{"guid": "0f3cb02d-1cc4-44b0-bea7-5c44b1a6770b:9831d942-bda3-4c3a-bb84-71ac40075a62", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1", "spisova_znacka": "9Cdo/19/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/19/2025 z 16. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2026, sp. zn. 9Cdo/19/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1", "identifikacne_cislo": "8121205232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-06-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom má súkromnoprávnu povahu aj pri poskytnutí ústavnej pohotovostnej služby; úhrada podľa § 38 ods. 3 písm. c) a § 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. je vlastnou pohľadávkou poskytovateľa z konkludentne uzavretého zmluvného vzťahu (reálneho kontraktu), nie pohľadávkou štátu podľa zákona č. 374/2014 Z. z., a konať a rozhodnúť o nej patrí do právomoci civilného súdu (§ 3 CSP). Časový rozdiel medzi okamihom prijatia veci elektronickou podateľňou uvedeným na potvrdení o pridelení veci a okamihom vygenerovania sudcu náhodným výberom v aplikácii Súdny manažment sám osebe nepreukazuje pridelenie veci mimo náhodného výberu a nezakladá vadu podľa § 420 písm. e) CSP. Neupovedomenie strany podľa § 183 ods. 4 CSP o tom, že súd nepovažuje ňou uvádzaný dôvod odročenia za dôležitý, nemá účinky vyhovenia žiadosti o odročenie pojednávania; strana, ktorá sa bráni výnimkou z povinnosti platiť úhradu podľa § 38 ods. 8 zákona č. 577/2004 Z. z., nesie dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré túto výnimku zakladajú.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Nemocnica sa voči pacientovi domáhala zaplatenia úhrady 10 eur za ošetrenie v rámci ústavnej pohotovostnej služby; súd prvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolateľ namietal nedostatok právomoci civilných súdov (§ 420 písm. a) CSP), lebo žalobkyňa je štátna príspevková organizácia a ide o pohľadávku štátu, ďalej nesprávne obsadenie súdu pre údajné pridelenie veci mimo náhodného výberu (§ 420 písm. e) CSP) a porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením, neprednesením žaloby, pojednávaním v jeho neprítomnosti a nesprávnym rozložením dôkazného bremena (§ 420 písm. f) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. S odkazom na rozhodnutie kompetenčného senátu 1SKomp/5/2021 uzavrel, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je výkonom verejnej moci a úhrada je vlastným príjmom poskytovateľa zo zmluvného vzťahu, takže právomoc civilného súdu je daná. Pridelenie veci sudcovi aj odvolaciemu senátu bolo náhodným výberom v aplikácii Súdny manažment, pričom rozdiel medzi časom prijatia veci a časom generovania sudcu je dôsledkom zápisu spisu. Námietku o pojednávaní napriek nevybaveným žiadostiam o odročenie posúdil ako neprípustnú novotu (§ 435 CSP) a dodal, že pri opakovaných nepreukázaných žiadostiach a po upozornení podľa § 184 ods. 2 CSP postup súdu nebol vadný; dôkazné bremeno o úraze zakladajúcom oslobodenie od úhrady zaťažovalo žalovaného a hodnotenie listinných dôkazov nebolo svojvoľné.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161", "nazov": "§ 161 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-1", "nazov": "§ 181 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183.odsek-4", "nazov": "§ 183 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/577/#paragraf-38.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/577/#paragraf-38.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/577-2004/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/577/#paragraf-38a.odsek-6.pismeno-a", "nazov": "§ 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/577/#paragraf-38a.odsek-6.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/577-2004/paragraf-38a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-183", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2004/577#paragraf-38", "/SK/ZZ/2004/577#paragraf-38a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9831d942-bda3-4c3a-bb84-71ac40075a62", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/19/2025\n8121205232\n16. 06. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:8121205232.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana\nPrešov, Prešov, Hollého 14, IČO: 00 610 577, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária GOGA a\nspol., s.r.o., Košice, Kupeckého 4, IČO: 36 863 947, proti žalovanému B. R., narodenému XX. C. XXXX,\nD., D.O. U. XX, zastúpenému advokátom Mgr. Marekom Tauberom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova\n11, o zaplatenie 10 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/52/2021,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2024 sp. zn. 3Co/61/2023,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 20C/52/2021-245 z 12. mája\n2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 10 eur od 23. mája 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok\nI.) a povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).\n1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému\ndňa 12. mája 2019 zdravotnú starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej služby, za čo jej vznikol nárok\nna zaplatenie sumy 10 eur v zmysle § 38 ods. 1, ods. 3 písm. c) a § 38a ods. 6 písm. a) zákona\nč. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného\npoistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon\nč. 577/2004 Z. z.“). Z lekárskej správy z 12. mája 2009 vyplynulo, že žalovaný pociťoval bolesť palca\nna nohe a bol mu diagnostikovaný zarastený necht. Podľa informačného výpisu žalobkyne z ústavnej\npohotovostnej služby z 12. mája 2019 žalovaný mal zapísaný príchod o 20:06 hod. Súd prvej inštancie\nvyhodnotil obranu žalovaného, že zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá bezprostredne po úraze,\na preto je oslobodený od povinnosti úhrady za ňu, ako účelovú a nepreukázanú. Z lekárskej správy\na nasledujúceho vyšetrenia nevyplývalo, že by zarastený necht bol dôsledkom úrazu. Naviac táto\nobrana žalovaného bola vznesená až po predbežnom právnom posúdení veci súdom a žalovaný na\njej preukázanie nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný síce navrhoval vypočuť svedkyňu F. R., tá sa však\nopakovane na predvolanie na súd nedostavila a napokon podaním z 11. mája 2023 žalovaný požiadal\no zrušenie jej predvolania. Súd toto podanie podľa obsahu vyhodnotil ako upustenie od výsluchu\nsvedkyne. K námietke žalovaného, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny,\nsúd poukázal na informačný výpis žalobkyne z ústavnej pohotovostnej služby z 12. mája 2019, kde bol\nzapísaný príchod žalovaného v čase 20:06 hod. a na lekársku správu, ktorá bola vytlačená o 20:33\nhod. Uvedené listinné dôkazy považoval za postačujúce na preukázanie dĺžky trvania poskytovanej\nzdravotnej starostlivosti.\n\n1.2. Námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, keďže\npremlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, t. j. 13. mája 2019\na žaloba bola podaná na súd 23. júna 2021, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Povinnosť zaplatiť\núhradu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti vyplývala žalovanému priamo zo zákona č. 577/2004 Z.\nz., preto ani spotrebiteľské postavenie by ho tejto povinnosti nezbavovalo. Súd prvej inštancie zamietol\nžalovaným navrhovaný výsluch G.. N. L. ako svedka, pretože žalovaný neuviedol, k akým skutočnostiam\nsa má svedok vyjadriť. Navyše svedok už na pojednávaní konanom dňa 13. marca 2023 uviedol, že\nsi na žalovaného nepamätá. Jeho výsluch by teda bol nehospodárny. Súd prvej inštancie uviedol, že\nžiadostiam žalovaného o odročenie pojednávania dňa 20. januára 2023, dňa 13. marca 2023 a dňa 12.