{"guid": "27aec7e0-a26a-46b1-8bdd-9e63f6be866f:7c16086f-8104-4c4f-8a97-4f003aa548a8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7822200518.1", "spisova_znacka": "2Cdo/18/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/18/2025 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2026, sp. zn. 2Cdo/18/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7822200518.1", "identifikacne_cislo": "7822200518", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Zákonná koncentrácia konania (§ 154 CSP) predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktorá môže byť sprísnená sudcovskou koncentráciou (§ 153 CSP); prostriedky procesného útoku a obrany možno uplatniť až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, len vtedy, ak súd dôvodne neaplikoval sudcovskú koncentráciu. Ak strana svoje tvrdenie o hrubom porušení dobrých mravov obdarovaným (§ 630 OZ) nepodoprela dôkazom ani na výzvu súdu a návrh na výsluch svedka uplatnila až na pojednávaní bez vysvetlenia omeškania, odmietnutie tohto návrhu s poukazom na to, že by vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania v rozpore s princípom hospodárnosti (čl. 17 CSP), nie je porušením práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Prostý nesúhlas dovolateľa s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca (darca) sa domáhal určenia vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam z titulu vrátenia daru podľa § 630 OZ, pričom za hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou (obdarovanou, neskôr jeho manželkou) označil najmä jej neveru, urážky a zdržiavanie sa mimo spoločnej domácnosti. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, lebo tvrdené správanie nedosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, nevera nebola preukázaná a návrh na výsluch svedka podaný až na pojednávaní súd prvej inštancie odmietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu a hospodárnosť konania. Dovolateľ namietal podľa § 420 písm. f) CSP nevykonanie navrhnutého dôkazu v rozpore s § 154 CSP, nedostatočné posúdenie nevery a nesprávny názor o význame času darovania. Dovolací súd dovolanie zamietol: zákonná koncentrácia je len objektívnou hranicou, ktorú môže sprísniť sudcovská koncentrácia, žalobca neveru nepreukázal ani na výzvu súdu, žalovaná ju poprela už vo vyjadrení k žalobe a odmietnutie oneskoreného dôkazného návrhu bolo riadne odôvodnené. Úvahy nižších súdov o tom, či by preukázaná nevera mohla byť hrubým porušením dobrých mravov, boli vyslovené len hypoteticky pre úplnosť, a odvolací súd navyše žalobcovi v otázke významu času darovania dal za pravdu; prostý nesúhlas s odôvodnením dôvodnosť dovolania nezakladá.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "nazov": "§ 422 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "nazov": "§ 630 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-630", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-630"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-2", "nazov": "§ 153 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-179", "nazov": "§ 179 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-179", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-179"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-630", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-179", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c16086f-8104-4c4f-8a97-4f003aa548a8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7822200518.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7822200518.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7822200518.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/18/2025\n7822200518\n25. 06. 2026\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2026:7822200518.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Y. H., nar.