{"guid": "1449b6a1-96b9-4ff1-8ecc-32c0f4900ce3:6519aca5-fd04-4f87-b98b-d7ae6b1b2dc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8121011933.1", "spisova_znacka": "4Tdo/58/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/58/2025 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 4Tdo/58/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8121011933.1", "identifikacne_cislo": "8121011933", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dušan Krč-Šebera", "sudca_id": 74, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-dusan-krc-sebera-74", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zakladá len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom; nevykonanie dôkazu navrhnutého obvineným (napr. konfrontácie s poškodeným) takýmto porušením nie je, ak súd na dôkazný návrh reagoval a jeho odmietnutie ako nadbytočného odôvodnil (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb pri subsumpcii ustáleného skutku pod skutkovú podstatu trestného činu; námietky proti rozsahu dokazovania, hodnoteniu dôkazov a skutkovým zisteniam vrátane tvrdeného porušenia zásady prezumpcie neviny a in dubio pro reo sú skutkovými námietkami, ktoré obvinený v dovolaní uplatniť nemôže, keďže správnosť a úplnosť zisteného skutku môže namietať len minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Obvinený bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania voči svojej manželke a bol mu uložený peňažný trest; odvolací súd navyše uložil povinnosť nahradiť poškodenej nemajetkovú ujmu a odvolanie obvineného zamietol. V dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku obvinený namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, odmietnutie konfrontácie s poškodenou, nesprávne hodnotenie dôkazov a odklon od zásady prezumpcie neviny. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Uviedol, že rozhodnutia súdov tvoria jeden celok a odvolací súd zrozumiteľne vysvetlil, prečo vyhrážky vzbudili u poškodenej dôvodnú obavu; súd nie je povinný vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale len na návrh reagovať, čo odvolací súd urobil. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) obvinený nijako nekonkretizoval a námietky uplatnené pod § 371 ods. 1 písm. i) smerovali proti hodnoteniu dôkazov a skutkovým zisteniam, ktoré dovolací súd na podklade dovolania obvineného skúmať nemôže.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6519aca5-fd04-4f87-b98b-d7ae6b1b2dc7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8121011933.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8121011933.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8121011933.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/58/2025\n8121011933\n26. 05. 2026\nJUDr. Dušan Krč-Šebera\nECLI:SK:NSSR:2026:8121011933.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a\nčlenov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného npráp. T.\nH., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona,\nna neverejnom zasadnutí konanom 26. mája 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného npráp. T. H. proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2025, sp. zn. 11To/2/2025, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného npráp. T. H. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej tiež „okresný súd\") zo 14. mája 2024, sp. zn. 33T/95/2021\nbol obvinený npráp. T. H. (ďalej tiež „obvinený\" alebo „dovolateľ\") uznaný za vinného z prečinu\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. b), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:\n-najmenej od mesiaca február 2019 do 10. augusta 2019 v rodinnom dome v T. P. č. XXX, okres L. a\ninde sa svojej, v tom čase manželke Z. H., nar. XX. T. XXXX opakovane vyhrážal takým spôsobom, že\njej ublíži na zdraví a udrie ju, že ju zničí a nenájdu ju, pričom svoje výhražné slová čiastočne naplnil\ntým, že ju počas týchto vyhrážok chytal za ruky a za ramená, dňa 22. marca 2019 bezdôvodne na ňu\nkričal, pričom ju držal za ruky a zdvihol na ňu stoličku, avšak neudrel ju ňou, v bližšie neurčenom dni\nv mesiaci apríl 2019 jej povedal, že ju zabije, rozštvrtí a hodí ju psom a jej hlavu zakope a nikto mu to\nnikdy nedokáže, v bližšie neurčenom dni v mesiaci apríl 2019 jej povedal: „ty rakovino, ty nezhniješ, to\nja ťa budem musieť fakt zabiť\", v bližšie neurčenom dni v mesiaci máj 2019 ju sotil do steny a udrel do\nramena, v bližšie neurčenom dni v mesiaci jún 2019 po nej hodil vidličku, avšak ju netrafil a tá preletela\ncez sieťkové dvere a tiež v bližšie neurčenom dni v mesiaci jún 2019 po nej kričal, že ak ju udrie, tak\nbude pamätať, pričom ju držal za ruky, dňa 5. augusta 2019 jej poslal SMS správu, že ju nenávidí a ak\nich stretne v meste, nech sa tešia a dňa 10. augusta 2019 v čase o 16.05 hod. sa jej vyhrážal zvýšeným\nagresívnym hlasom telefonicky slovami, že keď ju stretne niekde v meste alebo niekde alebo niekoho z\njej rodiny, nech sa tešia a uvidí, čo sa stane, pričom následne toho istého dňa tieto vyhrážky telefonicky\nzopakoval aj Ing. Y. Y., bratovi Z. H., pričom tieto vyhrážky vzbudili u poškodenej Z. H. obavy, že ich\nuskutoční, čím v nej svojím konaním vyvolal obavu o jej život a zdravie.