{"guid": "7f90b00a-96da-4c90-9cdb-ae4b82d714ed:525c62d5-f76c-4d04-b903-57e47aae8ca2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8113207968.6", "spisova_znacka": "4Obdo/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/4/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 4Obdo/4/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8113207968.6", "identifikacne_cislo": "8113207968", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": "Právna otázka relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou, ktorú odvolací súd skutočne riešil a na ktorej vyriešení založil svoje rozhodnutie, nie otázkou, ktorá podľa dovolateľa riešená byť mala; otázka formulovaná hypoteticky (napr. či možno započítať pohľadávky bez ich konkretizácie, hoci súdy započítavané pohľadávky konkretizovali) kritériá právnej otázky nespĺňa a dovolanie, v ktorom dovolateľ zastúpený advokátom nevymedzil dovolací dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP, sa odmietne podľa § 447 písm. f) CSP. Rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria z hľadiska odôvodnenia jeden celok a nemožno ich posudzovať izolovane; odvolací súd môže nedostatok odôvodnenia prvoinštančného rozsudku (napr. nevysporiadanie sa s námietkou premlčania) zhojiť vo vlastnom odôvodnení. Súd nie je povinný poučovať stranu o tom, akými dôkazmi má svoj nárok preukázať, a dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia súdov nižších inštancií (§ 442 CSP).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Zhotoviteľ sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie objednávateľa s úhradou faktúr; objednávateľ sa bránil jednostranným započítaním vlastnej zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela. Po dvoch zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu súd prvej inštancie žalobu zamietol pre zánik pohľadávky započítaním a odvolací súd rozsudok potvrdil, pričom sám doplnil vysporiadanie sa s námietkou premlčania poukazom na § 388 ods. 2 ObchZ. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí (§ 420 písm. f) CSP), keďže podľa neho súdy nezdôvodnili vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu ani určitosť započítacieho prejavu, a formuloval právnu otázku, či možno započítať pohľadávky bez ich konkretizácie (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: odôvodnenia oboch rozhodnutí, posudzované v organickej jednote, spĺňajú požiadavky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie bol viazaný kasačným právnym názorom odvolacieho súdu a ďalšie námietky smerovali do skutkových zistení, ktorými je dovolací súd viazaný. Nastolená právna otázka bola hypotetická, lebo odvolací súd nevyslovil, že by sa pohľadávky mohli započítať bez konkretizácie, a dovolateľ zastúpený advokátom nevymedzil dovolací dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP; návrh na odklad vykonateľnosti sa tým stal neopodstatneným.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-1", "nazov": "§ 160 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-2", "nazov": "§ 160 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 160 ods. 3 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-160", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/525c62d5-f76c-4d04-b903-57e47aae8ca2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8113207968.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8113207968.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8113207968.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/4/2025\n8113207968\n28. 05. 2026\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2026:8113207968.6\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobcu Ing. Július Lapdavský\nDeštrukprojekt, s miestom podnikania Zakarpatská 1901/6, 048 01 Rožňava (t. č. s pozastavenou\nčinnosťou), zastúpený FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 47 254 203, proti žalovanému PKB invest, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, 080 01\nPrešov, IČO: 36 461 733, zastúpený PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so\nsídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 78.795,23 eura s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18Cb/100/2013, v konaní o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/116/2023-886 z 25. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.\n18Cb/100/2013-594 z 22. októbra 2019 prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol, druhým výrokom\npriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a tretím výrokom\npriznal štátu voči žalobcovi rovnako nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o\nžalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80.462,31\neura a náhradu trov konania, z titulu zmluvnej pokuty.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že na základe zmluvy o dielo (ďalej aj „ZoD”) č.\n42-11-18/08 zo dňa 20. novembra 2008 uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako\nobjednávateľom, si žalobca písomne dňa 13. augusta 2012 v zmysle čl. VIII. uplatnil právo zhotoviteľa na\nvyúčtovanie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške 0,05 % z fakturovanej sumy za každý deň omeškania,\nz dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých dodávateľských faktúr, čo\npredstavuje celkovú výšku zmluvnej pokuty 80,462,31 eura.\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a rovnako si vyčíslil zmluvnú pokutu, vzniknutú v dôsledku\nporušenia povinnosti žalobcu odovzdať dielo riadne a včas, keď ako zhotoviteľ v zmysle príslušnej\nzmluvy neodovzdal dielo v dohodnutom termíne. Vyčíslenú zmluvnú pokutu následne žalovaný započítal\nvo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu do výšky žalovanej istiny formou jednostranného zápočtu, a to\ndňa 24. februára 2014. Na pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2014 právny zástupca žalovaného\nuviedol, že čo sa týka výšky uplatnenej zmluvnej pokuty žalobcom, túto nenamieta, akceptuje ju, žiada\nvšak na tento nárok započítať vyúčtovanú zmluvnú pokutu žalovaným, na základe čoho stretom týchto\ndvoch nárokov pohľadávka žalobcu zanikla, z dôvodu ktorého žiadal žalobu zamietnuť.\n\n4. Okresný súd Prešov v poradí prvým rozsudkom č. k. 18Cb/100/2013-216 zo dňa 26. februára 2015\nrozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80.462,31 eura do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku, súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30\ndní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n5. Na základe odvolania žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, ktorý uznesením\nč. k. 5Cob/28/2015-257 z 2. marca 2016 označený prvoinštančný rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm.\nh) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac\ntým, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so započítacím prejavom žalovaného oproti\nuplatnenej pohľadávke žalobcu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného uviedol,\nže v prejednávanom prípade je nesporné, že oproti sebe stoja dve pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty,\nktoré si vzájomne vyúčtovali účastníci v zmysle čl. VIII. ods. l, 2 ZoD, pričom si zmluvnú pokutu oproti\nuplatnenej zmluvnej pokute zo strany žalobcu jednostranne započítal žalovaný, a to písomnosťou zo dňa\n24. februára 2014. