{"guid": "4be011ee-2fa7-4f81-bc7b-7a0ef5e88350:dc1e0c54-942e-4df1-a21d-8cccac278fa1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8117220255.5", "spisova_znacka": "6CdoR/12/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/12/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2026, sp. zn. 6CdoR/12/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:8117220255.5", "identifikacne_cislo": "8117220255", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/300", "nazov": "zákon č. 300/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o mene a priezvisku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/300/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/300/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-1993/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/1993/300#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc1e0c54-942e-4df1-a21d-8cccac278fa1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8117220255.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8117220255.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8117220255.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6CdoR/12/2024\n8117220255\n29. 01. 2026\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2026:8117220255.5\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého O. T., narodeného XX. K. XXXX,\nbývajúceho u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, matky\nI.. C. G., narodenej XX. V. XXXX, bývajúcej v P. XXX a otca I.. G.. J. T., narodeného XX. I. XXXX,\nbývajúceho v J., J. XX, o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska, vedenej na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 30P/225/2017, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z\n26. marca 2024 sp. zn. 21CoP/96/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 17.\njúna 2020 č. k. 30P/225/2017-819 udelil matke namiesto otca súhlas na podanie žiadosti na príslušný\nokresný úrad na zmenu priezviska maloletého O. T., narodeného XX. K. XXXX v J., G. (ďalej len\n„maloletý“) na zmenu priezviska na meno „G.“ a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len „ZoR“) a § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z. z.\no mene a priezvisku (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“). Vecne vychádzal z toho, že maloletý žije\nv kompletnej harmonickej rodine, tvorenej okrem neho jeho matkou, mladším bratom B. a manželom\nmatky (a otcom B.) O. G., za ktorého sa matka vydala v roku 2014 s prijatím aj jeho priezviska a ktorého\naj maloletý považuje za svojho otca s tým, že medzi ním a maloletým je vytvorený otcovsko-synovský\nvzťah. Toho času maloletý ako jediný člen rodiny zhora je nositeľom priezviska svojho biologického otca,\ns ktorým ale vzťah rodiča a dieťaťa vytvorený nie je, tento maloletého navštevuje 2x ročne a záujmom\nmaloletého (ktorému inak dôvod nezhody jeho priezviska s priezviskom ostatných členov jeho rodiny\na najmä matky je známy, vysvetliť ho však nedokáže), ako aj matky a jej manžela je docieliť zhodu\npriezvisk v rodine a zabrániť posmeškom na účet maloletého v škole. Rozhodnutie o trovách konania\nodôvodnil súd prvej inštancie právne ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákona č. 161/2015\nZ. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CMP“) a vecne nedostatkom dôvodu pre výnimku\nz pravidla.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie otca rozsudok súdu prvej inštancie\nsvojim v poradí prvým rozsudkom zmenil tak, že návrh matky zamietol a i on vyslovil, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku zdôvodneného právne ust. čl.\n5 a §§ 35 a 43 ZoR a čl. 3 ods. 1, 6 ods. 2, 8 ods. 1 a 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (príloha\noznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor“)\nkonštatoval splnenie podmienok pre zmenu napadnutého rozsudku postupom podľa § 329 ods. 1 a\n§ 388 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení,\nďalej len „CSP“) a potrebu učinenia z vyhodnotenia dôkazov a z nich plynúcich záverov odlišného\n\nskutkového záveru a prijatia právneho záveru o nesplnení predpokladov pre vyhovenie návrhu. Mal\nza to, že v tomto prípade nedošlo k naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre udelenie\npožadovaného súhlasu, ak priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov pri narodení dieťaťa,\nzmena priezviska matky dieťaťa po vydaji je skôr bežnou skutočnosťou a napriek záujmu maloletého na\nzmene nebol preukázaný taký stav nezáujmu jeho biologického otca oň či neplnenia si ním rodičovských\npovinností, ktorý by požadované rozhodnutie odôvodňoval, čo platilo obdobne o nepravdepodobnosti\nnebezpečenstva traumatizácie maloletého (v dôsledku ponechania mu doterajšieho priezviska).