\nOkresný súd za tento trestný čin uložil obvinenému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím\n§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona, peňažný trest vo výške 1.000,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd pre prípad,\nže by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obvinenému náhradný trest odňatia\nslobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodenú Zuzanu\nJurašekovú (ďalej tiež „poškodená\") odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.\n\nNa podklade odvolania poškodenej a obvineného Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd\")\nrozsudkom z 26. februára 2025, sp. zn. 11To/2/2025, podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného\nporiadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o odkázaní poškodenej s jej nárokom na\nnáhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces a sám uložil obvinenému podľa § 287 ods. 1 Trestného\nporiadku povinnosť nahradiť poškodenej Z. Y. nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- Eur. Podľa § 288 ods.\n2 Trestného poriadku krajský súd odkázal poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný\nproces. Krajský súd súčasne podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech, prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra\nČurillu dovolanie, a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného\nporiadku. t. j. z dôvodu, že malo byť zásadne porušené právo na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku], napadnuté rozhodnutie má byť založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané\nzákonným spôsobom [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku], že dovolaním napadnuté rozhodnutie\nmá byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití\niného hmotnoprávneho ustanovenia [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].\nÚvodom svojho dovolania obvinený namietol nedostatky v odôvodnení rozhodnutí súdov, ktoré s\npoukazom na judikatúru má za nepreskúmateľné až za arbitrárne. Obvinený je toho názoru, že v\nodôvodnení má absentovať odpoveď, v čom súdy videli spojitosť medzi spôsobom spáchania jemu\nza vinu kladeného trestného činu a jeho následku, zavinenia a pohnútky. Majú byť „v podstate\nnepreskúmateľné\" úvahy krajského súdu ku znaku skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného\nvyhrážania v podobe „vzbudenia dôvodnej obavy\" a v tej súvislosti poukazoval na právno-teoretické\nvýchodiská k pojmu vzbudenia dôvodnej obavy v duchu, že „pôsobenie vyhrážky ...musí byť spôsobilé\nvzbudiť dôvodnú obavu z naplnenia vyhrážky\". Ako zásadné porušenie práva na obhajobu podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietol, že súdy v základnom trestnom konaní\nnemali vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, v dôsledku čoho mal byť nesprávne\nustálený skutkový stav v podstatných okolnostiach. V tejto súvislosti poukázal na ním navrhovanú\nkonfrontáciu medzi ním a poškodenou, ktorú súdy v základnom konaní odmietli vykonať. Podľa názoru\nobvineného, mali súdy v súvislosti s odmietnutím jeho návrhu na vykonanie konfrontácie, taktiež\nvziať v úvahu, že jeho vina mala byť ustálená len na podklade výpovede poškodenej. Konfrontácia\ns poškodenou garantuje jeho právo na obhajobu, bez ohľadu na argument odvolacieho súdu, že v\nsúdnom konaní mal obvinený možnosť klásť poškodenej v rámci jej výsluchu otázky. V súvislosti s\ndovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, obvinený namietol nesprávne\nhodnotenie vykonaných dôkazov súdmi v základnom konaní, ktoré malo byť vykonané v rozpore s §\n2 ods. 12 Trestného poriadku a nesprávne hodnotenie dôkazov malo následne viesť k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu jeho trestnej veci. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením\nveci v dôsledku údajne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, obvinený poukazoval na psychické\nproblémy, traumu a iné zdravotné problémy poškodenej, ktoré podľa jeho názoru mali prameniť z\nmanželských vzťahov a s tým spojeným rozvodom. Zároveň obvinený uviedol, že v konaní nemalo\nbyť preukázané žiadnym dôkazom, že vyššie uvedené zdravotné problémy poškodenej by mali mať\npôvod v správaní sa obvineného k poškodenej. Súdy podľa názoru obvineného, mali nesprávne\nvyhodnotiť vierohodnosť výpovede poškodenej, pričom v súčasnosti sú ich spoločné deti zverené do\njeho starostlivosti. Hodnotenie vykonaných dôkazov je potrebné chápať v „kontexte matrimoniálnych\nproblémov\" prameniacich z mimomanželského pomeru obvineného, rozvodového konania, ako aj boja\nstrán o maloleté deti.