\nB., trvale bytom Z., právne za stúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so sídlom Rožňava,\nCyrila a Metoda 4, IČO: 35 574 861, proti žalovanej S. M., nar. B., trvale bytom P., právne zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom Košice, Čajakova 5, IČO: 31 303 064, o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 1C/16/2022, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 9. mája 2024 sp. zn. 2Co/70/2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. februára 2023 č. k.\n1C/16/2022-92 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom\nnehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres V., obec Z., k. ú. Z., parcely registra „C“ evidovaných na\nkatastrálnej mape, pozemky - parc. č. XXX záhrada o výmere 319 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 372 m2 a stavba - rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXX, v podiele 1/1 v\npomere k celku (ďalej ako „nehnuteľnosti“) (výrok I.). Zároveň žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 39, § 126 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2, § 628 ods.\n1, ods. 2, § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“).\nSúd prvej inštancie konštatoval, že spornou skutočnosťou v prejednávanom spore bolo naplnenie\nskutkovej podstaty vrátenia daru podľa § 630 OZ a s tým spojená platnosť výzvy na vrátenie daru\nz 22. novembra 2021. Za hrubé porušenie dobrých mravov označil žalobca skutočnosť, že žalovaná\nnadviazala mimomanželský vzťah, neustále hrubo urážala žalobcu, správala sa neúctivo, viackrát sa\nzdržiavala mimo spoločnej domácnosti na dobu aj celého týždňa a dokonca sa vyhrážala, že žalobcu\nvyhodí z domu.\n3. Vyššie opísané správanie sa žalovanej podľa súdu prvej inštancie nebolo sústavné a značnej\nintenzity, preto ho nebolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Neúctivé správanie\nsa žalovanej voči žalobcovi, hrubé urážanie žalovaného, zdržiavanie sa žalovanej mimo spoločnej\ndomácnosti samé osebe nemohlo obstáť ako dôvod na vrátenie daru a bolo by možné ho vnímať len\n\nako prostú nevďačnosť obdarovanej. Navyše nebolo preukázané, že urážanie bolo značnej intenzity\na sústavné, ale vykazovalo známky momentálne krátkodobého afektu pri hádkach, ktoré žalovaná\npotvrdila. Známky momentálne krátkodobého afektu pri hádkach by vykazovali aj vyhrážky žalovanej,\nže darcu vyhodí z predmetného domu, avšak vyhrážky o vyhodení z domu neboli preukázané a tento\ndôvod na vrátenie daru bol v rozpore s nespornou skutočnosťou, že žalobca doposiaľ sám býva v\npredmetnom dome a žalovaná ho doposiaľ ani nevyzývala na jeho vypratanie. Ani ďalší z uplatnených\ndôvodov - zdržiavanie sa mimo spoločnej domácnosti v čase, keď žalovaná nepracovala v Rakúsku,\nsám osebe nespĺňal intenzitu vyžadovanú § 630 OZ. Žalovaná nepoprela, že sa často zdržiavala u\nmatky, avšak bolo to z dôvodu, aby zarobila ďalšie peniaze na fungovanie spoločnej domácnosti so\nžalobcom, čo žalobca nepoprel. V súvislosti s mimomanželskou známosťou žalovanej bolo podľa\nprvoinštančného súdu podstatné, že k darovaniu nehnuteľností došlo ešte v roku 2008, keď strany\nsporu neboli manželmi, pretože manželstvo uzavreli až v roku XXXX, preto hlavným dôvodom hrubého\nporušenia dobrých mravov nemohla byť nevera žalovanej.\n4. Zamietnutie návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu Q. I., ktorým mala byť preukázaná nevera\nžalovanej pred rozvodom manželstva strán sporu súd odôvodnil tým, že ak by uvedenému návrhu\nvyhovel, vyžadovalo by to nariadenie ďalšieho pojednávania, čo by bolo v rozpore s princípom\nhospodárnosti v čl. 17 CSP, pričom v zmysle § 153 CSP bolo nevhodné, že žalobca predložil daný návrh\naž na pojednávaní, čo mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku\nna vytýčenie ďalšieho pojednávania. Neobstálo ani tvrdenie žalobcu, že o osobe navrhovaného svedka\nsa dozvedel tesne pred pojednávaním, nakoľko žalobca bol zastúpený právnym zástupcom, ktorého\npovinnosťou bolo podať kvalifikovanú žalobu, v ktorej sú skutočnosti podporené dôkazmi. Navyše návrh\nna výsluch svedka nebol bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného\ndokazovania, pretože neveru ako dôvod na vrátenie daru žalobca uviedol aj vo výzve na vrátenie\ndaru z 22. novembra 2021. Ani preukázaná údajná nevera žalovanej pred rozvodom manželstva by\nnemohla byť považovaná za dostatočný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 630 OZ v danej veci, keďže\npodľa názoru prvoinštančného súdu neboli preukázané okolnosti preukazujúce zneváženie dôstojnosti\nžalobcu.