\nmája 2023 nevyhovel, nakoľko boli podávané z tých istých dôvodov pre klinické príznaky COVID-19,\ntesne pred pojednávaniami, pričom tieto dôvody neboli žiadnym spôsobom preukázané. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Existenciu dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady\ntrov konania v zmysle § 257 CSP nezistil.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 2. mája\n2024 sp. zn. 3Co/61/2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; žalovanému uložil povinnosť nahradiť\nžalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2.1. Odvolací súd nezistil existenciu procesných vád konania namietaných v odvolaní a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie považoval za vecne správne, preto ho podľa § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, zároveň\nodkázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu.\nK odvolacej námietke nedostatku právomoci súdu uviedol, že žalobkyňu ako štátnu príspevkovú\norganizáciu poskytujúcu zdravotnú starostlivosť v zmysle § 4 písm. a) bodu 1 zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v\nzdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) a na základe\npovolenia v súlade s § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, je síce možné považovať za subjekt verejnej správy, vo veci samej\nvšak nešlo o spáchanie správneho deliktu zo strany žalovaného, ktoré by založilo právomoc na konanie\nsprávnemu orgánu. Predmetom sporu je nezaplatenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v\nrámci ústavnej pohotovostnej služby, čo je bežná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému za poskytnutú\nslužbu, preto vec spadá do právomoci všeobecného súdu. K odvolacej námietke, že vo veci rozhodol\nvylúčený sudca a že súd bol nesprávne obsadený, odvolací súd uviedol, že vo veci rozhodoval zákonný\nsudca určený v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Prešov na rok 2021 v znení Dodatku č.\n7, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Na podanie\nžalovaného z 25. apríla 2024 reagoval odvolací súd s tým, že žalovaný mal možnosť dostaviť sa do\ninfocentra Krajského súdu v Prešove a nahliadnuť do spisu, prípadne si vyhotoviť fotokópiu potvrdenia o\npridelení veci do senátu 3Co. Odvolací súd neprihliadol ani na žalovaným vznesenú námietku zaujatosti\nsudcu súdu prvej inštancie v podaní z 2. mája 2024, pretože sa týkala len okolností, ktoré spočívali v\nprocesnom postupe sudcu v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 CSP).\n2.2. Odvolacie námietky podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP žalovaný v odvolaní nekonkretizoval,\npreto ich odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie\nani v rámci dokazovania. Výsluch svedkyne R. nebol pre rozhodnutie súdu vo veci potrebný a naviac\nžalovaný podaním z 11. mája 2023 žiadal jej predvolanie zrušiť. Odvolacie dôvody vznesené žalovaným\nboli len opakovaním jeho argumentov z konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré súd dostatočne\na presvedčivo odpovedal. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z\nvykonaného dokazovania nevyplynulo poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovanému viac ako dve\nhodiny a ani to, že žalovanému bola zdravotná starostlivosť poskytovaná bezprostredne po úraze.\nOdvolací súd mal zato, že čas uvedený na vytlačenej lekárskej správe je možné považovať za čas\nukončenia poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Nakoľko bola\nstanovená diagnóza, liečba a odporúčanie znelo na vykonanie preväzu v nasledujúci deň ambulantným\nspôsobom, neposkytovala sa už žiadna ďalšia zdravotná starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej\nslužby, čím bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti ukončené. Keďže podmienky, za ktorých vzniká\npodľa zákona č. 577/2004 Z. z. povinnosť platiť úhradu pri poskytovaní ústavnej pohotovostnej služby\n\nboli splnené, odvolací súd uzavrel, že postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému uložil povinnosť\nna zaplatenie zákonnej úhrady 10 eur s príslušenstvom, bol správny.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu úspešnej žalobkyni.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzoval od ustanovení § 420 písm. a), e), f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odloženie\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 CSP.\n3.1. Dovolateľ namietal, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci (§ 420 písm. a)\nCSP). Žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevznikla z vlastného rozhodnutia za účelom\nobchodovania a dosahovania zisku, ale z rozhodnutia štátu, ktorý týmto spôsobom zabezpečil realizáciu\nústavného práva fyzických osôb na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a za účelom naplnenia ustanovenia § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 578/2004 Z. z. Uplatnená\npohľadávka vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nie v rámci podnikateľskej činnosti. Ide o\npohľadávku štátu v oblasti verejnej správy v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu,\nktorá má charakter správneho deliktu prejednávaného okresným úradom v konaní o správnom delikte.\nOdvolací súd napriek tomu, že považoval žalobkyňu za štátnu príspevkovú organizáciu, v odôvodnení\nuviedol, že zaplatenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci ústavnej pohotovostnej\nslužby nie je správnym deliktom.\n3.2. Dovolateľ ďalej namietal, že bola naplnená vada v zmysle § 420 písm. e) CSP, pretože vo veci konal\nnezákonný sudca súdu prvej inštancie JUDr. Marek Bujňák a nezákonný senát odvolacieho súdu 3Co.\nTvrdil, že vec bola uvedenému sudcovi pridelená v rozpore so zákonom a na základe nezákonného\nrozvrhu práce pre rok 2021. Rozvrh práce Okresného súdu Prešov bol v rozpore s § 7 ods. 2 vyhlášky\nministerstva spravodlivosti č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce a neobsahoval ako prílohu\ntabuľku s údajmi potrebnými na riadne prideľovanie vecí náhodným výberom pomocou aplikácie. Sudca\nMarek Bujňák sa v tabuľke obsahujúcej údaje potrebné na riadne prideľovanie vecí náhodným výberom\npomocou aplikácie nenachádza. Z výpisu log elektronickej podateľne vo veci sp. zn. 20C/52/2021 z\ninformačného centra Okresného súdu Prešov a porovnaním jeho obsahu s potvrdením o pridelení veci\nvydaným Okresným súdom Prešov vyplýva, že vec sp. zn. 20C/52/2021 bola zapísaná do senátu 20C v\nelektronickej podateľni už s pridelenou spisovou značkou mimo elektronickej podateľne cez funkcionalitu\nvýnimka. Túto skutočnosť preukazuje dátum a čas uvedený na potvrdení o pridelení veci založenom v\nsúdnom spise - 23. júna 2021 10:20:23, pričom zápis spisu v elektronickej podateľni bol podľa výpisu log\nelektronickej podateľne dňa 23. júna 2021 o 10:21:15, t. j. v elektronickej podateľni bola vec zapísaná\no 52 sekúnd neskôr ako bola pridelená sudcovi podľa potvrdenia o pridelení veci. Dovolateľ mal zato,\nže došlo k priamemu prideleniu veci zo strany Okresného súdu Prešov senátu 20C mimo elektronickej\npodateľne a bez akéhokoľvek právneho základu. Odvolaciemu súdu vytýkal nevydanie potvrdenia o\nprevzatí a pridelení veci v zmysle § 51 ods. 10 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. a rovnako namietal\nnezákonné pridelenie veci senátu 3Co. Z potvrdenia o pridelení veci vydaného Krajským súdom v\nPrešove totiž vyplýva, že vec bola pridelená senátu 3Co dňa 14.11.2023 o 09:29:35, čo je o 2 minutý a\n8 sekúnd skôr ako čas, ktorý je uvedený vo výpise log elektronickej podateľne.