\nObvinený sa ďalej domáhal hodnotenia vykonaných dôkazov v kontexte časových súvislostí, a to s\nohľadom na opustenie domácnosti poškodenou 05. júla 2019, podanie návrhu na vydanie neodkladného\nopatrenia na zverenie detí do výchovy 08. augusta 2019, podanie trestného oznámenia poškodenou\n19. augusta 2019, pričom právne podania pred podaním samotného trestného oznámenia poškodenou,\nnemajú obsahovať okolnosti uvádzané v trestnom oznámení. Obvinený následne určitým spôsobom\nbagatelizoval jeho správanie sa k poškodenej, keď nepopieral napäté vzťahy, averziu k poškodenej,\na naopak tvrdil, že poškodená mala byť verbálne agresívna, vulgárna, používať urážlivé, ponižujúce\na provokujúce vyjadrenia na jeho adresu. Popiera konanie, z ktorého „by bolo možné vyvodiť obavu\nz uskutočnenia nejakej hrozby\" a dôvodil, že poškodená neoznámila jeho vyjadrenia na jej adresu\nbezprostredne po ich uskutočnení, na podklade čoho obvinený spochybňoval akútnosť alebo reálnosť\núdajných hrozieb z jeho strany. Súdy v základnom konaní sa mali „právne nekorektne\" vysporiadať s\nhodnotením dôkazu v podobe prepisu telefonického rozhovoru, medzi ním a poškodenou z 10. augusta\n\n2019, keď podľa hodnotenia tohto dôkazu, sa tak nespráva žena, ktorá je slabšia a má obavu o svoj život\na zdravie. Následne predostrel jeho hodnotenie vykonaných dôkazov, výpovede poškodenej, svedka\nIng. Y. Y. a znaleckých posudkov. Záverom sa vyjadril, že krajský súd sa mal „odkloniť\" od inak ustálenej\nsúdnej praxe v otázke prezumpcie neviny a pri zásade „in dubio pro reo\".\nObvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona\nv jeho neprospech, zrušil rozsudok krajského súdu a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Mareka Tkáča, písomne\nvyjadrila poškodená. Táto nesúhlasí s tvrdeniami dovolateľa, že rozhodnutia súdov majú byť\nnepreskúmateľne alebo arbitrárne odôvodnené. Podané dovolanie podľa jej názoru vychádza z\nodvolacích argumentov, pričom dovolateľ napáda hodnotenie dôkazov a ustálený skutkový stav,\nignorujúc úpravu dovolacieho konania [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku], v zmysle ktorej\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Poškodená má za to, že\nv trestnej veci obvineného bol riadne zistený skutkový stav. Dôvodmi uvádzanými dovolateľom nie je\npodľa jej názoru naplnený žiaden dovolací dôvod, nakoľko zjavne smerujú proti hodnoteniu dôkazov.\nPoškodená v súčasnosti pracuje, riadne sa stará o svoje deti a navrhla, aby dovolací súd odmietol\ndovolanie obvineného.\nNa vyjadrenie poškodenej k dovolaniu obvineného reagoval obvinený tak, že on trvá na podanom\ndovolaní a žiada, aby o ňom rozhodol dovolací súd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku]\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou\nna jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného\nporiadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,\nže dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že\ndovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1\nTrestného poriadku).\nPo preskúmaní veci najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného npráp. T. H. je potrebne´\nodmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie\nsú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nV prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže\ndovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu, pričom z hľadiska\nobsahu, dôvody dovolania [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne\nužšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota a nezakladala ďalšia riadna opravná\ninštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie\".\nV neposlednom rade dovolacie konanie má viacero charakteristických znakov, ktorými sa výrazne\nodlišuje od konania odvolacieho, keď napr. zákon v prípade dovolaní podaných obvinenými vyžaduje,\naby pred podaním dovolania využili riadne opravné prostriedky (bližšie viď § 372 ods. 1 Trestného\nporiadku) alebo zákon nepripúšťa otváranie určitého okruhu právnych otázok, ak boli už skôr známe a\nneboli namietané najneskôr v odvolacom konaní (bližšie viď § 371 ods. 4 Trestného poriadku). Dovolanie\ntaktiež nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého\nstupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda\nnezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad\n\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019,\n5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020.).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nKonštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu\nchápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu\na zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého\nobhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nslobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení\nTrestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách\ntrestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví\nna postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že len porušenie práva na\nobhajobu „zásadným\" spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.