{"guid": "eec483c2-ab99-4adf-b563-42de59382076:c8b48168-adce-4857-b3be-9469cd0dc36d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8118205791.1", "spisova_znacka": "7CdoR/6/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/6/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. 7CdoR/6/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:8118205791.1", "identifikacne_cislo": "8118205791", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": "Ustanovenia § 62 ods. 2 a § 63 ods. 3 Zákona o rodine o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a o určení výživného na tvorbu úspor patria k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, ktorú je vždy úlohou súdu vymedziť podľa okolností konkrétneho prípadu; otázka, na aké okolnosti treba pri ich aplikácii prihliadať, má skutkovú povahu a nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pretože vyriešením takto individuálnej otázky sa nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP zakladá len právna otázka, na vyriešení ktorej odvolací súd skutočne založil svoje rozhodnutie; samotná polemika so závermi odvolacieho súdu či opakovanie odvolacej argumentácie túto požiadavku nespĺňa. Za procesnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ak z odôvodnenia zrozumiteľne vyplýva, akými úvahami sa riadil.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Matka maloletého sa dovolaním domáhala zrušenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý potvrdil, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom a výživné otca s nadštandardným príjmom určil na 600 eur mesačne, a ktorý zároveň zamietol návrh na určenie výživného na tvorbu úspor a neurčil dlžné výživné. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP (nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť, deformácia dôkazov) a z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, pričom formulovala otázky, či je určenie výživného na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine povinnosťou alebo úvahou súdu a na aké okolnosti treba prihliadať pri posudzovaní majetkových pomerov povinného rodiča a práva dieťaťa na životnú úroveň rodičov. Najvyšší súd dovolanie odmietol. Odôvodnenie odvolacieho súdu považoval za dostatočné a zrozumiteľné, pričom dovolateľka iba opakovala odvolaciu argumentáciu bez reakcie na konkrétne závery odvolacieho súdu; dovolací súd nie je treťou inštanciou a nie je oprávnený prehodnocovať skutkový stav. Odklon od rozhodnutia dovolacieho súdu o zastupovaní dieťaťa jedným rodičom nezistil, pretože to vychádzalo z iných skutkových okolností. Nastolené otázky nespĺňali znaky právnej otázky, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, mali skutkovú povahu a týkali sa noriem s neurčitou hypotézou, ktorých aplikácia je vždy výsledkom posúdenia individuálnych okolností.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-63.odsek-3", "nazov": "§ 63 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-63.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8b48168-adce-4857-b3be-9469cd0dc36d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8118205791.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8118205791.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8118205791.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoR/6/2026\n8118205791\n31. 08. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:8118205791.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci matky Mgr. A. K., narodenej XX. A. XXXX, T.\nXXX, právne zastúpenej TROŠČÁK advokátska kancelária s.r.o., Prešov, Bayerova 15918/10B, IČO:\n57401349, proti otcovi C. Y., narodenému XX. M. XXXX, E., Z. XX/XX, právne zastúpený advokátskou\nkanceláriou FUCHSOVÁ s.r.o., Košice, Štúrova 20, IČO: 57812861, o rozvod manželstva a úpravu práv\na povinností k maloletému Z. K., narodenému XX. B. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného\nopatrovníkom Mgr. Q. C., narodeného XX. Z. XXXX, S., N. L. XXXX/XX, vedenom na Okresnom súde\nPrešov pod č. k. 30P/140/2018-899, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n4CoP/31/2025 - 995 zo 16. septembra 2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 21. októbra 2024 č. k.\n30P/140/2018-899 rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého Z., narodeného 16.\naugusta 2010 zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.), otec je povinný prispievať na výživu\nmaloletého Z. sumou 600 eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.\ndňa v mesiaci vopred, počnúc 11. augusta 2020 opakovane do budúcna (výrok II.), okrem toho otec\nje povinný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 100 eur mesačne za účelom tvorby úspor, ktoré\nvýživné bude poukazovať na osobitný účet zriadený v prospech maloletého matkou vedený v R. C. a.s.,\nčíslo účtu v tvare IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc\n01. májom 2022, opakovane do budúcna s tým, že na výber finančných prostriedkov z účtu maloletého je\npotrebný súhlas súdu (výrok III.), dĺžne výživné za obdobie od 01. mája 2022 do 31. októbra 2024, pokiaľ\nide o bežné výživné na maloletého, vo výške 3.000 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote\nšiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), dĺžne výživné, ktoré vzniklo na sporiacej časti\nza obdobie od 01. mája 2022 do 31. októbra 2024 na maloletého, vo výške 3.000 eur je otec povinný\nzaplatiť na osobitný účet zriadený v prospech maloletého matkou vedený v R. C. a.s., číslo účtu v tvare\nIBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku\n(výrok V.). Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).\n1.1. Po vrátení a zrušení veci odvolacím súdom vykonal súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho\nsúdu dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom\nostatných pripojených spisov. V prejednávanej veci aplikoval súd prvej inštancie § 24 ods. 1, § 28 ods.\n1, 2, 3, § 36 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005\nZ. z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o rodine\").\n1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že v danom prípade majú\nobaja rodičia maloletého dieťaťa plnú spôsobilosť na právne úkony, ani im nebol výkon rodičovských\npráv pozastavený, ani neboli rodičovských práv pozbavení, dospel k záveru, že im obom patrí právo\n\nmaloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o problém s vkladnou knižkou OČTK voči\notcovi už opätovne nevzniesli obvinenie. Právny zástupca matky argumentoval, že otec žije v zahraničí\na bude tak nezastihnuteľný pre výkon týchto práv. Súd prvej inštancie považoval uvedený argument za\nirelevantný a uviedol, že otec má záujem a súd nespochybňuje, že otec dokáže operatívne reagovať\na byť aktívny s ohľadom na výkon jeho rodičovských práv a povinností. To, že sa tieto jeho rodičovské\nkompetencie zatiaľ nerealizovali, je len dôsledkom pôsobenia a manipulácie zo strany matky, čo bolo\npreukázané v tomto konaní, ako aj v konaní sp. zn. 28P/34/2018.\n1.3. Súd prvej inštancie vo veci výživného rozhodoval na základe vykonaného dokazovania v intenciách\nodvolacieho súdu. Prihliadal na navrhovateľkou prezentované výdavky na domácnosť, ako aj na\nvýdavky, ktoré na syna má. Súd prvej inštancie zdôraznil, že tieto výdavky zahrňovali už aj mimoriadne\na nepredvídateľné náklady. Z deklarovaných výdavkov súd ustálil, že mesačné výdavky maloletého\ntvorí pomerná časť výdavkov na bývanie, pomerná časť výdavkov na stravu a drogériu, mobilný\ntelefón maloletého, jeho životná poistka, krúžky, cestovné MHD a SAD, vreckové, obedy v školskej\njedálni, voľnočasové aktivity, oblečenie, ako aj PHM v súvislosti s vozením na krúžky. Súd nezohľadnil\nvýdavok hypotéky, pretože ide výlučne o výdavok matky, navyše v spojitosti s nehnuteľnosťou patriacej\ndo BSM. Nezohľadnil ani náklady na domáce zvieratá, keďže sa nejedná o odôvodnenú potrebu\nmaloletého, rovnako narodeninový dar a dovolenka sú tiež v plnej kompetencii matky. Pokiaľ ide o\nletné tábory, školské výlety, kurzy, účasť na športových súťažiach, tieto sú jednorazovými výdavkami,\nktoré je potrebné hodnotiť v kontexte dlhšieho časového obdobia. Časť z nich matku súdu ani riadne\nnepreukázala.\n1.4. Súd prvej inštancie považoval výdavky na maloletého za obdobie od právoplatnosti rozvodu\nmanželstva doposiaľ, za nadštandardné. Mal za to, že nie je bežné, aby spriemerované voľnočasové\naktivity teenagera dosahovali sumu 200 eur a to popri vreckovom, ďalších aktivitách a položke\n„rôzne\" (výdavok na oblečenie za júl 2024 dosiahol sumu cca 400 eur). S ohľadom na nadštandardný\npríjem otca súd v rozumnej miere zohľadnil i tieto bežný štandard prevyšujúce výdavky maloletého pri\nurčovaní výšky jeho mesačných spotrebných výdavkov. Pokiaľ ide o bývanie, maloletý má dokonca\nvyššiu životnú úroveň ako otec, pretože žije sám s matkou v novom rodinnom dome s veľkou záhradou\na ihriskom, ktorý bol postavený vďaka otcovmu nadštandardnému príjmu, pričom otec býva v nájme\nu rodičov. Aj keď je otcov príjem nadštandardný, súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného\nzohľadnil všetky skutočnosti tohto konania, akcentujúc individualitu každého jedného prípadu. Zohľadnil,\nže matka po celý čas poberala a naďalej poberá slovenské, ale i zahraničné rodinné prídavky v sume cca\n190 eur, ktoré pokrývajú značnú časť výdavkov maloletého. Súd prvej inštancie nespochybnil plnenie\nvyživovacej povinnosti aj formou výlučnej osobnej starostlivosti zo strany matky, avšak matka je zo\nsvojho príjmu schopná zabezpečiť výživu maloletého aj finančne. V konaní bolo preukázané, že otec\nmaloletému sporí po 50 eur mesačne. Súd prvej inštancie tiež prihliadol na to, že otec nemá so synom\nžiaden kontakt, napriek otcovej snahe sa skrz celé dlhotrvajúce konanie matke podarilo odstrihnúť\nsyna od otca. Pokiaľ ide o porovnanie životnej úrovne rodičov, súd prvej inštancie nemal za to, že by\nživotná úroveň otca nezodpovedala jeho príjmom. Uviedol však, že výdavky matky niekoľkonásobne\nprevyšujúce jej príjmy, aj so zohľadnením pomoci zo strany starej matky, sú viac než zaujímavé a dodal,\nže matka má možnosť vyššieho príjmu vzhľadom na potencionalitu lepšie platenej práce, zohľadňujúc jej\njazykové znalosti, vysokú pracovnú kvalifikáciu a dosiahnuté vzdelanie. Pokiaľ právny zástupca matky\nargumentoval, že pri výške výživného je potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec sa vôbec nepodieľa na\nosobnej starostlivosti o syna, ani nemá žiaden styk či kontakt s maloletým, súd tento fakt zohľadnil práve\ns ohľadom na príčiny a dôsledky takejto rodinnej situácie, v ktorej maloletý odmieta otca vo svojom živote,\nodkazujúc na rozsiahlu spisovú dokumentáciu a správy z Psychosociálneho centra s.r.o., či Centra pre\ndeti a rodiny DRaK v tomto, ako aj v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 28P/34/2018. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že postoj matky je prinajmenšom zamyslenia hodný, keď nepodporuje úlohu osoby otca\nv živote maloletého, ale za to kladie dôraz na úlohu otcových peňazí odôvodňujúc to právom syna na\nrovnakú životnú úroveň, pričom svojím správaním počas celého konania nerešpektuje základné právo\nmaloletého na oboch rodičov.\n1.5. Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného od právoplatnosti rozsudku o rozvode do budúcna\nna sumu 600 eur mesačne a to aj vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého, keďže od\nseptembra 2020 doposiaľ je na rozdiel od predchádzajúcej súdnej úpravy maloletým žiakom druhého\nstupňa základnej školy. V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine dospel súd prvej inštancie k záveru, že\nmajetkové pomery otca dovoľujú, aby prispieval na tvorbu úspor maloletého čiastkou 100 eur mesačne.\n1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 zákona č. 161/2015\nZ. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP\") tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na\nnáhradu trov konania.\n\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 16. septembra 2025 č. k.\n4CoP/31/2025-995 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. (výrok I.), zmenil rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku IV. tak, že dlžné výživné za obdobie od 01. mája 2022 do 31. októbra\n2024 neurčuje (výrok II.), zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., V., VI. tak, že návrh\nmatky na určenie tvorby úspor od 01. mája 2022 do budúcna zamieta (výrok III.) a rozhodol, že žiaden\nz účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).\n2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie, konkrétne proti výrokom III., IV. a V. a\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a návrh matky na určenie\nvýživného na tvorbu úspor zamietol a určil, že dlžné výživné na bežnom výživnom a sporivom výživnom\nnevzniklo. Odvolanie podal podľa § 365 ods. 2 písm. d), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP\"). Podaním zo dňa 16. decembra 2025 rozsudok súdu prvej inštancie napadla\nodvolaním aj matka a to v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g),\nh) CSP. Odvolanie doplnila podaním dňa 10. júna 2025, v ktorom konštatuje, že predtým podala tzv.\nblanketné odvolanie. Namietala výroky I., II., až VI. rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré tiež vytkla, že\nostal nečinný a nesplnil si povinnosť v zmysle § 62 CMP, pretože ju nevyzval na doplnenie odvolacích\ndôvodov.\n2.2. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom I. a II. v dostatočnom rozsahu zistil\nskutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil.\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v predmetných výrokoch potvrdil odvolací súd ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.\n2.3. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. sa odvolací súd stotožnil s bodom 58. odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie a v plnom rozsahu na toto poukázal. Dodal, že rodičovské práva a povinnosti ako\nkomplex všetkých zložiek podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine patria obom rodičom od narodenia do\nplnoletosti dieťaťa s výnimkou prípadov uvedených v § 28 ods. 3. Totožne so súdom prvej inštancie aj\nodvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane otca boli dôvody pre\nobmedzenie výkonu tohto jeho rodičovského práva. Odvolaciu argumentáciu matky vo vzťahu k výroku\nI. rozsudku súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za nedôvodnú.\n2.4. Matka odvolaním napadla aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že výživné by malo\nbyť podľa nej určené v rozsahu 20 - 30 % z deklarovaného príjmu otca (6.500 eur) poukazujúc na to,\nže takýto prístup by mal byť štandardným pri určovaní výživného voči maloletým deťom. Odvolací súd\nsa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 59. - 67. a v plnej miere na tieto\npoukázal. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého skonštatoval, že matka v priebehu konania\nvyčísľovala jeho výdavky v nadštandardnej výške v porovnaní s inými deťmi v rovnakom veku a na tom\nistom stupni vzdelávania, keď otec svoje vlastné výdavky v konaní vyčíslil na sumu 950 eur mesačne,\npričom ide o dospelého človeka v produktívnom veku. Odvolací súd sa s odvolacou argumentáciou\nmatky nestotožnil ani v tejto časti. V zhode s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd bol názoru,\nže výživné vo výške 600 eur mesačne odráža vysoký príjem otca maloletého a zároveň primerane\nzohľadňuje potreby maloletého a životnú úroveň, ktorú by v starostlivosti oboch rodičov mohol mať\nzabezpečenú. Táto výška podstatne prekračuje základnú spotrebnú zložku výživného a spĺňa aj funkciu\nzabezpečenia vyššieho štandardu v súlade so životnou úrovňou povinného rodiča. Odvolací súd doplnil,\nže vzhľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé určovať výživné výlučne na základe príjmov\notca, bez prihliadnutia na skutočnosť, že mu bolo fakticky odopreté spolupodieľať sa na osobnej výchove\nsyna, keďže daná situácia nenastala jeho zavinením. Odvolací súd považoval priznanú výšku výživného\nza zákonnú, primeranú a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a preto odvolanie matky v tejto časti\nnepovažoval za dôvodné.\n2.5. Matka tiež v odvolaní namietala rozsah určenej časti výživného na tvorbu úspor, o ktorej súd prvej\ninštancie rozhodol výrokom III. napadnutého rozsudku. Odvolací súd považoval určenú výšku úspor za\nprimeranú určenej výške spotrebného výživného.