\n3. Proti takému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z\n§ 420 písm. f) CSP, pretože súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Navrhla\nzrušenie rozsudku odvolacieho súdu s vrátením mu veci na ďalšie konanie a okrem nedostatočného\nodôvodnenia a ním zapríčinenej nepreskúmateľnosti rozsudku, ako aj zamlčania (odvolacím súdom)\npre ňu priaznivej (dovolaním však bližšie neidentifikovanej) judikatúry namietala predovšetkým tým,\nže k zmene rozsudku súdu prvej inštancie došlo bez zopakovania dokazovania a nariadenia za tým\núčelom pojednávania so závermi z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len\n„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 30. júna 2018 sp. zn. 2Obdo/33/2017, podľa ktorého odvolací súd\nnemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav\nprejednávanej veci.\n4. Najvyšší súd uznesením z 23. augusta 2023 sp. zn. 3Cdo/23/2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nvec mu vrátil a na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom\nodvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Táto vada spočívala\nv nesprávnom postupe odvolacieho súdu, ktorý na základe dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom\ndospel k iným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd a to bez toho, aby tieto dôkazy sám na\npojednávaní nariadenom v súlade s ustanovením § 384 ods. 1 CSP zopakoval (a v súlade so zásadami\nbezprostrednosti a priamosti konania, vyjadrenými o. i. v čl. 8 a 13 Základných princípov CMP si tak\nzjednal podklad pre svoje rozhodnutie zásadne rovnocenný s podkladom, ktorý mal súd prvej inštancie).\nTým zbavil účastníkov konania nielen práva na prítomnosť pri takto vykonávanom dokazovaní, ale i\npráva vyjadriť sa k výsledkom dokazovania a prípadne proti týmto brojiť buď vlastnými návrhmi na ďalšie\ndokazovanie alebo upriamením pozornosti súdu na ďalšie skutočnosti a dôkazy, majúce sa vykonať aj\nex offo (z tzv. úradnej povinnosti súdu bez ohľadu na návrhy účastníkov, tu porovnaj aj § 36 CMP); čím\nbolo porušené ich právo na spravodlivý proces.\n5. Odvolací súd po vrátení mu veci najvyšším súdom doplnil dokazovanie výsluchom oboch rodičov\nmaloletého. Po vyhodnotení dôkazov a z nich plynúcich záverov rozsudok súdu prvej inštancie opätovne\nzmenil (podľa ust. § 388 CSP) tak, že návrh na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska\nmaloletého zamietol a i tentoraz vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nZ vykonaného (doplneného) dokazovania podľa neho vyplynulo, že neboli splnené predpoklady pre\nvyhovenie návrhu matky, keďže neboli v danej veci preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa,\nktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tento svoj\nrozsudok odôvodnil právne tými istými ustanoveniami rovnakých právnych predpisov ako ten prvý, vecne\npotom dôvodil, že po opätovnom posúdení dôvodov tvrdených matkou pre udelenie súhlasu na zmenu\npriezviska maloletého neboli v konaní preukázané problémy maloletého s jeho doterajším priezviskom\nv školskom prostredí a tieto dôvody neboli prezentované ani maloletým. Z dokazovania vyplynulo,\nže maloletý nemal negatívne väzby či spomienky na doterajšie priezvisko a nebolo zistené, žeby bol\nkonfrontovaný s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v dôsledku rozdielnosti jeho priezviska\ns priezviskom matky. Odvolací súd prianie maloletého na rozdiel od súdu prvej inštancie korigoval\n(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - ďalej tiež len „ESĽP“ - vo veci C.c/a Fínsku z 9.\nmája 2006 č. 18249/02, bod 58.). Názor maloletého vyhodnocoval s prihliadnutím na jeho vek a zistenie,\nže maloletý nemá výrazne negatívne postoje voči osobe svojho otca. Aj napriek vyslovenému názoru\nmaloletého považoval nateraz v jeho najlepšom záujme (i keď v rozpore s jeho želaním a názorom)\nponechanie mu jeho doterajšieho priezviska. Doplnil, že názor maloletého nebol pre rozhodnutie jediným\nkritériom a najlepší záujem maloletého nemusí vždy korešpondovať so zisteným názorom dieťaťa,\ndokonca s ním môže byť v rozpore (tu porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet v. Francúzsko zo 14.