{"guid": "5a2456be-10b6-4096-aa27-926a85b859d1:c8952983-eefc-44b2-9f62-3c64cca30c0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8124208557.1", "spisova_znacka": "5Obno/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obno/1/2026 z 28. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 5Obno/1/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:8124208557.1", "identifikacne_cislo": "8124208557", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": "Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (zriadení sudcovského záložného práva podľa § 343 CSP), nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ak konanie o zabezpečenej pohľadávke pokračuje; to platí aj vtedy, keď bol nárok na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku a súd preto žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP. Pre posúdenie dočasnosti zabezpečovacieho opatrenia je povaha konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej, irelevantná; dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP proti takému uzneseniu je neprípustné a dovolací súd ho odmietne podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania namietanej procesnej vady.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca (obchodná spoločnosť) dosiahol zriadenie sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam a obchodným podielom žalovaných na zabezpečenie pohľadávky na náhradu škody spôsobenej bývalým členom štatutárneho orgánu; odvolací súd uznesenie potvrdil a žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože nárok už uplatnil v adhéznom konaní v trestnom konaní. Žalovaní podali dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a namietali nedostatočné odôvodnenie, porušenie § 329 ods. 2 CSP, prezumpcie neviny, viacnásobné zabezpečenie nároku, nedostatok plnej moci a pasívnej legitimácie manželky. Dovolací súd skúmal prednostne, či napadnuté uznesenie je rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Uzavrel, že zabezpečovacie opatrenie je len dočasnou úpravou, konanie o zabezpečenej pohľadávke pokračuje v adhéznom konaní a odvolací súd sa na rozdiel od veci R 4/2025 riadne vysporiadal s tým, prečo povinnosť podať žalobu neuložil. Dovolanie preto odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-2", "nazov": "§ 343 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-3", "nazov": "§ 343 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-46.odsek-3", "nazov": "§ 46 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-46.odsek-4", "nazov": "§ 46 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8952983-eefc-44b2-9f62-3c64cca30c0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8124208557.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8124208557.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8124208557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obno/1/2026\n8124208557\n28. 04. 2026\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2026:8124208557.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci\nžalobcu Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, Poprad,\nIČO: 36 479 560, právne zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žiškova 22B, Bratislava, IČO: 36\n718 432, proti žalovanému 1/ Mgr. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. a žalovanému 2/ PaedDr. M.\nZ., DiS. Art., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. obaja právne zastúpení LEGES Advisory s.r.o., so\nsídlom pod Urpínom 923/5, Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23Cb/96/2024, o dovolaní žalovaného 1/ a\nžalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/112/2025-486 zo dňa 19.08.2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ o d m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“), uznesením č. k. 23Cb/96/2024-233 zo dňa\n31.10.2024, zriadil v prospech žalobcu, na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému 1/ vo výške\n1 275 024,65 eur z titulu náhrady škody spôsobenej v dôsledku uzavretia Zmluvy o výkone správy\nautobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023, dodatkov k pracovným zmluvám zamestnancov\nžalobcu, paralelného výkonu funkcie podpredsedu predstavenstva a výkonu závislej práce žalovaným\n1/ a uplatnenia nárokov prostredníctvom tretích osôb sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam\nvo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/ určených vo výroku I. uznesenia, k nehnuteľnostiam v\nbezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ v podiele 1/1 vymedzených vo výroku II.\nnapadnutého uznesenia, záložné právo na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti MOVIA s.r.o,\nso sídlom: Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, SR, IČO: 45 256 870 (výrok III. uznesenia),\nzáložné právo na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti MODRANSKY & PARTNERS, s. r. o., so\nsídlom: Námestie slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, SR, IČO: 55 976 069 (výrok IV. uznesenia).\nSúd prvej inštancie v zostávajúcej časti návrh zamietol (výrok V. uznesenia) a žalobcovi voči žalovaným\npriznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok VI. uznesenia).\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že považoval za osvedčené,\nže žalobca má spornú peňažnú pohľadávku voči žalovanému 1/ titulom nároku na náhradu škody\nspôsobenej pri výkone funkcie štatutárneho orgánu. Taktiež považoval za osvedčený stav ohrozenia\nprípadnej budúcej exekúcie z dôvodu, že žalovaní sa zbavili časti majetku v ich bezpodielovom\nspoluvlastníctve zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom\n\núzemí C. C.. Zároveň uviedol, že zabezpečovacie opatrenie nezasiahne zásadným spôsobom do\nprávneho postavenia žalovaných (do ich vlastníckych a užívacích práv), a teda nevznikne zjavný\nnepomer z hľadiska zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky. Pasívnu vecnú legitimáciu\nžalovanej 2/ mal za danú na základe ustálenej rozhodovacej praxe, pričom poukázal na judikát R 23/1978\na zásah do práv žalovaného 2/ vyhodnotil ako zásah nepresahujúci rámec jeho základného práva\nnadobúdať a vlastniť majetok. Čiastočne zamietnutie návrhu vo výroku V. uznesenia odôvodnil tým, že\npo podaní návrhu došlo k prevodu časti nehnuteľností na tretiu osobu.