\n2.6. Odvolací súd považoval rozsah výživného bez zložky výživného aj na tvorbu úspor za primeraný,\nspravodlivý a v súlade so zákonom a v nadväznosti na uvedené zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku III. (o výživnom na tvorbu úspor) a výroku V. (o dlžnom výživnom na tvorbu úspor) tak, že\nnávrh matky na určenie tvorby úspor zamietol.\n2.7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu otca je\npotrebné vyhovieť a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. o dlžnom výživnom\nzmenil tak, že dlžné výživné za obdobie od 01. mája 2022 do 31. októbra 2024 nevzniklo a z tohto\ndôvodu sa neurčuje. Mal za nesporné, že otec počas dotknutého obdobia plnil výživné dobrovoľne,\nriadne, včas a opakovane v sume určenej rozhodnutím súdu s poukazom na predbežnú vykonateľnosť\n\nvýživného. Uplatňovanie nároku na dlžné výživné v situácii, keď otec preukázateľne a opakovane\nplnil nad rámec súdnej povinnosti, možno podľa odvolacieho súdu považovať za účelové a v rozpore\ns princípom spravodlivosti a dobrých mravov. Takýto prístup by viedol k narušeniu právnej istoty a\nfaktickému zneváženiu rozhodnutí súdov o určení výživného.\n2.8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 55 CMP tak, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n3. Matka (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f), § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.\n3.1. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala deformáciu\ndôkazov a z nich vyplývajúcich zistení, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov v jej neprospech,\nako v neprospech maloletého a to na úkor vyživovacej povinnosti, zachovaniu rovnakej životnej úrovne\nči určení výživného na tvorbu úspor pri nadštandardne zarábajúcom otcovi a uviedla, že závery nižších\nsúdov považuje za svojvoľné a neudržateľné, čím poškodzujú maloletého. Zdôraznila, že je nelogické,\nneodôvodniteľné a neočakávateľné, aby akýkoľvek súd určil otcovi s príjmom cca 8.000 eur mesačne,\nneskôr cca 6.000 eur mesačne, platiť na maloleté dieťa na strednej škole výživné v sume 600 eur\nmesačne a vôbec neurčiť výživné na tvorbu úspor pri tak vysokom príjme otca. Dovolateľka uviedla,\nže odvolací súd na základe práce s nesprávnymi údajmi obral maloletého na výživnom minimálne o\nsumu 350 eur mesačne. Odvolací súd vôbec nezohľadnil náklady na voľnočasové aktivity (dovolenky,\nvýlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a pod.). Zároveň súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec by mal na\nmaloletého platiť výživné v rozsahu 20 - 30 % jeho čistého príjmu, čo aktuálne predstavuje sumu 1.300\neur až 1.950 eur. Postup odvolacieho súdu, ktorým zmenil výrok o určení výživného na tvorbu úspor\nv sume 100 eur mesačne a zamietol návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor, dovolateľka\noznačila za prekvapivý.\n3.2. Nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka\nvzhliadla v spojitosti s výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie o zastupovaní a správe majetku\nmaloletého, ktorý odvolací súd potvrdil ako vecne správny. Uvedené je podľa nej v rozpore s rozsudkom\ndovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/41/2022, v ktorom išlo o podobný prípad ako v prejednávanom spore jeden z rodičov žil v zahraničí a súd v otázke zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa\nrozhodol len v prospech jedného rodiča, nie oboch. Argumentácia odvolacieho súdu o obmedzení práv\notca nemôže preto v žiadnom prípade obstáť.\n3.3. V spojitosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka sformulovala\nnasledovné otázky: 1) „Či určenie výživného na tvorbu úspor v zmysle ust. § 63 ods. 3 zákona o\nrodine je iba na úvahe súdu alebo ide o zákonnú povinnosť, ak je naplnený predpoklad, že rodič má\npriaznivé majetkové (jeho majetkové pomery to dovoľujú).\" 2) „Na aké okolnosti je potrebné brať zreteľ\npri posúdení, či majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú určiť výživné na tvorbu úspor v zmysle\nust. § 63 ods. 3 zákona o rodine?\"3) „Na aké okolnosti je potrebné prihliadať pri posúdení práva podieľať\nsa na životnej úrovni rodičov v zmysle ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine?\" Matka vyjadrila názor, že pri\nposúdení, či majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú určiť výživné na tvorbu úspor v zmysle §\n63 ods. 3 Zákona o rodine, je potrebné prihliadať najmä na zistený príjem povinného rodiča a zistené\nvlastníctvo vecí a práv, či toto v súhrne je nadštandardné, resp. nadpriemerné. Namietala aj to, že v § 63\nods. 3 Zákona o rodine sa nenachádza žiadna možnosť úvahy súdu o tom, či určí alebo neurčí výživné\nna tvorbu úspor, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú a tiež, že predmetné ustanovenie\nneobsahuje slovo „spravidla\" tak, ako tvrdí odvolací súd.\n3.4. Dovolateľka v závere dovolania navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1 CSP rozsudok\nodvolacieho súdu vo výrokoch I. až III. zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. Otec vo vyjadrení k dovolaniu v podstatnom uviedol, že záver odvolacieho súdu o ponechaní práva\nzastupovať maloletého syna a spravovať jeho majetok obom rodičom, nie je v rozpore s rozhodnutím\ndovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/41/2022, pretože toto vychádzalo z iných dôvodov, ako tomu bolo v\nprejednávanej veci. Dovolanie matky označil za nedôvodné, v dôsledku čoho dovolaciemu súdu navrhol,\naby ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP a tiež, aby dovolateľku zaviazal na náhradu trov dovolacieho\nkonania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 prvá veta CSP) dovolací súd uvádza:\n6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť\nfyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní\npred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou\nsúčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva; o takýto prípad išlo aj v\nposudzovanej veci.