\n5. Z vykonaných dôkazov dospel prvoinštančný súd ku skutkovým zisteniam o nepreukázaní takého\nsprávania sa žalovanej voči žalobcovi, ktoré by napĺňalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov a z\ntakto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vrátenie\ndaru žalovanou žalobcovi.\nII.\nKonanie pred odvolacím súdom\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v\nKošiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 9. mája 2024 č. k. 2Co/70/2023-134 tak, že\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej proti žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n7. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom neboli naplnené, nakoľko\nskutkové a právne závery súdu prvej inštancie považoval za správne a v celom rozsahu sa stotožnil\ns dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho záverom, tieto si\nosvojil a v podrobnostiach na ne odkázal (§ 387 ods. 2 CSP).\n8. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie doplnil, že tvrdenia\nžalobcu (s výnimkou popisu udalostí z 13. a 14. 11. 2021) o sústavnom porušovaní dobrých mravov\nzo strany žalovanej boli tak všeobecného a nekonkrétneho charakteru, že z nich nebolo možné bez\nďalšieho doplnenia, aj ak by boli pravdivé a preukázané, vyvodiť záver o sústavnom porušovaní dobrých\nmravov. Osobitne zdôraznil, že v podanej žalobe ani v ďalšom priebehu konania žalobca nepredniesol\ntvrdenie, že by následkom nevery žalovanej bolo jeho poníženie (navonok), ani to, že by v dôsledku\njej správania bol vystavený neľudskému zaobchádzaniu, prípadne iným závažným dôsledkom (zníženie\njeho vážnosti alebo dôstojnosti). Len takéto tvrdenie by podľa odvolacieho súdu bolo možné považovať\nza hrubé porušenie dobrých mravov, ale žalobca vychádzal len z toho, že nevera žalovanej ako taká,\nktorú žalovaná poprela, bola sama osebe dostatočným dôvodom pre vznik práva žalobcu na vrátenie\ndaru. Nevera samotná však nepredstavuje v zmysle ustálenej judikatúry dostatočný dôvod pre vrátenie\n\ndaru, je potrebné prihliadať i na skutočnosti týkajúce sa príčin rozvratu manželstva a tiež okolnosti\nsúvisiace s prejavmi, či následkami nevery navonok.\n9. Podľa odvolacieho súdu manželská nevera nepochybne predstavuje konanie v rozpore s dobrými\nmravmi, no súd prvej inštancie podľa neho správne poukázal na to, že predpokladom úspešného\nuplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len\njeho samotná nevďačnosť, ale iba také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, a že aj v prípade manželskej nevery\nako dôvodu na vrátenie daru by malo ísť o neveru tzv. kvalifikovanú, tzn. spojenú so znevážením\ndruhého manžela, resp. jeho neprijateľným ponížením. Ďalej zdôraznil, že v preskúmavanej veci súd\nprvej inštancie postupoval správne, keď dôsledne vychádzal z tvrdení žalobcu, o ktoré opieral dôvodnosť\npodanej žaloby a rešpektujúc rovnosť strán posudzoval oprávnenosť požiadavky žalobcu na vrátenie\ndaru iba v intenciách jeho skutkových tvrdení, prezentovaných v priebehu konania.\n10. Argumentáciu žalobcu, že už samotná nevera obdarovanej manželky, v tomto prípade žalovanej,\npredstavuje z hľadiska intenzity porušenie dobrých mravov právo domáhať sa vrátenia daru, považoval\nodvolací súd rovnako za nedôvodnú, nakoľko posúdenie intenzity porušenia dobrých mravov vždy závisí\nod komplexného posúdenia všetkých okolností, za akých k tomuto porušeniu došlo; na ktorú skutočnosť\nkonštantne poukazujú aj súdy vo svojej rozhodovacej činnosti.\n11. V nadväznosti na vyššie uvedené bolo v preskúmavanej veci pre účely posúdenia kvalifikovaného\nrozporu správania sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi významné nielen zohľadnenie samotnej\nnevery žalovanej, avšak i všetkých ďalších okolností danej veci, za ktoré nepochybne treba považovať\naj príčiny rozvratu manželstva sporových strán.