\n3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie tiež uviedol, že pokiaľ ide o vec samu, žalobca v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia explicitne vyjadril úmysel uplatňovať svoj nárok na náhradu\nškody prostredníctvom adhézneho konania v trestnom konaní a navrhol, aby súd uložil povinnosť\nžalobcovi podať žalobu až v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie o žalobcovom uplatnenom nároku\nv trestnom konaní.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia záverom uviedol, že mal za osvedčené\nsplnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nKonanie na odvolacom súde\n5. Na odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/, Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (ďalej\naj „odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“), napadnutým uznesením č. k. 4Cob/112/2025-486 zo dňa\n19.08.2025, uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/96/2024 zo dňa 31.10.2024, potvrdil vo\nvýroku I, II, III. IV a VI a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n6. Odvolací súd posúdil návrh žalobcu a dospel k záveru, že tento dostatočným spôsobom osvedčil\nrozhodujúce skutočnosti pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a teda splnil podmienky pre jeho\nnariadenie. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že vo vzťahu k plnej moci udelenej žalobcom, bol\nodvolaciemu súdu v priebehu konania predložený originál plnej moci, ktorá oprávňuje aj na podanie\nnávrhu na zabezpečovacie opatrenie voči žalovanému 2/, nakoľko táto bola udelená na všetky úkony,\nsúvisiace súdne a mimosúdne konania spojené s uplatňovaním a vymáhaním nárokov voči žalovanému\n1/. Pasívna legitimácia žalovaného 2/ je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít\nnepochybne daná tým, že ide o bezpodielovú spoluvlastníčku časti zálohu. Odvolací súd tiež uviedol, že\nchýbajúce plnomocenstvo je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania a je možné ho odstrániť\naj v odvolacom konaní, pričom poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/152/2010 zo dňa\n31.10.2011.\n7. V odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že charakter konania o návrhu na vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia nedovoľuje súdu podrobne skúmať argumenty strán vo vzťahu k\nvýške zabezpečovanej pohľadávky ani jej čiastočnému premlčaniu, pretože v konaní o nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale rozhodnutie je založené výlučne na\nosvedčení rozhodujúcich právnych skutočností. Poukázal pri tom na uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 307/2020 zo dňa 23.06.2020. Na posúdenie naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu,\nprípadnej liberácie zodpovednej osoby, konkrétnej výšky škody, jej premlčania, ale aj právneho dôvodu\nzabezpečovaného nároku je potrebné vykonanie dokazovania a zodpovedanie otázok presahujúcich\nnároky osvedčenia rozhodujúcich skutočností. S týmito otázkami sa náležite vysporiada súd, ktorý bude\nrozhodovať o zabezpečovanej pohľadávke žalobcu, a to v adhéznom konaní alebo civilnom konaní, na\nktoré bude žalobca v procesnom postavení poškodeného súdom v trestnom konaní odkázaný. Pre účely\nrozhodnutia o návrhu na nariadenie sudcovského záložného práva postačuje osvedčenie existencie\npohľadávky, pričom súd s poukazom na priebeh trestného konania a vznesenia obvinenia žalovanému\n1/ konštatuje, že súd prvej inštancie existenciu zabezpečovanej pohľadávky správne posúdil ako\nosvedčenú.\n8. Ohľadom výšky škody, ktorú žalobca v návrhu vyčíslil a požadoval zabezpečiť, odvolací súd v\nnapadnutom rozhodnutí uviedol, že žalovaní túto výšku označili za neprimerane vysokú, neuviedli\nvšak žiadne vlastné skutkové tvrdenia o hodnote zálohu, ani nespresnili rozsah, v akom má byť\nzabezpečovacie opatrenie neprimerané. Žalobca pritom nie je jediný nositeľ procesných bremien.\n\nĎalej odvolací súd uviedol, že vzhľadom na rozsah škody, tvoriacej súčasť skutku, pre ktorý už bolo\nžalovanému 1/ vznesené obvinenie, považuje nariadené zabezpečovacie opatrenie za primerané.\nV prípade zmeny okolností majú žalovaní možnosť navrhnúť zrušenie alebo zúženie rozsahu\nzabezpečovacieho opatrenia. Keďže nejde o konečnú úpravu vzťahov strán, ale len o úpravu dočasnú,\nv prípade, ak by žalobca musel pristúpiť k výkonu záložného práva, môže ho vykonať výlučne v rozsahu\nprávoplatne priznanej pohľadávky.\n9. Z napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že podľa odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie žalovaných\no viacnásobnom zabezpečení toho istého nároku, vzhľadom na solidárny charakter záväzku členov\nštatutárneho orgánu žalobcu na náhradu škody a účel zaistenia prostriedkov na účte spoločnosti TATRA\nEXPRESS, s.r.o., ktorým je výlučne odňatie výnosov z trestnej činnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie\nsprávne posúdil osvedčenosť obavy z ohrozenia exekúcie, keď medzi stranami nebolo sporné, že\nžalovaní previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.\nZabezpečovacie opatrenie žalovaných neobmedzuje v užívaní nehnuteľností, teda ho nepovažuje za\nneprimerané.\n10. Odvolací súd nedoplnil rozhodnutie súdu prvej inštancie o výrok ukladajúci žalobcovi podať žalobu\nvo veci samej, nakoľko k uplatneniu zabezpečovacej pohľadávky už došlo v trestnom konaní vedenom\nproti žalovanému 1/. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, ak bol nárok na\nnáhradu škody uplatnený v tzv. adhéznom konaní, nie je možné uplatniť ten istý nárok na náhradu škody\nv konaní pred civilným súdom medzi tými istými stranami. Poukázal pri tom na nález ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 655/2013 zo dňa 18.06.2014 a uznesenia sp. zn. II. ÚS 492/2011 zo dňa 26.10.2011, I. ÚS\n481/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj judikát R 22/1979 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov. Vzhľadom na toto uplatnenie nároku v adhéznom konaní, nie je možné podľa názoru\nodvolacieho súdu aplikovať ani právny záver najvyššieho súdu uvedený v konaní vedenom pod sp.\nzn. 3Obdo/4/2025, pretože týmto rozhodnutím najvyšší súd zrušil nariadené zabezpečovacie opatrenie\nv obdobnom konaní práve z dôvodu, že súd nariaďujúci zabezpečovacie opatrenie sa dostatočne\nnevysporiadal so skutočnosťou, či bol nárok na náhradu škody riadne uplatnený v trestnom konaní a\nči je vytvorená prekážka začatej veci.\n11. Odvolací súd ďalej poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov špecifikovaných v napadnutom\nuznesení, pričom uviedol, že súd v civilnom sporovom konaní môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie\nza účelom zabezpečenia nároku uplatneného v trestnom konaní. Trestný poriadok nepozná inštitút\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorý by umožnil poskytnúť ochranu práv poškodeného postupom a v\nlehotách vymedzených zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej tiež\n„CSP“). Ani zaistenie nároku poškodeného podľa Trestného poriadku nie je viazané na žiadne lehoty\nrozhodovania príslušných orgánov, a teda trestné konanie nie je spôsobilé poskytnúť urýchlenú ochranu\nohrozeným vzťahom ako CSP. Odmietnutie takéhoto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nby tak podľa odvolacieho súdu bolo odmietnutím spravodlivosti. Uviedol, že vzhľadom na uvedené\npovažoval uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a z tohto dôvodu ho potvrdil.\nDovolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/\n12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie,\npodali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ (ďalej aj ako ,,dovolatelia“) dovolanie, ktoré odôvodnili tým, že\nprocesným postupom krajského súdu im bolo znemožnené uskutočňovať im patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP) a to tým, že odvolací\nsúd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím nezabezpečil všetky atribúty garancie spravodlivej\nsúdnej ochrany a zároveň neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.\n13. Dovolatelia namietajú, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí v prevažnej väčšine odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia odkázal len na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, pričom na\ndoplnenie a zdôraznenie správnosti odvolací súd dodal niekoľko tvrdení, ktoré sú však nedostatočné,\nnezrozumiteľné a nepresvedčivé. Uznesenie súdu prvej inštancie doplnil o svoje závery v bodoch\n23 a 24 napadnutého rozhodnutia. Tieto závery považujú dovolatelia za nesprávne a spočívajúce na\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n\n14. Namietali nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý neprihliadol na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP,\npodľa ktorého je pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa primerane\npoužije aj na zabezpečovacie opatrenie, rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.\nNamietali, že v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ako ani v čase vydania\nuznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nebol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému\n1/ v adhéznom konaní, pričom trestné konanie bolo len v štádiu prípravného konania. Teda v tomto\nčase nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej osobe. S ohľadom na túto skutočnosť, mali dovolatelia\nza to, že už uznesenie súdu prvej inštancie malo vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy\nsúd nariaďujúci zabezpečovacie opatrenie neprihliadol na to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia\nnie je dostačujúce a pre trvalú úpravu vzťahov medzi sporovými stranami mala byť žalobcovi nariadená\npovinnosť podať žalobu vo veci samej.\n15. Vo vzťahu k uvedenému poukázali na to, že odvolací súd je rovnako viazaný právnym a skutkovým\nstavom relevantným v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Konštatovanie odvolacieho súdu, v\nzmysle ktorého žalobcom dodatočne uplatnený nárok v adhéznom konaní zakladá prekážku už začatej\nveci, je preto tiež nesprávne právne posúdenie, keďže v rozhodnom čase, t. j. v čase vydávania\nuznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, k takémuto uplatneniu zo strany žalobcu nedošlo.\nRovnaká nesprávnosť spočíva aj v konštatovaní, že na toto konanie nie je možné aplikovať právny záver\nvyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/4/2025 zo dňa 20.02.2025, keďže skutkový stav\noboch konaní je rovnaký, kde totožný žalobca viedol konanie o totožné pohľadávky, voči predsedníčke\ntoho istého štatutárneho orgánu, ktorého členom bol aj žalovaný 1/. Argumentoval, že súd v uvedenom\nkonaní zrušil nariadené zabezpečovacie opatrenie v obdobnom konaní z dôvodu, že súd nariaďujúci\nzabezpečovacie opatrenie sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, či bol nárok na náhradu\nškody riadne uplatnený v trestnom konaní a či je prekážka začatej veci pre uloženie povinnosti na\npodanie žaloby vo veci samej. Obe uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia tak obsahovali\ntotožnú vadu, a to nesprávne vysporiadanie sa so skutočnosťou, či bol nárok na náhradu škody riadne\nuplatnený v trestnom konaní, a teda či je vytvorená prekážka začatej veci, s ohľadom na potrebu uloženia\npovinnosti podať žalobu vo veci samej.