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom\nvysporiadal so spôsobilosťou pohľadávky žalovaného na započítanie z titulu zmluvnej pokuty vo vzťahu\nk žalobcovi za oneskorené odovzdanie diela. Poukázal na čl. XII. ods. 1 ZoD, podľa ktorého zmeny\nalebo doplnky tejto zmluvy je možné urobiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, a to\npísomným dodatkom k zmluve a uviedol, že obaja účastníci na odvolacom pojednávaní zhodne potvrdili,\nže žiaden písomný dodatok k zmluve ohľadom tzv. oneskoreného odovzdania diela medzi účastníkmi\ndodatočne písomne uzavretý nebol, a teda aj na toto dojednanie bude musieť prihliadať súd prvej\ninštancie pri dokazovaní spôsobilosti pohľadávky žalovaného z titulu zmluvnej pokuty na započítanie\noproti pohľadávke žalobcu. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že až na základe ďalšieho\ndokazovania ohľadom spôsobilosti pohľadávky žalovaného na započítanie oproti pohľadávke žalobcu,\nbude možné vo veci znovu rozhodnúť.\n6. Po vrátení veci Okresný súd Prešov rozhodol dňa 15. mája 2018 (v poradí druhým) rozsudkom č.\nk. 18Cb/100/2013-376 (ďalej aj „2. rozhodnutie okresného súdu“) tak, že uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 78,795,23 eura, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, súčasne rozhodol o\ntrovách konania a o trovách štátu.\n7. Opäť na základe odvolania žalovaného vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací,\nktorý uznesením č. k. 6Cob/65/2018-458 zo dňa 29. januára 2019 (ďalej aj „2. rozhodnutie odvolacieho\nsúdu“) odmietol odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej\nčasti zamietol a v zostávajúcej časti rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tejto časti\nvrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie konštatujúc, že súd prvej inštancie sa neriadil pokynmi\nodvolacieho súdu vyjadrenými v predošlom rozhodnutí a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného,\nčím v dôsledku arbitrárnosti došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací\nsúd vo svojom 2. rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci bolo rozhodujúcim právne posúdenie\nzapočítacieho prejavu žalovaného do výšky uplatnenej pokuty zo strany žalobcu, ktorý mal nastať\npísomným podaním žalovaného s názvom „Vyúčtovanie časti zmluvnej pokuty“ zo dňa 25. februára\n2014 a v ňom obsiahnutého zápočtu a že v prejednávanej veci je nesporné, že sa jedná o záväzkový\nvzťah medzi podnikateľmi (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej tiež len „ObchZ“), preto treba\nvychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok obsiahnutej v § 358 až § 364 ObchZ a § 580 a § 581\nObčianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ“). V ďalšom vymedzil základné predpoklady pre započítanie\nako spôsobu zániku záväzku. Vo vzťahu k prejednávanému sporu odvolací súd zároveň uviedol, že už\nvo svojom prvom rozhodnutí konštatoval, že z obsahu písomnosti z 24. februára 2014 vyplýva, že zo\nstrany žalovaného ide o započítací prejav do výšky uplatnenej pokuty žalobcom, a teda oproti sebe\nstoja dve pohľadávky zo zmluvných pokút. Platnosť tohto právneho úkonu nebola pre odvolací súd a\nani pre súd prvej inštancie do jeho v poradí prvého rozhodnutia sporná. Odvolací súd už vo svojom v\nporadí prvom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanom prípade je nesporné, že oproti sebe\nstoja dve pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty s tým, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom\nvysporiadal so spôsobilosťou pohľadávky žalovaného na započítanie z titulu zmluvnej pokuty vo vzťahu\nk žalobcovi za oneskorené odovzdanie diela, keď poukázal na článok XII. ods. I Zmluvy o dielo, podľa\nktorého zmeny alebo doplnky tejto zmluvy je možné urobiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných\nstrán, a to písomným dodatkom k zmluve, pričom obe sporové strany zhodne potvrdili, že žiaden písomný\ndodatok k zmluve ohľadom tzv. oneskoreného odovzdania diela medzi účastníkmi dodatočne písomne\nuzavretý nebol. Výslovne uložil súdu prvej inštancie na toto dojednanie pri dokazovaní spôsobilosti\npohľadávky žalovaného z titulu zmluvnej pokuty na započítanie oproti pohľadávke žalobcu prihliadať, čo\n\nvšak súd prvej inštancie nerešpektoval, keď v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje čo len zmienka\no tom, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadal. Odvolací súd súčasne zdôraznil, že žalovaný touto\npísomnosťou vyčíslil svoje pohľadávky, pohľadávky žalobcu, uviedol ich splatnosť a vyjadril úmysel tieto\nvzájomne započítať. Odvolací súd, dospejúc k záveru, že v prejednávanej veci nebolo sporu, že obe\npohľadávky sa týkajú tých istých účastníkov v rozdielnom postavení, tak ako to má na mysli § 580 OZ,\nzároveň, že sa jedná o plnenie rovnakého druhu (v peniazoch), konštatoval, že rozpornou bola len tá\nskutočnosť, či sa jedná o pohľadávku spôsobilú na započítanie. V tomto smere spôsobilosť pohľadávky\nžalovaného na započítanie titulom zmluvnej pokuty vo vzťahu k žalobcovi za oneskorené odovzdanie\ndiela po zohľadnení, že v konaní žiaden písomný dodatok v zmluve ohľadom neskoršieho odovzdania\ndiela preukázaný a ani tvrdený nebol, nebola nijako zo strany žalobcu vyvrátená.\n\nVzhľadom na to, že v konaní nie je sporná vzájomnosť pohľadávok, keď ide o dva záväzky medzi tými\nistými subjektmi - u žalobcu aj žalovaného, záväzky zo zmluvných pokút, rovnako nie je sporný ani\ndruh plnenia, keď predmetom obidvoch pohľadávok sú peňažné čiastky a nie je sporná ani spôsobilosť\npohľadávok, keď u oboch ide o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu titulom zaplatenia zmluvných\npokút na základe Zmluvy o dielo č. 42-11-18/08 z 20. novembra 2008, odvolací súd uložil súdu prvej\ninštancie posúdiť, či právny úkon žalovaného označený ako „Vyúčtovanie časti zmluvnej pokuty“ z 24.\nfebruára 2014 smeruje k započítaniu pohľadávky žalovaného z titulu zmluvnej pokuty na pohľadávku\nžalobcu z rovnakého titulu. Zdôraznil, že je najmä potrebné, aby súd prvej inštancie posúdil obsah tohto\nprávneho úkonu, t. j. či je z neho zrejmé, ktorú pohľadávku si žalovaný uplatnil na započítanie a v akej\nvýške proti pohľadávke žalobcu ako veriteľa. Až po prípadnom zistení, či sa jedná o určitý právny úkon\nzo strany žalovaného, t. j. keď súd prvej inštancie posúdi, že týmto úkonom žalovaný uplatnil svoju\npohľadávku vo výške minimálne takej, akou je výška uplatnenej pohľadávky žalobcu, má zamerať svoje\ndokazovanie na preukázanie, že žalovaný tento kompenzačný prejav adresoval žalobcovi. Zdôrazniac,\nže k tomuto započítaniu nedochádza automaticky, ale vyžaduje sa k uvedenému smerujúci právny\núkon, uviedol, že je na žalovanom, aby preukázal, či započítací prejav obsiahnutý vo „vyúčtovaní časti\nzmluvnej pokuty” zo dňa 25. februára 2014 doručil žalobcovi.\n8. Súd prvej inštancie po opätovnom vrátení veci, vykonaným dokazovaním (špecifikovaným v bode 9.