluve zo 14. januára 2020, tak tento dodatok bol podpísaný neoprávnenou osobou, ktorá všetky svoje\npráva zo zmluvy už dňa 27. novembra 2019 postúpila na žalobkyňu.\n24. Za zmätočné a nesprávne označila dovolateľka aj závery odvolacieho súdu, že všeobecné súdy\nnemali dôvod sa zaoberať nezaplatením kúpnej ceny z dôvodu absencie príslušného žalobného petitu,\nči podania vzájomnej žaloby zo strany dovolateľky. Odvolací súd opomenul jej procesnú obranu,\nže obe kúpne zmluvy boli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom s\númyslom previesť majetok dovolateľky výrazne pod cenu a obohatiť sa na jej úkor. Na preukázanie tejto\nskutočnosti žalovaná produkovala dôkazy, najmä jednostranný zápočet z 3. januára 2022, ktorým sama\nžalobkyňa vo vzťahu k tretej osobe deklarovala skutočnú, podstatne vyššiu hodnotu časti predmetu\nkúpy vo výške 480 000 eur. Za zmätočný považovala záver odvolacieho súdu v odseku 24 odôvodnenia\nrozhodnutia, že konanie žalobkyne nenapĺňalo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi či poctivým\nobchodným stykom. Uvedený záver vníma ako strohé konštatovanie, ktoré odvolací súd žiadnym\nspôsobom bližšie nevysvetlil.\n25. Ako arbitrárny a bez opory vo vykonanom dokazovaní odmietla aj záver odvolacieho súdu v\nodseku 25 odôvodnenia rozhodnutia, podľa ktorého jednostranný zápočet z 3. januára 2022 nesúvisel s\npredmetnými kúpnymi zmluvami. Tento záver priamo odporuje vyjadreniu žalobkyne z 2. augusta 2022,\nktorá v ňom potvrdila, že predmetom tohto úkonu bol práve tovar spadajúci pod kúpnu zmluvu z 29.\njanuára 2020. Zmätočný je aj žalobný petit, v ktorom označenie miest, kde sa mali veci nachádzať, ako\naj ich počet, nekorešponduje s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, v čom vidí nevykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n26. S poukazom na § 444 ods. 1 CSP dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) odložil vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, a to až\ndo právoplatného skončenia dovolacieho konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dovolanie je dôvodné\na súčasne existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, keďže z Registra\npoverení na vykonanie exekúcie, dostupnom na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21. júna 2023 poverenie na vykonanie\nexekúcie sp. zn. 27Ek/1272/2023 na podklade exekučného titulu, ktorý vydal 15. marca 2022 Okresný\nsúd Humenné v konaní sp. zn. 17Cb/62/2020, pričom vymáhaný je nepeňažný nárok.\nVyjadrenie k dovolaniu\n27. K dovolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa. V úvode poukázala na to, že dovolateľkou\nuvádzané dovolacie dôvody nie sú naplnené. Skonštatovala, že postup súdov nebol spôsobilý znemožniť\ndovolateľke uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva\nna spravodlivý proces.\n28. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu pre jeho nedostatočné\nodôvodnenie poukázala na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že „postupom súdu“ možno\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou\nuplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt\nprejednania veci v civilnom konaní, potom už „postupom súdu“ zásadne nemôže byť ani časť rozhodnutia\n- jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou\nktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/255/2018 z\n28. februára 2019). Dovolateľka nenamietala, že v konaní došlo k deficitom v dokazovaní, resp. že ide o\nsvojvoľné rozhodnutie. Žalovaná svoje dovolanie založila na absencii, resp. zániku povolenia žalobkyne\nna obchodovanie s VOP, čo v kontexte dĺžky súdneho konania žalobkyňa považuje za absurdné. Navyše\nide o situáciu, kedy rovnaké skutkové okolnosti boli a sú na strane dovolateľky od začiatku konania a ani\njeden z konajúcich súdov pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na túto okolnosť neprihliadal. Konajúce\nsúdy správne definovali jej nárok ako obchodnoprávny a v týchto intenciách o ňom aj rozhodli. Žalobkyňa\ntiež dala do pozornosti, že v súčasnosti sa nachádza v štádiu prípravy žiadosti o vydanie povolenia na\nobchodovanie s VOP.\n\n29. Podľa názoru žalobkyne ani dočasná absencia povolenia na obchodovanie s VOP nie je prekážkou\npre vydanie vecí dovolateľkou. Je na žalobkyni, aby plnenie od žalovanej prijala namiesto nej iná osoba,\noprávnená na nadobudnutie VOP. Dovolateľke nič nebráni ani v tom, aby za účelom urovnania poskytla\nžalobkyni primerané finančné plnenie. Ďalšie tvrdenia dovolateľky označila za neprípustné novoty,\nkeďže predchádzajúca procesná obrana žalovanej bola založená na inej argumentácii (namietaní výšky\nzmluvnej kúpnej ceny, resp. konkurenčného charakteru činnosti štatutára žalobkyne).