\n16. Uviedli, že v dôsledku uvedenej dovolacej argumentácie, je nesprávne aj konštatovanie odvolacieho\nsúdu, že v dôsledku uplatnenia si domnelých nárokov na náhradu škody v adhéznom konaní, nebolo\npotrebné uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Tento procesný postup neuloženia\npovinnosti podať žalobu vo veci samej považujú dovolatelia za nesprávny, keďže v jeho dôsledku im\nbolo znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n17. Dovolatelia tiež poukázali na to, že žalobca sa sám rozhodol (v dôsledku toho, že mu nebola\nsúdom prvej inštancie uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej), že si svoje domnelé nároky bude\nuplatňovať v adhéznom konaní, a nie žalobou v civilnom konaní. Práve v dôsledku toho, že sa žalobca\nrozhodol ísť cestou trestného konania, je zabezpečovacie opatrenie vydané neopodstatnene.\n18. Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré odvolací súd uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia\nna podporu svojho názoru, dovolatelia uviedli, že uvedené rozhodnutia nie sú skutkovo obdobné a\ndotýkajú sa len okrajovo možnosti kumulácie zabezpečovacích inštitútov v trestnom a civilnom konaní;\nv rozhodnom čase (v čase vydávania uznesenia súdom prvej inštancie), nebol žalobcom uplatnený\nnárok v trestnom konaní a v tom čase nebolo vznesené obvinenie žalovanému 1/; trestné konanie má\nvlastné inštitúty, ktoré zabezpečujú prípadné nároky poškodených, a teda nie je potrebná v tomto prípade\nsubsidiárna úprava Civilného sporového poriadku. Uviedli, že v prebiehajúcom trestnom konaní došlo\nk zabezpečeniu finančných prostriedkov, ktoré majú byť domnelo vzniknutou škodou žalobcu, a teda\nnie je účelné, a ani hospodárne viacnásobné zabezpečenie toho istého nároku. Zároveň namietali, že\nzabepečovacím opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu vzťahov medzi sporovými stranami,\nkeďže práve v dôsledku prebiehajúceho trestného konania sa dostávajú žalovaní do právnej neistoty a\nsú odkázaní na výsledky trestného konania, ktoré však nie je ovplyvnené lehotami, ktoré by zakladali\nakúkoľvek právnu istotu žalovaných vo vzťahu k ich právam.\n19. Namietali, že odvolací súd sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaného\n2/ v zmysle ktorej rozporoval domnelú výšku škody a to najmä s poukazom na nadmerný odpočet DPH\nžalobcu, ako aj blokáciu sumy špecifikovanej v dovolacej argumentácii Príkazom Okresnej prokuratúry\n\nPoprad zo dňa 03.01.2024 na bankovom účte TATRA EXPRESS s.r.o. Odvolací súd taktiež neprihliadol\nna argumentáciu žalovaného 1/ v jeho odvolaní, týkajúcu sa jeho tvrdených nárokov voči žalobcovi, ako\naj obchodných vzťahov medzi žalobcom a tretími právnickými osobami, v ktorých má žalovaný 1/ účasť.\nTiež namietali, že odvolací súd počas odvolacieho konania pripustil dôkazy žalobcu, ktoré neexistovali v\nčase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, čím porušil právo žalovaných na spravodlivý proces, keď\nopomenul Stanovisko Ministerstva dopravy Slovenskej republiky zo dňa 08.04.2025. Podľa žalovaných\ntak došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, nakoľko na jednej strane\nodvolací súd pripustil do odvolacieho konania dôkazy žalobcu o vznesení obvinenia žalovanému 1/\na prezumuje jeho vinu, ako aj vznik škody a na druhej strane ignoruje dôkazy doložené žalovanými,\nktoré vinu žalovaného 1/ vyvracajú a tým preukazujú, že ku škode dôjsť nemohlo. Vo vzťahu k\nporušeniu prezumpcie neviny žalovaného 1/ namietali aj záver odvolacieho súdu uvedený v bode 25\nnapadnutého uznesenia. Uviedli, že odvolací súd prezumuje vinu žalovaného 1/ len na základe priebehu\ntrestného konania a vznesenia obvinenia voči žalovanému 1/. Odvolací súd na tomto mieste prihliadol\nna vznesenie obvinenia voči žalovanému 1/ v rozpore s § 193 CSP, čím prekročil svoju právomoc.\nRozhodnutie o vznesení obvinenia bolo do konania predložené až po nariadení zabezpečovacieho\nopatrenia, a teda odvolací súd postupoval v rozpore s § 329 ods. 2 CSP, kedy mal posudzovať skutkový\nstav, ktorý existoval v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho\nopatrenia.\n20. Za nesprávnu považoval tiež argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú v bode 27 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, že sa nejedná o viacnásobné zabezpečenie toho istého nároku, pričom\npoukázal, že má za to, že sa o takéto viacnásobné zabezpečenie toho istého nároku jedná a že je v\nrozpore so zásadou primeranosti.\n21. Dovolatelia ďalej namietali nesprávne právne posúdenie uvedené v bode 25 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, kde odvolací súd skonštatoval, že plná moc udelená žalobcom jeho právnemu\nzástupcovi ho oprávňuje aj na podanie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému\n2/ z dôvodu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, keďže ním je bezpodielová spoluvlastníčka\nčasti zálohu. Namietali, že odvolací súd v tejto otázke neuviedol konkrétne rozhodnutia, iba všeobecne\nuviedol, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ je daná v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších\nsúdnych autorít, čoho následkom je, že tento záver odvolacieho súdu je nepreskúmateľný a zakladá\nvadu zmätočnosti. Dovolatelia argumentovali, že keďže z plnej moci udelenej žalobcom, v ktorej boli\nvyšpecifikované úkony na ktoré splnomocnil svojho právneho zástupcu, aby vykonal vo vzťahu k\nžalovanému 1/, nevyplýva, že by sa vzťahovala aj voči žalovanému 2/, sú názoru, že právny zástupca\nžalobcu nebol oprávnený podať návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia aj voči žalovanému\n2/, keďže na takýto úkon nebol žalobcom splnomocnený. Vo vzťahu k uvedeným námietkam majú\ndovolatelia za to, že odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami žalovaných vo vzťahu k plnej moci.