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie matky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade\nzmätočnosti (bod 3.1.).\n12. Dovolateľka vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP v zásade vzhliadla v\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu. Namietala nedostatočné, vnútorne\nrozporné, a nepresvedčivé odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku a tiež deformáciu dôkazov a\nz nich vyplývajúcich zistení zo strany odvolacieho súdu. Odvolací súd sa podľa jej názoru nevysporiadal\ns námietkami, ktoré uplatnila v odvolaní.\n\n13. Dovolací súd pripomína, že ak na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú\npovolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, jeho prieskum skutkových zistení nespočíva\nv prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (tu\nporovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť,\nči konanie (pred nižšími súdmi) nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr.\nopomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne),\na či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo\ndôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP; tieto nedostatky však v prejednávanej veci neboli\ndovolacím súdom zistené.\n14. Dovolateľka namietala, že argumentácia odvolacieho súdu vo vzťahu k zastupovaniu a správe\nmajetku maloletého je všeobecná a v žiadnom prípade nemôže obstáť. Dovolací súd v nadväznosti\nna danú námietku uvádza, že odvolací súd v bode 14. odôvodenia svojho rozsudku uviedol, že sa\nplne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane\notca boli dané dôvody pre obmedzenie výkonu daného rodičovského práva v zmysle § 28 Zákona\no rodine. Podľa odvolacieho súdu matka neuviedla ani v návrhu, ani v odvolaní žiadne podstatné\ndôvody, na základe ktorých by súd mal zasiahnuť do tohto rodičovského práva otca. Vo vzťahu k\nodvolacej argumentácii matky odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že\nmatka maloletého dlhodobo a opakovane bránila styku otca s maloletým bez objektívne daných dôvodov.\nOdvolací súd prihliadol na preukázaný záujem otca o syna v priebehu konania, ktorý opakovane\nprejavoval snahu o kontakt s maloletým a jeho výchovu, no v dôsledku jednostranného konania matky\nmu tento kontakt nebol umožňovaný. Odvolací súd nezistil žiadne závažné skutočnosti, ospravedlňujúce\nkonanie matky, na základe čoho toto správanie považoval za účelové a v konečnom dôsledku odporujúce\nnajlepšiemu záujmu dieťaťa. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľka dostala v tejto časti svojej\nodvolacej argumentácie dostatočne vyčerpávajúcu a zreteľnú odpoveď.\n14.1. Vo vzťahu k určenej výške výživného, v spojitosti s ktorou matka namietala (aj) v dovolaní\nnedostatočné odôvodnenie zo strany nižších súdov, považuje dovolací súd uviesť nasledovné. Odvolací\nsúd sa touto odvolacou námietkou zaoberal v bodoch 15. až 22. odôvodnenia svojho rozsudku, v rámci\nktorej sa podrobne zaoberal odôvodnenými potrebami maloletého v kontexte zistených skutkových\nokolností, vyplývajúc z vykonaného dokazovania a tiež otázkou práva maloletého na rovnakú životnú\núroveň, akú má povinný rodič. Dovolaciemu súdu je zrejmé, na základe akých argumentov dospel\nodvolací súd k záveru, že súdom prvej inštancie priznaná výška výživného je zákonná, primeraná\na v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Aj v tejto časti sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu\nprvej inštancie v bodoch 59. až 67. odôvodnenia jeho rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu poukázal.\nAj v súvislosti s touto odvolacou námietkou dovolací súd konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu\nnevzhliadol porušenie práva na spravodlivý súdny proces v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP.\n14.2. Dovolateľka namietala v súvislosti s vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP aj to, že odvolací\nsúd prekvapilo zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na tvorbu úspor v sume\n100 eur mesačne a zamietol návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor. Predmetnú zmenu\nvýrokov III. (o výživnom na tvorbu úspor) a V. (o dlžnom výživnom na tvorbu úspor) rozsudku súdu prvej\ninštancie odvolací súd odôvodnil v bode 25. odôvodnenia svojho rozsudku. V podstatnom tento záver\ndôvodil tým, že vzhľadom na predchádzajúce konanie matky vyhodnotil jej požiadavku ako účelovú a\nnesledujúcu skutočný záujem dieťaťa, ale skôr ekonomický tlak na otca. Odvolací súd na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné formálne určiť výživné aj na tvorbu úspor, keďže mal\nza to, že tento účel je v danom prípade reálne napĺňaný dobrovoľne a v dostatočnej miere zo strany\npovinného rodiča. Rozsah výživného bez zložky výživného aj na tvorbu úspor považoval odvolací súd\nza primeraný, spravodlivý a v súlade so zákonom.\n14.3. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393\nods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces. Odvolací súd, viazaný\nrozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP) v dôvodoch svojho rozhodnutia\nuviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania oboch rodičov, zhrnutie podstatných\nskutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne (vo výrokoch I. a II. rozsudku súdu prvej\ninštancie), k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za\núčelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcov. Rovnako jasne a zrozumiteľne\n\nodvolací súd argumentoval v naznačenom bode 25. odôvodnenia svojho rozsudku aj svoje závery, ktoré\nho viedli k zmene výrokov III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ išlo o zmenu výroku IV. (o\ndlžnom výživnom) rozsudku súdu prvej inštancie, túto dovolateľka v dovolaní namietala len všeobecne\na neurčito v zmysle, že výrok (popri ostatných) považuje za nezákonný a krajne alibistický. Nad rámec\nuvedeného dovolací súd dodáva, že aj s týmto sa odvolací súd vysporiadal dostatočným spôsobom v\nbode 26. odôvodnenia svojho rozsudku.\n15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,\nže: „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava\") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\". Odvolací súd v prípade potvrdenia\nrozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom\nprvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,\nZbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\njasne zhodnotí skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.\nÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí je aj najvyšší súd toho názoru, že nie je nutné,\naby na každú námietku strany sporu bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť\nsúdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na\nokolnosti každého prípadu.\n16. Najvyšší súd v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nzáverom akcentuje, že dovolateľka v dovolaní iba opakuje svoju skoršiu odvolaciu argumentáciu bez\ntoho, aby relevantne reagovala na konkrétne závery odvolacieho súdu. Dovolací súd ale nie je „tretou\ninštanciou\" a dovolanie nie je prostriedkom na všeobecné prehodnocovanie sporu, ale mimoriadnym\nopravným prostriedkom zameraným výlučne na preskúmavanie konkrétnych pochybení odvolacieho\nsúdu, ktoré dovolateľ napadne. Dovolanie musí podľa Civilného sporového poriadku obsahovať jasné\na konkrétne uvedenie toho, v čom spočíva nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Púha kópia\nodvolania tento atribút nespĺňa.\n17. V súvislosti s namietanou arbitrárnosťou súdneho rozhodnutia najvyšší súd konštatuje, že o\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu odvolacím súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa odvolací súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ale nevyplýva\njednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo znamenala aplikáciu príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov popierajúcu ich účel, podstatu a zmysel. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku dalo zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa riadil odvolací súd pri\nprijímaní svojich záverov. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno\npovažovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv.\n18. Na uvedenom základe dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namietala, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP\n19. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n\n20. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na\nzáklade dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\nkľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n21. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n22. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka poukázala na odklon\nodvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky o zastupovaní a\nspráve majetku maloletého v zmysle. Záver nižších súdov v zmysle, že dané právo patrí obom rodičom\ndovolateľka označila za rozporný s rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/41/2022, v ktorom\nišlo o podobný prípad ako v prejednávanom spore - jeden z rodičov žil v zahraničí a súd v otázke\nzastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa rozhodol len v prospech jedného rodiča, nie\noboch. Argumentácia odvolacieho súdu o obmedzení práv otca nie je podľa jej názoru preto spôsobilá\nobstáť.\n23. Predmetom posudzovania v označenej právnej veci sp. zn. 5Cdo/41/2022 bol okrem iného\nnamietaný rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu v súvislosti s výrokom\nodvolacieho súdu, ktorý v predmetnej právnej veci určil, že matka je oprávnená zastupovať a spravovať\nmajetok maloletých v bežných veciach, pričom otec na takéto konanie oprávnený nie je. V tomto prípade\nvychádzali súdy nižších inštancií zo zistených skutkových záverov: „Otec vzhľadom na geografickú\nvzdialenosť a časový posun nemá možnosť byť fyzický prítomný alebo dosiahnuteľný pri zabezpečovaní\nvecí každodenných a bežných potrieb maloletých detí. Otec neuviedol, ako a kedy sa podieľa alebo chce\npodieľať na konaní a rozhodovaní v bežných veciach detí, čo sú činnosti obvykle vykonávané a spojené s\nprítomnosťou rodiča a detí v spoločnej domácnosti.