{"guid": "591c8f37-709d-406d-8245-dd27f4abef4e:021805bd-7a56-4a8f-b8b0-49ee8f57f268", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8118200704.1", "spisova_znacka": "3Cdo/45/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/45/2025 z 28. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2026, sp. zn. 3Cdo/45/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8118200704.1", "identifikacne_cislo": "8118200704", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Renáta Gavalcová", "sudca_id": 95, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-renata-gavalcova-95", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": "V spotrebiteľskom spore sa zásada formálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia prelamuje zásadou materiálnej ochrany spotrebiteľa; právoplatný rozsudok vydaný v skoršom konaní, v ktorom súd neposúdil (ne)prijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky, nezakladá prekážku rozsúdenej veci podľa § 420 písm. d) CSP pre neskoršie konanie, v ktorom je súd povinný túto podmienku na návrh alebo ex offo preskúmať. Dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, ktoré preberá znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024, nie je zmluvnou podmienkou odrážajúcou záväzné zákonné ustanovenie v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS, a preto podlieha abstraktnej kontrole neprijateľnosti, najmä z hľadiska proporcionality rozsahu nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy; § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sú súdy povinné vykladať eurokonformne. Právna otázka, ktorej zodpovedanie nemá potenciál privodiť iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Spotrebiteľka sa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy o predčasnej splatnosti a primeraného finančného zadosťučinenia. Súdy nižších inštancií určili, že klauzuly oprávňujúce veriteľa žiadať okamžité splatenie úveru pri omeškaní s dvoma splátkami alebo s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace po upomienke sú neprijateľné, a priznali spotrebiteľke zadosťučinenie 2 000 eur. Dovolateľ (postupník pohľadávky) namietal prekážku rozsúdenej veci pre skoršie právoplatné rozsudky, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie, keďže klauzula podľa neho len kopírovala § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nemohla byť neprijateľná. Najvyšší súd dovolanie odmietol: prekážka rozsúdenej veci nenastala, lebo skoršie rozsudky sa touto podmienkou nezaoberali a smernica 93/13/EHS vyžaduje jej dodatočný prieskum (C-421/14); odôvodnenie odvolacieho súdu bolo dostatočné a polemika s právnymi závermi nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Otázky nastolené podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, pretože § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne a podľa rozsudku C-598/21 dojednanie o zosplatnení podlieha kontrole proporcionality; nesúlad tohto ustanovenia s právom Európskej únie viedol k jeho novele zákonom č. 254/2024 Z. z.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/021805bd-7a56-4a8f-b8b0-49ee8f57f268", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8118200704.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8118200704.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8118200704.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/45/2025\n8118200704\n28. 07. 2026\nMgr. Renáta Gavalcová\nECLI:SK:NSSR:2026:8118200704.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. narodenej I., proti žalovaným 1/ EOS KSI\nSlovensko, a. s., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35724803, zastúpenému spoločnosťou Remedium\nLegal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739, 2/ U9, a. s., Bratislava, Zelinárska 6, IČO:\n35849703, zastúpenému spoločnosťou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., Bratislava, Dunajská\n15, IČO: 36795038, o zdržanie sa realizácie výkonu záložného práva a iné nároky, vedenom na\nOkresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Csp/8/2018, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove z 28. novembra 2024 sp. zn. 22CoCsp/29/2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 17.\njanuára 2023 č. k. 19Csp/8/2018-619, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 16. marca 2023 č. k.\n19Csp/8/2018-640, v spojení s opravným uznesením z 21. apríla 2023 č. k. 19Csp/8/2018-670 rozhodol\ntak, že:\n„I. U r č u j e, že ustanovenia Úverovej zmluvy č. I. uzavretej dňa I. medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa\na.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31351026 a A.. H. Y., nar. I. a H.. C. Y., nar. I. uvedené\nv článku V. Z bod 2. a 3. v znení:\n„Ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok medziúveru,\nstavebného úveru podľa článku II. tejto zmluvy, respektíve vkladu na sporiteľský účet alebo nezaplatí\nniektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa\noprávnená:\na./ v prípade ešte nedočerpaného úveru obmedziť alebo úplne zastaviť jeho čerpanie;\nb./ požadovať okamžité splatenie úveru.\n2. Stavebná sporiteľňa má právo žiadať okamžité splatenie úveru v prípadoch uvedených v § 11 ods. 2\nVOP, ako aj v prípade porušenia podmienok dohodnutých v článku III. a IV. tejto zmluvy a ak poberateľ\núveru neuhradí zmluvnú pokutu podľa bodu 7. tohoto článku sú n e p r i j a t e ľ n é zmluvné podmienky.\nII. P r i z n á v a žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 eur.\nIII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.\nV. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20. 02. 2018\nč. k. 19Csp/8/2019-49 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 05. 2018 č. k.\n19Co/59/2018-79.“\n1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je celkom 8 samostatných nárokov\nžalobkyne, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu, pričom žalobné výroky 1.-4., ktoré sa týkajú realizácie\nvýkonu záložného práva oboma žalovanými, je potrebné posúdiť podľa § 151 a nasl. Občianskeho\nzákonníka (ďalej v texte aj ako ,,OZ“), nároky o určenie neplatnosti úverovej zmluvy podľa § 39 OZ,\n\nnároky o neprijateľnosť zmluvných podmienok podľa § 52 a nasl. OZ v znení platnom a účinnom v čase\nuzavretia zmluvy, nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ohľadom uvedených nárokov opätovne poukázal v celom\nrozsahu na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 28C/129/2014\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/39/2016, lebo aj v tejto veci sa súd zaoberal\notázkami výkonu záložného práva na rovnakých skutkových tvrdeniach, aké produkovala žalobkyňa aj\nv predchádzajúcom konaní, aj v priebehu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie nezistil, aby v štádiu\nrealizácie výkonu záložného práva, či už zo strany žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/ došlo k neplatným\nprávnym úkonom a obaja postupovali len v intenciách zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľnej dražbe v\nznení neskorších predpisov. Pokiaľ obaja žalovaní postupovali podľa tejto záložnej zmluvy, postupovali v\nsúlade so zákonom a nemožno vyčítať ich konaniam neplatnosť, ktorá by mala byť posudzovaná podľa\n§ 52 a nasl. OZ, resp. podľa § 39 OZ. Pokiaľ žalobkyňa žiadala určiť v šiestom žalobnom výroku, že\núverová zmluva je neplatná a poukázala na ustanovenia § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, súd\nprvej inštancie nepovažoval tieto právne úkony v zmysle týchto právnych ustanovení za neplatné. Súd\nprvej inštancie nezistil v tejto zmluve žiaden dôvod neplatnosti podľa § 39 OZ a ani žalobkyňou tvrdenú\núžeru. Pokiaľ žalobkyňa v siedmom žalobnom výroku žiadala určiť, že žalovaný 1/ má nárok na plnenie\nza úver podľa Úverovej zmluvy č. I. zo dňa I. vo výške reálne požičanej istiny rovnej 66.313 eura,\ntento výrok je taktiež v podstate totožný s výrokmi, ktoré navrhovala žalobkyňa v predchádzajúcich\nkonaniach a obsahovo hoci nie formálne boli navrhované s cieľom určenia úveru za bezúročný a bez\npoplatkov. S touto skutočnosťou sa vyporiadal súd už vo veci 11C/219/2014 a aj 20Csp/227/2017. Pokiaľ\nale žalobkyňa žiadala v piatom žalobnom výroku určiť zmluvné podmienky dojednané z predmetnej\núverovej zmluvy za neplatné, súd prvej inštancie uviedol, že sa riadil vysloveným právnym názorom\nodvolacieho súdu s tým, že by mal ex offo posúdiť dohodnuté zmluvné podmienky o možnosti využitia\npráva veriteľa podľa § 565 OZ a jednalo sa o zmluvné podmienky uvedené v článku V. body 2. a 3.\nÚverovej zmluvy zo I.. Úlohou súdu bolo posúdenie ich prípadnej nekalej povahy podľa článku 3 ods. 1\nSmernice Rady 93/13/EHS. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko žalovaný 1/ nepreukázal, aby\npredmetné zmluvné podmienky, ktoré sú uvedené vo výroku I. rozsudku, boli individuálne dohodnuté a v\ntakom prípade platí, že individuálne dohodnuté neboli, a z vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora\nEÚ vyplýva, že je možné ich ex offo preskúmať aj napriek tomu, že už boli predmetom preskúmania v\nskoršom konaní, keďže zakladajú závažné práva a povinnosti vo vzťahu k obydliu spotrebiteľa a smerujú\nk ochrane zabezpečenia jeho obydlia, je teda možné, aby súd podrobil ex offo preskúmaniu tieto zmluvné\npodmienky, či sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami spôsobujúcimi hrubú nerovnováhu v právach\na povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že ak neprijateľné\nzmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách možno preskúmať ex offo aj v exekučnom konaní, kedy\nsa nároky uplatňujú na základe právoplatných súdnych rozhodnutí, pokiaľ sa na ich základe uplatňujú\naj nároky z týchto zmluvných podmienok, o to viac je potrebné pripustiť, aby mohli byť v takomto štádiu\npreskúmané aj také neprijateľné podmienky, ktoré boli podľa týchto rozhodnutí preskúmané, ale nie\nvo výroku súdu, ktorý by prípadne zamietol žalobu spotrebiteľa o určenie ich neprijateľnosti, ak sa\naplikáciou týchto zmluvných podmienok môžu aplikovať následné zmluvné ustanovenia umožňujúce\npredaj nehnuteľností založenej pre prípad zosplatnenia dlhu v dobrovoľnej dražbe. Z obsahu týchto\ndvoch zmluvných podmienok aj z ich teleologického výkladu je zrejmé, že tieto zmluvné podmienky\nupravovali práva a povinnosti zmluvných strán takým spôsobom, že nároky z nich mali závažný dosah\nna uplatnenie práva veriteľa v prípade ich uplatnenia, a to vo vzťahu k záložnému právu. Žalovaný\n1/ nepreukázal, aby boli individuálne dohodnuté, na túto skutočnosť ani v predchádzajúcich súdnych\nkonaniach nepredložil žiadne dôkazy a neurobil tak ani v tomto spore. Podľa názoru súdu prvej inštancie\npožadovanie okamžitého splatenia úveru v prípade omeškania so zaplatením dvoch splátok medziúveru,\nstavebného úveru podľa článku II. tejto zmluvy, resp. vkladu na sporiteľský účet alebo nezaplatenie\nniektorej zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je potrebné preskúmať z\nhľadiska proporcionality medzi chráneným právom veriteľa na úhradu splátok úveru a následkami z\ntoho vyplývajúcimi. Na základe uvedeného súd prvej inštancie prijal záver, že ak má veriteľ možnosť\nzosplatniť dlh pre nezaplatenie dvoch splátok úveru, alebo hoci len jedinej splátky napriek upomienke a\nuplynutiu doby dlhšej ako 3 mesiace, môže sa tak stať aj v prípade, ak výška týchto splátok je v nepomere\nk výške už zaplatených splátok resp. zostatku dlhu, teda paušálne toto právo dopadá na všetky prípady,\naj také, kedy je výška nezaplatených splátok neporovnateľná voči výške už zaplatených splátok, a teda\naj nepodstatné nesplnenie tejto povinnosti, ktoré z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky nie je\nmožné považovať za závažné. Súd prvej inštancie teda deklaroval, že prijaté a formulované zmluvné\npodmienky v článku V. bod 2. a 3. úverovej zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda\nneplatnými, a preto určil ich neprijateľnosť vo výroku I. tohto rozsudku. Táto skutočnosť neznamená\n\nrozpor s ostatnými zamietavými výrokmi vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobkyne, lebo rešpektoval\nuž vydané právoplatné súdne rozhodnutie čo do ich výrokov. Pokiaľ žalobkyňa žiadala o primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur, súd prvej inštancie s prihliadnutím na závažnosť porušenia\njej spotrebiteľského práva, ktoré vyslovil bode I. tohto rozsudku a vyslovením neprijateľnosti zmluvných\npodmienok, ktoré spôsobili zosplatnenie predmetného dlhu a jeho následné uplatnenie, ako aj umožnili\npokračovať vo výkone dobrovoľnej dražby, za také porušenie spotrebiteľského práva voľnou úvahou\nstanovil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 eur.\n1.2. O trovách konania v tej časti rozsudku, v ktorej súd žalobu zamietol a prináležal by úspešným\nžalovaným nárok na náhradu trov konania, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 257 CSP. Dôvody\nhodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v nárokoch, ktoré sú predmetom tohto spotrebiteľského sporu,\nktorého podstatou je snaha žalobkyne uchrániť svoje obydlie pred dobrovoľnou dražbou. Pokiaľ by\nzaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania, za jej sociálnej situácie by ju mohol druhotne vystaviť\nďalšiemu záväzku len preto, že sa domáhala svojich spotrebiteľských práv. Oproti tomu, ak súd neprizná\nnárok na náhradu trov konania žalovaným, ani jeden z nich nepocíti túto finančnú ujmu v takej miere,\naby to ohrozilo ich podnikateľskú a inú činnosť.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného 1/\nrozsudkom z 28. novembra 2024 sp. zn. 22CoCsp/29/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v\nspojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II. a IV.; a stranám sporu náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď poukázal na rozsudok\nSúdneho dvora vo veci C-421/14 zo dňa 26. 01. 2017, podľa ktorého v prípade existencie jednej\nalebo viacerých zmluvných podmienok, ktorých prípadne nekalá povaha ešte nebola preskúmaná\npočas predchádzajúceho súdneho preskúmania spornej zmluvy, ktoré sa skončilo vydaním rozhodnutia\ns právnou silou rozhodnutej veci, sa má Smernica 93/13 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny\nsúd, ktorý pravidelne rozhoduje v sporoch spotrebiteľov v rámci incidenčnej námietky, má povinnosť\nposúdiť na návrh účastníkov konania alebo ex offo hneď ako je oboznámený s právnymi a so\nskutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel ich prípadne nekalú povahu. Z odôvodnení\nrozsudkov vydaných vo veciach sp. zn. 11C/129/2014 a 28C/129/2014 vyplýva, že súdy odpovedali na\nnámietky tykajúce sa existencie neprijateľných zmluvných podmienok konštatovaniami o neexistencii\nneprijateľných zmluvných podmienok v Úverovej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX bez toho, aby sa venovali\n(ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.\nV rámci konania sp. zn. 11C/129/2014 Okresný súd Prešov vo svojom rozsudku č. k. 11C/129/2014-103\nzo dňa 21. 05. 2014 len konštatoval, že ,,súd v danom prípade nezistil neprijateľnú zmluvnú podmienku,\nna základe ktorej by bol uplatňovaný nárok.“. Na základe podaného odvolania voči tomuto rozsudku\nKrajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 18. 06. 2015 č. k. 14Co/82/2014-126 doplnil závery\nokresného súdu o právne posúdenie vo vzťahu k prijateľnosti rozhodcovskej doložky, zmluvnej pokuty,\nresp. že by sa uplatňovali nároky zo zodpovednosti za omeškania prekračujúce kogentnú právnu úpravu\no 25 % ročne. V rámci konania sp. zn. 28C/129/2014 Okresný súd Prešov v rozsudku zo dňa 30. 11.\n2015 č. k. 28C/129/2014-158 konštatoval, že: ,,na podporu právnej argumentácie súd len uvádza, že\npreskúmal úverovú zmluvu a podmienky, ktoré žiadala navrhovateľka vyhlásiť ako neprijateľné a zistil,\nže zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.“ Na základe podaného odvolania voči tomuto\nrozsudku Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 18. 06. 2015 č. k. 14Co/82/2014-126\ndoplnil závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke žalobkyne, že inštitút dobrovoľnej dražby a jeho\nprávna úprava v Slovenskej republike má odporovať princípom práva Európskej únie, o konštatovanie,\nže ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť\npohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom\nzáložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol na zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ\npredmetná úprava prakticky neznemožňuje alebo nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznala\ntáto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom\nsúdu prvej inštancie, že s poukazom na vyššie spomínanú judikatúru Súdneho dvora je možné ex\noffo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, aj keď už boli predmetom preskúmania v skoršom\nkonaní, keď v konaní žalovaný nepreukázal, že zmluvné podmienky tykajúce sa predčasnej splatnosti\núveru boli individuálne dojednané. Ex offo preskúmanie sa týka takých neprijateľných podmienok,\nktoré boli podľa právoplatných rozhodnutí preskúmané, ale nie vo výroku súdu, ktorý by prípadne\nzamietol žalobu spotrebiteľa o určenie ich neprijateľnosti, ak sa aplikáciou týchto zmluvných podmienok\nmôžu aplikovať následné zmluvné ustanovenia umožňujúce predaj nehnuteľnosti založenej pre prípad\n\nzosplatnenia dlhu v dobrovoľnej dražbe. Správne súd prvej inštancie zohľadnil záver rozsudku Súdneho\ndvora vo veci C-421/14 z 26. 01. 2017, podľa ktorého pokiaľ ide o posúdenie vnútroštátnym súdom\nprípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa splatnosti celého dlhu z dôvodu neplnenia povinností\nzo strany dlžníka počas určitého obdobia, je úlohou tohto súdu preskúmať, či možnosť predajcu alebo\ndodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť,\nktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých\nje takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či\ntáto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii\nosobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky,\nktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto\nsplatnosti úveru. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9.\nnovembra 2023 vo veci SP, CI/Všeobecná úverová banka a. s., C-598/2, podľa ktorého článok 3 ods.\n1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných\npráv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa\nktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi\nuplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou\nnesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené\nvo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej\nklauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na\nzáklade tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní. Odvolací súd\nkonštatuje, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora správne súd prvej inštancie vykonal súdny\nprieskum nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v Úverovej zmluve, v čl. V.