\n30. K argumentácii dovolateľky o zmätočnosti žalobného petitu uviedla, že objektívne nemôže označiť\npresné miesto skutočného uskladnenia tovaru a ani jeho aktuálne množstvo, keďže premiestňovaniu a\nnakladaniu s tovarom zo strany dovolateľky nemala a nemá ako zabrániť.\n31. Žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol a zároveň zamietol jej návrh na\nodloženie vykonateľnosti rozhodnutia a dovolateľku zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nKonanie na dovolacom súde\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpenej v súlade so zákonom (§ 421 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania najskôr\nrozhodol uznesením sp. zn. 1Obdo/40/2025 z 24. marca 2026 o odložení vykonateľnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie z 15. marca 2022 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu z 29. mája 2025 (§\n444 ods. 1 CSP).\n33. Následne, v rámci dovolacieho prieskumu, pristúpil dovolací súd k zisťovaniu, či je dovolanie\nprocesne prípustné. Úspešné uplatnenie dovolania je totiž vždy nevyhnutne podmienené primárnym\nzáverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom,\nvzťahujúcim sa k jeho dôvodnosti. Predpokladom toho, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému\nprejednaniu dovolania, je splnenie podmienky jeho prípustnosti. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva,\nže proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť,\npatrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu, a nie strany sporu.\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n34. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Uvedenú procesnú vadu videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné, zmätočné a nesprávne. Nedostatočné odôvodnenie\npodstatných právnych otázok súvisiacich s predmetom odvolacieho konania zakladá nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok jeho odôvodnenia (§ 220 ods. 2 CSP) a porušenie jej práva\nna spravodlivý proces. Dovolateľka tiež namietala, že odvolací súd v napadnutom rozhodnutí opomenul\naplikovať relevantné právne normy, konkrétne zákon o obchodovaní s VOP. V tomto smere poukázala\nna to, že žalobkyňa v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu (29. mája 2025) nedisponovala\npovolením na obchodovanie s VOP, udeľovaným MH SR, pričom odvolací súd túto skutočnosť žiadnym\nspôsobom neskúmal. Jeho rozhodnutie je nezákonné, keďže žalovanej uložil povinnosť vydať VOP\nžalobkyni ako subjektu, ktorý nemá platné povolenie na obchodovanie s takýmito výrobkami.\n35. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsú: zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nstrane sporu, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa\nrozumie nesprávny (vadný, zmätočný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho\nrámca, a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“)\nzaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ustanovenie § 420 písm. f)\nCSP zakladá prípustnosť dovolania len v tom prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v\n\ndôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosiahla značnú, resp. výraznú intenzitu porušenia jej\npráva na spravodlivý proces. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je\numožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá\npovinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n36. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21.\njanuára 2021 vyplýva (body 38 a 39 odôvodnenia), že pojem „procesný postup súdu“ zahŕňa nielen\nfaktický postup súdu pri vedení sporu, pri vykonávaní alebo hodnotení dôkazov, ale aj súdne rozhodnutie,\nktoré je vyvrcholením procesného postupu súdu a najdôležitejším procesným úkonom súdu. Námietka\nžalobkyne vo vyjadrení k dovolaniu, že procesný postup súdu nezahŕňa rozhodnutie súdu (ako finálny\nprodukt prejednania veci v civilnom konaní) a ani odôvodnenie rozhodnutia, je nesprávna, pretože\npredchádzajúca súdna prax dovolacieho súdu (z ktorej vychádzalo aj uznesenie sp. zn. 2Cdo/225/2018)\nbola dovolacím súdom prehodnotená v zmysle nálezu sp. zn. II. ÚS 120/2020 a ďalších rozhodnutí ÚS\nSR. Naďalej však platí, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola strana sporu pred\nvšeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (IV. ÚS 22/04, I. ÚS\n50/04).