\n3.3. K vade v zmysle § 420 písm. f) CSP došlo podľa dovolateľa tým, že odvolací súd sa nevysporiadal\nso všetkými jeho odvolacími námietkami a porušil tým aj ustanovenie § 380 CSP o viazanosti\nodvolacími dôvodmi. Odvolací súd odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 78/05, v ktorom ústavný súd aplikoval ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd porušil princíp formálnej pravdy v zmysle CSP\na konal podľa neplatného ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré bolo odrazom\nprincípu materiálnej pravdy. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie označil dovolateľ aj\nneprednesenie žaloby žalobkyňou na pojednávaní dňa 20. januára 2023 a pojednávanie súdu v jeho\nneprítomnosti bez toho, aby ho súd upovedomil v zmysle § 183 ods. 4 CSP, že ním uvádzaný dôvod\nna odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý. Odvolací súd pochybil tým, že sa nevysporiadal s\njeho vyjadrením z 2. októbra 2023, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu.\n\n3.4. Dovolateľ vytýkal súdom aj nesprávne hodnotenie dokazovania a z neho prijatý záver o čase trvania\nposkytovania zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd nemal preukázané, že žalobkyňa je držiteľom\nurčeného meradla na meranie času poskytovania pohotovostnej zdravotnej starostlivosti a akceptoval\nnamiesto určeného meradla informačný výpis z ústavnej pohotovostnej služby z 12. mája 2019 v rozpore\nso zákonom č. 157/2018 Z. z. o metrológii a lekársku správu. Tieto listinné dôkazy sú len tvrdeniami\nžalobkyne a lekárska správa nie je dôkazom potvrdeným súdnym znalcom z príslušného odboru a\nodvetvia. Žalobkyňa mala k žalobe ako dôkaz pripojiť znalecký posudok z odboru chirurgie, ktorý by\npotvrdil, že žalovaný nesplnil podmienku pre oslobodenie od povinnosti úhrady podľa § 38 ods. 8 písm. c)\nzákona č. 577/2004 Z. z. Hoci uvedené namietal v odvolaní, odvolací súd sa jeho námietkou nezaoberal.\nSúdy tiež nijakým spôsobom neodôvodnili, prečo došlo k obráteniu dôkazného bremena na žalovaného\nohľadom skutkovej okolnosti úrazu, ktorý predchádzal poskytnutiu zdravotnej starostlivosti žalobkyňou.\n4. Žalobkyňa k dovolaniu žalovaného uviedla, že dovolacie dôvody sú opakovaním argumentov\nžalovaného, s ktorými sa súdy riadne vysporiadali. Poukázala na ustanovenie § 181 ods. 1 CSP, z\nktorého vyplýva, že má právo odkázať na písomné vyhotovenie žaloby, čím sa jej povinnosť prednesu\npodstatnej časti žaloby považuje za splnenú. Rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny\na navrhla, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol.\n5. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobkyne podaním, v ktorom zopakoval svoju dovolaciu\nargumentáciu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je\npotrebné odmietnuť.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti opravného prostriedku. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.\nAk by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\n9. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431\nCSP).\n11. V prvom rade bolo potrebné preskúmať prípustnosť dovolania, ktorú dovolateľ odvodzoval z\nustanovenia § 420 písm. a) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov.\n12. Dovolateľ tvrdil, že v spore nemal rozhodovať súd v civilnom konaní, pretože žalobkyňa je štátna\npríspevková organizácia a v spore išlo o vymáhanie pohľadávky štátu podľa zákona č. 374/2014 Z. z.\no pohľadávkach štátu.\n\n13. V zmysle § 3 a § 4 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne\nveci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a\nrozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.\n14. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne\nsúdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu\npred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n15. V zmysle § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú\na) orgány štátnej správy,\nb) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky\nBratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,\nc) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,\nd) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,\ne) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej\nsprávy.\n16. V zmysle § 2 ods. 21 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 576/2004 Z. z.“) ústavná pohotovostná služba je zdravotná starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje\nnepretržitá dostupnosť ústavnej starostlivosti v nemocnici.\n17. V zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba\nuzatvorí s poskytovateľom, ak v § 6 ods. 9 nie je ustanovené inak.\n18. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, pohľadávkou štátu je právo\nštátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky\nštátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a\ndlžník je známy.\n19. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, správcom na účely tohto\nzákona je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu; správcom je\naj právnická osoba, z ktorej činnosti vznikajú pohľadávky, ktorých výnos je podľa osobitných predpisov\npríjmom štátneho rozpočtu alebo štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa osobitných predpisov\nspravuje pohľadávky štátu.\n20. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti\nv každom štádiu konania (§ 161 ods. 1 CSP). Pre posúdenie právomoci súdu na prejednanie a\nrozhodnutie toho-ktorého nároku uplatneného žalobcom v spore je rozhodujúce obsahové hľadisko\nprávneho vzťahu, z ktorého žalobca nárok odvodzuje. To znamená, že podstatné je to, akú povahu majú\npráva a povinnosti účastníkov daného vzťahu tvoriace jeho obsah. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých\nvychádzajú súkromnoprávne spory, sú charakterizované najmä vôľovou autonómiou ich účastníkov.\nIch postavenie je rovnocenné, čo znamená, že žiaden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je\noprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať\nsplnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu.\n21. V prejednávanom spore si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na úhradu za poskytnutú\nzdravotnú starostlivosť v zmysle § 38 ods. 3 písm. c) a § 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.\nz. Žalobkyňa v zmysle § 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z. poskytla žalovanému službu,\nktorej súčasťou bolo spracovanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci\nústavnej pohotovostnej služby, pričom táto činnosť nie je hradená z verejného zdravotného poistenia,\npreto žalobkyni za jej poskytnutie vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie 10 eur v zmysle §\n38a ods. 3 písm. c) citovaného zákona. Žalobkyňa pri uplatnení tohto nároku nemala postavenie\n\norgánu verejnej správy, pretože pri aplikácii citovaných ustanovení nerozhodovala o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach žalovaného, ale len uplatnila nárok na zaplatenie ceny za služby\nposkytnuté žalovanému v rámci ústavnej pohotovostnej služby.\n22. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky v rozhodnutí z 8. decembra 2021 sp. zn. 1SKomp/5/2021 dospel k záveru,\nže poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je výkonnom verejnej moci a právny vzťah, na základe\nktorého sa zdravotná starostlivosť poskytuje, má súkromnoprávnu povahu, preto na konanie o nárokoch\nvyplývajúcich z tohto vzťahu nemôže byť daná právomoc správneho súdu. V citovanom rozhodnutí\nkompetenčný senát vysvetlil, že „poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v súlade s § 2 ods. 1 zákona\no zdravotnej starostlivosti súborom činností v prospech pacienta. Objektom tohto vzťahu teda nie je\nvýkon verejnej moci, ale poskytovanie služieb. Obsahom tohto právneho vzťahu sú jednotlivé práva\na povinnosti definované primárne v zákone o zdravotnej starostlivosti a zákone o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti. S poukazom na uvedený § 12 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti má\nprávny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom zmluvný základ.“ I keď v\nprejednávanom spore išlo o poskytnutie zdravotnej starostlivosti formou ústavnej pohotovostnej služby,\nteda mimo rámca dohody uzatváranej v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z., aj v tomto prípade\nmedzi stranami sporu došlo k vzniku reálneho zmluvného záväzkového vzťahu, a to konkludentne tým,\nže žalovaný požiadal u žalobkyne o poskytnutie tejto formy zdravotnej starostlivosti (oferta) a že mu\nžalobkyňa túto zdravotnú starostlivosť poskytla (akceptácia). K poskytnutiu zdravotnej starostlivosti tak\ndošlo na základe konsenzuálneho prejavu vôle oboch strán a reálnym plnením zo strany žalobkyne, čím\nvznikol medzi nimi zmluvný záväzkový vzťah.\n23. Pohľadávka, ktorá poskytnutím služby v tomto prípade vznikla, teda nebola pohľadávkou štátu, ako\nto tvrdí dovolateľ, ale pohľadávkou žalobkyne a nebola ani príjmom štátneho rozpočtu, ale vlastným\npríjmom žalobkyne za poskytnuté služby, ktoré nie sú hradené štátom, ale osobou, ktorej tieto služby boli\nposkytnuté. Uplatnená pohľadávka nespĺňa kritériá pohľadávky štátu v zmysle § 2 zákona č. 374/2014\nZ. z. Výška úhrady za predmetnú službu je síce stanovená zákonom č. 577/2004 Z. z., avšak samotný\nnárok na jej zaplatenie žalobkyni nevznikol zo zákona a ani na základe zákona, ale poskytnutím\ndanej služby žalovanému v dôsledku reálneho kontraktu, ktorý vznikol prijatím a poskytnutím služby.\nKeďže pohľadávka je súčasťou rozpočtu žalobkyne a nie je príjmom štátneho rozpočtu, je vylúčené,\naby žalobkyňa mala vo vzťahu k tejto úhrade postavenie správcu majetku štátu. V neposlednom rade\nje zrejmé, že žalobkyňa ani nemá oprávnenie vydať rozhodnutie o zaplatení nároku, pretože nemá\npostavenie správneho orgánu a povinnosť žalovaného môže uplatňovať a vymáhať len cestou civilného\nsúdneho konania.\n24. Dovolací súd uzatvára, že v spore išlo o plnenie založené na súkromnoprávnom vzťahu medzi\nstranami sporu, preto je daná právomoc civilného súdu konať a rozhodnúť o nároku vyplývajúcom z\ntakéhoto vzťahu. Dovolací súd nedostatok právomoci súdov na konanie v spore nezistil, a preto nie je\ndaná ani existencia vady v zmysle § 420 písm. a) CSP.\n25. Dovolateľ ďalej odvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. e) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n26. Dovolateľ tvrdil, že v spore nerozhodoval zákonný sudca a ani zákonný senát odvolacieho súdu,\npretože sudca súdu prvej inštancie bol určený Rozvrhom práce Okresného súdu Prešov na rok 2021,\nktorý bol v rozpore s § 7 ods. 2 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach\nrozvrhu práce a zároveň boli oba súdy obsadené priamo bez náhodného výberu pomocou programových\na technických prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti.\n27. Nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi\nzloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Ústavný súd opakovane\njudikuje, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho, kto\nbol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napríklad I. ÚS 52/97, II.\nÚS 47/99, II. ÚS 118/02, III. ÚS 46/04, III. ÚS 46/2012, IV. ÚS 161/08).\n\n28. Pokiaľ ide o námietku voči rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2021, dovolaciemu súdu\nnie je zrejmé, čo mal žalovaný na mysli, nakoľko z obsahu súdneho spisu (č. l. 276, 288 a 303) a aj\nz webovej stránky ministerstva spravodlivosti je zrejmé, že k rozvrhu práce bola pripojená príloha č. 4,\nktorá obsahovala tabuľku s údajmi potrebnými na riadne prideľovanie vecí náhodným výberom pomocou\naplikácie so všetkými predpísanými náležitosťami v súlade s vyhláškou ministerstva spravodlivosti č.\n118/2005 Z. z. V tabuľke je pod číslom súdneho oddelenia 20 uvedený sudca JUDr. Marek Bujňák s\nurčeným pomerom 1.\n29. Ani tvrdenie, že oba súdy nižšej inštancie boli obsadené priamo a bez náhodného výberu pomocou\nprogramových a technických prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, nie je dôvodné\na je pravdepodobne založené na neznalosti fungovania systému na prideľovanie vecí na súdoch,\naplikácie Súdny manažment (ďalej len „aplikácia SM“), ktorej prevádzkovateľom je samotné ministerstvo\nspravodlivosti. Z potvrdenia o prijatí a pridelení veci (č. l. 12 súdneho spisu), ktoré má všetky náležitosti\nv zmysle § 139 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, vyplýva, že vec bola aplikáciou\nSM pridelená zákonnému sudcovi dňa 23. júna 2021 o 10:20:23 hod. Uvedený čas na potvrdení o prijatí\nveci a pridelení na rozhodnutie sudcovi je čas zapísaný automaticky aplikáciou SM bez možnosti jeho\nzmeny. Ide o čas, keď žaloba napadla do podateľne súdu určenej na evidovanie spisov v aplikácii SM\n(elektronická podateľňa) a keď táto otvorila nový zápis v príslušnom registri súdu. Následne prebiehal\nsamotný zápis spisu, ktorý spočíval v tom, že sa do príslušného registra aplikácie SM zapisujú informácie\no spise, stranách sporu, predmet konania a ďalšie informácie viažuce sa k spisu. Po zapísaní týchto\núdajov, čo môže trvať rôzny čas v závislosti od počtu účastníkov konania a náročnosti zápisu, dochádza\nk potvrdeniu zápisu spisu a systém automaticky náhodným výberom generuje zo všetkých dostupných\nsudcov, prípadne senátov jedného sudcu alebo senát, ktorému je vec pridelená. Tento čas generovania\nsudcu náhodným výberom sa líši od času, ktorý je uvedený na potvrdení o prijatí veci ako čas prijatia\nnávrhu na začatie konania.\n30. Ku generovaniu sudcu náhodným výberom logicky dochádza až po prijatí veci elektronickou\npodateľňou a po zapísaní vyššie uvedených informácií o spise, ktoré sú nevyhnutné pre správne\nurčenie okruhu sudcov, z ktorých má byť náhodným výberom určený sudca, ktorému sa vec pridelí.\nRovnako je tento čas odlišný od času uvedeného na prezentačnej pečiatke súdu na žalobe, pretože na\npečiatke je uvedený čas faktického prijatia spisu od poštového doručovateľa podateľňou príslušného\nsúdu. To znamená, že v tejto konkrétnej veci elektronická podateľňa Okresného súdu Prešov začala\nzapisovať vec do aplikácie SM dňa 23. júna 2021 o 10:20:23 hod., jej zápis trval 52 sekúnd a k\nnáslednému vygenerovaniu sudcu náhodným výberom došlo o 10:21:15 (potvrdenie o generovaní\nnáhodným výberom, č. l. 326). Až potom aplikácia SM vytlačila potvrdenie o prijatí veci a o jej pridelení\nkonkrétnemu sudcovi, už s uvedením pridelenej spisovej značky a mena sudcu určeného náhodným\nvýberom pomocou programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti.\nZo žalovaným predloženého potvrdenia o generovaní náhodným výberom je zrejmé, že sudca bol\nurčovaný náhodným výberom z celkového počtu 12 sudcov okresného súdu, menovite uvedených v\ntomto potvrdení, a nie priamo bez náhodného výberu, ako to tvrdil dovolateľ.\n31. Rovnakým spôsobom ako bol popísaný vyššie bol spis pridelený aj senátu 3Co odvolacieho súdu,\nkeďže aj tam sa spisy prideľujú prostredníctvom aplikácie SM založenej na rovnakých pravidlách\nurčených ministerstvom spravodlivosti. Z potvrdenia o prijatí a pridelení veci (č. l. 376 súdneho spisu)\nvyplýva, že vec bola zapísaná dňa 14. novembra 2023 o 9:29:35 hod. a jej zápis trval 1 minútu a 48\nsekúnd, čo vyplýva z času uvedeného na potvrdení o generovaní náhodným výberom 9:31:23 hod.