{"guid": "1e47a324-a9fe-4322-9f77-cc72d9ce24ec:013fb32c-4467-44c8-9c20-6ff8ee77dce5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1", "spisova_znacka": "2Cdo/55/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/55/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2026, sp. zn. 2Cdo/55/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1", "identifikacne_cislo": "8124200426", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov ani nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP; o tom, ktoré dôkazy sa vykonajú, rozhoduje výlučne súd (§ 185 ods. 1 CSP), ktorý je však povinný nevykonanie navrhnutého dôkazu odôvodniť. Prostý nesúhlas dovolateľa so skutkovými a právnymi závermi nižších súdov, vrátane záveru o premlčaní nároku alebo o výške náhrady nemajetkovej ujmy, nezakladá vadu zmätočnosti, lebo nesprávne právne posúdenie veci túto vadu nezakladá a dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa, matka syna usmrteného pri dopravnej nehode, sa od poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla domáhala náhrady vecnej škody a ďalšej náhrady nemajetkovej ujmy nad rámec sumy priznanej voči škodcovi v trestnom konaní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol: nárok na náhradu vecnej škody bol premlčaný, keďže podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP sa premlčanie voči poisťovateľovi posudzuje rovnako ako voči škodcovi podľa § 106 OZ a dvojročná subjektívna lehota uplynula pred podaním žaloby, a náhradu nemajetkovej ujmy považoval za dostatočne odškodnenú sumou priznanou v trestnom konaní; odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolateľka podľa § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť, nesprávne posúdenie premlčania (podľa nej malo platiť § 104 OZ), nezohľadnenie osoby poškodeného pri výške ujmy a nevykonanie svojho výsluchu a výsluchu svedka. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné, lebo námietky predstavovali len nesúhlas s hodnotením dôkazov a právnym posúdením, ktoré vadu zmätočnosti nezakladá, nižšie súdy nevykonanie dôkazov pre nadbytočnosť riadne odôvodnili a o opomenutý dôkaz nešlo.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/013fb32c-4467-44c8-9c20-6ff8ee77dce5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/55/2025\n8124200426\n30. 04. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne T. X., narodenej E., L., zast. advokátom JUDr.\nFrantiškom Komkom, Prešov, Hlavná 27, IČO: 37 941 054, proti žalovanej Kooperativa poisťovňa, a.\ns. Vienna Insurance Group, Bratislava, Mlynské Nivy 7816/16, IČO: 00 585 441, o náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/2/2024, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 3. decembra 2024 sp. zn. 3Co/41/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. júna 2024\nč. k. 9C/2/2024-100 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 13. júna 2024 č. k. 9C/2/2024-108 výrokom I.\nžalobu zamietol; výrokom II. žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100\n%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov; doplneným\nvýrokom dopĺňacím rozsudkom konanie v časti zaplatenia vecnej škody nad sumu 8.146,07 eur s 9,5\n% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 1. augusta 2023 do zaplatenia, zastavil (ďalej bod 1.6.\ntohto rozhodnutia).\n1.1. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka\n(ďalej aj „OZ“), § 4 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“ a „zákon o PZP“), § 145 ods. 2, § 212 ods. 2 veta prvá, §\n225 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n1.2. Žalobou došlou súdu dňa 17. januára 2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia\nvecnej škody vo výške 8.994,61 eur s prísl. a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 65.000 eur. Žalobu\nodôvodnila tým, že jej jediný syn H. X. bol usmrtený pri dopravnej nehode dňa E. Y. I., ktorý bol\nprávoplatne odsúdený. Voči Y. I. bola žalobkyni priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35.000\neur a náhrada škody vo výške 706,68 eur. Žalobkyňa si touto žalobou uplatnila doposiaľ neuznané\nnároky na náhradu škody vo výške 8.994,61 eur a rovnako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 65.000\neur.\n1.3. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 33T/87/2021-247 z 19. júla 2022 vyplynulo, že Y. I.