\nsvojho v poradí 3. rozsudku) zistil nasledujúci skutkový stav:\n8.1. Sporové strany uzavreli dňa 20. novembra 2008 Zmluvu o dielo číslo 42-11-18/08, predmetom\nktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vyhotoviť dielo Stavebné a zemné práce podľa predloženého\nrozpočtu, podľa projektovej dokumentácie odsúhlasenej investorom, v súlade s touto zmluvou,\nprávnymi predpismi, technickými normami a odovzdať ho v mieste stavby podľa článku I tejto zmluvy\nobjednávateľovi (žalovanému). V článku II. bod 5 žalobca ako zhotoviteľ potvrdil, že sa v plnom\nrozsahu oboznámil s projektovou dokumentáciou, charakterom a rozsahom diela v zmysle projektovej\ndokumentácie a že sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky realizácie diela. V článku\nIII. bod 5 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal ihneď písomne oznámiť objednávateľovi vznik prekážky,\nktorá bráni alebo sťažuje dodržanie harmonogramu prác na diele, resp. zhotovení diela (časti diela) s\ndôsledkom hroziaceho omeškania, súčasne uvedenú okolnosť vyznačí v stavebnom denníku. V článku\nIV. bola medzi účastníkmi dohodnutá cena diela v celkovej výške 3.072.248,94 eura. V článku VIII. sa\nzmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny\ndiela (vrátane DPH) za každý, aj začatý deň omeškania s odovzdaním diela v dohodnutom termíne. Pri\nomeškaní zhotoviteľ spočívajúcom v nedodržaní harmonogramu postupu prác stavby má objednávateľ\nnárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,-- Sk za každý deň omeškania. V bode 2. si dohodli, že ak je\nobjednávateľ v omeškaní s úhradou faktúry zhotoviteľa, je tento oprávnený požadovať od neho zmluvnú\npokutu vo výške 0,05 % fakturovanej sumy za každý deň omeškania.\n8.2. Dodatkom č. 1 z 25. novembra 2008 sa účastníci dohodli na zmene ceny za dielo na sumu\n2.623.950,-- Sk (7.099,08 eura), ako aj na čase vykonania, podľa článku II. zmluvy o dielo od dátumu\npodpísania zmluvy do ukončenia prác, najneskôr do 31. decembra 2008. Dodatkom č. 2 (bez uvedenia\ndátumu), ktorý bol podpísaný oboma stranami, sa taktiež menila cena prác.\n8.3. Zároveň súd zistil, že dňa 14. apríla 2010 bol spísaný zápis o odovzdaní a prevzatí stavby alebo\njej časti č. 1/2010 podpísaný žalobcom, konateľom žalovaného a Ing. D. L., riaditeľom žalovanej\n\nspoločnosti, v ktorom je konštatované, že dôvody pre nedodržanie pôvodného termínu v zmluve o dielo\nboli jednak zmenou situácie na stavbe (HTU), ako aj mnohými zmenami, napr. zmeny pri výkopových\nprácach, čerpanie vody, premoknuté podložie staveniska a pod., ktoré projektová dokumentácia\nnezohľadňovala a požiadavkami investora stavby (dodatky a stavebné denníky), ako aj v dôsledku\nnepripravených objektov zo strany investora: SO - 14 Úprava trafostanice VSE Košice a SO - 19 plynovod\nmesto Rožňava. Stavba bola hodnotená podľa platnej projektovej dokumentácie v kvalite „dobrá” a\ndátum skončenia preberacieho konania bol stanovený na 17. mája 2010.\n8.4. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaný v súlade s pokynom odvolacieho súdu smerujúcim\nk doplneniu dokazovania, predložil súdu potvrdenie o doručení započítacieho prejavu žalobcovi zo dňa\n24. februára 2014, spolu s doručenkou. Z uvedeného dôkazu vyplynulo, že započítací prejav sa ocitol\nvo sfére dispozície žalobcu dňa 27. februára 2014 a že žalobcovi bol započítací prejav doručený dňa 3.\nmarca 2014 s tým, že akoukoľvek nezáväznou priebežnou korešpondenciou medzi sporovými stranami\nnemohlo dôjsť k zmene termínu odovzdania diela nováciou.\n8.5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení § 34, § 35 ods. 2, §\n37 ods. 1, § 544, § 575 ods. l, 2, § 580 OZ a 536, § 263, § 264 a § 265, § 266 ods. l, 2, 3, 4,\n§ 300, § 323 ods. 1 § 358, § 373 a § 374 ods. 1 ObchZ so záverom, že nárok žalobcu zanikol v\ndôsledku dôvodne uplatnenej a doručenej kompenzačnej námietky, vychádzajúc zo záverov uvedených\nv rozhodnutí odvolacieho súdu, jeho právneho názoru a podrobného odôvodnenia, ktorým je súd prvej\ninštancie viazaný. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či právny úkon žalovaného označený\nako „Vyúčtovanie časti zmluvnej pokuty” zo dňa 24. februára 2014 smeruje k započítaniu pohľadávky\nžalovaného z titulu zmluvnej pokuty na pohľadávku žalobcu z rovnakého titulu. Súd prvej inštancie\npreto opakovane skúmal obsah tohto právneho úkonu, t. j. či je z neho zrejmé, ktorú pohľadávku\nsi žalovaný uplatnil na započítanie, v akej výške proti pohľadávke žalobcu ako veriteľa. Z obsahu\npísomnosti z 24. februára 2014 s názvom „Vyúčtovanie časti zmluvnej pokuty” pre súd vyplynulo, že\nzo strany žalovaného ide o započítací prejav do výšky pokuty uplatnenej žalobcom, teda oproti sebe\nstoja dve pohľadávky zo zmluvných pokút, ktorého platnosť (určitosť a zrozumiteľnosť) nie je aj podľa\nodvolacieho súdu sporná. Žalovaný si v konaní predmetnou písomnosťou započítal oproti pohľadávke\nžalobcu z titulu zmluvnej pokuty zmluvnú pokutu v zmysle čl. VIII./I ZoD za oneskorené odovzdanie\ndiela, a to vo výške 308.761,18 eura, ktorú nakoniec modifikoval oneskoreným odovzdaním diela od\n1. októbra 2009 do 25. februára 2014, teda za 148 dní omeškania na sumu 227.346,42 eura, podľa\nustanovenia § 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP, ako kompenzačnú námietku, do výšky uplatnenej\npohľadávky žalobcu. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, prvoinštančný súd zameral dokazovanie\nna preukázanie, kedy a akým spôsobom žalovaný tento kompenzačný prejav adresoval žalobcovi.\nŽalovaný v konaní preukázal, že predmetný započítací prejav zo dňa 24. februára 2014 sa ocitol vo\nsfére dispozície žalobcu dňa 27. februára 2014 a že žalobcovi bol započítací prejav doručený dňa 3.\nmarca 2014. Nárok žalovaného uplatnený kompenzáciou je teda čo do právneho základu daný, čo\npotvrdzuje zistené skutkové ustálenie času odovzdania diela na deň 30. septembra 2009 a nadväzujúca\nskutočnosť, že žalobca bol s odovzdaním diela v omeškaní minimálne do 7. mája 2010, v dôsledku čoho\nvznikol nárok žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalobcom namietaná spôsobilosť pohľadávky\nžalovaného na započítanie titulom zmluvnej pokuty vo vzťahu k žalobcovi za oneskorené odovzdanie\ndiela, po zohľadnení, že v konaní žiaden písomný dodatok k zmluve ohľadne neskoršieho odovzdania\ndiela preukázaný a ani tvrdený nebol, nebola zo strany žalobcu vyvrátená, čo potvrdzuje existenciu a\nspôsobilosť vzájomných nárokov na započítanie.\n8.6. O náhrade trov konania a trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s\nčlánkom 4 ods. l, 2 CSP a štátu, ako aj úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol prvoinštančný rozsudok zmeniť a žalobe v celom\nrozsahu vyhovieť.\n10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Cob/116/2023-886 z 25. apríla 2024\nrozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Cb/100/2013-594 z 22. októbra 2019 podľa § 387 ods. 1 CSP ako\nvecne správny potvrdil konštatujúc, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval\npríslušné právne predpisy a tento správne právne posúdil, riadiac sa právnym názorom odvolacieho\n\nsúdu vysloveným v jeho druhom zrušujúcom rozhodnutí. Zdôraznil, že odvolací súd už v prvom svojom\nrozhodnutí vytkol prvoinštančnému súdu nedostatočné vysporiadanie sa so započítacím prejavom\nžalovaného oproti pohľadávke uplatnenej žalobcom; odvolací súd vtedy aj konštatoval, že z obsahu\npísomnosti z 24. februára 2014 vyplýva, že zo strany žalovaného ide o započítací prejav do výšky\nuplatnenej pokuty žalobcom, pričom platnosť tohto právneho úkonu nebola pre odvolací súd a ani pre súd\nprvej inštancie, do jeho v poradí prvého rozhodnutia, sporná. Uvedenou písomnosťou žalovaný vyčíslil\nsvoje pohľadávky, pohľadávky žalobcu, uviedol ich splatnosť a vyjadril úmysel tieto vzájomne započítať.