\njanuára 2016). Keďže otec riadne platí výživné a o maloletého má záujem, najzávažnejšie dôvody, s\nktorými zákon a súdna prax spája udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska, v danej veci\n\nneboli splnené (tu napokon porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky - ďalej tiež len „ÚS\nČR“ z 30. októbra 2013 sp. zn. II. ÚS 3208/2013 a z 9. októbra 2019 sp zn. IV. ÚS 1002/2019).\n6. Aj proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala matka dovolanie, ktorého prípustnosť opäť\nvyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. K vade tzv. zmätočnosti uviedla, že odvolací súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil maloletému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva maloletého na spravodlivý proces, keď odvolací súd nevykonal\n(nezopakoval) jeho výsluch, hoci maloletý už v čase odvolacieho konania dovŕšil 12 rokov a bol tak\nschopný prejaviť svoju vôľu a názor. Namietala, že odvolací súd rozhodoval na základe výsluchu\nmaloletého, ktorý vykonal súd prvej inštancie 16. júna 2020 (keď mal maloletý 8 rokov). Odvolací súd\nprijal podľa dovolateľky nesprávne skutkové závery, ktoré boli v rozpore so zisteným dokazovaním\nprvoinštančného súdu a ignoroval názor maloletého, ktorý prezentoval pred súdom prvej inštancie svoju\nvôľu volať sa rovnako ako zvyšok jeho rodiny (jeho brat, mama a nevlastný otec). Dovolateľka mala\nza to, že odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne\nposúdiť skutkový stav prejednávanej veci a znovu poukázala na ustanovenie § 383 CSP, podľa ktorého\nje odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak\ndokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 384 CSP). Porušenie práva na spravodlivý proces maloletého\ntak spočívalo v nesprávnej aplikácii ust. § 384 CSP, čím odvolací súd odňal maloletému možnosť\nkonať pred súdom. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala preto za nepreskúmateľné, svojvoľné a\narbitrárne. Arbitrárnosť bola v tomto prípade podľa jej názoru v takom rozpore s prioritami spravodlivosti\nuplatniteľnými v konaní o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, že rozhodnutie považovala za ústavne\nneudržateľné, predstavujúce porušenie práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces maloletého,\nzaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších ústavných zákonov, ďalej len „Ústava“). Z judikatúry súdov (ktorú ani tentoraz bližšie v\ndovolaní nešpecifikovala) podľa jej názoru vyplýva, že aj v prípade minimálneho záujmu biologického\notca (o aký podľa jej názoru ide aj v tejto veci), bol súhlas matke na zmenu priezviska udelený. I tentoraz\nnavrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n7. Otec navrhol dovolanie zamietnuť. Za nezákonnú považoval zmenu priezviska maloletého bez\nsúhlasu otca, ktorú právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa. Vo veci nebola podľa jeho\nnázoru naplnená základná procesná podmienka súdneho konania (nebola daná právomoc súdu)\nvydať rozhodnutie, ktorým by odňal identitu maloletému dieťaťu a súvisiace základné práva a slobody\nmaloletého dieťaťa a jeho otca. Mal za to, že právny poriadok Slovenskej republiky garantuje dieťaťu\nzachovanie jeho identity, z uvedených dôvodov preto k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP neprišlo. Namietal, že maloletý by bol navrhovanými výsluchmi týraný a uviedol, že jediným\nrelevantným dôkazom v tomto konaní bol rodný list maloletého, ktorý preukazuje, že jeho priezvisko\nbolo určené na základe dohody rodičov pri jeho narodení v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona\nč. 300/1993 Z. z. Poukázal aj na § 8 zákona o mene a priezvisku, podľa ktorého zmena priezviska sa\nnepovolí, ak by bola v rozpore s § 4 ods. 2 predmetného zákona. Právny poriadok Slovenska podľa\njeho názoru nepripúšťa odňatie identity maloletého dieťaťa, ktoré je v súlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy\nneodňateľné, nesdzuditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné ľudské právo.\n8. Opatrovník maloletého dovolací návrh nepodal.