\n37. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka nesúhlasí so skutkovými závermi, hodnotením dôkazov\na právnym posúdením veci zo strany súdov oboch inštancií. Dovolateľka namietala najmä odôvodnenie\na závery rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené v odsekoch 22, 24 a 25. Nesúhlasila so záverom, že\nsúdy nemali dôvod zaoberať sa nezaplatením kúpnej ceny za tovar, ktorý bol predaný výrazne „pod\ncenu“ a kúpne zmluvy boli preto uzavreté v rozpore s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným\nstykom. Namietala, že k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy z 29. januára 2020 ani nemôže\ndôjsť, keďže úhrada kúpnej ceny je v prevažnej časti upravená zápočtom s pohľadávkou žalobkyne,\npričom mandátna zmluva uzavretá dňa 20. augusta 2019 medzi žalovanou a MVDr. O. J. upravuje v\nčl. 2 ods. 2.2 odmenu mandatára vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dobropise, ktorý do dnešného\ndňa nebol vystavený, a teda nie je možné určiť výšku odmeny. Túto nie je možné odvodiť ani z dodatku\nč. 1 k mandátnej zmluve, keďže tento bol podpísaný dňa 14. januára 2020, avšak ešte predtým dňa\n27. novembra 2019 bola pohľadávka vyplývajúca z mandátnej zmluvy postúpená na žalobkyňu, a\nteda dodatok bol podpísaný neoprávnenou osobou. Nesprávny je podľa dovolateľky aj záver súdov,\nže žalovaná mala vystaviť faktúru, na základe ktorej malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny zo strany\nžalobkyne a že zaplatenia kúpnej ceny sa žalovaná mohla domáhať vzájomnou žalobou. Rovnako\nnesprávny má byť aj záver súdov, že z jednostranného zápočtu z 3. januára 2022 nevyplýva, že by sa\ntento týkal kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže z vyjadrenia samotnej žalobkyne\nz 2. augusta 2022 vyplýva, že ide o tovar, ktorý je predmetom kúpy v zmysle kúpnej zmluvy z 29.\njanuára 2020. Dovolateľka nesúhlasila ani so záverom súdov, že napadnuté rozhodnutie nemohlo\nobsahovať výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej kúpnu cenu, keďže takýto výrok nebol\nobsiahnutý v žalobnom petite a žalovaná sa vzájomnou žalobou nedomáhala zaplatenia kúpnej ceny od\nžalobkyne. Dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nevykonateľné s poukazom aj na zmätočnosť\nžalobného petitu na vydanie vecí, keďže označenie počtu vecí a miesta, kde by sa tieto mali údajne\nnachádzať, nekorešponduje s počtom vecí a označením miesta ich uskladnenia v zmysle listinných\ndôkazov predložených žalobkyňou.\n38. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka svoje dovolanie koncipovala ako „ďalšie odvolanie“,\nkeď v dovolaní opätovne uviedla tie isté námietky, ako uvádzala na súde prvej inštancie a následne v\nodvolaní proti jeho rozhodnutiu, s ktorými sa však odvolací súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že dovolateľou namietaná nesprávnosť\nskutkových zistení súdov oboch nižších inštancií nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\npovažovaná za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože ak aj k takejto\nvade v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strán sporu.\nDovolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom\nv zásade nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\n\nprehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdov nižšej inštancie), keďže v dovolacom konaní je\ndokazovanie (v zásade) vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V\ncivilnom sporovom konaní majú strany sporu právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).\nCivilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej\nsúd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom\nkonaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu\nna doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší\nstav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, alebo vykonanie iného dôkazu\nna zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal\nmožnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana zo svojho subjektívneho\npohľadu považuje za dôležitý. Ak teda v priebehu civilného sporového konania súd nevykoná všetky\nnavrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to vadu konania podľa § 420 písm. f)\nCSP, pretože to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strana mohla\nuplatniť, avšak v dôsledku procesného postupu súdu z nich bola vylúčená (R 37/1993, R 125/1999,\n1Cdo/41/2017, 3Cdo/26/2017, 3Obdo/46/2019).