\nNásledne, v poradí v 2. rozhodnutí, odvolací súd jednoznačne konštatoval (bod 64. odôvodnenia), že\nv konaní nie je sporná vzájomnosť pohľadávok, keď ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi u\nžalobcu aj žalovaného, a to záväzky zo zmluvných pokút, rovnako nie je sporný ani druh plnenia, keď\npredmetom obidvoch pohľadávok sú peňažné čiastky a nie je sporná ani spôsobilosť pohľadávok, keď\nu oboch ide o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu titulom zaplatenia zmluvných pokút na základe\ntej istej zmluvy. Odvolací súd vo svojom 2. zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie po zistení,\nči sa jedná o určitý právny úkon zo strany žalovaného, zamerať svoje dokazovanie na preukázanie, že\nžalovaný tento kompenzačný prejav adresoval žalobcovi.\n10.1. Pokračujúc v odôvodňovaní svojho rozhodnutia, odvolací súd sa vyjadril k inštitútu započítania, v\nzmysle jeho všeobecnej úpravy v § 580 a nasl. OZ,\nako aj k viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Následne konštatoval, že\nsúd prvej inštancie sa v bodoch 56. a 57. odvolaním napadnutého rozsudku vysporiadal tak s otázkou\nurčitosti predmetného právneho úkonu (započítanie žalovaným), ako aj zákonnosťou spôsobu doručenia\ntejto písomnosti do sféry vplyvu žalobcu. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu v odvolaní, že v konaní sa\ndokazovanie zúžilo na preukazovanie existencie pohľadávky žalovaného premietnutej do započítacieho\nprejavu, avšak táto skutočnosť vyplývala zo stavu, kedy pohľadávka žalobcu nebola sporná a mala\nzaniknúť práve v dôsledku stretu pohľadávok.\n10.2. Vo vzťahu k námietke nepresvedčivosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, odvolací súd poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) príkladmo uvádzajúc sp. zn. I. ÚS 188/06, ako aj\nodkázaním na závery zjednocujúceho stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) dňa 3. decembra\n2015 pod R 2/2016 konštatoval pravdivosť tvrdenia žalobcu v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie sa\nexplicitne nevysporiadal s námietkou premlčania, ktorú žalobca v konaní uplatnil, zároveň však poukázal\nna písomné vyjadrenie žalovaného zo 18. júla 2019, ktoré bolo žalobcovi doručené a ktorý naň písomne\nreagoval, pričom žalovaný správne uviedol, že táto otázka je vyriešená aplikáciou § 388 ods. 2 ObchZ,\nvo vzťahu ku ktorému ustanoveniu odvolací súd doplnil, že pri práve na plnenie nastávajú dve výnimky\nzo všeobecného účinku premlčania týkajúce sa obrany a započítania, pričom ak ide o obranu v súvislosti\ns právami vzťahujúcimi sa na tú istú zmluvu, je možné odvrátiť účinky premlčania a už premlčané právo\nrovnocenne použiť za účelom obrany (t. j. za účelom dosiahnutia zániku alebo nevymáhateľnosti práva,\nktoré druhá strana uplatnila v konaní), čo nastalo v prejednávanom spore.\n10.3. Odvolací súd napokon poukázal aj na princíp materiálneho nazerania na spravodlivé súdne\nkonanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom\nsporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím\nsúdom; vo vzťahu k materiálnemu chápaniu ústavnosti dôvodil rozhodnutiami ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 19/2012 a III. ÚS 37/2012.\n10.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n11. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie\nžalobca (č. l. 957 - 964 spisu), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421\nods. 1 písm. a) alebo písm. b) CSP.\n11.1. Zhrnúc v úvode dovolania obsah dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a\nsúdu prvej inštancie, zároveň aj im predchádzajúcich rozhodnutí (v poradí prvé a druhé rozhodnutie\n\nprvoinštančného súdu, rovnako v poradí prvé a druhé zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu), žalobca\n(v ďalšom texte tiež ako dovolateľ“), vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnamietol nepreskúmateľnosť rozsudkov tvrdiac, že z ich obsahu nevyplýva relevantné zdôvodnenie\nnároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty (existencie tohto nároku) ani dôkazov, na podklade\nktorých by tento nárok mal žalovanému patriť (a až následne byť spôsobilým na započítanie). Tvrdí,\nže z napadnutých rozsudkov predovšetkým nevyplynulo to, prečo žalovanému nárok na zmluvnú\npokutu vznikol, ani pohľadávky ktoré započítal s pohľadávkami žalobcu, a teda existencia pohľadávky\nžalovaného nebola vôbec odôvodnená ani preukázaná. Žalobca pritom celé konanie pohľadávku\nžalovaného náležite a rozsiahlou argumentáciou sporil a nepovažoval ju za existujúcu a dôvodnú, a teda\nju nikdy neuznal. Má za to, že v napadnutých rozsudkoch úplne absentuje zmienka o tom, s odvolaním\nsa na aké porušenie zmluvných alebo iných povinností mal žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej\npokuty, ktorú si proti žalobcovi započítaním uplatnil; tvrdí, že súdy vo svojich rozsudkoch neuskutočnili\nžiadne zhodnotenie skutkového stavu v tom smere, aby preukázali, že výlučne žalobca mal takýmto\nspôsobom porušiť svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť. Tvrdí ďalej, že súd prvej inštancie iba\nformálne a nepreskúmateľne skonštatoval spôsobilosť pohľadávky žalovaného na započítanie, pričom\ntento nedostatok nenapravil ani súd odvolací. Súdy v napadnutých rozsudkoch žiadnym spôsobom\nbližšie nevysvetlili ani neustálili, so splnením ktorej povinnosti má byť žalobca v omeškaní, ktorá by\ntak mala zakladať nárok žalovaného na zmluvnú pokutu a ktorá okolnosť napokon nevyplýva ani zo\nzapočítania z 24. februára 2014. Hoci súd prvej inštancie v bode 56. svojho rozsudku uviedol, že\nopakovane skúmal obsah namietaného právneho úkonu, t. j. či je z neho zrejmé, ktorú pohľadávku si\nžalovaný uplatnil na započítanie a ak áno, v akej výške proti pohľadávke žalobcu ako veriteľa, samotné\nuvedenie obsahu tohto právneho úkonu v konaní absentuje, nakoľko toto bližšie neuviedol ani súd\nodvolací. Ďalej, hoci súd prvej inštancie v bode 57. rozsudku uviedol, že „nárok uplatnený kompenzáciou\nje teda čo do právneho základu daný“, opäť absentuje akékoľvek zdôvodnenie nároku žalovaného\nna zmluvnú pokutu napr. okolnosťami, zodpovednosťou žalobcu na zaplatenie tejto pokuty, počtom\ndní, sumou a celkovým výpočtom, ako aj zdôvodnením, či a prečo k nejakému omeškaniu žalobcu\ns odovzdaním diela došlo. Žalobca súdu vytýka, že ním uvádzané tvrdenia len formálne prevzal z\ntvrdení žalovaného, avšak v skutočnosti ich sám nezistil, nepreveril, nezhodnotil ani riadne nezdôvodnil.\nObom súdom žalobca vytýka, že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty súdy v napadnutých\nrozsudkoch poňali „automaticky“ za daný, judikovaný a priznaný a následne sa venovali „len“ jeho\nspôsobilosti na započítanie a samotnému započítaniu, ktoré i tak vyhodnotili nepreskúmateľne. Súdy\npodľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nevyhodnotili jeho rozsiahle námietky ohľadom rozporovania\ntohto nároku, uvádzané naposledy v jeho odvolaní proti 3. rozsudku súdu prvej inštancie, ale len uviedli,\nže žalobcom namietaná nespôsobilosť pohľadávky žalovaného na započítanie „nebola zo strany žalobcu\nvyvrátená“ (avšak bez ďalšieho zhodnotenia, rovnako žiadne vyhodnotenie neprebehlo ohľadom nároku\nžalovaného na zmluvnú pokutu, okrem uvedenia, že mu tento nárok patrí.