\nOmeškanie poberateľa úveru v bodoch 2. a 3. a zistil, že táto nezohľadňuje proporcionalitu možnosti\npriznanej dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly. Zohľadnil pritom článok 3\nods. 1 Smernice rady 93/13/EHS, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka § 53 ods. 1, 2, 3 a\n5 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k posúdeniu prijateľnosti a individuálneho dojednania zmluvnej\npodmienky, v ktorej si účastníci dohodli možnosť využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.\nUvedená klauzula umožňuje veriteľovi zosplatniť dlh v dôsledku nezaplatenia dvoch splátok úveru alebo\nhoci len jedinej splátky napriek upomienke a uplynutiu doby dlhšej ako 3 mesiace, bez ohľadu aká je\nvýška týchto splátok v pomere k výške už zaplatených splátok, resp. zostatku dlhu. Paušálne tak toto\nprávo dopadá na všetky prípady, aj také, kedy je výška nezaplatených splátok neporovnateľná voči\nvýške už zaplatených splátok. Teda aj pri nepodstatnom nesplnení tejto povinnosti, ktoré z hľadiska\ndoby splácania úveru a jeho výšky nie je možné považovať za závažné. Žalovaný 1/ namietal, že súd\nprvej inštancie sa nezaoberal konkrétnymi okolnosťami prípadu, a teda s akou skutočnou sumou bola\nžalobkyňa ako dlžník v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní. K tomuto odvolací\nsúd uvádza, že právny predchodca žalovaného 1/ v Žiadosti o okamžité splatenie úveru zo dňa 28.\n12. 2012 vyčíslil iba zostatok úveru vo výške 58.970,02 eura, bez poskytnutia ďalších informácií o\nvýške splátok, s ktorými bola žalobkyňa v omeškaním v čase zosplatnenia úveru, s akou skutočnou\nsumou bola žalobkyňa 1/ v omeškaní. Žalovaný 1/ ako nástupca veriteľa v tomto smere neuniesol\ndôkazné bremeno a neuviedol žiadne okolnosti súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných\npovinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej\nvýške úveru a dĺžke trvania zmluvy. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného tykajúcej sa nedostatku\nprocesnej legitimácie na strane žalobkyne na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že\nv tomto konaní chýba ďalší účastník Úverovej zmluvy, jej spoludlžník, odvolací súd prisvedčuje, že je\npravdou, že účastníkom Úverovej zmluvy z I. bol aj A., t. j. manžel žalobkyne. Pre tento konkrétny prípad\nvšak nie je potrebné, aby bol účastníkom konania, nakoľko nejde o procesné nerozlučné alebo nútené\nspoločenstvo. V tomto prípade nejde o klasickú určovaciu žalobu v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP, ale\nide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho\npráva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. Súd prvej\ninštancie bola oprávnený v zmysle § 298 CSP vysloviť aj bez návrhu, že určitá zmluvná podmienka je\nneprijateľná. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej\nvýške 3.000 eur titulom úspešného uplatnenia (bránenia) svojich spotrebiteľských práv v tomto spore o\nurčenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,\nže v konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o\nochrane spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základnom konaní bolo preukázané vyslovením\nneprijateľnosti zmluvných podmienok vo výroku I. odvolaním napadaného rozsudku súdu prvej inštancie,\n\nktoré spôsobili zoplatnenie dlhu z úveru a jeho následné uplatnenie, ako aj umožnili pokračovať\nvo výkone dobrovoľnej dražby. Bol tak naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva\nalebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného 1/ právo na primerané finančné\nzadosťučinenie. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu\nurčí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky\nskutočnosti, ktoré viedli žalobkyňu - spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a\nprimeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 2.000 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa s prihliadnutím\nna postoj žalovaného 1/, ktorý v tomto súdnom konaní spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bola\ndlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej neistoty. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobkyni\nsumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací\nsúd považuje túto sumu za primeranú a zodpovedajúcu okolnostiam tohto prípadu. Cieľom existencie\ninštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo\nvzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv, a to uložená\nsuma 2.000 eur predstavuje. Skutočnosť, že Úverovú zmluvu s neprijateľnými zmluvnými podmienkami\nžalovaný 1/ nekoncipoval, nezbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti za porušenie svojich zákonných\npovinností. Domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ voči porušiteľovi\n(dané základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný\n1/ môže fakticky vykonávať práva pôvodného veriteľa z Úverovej zmluvy a domáhať sa zaplatenia\npohľadávky z nej. Je teda subjektom, ktorý bol oprávnený prijímať plnenia z úveru. Ak žalovaný 1/ na\njednej strane je subjektom, ktorý je oprávnený na plnenie voči dlžníkovi, tak na druhej strane ostáva jeho\nvecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči\nnemu ako žalovanému. Nadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, je rizikom, že\nv súdnom konaní budú zmluvné podmienky, postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade\nzistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa budú voči zodpovednej\nosobe vyvodené následky a uložené sankcie predpokladané zákonom.\n2.2. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil § 257 CSP.\nSprávne súd prvej inštancie prihliadol, že napriek svojmu postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu\nk dodávateľovi sa žalobkyňa rozhodla brániť svoje spotrebiteľské práva s cieľom zachrániť svoje obydlie,\npričom vyšlo najavo, že právny predchodca žalovaného 1/ používa neprijateľnú zmluvnú podmienku.\nUž samo osebe, ak v spotrebiteľskom spore boli určené neprijateľné zmluvné podmienky, predstavuje\nto dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania nepriznať. Uloženie\npovinnosti nahradiť trovy konania by mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť sociálnu a finančnú sféru\nžalobkyne a ohroziť jej schopnosť uspokojovať jej základné životné potreby. Na druhej strane, pokiaľ ide\no žalovaného 1/ ako nebankovej spoločnosti, ktorej predmetom podnikania je odkupovanie pohľadávok,\njeho majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá.\nVšetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preto umožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov\nhodných osobitného zreteľa a aplikáciu § 257 CSP. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a rovnako aj vo výroku IV. o trovách konania, ako vecne správny\nv zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.\n2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania patrí úspešnej žalobkyni. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že tejto v priebehu odvolacieho\nkonania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení\ns čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalovaný 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, preto\nodvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil\npoukazom na ustanovenie § 420 písm. d), f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Formuloval dve právne otázky,\nod ktorých riešenia podľa neho záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktoré v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte neboli ustálene vyriešené, a to:\n„1. či je súd povinný aplikovať na vyhlásenie predčasnej splatnosti splátkového úveru zo spotrebiteľskej\nzmluvy § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31. októbra 2024 pokiaľ k\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako aj uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy došlo do 31. októbra 2024,\nt. j. v čase účinnosti predmetného zákonného ustanovenia a otázke,\n2. či možno zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorej obsah priamo vyplýva zo znenia\nzákonného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku.“\n\n3.1. Dovolateľ uvádza, že uplatnený nárok zo zmluvy bol právnemu predchodcovi žalovaného 1/ v celom\nrozsahu právoplatne priznaný a je objektívne vylúčené, aby tento nárok nevyplýval z platného vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti, t. j. platného dojednania práva veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v\nzmluve, nakoľko bol súdom priznaný pred termínom konečnej splatnosti úveru. Konajúce súdy exekučné\ntituly zo žiadneho smeru nerešpektovali a práve vzťahy založené a potvrdené exekučným titulom odmietli\nv prejednávanom spore aplikovať. Krajský súd teda pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci vyžaduje,\naby súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol celý obsah zmluvy s tým, že ku každému ustanoveniu\nsúd vysloví právny názor, či táto zmluvná podmienka je neprijateľnou alebo nie. Tento absurdný a\nsvojvoľný postoj Odvolacieho súdu je podľa názoru žalovaného 1/ závažným porušením nielen práva\nna spravodlivý súdny proces, ale aj zasahuje do základných ústavných práv fyzických a právnických\nosôb nakoľko odvolací súd účelovo popiera základné zásady právneho štátu svojvoľným postupom,\nktorý nemá oporu v zákone. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že samotný odvolací súd neakceptoval\nvlastné odôvodnenie, keďže sa v napádanom rozhodnutí nevenoval každej zmluvnej podmienke, a\nteda v odôvodnení sa nenachádza výslovné určenie, či iné zmluvné dojednania nie sú neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami, čím prijatím názoru odvolacieho súdu je tu ďalší priestor na podanie žaloby zo\nstrany žalobcu, aby bola zmluva štvrtý krát posudzovaná ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok,\nčo už žalobca považuje za stav nemajúci oporu ani len v základnej logike veci. Žalobcovia podali voči\nžalovanému dňa 19. 01. 2023 žalobu, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa\nvýkonu záložného práva, a to len tri mesiace po právoplatnosti rozsudku okresného súdu v konaní so\nsp. zn. 7Csp/54/2019 z 08. 11. 2021, ktorým bola žaloba žalobcov o určenie neexistencie totožného\nzáložného práva a z totožných dôvodov zamietnutá, no tri mesiace boli zrejme pre konajúce súdy\ndostatočný priestor, aby svoje právne závery spochybnili a rozporovali vyššie uvedené právoplatné\nrozsudky okresného súdu ako aj odvolacieho súdu. Žalovaný 1/ v tomto smere poukazuje na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 02. 2017 sp. zn. 8Cdo/125/2016, podľa ktorého konanie o\nžalobe na splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o určenie, pretože\notázka či tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho\nvzťahu alebo práva. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o\nžalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o\nžalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového\nzákladu. Pokiaľ teda súd právoplatne priznal žalovanému 1/ nárok zo zmluvy, tak otázka neprijateľnej\nzmluvnej podmienky vo vzťahu k možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, ktorá je základom\npre priznanie pohľadávky veriteľovi bola súdom právoplatne a nemenne rozhodnutá, čo však konajúce\nsúdy žiadnym spôsobom nerešpektovali a odklonili sa od vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe\ns odôvodnením o oprávnení skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve bez\nohľadu na zákonné predpisy, ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a dokonca aj\nv rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú sami poukazujú. Žiadne zákonné ustanovenie,\nani predpisy práva Európskej únie či judikatúry Súdneho dvora EÚ neoprávňuje odvolací súd, aby\núčelovo nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutie - a to ani z dôvodu ochrany spotrebiteľa pokiaľ ide o rozhodnutie vydané zákonným sudcom s riadnym odôvodnením, že súd posúdil zmluvu\na prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok, pričom výslovne uzavrel, že nárok nevyplýva zo\nžiadnych neprijateľných zmluvných podmienok a konanie odvolacieho súdu, ktorým si svojvoľne dotvára\nprávne predpisy ako aj judikatúru je závažným porušením práva žalovaného 1/ na spravodlivý súdny\nproces.\n3.2. Žalovaný 1/ je toho názoru, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci, nakoľko na skutkový stav odmietol aplikovať slovenský právny poriadok upravujúci postup pri\nzosplatňovaní pohľadávok, (ktorých plnenie bolo dojednané v splátkach) zo spotrebiteľských zmlúv,\nt. j. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú určil\nza neprijateľnú nevychádzal z právnej úpravy Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť žalovaný 1/\nnamietal už v podanom odvolaní avšak odvolací súd neposkytol na túto odvolaciu námietku žiadnu\nodpoveď a s odvolaním žalovaného 1/ sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný 1/ uvádza, že\nzmluvná podmienka, ktorá bola konajúcimi súdnymi určená ako neprijateľná okrem iného určuje, že\nveriteľ má právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v prípade, ak spotrebiteľ nezaplatí niektorú\nzo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, a teda ide o takmer doslovné prevzatie\n§ 53 ods. 9 OZ s totožnými podmienkami pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo spotrebiteľskej\nzmluvy s tým, že spotrebiteľ je dokonca ešte vo výhodnejšej pozícii, pretože veriteľ je oprávnený\n\núver zosplatniť až tri mesiace po upomienke, t. j. nie tri mesiace od samotného omeškania. Postup,\nktorým odvolací súd účelovo obchádza všeobecné právne predpisy a navyše ich nepriamo označuje\nza neprijateľné je podľa názoru žalovaného 1/ prekročením právomoci konajúceho odvolacieho súdu,\nktorý bez aplikovania platného a účinného vnútroštátneho právneho poriadku aplikuje žalovanému\n1/ neznáme znenie neznámych právnych predpisov. Navyše žalovaný 1/ považuje za absurdné, aby\nprávo veriteľa (upravené v ustanoveniach o ochrane spotrebiteľa) bolo považované za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, resp. aby zmluvná podmienka kopírujúca zákonné ustanovenie ochraňujúce\nspotrebiteľa, resp. ešte zvýhodňujúca spotrebiteľa v porovnaní so zákonnou úpravou bola vyhlásená\nsúdom za neprijateľnú. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukazuje, že v zmysle judikatúry Súdneho\ndvora EÚ sú zmluvné podmienky, ktorých obsah odrážajú znenie zákonného ustanovenia členského\nštátu vylúčené z pôsobnosti Smernice Rady 93/13/EHS a nemôžu byť na základe tejto smernice\nposúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Dovolateľ poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie RWE Vertrieb, C-92/11 a C 34/13 Kušaniová v. SMART CAPITAL, a.s.. napadnutá\nzmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to zhoršenie postavenia\nspotrebiteľa v porovnaní so zákonnou úpravou obsiahnutou v § 53 ods. 9 OZ. Len v prípade ak je\nprávne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené\nv platnom vnútroštátnom práve, je možné dospieť k záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej\nnerovnováhy. Napadnutá zmluvná podmienka preto za žiadnych okolností nemôže byť posúdená ako\nneprijateľná v celosti. Žalovaný 1/ zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotné neaplikovanie vyššie\nuvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je v zmysle najvyšších súdnych autorít dôvodom pre zrušenie\ntohto rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti. Dovolateľ poukázal na nálezu Ústavného súdu SR,\nsp. zn. I. ÚS 462/2022 z 03. 11. 2022. Navyše žalovaný 1/ považuje za nemysliteľné, aby právo\nveriteľa (aktuálne upravené v ustanoveniach o ochrane spotrebiteľa) bolo považované za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, resp. aby zákonné ustanovenie ochraňujúce spotrebiteľa bolo vyhlásené súdom za\nneprijateľné výlučne z dôvodu, že o niekoľko rokov bude v dôsledku vývoja judikatúry zmenená právna\núprava, o ktorej nemohol mať veriteľ za žiadnych okolností vedomosť v čase uzavretia zmluvy, ani v čase\nsamotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Uvedeným postupom teda súd sankcionuje veriteľa, že\npostupoval v súlade so zákonom účinným v čase uskutočnenia právnych úkonov pokiaľ na vec odmieta\naplikovať právnu úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil\npokiaľ pri posúdení zmluvnej podmienky upravujúcej právo veriteľa zosplatniť úver zo spotrebiteľskej\nzmluvy neaplikoval § 53 ods. 9 OZ upravujúce právo veriteľov zosplatniť pohľadávku zo spotrebiteľskej\nzmluvy a rovnako pokiaľ odvolací súd neaplikoval judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá vylučuje prieskum\nneprijateľných zmluvných podmienok podľa Smernice Rady 93/13/EHS ak ich obsah odráža znenie\nvšeobecne záväzného predpisu, tak ako v prejednávanom prípade, kedy bolo dojednané právo veriteľa\nzosplatniť úver v prípade viac ako trojmesačného omeškania spotrebiteľa s úhradou splátky napriek\nupomienke veriteľa.\n3.3. Žalovaný 1/ je toho názoru, že so skutočnosťami, ktoré namietal v odvolaní, resp. odvolacími\ndôvodmi, sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, neposkytol odpoveď, resp. posúdenie\nk namietaným skutočnostiam, a to že konajúce súdy odmietli na prejednávaný prípad aplikovať\nslovenský právny poriadok, konkrétne § 53 ods. 9 OZ účinné v čase uzatvorenia zmluvy ako aj v\nčase vyhlásenia predčasnej splatnosti. Celý bod 1. odvolania žalovaného 1/ ostal odvolacím súdom\núplne nepovšimnutý a žalovaný 1/ teda nedostal ani len stručnú odpoveď na jeho odvolanie v\nčasti 1. Rovnako sa odvolací súd ani len okrajovo nevyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, že\nprávoplatné rozhodnutie o plnení tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci o žalobe o určenie,\nči tu právo je alebo nie je, ktoré žalovaný 1/ podporil judikatúrou samotného Najvyššieho súdu SR.