\nNavrhli, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu v\ncelom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal dovolateľom nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nVyjadrenie žalobcu k dovolaniu\n22. K dovolaniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že argumentácia dovolateľov\nsmerujúca k záverom vyplývajúcim z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/4/2025 zo dňa\n20.02.2025 nie je relevantná, keďže závery vyplývajúce z uvedeného uznesenia nie je možné aplikovať\nna posudzovaný prípad, a to ani navzdory tomu, že sa v uvedenom konaní jednalo v podstate o\nskutkovo a hmotnoprávne totožný spor voči inému členovi predstavenstva žalobcu. Odlišnosťou oboch\nsporov, okrem osôb na strane žalovaných je totiž aj procesná situácia, v ktorej boli obe dovolania\nuplatnené a okamihy, v ktorých rozhodoval najvyšší súd. V prípade konania sp. zn. 3Obdo/4/2025\n(resp. jemu predchádzajúce konania sp. zn. 26Cb/24/2024 a 3Cob/120/2024) konajúce súdy rozhodovali\no zabezpečovacom opatrení v čase, kedy nemali vedomosť o vznesení obvinenia, resp. uznesenie\no vznesení obvinenia nebolo súčasťou súdneho spisu. Naproti tomu v tomto konkrétnom prípade\nuznesenie o vznesení obvinenia spoločne so žalobcovým podaním, ktorým si uplatnil svoj nárok na\nnáhradu škody v trestnom konaní (t. j. vec sama), boli podkladom napadnutého uznesenia. V tejto\nsúvislosti tak závery vyjadrené v uznesení sp. zn. 3Obdo/4/2025 zo dňa 20.02.2025 nie sú bezprostredne\naplikovateľné na tento konkrétny prípad, keďže boli vyslovené v odlišnej procesnej a dôkaznej situácii.\n\n23. Uviedol, že dovolatelia tvrdia, že v prípade napadnutého uznesenia sa jedná o rozhodnutie vo veci\nsamej, ktorým sa konanie skončilo, a teda účelovo spájajú obe kategórie rozhodnutí voči ktorým je\nprípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420 CSP. Žalobca preto dáva do pozornosti závery uvedené\nv uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/18/2019 zo dňa 25.04.2019, podľa ktorého z hľadiska\nprípustnosti dovolania rozlišuje medzi rozhodnutiami vo veci samej a rozhodnutiami, ktorými sa konanie\nkončí. Vzhľadom na uvedené, nie je zrejmé, za aký typ rozhodnutia pre účely procesnej prípustnosti\ndovolania dovolatelia vôbec napadnuté uznesenie považujú. Z argumentácie dovolateľov vyplýva, že\nv prípade napadnutého uznesenia sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, avšak ani o rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. Ide o akcesorický nárok k pohľadávke žalobcu na náhradu škody, ktorý bol\nvo veci samej uplatnený prostredníctvom adhézneho konania. Konanie o súkromnoprávnom nároku\nteda právoplatným rozhodnutím o jeho zabezpečení nariadením záložného práva neskončilo, naopak\npokračuje ďalej. To platí bez ohľadu na výsledok adhézneho konania, pretože aj keby žalobcovmu nároku\nuplatnenému v adhéznom konaní nebolo vyhovené, tak bude odkázaný na jeho uplatnenie v sporovom\nkonaní podľa CSP.\n24. Ďalej uviedol, že aj ustálená rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len\n„ESĽP“) a na ňu nadväzujúca judikatúra Ústavného súdu SR, takto uplatnený nárok nefragmentuje\na ani nerozlišuje, či bol v tom-ktorom čase uplatňovaný v rámci adhézneho konania podľa noriem\nTrestného poriadku a následne žalobou podľa CSP. Taktiež dochádza aj k spočívaniu premlčacej lehoty\nuž uplatnením nároku poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní, pričom premlčacia lehota\nneprestane spočívať ani v období od právoplatného rozhodnutia o odkázaní poškodeného na civilný\nproces do reálneho uplatnenia tohto nároku civilnou žalobou za predpokladu, že poškodený svoj nárok\nuplatnil riadne a v konaní o tomto nároku riadne pokračoval v súlade s ustanovením § 112 OZ.\n25. Podľa žalobcu tak nedochádza právoplatným rozhodnutím o akcesorickej otázke zabezpečenia\nžalobcovej pohľadávky zároveň aj k rozhodnutiu o samotnej pohľadávke - teda majetkových právach\nžalobcu, ktoré boli riadne uplatnené a v súčasnosti o nich stále prebieha konanie, ktoré bude pre účely\nustanovenia § 420 CSP možné považovať za skončené až v okamihu právoplatného rozhodnutia o\ntejto pohľadávke. Z uvedených dôvodov je tiež aj procedurálne vylúčené, aby bola žalobcovi uložená\npovinnosť uplatniť svoju pohľadávku na náhradu škody žalobou vo veci samej, keďže v dôsledku\nuplatnenia nároku v adhéznom konaní bola založená negatívna procesná podmienka takejto žaloby,\na to prekážka litispendencie. Z uvedených dôvodov považuje dovolanie žalovaných za procesne\nneprípustné.\n26. Vo vzťahu k opodstatnenosti uplatneného dovolania uviedol, že dovolatelia namietali odvolaciemu\nsúdu a) nerešpektovanie ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, teda, že odvolací súd nevychádzal z\nrelevantného skutkového stavu, údajné porušenie prezumpcie neviny a údajnú povinnosť konajúcich\nsúdov uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej; b) nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného 2/; c) nedostatok plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalobcu; d) neprimeranosť\nzabezpečovacieho opatrenia.\n27. Uviedol, že pod dovolací dôvod podľa § 420 CSP možno z uvedených námietok podradiť iba\nargument týkajúca sa § 329 ods. 2 CSP, avšak táto časť dovolacej argumentácie je procesne neúčinná\nz dôvodu, že o predložení uznesenia o vznesení obvinenia mali vedomosť a zároveň mali možnosť\nsa k nemu vyjadriť, pričom tento procesný priestor nevyužili. Vo vzťahu k uvedenému žalobca uviedol,\nže v otázke koncentrácie podstatných argumentov sporových strán mali dovolatelia svoje námietky\nprezentovať už skôr, čo však neurobili. Zároveň uviedol, že na vydanie zabezpečovacieho opatrenia\nsa aplikujú ustanovenia o neodkladnom opatrení iba primerane, nie nevyhnutne rovnako a odlišnosť\ntýchto dvoch inštitútov vychádza z mierne odlišného cieľa. Zabezpečovacie opatrenie nedokáže nikdy\nkonzumovať vec samu a nemôže sa naň aplikovať § 330 ods. 2 CSP. Účinky spojené s uplatnením\nnároku na náhradu škody v adhéznom konaní tak nastali viac ako šesť mesiacov pred vydaním\nzabezpečovacieho opatrenia, t. j., požiadavka existencie konania vo veci samej (hoc by išlo o rigidný\nvýklad ustanovenia § 344 CSP) už v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia bola splnená.