\n11.2. V ďalších bodoch dovolania [na stranách 6 až 8 pod písmenami a) až l)] žalobca pre úplnosť\nopakovane poukázal na (skutkové) okolnosti, zdôvodnenie ktorých (podľa jeho tvrdenia) v napadnutých\nrozsudkoch absentuje a ktoré preukazujú, že nárok žalovaného na ním uplatnenú zmluvnú pokutu\nnevznikol, a teda že žalobca nebol v omeškaní s odovzdaním diela, resp. nebol v omeškaní z dôvodov\nna svojej strane. Žalobca opakovane tvrdí, že pokiaľ by súdy dôsledne nárok žalovaného posúdili (ak\nby sa zaoberali relevantnými a rozsiahlymi námietkami žalobcu sporiacimi a neuznávajúcimi nárok\nžalovaného), odrazilo by sa to v náležitom odôvodnení napadnutých rozsudkov konajúcich súdov, ktoré\nby museli dôjsť k záveru o jeho neexistencii alebo nedôvodnosti. Odvolaciemu súdu vytýka, že hoci vo\nsvojom rozsudku poukazuje na princíp materiálneho chápania spravodlivosti, on sám (vrátane súdu prvej\ninštancie) sa ním neriadil, pretože o nároku žalovaného rozhodli výslovne formálne tak, že ho priznali (a\nuznali jeho započítanie s nárokom žalobcu), avšak bez zdôvodnenia, na základe akého dokazovania k\nsvojmu rozhodnutiu dospeli, ktorý prístup nezodpovedá spravodlivému súdnemu konaniu voči žalobcovi.\n11.3. Vadou nepreskúmateľnosti je podľa žalobcu postihnuté aj vyhodnotenie súdov ohľadom\nzapočítania žalovaného vykonaného jeho listom zo dňa 24. februára 2014, a to ohľadom spôsobilosti\npohľadávky žalovaného na započítanie, nakoľko z napadnutých rozsudkov nevyplýva, aké konkrétne\npohľadávky žalovaný voči pohľadávkam žalobcu započítaval (keďže išlo o viacero pohľadávok, a to s\nodvolaním sa na konkrétne sumy a ich splatnosti ani to, kedy a s ktorými pohľadávkami žalobcu sa\nmali stretnúť), a teda aké konkrétne pohľadávky žalovaného mali zaniknúť započítaním s pohľadávkami\nžalobcu a kedy. Pri započítaní žalovaného z 24. februára 2014 súdy len všeobecne uviedli, že\nplatnosť (určitosť a zrozumiteľnosť) tohto úkonu, t. j. započítania nebola sporná a obmedzili sa iba\n\nna konštatovanie, že v konaní nie je sporná vzájomnosť pohľadávok, rovnako nie je sporný druh\nplnenia a ani spôsobilosť pohľadávok. Aj keď súd prvej inštancie v bode 56. rozsudku uviedol, že\nopakovane skúmal obsah tohto právneho úkonu, t. j. či je z neho zrejmé, ktorú pohľadávku si žalovaný\nuplatnil na započítanie a ak áno, v akej výške proti pohľadávke žalobcu ako veriteľa, samotné uvedenie\nobsahu tohto právneho úkonu v konaní absentuje a zdôvodnenie v uvedenom smere bližšie neuviedol\nani odvolací súd. Žalobca tvrdí, že vo svojom vyjadrení z 3. apríla 2019 náležite uviedol, z akých\ndôvodov považuje toto údajné započítanie vykonané žalovaným za absolútne neplatný právny úkon,\nktoré tvrdenia sa premietli aj do odvolania proti 3. rozsudku prvoinštančného súdu. Tvrdí, že i keď\nsúd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu obsiahol v bode 21. svojho 2. rozsudku, i v bode 24. svojho\n3. rozsudku, pri záverečnom odôvodnení napadnutého 3. rozsudku uvedenú podstatnú argumentáciu\nuž žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani nevysvetlil, prečo sa v tomto smere odklonil od pôvodného\nnázoru prezentovaného v 2. rozsudku a toto pochybenie nenapravil ani odvolací súd. Tvrdí, že ak\nmá byť žalovaným uskutočnené započítanie platným právnym úkonom spôsobilým vyvolať právne\nnásledky, mali súdy obsah i určitosť tohto úkonu popísať (ak mu to naviac uložil i súd odvolací vo\nsvojom 2. uznesení). Vadou nepreskúmateľnosti preto podľa názoru žalovaného je i to, že v napadnutých\nrozsudkoch absentuje zdôvodnenie platnosti započítania žalovaného zo dňa 24. februára 2014, resp.\nvyvrátenie dôvodov uvádzaných žalobcom a preukazujúcich naopak neplatnosť tohto započítania.\n11.4. V nasledujúcej časti dovolania [strany 10 až 11, písm. a) až e)] žalobca zhrnul dôvody neplatnosti\nzapočítania (započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 24. februára 2014) a vyslovil, že z dôvodu, že\npri započítaní pohľadávok tieto zanikajú keď sa stretnú, musí byť z právneho úkonu započítania zrejmé,\nktoré pohľadávky sa navzájom započítavajú, čo je obzvlášť dôležité najmä v prípadoch, keď sa jedným\nprávnym úkonom započítava viacero pohľadávok. V prípade, ak zo započítania nie je zrejmé, ktorá\nkonkrétna pohľadávka sa započítava na ktorú konkrétnu pohľadávku, nebolo by možné určiť ani zo\nžiadneho predpisu poradie započítania, teda ktorá pohľadávka sa s ktorou stretá, následkom čoho by\nbol právny úkon započítania neurčitý, a tým neplatný. Súdom vytýka, že v odôvodnení napadnutých\nrozsudkov súdov nenašlo zmienku ani to, že žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu 2-krát a vždy odlišne;\nnajprv listom zo dňa 24. februára 2014 o uplatnení a započítaní zmluvnej pokuty v sume 227.346,42 eura,\nkedy žalobca mal byť v omeškaní s odovzdaním diela od 1. októbra 2009 do 19. apríla 2010, následne\nna pojednávaní dňa 17. apríla 2018 predložil nové (druhé) vyčíslenie a uplatnenie zmluvnej pokuty, a to\nuž za obdobie od 01. januára 2010 do 17. mája 2010 v sume 245.367,-- eura s bližšou špecifikáciou,\nčím len potvrdil nedôvodnosť prvého uplatnenia zmluvnej pokuty; z uvedeného podľa názoru dovolateľa\nmožno vyvodiť zmätočnosť akejkoľvek zmluvnej pokuty žalovaného. V rozhodnutiach súdov absentuje\nakékoľvek zhodnotenie tohto „druhého“ uplatnenia zmluvnej pokuty zo strany žalovaného zo dňa 17.\napríla 2018, ktorým žalovaný sám priznal neurčitosť a nejasnosť prvého uplatnenia zmluvnej pokuty zo\ndňa 24. februára 2014. Súdom vytýka, že napriek tomu, že žalovaný svoje odvolanie proti 2. rozsudku\nprvoinštančného súdu založil práve na nevyhodnotení kompenzačnej námietky zo dňa 17. apríla 2018,\ntáto vôbec nebola súdmi zhodnotená.\n11.5. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) alebo b) CSP, žalobca vyslovil,\nže súdy nižšej inštancie nesprávne a neúplne vec právne posúdili, keď neaplikovali všetky predpoklady\nplatnosti právnych úkonov na započítanie žalovaného zo dňa 24. februára 2014 a predpoklady\nzapočítania ako právneho úkonu na daný zistený skutkový stav. Tvrdí, že súdy síce správne použili\nustanovenia § 37 ods. 1 a § 580 a nasl. OZ, avšak tieto na danú vec nesprávne interpretovali. Jednou\nzo zásadných otázok, ktoré mali právne posúdiť súdy nižšej inštancie po preverení, či išlo o pohľadávky\nžalovaného spôsobilé na započítanie hlavne v kontexte ich existencie, bolo to, či došlo k započítaniu a\nnásledne zániku týchto pohľadávok strán sporu započítaním podľa § 580 v spojení s § 37 ods. 1 OZ.\nOtázku pre dovolací prieskum žalobca sformuloval v znení „Je možné započítať pohľadávky bez toho,\naby bolo zo započítania zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky dlžníka sa započítavajú na ktoré konkrétne\npohľadávky veriteľa, kedy sa stretávajú, a teda kedy dochádza k ich zániku?“. Relevantnosť tejto otázky\nžalobca vzhliada v tom, že je v nej obsiahnutý dopyt, čo je obsahom, zmyslom a účelom ustanovenia\n§ 580 OZ, resp. ako interpretovať to „ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k\nzapočítaniu“. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že dovolací súd nemôže dať odpoveď na otázku, či\nzapočítanie bolo platným alebo neplatným právnym úkonom a či spôsobilo zánik pohľadávky žalobcu,\nale k tomu, čo má byť zo započítania zrejmé a čo postačuje k platnosti takéhoto započítania, preto\nvyslovil, že dovolanie smeruje k tomu „čo je alebo má byť obsahom započítania na to, aby bolo platným\nprávnym úkonom a spôsobilým zániku pohľadávky žalobcu“. Tvrdí, že táto otázka nebola súdmi v tejto\nveci zodpovedaná, resp. interpretovaná správne a súčasne, že bola pre rozhodnutie v tomto spore\n\nvýznamná. Uviedol zároveň, že ak by mal dovolací súd za to, že odvolací súd sa neodchýlil od ustálenej\nsúdnej praxe v danej otázke, dovolateľ z opatrnosti uplatňuje aj dôvod prípustnosti dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. b) CSP, a teda že ide o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola riešená.