\nKeďže pohľadávka zo zmluvy bola priznaná právoplatne samotným odvolacím súdom pred termínom\nkonečnej splatnosti, tak nemožno mať objektívne žiadnych pochybností o tom, že ide o nevyhnutnú\nskutočnosť, ktorú bol súd povinný skúmať pri rozhodovaní o pohľadávke veriteľa zo zmluvy v konaní\nso sp. zn. 11C/129/2014 a sp. zn. 14Co/82/2014, keďže ide o nevyhnutnú podmienku pre priznanie\ntohto nároku. Napriek tomu sa odvolací súd rozhodol nerešpektovať judikatúru Najvyššieho súdu\nSR, žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadať a k odvolacej námietke žalovaného 1/ sa rozhodol\nrovnako žiadnym spôsobom nevyjadriť. Rovnako sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevyjadril ani\nk námietke žalovaného 1/, že zo strany Okresného súdu a aktuálne aj zo strany odvolacieho súdu\ndošlo k účelovému výberu odsekov rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré však odporujú celkovému\núčelu a zmyslu uvedených rozhodnutí, pričom žiadne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ neoprávňuje\nsúd, aby pre ochranu spotrebiteľa popieral dva právoplatné súdne rozhodnutia, (ktoré boli potvrdené\naj odvolacím súdom) s odôvodnením, že posudzovali spotrebiteľskú zmluvu vo vzťahu k neprijateľným\nzmluvným podmienkam. Žalovaný 1/ poukazuje na nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý\n\ntotožný nezákonný postup opakovane vyčítal odvolaciemu súdu keď jeho rozhodnutia zrušil: sp. zn.\n8Cdo/147/2017, 5Cdo/113/2017.\n3.4. Odvolací súd sa podľa žalovaného 1/ žiadnym spôsobom nevyjadril ani k odvolacej námietke,\nktorou namietal arbitrárnosť postupu Okresného súdu, ktorým žalovaného 1/ zaviazal na zaplatenie\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur titulom sankcie, za jeho skoršie úspešné\nuplatnenie práva na súde. Napokon sa odvolací súd riadne nevysporiadal ani s námietkou žalovaného\n1/ ohľadom výšky primeraného finančné zadosťučinenia a dôvodom, ktorý bol označený za priznanie\ntohto plnenia žalobcovi. Žalovaný 1/ má za to, že priznaním primeraného finančného zadosťučinenia\nžalobcovi z dôvodu úspešného uplatnenia nároku zo spotrebiteľskej zmluvy žalovaným 1/ je porušením\nzákladných práv a slobôd žalovaného 1/, keďže súd sankcionuje žalovaného 1/ za uplatnenie jeho\nústavou garantovaných práv a slobôd. Rovnako pokiaľ odvolací súd určil výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia s poukazom na procesnú obranu žalovaného 1/, tak podľa názoru žalovaného 1/ ide o\nrovnako porušenie jeho práva na súdnu ochranu nakoľko uplatnenie procesnej obrany, t. j. uplatnenie\nústavného práva nemôže byť na ťarchu strany konania, ktorá ako tvrdí odvolací súd, v dôsledku tejto\nobrany musí zaplatiť vysokú sumu titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Dovolateľ má za\nto, že priznaním primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi z dôvodu úspešného uplatnenia\nnároku zo spotrebiteľskej zmluvy žalovaným 1/ je porušením základných práv a slobôd žalovaného\n1/, keďže súd sankcionuje žalovaného 1/ za uplatnenie jeho ústavou garantovaných práv a slobôd.\nRovnako pokiaľ odvolací súd určil výšku primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na\nprocesnú obranu žalovaného 1/, tak podľa názoru žalovaného 1/ ide o rovnako porušenie jeho práva\nna súdnu ochranu nakoľko uplatnenie procesnej obrany, t. j. uplatnenie ústavného práva nemôže byť\nna ťarchu strany konania, ktorá ako tvrdí odvolací súd, v dôsledku tejto obrany musí zaplatiť vysokú\nsumu titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe uvedeného žalovaný 1/ poukazuje na\nskutočnosť, že odvolací súd a rovnako tak ani okresný súd vo svojich rozhodnutiach neposkytli odpoveď\nna rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s procesnou obranou a odvolaním\nžalovaného 1/, ktoré žalovaný 1/ namietal v podanom odvolaní, v dôsledku čoho je odôvodnenie\nrozhodnutia nepreskúmateľné.\n3.5. Dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok okresného súdu zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odôvodnenia súdu uvedené v predmetnom\nrozhodnutí prvoinštančného súdu považuje za vysoko profesionálne, zákonné a veľmi precízne.\nOpakovane zdôrazňuje, že za zvlášť dôležitú časť odôvodnenia z dopĺňacieho rozsudku považuje bod\n11.. Súd takto šetrením okrem iného zistil, že žalovaný veriteľ klamal od samého začiatku konania v\ntejto právnej veci. Tento dodávateľ svojimi obchodnými trikmi neoprávnene pripravuje o strechy nad\nhlavou tisíce spotrebiteľov, podobne tak sa snaží pripraviť aj ju s pomocou svojich obchodných partnerov/\ndražobných podvodníkov o ich bývanie. Aby dokázala prvoinštančnému súdu nekalé a úžernícke\npraktiky veriteľa, žalovaného, ale aj jeho obchodných partnerov, tak ho listom vyzvala na predloženie\nv súlade s platnou právnou legislatívou o okamžité zaslanie fotokópie Vyhlásenia veriteľa o pravosti,\nvýške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa má navrhnúť výkon záložného práva. Súdu dáva na\nvedomie, že priamo od veriteľa/dodávateľa ani od žiadneho z jeho organizovanej skupiny dražobných\npodvodníkov neobdržala zatiaľ žiadne Vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú\nby sa navrhol výkon záložného práva jej nehnuteľnosti. Navyše veriteľovi opakovane zdôraznila, že\nmá záujem o splatenie veriteľom poskytnutého úveru ale samozrejme jedine v súlade s platnou\nprávnou úpravou v súlade s Ústavou SR, v súlade so zákonom č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník\n(ďalej ako „OZ“), zvlášť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich\npodľa § 53, ale aj iné spotrebiteľa chrániace ustanovenia, Smernica Rady č.93/13/EHS z 5. apríla\n1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade so zákonmi účinnými v čase\npodpisu spotrebiteľskej zmluvnej dokumentácie. Preto doterajšie finančné nároky veriteľa považuje za\nbezdôvodné obohacovanie sa vo finančný neprospech spotrebiteľa.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala advokátom zastúpená (§\n429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej\nlehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania.\n\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval v prvom rade z § 420 písm. d) CSP\npre prekážku rozsúdenej veci. V dovolaní označil viacero súdnych rozhodnutí zakladajúcich podľa\nneho prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a to rozsudok Okresného súdu Prešov z 21. 05.\n2014 č. k. 11C/129/2014-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 18. 06. 2015 č.\nk. 14Co/82/2014-126, ktorým súd uložil žalobkyni zaplatiť žalovanú sumu 58.970,02 eura spolu s\npríslušenstvom, a rozsudok Okresného súdu Prešov z 30. 11. 2015 č. k. 28C/129/2014-158 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove z 04. 10. 2016 č. k. 5Co/39/2016-182, ktorým súd zamietol žalobu\nžalobkyne aj vo veci určenia neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti zároveň uplatnil\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodu nedostatočného vyporiadania sa odvolacieho súdu\ns jeho odvolacou námietkou prekážky rozsúdenej veci.\n7.1. Podľa § 420 písm. d) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už prv začalo konanie.\n7.2. V súvislosti s dovolacou námietkou dovolací súd uvádza, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata)\nnastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide\nvtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,\na ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. O prekážku veci rozhodnutej ide v\nprípade, kedy časovo predchádzajúce konanie už bolo skôr, ako bolo začaté druhé konanie, právoplatne\nskončené vecným rozhodnutím o totožnom predmete sporu. O tom, či ide o totožnosť nároku, rozhoduje\ntotožnosť procesných strán a zároveň totožnosť žalobného návrhu odôvodneného totožnými skutkovými\ntvrdeniami.\n7.3. Odvolací súd sa k uvedenej námietke dovolateľa podrobne vyjadril v ods. 34 - 39 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, v ktorom upozorňoval na charakter predmetného sporu ako spotrebiteľského\nsporu a poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-421/14, C-600/19 a C-178/23\ntýkajúce sa súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v rôznych fázach súdneho\nkonania.\n7.4. Práve charakter predmetného sporu (spotrebiteľský spor) je odpoveďou na dovolateľom vznesenú\nnámietku nedostatku procesnej podmienky. V spotrebiteľských sporoch sa totiž prelamuje zásada\nformálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia zásadou materiálnej ochrany spotrebiteľa. Ak by mal\npredchádzajúci rozsudok brániť súdu preskúmať podmienky vedúce k exekúcii alebo dobrovoľnej dražbe\nlen z formálnych dôvodov, Súdny dvor Európskej únie takýto postup odmieta a vyžaduje, aby súd\nzasiahol a poskytol spotrebiteľovi ochranu. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady EÚ\n93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v. ES L 95, 21. 4.\n1993) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v\nznevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia\nho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby\nmohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Pannon GSM zo 4. 6. 2009, C-243/08, ods. 22,\na Karel de Grote - Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen zo 17. 5. 2018, C-147/16, ods. 26).\n7.5. Súdny dvor zdôrazňuje, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej\npodmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13/EHS, a tým odstrániť túto nerovnováhu medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, pričom tak má urobiť hneď, ako je oboznámený s\nprávnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok Súdneho dvora Aziz zo 14.\n3. 