\", čo ale nie je daný skutkový prípad (otec maloletého\nZ. žije v Nemecku, nie v zámorí a v konaní aktívne prejavoval záujem podieľať sa na rozhodovaní v\nbežných veciach maloletého). Aj napriek tomu, že vo veci sp. zn. 5Cdo/41/2022 dovolací súd formuloval\nzáver, že „ak súd v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode\nmanželstva určí, že v bežných veciach bude maloleté dieťa zastupovať a jeho majetok bude spravovať\nten z rodičov, ktorému maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva, nejde\no obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv toho rodiča, ktorému maloleté dieťa do osobnej\nstarostlivosti na čas po rozvode manželstva zverené nie je\", dovolací súd konštatuje, že predmetné\nrozhodnutie najvyššieho súdu sa týkalo iných skutkových okolností, než okolností v prejednávanej veci\n(sumarizovaných opakovane v bodoch 1.2., 2.3., 17. tohto rozhodnutia dovolacieho súdu). Dovolací\nsúd na tomto opätovne mieste zdôrazňuje, že skutkovými súdmi sú súdy prvej a druhej inštancie, a nie\ndovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\n24. Matka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže podľa jej názoru\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. V dovolaní formulovala tri otázky v znení: 1) „Či určenie\nvýživného na tvorbu úspor v zmysle ust. § 63 ods. 3 zákona o rodine je iba na úvahe súdu alebo ide o\nzákonnú povinnosť, ak je naplnený predpoklad, že rodič má priaznivé majetkové (jeho majetkové pomery\nto dovoľujú).\", 2) „Na aké okolnosti je potrebné brať zreteľ pri posúdení, či majetkové pomery povinného\nrodiča dovoľujú určiť výživné na tvorbu úspor v zmysle ust. § 63 ods. 3 zákona o rodine?\", 3) „Na aké\nokolnosti je potrebné prihliadať pri posúdení práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle ust. §\n62 ods. 2 zákona o rodine?\". Uviedla, že pri posúdení, či majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú\nurčiť výživné na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, je potrebné prihliadať najmä na\nzistený príjem povinného rodiča a zistené vlastníctvo vecí a práv, či toto v súhrne je nadštandardné,\n\nresp. nadpriemerné. Namietala aj to, že v § 63 ods. 3 Zákona o rodine sa absentuje možnosť úvahy súdu\no tom, či určí alebo neurčí výživné na tvorbu úspor, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú\na tiež, že predmetné ustanovenie neobsahuje slovo „spravidla\" tak, ako tvrdí odvolací súd.\n25. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú\notázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu\nodvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v\nustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.\n25.1. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka\nmôže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické\notázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani\notázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.\n25.2. Prípadná právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie\nktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\nOtázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to\njasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n26. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka\nprávnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na\ntakú právnu otázku, ktorú: a) odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych\núvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne\núvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so\nzreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b) (zároveň) dovolací súd\nešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej\nale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle\ntohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).\n27. Podľa dovolacieho súdu otázky nastolené dovolateľkou nemožno považovať za vymedzené\nzákonom predpokladaným spôsobom, keďže ani jedna z formulovaných otázok nespĺňa charakteristické\nznaky právnej otázky, výlučne na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. V\nprejednávanej veci stálo rozhodnutie na záveroch, (i) že v konaní nebolo preukázané, že by na strane\notca existovali dôvody pre obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv; (ii) priznaná výška výživného je\nzákonná, primeraná a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a tiež, (iii) že rozsah výživného bez zložky\nvýživného aj na tvorbu úspor je primeraný, spravodlivý a v súlade so zákonom.\n28. Dovolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že ani jedna z formulovaných\nprávnych otázok v dovolaní nespĺňa atribút podstatnej otázky, od vyriešenia ktorej by záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a teda nie sú spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP a posledné dve otázky sú navyše otázkami skutkovými, ktoré sú v civilnom\nsporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; pri ich\nriešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo\nalebo malo stať, či a aké skutočnosti (ne)nastali a pod.. S istým zjednodušením možno konštatovať,\nže otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán.\nNa rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom\nsúd uvažuje o určitej právnej norme, jej obsahu, zmyslu a účelu, normu interpretuje a zo svojich\n\nskutkových zistení (to znamená po vyriešení skutkových otázok a na ich podklade) prijíma právne závery\no (ne)existencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad.\n29. V danom prípade dovolateľka napadá správnosť skutkového záveru súdov (premisy) o tom, že v\ndanom prípade neboli splnené zákonné podmienka na určenie výživného na tvorbu úspor v zmysle ust.