\n11.6. Na základe všetkých vyššie uvádzaných tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach z 25. apríla 2024, č. k. 3Cob/116/2023-886, rovnako aj rozsudok Okresného\nsúdu Prešov z 22. októbra 2019, č. k. 18Cb/100/2013-594 vo výrokoch, ktorými žalobu žalobcu zamietol\na priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, zrušil a vec\nv rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.\n11.7. Žalobca v závere svojho dovolania navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 444 ods. 1 CSP odložil\nvykonateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie i súdu odvolacieho, argumentujúc dôvodom hodným\nosobitného zreteľa, ktorý vzhliada vo výške nároku žalobcu uplatňovaného v konaní, i predpoklade\núspešnosti dovolania. Tvrdí zároveň, že znášaním (zaplatením) náhrady trov konania žalovanému v\nnemalej výške pred rozhodnutím dovolacieho súdu dôjde k neprimeranému a nenáležitému poškodeniu\nžalobcu, ktoré už nebude možné v budúcnosti napraviť. Žalobca je navyše kvôli pracovnému úrazu\nosobou s ťažkým zdravotným postihnutím, na invalidnom vozíku, odkázaným na sprievodcu, ktoré\nokolnosti sťažujú výkon jeho podnikateľskej činnosti.\n12. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 20. decembra 2024 (č. l. 1038\n- 1041). Stotožňujúc sa s napadnutými rozsudkami, považujúc ich za vecne správne, obsahujúce\nvysvetlenia k podstatným otázkam sporu, navrhol žalobcom uplatnený mimoriadny opravný prostriedok\nako neprípustný odmietnuť, zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Súd prvej inštancie\npostupom podľa § 436 ods. 4 CSP zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia\nv spore nenasledovali.\n13. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátkou v súlade s\nustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou\nCSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné\nodmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§\n451 ods. 3 veta prvá CSP):\n14. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n15. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z § 420 (alebo § 421) CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem\niného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby\ntieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n16. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nCSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n17. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\n\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).\n18. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c)\ncitovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c), resp. písm. f) CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). V tu posudzovanej veci žalobca (v\nďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm.\nf) a § 421 CSP.\n19. Venujúc sa dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd zdôrazňuje, že pre\nnaplnenie citovaného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými\nsú 1) nesprávny procesný postup súdu (pod ktorým je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\nstrane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a\nzáujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní), 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu\nrealizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Všeobecné súdy pri výklade a aplikácii procesných právnych\nnoriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší,\nústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu (II. ÚS 419/2021). Pod\npojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd\nviedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu\nmožnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho\nnedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty\na garancie spravodlivej súdnej ochrany (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21.\njanuára 2021).\n21. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca namietol nepreskúmateľnosť\nrozhodnutí konajúcich súdov tvrdiac, že z nich nevyplýva zdôvodnenie nároku žalovaného na zaplatenie\nzmluvnej pokuty ani dôkazov, na podklade ktorých by tento nárok mal žalovanému patriť. Vadou\nnepreskúmateľnosti je podľa žalobcu postihnuté vyhodnotenie súdov ohľadom započítania žalovaného\nvykonaného jeho listom z 24. februára 2014, a to ohľadom spôsobilosti pohľadávky žalovaného na\nzapočítanie, nakoľko z napadnutých rozsudkov nevyplýva, ktoré, resp. aké konkrétne pohľadávky\nžalovaný voči pohľadávkam žalobcu započítal. Namieta, že súdy vo svojich rozsudkoch neuskutočnili\nžiadne zhodnotenie skutkového stavu, že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty poňali\nautomaticky a len formálne ho prevzali z jeho tvrdení bez toho, aby vysvetlili či ustálili, so splnením ktorej\npovinnosti má byť žalobca v omeškaní, ktorá by tak mala zakladať nárok žalovaného na zmluvnú pokutu.\n\n22. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\n23. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou\nodôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS\n419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods.\n2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n24. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n25. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku\nsúdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí spĺňajú, pričom obe tieto rozhodnutia nemožno vnímať izolovane. Súd prvej\ninštancie po vyhodnotení dokazovania (vrátane jeho doplnenia v intenciách odvolacieho súdu), z ktorého\nvychádzal a ustálil skutkový stav veci, citovaní príslušných zákonných ustanovení, ktoré na vec aplikoval,\nskonštatoval dôvod zamietnutia podanej žaloby spočívajúci v zániku nároku žalobcu v dôsledku dôvodne\nuplatnenej a doručenej kompenzačnej námietky žalovaného. V dôsledku viazanosti právnym názorom\nodvolacieho súdu v zmysle § 390 ods. 2 CSP konštatoval, že nie je sporná vzájomnosť pohľadávok,\nnie je sporný druh plnenia a spôsobilosť pohľadávok. Postupujúc v zmysle záverov odvolacieho súdu,\nprihliadajúc na jeho právny názor a odôvodnenie, sa súd prvej inštancie v ďalšom zameral na skúmanie\nobsahu právneho úkonu žalovaného označeného ako „Vyúčtovanie časti zmluvnej pokuty“ z 24. februára\n2024, z ktorého vyplýva, že ide o započítací prejav žalovaného do výšky uplatnenej pokuty žalobcom,\nktorého platnosť (určitosť a zrozumiteľnosť) nie je ani podľa odvolacieho súdu sporná. Vo vzťahu k\nviazanosti prvoinštančného súdu právnym názorom odvolacieho súdu dovolací súd zdôrazňuje, že ide o\ntzv. kasačnú viazanosť, ktorú sú súdy nižších inštancií povinné rešpektovať, pričom odklon od právneho\nnázoru odvolacieho súdu je prípustný iba celkom výnimočne (v dôsledku zmeny skutkových zistení, z\nktorých vychádzal odvolací súd, v dôsledku odlišného vyriešenia prejudiciálnej otázky v inom konaní,\nresp. v dôsledku zmeny právnej úpravy, ani jeden z uvedených prípadov však v posudzovanej veci\nnenastal). Rešpektujúc preto uvedený zákonný princíp, súd prvej inštancie po preskúmaní označeného\nprávneho úkonu (zistiac okolnosti odôvodnené v bodoch 56. a 57. rozsudku) uzavrel, že nárok\nžalovaného uplatnený kompenzáciou je čo do právneho základu je daný. Vysvetlil, v dôsledku čoho\nvznikol nárok žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty a vyjadril sa aj k námietke žalobcu týkajúcej\n\nsa spôsobilosti pohľadávky žalovaného na započítanie, zohľadniac tú skutočnosť, že v konaní písomný\ndodatok k zmluve ohľadne neskoršieho odovzdania diela, preukázaný, ani tvrdený nebol.