\n28. K námietke porušenia prezumpcie neviny žalovaného 1/ žalobca uviedol, že odvolací súd\nneprezumoval jeho vinu, či odsúdenie, ale len uviedol, že súd prvej inštancie existenciu zabezpečovanej\npohľadávky správne posúdil za hodnoverne osvedčenú, a to aj s ohľadom na priebeh trestného konania\n\na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Zároveň poukázal, že odvolací súd svoje závery vyslovil\npráve v nadväznosti na obsahovú odlišnosť medzi procesom dokazovania a hodnoverným osvedčením\nskutočností pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia.\n29. Vo vzťahu k námietke dovolateľov týkajúcej sa uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej\nžalobca uviedol, že dovolatelia tak argumentujú zo zištných dôvodov s ohľadom na nárok na náhradu\ntrov konania v prípade podania takejto žaloby v civilnom konaní. Ak by totiž žalobu vo veci samej žalobca\npodal, takmer s určitosťou by nebol úspešný a súd by takúto žalobu zamietol z dôvodu už uplatneného\nnároku v adhéznom konaní, teda z dôvodu litispendencie. Uviedol, že o uvedenej skutočnosti dovolatelia\nmajú vedomosť, keďže o uplatnení nároku vo veci samej v adhéznom konaní argumentujú vo svojom\ndovolaní.\n30. K dovolacej námietke smerujúcej k procesnému postaveniu žalovaného 2/ žalobca uviedol,\nže plynie z jeho nepochopenia v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a poukázal na\njudikované rozhodnutie uverejnené ako R 23/1978 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej\nNajvyšším súdom Československej socialistickej republiky, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie\nvo svojom rozhodnutí. Podľa žalobcu tak pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ v konaní o\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná. Zároveň podľa žalobcu z dovolacej argumentácie nie\nje zrejmé, ako mal postup súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, v uvedenej otázke znemožniť\nuplatňovanie procesných práv žalovaného 2/ pri nedostatku jeho procesnej, či vecnej legitimácie.\nUviedol, že čo i len v teoretickej rovine, ak by žalovaný 2/ nedisponoval procesnou alebo vecnou\nlegitimáciou v konaní, tak ani v takomto prípade, by mu neboli upreté, či zmarené žiadne procesné práva.\n31. K nedostatkom splnomocnenia právneho zástupcu žalobcu, žalobca uviedol, že odvolaciemu súdu\nbol doručený originál plnej moci, čím bola aj podľa odvolacieho súdu odstránená prípadná odstrániteľná\nvada konania. Dovolatelia relevantnú argumentáciu vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu neuviedli.\n32. K námietke dovolateľov týkajúcej sa neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že\npeňažné prostriedky v trestnom konaní neboli zaistené titulom zabezpečenia nároku poškodeného na\nnáhradu škody podľa ustanovenia § 50 Trestného poriadku, ale za účelom odňatia výnosov z trestnej\nčinnosti podľa ustanovenia § 95 a nasl. Trestného poriadku, čo neznamená, že žalobca bude oprávnený\nsa z týchto peňažných prostriedkov uspokojiť. Zaistenie tak nebolo realizované za účelom zabezpečenia\nžalobcovho nároku, ale výlučne za účelom zaistenia veci dôležitej pre trestné konanie. Na uvedené\nreagoval aj odvolací súd v bode 27 napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k hodnote zálohu žalobca\nuviedol, že keďže ním nedisponuje, nemá vedomosť o jeho odhadovanej hodnote, a teda považuje za\nirelevantné, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebolo nijakým spôsobom obmedzené užívacie,\nči dispozičné právo k zálohu, keďže žalovaní tak aj naďalej môžu so zálohom voľne nakladať, či\nscudziť ho. Žalobca zároveň bez judikovanej pohľadávky nemôže pristúpiť k výkonu záložného práva\nnariadeného zabezpečovacím opatrením, z čoho vyplýva, že nariadené zabezpečovacie opatrenie nie\nje neprimeraným zásahom do práv dovolateľov. Na uvedenú skutočnosť reagoval aj odvolací súd v bode\n26 napadnutého uznesenia.\n33. Vzhľadom na uvedené dovolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako\nprocesne neprípustné odmietnuť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu, alternatívne, aby dovolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zamietol a priznal žalobcovi nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nKonanie na dovolacom súde\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky, (ďalej len ako ,,najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd\ndovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný 1/ a žalovaný 2/ obaja zastúpení v\nsúlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal spor a\ndospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ je potrebné odmietnuť.\n35. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n\n36. Podľa ust. § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n37. Podľa ust. § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,\nspäťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.\n38. Podľa ust. § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.\n39. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n40. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n41. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom\nopatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n42. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n43. Podľa ust. § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je prípustné.\n44. Podľa ust. § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj len „Trestný poriadok“),\npoškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená\ntrestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému\npovinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania\nalebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok\nna náhradu škody uplatňuje.