\n(č. l. 395 súdneho spisu). Potvrdenie o generovaní náhodným výberom na Krajskom súde v Prešove\npreukazuje, že vec bola senátu 3Co pridelená náhodným výberom z 19 senátov uvedených v tomto\ndokumente. K namietanému nedoručeniu potvrdenia o pridelení veci senátu 3Co odvolacieho súdu\ndovolací súd uvádza, že samotné potvrdenie je založené v súdnom spise, pričom ustanovenie § 51 ods.\n10 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch neukladá súdom povinnosť zasielať toto potvrdenie\núčastníkom konania, ale len vydať ho účastníkovi konania, t. j. tomu účastníkovi, ktorý o to požiada. Je\nsíce pravda, že žalovaný o vydanie potvrdenia požiadal podaním doručeným Krajskému súdu Prešov\ndňa 15. novembra 2023 (č. l. 379 súdneho spisu) a zo spisu nevyplýva, či a ako odvolací súd na túto\nžiadosť reagoval. Z obsahu podania z 25. apríla 2024 a jeho prílohy (č. l. 394 - 395 súdneho spisu) je\nvšak zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o prijatí veci odvolacím súdom a o jej pridelení senátu 3Co, ako\naj o spôsobe jeho pridelenia. Z toho je možné usudzovať, že jeho žiadosti o poskytnutie informácie o\n\npridelení spisu na Krajskom súde v Prešove bolo vyhovené ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu. Avšak aj keby odvolací súd napriek žiadosti nebol žalovanému zaslal potvrdenie\no pridelení veci, bez preukázania nezákonnosti pridelenia veci konkrétnemu senátu by nešlo o taký\nzávažný nedostatok, ktorý by zakladal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. e) alebo písm. f) CSP.\n32. Na základe uvedeného je zrejmé, že spôsob pridelenia spisu sudcovi súdu prvej inštancie JUDr.\nMarekovi Bujňákovi, ako aj senátu 3Co odvolacieho súdu bol zákonný, t. j. v súlade s pravidlami\nrozvrhov práce týchto súdov a na základe náhodného výberu sudcu resp. senátu pomocou technických a\nprogramových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, pričom žalovaným tvrdený zásah\npri prideľovaní spisu nebol preukázaný. Dovolací súd preto uzatvára, že nezistil namietanú vadu v zmysle\n§ 420 písm. e) CSP. Nedôvodné bolo aj tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí\nnezaoberal jeho námietkou o nezákonnom pridelení veci sudcovi súdu prvej inštancie na podklade\ntvrdenia o porušení zásady náhodného výberu sudcu. Odvolací súd sa s týmto argumentom žalovaného\nstručne vysporiadal v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, nešlo teda ani o vadu v zmysle §\n420 písm. f) CSP.\n33. Dovolateľ ďalej namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, čím\nje naplnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n34. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n35. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07).\n36. Podľa ústavného súdu zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná absenciou súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaného\nprípadu, rozporom s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n37. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l a 2\nCSP, stotožniac sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie. Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu\nvytvára s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie organickú (kompletizujúcu) jednotu, keďže\nprvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (IV. ÚS 372/08, IV.\nÚS 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu\nprvej inštancie má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené resp. arbitrárne.\nOdvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu.\n38. Podstatou dovolacej argumentácie žalovaného bolo, že odvolací súd nedal odpoveď na všetky jeho\nodvolacie námietky. Žalovaný však neuviedol, na ktoré konkrétne námietky odvolací súd nereagoval,\nalebo reagoval nesprávne, pričom dovolací súd nemôže v tomto smere nahrádzať aktivitu dovolateľa.\n\nSúd v konaní o opravnom prostriedku nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu nižšej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\n(sp. zn. 2Cdo/252/2020, 4Cdo/77/2019, 5Cdo/124/2024, 6Cdo/66/2018, 7Cdo/152/2023). Odvolací súd\nvysvetlil, že odvolacie argumenty boli opakovaním námietok žalovaného zo základného konania, na\nktoré vecne správne a dostatočne reagoval už súd prvej inštancie (bod 30 odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). S podstatnými odvolacími námietkami žalovaného sa odvolací súd vysporiadal v\nodôvodnení rozsudku v bodoch 19 a 20 (právomoc súdov konať a rozhodnúť v spore), v bode 23\n(zákonnosť sudcu súdu prvej inštancie), v bode 25 (nevykonanie navrhovaného dokazovania) a v bodoch\n30 a 31 (nesprávne hodnotenie dokazovania). Skutočnosť, že sa odvolací súd k námietke nezákonného\nsudcu súdu prvej inštancie vyjadril len stručne, vzhľadom na jej nepreukázanie nezakladala vadu v\nzmysle § 420 písm. f) CSP. Z tohto dôvodu nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu dovolateľa, že odvolací\nsúd nereagoval na jeho odvolacie námietky. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane\nich dôvodov a námietok. Preto skutočnosť, že žalovaný s názorom odvolacieho súdu nesúhlasí, sama\no sebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n39. Dovolaciemu súdu nie je zrejmé, ako dovolateľ dospel k záveru, že odvolací súd v spore aplikoval\nustanovenia zrušeného Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nzreteľne vyplýva, že postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP upravujúcimi odvolacie\nkonanie (napr. body 13, 33 a ďalšie body odôvodenia rozsudku odvolacieho súdu). Ak odvolací\nsúd poukazoval vo svojom odôvodnení aj na rozhodnutia ústavného súdu prijaté za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku, to ešte neznamená, že aplikoval na spor ustanovenia tohto predpisu.\nOdkazy na judikatúru najvyšších súdnych autorít prijatú za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy\nsúdneho konania, ktorej závery sú aplikovateľné aj na súčasnú úpravu civilného sporového konania,\nnepredstavujú porušenie práv strany sporu.\n40. K námietke neprednesenia žaloby žalobkyňou v zmysle § 181 ods. 1 veta prvá CSP dovolací súd\nuvádza, že zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 20. januára 2023 vyplýva, že žaloba bola zo\nstrany žalobkyne (jej právneho zástupcu) prednesená v súlade s § 181 ods. 1 veta tretia CSP odkazom\nna jej písomné vyhotovenie. Túto možnosť zákon žalobcovi výslovne poskytuje, preto bol postup súdu\nprvej inštancie v rámci vedenia pojednávania správny. Dovolateľ sa mýli, ak tvrdí, že aplikácia tretej\nvety § 181 ods. 1 CSP sa nevzťahuje na žalobu. Tretia veta je súčasťou ustanovenia viažuceho sa\npráve k prednesu žaloby a vyjadreniu žalovaného, pričom aj žaloba je podaním. Citované ustanovenie\nnerozlišuje medzi podaním vo veci samej a iným podaním. Naviac z obsahu súdneho spisu vyplýva, že\nžaloba aj s prílohami bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 11. augusta 2021 (č. l. 13 súdneho\nspisu) a žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom a reagovať na ňu, čo aj urobil svojimi\npísomnými podaniami (odpor z 25. augusta 2021 na č. l. 33 súdneho spisu, podanie z 22. mája 2021 na\nč. l. 60 súdneho spisu). Postupom súdu prvej inštancie, ktorý bol v súlade s citovanými ustanoveniami\nCSP, nemohla byť žalovanému spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach.\n41. Dovolateľ tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že vykonal nezákonné pojednávania napriek odročeniu\npojednávania a bez toho, aby ho upovedomil v zmysle § 183 ods. 4 CSP, že ním uvádzané dôvody\nv žiadostiach o odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité dôvody na odročenie pojednávania.\nPodľa dovolateľa súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu na odročenie pojednávaní, ktoré sa mali\nuskutočniť 20. januára 2023, 13. marca 2023 a 15. mája 2023, čo deklaroval neupovedomením strany,\nktorá odročenie navrhla, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Napriek\ntomu súd prvej inštancie uvedené pojednávania vykonal.\n42. Uvedená námietka dovolateľa má charakter tzv. novoty v dovolacom konaní, t. j. ide o tvrdenie, ktoré\nžalovaný nepredniesol v rámci odvolacieho konania. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má\npovahu subsidiárneho prostriedku nápravy vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku\nnielen z procesného hľadiska, teda že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v\nodvolacom konaní, ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, teda že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom\nprostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného\n\nprostriedku. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol, tieto\nnámietky nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania (§ 435 CSP). Povedané inými slovami,\nnedávalo by zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol a mal dovolateľ uplatniť už v\nodvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by nastala absurdná situácia, keď by dovolací\nsúd v rámci preskúmavania rozhodnutia odvolacieho súdu odpovedal na argumentáciu strany, ktorou\nsa odvolací súd nemal možnosť zaoberať, pretože ju strana v odvolacom konaní nepoužila a uplatnila\nju až v dovolacom konaní (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/40/2019, 4Cdo/110/2018,\n8Cdo/90/2019, 9Cdo/155/2023).\n43. Zo spisu a ani z obsahu odvolania žalovaného nevyplýva, že by žalovaný v odvolacom konaní\nnamietal nezákonnosť pojednávaní súdu prvej inštancie z dôvodu, že mu súd neoznámil neodročenie\npojednávaní. V odvolaní žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhom na odročenie\npojednávania, čím mu znemožnil prístup k účinnej súdnej ochrane. V dovolaní však už tvrdil opak, teda\nže súd vyhovel jeho žiadostiam o odročenie pojednávaní tým, že ho neupovedomil v zmysle § 183 ods.\n4 CSP o nedôvodnosti jeho žiadostí o odročenie pojednávaní. Keďže otázka údajného nesprávneho\nprocesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal spočívať v tom, že odročil pojednávania a napriek\ntomu pojednával, nebola predmetom posúdenia odvolacím súdom, nemôže dovolací súd túto dovolaciu\nargumentáciu posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by\nfakticky preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie namiesto rozhodnutia odvolacieho súdu (sp. zn.\n9Cdo/69/2021, 9Cdo/265/2021).\n44. Na okraj dovolací súd poznamenáva, že právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne\na v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno chápať tak, že by\nsúd nemohol za žiadnych okolností konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva,\nže žalovaný bol na všetky pojednávania súdu prvej inštancie riadne predvolaný. Súd prvej inštancie\npojednával v dňoch 20. januára 2023, 13. marca 2023 a 15. mája 2023 v neprítomnosti žalovaného\nz dôvodu, že neakceptoval jeho opakované žiadosti o odročenie pojednávania podané z toho istého\nnepreukázaného dôvodu - tvrdenie účastníka o klinických príznakoch ochorenia Covid-19, ktoré sa\nprejavili v deň nariadeného pojednávania (č. l. 190, 207, 235 súdneho spisu). Žiadosti o odročenie\npojednávania žalovaný opakovane podával už predtým, a to v dňoch 14. marca 2022, 23. mája 2022\na 12. decembra 2022 (č. l. 47, 65 a 168 súdneho spisu) s rovnakými dôvodmi, že sa uňho v deň\npojednávania prejavili klinické príznaky ochorenia. Vo všetkých prípadoch podával žalovaný žiadosti o\nodročenie pojednávania v deň, na ktorý bolo pojednávanie vytýčené, nie viac ako hodinu a pol pred jeho\nzačatím. Súd prvej inštancie už prípisom z 15. júna 2022 vyzval žalovaného, aby zdokladoval, že dňa\n14. marca 2022 a 23. mája 2022 trpel klinickými príznakmi ochorenia Covid-19 a aby oznámil meno\nošetrujúceho lekára. Súčasne bol žalovaný súdom poučený, že ak tak neurobí, súd rozhodne podľa §\n184 ods. 2 CSP a na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania nebude prihliadať (č. l. 74 súdneho spisu).\nV podaní z 12. decembra 2022 žalovaný síce uviedol meno svojho ošetrujúceho lekára, avšak na výzvu\nsúdu, aby zdokladoval príznaky ochorenia Covid-19 nereagoval.\n45. Najvyšší súd v uznesení z 27. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/128/2023 vyslovil, že splnenie povinnosti\nsúdu v zmysle § 183 ods. 4 CSP je potrebné posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu, časového\npriestoru vytvoreného pre súd na realizáciu tejto povinnosti a v súlade s požiadavkou, aby bola vec\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (čl. 17 Základných princípov CSP) a zároveň s ohľadom na\noprávnenie súdu odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva alebo\nna svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom\nv konaní (čl. 5 Základných princípov CSP). V preskúmavanej veci je potrebné odmietnuť tvrdenie\ndovolateľa, podľa ktorého neupovedomenie žiadateľa o odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 4\nCSP o tom, že ním uvádzané dôvody súd nepovažuje za dôležité, má právne účinky akceptovania jeho\nžiadosti o odročenie pojednávania. S ohľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na opakované\n(šesťnásobné) žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania z toho istého dôvodu, ktorý mal nastať\nv deň nariadeného pojednávania, na upozornenie podľa § 184 ods. 2 CSP a na krátkosť času na\nzaslanie prípadnej odpovede súdu žalovanému, dovolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie\nnevykazoval vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n46. Napokon dovolateľ v rámci vady v zmysle § 420 písm. f) CSP namietal nesprávne hodnotenie\ndokazovania, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávny procesný postup súdov v rámci\n\ndokazovania spočívajúci v obrátení dôkazného bremena na žalovaného bez náležitého odôvodnenia\ntohto postupu.\n47. Dovolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané\ndôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v dovolacom konaní nemá\nmožnosť vykonávať dokazovanie a je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nprvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť\nvyhodnotiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi\nsúdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanej veci nezistil.\n48. Nesúhlas dovolateľa s hodnotením dôkazov odvolacím súdom nemožno považovať za porušenie\njeho procesných práv (sp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017,\n5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s ústavou\nposudzoval aj ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017,\nIII. ÚS 40/2020). Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP v\nspojení s § 191 CSP, vychádza z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že\nzáver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,\nje vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov\núvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám\nformálnej logiky a musí vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky\nhodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne\nvysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod.\n49. Dovolateľ vytýkal súdom nižšej inštancie, že svoj záver o dĺžke trvania poskytnutia zdravotnej\nstarostlivosti založili na tvrdení žalobkyne a listinných dôkazoch, ktorými boli výpis z ústavnej\npohotovostnej služby a lekárska správa, hoci žalobkyňa mala povinnosť preukázať svoje tvrdenia\npredložením potvrdenia o meraní času poskytovania zdravotnej starostlivosti určeným meradlom podľa\nzákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii. Súčasne namietal, že žalobkyňa mala v spore predložiť znalecký\nposudok z odboru chirurgie, ktorý by potvrdil, že žalovaný nesplnil podmienku pre oslobodenie od\npovinnosti úhrady podľa § 38 ods. 8 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z. Tiež tvrdil, že súdy postupovali\nnesprávne, keď obrátili dôkazné bremeno na neho, pretože nebolo jeho povinnosťou preukazovať\nokolnosti úrazu, ktorý predchádzal poskytnutiu zdravotnej starostlivosti žalobkyňou.\n50. Vo vzťahu k posúdeniu, či rozloženie dôkazného bremena v spore bolo správne, je potrebné uviesť,\nže každá strana sporu nesie dôkazné bremeno týkajúce sa tých skutkových predpokladov, ktoré sú\npre ňu priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej účinkov sa domáha. Dôkazné bremeno nepredstavuje\nstatický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh sporu, v ktorom procesné strany procesne útočia alebo\nsa procesne bránia. Možno konštatovať, že dôkazné bremeno spočíva na oboch sporových stranách,\nhoci nie v rovnakom rozsahu. Žalobkyňa v prejednávanom spore tvrdila, že žalovanému poskytla\nzdravotnú starostlivosť v rámci pohotovostnej služby, a preto jej vznikol nárok na úhradu za ňu podľa\n§ 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. Bola tak povinná preukázať, že poskytla žalovanému\nzdravotnú starostlivosť, za ktorú jej patrí podľa § 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z. úhrada.\nUvedenú povinnosť splnila predložením listinných dôkazov, a to výpisu z ústavnej pohotovostnej služby a\nlekárskej správy. Samotné poskytnutie služby napokon žalovaný ani nespochybňoval. Ak sa žalovaný v\ntomto štádiu sporu bránil námietkou, že sa na neho vzťahuje výnimka z povinnosti platiť úhradu v zmysle\n§ 38 ods. 8 písm. c) bod 1 a 3 zákona č. 577/2004 Z. z., teda tvrdil existenciu takých skutkových okolností,\nktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie od platenia úhrady, dovolával sa účinkov ustanovenia § 38 ods.\n8 zákona č. 577/2004 Z. z., ktoré boli pre neho z pohľadu citovaného ustanovenia priaznivé. Dôkazné\nbremeno preukázania skutkových tvrdení vylučujúcich vznik nároku žalobkyne na žalovanú úhradu teda\nspočívalo na žalovanom. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že súdy nižšej inštancie\n\nvyhodnotili dôkazné bremeno v spore správne. Súd prvej inštancie k tomu vo svojom rozhodnutí uviedol,\nže dôkazné bremeno preukázania úrazu zaťažovalo žalovaného, keďže od nikoho nemožno spravodlivo\npožadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (bod 18 odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie). Oba súdy nižšej inštancie považovali dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou\nza dostatočné na preukázanie jej skutkových tvrdení, pričom z tohto dôvodu návrh žalovaného na\ndokazovanie v podobe predloženia časomiery vyhodnotil už súd prvej inštancie ako nepotrebný (bod 18\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal\naj s návrhom žalovaného na výsluch svedkyne F. R. a tiež s návrhom na výsluch svedka G.. N. L. (body\n18 a 20 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).\n51. Pokiaľ ide o žalovaným namietané nevykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie\nskutočnosti, že zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá po úraze, je potrebné konštatovať, že\nžalovaný sám žiadny návrh na doplnenie dokazovania či už znalcom alebo iným dôkazom nepodal. Súd\nmôže v zmysle § 207 ods. 1 CSP nariadiť znalecké dokazovanie len na návrh strany sporu. Žalobkyňa\ntiež takýto návrh nepodala, preto sa odvolací súd ani nemal dôvod vysporiadavať s neexistujúcim\nnávrhom na doplnenie dokazovania znalcom. Vyjadrenie žalovaného v odpore z 25. augusta 2021 a tiež\nv odvolaní, že by žalobkyňa mala predložiť znalecký posudok, nie je podľa svojho obsahu návrhom na\nvykonanie dokazovania smerujúcim voči súdu, ale len procesnou obranou žalovaného voči uplatnenému\nnároku. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku dôkazného bremena a na\nzáklade toho nezvolil správny prostriedok ochrany svojich práv, hoci už v rámci predbežného právneho\nposúdenia súd prvej inštancie jasne uviedol, že je vecou žalovaného preukázať existenciu úrazu, ktorý\nposkytnutiu zdravotnej starostlivosti predchádzal (zvukový záznam z pojednávania z 20. januára 2023).\n52. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nesprávneho vyhodnotenia listinných dôkazov predložených\nžalobkyňou dovolací súd uvádza, že v súlade s § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže\nprispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.\nJe nepochybné, že takýmito dôkaznými prostriedkami sú aj listinné dôkazy predložené žalobkyňou, a\nto výpis z ústavnej pohotovostnej služby a lekárska správa. Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa\nnávrh týka, zahŕňa aj právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a\nakým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Žiaden dôkaz nemá predpísanú\nzákonnú silu (čl. 15 Základných princípov CSP).\n53. Žalobkyňa v spore tvrdila, že žalovanému poskytla zdravotnú starostlivosť v rámci ústavnej\npohotovostnej služby, a preto jej vznikol nárok na úhradu za ňu podľa § 38a ods. 6 písm. a)\nzákona č. 577/2004 Z. z. Svoje skutkové tvrdenia preukazovala písomnými listinami, a to výpisom\nz ústavnej pohotovostnej služby a lekárskou správou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu\nprvej inštancie, že z výpisu z ústavnej pohotovostnej služby bolo možné ustáliť príchod žalovaného\nna pohotovosť, zaznamenaný časom 20:06 hod., a na základe lekárskej správy, vytlačenej o 20:33\nhod., bolo možné presvedčivo uzavrieť, že zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná žalovanému\nviac ako dve hodiny (bod 30 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Súčasne vysvetlil, že čas\nuvedený v lekárskej správe je možné považovať za čas ukončenia poskytovania zdravotnej starostlivosti,\nnakoľko bola stanovená diagnóza, liečba a odporúčanie znelo na vykonanie preväzu v nasledujúci\ndeň ambulantným spôsobom, teda neposkytovala sa žiadna ďalšia zdravotná starostlivosť, čím bolo\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti ukončené (bod 31 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\nTýmto dal odvolací súd dostatočnú odpoveď na to, prečo nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie\nnavrhované žalovaným. Záver o trvaní poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu menej ako dve\nhodiny bol aj podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne zdôvodnený, logický a v súlade so skutkovými\nzisteniami plynúcimi z vykonaného dokazovania.\n54. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že z procesného postupu súdov nižších\ninštancií existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil.\n55. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd nezistil vadu konania v zmysle ustanovení § 420 písm. a), písm.