\n26. So skutkovými zisteniami a právnym záverom prvoinštančného súdu sa v celom rozsahu stotožnil\naj súd odvolací v dovolaní napadnutom rozsudku, vo vzťahu ku ktorému dospel dovolací súd k záveru,\nže je zdôvodnené preskúmateľným spôsobom, nakoľko odvolací súd dostatočne jasne a zrozumiteľne\nvysvetlil dôvody, pre ktoré sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vysporiadal sa s odvolacími\nargumentami a námietkami žalobcu. Na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj dôvody vlastné, pre ktoré\nvyhodnotil právny úkon žalovaného (vyššie označenú písomnosť - započítanie žalovaným) za určitý a\nposúdil ako zákonný aj spôsob doručenia písomnosti do sféry vplyvu žalobcu. Dovolací súd zdôrazňuje,\nže hoci odvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod 24.\ntohto uznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštačného súdu podrobne zdôvodnil.\nVysporiadal sa aj s námietkou premlčania uplatnenou žalobcom, ku ktorej sa súd prvej inštancie v\nodôvodnení svojho zamietajúceho rozhodnutia nevyjadril, a preto tento nedostatok zhojil súd odvolací\nv bode 27.7 svojho rozsudku.\n27. Dovolací súd pre úplnosť, vo vzťahu k námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, že v rozhodnutiach\nkonajúcich súdov absentuje vyhodnotenie uplatnenia zmluvnej pokuty žalovaným na pojednávaní\nprvoinštančného súdu dňa 17. apríla 2018 (za obdobie od 1. januára 2010 do 17. mája 2010 v sume\n245.367,-- eura, čím podľa dovolateľa len potvrdil nedôvodnosť prvého uplatnenia zmluvnej pokuty vo\nvyčíslení z 24. februára 2014), uvádza, že pokiaľ súdy k vyhodnocovaniu tohto úkonu nepristúpili, bolo\nto z dôvodu, že za platný považovali právny úkon započítania z 24. februára 2014, a teda nemali dôvod\nsa zaoberať ďalším eventuálnym zápočtom.\n28. Dovolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí\nprvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III.\nÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu\nodvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.\nDovolací súd napokon, súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ\nsa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06). Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, je v prípade zistenia porušenia nevyhnutné aj posúdenie miery,\ndo akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti\ndovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý proces\nbolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok\nkonania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalobcovi obrana jeho práv a oprávnených\nzáujmov v rámci odvolacieho konania (ale aj prvoinštančného konania) bezpochyby umožnená bola.\n29. Ďalšími svojimi námietkami žalobca zachádza do vyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým\ndospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom hodnotení veci, vo vzťahu ku ktorej\nokolnosti dovolací súd, poukazom na ustanovenie § 442 CSP zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu vecí.\n30. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je\noprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného súdu a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\n\npráva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd existenciu takýchto pochybení ako závažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej veci\nnezistil a vzhľadom na obsah dovolaním napadnutých rozsudkov, dovolací súd nesúhlasí ani s tvrdením\ndovolateľa, že v nich absentuje zdôvodnenie dokazovania, či zhodnotenie skutkového stavu.\n31. K procesu vykonaného dokazovania konajúcimi súdmi dovolací súd pre úplnosť uvádza, že nebolo\npovinnosťou súdu prvej inštancie žalobcu v priebehu konania poučovať, akými dôkazmi vie svoj nárok\n(úspešne) preukázať, resp. aké chýbajúce dôkazy má ešte v konaní predložiť (viď R 15/2026), čo vyplýva\nz princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní, podľa ktorého žiadna zo sporových strán\nnemá vo vzťahu k protistrane iné než rovnocenné postavenie. Dovolací súd z obsahu zistil, že strany\nboli o povinnosti označiť dôkazné prostriedky riadne poučené, hneď v úvode konania, a to uznesením\nz 5. septembra 2013, ešte podľa predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho\nporiadku (č. l. 50 - 52 spisu) s tým, že pred vyhlásením rozsudku v každom dotknutom štádiu konania\n(teda prvého rozsudku súdu prvej inštancie i rozsudkov po každom ďalšom zrušujúcom rozhodnutí\nodvolacieho súdu), bol sporovým stranám poskytnutý priestor na doplnenie dokazovania, k čomu sa\nvyjadrili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú (č. l. 208, 268, 592). Vo vzťahu k uvedenému\ndovolací súd pre úplnosť dodáva, že povinnosť strán sporu vzniesť prostriedky procesného útoku a\nprocesnej obrany včas, je výrazom tzv. koncentrácie konania vyplývajúcej z § 153 už nového procesného\npredpisu - CSP. Ide najmä o skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie\ndôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky. Uvedený princíp je jedným zo základných\nprincípov civilného sporového konania, ktorého podstata spočíva (okrem iného) v tom, že súd konkrétne\nprostriedky procesného útoku, ani prostriedky procesnej obrany v konaní, špecifikovať nemôže, a teda\nnemôže poučovať sporové strany o ich možnom ďalšom postupe v konaní.\n32. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k namietnutej procesnej vade konania podľa\n§ 420 písm. f) CSP (ku ktorej malo dôjsť nedostatočným odôvodnením súdnych rozhodnutí) dovolací\nsúd konštatuje, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho\nsúdu, ani súdu prvoinštančného) spočívajúcu v tom, že by svojim nesprávnym procesným postupom\nznemožnili dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V preskúmavanej veci tak podmienka prípustnosti\ndovolania v § 420 písm. f) CSP splnená nebola, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle\nustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n33. Dovolateľ v dovolaní dôvodí aj dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP ods. 1 písm. a) a písm. b)\nCSP, kedy po všeobecnom opise, čo sa rozumie právnym posúdením, za otázku zásadného právneho\nvýznamu označil otázku „Je možné započítať pohľadávky bez toho, aby bolo zo započítania zrejmé,\nktoré konkrétne pohľadávky dlžníka sa započítavajú na ktoré konkrétne pohľadávky veriteľa, kedy\nsa stretávajú, a teda kedy dochádza k ich zániku?“, smerujúc dovolanie k tomu, „čo je alebo má\nbyť obsahom započítania na to, aby bolo platným právnym úkonom a spôsobilým zániku pohľadávky\nžalobcu“.\n34. Dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 CSP nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti\nriešenia právnych otázok odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v\npodradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n35. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže ísť\no skutkovú otázku (k definícii skutkovej a právnej otázky sa najvyšší súd vyjadril v rozhodnutí sp. zn.