2013, C-415/11, ods. 46). Je to nevyhnutné preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná\nochrana, a to najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich\nprávach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Súdneho dvora Océano Grupo Editorial a\nSalvat Editores z 27. 6. 2000, C-240/98, ods. 26 a Cofidis z 21. 11. 2002, C-473/00, ods. 33).\n7.6. Smernica sama osebe nemôže zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú\nvoči nemu nemožno odvolávať (rozsudok Súdneho dvora Dominguez z 24. 1. 2012, C-282/10, ods. 37).\nTo však nemení nič na tom, že prijatie všetkých všeobecných alebo osobitných opatrení potrebných na\ndosiahnutie výsledku stanoveného smernicou je záväznou povinnosťou členského štátu a jeho orgánov\nvrátane súdnych orgánov v rámci ich právomocí (rozsudok Súdneho dvora Commune de Mesquer z 24.\n6. 2008, C-188/07, ods. 83). Povinnosť posúdiť ex offo neprijateľnosť zmluvných podmienok predstavuje\nprocesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (rozsudok Súdneho dvora\nKušionová z 10. 9. 2014, C-34/13, ods. 67).\n\n7.7. Povinnosť súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v prípade spotrebiteľských sporov\nv slovenskom procesnom prostredí vyplýva výslovne z § 298 CSP, podľa ktorého súd môže v\nrozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka\npoužívaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich\nso spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. Vzhľadom na § 298 CSP a judikatúru Súdneho dvora\nje súd rozhodujúci spotrebiteľský spor povinný vyhodnotiť, či bol prieskum neprijateľnosti zmluvných\npodmienok v rámci predchádzajúceho rozhodovania vo veci o uloženie povinnosti plniť, ako aj v rámci\nrozhodovania vo veci určenia neprijateľných podmienok vykonaný riadne a úplne, či tento prieskum\nsúd v predchádzajúcom rozhodnutí aspoň stručne odôvodnil, a či poučil spotrebiteľa, že pri nepodaní\nnámietok už nebude možný opätovný prieskum jeho záverov. Ak taká situácia nastala, je napriek tomu\npovinný preskúmať, či sa tento prieskum vzťahoval na všetky pre vec podstatné námietky, pretože\n„ ... v prípade, keď sa vnútroštátny súd pri predchádzajúcom preskúmaní spornej zmluvy, ktorá viedla\nk prijatiu rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci, obmedzil na preskúmanie ex offo z pohľadu\nsmernice 93/13 jedinej podmienky alebo len niektorých podmienok tejto zmluvy, táto smernica ukladá\nvnútroštátnemu súdu, ktorý pravidelne rozhoduje v rámci nasledujúceho konania, povinnosť posúdiť na\nnávrh účastníkov konania alebo ex offo, hneď ako je oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami\npotrebnými na tento účel, prípadnú nekalú povahu ostatných podmienok tejto zmluvy. Pri neexistencii\ntakého preskúmania by totiž bola ochrana spotrebiteľa neúplná a nedostatočná a nepredstavovala by\ndostatočný ani účinný prostriedok na zabránenie používania tohto druhu podmienok, čo je v rozpore s\ntým, čo si vyžaduje článok 7 ods. 1 smernice.“ (rozsudok Banco Primus z 26.01.2017, C-421/14, ods. 52).\n7.8. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca\nvymáha/vymáhal svoju pohľadávku priznanú mu súdnym rozhodnutím voči žalobkyni z titulu úverovej\nzmluvy formou mimosúdneho výkonu záložného práva v konaní podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zdržania sa výkonu záložného práva a\núkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, ako aj učenia neprijateľnosti zmluvných podmienok\núverovej zmluvy. V ods. 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že vo\nveciach vedených okresným súdom pod sp. zn. 11C/129/2014 a 28C/129/2014 súdy odpovedali na\nnámietky tykajúce sa existencie neprijateľných zmluvných podmienok konštatovaniami o neexistencii\nneprijateľných zmluvných podmienok v Úverovej zmluve zo dňa I. „bez toho, aby sa venovali\n(ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\núveru.“ Dovolateľ v podanom dovolaní neoznačil predchádzajúce súdne rozhodnutie, v ktorom by súd\naspoň stručne poskytol právne posúdenie (odôvodnil prijateľnosť) zmluvnej podmienky uvedenej v\nčlánku V. Omeškanie poberateľa úveru a zmluvná pokuta body 2. a 3. úverovej zmluvy uzatvorenej\nmedzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného 1/. Zo zistených skutočností, že konanie o\nmimosúdnom výkone záložného práva (o zdržanie sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich\nk realizácii dobrovoľnej dražby), v ktorom naviac žalobkyňa sama navrhla skúmanie zmluvných\npodmienok, predstavuje konanie nasledujúce po prijatí rozhodnutia s právnou silou rozhodnutej veci\n(11C/129/2014), vyplýva, že boli splnené podmienky predpokladané v citovanom rozsudku Súdneho\ndvora Európskej únie C 421/14 pre posúdenie pripadne nekalej povahy ostatných, v predchádzajúcich\nsúdnych rozhodnutia nepreskúmaných podmienok úverovej zmluvy (o mimoriadnej splatnosti úveru;\nčlánok V. Omeškanie poberateľa úveru a zmluvná pokuta body 2. a 3. úverovej zmluvy), a preto\nneexistuje procesný dôvod pre nepokračovanie v konaní a zastavenie konania z dôvodu prekážky\nprávoplatne rozhodnutej veci.\n7.9. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ neopodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.\nd) CSP, pretože nenastala prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň neopodstatnene uplatnil\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pretože odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s jeho\nodvolacou námietkou nesplnenia tejto procesnej podmienky.\n8. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolanie je\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací dôvod vymedzil\nnepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože sa podľa neho odvolací súd\nžiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď súdy neaplikovali slovenský právny poriadok, konkrétne § 53 ods. 9 OZ účinný v čase uzatvorenia\nzmluvy, ako aj v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti, nevyjadril sa k jeho námietke, že právoplatné\nrozhodnutie o plnení tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci o žalobe o určenie, či tu právo je alebo\nnie, a že zo strany okresného súdu došlo k účelovému výberu odsekov rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,\n\nktoré však odporujú celkovému účelu a zmyslu uvedených rozhodnutí; nevysporiadal ani s námietkou,\nktorou namietal arbitrárnosť postupu okresného súdu, ktorým ho zaviazal na zaplatenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 2.000 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia; riadne\nsa nevysporiadal s námietkou ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia a dôvodom\npriznania tohto plnenia.\n8.1. Dovolací súd skúmal, či došlo k namietanej procesnej vade a dospel k záveru, že v posudzovanom\nprípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom,\nktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prvoinštančné a odvolacie\nkonanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Podľa názoru\ndovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu\nprvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2\nCSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových\na právnych otázok. Z odôvodnení oboch rozhodnutí sú zrejmé právne úvahy odvolacieho aj okresného\nsúdu, ktoré viedli k prijatiu konečného záveru. Súd prvej inštancie spolu s odvolacím súdom uviedli, čo\nje predmetom konania, aké skutočnosti tvrdili sporové strany, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzali,\nako ich vyhodnotili, jasne a zrozumiteľne vysvetlili, ktoré skutočnosti vzali za preukázané, teda z akého\nskutkového stavu veci vychádzali, ktoré ustanovenia zákona aplikovali a ako vec právne posúdili a\nzároveň sa vysporiadali s podstatnými vyjadreniami a námietkami strán sporu.\n8.2. Odvolací súd sa, ako už bolo vyššie uvedené, k námietke nesplnenia procesnej podmienky\nneexistencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci podrobne vyjadril v ods. 34 - 39 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, v ktorom upozorňoval na charakter predmetného sporu ako spotrebiteľského\nsporu a poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-421/14, C-600/19 a C-178/23\ntýkajúce sa súdneho prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v rôznych fázach súdneho\nkonania.\n8.3. Odvolací súd sa zároveň vo svojom rozhodnutí venoval právnemu posúdeniu zmluvnej podmienky\nupravujúcej právo veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy ako aj\nčase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v danej veci bola upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka, v ods. 40 až 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na klauzulu o predčasnej splatnosti\nobsiahnutú v úverovej zmluve v čl. V. Omeškanie poberateľa úveru v bodoch 2. a 3. aplikoval článok\n3 ods. 1 Smernice Rady z 05. apríla 1993 č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách a § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, pričom zohľadnil judikatúru Súdneho dvora\nreprezentovanú rozsudkami Súdneho dvora z 26. 01. 2017 vo veci C-421/14 a z 9. novembra 2023\nvo veci SP, CI/Všeobecná úverová banka a. s. C-598/21. Právne závery odvolacieho súdu v otázke\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno označiť za svojvoľné, arbitrárne. Z obsahu dovolania\nje zrejmé, že dovolateľ v uplatnenej námietke vytýka odvolaciemu súdu nesprávne právne závery.