\ne), ani písm. f) CSP, vyhodnotil dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné, čo je dôvodom na jeho\nodmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n56. Najvyšší súd sa zaoberal aj návrhom dovolateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 2. mája 2024 sp. zn. 3Co/61/2023 a nezistil splnenie podmienok pre\n\nvyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP. V dovolaní tvrdené dovolacie dôvody samé\no sebe, ani v spojení s predpokladom dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie bude zrušené, nemohli byť\ndôvodom pre odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1 CSP. Žiadne\niné dôvody hodné osobitného zreteľa pre odklad vykonateľnosti dovolateľ neuviedol. Z týchto dôvodov,\na tiež vzhľadom k výške sumy, ktorá je predmetom sporu, dovolací súd nezistil žiaden dôvod pre odklad\nvykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. V súlade s ustálenou praxou dovolací súd o tom\nnevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považoval za\nudržateľný aj ústavný súd (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n57. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP. V súlade so zásadou úspechu strán v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP)\nvznikol úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti neúspešnému žalovanému\n(dovolateľovi). O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n58. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Nemocnica sa voči pacientovi domáhala zaplatenia úhrady 10 eur za ošetrenie v rámci ústavnej pohotovostnej služby; súd prvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolateľ namietal nedostatok právomoci civilných súdov (§ 420 písm. a) CSP), lebo žalobkyňa je štátna príspevková organizácia a ide o pohľadávku štátu, ďalej nesprávne obsadenie súdu pre údajné pridelenie veci mimo náhodného výberu (§ 420 písm. e) CSP) a porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením, neprednesením žaloby, pojednávaním v jeho neprítomnosti a nesprávnym rozložením dôkazného bremena (§ 420 písm. f) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. S odkazom na rozhodnutie kompetenčného senátu 1SKomp/5/2021 uzavrel, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je výkonom verejnej moci a úhrada je vlastným príjmom poskytovateľa zo zmluvného vzťahu, takže právomoc civilného súdu je daná. Pridelenie veci sudcovi aj odvolaciemu senátu bolo náhodným výberom v aplikácii Súdny manažment, pričom rozdiel medzi časom prijatia veci a časom generovania sudcu je dôsledkom zápisu spisu. Námietku o pojednávaní napriek nevybaveným žiadostiam o odročenie posúdil ako neprípustnú novotu (§ 435 CSP) a dodal, že pri opakovaných nepreukázaných žiadostiach a po upozornení podľa § 184 ods. 2 CSP postup súdu nebol vadný; dôkazné bremeno o úraze zakladajúcom oslobodenie od úhrady zaťažovalo žalovaného a hodnotenie listinných dôkazov nebolo svojvoľné.", "pravna_veta": "Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom má súkromnoprávnu povahu aj pri poskytnutí ústavnej pohotovostnej služby; úhrada podľa § 38 ods. 3 písm. c) a § 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. je vlastnou pohľadávkou poskytovateľa z konkludentne uzavretého zmluvného vzťahu (reálneho kontraktu), nie pohľadávkou štátu podľa zákona č. 374/2014 Z. z., a konať a rozhodnúť o nej patrí do právomoci civilného súdu (§ 3 CSP). Časový rozdiel medzi okamihom prijatia veci elektronickou podateľňou uvedeným na potvrdení o pridelení veci a okamihom vygenerovania sudcu náhodným výberom v aplikácii Súdny manažment sám osebe nepreukazuje pridelenie veci mimo náhodného výberu a nezakladá vadu podľa § 420 písm. e) CSP. Neupovedomenie strany podľa § 183 ods. 4 CSP o tom, že súd nepovažuje ňou uvádzaný dôvod odročenia za dôležitý, nemá účinky vyhovenia žiadosti o odročenie pojednávania; strana, ktorá sa bráni výnimkou z povinnosti platiť úhradu podľa § 38 ods. 8 zákona č. 577/2004 Z. z., nesie dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré túto výnimku zakladajú.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. a) CSP", "§ 420 písm. e) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 3 CSP", "§ 183 ods. 4 CSP", "§ 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z.", "§ 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.", "§ 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/61/2023", "guid": "8693f0dd-f69c-4900-b3e1-58d239ada0db:d018c0bb-c6b0-433e-9c05-55a542d7b92b", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["právomoc súdu", "ústavná pohotovostná služba", "úhrada za zdravotnú starostlivosť", "pohľadávka štátu", "zákonný sudca", "náhodný výber sudcu", "odročenie pojednávania", "dôkazné bremeno"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2012 z 23. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-23", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:538f30bf-c3cf-40c2-b126-3b6247505b74"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f371acff-24b4-4905-8147-410ca44da329"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/04 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7cfe234a-e75f-4601-8e02-5351dcd19267"}, {"guid": "ussr:cb6c787c-898e-4c05-82a8-b8ac5f7466c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb6c787c-898e-4c05-82a8-b8ac5f7466c5"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:074ac2a0-b669-4297-8b50-042236f3fc53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 52/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.52.1997.1"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "0b660b67-e998-4466-9253-e53c66ce9b48:ff76fc8d-fddb-4adc-b43c-d00a86372bff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8619200830.1", "spisova_znacka": "5Cdo/124/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/124/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8619200830.1"}, {"guid": "3216e0e0-aaca-40fb-9af6-c463b4d3bc7a:ea56c151-4706-47e5-8124-e91b04359999", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8720203820.1", "spisova_znacka": "6Cdo/128/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/128/2023 z 27. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8720203820.1"}, {"guid": "f818f783-1993-45e8-a703-c28aca63aa76:dc81def8-90f1-456b-a611-dda23794c9cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/8/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1"}, {"guid": "8298efe0-ab80-47da-a0ce-f4dee81cb1c7:8f5ab06b-7aaf-4b31-9d47-3fa8c2331250", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2316207506.1", "spisova_znacka": "9Cdo/265/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/265/2021 z 17. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2316207506.1"}, {"guid": "29c34b14-79ed-4e9c-a92c-530a220b6c61:fd480f14-d241-40a6-974c-b76b94e1630b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8816202965.1", "spisova_znacka": "9Cdo/69/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/69/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8816202965.1"}, {"guid": "32692e0c-b238-4b82-9cd3-224a75c60b95:c23d8005-04f7-4655-a610-2d2397c8ee20", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1220201506.1", "spisova_znacka": "2Cdo/252/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/252/2020 z 28. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1220201506.1"}, {"guid": "8b34284a-d0b7-4b8d-b8e9-e0856e0fc300:34d9342c-f036-4190-b590-3b8dfdf22bab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "spisova_znacka": "4Cdo/110/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/110/2018 z 16. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2"}], "citovane_v": []}