\n§ 63 ods. 3 zákona o rodine a žiada dovolací súd, aby určil aké okolnosti je potrebné brať zreteľ pri\nposúdení, či majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú určiť výživné na ich tvorbu a aké okolnosti je\npotrebné prihliadať pri posúdení práva podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle ust. § 62 ods. 2\nzákona o rodine, ktoré okolnosti majú ale skutkovú (nie právnu) povahu, ktorá nemôže byť relevantná z\nhľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP a nemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania v zmysle tohto\nustanovenia.\n30. Naviac vzhľadom na charakter ust. § 62 ods. 2 a § 63 ods. 3 zákona o rodine, ktoré ustanovenia\nzákona patria k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa\nsvojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka (ne)možnosti\npriznania žiadaného výživného a výživného na tvorbu úspor, je vždy výsledkom posúdenia vysoko\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s\nokolnosťami relevantnými v iných veciach. Pokiaľ je účelom ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP zo\nširších hľadísk tiež to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej\notázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením\ntakto vysoko individuálnej otázky sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.\nPri posúdení a hodnotení zákonom stanovených východísk postupujú totiž súdy vždy diferencovane v\nkaždom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (sp. zn. 3Cdo/226/2017).\n31. Z uvedeného je zrejmé, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, keďže obsah\ndovolania a vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nemalo zákonom\nvyžadované náležitosti. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí\nprípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil\nby procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecne koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením §\n421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n32. Na uvedenom základe preto dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene namieta\nnesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd preto dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Ak dovolateľka namietala nesprávne\nprávne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP, dovolanie nie je prípustné z dôvodu, že\nodklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nebol zistený. Dovolanie v časti založenej na\ndovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predstavuje dovolanie, v ktorom dovolací dôvod\nnie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na uvedené dovolací súd\ndovolanie i v tejto časti odmietol § 447 písm. f) CSP.\n33. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Matka maloletého sa dovolaním domáhala zrušenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý potvrdil, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom a výživné otca s nadštandardným príjmom určil na 600 eur mesačne, a ktorý zároveň zamietol návrh na určenie výživného na tvorbu úspor a neurčil dlžné výživné. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP (nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť, deformácia dôkazov) a z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, pričom formulovala otázky, či je určenie výživného na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine povinnosťou alebo úvahou súdu a na aké okolnosti treba prihliadať pri posudzovaní majetkových pomerov povinného rodiča a práva dieťaťa na životnú úroveň rodičov. Najvyšší súd dovolanie odmietol. Odôvodnenie odvolacieho súdu považoval za dostatočné a zrozumiteľné, pričom dovolateľka iba opakovala odvolaciu argumentáciu bez reakcie na konkrétne závery odvolacieho súdu; dovolací súd nie je treťou inštanciou a nie je oprávnený prehodnocovať skutkový stav. Odklon od rozhodnutia dovolacieho súdu o zastupovaní dieťaťa jedným rodičom nezistil, pretože to vychádzalo z iných skutkových okolností. Nastolené otázky nespĺňali znaky právnej otázky, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, mali skutkovú povahu a týkali sa noriem s neurčitou hypotézou, ktorých aplikácia je vždy výsledkom posúdenia individuálnych okolností.", "pravna_veta": "Ustanovenia § 62 ods. 2 a § 63 ods. 3 Zákona o rodine o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a o určení výživného na tvorbu úspor patria k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, ktorú je vždy úlohou súdu vymedziť podľa okolností konkrétneho prípadu; otázka, na aké okolnosti treba pri ich aplikácii prihliadať, má skutkovú povahu a nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pretože vyriešením takto individuálnej otázky sa nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP zakladá len právna otázka, na vyriešení ktorej odvolací súd skutočne založil svoje rozhodnutie; samotná polemika so závermi odvolacieho súdu či opakovanie odvolacej argumentácie túto požiadavku nespĺňa. Za procesnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ak z odôvodnenia zrozumiteľne vyplýva, akými úvahami sa riadil.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) a f) CSP", "§ 62 ods. 2 Zákona o rodine", "§ 63 ods. 3 Zákona o rodine"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "výživné na tvorbu úspor", "právo dieťaťa na životnú úroveň rodičov", "právna otázka a skutková otázka", "neurčitá hypotéza právnej normy", "zastupovanie maloletého a správa jeho majetku", "právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}