\n39. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že procesný postup odvolacieho súdu ale aj\nsúdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej úpravy CSP.\nŽalovaná mala možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti jeho rozhodnutiu podať\nodvolanie, čo aj urobila. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§\n387 ods. 1 CSP), pričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením\nveci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý výrokmi I. a II. rozhodnutia zamietol žalobu v časti o určenie\nneplatnosti odstúpenia žalovanej z 23. marca 2020 od kúpnych zmlúv z 1. februára 2020 a 29. januára\n2020, výrokmi III. a IV. rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni tovar v nich špecifikovaný\na výrokom V. nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.\n40. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, ktoré\nodvolaciemu súdu umožňuje použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého (prvoinštančného) rozhodnutia. V takom prípade sa odvolací\nsúd môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a prípadne na zdôraznenie ich správnosti doplniť ďalšie\ndôvody. Zmyslom citovanej úpravy je neopakovať vecne správne dôvody rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia\nrozhodnutia je však odvolací súd povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými\n(kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP), k čomu v danom prípade zo strany\nodvolacieho súdu aj došlo.\n41. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (odseky 39 až 47) vyplýva, že žaloba v časti určenia\nneplatnosti odstúpenia žalovanej z 23. marca 2020 od kúpnej zmluvy z 1. februára 2020 a od kúpnej\nzmluvy z 29. januára 2020 bola zamietnutá ako procesne neprípustná s poukazom na § 137 písm.\nd) CSP, pretože určovacia žaloba o určenie právnej skutočnosti (v danom prípade určenie neplatnosti\nodstúpenia od kúpnych zmlúv) je procesne neprípustná s jedinou výnimkou, ktorou je žaloba o určenie\nprávnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Súd prvej inštancie preto otázku\n(ne)platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv správne posudzoval v konaní ako otázku prejudiciálnu.\nKeďže pre odstúpenie od kúpnych zmlúv neboli splnené zmluvné a ani zákonné podmienky, súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovanej absentoval zmluvný alebo zákonný dôvod na\nodstúpenie od kúpnych zmlúv a pokiaľ tak urobila, odstúpenie od kúpnych zmlúv je neplatné. Kúpne\nzmluvy považoval za platné právne úkony, pričom poukázal na to, že v zmysle článku I. bodu 1.3. kúpnej\nzmluvy z 1. februára 2020 nadobudla žalobkyňa ako kupujúca vlastnícke právo k tovaru dňom platnosti\na účinnosti tejto zmluvy, teda dňom jej podpisu zmluvnými stranami 1. februára 2020 (článok XIV. bod\n14.1.) a v prípade kúpnej zmluvy z 29. januára 2020 nadobudla žalobkyňa ako kupujúca vlastnícke právo\nk tovaru rovnako dňom platnosti a účinnosti uvedenej zmluvy, teda dňom jej podpisu zmluvnými stranami\n29. januára 2020 (článok XIV. bod 14.1.). Je preto nesporné, že žalobkyňa sa stala vlastníkom tovaru,\nktorý bol predmetom kúpnych zmlúv dňa 1. februára 2020 a dňa 29. januára 2020.\n\n42. Námietku žalovanej, že nebola zaplatená kúpna cena za predmet kúpnych zmlúv považoval súd\nprvej inštancie za irelevantnú s poukazom na to, že predmetom sporu je vydanie tovaru, ktorý bol\npredmetom dvoch kúpnych zmlúv a ku ktorému žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo dňom platnosti\na účinnosti kúpnych zmlúv, a nie až dňom zaplatenia kúpnej ceny, keďže zmluvné strany sa tak dohodli\nv oboch kúpnych zmluvách. Podanou žalobou sa žalobkyňa ako vlastník domáhala voči žalovanej (ako\nnevlastníkovi) vydania tovaru, ktorý bol predmetom kúpnych zmlúv z 1. februára 2020 a z 29. januára\n2020 oprávnene, keďže nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru a jeho vydanie nebolo podmienené\nzaplatením kúpnej ceny. Naviac, v kúpnych zmluvách si zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa ako\nkupujúca je povinná zaplatiť kúpnu cenu za predmet oboch kúpnych zmlúv až po doručení faktúry\nvystavenej žalovanou, k čomu zo strany žalovanej nedošlo (doručenie faktúr nebolo súdu v priebehu\nkonania preukázané). Tieto iné nároky (ako napr. zaplatenie kúpnej ceny alebo náhrada škody) zostávajú\nnedotknuté, pričom strany sporu si ich môžu uplatniť v inom konaní. S uvedenými závermi súdu prvej\ninštancie sa v celom rozsahu stotožnil odvolací súd v odseku 22 odôvodnenia rozhodnutia s doplnením,\nže keďže v kúpnych zmluvách bolo dohodnuté, že žalobkyňa nadobudne vlastnícke právo k tovaru dňom\nplatnosti a účinnosti kúpnych zmlúv a žalovaná sa vzájomnou žalobou nedomáhala zaplatenia kúpnej\nceny, súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať nezaplatením kúpnej ceny zo strany žalobkyne.\nNapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo obsahovať výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť\nkúpnu cenu aj preto, že takýto výrok nebol obsiahnutý ani v žalobnom petite (ktorým sa žalobkyňa z titulu\nochrany svojho vlastníckeho práva domáhala vydania vecí - pozn. dovolacieho súdu), pričom žalovaná\nsa zaplatenia kúpnej ceny nedomáhala ani vzájomnou žalobou. Odvolací súd tiež upriamil pozornosť na\nto, že z obsahu kúpnych zmlúv vyplýva, že žalobkyňa ako kupujúca zaplatí 100 % kúpnej ceny za tovar\nna základe faktúry doručenej kupujúcej, čo v konaní preukázané nebolo (teda nenastala splatnosť kúpnej\nceny) a preto aj z tohto pohľadu nemohol súd svojím rozhodnutím zaviazať žalobkyňu na zaplatenie\nzáväzku (kúpnej ceny), ktorého splatnosť ešte nenastala. Podľa názoru dovolacieho súdu zodpovedá\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nzmysle § 393 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový\nstav, primeraným spôsobom popísal priebeh konania, vyjadrenia strán sporu, výsledky vykonaného\ndokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovaný prípad, a z ktorých vyvodil svoj\nprávny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu (zhodne so súdom prvej inštancie) dospel k\nzáveru o dôvodnosti podanej žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa ako vlastník tovaru, domáhala jeho\nvydania voči žalovanej, ktorá ho neodovzdala žalobkyni ako kupujúcej ku dňu, ku ktorému v zmysle\ndohody zmluvných strán, obsiahnutej v oboch kúpnych zmluvách, došlo k prechodu vlastníckeho práva k\ntovaru zo žalovanej ako predávajúcej na žalobkyňu ako kupujúcu (1. februára 2020 a 29. januára 2020).\n43. K vyššie uvedenému dovolací súd pre úplnosť dodáva, že v posudzovanom prípade si zmluvné\nstrany dohodli písomnou formou v oboch kúpnych zmluvách tzv. výhradu vlastníckeho práva, keď sa\ndohodli na tom, že vlastnícke právo k tovaru (predmetu kúpnych zmlúv) nadobudne kupujúca pred\ndobou uvedenou v § 443 ObZ, t. j. pred (fyzickým) odovzdaním tovaru kupujúcej (§ 444 ObZ). Pokiaľ\nide o zaplatenie kúpnej ceny, zmluvné strany sa dohodli (§ 447 ObZ), že žalobkyňa ako kupujúca je\npovinná zaplatiť kúpnu cenu za tovar nasledovne: v prípade kúpnej zmluvy z 1. februára 2020 v zmysle\nčl. III. bodu 3.1 (platobné podmienky) tak, že kupujúca zaplatí 100 % kúpnej ceny za tovar na základe\nfaktúry doručenej kupujúcej, ktorej splatnosť zmluvné strany dohodli na 60 dní odo dňa jej vystavenia\na v prípade kúpnej zmluvy z 29. januára 2020 v zmysle čl. III. bodu 3.1 (platobné podmienky) tak, že\nkupujúca zaplatí cenu za tovar až po jeho dodaní podľa podmienok uvedených v tejto zmluve a na\nzáklade faktúry doručenej kupujúcej, a to spôsobom, že kúpnu cenu 45 621 eur si kupujúca započíta s\nalikvótnou časťou svojej pohľadávky špecifikovanej v preambule tejto zmluvy (postúpenej jej Zmluvou o\npostúpení pohľadávky z 27. novembra 2019) a zostatok uhradí predávajúcej na bankový účet v lehote\npodľa doručenej faktúry predávajúcej. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií vyplýva\njasná a zrozumiteľná odpoveď na námietku žalovanej, prečo súdy nepovažovali za právne relevantné\nvo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne zaoberať sa otázkami týkajúcimi sa kúpnej ceny tovaru, t. j.\npredovšetkým jej výškou (či táto bola dohodnutá ako trhová, resp. obvyklá, alebo výrazne nižšia, resp.\nv rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, ako tvrdila žalovaná) a takisto aj\njej zaplatením, resp. započítaním časti kúpnej ceny s pohľadávkou postúpenou na žalobkyňu Zmluvou\no postúpení pohľadávky z 27. novembra 2019.\n44. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa v odôvodnení svojich rozhodnutí vyjadrili aj k námietke\nžalovanej týkajúcej sa vyslovenia predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie na pojednávaní\n\ndňa 7. decembra 2021, v rámci ktorého súd prvej inštancie pripustil možnosť synalagmatického záväzku,\npričom neskôr v priebehu súdneho konania tento predbežný právny názor zmenil. V odseku 52\nodôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil, že v priebehu konania po vykonanom dokazovaní\nzmenil predbežne vyslovený právny názor, keď dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa vydania\ntovaru dôvodná, pričom argumentáciu k tomu uviedol v nasledujúcich odsekoch 53 až 56 odôvodnenia\nrozhodnutia. Keďže žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v priebehu konania zmenil svoj\npredbežný právny názor o synalagmatickom záväzku, odvolací súd sa k uvedenej odvolacej námietke\nvyjadril v odseku 22 odôvodnenia rozhodnutia (pozn.: dovolací súd nebude jeho argumentáciu v celom\nrozsahu opakovať), pričom zmenu predbežne vysloveného právneho názoru (z dôvodov, ktoré uviedol v\nrozhodnutí) nepovažoval za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by sa znemožnilo\nstranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces so zdôraznením, že súd prvej inštancie v priebehu celého konania vytvoril\nstranám sporu priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo\nvzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. K uvedenému dovolací súd dodáva,\nže predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP) slúži sporovým stranám na zistenie a prípadné\nprehodnotenie vlastnej právnej pozície, na ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu s cieľom zamerať\nprocesnú aktivitu na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné. Predbežné právne posúdenie\nveci vyslovené súdom však nie je pre súd záväzné, pretože sa nejedná o rozhodnutie súdu. Opačný\nvýklad by viedol k deformovaniu rozhodovacieho procesu, najmä ak by v priebehu súdneho konania\nvyšla najavo spornosť určitej skutočnosti tak, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade (nadobudnutie\nvlastníckeho práva k tovaru, ktoré bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v kúpnych zmluvách\nodchýlne od zákonnej úpravy). Právny názor a hodnotiace úsudky súdu sú vlastné až samotnému\nrozhodnutiu vo veci, nie však postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP.\n45. V zmysle písomnej výhrady nadobudnutia vlastníckeho práva v kúpnych zmluvách nadobudla\nžalobkyňa vlastnícke právo k tovaru špecifikovanému v kúpnych zmluvách dňom platnosti a účinnosti\noboch kúpnych zmlúv a keďže žalovaná ako predávajúca jej tento tovar nedodala formou jeho\nodovzdania prepravcovi na prepravu v lehote najneskôr do 30 dní od platnosti a účinnosti kúpnej\nzmluvy, resp. v lehote najneskôr do 90 dní od platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy (čl. IV bod 4.1\nkúpnych zmlúv - dodacie podmienky), žalobkyňa sa podanou žalobou dôvodne domáhala vydania\npredmetného tovaru od žalovanej v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv. Záväzkovo-právne vzťahy medzi\nzmluvnými stranami súdy oboch inštancií správne posúdili ako obchodnoprávne vzťahy, založené\nkúpnymi zmluvami, uzavretými podľa § 409 a nasl. ObZ, s odchýlkami od zákonnej úpravy uvedenými\nv kúpnych zmluvách.\n46. Podľa názoru dovolacieho súdu sú skutkové a právne závery odvolacieho súdu v dovolaním\nnapadnutom rozhodnutí, ktoré spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie tvorí jeden organický celok,\nzdôvodnené postačujúcim spôsobom, zrozumiteľne a presvedčivo. Odvolací súd logicky a dostatočným\nspôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné potvrdiť výroky III. a IV. rozhodnutia súdu prvej\ninštancie ako vecne správne, pričom dovolací súd nie je oprávnený meniť, resp. korigovať výroky\nprávoplatného rozhodnutia ohľadom počtu kusov tovaru a miesta jeho uskladnenia tak, aby zodpovedali\naktuálnemu reálnemu stavu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné považovať za nedostatočne\nodôvodnené, resp. arbitrárne, keďže odvolací súd sa v ňom zaoberal všetkými relevantnými odvolacími\nnámietkami a argumentami žalovanej (ktoré v prevažnej miere opätovne uviedla v dovolaní) a jeho\nzávery sú logické, argumentačne konzistentné a právne odôvodnené. V posudzovanom prípade preto\nnejde o situáciu, kedy by zistenie skutkového stavu súdmi nižšej inštancie bolo prima facie natoľko\nchybné, že by k nemu súdy pri rešpektovaní zásad hodnotenia dôkazov, nemohli nikdy dospieť, a ktorý\nby