\n9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastníčka mimosporového konania, v neprospech ktorej (z\nprocesného hľadiska) bol vydaný napádaný rozsudok odvolacieho súdu (§ 424 CSP) a to za splnenia\npodmienky podania i spísania dovolania na to oprávnenou osobou (§ 429 ods. 2 CSP), skúmal bez\nnariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú dané procesné predpoklady\npre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Dospel pritom k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť. Na odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP), uvádza\nnasledovné.\n10. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n11. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.\n13. Matka vyvodzujúca prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietala\nnesprávny procesný postup takej intenzity, že bolo porušené právo maloletého na spravodlivý proces\nnajmä z dôvodu nedostatku jeho výsluchu odvolacím súdom, keď ten doplnil dokazovanie iba výsluchom\nmatky a otca maloletého. Následne odvolací súd prijal podľa dovolateľky nesprávne skutkové závery,\nktoré boli v rozpore so zisteným dokazovaním prvostupňového súdu a ignoroval názor maloletého, ktorý\nprezentoval pred prvoinštančným súdom svoju vôľu na zmenu jeho súčasného priezviska. Dovolateľka\nmala za to, že odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie,\nodlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci s poukazom na už vyššie citované ustanovenie § 383\nCSP a porušenie práva maloletého na spravodlivý proces tak spočívalo v nesprávnej aplikácii ust. §\n384 CSP.\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu (tu porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013 či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod\n26 alebo 5Cdo/57/2019 - body 9 a 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd\nvydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím\nbola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s\nohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, resp. aj rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n16. Podľa§ 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých\nveciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého\ndieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá\npozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.\n17. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek\nčinnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej\nstarostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.\n18. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať\nprávo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v\nsúlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.\n\n19. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú\ndieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať\nvo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná\npozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby\nsa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo\nprostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s\nprocedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.\n20. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, maloleté dieťa ma právo byť vypočuté a má právo samostatne\na slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V kontexte uvedeného je\nale nevyhnutné prihliadať najmä na jeho záujmy a rešpektovať aj právo dieťaťa na zachovanie jeho\ntotožnosti a rodinných záväzkov. V prejednávanej veci bolo prianie a stanovisko maloletého správne a\nv súlade s ustanoveniami § 43 ZoR a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru zisťované súdom prvej inštancie. Aj\nsúdna prax potvrdzuje, že názor maloletého musí byť vždy vnímaný ako zásadné vodítko pri hľadaní\njeho najlepšieho záujmu [nález z 18. decembra 2014 sp. zn. I. ÚS 1708/14 (N 235/75 SbNU 617)] a\ndieťaťu zásadne musí byť umožnené zúčastniť sa konania a vyjadriť sa k veci. Nezisťovať názor dieťaťa\npriamo (t. j. jeho vypočutím) je možné len v jeho záujme, a taký postup je potrebné vždy odôvodniť.\nPovinnosť súdu zisťovať si názor maloletých teda neplatí absolútne (už odvolacím súdom spomínané\nrozhodnutie ÚS ČR z jeho veci sp. zn. IV. ÚS 1002/2019).