\nPokiaľ obvinený vo svojom dovolaní namietal nedostatky v odôvodnení rozhodnutí súdov v podobe\núdajnej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti, tak uvedenú námietku dovolací súd nepovažuje za\nopodstatnenú. Rozhodnutia súdov zo základného trestného konania z pohľadu ich odôvodnenia tvoria\njeden celok a v danom prípade krajský súd výrazne doplnil odôvodnenie súdu prvého stupňa a reagoval\nna argumentáciu obvineného z odvolacieho konania tak, že v súhrne rozhodnutia súdov v trestnej veci\nobvineného, nemožno pokladať za arbitrárne, svojvoľné, ani za nepreskúmateľné, pretože závery súdov\no vine obvineného vyplývajú z konkrétnych dôkazov a zrozumiteľného hodnotenia vykonaných dôkazov.\nBližšie s ohľadom na obvineným vytýkanú chybu ku znakom skutkovej podstaty „dôvodnej obavy...z\nvyhrážok\", dovolací súd poukazuje na stranu 19, piaty odsek až na stranu 20, druhý odsek písomného\nvyhotovenia rozsudku krajského súdu. Krajský súd v týchto častiach veľmi zrozumiteľne uviedol, že\ndôvodnosť obavy z vyhrážok poškodenej posudzoval v kontexte zhoršených manželských vzťahov po\nodhalení nevery obvineného, nielen izolovane, iba s ohľadom na obsah vyslovených slov v určitom\nčase, ale sa zaoberal vážnosťou mienenia vyhrážok obvineným a z nej vyplývajúcej dôvodnej obavy\npoškodenej, a to v širšom rámci s ohľadom na ďalšie konanie a prejavy správania obvineného voči\npoškodenej.\nPokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, namietal nevykonanie ním navrhovaného dôkazu v podobe vykonania konfrontácie\ns poškodenou, dovolací súd k tejto námietke dodáva, že nie je povinnosťou súdu vykonať každý dôkaz\nnavrhovaný stranou trestného konania, ale je jeho povinnosťou na dôkazný návrh reagovať (bližšie\npozri R 116/2014). V danom prípade krajský súd reagoval a doplnil odôvodnenie odmietnutia návrhu\nobvineného na vykonanie konfrontácie s poškodenou ako návrhu nadbytočného (§ 272 ods. 3 Trestného\nporiadku), pretože v predmetnom konaní zabezpečenými dôkazmi bolo možné vysloviť jednoznačný a\nnepochybný záver o vine (strana 14, druhý odsek rozsudku krajského súdu).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ktorý obvinený formálne\nnamietol, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k tomuto dôvodu obvinený bližšie nekonkretizoval žiadne\nchyby, a preto sa dovolací súd k tomuto dôvodu bližšie nevyjadruje.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok\nbol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný\nčin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný\nza vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou\nsprávneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom\nrozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto\ndôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019,\n\n5Tdo/48/2018). Vyššie citované ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku teda slúži výlučne\nna nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať\npreskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení\n§ 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.\nInak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.\nskutkovej vete rozsudku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a\nnikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007-II, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa pritom považujú\ntie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania,\nprípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou odvolacieho\nkonania.\nPokiaľ obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu pomerne rozsiahlo namietal a poukazoval na údajné\nnesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a z neho vyvodzoval naplnenie dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, tak dovolací súd konštatuje, že túto námietku obvineného\nnemožno akceptovať (pozri R 57/2007-II). V dovolacom konaní súd nemôže na podklade dovolania\nobvineného skúmať, meniť správnosť a úplnosť zistenia skutkového stavu, resp. preskúmavať správnosť\nhodnotenia vykonaných dôkazov, z čoho vyplýva, že ani obvinený nemôže s úspechom namietať, že\nmal byť v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov nesprávne, či neúplne zistený skutkový stav. V\ndovolacom konaní môže nesprávnosť zistenia skutkového stavu namietať iba minister spravodlivosti (§\n371 ods. 3 Trestného poriadku). V neposlednom rade, keďže obvinený opakoval svoju argumentáciu z\nodvolacieho konania, odkazuje dovolací súd na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý reagoval\nv nie zanedbateľnej miere a zrozumiteľným spôsobom na uhly pohľadu obhajoby na hodnotenie\nvykonaných dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nenapĺňa ani\nobvineným namietaný odklon súdov od doterajšieho ponímania zásady prezumpcie neviny a zásady\nv pochybnostiach v prospech obvineného. Tento dovolací dôvod neslúži na preskúmavanie správnosti\nzistenia skutkového stavu alebo preskúmavanie správnosti hodnotenia dôkazov, na podklade ktorých\nbol súdmi ustálený skutkový stav v základnom konaní.