výnimočne zakladal porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces (I. ÚS 6/2018). Vo vzťahu\nk namietanému odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. dovolaním napadnutým výrokom\nrozhodnutia dovolací súd nezistil žiadny nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý by zakladal\ntzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\n47. Dovolateľka podala dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP, t. j. pre porušenie práva na spravodlivý\nproces v dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu. V prevažnej časti dovolania\nvšak namietala, že odvolací súd na vec neaplikoval príslušné ustanovenia [najmä § 2 ods. 1 písm. a), §\n5 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 1 písm. a) zákona o obchodovaní s VOP], keďže potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie o vydaní výrobkov obranného priemyslu žalobkyni, ktorá ku dňu vyhlásenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu (dňa 29. mája 2025) už nedisponovala platným povolením na obchodovanie s VOP,\n\nčo zakladá nezákonnosť súdneho rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľka v tejto\nčasti namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktoré však nezakladá prípustnosť dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, pretože predstavuje samostatný dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\nUž za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku) dospel NS SR k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením veci\n(R 54/2012). Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti zotrval aj\njudikát R 24/2017. Napriek uvedenému záveru dovolací súd konštatuje, že nesúhlasí s vyššie uvedenou\nnámietkou dovolateľky. Za podstatné považuje to, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv, podania žaloby,\nako aj vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie mala žalobkyňa platné povolenie na obchodovanie s\nVOP a pokiaľ jej toto povolenie zaniklo uplynutím doby platnosti (mala ho vydané do 16. decembra 2024 )\nv priebehu niekoľko rokov trvajúceho súdneho sporu, tak uvedená skutočnosť nezakladá nezákonnosť\nprávoplatného súdneho rozhodnutia a nestavia žalovanú do pozície, že vydaním vecí (špecifikovaných\nvo výrokoch III. a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdeného rozhodnutím odvolacieho súdu z 29.\nmája 2025) ide o nedovolené obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v rozpore so zákonom\no obchodovaní s VOP. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobkyňa je vlastníkom VOP\nšpecifikovaných v oboch kúpnych zmluvách, ako aj vo výrokoch III. a IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodo dňa nadobudnutia platnosti a účinnosti kúpnych zmlúv, teda od 29. januára 2020 a 1. februára 2020,\nkedy bola osobou oprávnenou na obchodovanie s VOP. Podanou žalobou sa v rámci ochrany svojho\nvlastníckeho práva domáhala voči žalovanej vydania vecí (VOP) v zmysle platne uzavretých kúpnych\nzmlúv so žalovanou, ktorá v rozpore s nimi jej tieto veci dobrovoľne odmietla odovzdať spôsobom a\nv lehotách upravených v oboch kúpnych zmluvách. Dovolací súd sa stotožnil s názorom žalobkyne\nvo vyjadrení k dovolaniu, že zánik povolenia pre žalobkyňu na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu v priebehu odvolacieho konania, ktorých vlastníkom je žalobkyňa od 29. januára 2020, resp.\n1. februára 2020, nepredstavuje prekážku pre vydanie týchto vecí dovolateľkou v zmysle právoplatného\nsúdneho rozhodnutia. Je na žalobkyni ako vlastníkovi, aby sa rozhodla, akým spôsobom (súladným s\nprávnymi predpismi) naloží s VOP (napr. či sa so žalovanou dohodne na vysporiadaní vzájomných práv a\npovinností vyplývajúcich z kúpnych zmlúv uzavretím dohody o urovnaní alebo rozhodne o darovaní alebo\npredaji predmetného tovaru inej fyzickej alebo právnickej osobe s platným povolením na obchodovanie\ns VOP a podobne).\n48. Ako je vyššie konštatované, aby došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivý proces v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, musí ísť o prípad, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu došlo k\nporušeniu procesných práv strany, pričom miera porušenia týchto procesných práv nadobudla značnú,\nresp. výraznú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade dovolací\nsúd nezistil žiadny taký (vadný) procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorý by bol v rozpore s CSP\na jeho následkom by bolo závažné porušenie procesného práva žalovanej, ktoré by v dôsledku svojej\nintenzity znamenalo porušenie jej práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného zákonného\nustanovenia. S poukazom na uvedené nie je daná prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 420 písm.