\n21. Záujem maloletého musí byť teda vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa\nmaloletých (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Prejavený názor maloletého tak nemohol byť jediným a rozhodujúcim\nkritériom, ktoré bolo v konaní nevyhnutné skúmať a preukázať. Odvolací súd v odôvodnení svojho\ndruhého (tentoraz napádaného) rozsudku správne uviedol, že zmena priezviska maloletého dieťaťa\nje závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov konania, preto bolo potrebné k nemu\npristupovať prísne reštriktívne a len za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa (napr. nezáujem\no dieťa, strata citového vzťahu k dieťaťu, neplnenie si povinností k dieťaťu atď.), ktoré by (v dôsledku\nich závažnosti a trvalosti) zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu maloletého\ndieťaťa. Existencia takýchto dôvodov v konaní ale preukázaná nebola.\n22. Dovolací súd sa preto s poukazom na už vyššie uvedené nestotožňuje s prezentovaným názorom\nmatky, že odvolací súd nesprávne aplikoval ust. § 384 CSP a porušil tak právo maloletého na spravodlivý\nproces. Odvolací súd v súlade s ust. § 384 ods. 1 CSP dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval\nsám (výsluch matky a otca maloletého) a vyhodnotil i prianie maloletého (zistené súdom prvej inštancie).\nOdvolací súd názor maloletého neignoroval, ale na rozdiel od súdu prvej inštancie ho korigoval. Samotné\nprianie a stanovisko maloletého nebolo schopné v danom prípade záver odvolacieho súdu o nutnosti\nzamietnutia návrhu matky na zmenu priezviska zvrátiť, a to najmä z dôvodu nepreukázania existencie\ndôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by boli v záujme maloletého. Odvolací súd svoj postup k\nopätovnému nevypočutiu maloletého v napádanom rozhodnutí dostatočne odôvodnil a toto odôvodnenie\nvo svetle matkou namietaných ústavných kritérií považuje dovolací súd za dostatočné (objektívne\nuspokojivé, čím treba rozumieť schopnosť uspokojiť každého vyjmúc toho, kto má záujem na celkom\ninom výsledku konania).\n23. Pokiaľ ide o namietanú arbitrárnosť, táto môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa konštantnej\njudikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o\nextrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo o taký výklad zákona, ktorý nemá\noporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom\nhodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že\nz nich prijaté skutkové závery nevyplývajú pri žiadnej možnej interpretácii. Arbitrárnosť teda znamená\ninterpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak\nnemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a\npráva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n24. V posudzovanej veci podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá\nstanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 a § 393 CSP, preto ho nemožno\npovažovať za neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\n\nzávermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť\nalebo okolnosť, odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil.\nRozhodnutie odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé, pri prejednaní veci postupoval\nprecízne a dôsledne, svoje závery podrobne a presvedčivo odôvodnil a podporil ich i odkazmi na\nustálenú rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach ÚS ČR a ESĽP. Odvolací súd sa v odôvodnení\nnapádaného rozsudku tiež veľmi podrobne zaoberal odvolacími námietkami matky. Obsah spisu a najmä\nodôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu tak neposkytovali podklad pre záver,\nže odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti\nv zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Za takúto vadu pritom nemožno považovať, že odvolací\nsúd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom. Dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku za také,\nktoré poskytuje odpovede na tie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Dovolací dôvod podľa §\n420 písm. f) CSP preto naplnený nie je.\n25. Dovolací súd preto po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou\nnamietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku\ntohto svojho uznesenia, teda dovolanie matky odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n26. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21CoP/96/2023", "guid": "1ec3d416-1e44-44a1-8022-d2af6fef63b9:21346fae-57ac-4c32-b05a-e01ea715f6ed", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4574bcb8-4a64-460e-ab66-6ce8e8d87ffe:306e9640-6af0-46be-9ec5-11c2d9c6c0b5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8325202643.1", "spisova_znacka": "24CoP/25/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/25/2026 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8325202643.1"}]}