\nNesprávnosť právneho posúdenia však nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,\nale iba jeho prípustnosť podľa § 421 CSP, ktorý dovolací dôvod napokon dovolateľ v ďalšom obsahu\nsvojho dovolania aj uplatnil. To, že dovolateľ polemizuje s konkrétnymi právnymi závermi odvolacieho\nsúdu, (s ktorými iba nesúhlasí a považuje ich za nesprávne), vylučuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pričom takáto polemika prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnezakladá.\n8.4. Vo vzťahu k dovolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia otázky primeraného\nfinančného zadosťučinenia a jeho výšky dovolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie v ods. 47 až\n57 rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd v rámci vyporiadania sa s odvolacími námietkami v tejto\nčasti citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 01. 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017. V ďalšej časti\nodôvodnenia rozsudku podrobne rozoberal dôvody svojho rozhodnutia, keď uviedol nasledovné:\n„51. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie\nvšetkých zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne\no úspechu v základnom konaní bolo preukázané vyslovením neprijateľnosti zmluvných podmienok vo\nvýroku I. odvolaním napadaného rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré spôsobili zoplatnenie dlhu z úveru\na jeho následné uplatnenie, ako aj umožnili pokračovať vo výkone dobrovoľnej dražby. ....\n52. Odvolací súd uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že najprv musí byť v jednom\nsúdnom konaní spotrebiteľ úspešný a až následne ako úspešný si môže uplatniť právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie. ...\n53. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania\n\nplnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neprijateľnosti zmluvných podmienok\n(ako v prejednávanej veci), a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu\ns nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre\nostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil\nvoči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. ...\n54. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí\nna základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky\nskutočnosti, ktoré viedli žalobkyňu - spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a\nprimeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 2.000 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa s prihliadnutím\nna postoj žalovaného 1/, ktorý v tomto súdnom konaní spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bola\ndlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej neistoty.\n55. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia, vzal odvolací súd\ndo úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka, neplatná v zmysle § 53 ods.\n4 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a\npotenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj postoj žalobkyne - spotrebiteľa, ktorá\nsa aj napriek jej postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodla brániť svoje\nspotrebiteľské práva a prispela tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka\nžalobkyni vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci\nktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia\npoukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.\n56. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobkyni sumu primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 2.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací súd považuje túto sumu za primeranú a\nzodpovedajúcu okolnostiam tohto prípadu. Cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je\nokrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na\nupustenie od porušovania spotrebiteľských práv, a to uložená suma 2.000 eur predstavuje.\n57. Skutočnosť, že Úverovú zmluvu s neprijateľnými zmluvnými podmienkami žalovaný 1/ nekoncipoval,\nnezbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti za porušenie svojich zákonných povinností. Domáhať sa práva\nna primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ voči porušiteľovi (dané základným konaním) a od\ntoho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný 1/ môže fakticky vykonávať práva\npôvodného veriteľa z Úverovej zmluvy a domáhať sa zaplatenia pohľadávky z nej. Je teda subjektom,\nktorý bol oprávnený prijímať plnenia z úveru. Ak žalovaný 1/ na jednej strane je subjektom, ktorý je\noprávnený na plnenie voči dlžníkovi, tak na druhej strane ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná\naj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu ako žalovanému.\nNadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, je rizikom, že v súdnom konaní budú\nzmluvné podmienky, postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia\nprávnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa budú voči zodpovednej osobe vyvodené\nnásledky a uložené sankcie predpokladané zákonom.“\n8.5. V reakcii na dovolacie argumenty žalovaného 1/ dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil\npodľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie\nje tento prípad. Žalovaný 1/ preto neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd nedostatočným a\nnepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací\nsúd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď\nna všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní\npodstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať\nodpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n8.6. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení\nrozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasil a nestotožnil sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\n\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n9. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ nie je podľa\n§ 420 písm. d) a f) CSP prípustné, preto dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n10. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Formuloval\ndve právne otázky, od ktorých riešenia podľa neho záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktoré podľa\nneho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli ustálene vyriešené, a to:\n„1. či je súd povinný aplikovať na vyhlásenie predčasnej splatnosti splátkového úveru zo spotrebiteľskej\nzmluvy § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31. októbra 2024, pokiaľ k\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako aj uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy došlo do 31. októbra 2024,\nt. j. v čase účinnosti predmetného zákonného ustanovenia\n2. či možno zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorej obsah priamo vyplýva zo znenia\nzákonného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku.“\n10.1. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie (ne) prijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej\nv článku V. Omeškanie poberateľa úveru a zmluvná pokuta, bod 2. a 3. úverovej zmluvy upravujúcej\nprávo veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru.\n10.2. Odvolací súd svoj záver o neprijateľnosti citovanej zmluvnej podmienky odôvodnil v ods. 40 až\n44 odôvodnenia svojho rozsudku. Na klauzulu o predčasnej splatnosti obsiahnutej v Úverovej zmluve,\nv čl. V. Omeškanie poberateľa úveru v bodoch 2. a 3. aplikoval článok 3 ods. 1 Smernice Rady z 05.\napríla 1993 č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 53 ods. 1, 2, 3\na 5 Občianskeho zákonníka, pričom zohľadnil judikatúru Súdneho dvora reprezentovanú rozsudkami\nSúdneho dvora EÚ z 26. 01. 2017 vo veci C-421/14 a z 9. novembra 2023 vo veci C-598/21.\n11. Vo vzťahu k obom otázkam dovolací súd uvádza, že zodpovedanie týchto otázok je bez potenciálu\nprivodiť iné rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože obe otázky opomínajú čl. 288 ods. 3 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), podľa ktorého smernica zaväzuje všetky členské štáty,\nktorým je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý má byť dosiahnutý, pričom ponecháva vnútroštátnym\norgánom právomoc, pokiaľ ide o formu a prostriedky, a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý\nprakticky znamená, že ak je v oblasti, ktorú upravuje právo EÚ, slovenský zákon v rozpore s priamo\nzáväzným právom EÚ, má sa uplatniť právo EÚ. Platí, že smernica sama osebe nemôže zakladať\npovinnosti jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať (rozsudok\nSúdneho dvora Dominguez z 24. 1. 2012, C-282/10, ods. 37). To však nemení nič na tom, že prijatie\nvšetkých všeobecných alebo osobitných opatrení potrebných na dosiahnutie výsledku stanoveného\nsmernicou je záväznou povinnosťou členského štátu a jeho orgánov vrátane súdnych orgánov v rámci\nich právomocí (rozsudok Súdneho dvora Commune de Mesquer z 24. 6. 2008, C-188/07, ods. 83).\nPovinnosť posúdiť ex offo neprijateľnosť zmluvných podmienok predstavuje procesnú požiadavku, ktorá\nneplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (rozsudok Súdneho dvora Kušionová z 10. 9. 2014,\nC-34/13, ods. 67). Z uvedeného vyplýva, že citované ustanovenie Občianskeho zákonníka (§ 53 ods.