\n45. Podľa ust. § 46 ods. 4 Trestného poriadku, návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku\nuž rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.\n46. Dovolatelia podané dovolanie odôvodnili ust. § 420 písm. f) CSP.\n47. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným)\nznakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je\nto, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n48. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd\nskúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací\nsúd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP\nirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo, alebo nedošlo.\n\n49. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci\nsamej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení.\nRozhodnutie vo veci samej je preto také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý\nstrany uplatnili. Charakteristickým znakom pre rozhodnutie vo veci samej je, že zakladá prekážku veci\nrozhodnutej (§ 230 CSP), na rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho, ktoré takéto účinky nemá.\n50. Rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, môžu byť rozhodnutiami vo veci samej, alebo aj procesné\nrozhodnutia, ktorými sa konanie končí, ale neriešia vec samu, vec sama nebola prejednaná (napr.\nzastavenie konania pre neexistenciu procesných podmienok; pre späťvzatie žaloby, odvolania; pre\nneodstránenie vád podania; odmietnutie podania; odmietnutie odvolania a pod.).\n51. Inštitút neodkladného opatrenia a obdobne aj inštitút zabezpečovacieho opatrenia sú osobitné\nprocesné postupy, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia\nvzniká tzv. sudcovské záložné právo, ktorého trvanie nie je síce podmienené právoplatným skončením\nveci, ale bez existencie meritórneho rozhodnutia stráca zmysel s poukazom na § 343 ods. 3 CSP (medzi\ninými pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/4/2025 zo dňa 20.02.2025).\n52. Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom/\nzabezpečovacom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, t. j. samotné neodkladné/\nzabezpečovacie opatrenie konzumuje vec samu, je prípustné dovolanie podľa ust. § 420 CSP (pozri\nnapr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/66/2017 zo dňa 19.06.2018 uverejnené tiež v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 76/2018). Rovnako\ntakáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia\npodaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, pričom konanie\nkončí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a konzumuje\nvec samu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/154/2018 zo dňa 28.03.2019). Naproti\ntomu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie\no nariadení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého,\nbola podaná nadväzujúca žaloba, dovolanie podľa § 420 CSP nie je prípustné (medzi inými uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/157/2017 zo dňa 11.10.2017, uverejnené tiež v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 21/2018).\n53. Z komentára k § 336 CSP tiež vyplýva, že pokiaľ v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie\nneodkladného/zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania už súd má vedomosť o podaní žaloby\nvo veci samej, povinnosť na jej podanie žalobcovi neukladá. V záujme právnej istoty je však nevyhnutné,\naby sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťou, že povinnosť podať žalobu žalobcovi\nneuložil iba z toho dôvodu, že konanie už medzičasom bolo riadne začaté (viď publikáciu Števček, M.,\nFicová, S., Baricová, J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\n2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 1281).\n54. Z uvedeného je zrejmé, že dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia o nariadení\nneodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, t. j. či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí, je kľúčovým aspektom pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania.\n55. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.10.2024\ndomáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti\nšpecifikované v návrhu na zabezpečenie jeho nároku. Z bodu 26 odôvodnenia uznesenia súdu prvej\ninštancie explicitne vyplýva, že žalobca vyjadril úmysel uplatniť si svoj nárok na náhradu škody v\nadhéznom konaní, v rámci trestného konania.\n56. Podľa názoru dovolacieho súdu, žalobca tým jednoznačne indikoval, že v prípade, ak súd prvej\ninštancie jeho návrhu vyhovie a zabezpečovacie opatrenie vydá, pôjde len o dočasné nastolenie určitého\nstavu, bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej\n(medzi inými pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/64/2019 zo dňa 06.11.2019). Je pritom\nna rozhodnutí žalobcu, pre aký procesný úkon sa rozhodne; či si ako poškodený uplatní nárok na\nnáhradu škody voči obvinenému v trestnom (adhéznom) konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku,\nalebo podá žalobu v civilnom konaní podľa § 336 ods. 1 CSP. Pre posúdenie „dočasnosti“ nariadeného\n\nzabezpečovacieho opatrenia je povaha konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej v tomto kontexte\nirelevantná.\n57. Dovolací súd ďalej poukazuje na to, že rovnako tak odvolací súd v bode 29. odôvodnenia svojho\nuznesenia zreteľne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nedoplnil o povinnosť podať žalobu vo\nveci samej, nakoľko k uplatneniu zabezpečovanej pohľadávky už medzičasom došlo v trestnom konaní\nvedenom pod ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024 podľa § 46 Trestného poriadku.