\nVzhľadom na to, že obvinený vytýkanými chybami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil\nním uvedené dovolacie dôvody, ani žiadne iné dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n)\nTrestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa\n§ 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nToto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Obvinený bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania voči svojej manželke a bol mu uložený peňažný trest; odvolací súd navyše uložil povinnosť nahradiť poškodenej nemajetkovú ujmu a odvolanie obvineného zamietol. V dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku obvinený namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, odmietnutie konfrontácie s poškodenou, nesprávne hodnotenie dôkazov a odklon od zásady prezumpcie neviny. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Uviedol, že rozhodnutia súdov tvoria jeden celok a odvolací súd zrozumiteľne vysvetlil, prečo vyhrážky vzbudili u poškodenej dôvodnú obavu; súd nie je povinný vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale len na návrh reagovať, čo odvolací súd urobil. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) obvinený nijako nekonkretizoval a námietky uplatnené pod § 371 ods. 1 písm. i) smerovali proti hodnoteniu dôkazov a skutkovým zisteniam, ktoré dovolací súd na podklade dovolania obvineného skúmať nemôže.", "pravna_veta": "Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zakladá len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom; nevykonanie dôkazu navrhnutého obvineným (napr. konfrontácie s poškodeným) takýmto porušením nie je, ak súd na dôkazný návrh reagoval a jeho odmietnutie ako nadbytočného odôvodnil (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb pri subsumpcii ustáleného skutku pod skutkovú podstatu trestného činu; námietky proti rozsahu dokazovania, hodnoteniu dôkazov a skutkovým zisteniam vrátane tvrdeného porušenia zásady prezumpcie neviny a in dubio pro reo sú skutkovými námietkami, ktoré obvinený v dovolaní uplatniť nemôže, keďže správnosť a úplnosť zisteného skutku môže namietať len minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku).", "ustanovenia": ["§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku", "§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku", "§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku", "§ 371 ods. 3 Trestného poriadku", "§ 272 ods. 3 Trestného poriadku", "§ 382 písm. c) Trestného poriadku", "§ 360 ods. 1 a 2 Trestného zákona"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "11To/2/2025", "guid": "4c8cf0c8-7cfe-4ed5-b947-7e30660494df:ac9a7460-572c-47d2-9561-8f68a9b11c1a", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["dovolanie v trestnom konaní", "právo na obhajobu", "nebezpečné vyhrážanie", "dôvodná obava", "hodnotenie dôkazov", "skutkové námietky", "konfrontácia", "prezumpcia neviny"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "9695b569-3976-4953-b1e3-7e2950c7db49:aecfa58d-50ef-4b6b-861f-367e9547ad6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116010485.1", "spisova_znacka": "5Tdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/7/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 43, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116010485.1"}, {"guid": "fa0f7217-7657-4488-9b18-89599e2d127a:3f9e7813-e753-4fb9-8e83-20b3ff6f97a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3714010453.1", "spisova_znacka": "4Tdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/17/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 44, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3714010453.1"}, {"guid": "cca0aa2e-ca03-402a-9f5f-96a068ba90b9:691ef904-9edc-4f3f-be35-738dc1b4328a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2113010640.1", "spisova_znacka": "2Tdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/6/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 23, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2113010640.1"}, {"guid": "6c7e8ef3-8dff-4c4c-ad29-a0e8e91cea6d:3644218b-c5f4-44ad-9492-f0dd2950b974", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5413010099.1", "spisova_znacka": "5Tdo/48/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/48/2018 z 25. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-25", "citacie_n": 25, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5413010099.1"}, {"guid": "8e18c555-49eb-4c83-9727-085ed18c36d9:2babaf82-e2c3-47bb-a248-4c4ab9648638", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3116011697.1", "spisova_znacka": "5Tdo/85/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/85/2017 z 11. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 39, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3116011697.1"}], "citovane_v": []}