\n9) bez ohľadu na jeho slovné znenie v histórii sú súdy Slovenskej republiky povinné v každom čase\nvykladať eurokonformne, t. j. v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice tak,\naby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a takto konať v súlade s čl. 288 ods. 3 ZFEÚ. Táto povinnosť\nkonformného výkladu vnútroštátneho práva je vnútorne spätá so systémom ZFEÚ, keďže umožňuje\nvnútroštátnym súdom v rámci ich právomocí zaistiť úplnú účinnosť práva únie pri rozhodovaní o sporoch,\nktoré im boli predložené (rozsudok Súdneho dvora Dominguez, z 24. 1. 2012, C-282/10, ods. 24).\nNestačí argument, že súd nenašiel taký rozsudok Súdneho dvora, ktorý by vo všetkých aspektoch\nmohol aplikovať na ním posudzovanú vec, ale súd je povinný aj bez toho, aby v ním posudzovanej\nveci existovalo rozhodnutie Súdneho dvora, aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu spôsobom, ktorý je v\nsúlade s cieľmi aplikovanej smernice, teda tak, aby bola zaručená ochrana spotrebiteľa, ako to vyžaduje\nčl. 38 charty, ktorú je súd povinný aplikovať ex offo.\n12. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namieta, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ sú zmluvné\npodmienky, ktorých obsah odrážajú znenie zákonného ustanovenia členského štátu, vylúčené z\npôsobnosti Smernice Rady 93/13/EHS a nemôžu byť na základe tejto smernice posúdené ako\nneprijateľné zmluvné podmienky, dovolací súd poukazuje, že odpoveď na predmetnú námietku ponúka\npriamo citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-598/21, ktorý konštatoval, že pokiaľ sa ustanovenia\n\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neuplatnia v spotrebiteľských zmluvách automaticky, ale\npre ich uplatnenie je potrebná dohoda medzi účastníkmi konania, potom takáto dohoda o možnosti\npredčasného zosplatnenia úveru nepredstavuje zmluvnú podmienku, ktorá ,,odráža záväzné zákonné\nalebo regulačné ustanovenia“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a preto podlieha preskúmaniu jej prijateľnosti v\nzmysle citovanej smernice (rozsudok vo veci C-598/21, ods. 67 až 71 odôvodnenia).\n13. Súdny dvor zároveň poskytol výklad smernice 93/13/EHS v spojení s Chartou základných práv\nEurópskej únie v tom zmysle, že ich ustanovenia „bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne\npreskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom\núvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo,\nktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia\nzmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu\nk celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly\npovedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe\ntejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní“. Z uvedeného je zrejmé,\nže vnútroštátne súdy by mali podrobiť zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách o možnosti\npredčasného zosplatnenia úveru alebo pôžičky kontrole neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to najmä\ns prihliadnutím na proporcionalitu, teda rozsah nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru\na dĺžke trvania zmluvy.\n14. Pokiaľ dovolateľ namieta, že konajúce súdy žiadnym spôsobom nezistili skutkový stav v čase\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a teda skutočné omeškanie dlžníkov, dovolací súd uvádza, že\nkontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok je vždy abstraktná, teda nie je podstatné, za akých\nkonkrétnych okolností veriteľ danú zmluvnú podmienku aktivoval, podstatné je len to, či samotné\nznenie tejto podmienky obsahuje uvedené kritériá proporcionality. Neprijateľnú zmluvnú podmienku\nnemožno dodatočne modifikovať (C-618/10). Zmluvná podmienka, v ktorej je možnosť predčasného\nzosplatnenia úveru tak široko formulovaná, že umožňuje banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v\nprípade akéhokoľvek porušenia zmluvy spotrebiteľom, môže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa.\n15. Práve vzhľadom na závery vyslovené Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku č. C 598/21\nvo veci SP, CI verzus Všeobecná úverová banka a.s., bol zistený nesúlad § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024, ktorého použitia sa dovolateľ v prejednávanej veci\ndomáha, s právnymi normami Európskej únie, najmä so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.v. ES L 95, 21. 4. 1993). Zistený nesúlad\nviedol Slovenskú republiku k prijatiu zákona č. 254/2024 Z. z., účinného od 01. novembra 2024, ktorým\nsa zmenil Občiansky zákonník práve v dotknutom ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\n(viď dôvodová správa k zákonu č. 254/2024 Z. z.). Novelizované znenie § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka aj výslovne ukladá pri úprave zmluvnej podmienky práva veriteľa na predčasnú splatnosť\ndlhu spotrebiteľa plneného v splátkach zohľadňovať proporcionalitu, teda rozsah nezaplatených splátok\nvo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy.\n16. Dovolateľom formulované otázky nemajú teda charakter takej otázky, od vyriešenia ktorých by\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Za tohto stavu ich riešenie nemá v preskúmavanej veci žiadne\nopodstatnenie. Dovolací súd dospel preto k záveru, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov\nprípustnosti dovolania vyplývajúci z § 421 ods. 1 CSP.\n17. Dovolateľ teda v dovolaní nevymedzil právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a následne malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. Sama polemika s rozhodnutím\nodvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho\nprístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v §\n421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n18. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolateľom formulované otázky nepredstavujú vymedzenie právnej\notázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a preto dovolanie v tejto časti nie je prípustné.\nZ tohto dôvodu dovolací súd dovolanie žalovaného 1/, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie\n\nveci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v ktorom\ndovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n19. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že úspešnej\nžalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R\n72/2018).\n20. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Spotrebiteľka sa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy o predčasnej splatnosti a primeraného finančného zadosťučinenia. Súdy nižších inštancií určili, že klauzuly oprávňujúce veriteľa žiadať okamžité splatenie úveru pri omeškaní s dvoma splátkami alebo s jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace po upomienke sú neprijateľné, a priznali spotrebiteľke zadosťučinenie 2 000 eur. Dovolateľ (postupník pohľadávky) namietal prekážku rozsúdenej veci pre skoršie právoplatné rozsudky, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie, keďže klauzula podľa neho len kopírovala § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nemohla byť neprijateľná. Najvyšší súd dovolanie odmietol: prekážka rozsúdenej veci nenastala, lebo skoršie rozsudky sa touto podmienkou nezaoberali a smernica 93/13/EHS vyžaduje jej dodatočný prieskum (C-421/14); odôvodnenie odvolacieho súdu bolo dostatočné a polemika s právnymi závermi nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Otázky nastolené podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie, pretože § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne a podľa rozsudku C-598/21 dojednanie o zosplatnení podlieha kontrole proporcionality; nesúlad tohto ustanovenia s právom Európskej únie viedol k jeho novele zákonom č. 254/2024 Z. z.", "pravna_veta": "V spotrebiteľskom spore sa zásada formálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia prelamuje zásadou materiálnej ochrany spotrebiteľa; právoplatný rozsudok vydaný v skoršom konaní, v ktorom súd neposúdil (ne)prijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky, nezakladá prekážku rozsúdenej veci podľa § 420 písm. d) CSP pre neskoršie konanie, v ktorom je súd povinný túto podmienku na návrh alebo ex offo preskúmať. Dojednanie o možnosti predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, ktoré preberá znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024, nie je zmluvnou podmienkou odrážajúcou záväzné zákonné ustanovenie v zmysle čl. 1 ods. 2 smernice 93/13/EHS, a preto podlieha abstraktnej kontrole neprijateľnosti, najmä z hľadiska proporcionality rozsahu nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy; § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sú súdy povinné vykladať eurokonformne. Právna otázka, ktorej zodpovedanie nemá potenciál privodiť iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. d) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 298 CSP", "§ 53 ods. 9 OZ", "čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "22CoCsp/29/2023", "guid": "88aeb6f4-64f8-4eb2-9e02-dc925fd0d4f6:4ef2eb45-4c94-457a-81b8-9d8961562b05", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["neprijateľná zmluvná podmienka", "predčasná splatnosť úveru", "prekážka rozsúdenej veci", "spotrebiteľský spor", "eurokonformný výklad", "primerané finančné zadosťučinenie", "dobrovoľná dražba", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}