\n58. Dovolací súd poukazuje na to, že individuálne okolnosti posudzovanej veci sa líšia od okolností\nexistujúcich v čase rozhodovania najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v obdobnej veci sp. zn.\n3Obdo/4/2025, uznesenie zo dňa 20.02.2025 (zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2025), nakoľko dôvodom zrušenia nariadeného\nzabezpečovacieho opatrenia v tej veci bola skutočnosť, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd\nsa nevysporiadali s otázkou, či bol nárok na náhradu škody riadne uplatnený v trestnom konaní a či\nje vytvorená prekážka začatej veci. V predmetnom prípade sa však odvolací súd riadne vysporiadal\na podrobne odôvodnil prečo má za to, že uplatnením nároku žalobcu v adhéznom konaní, odpadla\npovinnosť súdu uložiť žalobcovi, aby podal žalobu na náhradu škody.\n59. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že tak pred, ako aj po rozhodnutí odvolacieho\nsúdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konanie vo veci samej pokračuje, a to v\ntrestnom konaní v štádiu trestného stíhania vedeného pod ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024, v ktorom si\nžalobca v postavení poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody, t. j. nárok vo veci samej, v adhéznom\nkonaní. To znamená, že aj po rozhodnutí o nariadení zabezpečovacieho opatrenia konanie vo veci samej\npokračuje.\n60. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu,\ntýkajúce sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré žalovaný 1/ a žalovaný 2/ napadli dovolaním,\nnekonzumovalo vec samu, nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a rovnako nie je rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, a preto je prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorú dovolatelia vyvodzujú z ust. § 420 písm. f) CSP, priamo\nvylúčená.\n61. So zreteľom na uvedené, keďže nie je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP,\ndovolací súd dovolanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ podľa ust. § 447 písm. c) CSP odmietol.\n62. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcovi rozhodne súd prvej inštancie\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca (obchodná spoločnosť) dosiahol zriadenie sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam a obchodným podielom žalovaných na zabezpečenie pohľadávky na náhradu škody spôsobenej bývalým členom štatutárneho orgánu; odvolací súd uznesenie potvrdil a žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože nárok už uplatnil v adhéznom konaní v trestnom konaní. Žalovaní podali dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a namietali nedostatočné odôvodnenie, porušenie § 329 ods. 2 CSP, prezumpcie neviny, viacnásobné zabezpečenie nároku, nedostatok plnej moci a pasívnej legitimácie manželky. Dovolací súd skúmal prednostne, či napadnuté uznesenie je rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Uzavrel, že zabezpečovacie opatrenie je len dočasnou úpravou, konanie o zabezpečenej pohľadávke pokračuje v adhéznom konaní a odvolací súd sa na rozdiel od veci R 4/2025 riadne vysporiadal s tým, prečo povinnosť podať žalobu neuložil. Dovolanie preto odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania.", "pravna_veta": "Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (zriadení sudcovského záložného práva podľa § 343 CSP), nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ak konanie o zabezpečenej pohľadávke pokračuje; to platí aj vtedy, keď bol nárok na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku a súd preto žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP. Pre posúdenie dočasnosti zabezpečovacieho opatrenia je povaha konania, v ktorom sa rozhoduje vo veci samej, irelevantná; dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP proti takému uzneseniu je neprípustné a dovolací súd ho odmietne podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania namietanej procesnej vady.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 343 ods. 1 CSP", "§ 343 ods. 3 CSP", "§ 336 ods. 1 CSP", "§ 329 ods. 2 CSP", "§ 46 ods. 3 Trestného poriadku", "§ 123 ods. 2 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/112/2025", "guid": "3abcd780-8900-44b3-8bfc-60f0f5baf079:565e861f-52c5-4a0a-a305-3f6c5c8e651f", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["zabezpečovacie opatrenie", "sudcovské záložné právo", "prípustnosť dovolania", "rozhodnutie vo veci samej", "adhézne konanie", "náhrada škody", "povinnosť podať žalobu vo veci samej", "dočasnosť úpravy pomerov"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:31a7f2e4-0d49-4b2d-b149-7c3cf2092ba7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.307.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 307/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.307.2020.1"}, {"guid": "ussr:f0c72e6b-95cc-4e9f-9307-1d454199b0de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.481.2019.1"}, {"guid": "ussr:ff008bdc-8595-4274-a7ad-c18de1380e2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 655/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 655/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff008bdc-8595-4274-a7ad-c18de1380e2e"}, {"guid": "ussr:de4cd512-65fc-4e18-9bb9-914500730ef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de4cd512-65fc-4e18-9bb9-914500730ef6"}, {"guid": "422b8b27-16bc-4e9a-aefd-ce0721e16ca6:9c91c4d2-35eb-4862-8697-5a5bc6881bda", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8124202762.1", "spisova_znacka": "3Obdo/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/4/2025 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8124202762.1"}, {"guid": "f7935352-6344-4d08-8e49-925f347995ca:41743393-c23e-4c18-8f93-ea180b1c61f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6116223620.1", "spisova_znacka": "4Obdo/66/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6116223620.1"}], "citovane_v": []}