\nf) CSP. Dovolací súd preto rozhodol tak, že dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n49. V dovolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalobkyňa, preto jej proti žalovanej vznikol nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov\ndovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n50. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od dvoch kúpnych zmlúv na výrobky obranného priemyslu a vydania tovaru; súdy nižších inštancií určovaciu časť žaloby zamietli ako procesne neprípustnú (§ 137 písm. d) CSP), otázku platnosti odstúpenia posúdili prejudiciálne a žalovanej uložili tovar vydať, keďže žalobkyňa podľa zmlúv nadobudla vlastnícke právo dňom ich účinnosti a splatnosť kúpnej ceny viazaná na doručenie faktúry nenastala. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatočné odôvodnenie, zmenu predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie o synalagmatickom záväzku, nezohľadnenie nezaplatenia kúpnej ceny a rozporu zmlúv s dobrými mravmi a to, že žalobkyňa v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už nemala povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP, lebo odôvodnenia rozhodnutí oboch inštancií tvoria organický celok a zrozumiteľne odpovedajú na podstatné námietky, nesprávnosť skutkových zistení a hodnotenia dôkazov nie je vadou zmätočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP nie je pre súd záväzné. K zániku povolenia uviedol, že ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia nespadajúcu pod § 420 písm. f) CSP, a navyše zánik povolenia počas viacročného sporu nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ani nebráni vydaniu vecí, s ktorými žalobkyňa ako vlastník naloží spôsobom súladným s právnymi predpismi.", "pravna_veta": "Predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP) slúži stranám na zistenie a prípadné prehodnotenie vlastnej právnej pozície, nie je pre súd záväzné, pretože nejde o rozhodnutie súdu, a jeho zmena v priebehu konania po vykonanom dokazovaní nie je nesprávnym procesným postupom zakladajúcim vadu podľa § 420 písm. f) CSP, ak súd stranám vytvoril priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany. Ak si zmluvné strany v kúpnej zmluve dohodli, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru dňom platnosti a účinnosti zmluvy, teda pred jeho odovzdaním (§ 444 ObZ), a splatnosť kúpnej ceny viazali na doručenie faktúry, kupujúci sa ako vlastník dôvodne domáha vydania tovaru bez ohľadu na nezaplatenie kúpnej ceny; zánik povolenia kupujúceho na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v priebehu súdneho konania nezakladá nezákonnosť právoplatného rozhodnutia o vydaní vecí, ktorých vlastníkom sa stal v čase, keď povolením disponoval. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože predstavuje samostatný dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 181 ods. 2 CSP", "§ 137 písm. d) CSP", "§ 387 ods. 2 a 3 CSP", "§ 442 CSP", "§ 443 ObZ", "§ 444 ObZ", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/89/2024", "guid": "1a9c228b-c585-4ea7-8bac-165c2aca2314:f1e1c641-8b14-4156-9eb6-2f9803e38fd4", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "predbežné právne posúdenie veci", "výhrada vlastníckeho práva", "kúpna zmluva", "vydanie veci", "výrobky obranného priemyslu", "odstúpenie od zmluvy"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "67a912af-5fd9-4333-8120-7b268079303a:6a222f74-9eaf-408f-9ab7-5c0b386038f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6114207892.1", "spisova_znacka": "2Cdo/225/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/225/2018 z 28. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-28", "citacie_n": 42, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6114207892.1"}, {"guid": "804b5043-8077-4585-b561-e52e486a0965:cd582d6d-3ae7-4069-ba35-2ae896d45334", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121298218.1", "spisova_znacka": "3Cob/89/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/89/2024 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121298218.1"}], "citovane_v": []}