\n3Cdo/27/2019). Vo vzťahu k právnej otázke dovolací súd ďalej pokračuje zdôraznením tej okolnosti,\nže musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení\n\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\nNapokon, s prihliadnutím na účel a zmysel dovolacieho konania z hľadiska nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ktorým je v prvom rade zjednocovanie právnej praxe a odstraňovanie právnej neistoty s\ncieľom dosiahnuť, aby na určitú právnu otázku dostala strana konania za rovnakých podmienok v zásade\nrovnakú odpoveď, a teda zabezpečenie jednotnosti vo výklade právnych noriem, je nutné, aby právna\notázka spĺňala prvok generality a univerzality, ktorý je vlastný všeobecne záväzným právnym predpisom.\n36. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom dovolania žalobcu v časti dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 CSP, je nútený konštatovať, že hoci dovolateľ formálne sformuloval otázku v znení „Je\nmožné započítať pohľadávky bez toho, aby bolo zo započítania zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky\ndlžníka sa započítavajú na ktoré konkrétne pohľadávky veriteľa, kedy sa stretávajú a teda kedy dochádza\nk ich zániku?“, túto za otázku, ktorá by spĺňala kritériá vyžadované zákonom, považovať možné nie\nje. V posudzovanom prípade odvolací súd totiž nevyslovil, že by sa mohli započítať pohľadávky bez\nkonkretizácie, alebo že by zo započítania nemalo byť zrejmé, kedy dochádza k ich stretu. Konajúce\nsúdy bezpochyby konkretizovali, ktorú pohľadávku si žalovaný uplatnil na započítanie a v akej výške konkrétne pohľadávku zo zmluvnej pokuty do výšky uplatnenej pokuty žalobcom. V prípade dovolateľom\nformulovanej otázky preto ide o otázku hypotetickú, nespĺňajúcu kritérium právnej otázky zakladajúcej\nprípustnosť dovolania (keďže túto nevymedzil spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP).\n37. Dovolací súd upozorňuje, že z dôvodu, že je viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho\ndôvodu, je potrebné, aby dovolateľ konkrétne vymedzil právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP] alebo ktorá je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP]. Táto požiadavka je umocnená\ntou skutočnosťou, že dovolateľ musí byť zastúpený advokátom ako osobou znalou práva, ktorá okolnosť\npredpokladá bezchybnosť podaných dovolaní. Uvedené korešponduje so závermi ústavného súdu v\njeho rozhodnutiach, vyžadujúcich aby „...právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto, aby z\ndovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho,\nv čom má spočívať táto nesprávnosť“ (I. ÚS 115/2020). V danom prípade však dovolateľ nevymedzil\nprávnu otázku a ani nešpecifikoval nesprávnosť právneho posúdenia veci (t. j. aké ustanovenie právneho\npredpisu alebo predpis samotný aplikovať mal, alebo aké vykladal nesprávne a pod.). Dovolaciemu\nsúdu neuniklo, že žalobca bol počas celého konania (a aj naďalej je aj v dovolacom konaní) zastúpený\nprávnym zástupcom, ktorá okolnosť predpokladá kvalifikovaný, na odborných znalostiach založený\npostup zastúpenej sporovej strany [pri ktorom zastúpení súd nemá ani všeobecnú poučovaciu povinnosť\no procesných právach a povinnostiach - viď § 160 ods. 1, 2, 3 písm. b) CSP]. V nadväznosti na uvedené\ndovolací súd upozorňuje, že absenciu základných náležitostí dovolania uplatneného podľa § 421 CSP\nnemôže nahrádzať a vlastným postupom dopĺňať dovolanie z dôvodu, že týmto postupom by došlo k\nnarušeniu princípu tzv. rovnosti zbraní.\n38. Sumarizujúc vyššie uvedené, keďže dovolateľ vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 421 nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP,\ndovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v tejto časti je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia\n§ 447 písm. f) CSP.\n39. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcu nie je daná podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP a ani podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa\nustanovenia § 447 písm. c) CSP, ako aj ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol bez toho, aby sa\nzaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n40. Keďže dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku podľa § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom).\n41. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262\n\nods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Zhotoviteľ sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie objednávateľa s úhradou faktúr; objednávateľ sa bránil jednostranným započítaním vlastnej zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie diela. Po dvoch zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu súd prvej inštancie žalobu zamietol pre zánik pohľadávky započítaním a odvolací súd rozsudok potvrdil, pričom sám doplnil vysporiadanie sa s námietkou premlčania poukazom na § 388 ods. 2 ObchZ. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí (§ 420 písm. f) CSP), keďže podľa neho súdy nezdôvodnili vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu ani určitosť započítacieho prejavu, a formuloval právnu otázku, či možno započítať pohľadávky bez ich konkretizácie (§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: odôvodnenia oboch rozhodnutí, posudzované v organickej jednote, spĺňajú požiadavky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie bol viazaný kasačným právnym názorom odvolacieho súdu a ďalšie námietky smerovali do skutkových zistení, ktorými je dovolací súd viazaný. Nastolená právna otázka bola hypotetická, lebo odvolací súd nevyslovil, že by sa pohľadávky mohli započítať bez konkretizácie, a dovolateľ zastúpený advokátom nevymedzil dovolací dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP; návrh na odklad vykonateľnosti sa tým stal neopodstatneným.", "pravna_veta": "Právna otázka relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou, ktorú odvolací súd skutočne riešil a na ktorej vyriešení založil svoje rozhodnutie, nie otázkou, ktorá podľa dovolateľa riešená byť mala; otázka formulovaná hypoteticky (napr. či možno započítať pohľadávky bez ich konkretizácie, hoci súdy započítavané pohľadávky konkretizovali) kritériá právnej otázky nespĺňa a dovolanie, v ktorom dovolateľ zastúpený advokátom nevymedzil dovolací dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP, sa odmietne podľa § 447 písm. f) CSP. Rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria z hľadiska odôvodnenia jeden celok a nemožno ich posudzovať izolovane; odvolací súd môže nedostatok odôvodnenia prvoinštančného rozsudku (napr. nevysporiadanie sa s námietkou premlčania) zhojiť vo vlastnom odôvodnení. Súd nie je povinný poučovať stranu o tom, akými dôkazmi má svoj nárok preukázať, a dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia súdov nižších inštancií (§ 442 CSP).", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 580 OZ", "§ 388 ods. 2 ObchZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/116/2023", "guid": "df05ac78-2be8-4b79-b43e-71566d226002:fd57c4c4-e736-493c-ad83-8b684eae4fad", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právna otázka", "vymedzenie dovolacieho dôvodu", "započítanie pohľadávok", "zmluvná pokuta", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia", "kasačná viazanosť", "premlčanie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}