\nbol odsúdený za prečin usmrtenia a bol mu uložený výkon trestu odňatia slobody s podmienečným\nodkladom. Zároveň poškodenej žalobkyni bola priznaná náhrada škody vo výške 706,68 eur a náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 8To/47/2022-305\nz 20. apríla 2023 bol výrok o náhrade škody zrušený a nahradený novým výrokom, ktorým žalobkyni\nbola priznaná náhrada majetkovej škody vo výške 706,68 eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške\n35.000 eur. V rámci trestného konania došlo k rozhodnutiu o náhrade škody (sčasti priznaná a sčasti\nodkázaná na uplatnenie v civilnom procese), ktorá vo výške vyššej ako bola priznaná súdom, bola\nuhradená žalovanou. Rovnako v rámci trestného konania došlo aj k rozhodnutiu o náhrade nemajetkovej\nujmy spôsobenej žalobkyni ako pozostalej matke nebohého (znovu sčasti priznaná a sčasti odkázaná na\n\nuplatnenie v civilnom procese). Pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy, súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove a nemal potrebu ním priznanú náhradu nemajetkovej\nujmy žiadnym spôsobom zvyšovať. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu pri najbližších príbuzných, čiže\nvzťahoch manžel - manželka a vzťahoch rodičia - deti, sa pozostalým osobám priznáva vo výške v\nrozpätí cca od 20.000 eur do 25.000 eur. Aj s ohľadom na uvedené súd považoval nemajetkovú ujmu\npriznanú Krajským súdom v Prešove za dostačujúcu, pričom nemožno súhlasiť s názorom, že na výšku\nnemajetkovej ujmy má mať vplyv aj to, že zomrelý H. X. bol reprezentantom SR v cyklistike nepočujúcich.\nSúd mal za to, že pretrhnutie väzby rodiča k jeho dieťaťu nie je závažnejšie iba z toho dôvodu, že dieťa\nje úspešným reprezentantom v nejakom športe.\n1.4. Pokiaľ ide o náhradu vecnej škody, z trestného spisu mal súd preukázané, že najneskôr 21.\nseptembra 2021 boli žalobkyni známe jednotlivé položky náhrady škody, na odškodnení ktorých mala\nzáujem. Ako vyplýva z citovanej judikatúry, premlčanie nároku poškodeného voči škodcovi sa riadi\nrovnakými právnymi predpismi ako premlčanie náhrady škody voči poisťovateľovi, pričom žaloba s\npožiadavkou náhrady škody a nemajetkovej ujmy podaná voči škodcovi v rámci trestného konania,\nnespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty voči poisťovateľovi. Na vzťah poškodeného žalobkyne a poisťovateľa - žalovanej sa nepoužije § 104 Občianskeho zákonníka, ale platí subjektívna\n2-ročná a objektívna 3-ročná premlčacia lehota. Ak najneskôr v septembri 2021 žalobkyňa už poznala\njednotlivé zložky škody, ktorej náhradu si ako jediný právny nástupca zomrelého H. X. chcela uplatňovať,\nsubjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr v septembri 2023. Ak žaloba bola na súd prvej\ninštancie podaná až dňa 17. januára 2024, došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, a preto\nžiadnu položku z uplatňovanej náhrady škody súd priznať nemohol.\n1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n1.6. Okresný súd uznesením z 22. januára 2024 č. k. 9C/2/2024-33 o. i. vyzval žalobkyňu na špecifikáciu\nuplatňovanej náhrady vecnej škody, ktorá podaním doručeným súdu dňa 15. februára 2024 vzala žalobu\nspäť, a to v časti konania o zaplatenie vecnej škody nad sumu 8.146,07 eur s 9,5 % úrokom z omeškania\nročne za obdobie od 1. augusta 2023 do zaplatenia, pričom výška nemajetkovej ujmy zostala nedotknutá.\nNa základe uvedeného okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom z 13. júna 2024 č. k. 9C/2/2024-108\ntak, že doplnil výrok rozsudku okresného súdu z 3. júna 2024 č. k. 9C/2/2024-100 takto: Konanie v časti\nzaplatenia vecnej škody nad sumu 8.146,07 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01.\n08. 2023 do zaplatenia z a s t a v u j e .\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne\nrozsudkom z 3. decembra 2024 č. k. 3Co/41/2024-128 výrokom I. potvrdil rozsudok v spojení s\ndopĺňacím rozsudkom, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP; výrokom II. stranám sporu\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n2.1. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, ktoré smerovali voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie\no nepriznaní náhrady nemajetkovej ujmy v sume 65.000 eur, tieto spojila s nesprávnym posúdením\nnámietky premlčania. Odvolací súd zdôraznil, že daná námietka je neopodstatnená, keďže súd prvej\ninštancie, na čo poukázala vo vyjadrení k odvolaniu aj žalovaná, zamietol tento nárok žalobkyne z\ndôvodu, že týmto titulom jej už bol priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči vinníkovi dopravnej\nnehody (škodcovi) v trestnom konaní, a to vo výške 35.000 eur. Priznaný nárok považoval súd prvej\ninštancie za dostatočný a primeraný. Súd prvej inštancie tento nárok neposúdil ako premlčaný, a preto\nodvolacia námietka žalobkyne je z tohto pohľadu úplne irelevantná. Okrem toho odvolací súd považoval\nzáver súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za správny a súladný s\ndoterajšou rozhodovacou praxou súdov, na ktorú poukázala aj žalovaná, a z ktorej vyplývajú nižšie sumy\npriznaných nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy sekundárnym obetiam dopravných nehôd (k tomu\npozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2024 sp. zn. 22Co/54/2023 - pozostalej matke\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur za stratu syna, rozsudok Krajského súdu v\nBratislave z 25. septembra 2024 sp. zn. 7Co/21/2024 - pozostalej matke za stratu jediného dieťaťa syna priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.\nseptembra 2024 sp. zn. 9Co/28/2024 - každému z rodičov za stratu 27-ročného syna priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy po 25.000 eur).\n2.2. K námietke žalobkyne ohľadom premlčania nároku na vecnú škodu odvolací súd v\nplnom rozsahu odkázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 8., z ktorého vyplýva\naj to, že: „ ... škoda a poistné plnenie sú dva samostatné právne inštitúty, pričom pri uplatnení nároku\npoškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno\nsubjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o výsledku poistného\nšetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na premlčanie\nnároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\n\nprevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá\nškodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto ustanovení priamo odkazuje na § 106\nOZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa §\n15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon odkazuje na posudzovanie premlčania podľa\nrovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné\npravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby, ako je inak uvedená v § 106\nOZ.“ Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že otázku premlčania nároku žalobkyne na\nnáhradu vecnej škody posúdil súd prvej inštancie správne podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Ako\nvyplynulo z vykonaného dokazovania, syn žalobkyne H. X. bol usmrtený pri dopravnej nehode, ktorú\nzavinil Y. I. dňa E.. V septembri 2021 žalobkyňa poznala rozsah škody, preto subjektívna premlčacia\ndoba uplynula najneskôr v septembri 2023. Žaloba bola na súd podaná až dňa 17. januára 2024, t. j.\npo uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Preto správne súd prvej inštancie s poukazom na\nžalovanou vznesenú námietku premlčania, daný nárok žalobkyne zamietol.\n2.3. Súd prvej inštancie sa v bode 5.13. odôvodnenia rozsudku vyjadril aj k ďalšiemu dokazovaniu,\nktorého vykonanie, vzhľadom na zaujaté právne názory, nepovažoval za potrebné. V tejto súvislosti\nodkázal na nižšie, resp. ďalej uvedené závery, z ktorých vplynulo zamietnutie žaloby v časti o náhradu\nvecnej škody pre premlčanie a v časti o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu už priznaného nároku v\ntrestnom konaní v sume 35.000 eur. S poukazom na uvedené sa postoj súdu prvej inštancie javí ako\nlogický, keďže na premlčaní časti nároku by vykonanie ďalšieho dokazovania neviedlo k inému záveru\na pokiaľ ide o dokazovanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, jej priznanie vo výške 35.000 eur\nzodpovedá okolnostiam danej veci a doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.\n2.4. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP.\n3.1. Dovolateľka v úvode svojho dovolania zrekapitulovala doterajší priebeh konania pred súdmi nižšej\ninštancie.\n3.2. Dovolateľka poukazujúc na bod 24. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, uviedla, že v spore\no náhradu škody podľa zákona o PZP v rámci voľby pasívnej legitimácie si za žalovaného\nv súdnom konaní vybrala poisťovateľa, t. j. v rámci možnej voľby nežalovala poisteného škodcu, ale\niba poisťovateľa v zmysle ustálenej súdnej praxe (sp. zn. 4Cdo/5/2020). Totiž právo žalobkyne voči\nžalovanej, ktorá spôsobila škodu prevádzkou dopravného prostriedku pri dopravnej nehode, nie je\nprávom na plnenie z poistenia, ale právom na náhradu škody, ktoré je v zmysle § 813 ods. 1 OZ odvodené\nod práva poškodeného (poistenca). Prechodom práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa\nvstupuje poistiteľ vyplatením plnenia do práv poisteného. Od tohto práva sa odvíja aj premlčacia doba.\nZmena v osobe veriteľa nemá vplyv na jej plynutie (sp. zn. 1ObdoV/24/2009). Z ustálenej judikatúry\njedného z najnovších uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.\n7Cdo 252/2021 je potrebné pri začiatku behu premlčacej lehoty vychádzať a aplikovať ustanovenie § 104\nOZ, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej\nudalosti, čo v prejednávanej veci značí, že k poistnej udalosti došlo dňa 26. mája 2021 (vznik smrteľnej\ndopravnej nehody) a po skončení adhézneho konania k uplynutiu premlčacej lehoty na náhradu škody\n(1 + 3) došlo 26. mája 2025 a keďže žaloba dovolateľky bola podaná dňa 17. januára 2024 bola podaná\nteda riadne a včas.\n3.3. Vo väzbe na výšku nemajetkovej ujmy dovolateľka uviedla, že aj judikatúra ESĽP upravuje, že\nnáhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti (Tolstoy Miloslavsky v\nSpojené kráľovstvo), pričom pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich\nvýšku ujmy (Flux v Moldavsko). Aj tunajšie všeobecné súdy, ktoré rozhodovali o výške peňažných náhrad\nza nemajetkovú ujmu, bola poškodeným vzhľadom na závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku smrteľnej\ndopravnej nehody najbližších osôb priznaná vo vyššej sume, napr. KS v Trenčíne sp. zn. 6Co/810/2014\npriznaná nemajetková ujma v sume 100.000 eur. Je pravdou, že všeobecné súdy pri rozhodovaní o výške\nnemajetkovej ujmy vychádzajú z voľnej úvahy, ktorá nemá stanovené žiadne medze, mantinely, avšak\nvšeobecný záver o nemateriálnej ujme súdom priznanej výške nemal by byť a nemôže byť prejavom\nprvku svojvôle, arbitrárnosti.\n3.4. Dovolateľka nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý spočíva v tom, že pri\nskúmaní podmienok na určenie výšky nemajetkovej ujmy nemá vplyv skutočnosť, že poškodený bol\nreprezentantom SR v cyklistike nepočujúcich. Naopak všeobecné súdy pri rozhodovaní o jej výške\nsú povinné a majú skúmať samotnú osobu poškodeného, t. j. spôsob jej života v oblasti osobných,\nkultúrnych, spoločenských, pracovných potrieb, vrátane športového života.\n\n3.5. O ujme, ktorú utrpela, a ktorá u dovolateľky sústavne naďalej pretrváva, sa mohla vyjadriť samotná\ndovolateľka, a to pri svojom výsluchu na súde prvej inštancie na hlavnom pojednávaní, na ktoré sa\nosobne dostavila, pričom ju procesný súd k výsluchu nepripustil a nevypočul. Dovolateľka aj vo svojej\nžalobe v rámci zisťovania skutkového stavu veci, okrem svojho výsluchu navrhla ako svedka vypočuť\ntrénera slovenskej reprezentácie v cyklistike p. G. Z., J., ktorý sa vo svojej výpovedi mohol podrobne\nvyjadriť k osobe poškodeného, nebohého H. X., k jeho športovým výsledkom a úspechom, k jeho\nreprezentácii. Takýmto nevykonaním a odignorovaním navrhovaných dôkazov zo strany žalobkyne došlo\nk porušeniu procesných práv, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n3.6. Dovolateľka navrhla, aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného\nsúdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že dovolanie nie je dôvodné, pretože\nodvolací súd správne posúdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Navrhla, aby dovolací\nsúd dovolanie odmietol/zamietol a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala advokátom zastúpená (§ 429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a pričom dospel\nk záveru, že dovolanie ako neprípustné treba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené\nv nasledujúcich bodoch.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (napr. sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(napr. sp. zn. 3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť\ndovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky).\nPrávna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania.\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n10. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP poukázala, že\nvšeobecný záver o nemateriálnej ujme súdom priznanej výške nemôže a nemal by byť prejavom\nprvku svojvôle, arbitrárnosti. Tvrdila, že súdy nižšej inštancie dospeli k nesprávnemu záveru ohľadom\nposúdenia premlčania jej nároku na náhradu škody. Namietala nesprávny právny záver okresného súdu\nohľadom nezohľadnenia osoby poškodeného ako reprezentanta Slovenska v cyklistike nepočujúcich\npri určení výšky nemajetkovej ujmy. Tiež namietala nesprávnosti v procese dokazovania\n(nevykonanie navrhnutého dôkazu, a to výsluchu žalobkyne a svedka).\n11. K námietke arbitrárnosti súdom priznanej výšky nemajetkovej ujmy, dovolací súd uvádza, že\npredmetnú námietku dovolateľka v dovolaní uviedla bez bližšieho ozrejmenia a ani z obsahu dovolania\nnie je možné vyvodiť, v čom konkrétne spočíva dovolateľkou namietaná arbitrárnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Napriek uvedenému po preskúmaní obsahu spisu, vrátane rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a súdu prvej inštancie, dovolací súd uvádza, že v posudzovanom spore obsah spisu vrátane\n\nrozhodnutia odvolacieho súdu (ktorý v spojení s potvrdzovaným rozsudkom okresného súdu vytvára\norganickú/kompletizujúcu jednotu) nedáva podklad pre záver, že by v danej veci išlo o prípad vybočenia\nz medzí ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP, a že by odvolací súd svoje rozhodnutie arbitrárne (svojvoľne)\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n12. Pokiaľ dovolateľka v dovolaní majoritne spochybňovala záver súdov nižšej inštancie ohľadom\nposúdenia premlčania jej nároku na náhradu škody, pričom navodzovala vlastné skutkové a právne\nzávery, dovolací súd pripomína, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve\nstrany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery\ntomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata\ndovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na\nargumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu uvedená námietka dovolateľky predstavuje jej prostý nesúhlas s vyhodnotením\ndôkazov, skutkovým a právnym záverom, keď sa dovolateľka bez ďalšieho nestotožňuje so záverom\nsúdov nižšej inštancie o premlčaní jej nároku na náhradu vecnej škody, čo nepredstavuje\nzmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n12.1. Dovolací súd uvádza, že s predmetnou argumentáciou sa vysporiadal odvolací súd v\nodôvodnení svojho rozsudku, že dovolateľka nesprávne aplikuje jednotnú aplikáciu premlčania\nna náhradu vecnej škody, aj nemajetkovej ujmy (rovnako tak aj v dovolaní), keď v bodoch\n29. až 32. svojho rozhodnutia uviedol: „Vo vzťahu k vyššie označeným rozhodnutiam odvolacieho\nsúdu a Najvyššieho súdu SR, ktorými argumentovala žalobkyňa, je potrebné dodať, že záver súdu\nprvej inštancie nie je s nimi v rozpore. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie o nepriznaní náhrady nemajetkovej ujmy nebolo založené na premlčaní tohto nároku,\nale na jeho nedôvodnosti. K premlčaniu nároku žalobkyne na vecnú škodu odvolací súd uvádza, že\nv okolnostiach takýchto prípadov je stanovená objektívna premlčacia doba a subjektívna premlčacia\ndoba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna\npremlčacia doba sa pri uplatnení nárokov na náhradu škody (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)\nodvíja od okamihu, keď sa poškodený dozvie o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu\na rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu\nuplatniť na súde. Poškodený sa dozvie o škode akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno\nodvodiť vznik škody a orientačne približne aj jej rozsah, pričom nie je potrebné, aby poznal rozsah\nškody presne, napríklad na základe odborného posudku. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa\nviaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorý konkrétny\nsubjekt je za škodu zodpovedný. Postačuje, aby poškodenému boli známe také skutkové okolnosti,\nna základe ktorých je možné vyvodiť záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy. Čo sa\ntýka plynutia premlčacej doby vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu (vecnej) škody, odvolací súd\nv plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku obsiahnuté v bode 8., z ktorého\nvyplýva aj to, že: „ ... škoda a poistné plnenie sú dva samostatné právne inštitúty, pričom pri uplatnení\nnároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení\nnemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď sa poškodený dozvie o výsledku\npoistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na\npremlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe,\nktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto ustanovení priamo odkazuje na § 106\nOZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa §\n15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon odkazuje na posudzovanie premlčania podľa\nrovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ, a teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné\npravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby, ako je inak uvedená v § 106\nOZ.“ Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že otázku premlčania nároku žalobkyne na\nnáhradu vecnej škody posúdil súd prvej inštancie správne podľa § 106 OZ. Ako vyplynulo z vykonaného\ndokazovania, syn žalobkyne H. X. bol usmrtený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil Y. I. dňa XX. XX.\nXXXX. V septembri 2021 žalobkyňa poznala rozsah škody, preto subjektívna premlčacia doba uplynula\nnajneskôr v septembri 2023. Žaloba bola na súd podaná až dňa 17. 01. 2024, t. j. po uplynutí 2-ročnej\nsubjektívnej premlčacej doby. Preto správne súd prvej inštancie s poukazom na žalovaným vznesenú\nnámietku premlčania, daný nárok žalobkyne zamietol.“\n13. Pokiaľ dovolateľka uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že pri\nskúmaní podmienok na určenie výšky nemajetkovej ujmy nemá vplyv skutočnosť, že poškodený\nbol reprezentantom Slovenska v cyklistike nepočujúcich, k uvedenému dovolací súd poznamenáva,\n\nže pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej\nzmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, správnosť právnych záverov, ku ktorým oba súdy\nnižšej inštancie dospeli, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie sporu túto vadu\nzmätočnosti nezakladá (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný\nsúd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako\nvecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho\nrozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n14. K námietke dovolateľky, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu (aj okresného\nsúdu) došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov výsluch žalobkyne, výsluch trénera slovenskej reprezentácie v cyklistike, dovolací súd pripomína, že\ndokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie\nvo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a\naké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho\nvykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súdy nižšej inštancie neboli\npovinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí\nvýlučne súdu, a nie stranám (§ 185 ods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná\n(napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999).\nProcesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,\nz akých dôvodov tak neurobil.\n14.1. V súvislosti s námietkou nevykonania navrhnutých dôkazov dovolací súd poukazuje na bod\n33. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, podľa ktorého: „Súd prvej inštancie sa v bode 5.13.\nodôvodnenia rozsudku vyjadril aj k ďalšiemu dokazovaniu, ktorého vykonanie, vzhľadom na zaujaté\nprávne názory, nepovažoval za potrebné. V tejto súvislosti odkázal na nižšie, resp. ďalej uvedené\nzávery, z ktorých vplynulo zamietnutie žaloby v časti o náhradu vecnej škody pre premlčanie a v časti\no náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu už priznaného nároku v trestnom konaní v sume 35.000 eur. S\npoukazom na uvedené sa postoj súdu prvej inštancie javí ako logický, keďže na premlčaní časti nároku\nby vykonanie ďalšieho dokazovania neviedlo k inému záveru a pokiaľ ide o dokazovanie vo vzťahu\nk náhrade nemajetkovej ujmy, jej priznanie vo výške 35.000 eur zodpovedá okolnostiam danej veci\na doterajšej rozhodovacej činnosti súdov.“ Z uvedeného vyplýva nadbytočnosť ďalšieho dokazovania\nvzhľadom na už zistený skutkový stav a zaujaté právne závery. K čomu dovolací súd môže\nlen podčiarknuť, že takýto postup súdov nižšej inštancie nemožno považovať za nesprávny, nakoľko je\nv súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, námietka dovolateľky je tak nenáležitá.\n15. Napokon dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie,\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri\nprocese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť\nvyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv.\nopomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n15.1. V prípade, ak súd nevykoná určitý, stranou sporu navrhnutý dôkaz, uvedený stav môže potom\nnavodzovať možnú existenciu tzv. opomenutého dôkazu. Podľa doktríny opomenutých dôkazov je\nopomenutým predovšetkým taký dôkaz, ktorého vykonanie má pre rozhodnutie vo veci zásadný\nvýznam, avšak vo veci konajúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia nezrealizuje,\nprípadne jeho vykonanie opomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia. V predmetnom spore však takýto\nstav vzhľadom na vyššie nenastal aj preto, že súdy nižšej inštancie v rozsudkoch v dostatočnom rozsahu\n\nzdôvodnili svoje východiská i procesný postup pri rozhodovaní o žalobe žalobkyne a jej návrhoch\nna vykonanie dokazovania (body 20. až 39. odôvodnenia rozsudku krajského súdu a body 5. až 10.\nodôvodnenia rozsudku okresného súdu).\n16. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej je ustálený\nnázor, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj\nsp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n17. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzavrel, že také pochybenia súdov zakladajúce zmätočnostnú\nvadu a porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP z obsahu spisu\nvrátane rozsudku odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) nevyplýva, preto dovolanie žalobkyne ako\nneprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n18. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP) tak, že priznal\núspešnej žalovanej voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa, matka syna usmrteného pri dopravnej nehode, sa od poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla domáhala náhrady vecnej škody a ďalšej náhrady nemajetkovej ujmy nad rámec sumy priznanej voči škodcovi v trestnom konaní. Súd prvej inštancie žalobu zamietol: nárok na náhradu vecnej škody bol premlčaný, keďže podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP sa premlčanie voči poisťovateľovi posudzuje rovnako ako voči škodcovi podľa § 106 OZ a dvojročná subjektívna lehota uplynula pred podaním žaloby, a náhradu nemajetkovej ujmy považoval za dostatočne odškodnenú sumou priznanou v trestnom konaní; odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolateľka podľa § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť, nesprávne posúdenie premlčania (podľa nej malo platiť § 104 OZ), nezohľadnenie osoby poškodeného pri výške ujmy a nevykonanie svojho výsluchu a výsluchu svedka. Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné, lebo námietky predstavovali len nesúhlas s hodnotením dôkazov a právnym posúdením, ktoré vadu zmätočnosti nezakladá, nižšie súdy nevykonanie dôkazov pre nadbytočnosť riadne odôvodnili a o opomenutý dôkaz nešlo.", "pravna_veta": "Nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov ani nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP; o tom, ktoré dôkazy sa vykonajú, rozhoduje výlučne súd (§ 185 ods. 1 CSP), ktorý je však povinný nevykonanie navrhnutého dôkazu odôvodniť. Prostý nesúhlas dovolateľa so skutkovými a právnymi závermi nižších súdov, vrátane záveru o premlčaní nároku alebo o výške náhrady nemajetkovej ujmy, nezakladá vadu zmätočnosti, lebo nesprávne právne posúdenie veci túto vadu nezakladá a dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP).", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 106 ods. 1 OZ", "§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "§ 13 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/41/2024", "guid": "c6fb6255-2e05-4ae6-ad36-ef123ffdbcc1:fc1ab00b-5965-4164-aa8b-78a9dd4e4c5d", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "nevykonanie navrhnutého dôkazu", "opomenutý dôkaz", "premlčanie", "náhrada nemajetkovej ujmy", "povinné zmluvné poistenie", "právo na spravodlivý proces"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}