\n12. Žalobcom tvrdená nevera žalovanej za trvania manželstva, resp. nadviazanie známosti s iným\nmužom, nebola preukázaná. Najmä nebola tvrdená, resp. argumentovaná ani žalobcom ani žalovanou\nv konaní o rozvod manželstva, v ktorom súd v súlade s právnou úpravou Zákona o rodine zisťoval\npríčiny rozvratu manželstva. Ani jeden z manželov neveru netvrdil, ako bolo zrejmé z predloženej\nzápisnice o pojednávaní (sp. zn. 10Pc/2/2022). Argumentácia žalobcu v tej súvislosti, že keďže on\ns rozvodom súhlasil, nevyjadroval sa k dôvodom žalovanej na rozvod manželstva (pričom žalovaná\nza dôvod manželskú neveru neoznačila, ani zo strany žalobcu ani vlastnú) a tieto len potvrdil, resp.\nprevzal, nebola spôsobilá vyvrátiť z konania o rozvod manželstva vyplývajúci záver, že manželská\nnevera nebola medzi tunajšími sporovými stranami vôbec riešená. Odvolací súd dospel k záveru, že ak\nby aj k manželskej nevere došlo, osobnosti žalobcu sa nedotkla, keďže preň nemala ani taký význam,\naby ju uviedol ako dôvod, hoc aj len jeden z viacerých, rozvratu manželstva. Na preukázanie manželskej\nnevery žalovanej žalobca neoznačil žiaden dôkaz ani v žalobnom návrhu, ani v žalobnej replike na\nvyjadrenie žalovanej k žalobnému návrhu, aj keď žalovaná vo vyjadrení jeho tvrdenia o nevere poprela.\nNebolo možné dať za pravdu žalobcovi, že by žalovaná jeho tvrdenia o jej manželskej nevere, resp.\nnadviazaní mimomanželského vzťahu, nebola poprela a súhlasila s ním a ani súhlasiť s opakovane\nprezentovaným názorom žalovaného, že tým, že žalovaná vôbec nereagovala na jeho výzvu na vrátenie\ndaru, s dôvodmi, ktoré vo výzve uviedol, súhlasila a nenamietala ich, a teda podľa žalobcu sa tieto\n„zakladajú na pravde“.\n13. Odvolací súd nesúhlasil s odvolateľom ani v tom, že súd prvej inštancie mal skúmať tvrdenú neveru\nžalovanej vo vzťahu k hrubému porušeniu dobrých mravov dôslednejšie, nakoľko v danej veci žalobca\nnetvrdil žiadne okolnosti, ktoré by mohli znamenať, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Z\njeho strany išlo o tvrdenia len všeobecného rázu bez potrebných konkrétností, na ktoré vo všeobecnosti\nnebolo možné prihliadnuť a reálne ich zohľadniť, pretože nemali potrebnú vypovedaciu hodnotu, ktorú\nby bolo možné následne hodnotiť.\n14. V súvislosti s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý\ndôkaz, výsluchom svedka Q. I., čo odôvodnil sudcovskou koncentráciou konania (§ 153 CSP) a\nzásadou hospodárnosti konania, odvolací súd s dôvodmi súdu prvej inštancie súhlasil, keďže žalobca\nmal možnosť a súčasne i povinnosť predložiť a označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdenej nevery\nžalovanej už v žalobnom návrhu, prípadne neskôr, avšak tak, aby navrhnutý dôkaz mohol súd vykonať\nna nariadenom pojednávaní. Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil ani súdu prvej inštancie, ani v\n\npodanom odvolaní argumentáciu, že totožnosť priateľa žalovanej, výsluch ktorého navrhol, sa mu\npodarilo zistiť tesne pred pojednávaním.\n15. Pre úplnosť odvolací súd dodal, že dal za pravdu odvolateľovi v tej jeho odvolacej argumentácii,\nže názory súdu prvej inštancie, ktorý za podstatnú skutočnosť, posudzujúc, či sú dané dôvody na\nvrátenie daru (na naplnenie skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka), vychádzal (aj) z toho,\nže k darovaniu nehnuteľností došlo v roku 2008, kedy ešte žalobca a žalovaná neboli manželmi,\nkeďže manželstvo uzavreli v roku XXXX, a preto dôvodil, že hlavným dôvodom hrubého porušenia\ndobrých mravov nemohla byť nevera žalovanej, aj ak by bola preukázaná. S týmto záverom odvolací\nsúd nesúhlasil, považoval ho za neopodstatnený a nesprávny. Avšak súd prvej inštancie zamietnutie\nžaloby nezaložil len na tejto úvahe, a teda ani jej nesprávnosť nemôže byť prekážkou vecnej správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie. V danej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo zo záveru, že\nnebol splnený zákonný predpoklad na vyhovenie žalobe spočívajúci v kvalifikovanom porušení dobrých\nmravov žalovanou voči žalobcovi, keď hrubým porušením nemohla byť len nevera sama osebe. V\ndôsledku tejto skutočnosti, nepreukázania hrubého porušenia dobrých mravov sa neobnovilo vlastnícke\nprávo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam.\nIII.\nDovolanie žalobcu\n16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“), ktorého\nprípustnosť odôvodnil § 420 písm. f) CSP.\n17. Za nesprávny procesný postup v zmysle § 420 písm. f) CSP považoval dovolateľ postup\nodvolacieho súdu, ktorý mu spolu s prvoinštančným súdom nesprávnym procesným postupom\nznemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n18. Porušenie práv podľa dovolateľa spočíva v nasledovných pochybeniach a nedostatkoch:\n- odvolací súd v odsekoch 14. - 16. napadnutého rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie nemožno\nvytknúť nesprávny právny názor vyjadrený v ods. 29. - 32. rozsudku pri posúdení sporu\npodľa § 630 OZ. S jeho posúdením žalobca nesúhlasil, pretože nebolo vykonané vo vzájomných\nsúvislostiach uvádzaných žalobcom v žalobe a výzve na vrátenie daru. Súdy nezaujali stanovisko k\nsústavnému porušovaniu dobrých mravov tak, ako ich opisoval žalobca a najmä k tomu, že žalovaná\nsa svojím správaním počas dlhšej doby pripravovala na to, že žalobcu pripraví o rodinný dom, keď\nnahovorila žalobcu aj k zrušeniu vecného bremena zriadeného vo forme bezplatného doživotného\nbývania a užívania darovaných nehnuteľností, ku ktorému zrušeniu došlo v roku 2013, nadviazala pomer\ns iným mužom a žalovaná sa odhlásila z trvalého pobytu už dňa 08. 03. 2021, o čom žalobca nemal\nvedomosť a je zrejmé, že svoje konanie plánovala a svojím správaním sústavne hrubo porušovala\ndobré mravy. Žalobca nesúhlasí s tým, že súd bez vykonania náležitého dokazovania uzavrel, že\nžalobca mal mimomanželskú známosť pred uzavretím manželstva a aj počas manželstva. Správanie\nžalovanej mal súd vyhodnotiť nepochybne ako amorálne a neakceptovateľné a ako veľký nevďak zo\nstrany obdarovanej. Súd prvej inštancie a odvolací súd mal podľa žalobcu povinnosť skúmať túto\nneveru žalovanej vo vzťahu k hrubému porušeniu dobrých mravov dôslednejšie so zreteľom na všetky\nokolnosti posudzovaného prípadu;\n- žalobca nesúhlasil s odôvodnením zamietnutia jeho návrhu na vypočutie svedka súdom prvej inštancie\n(ods. 33 rozsudku súdu prvej inštancie), s ktorým sa odvolací súd sa stotožnil, čím došlo k porušeniu\njeho práva na spravodlivý proces, pretože súd v rozpore s § 154 CSP nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý\nbol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca zistil totožnosť a bydlisko navrhovaného\nsvedka až tesne pred pojednávaním, preto jeho právny zástupca pri prednese obsahu žaloby navrhol\ntohto svedka predvolať a vypočuť v prípade, ak by žalovaná poprela neveru, ktorú dovtedy nepopierala;\n- dovolateľ považuje za nesprávny aj názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, podľa ktorého\nmimomanželská známosť žalovanej s iným mužom, aj keby bola preukázaná, nemôže byť hlavným\ndôvodom hrubého porušenia dobrých mravov. K tomuto zisteniu súd prvej inštancie dospel na základe\njeho konštatovania, že k darovaniu nehnuteľností došlo ešte v roku 2008, kedy strany sporu neboli\nmanželmi, pretože manželstvo uzavreli až v roku XXXX, čo považoval súd za podstatnú skutočnosť.\nPodľa dovolateľa samotná skutočnosť, kedy došlo k darovaniu, nemôže byť predsa podstatnou\nskutočnosťou pre posúdenie toho, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. Z vykonaného\n\ndokazovania vyplynulo, že žalovaná prejavila veľký nevďak voči žalobcovi spočívajúci v jej správaní\nnajmä v období rokov 2020 - 2022, ktoré je možné kvalifikovať ako hrubé, sústavné porušovanie\ndobrých mravov značnej intenzity, ktoré v dôsledku trvania, priebehu, ako aj vplyvu na darcu nadobudlo\npovahu hrubého porušenia dobrých mravov. V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie nepochybne\ndôslednejšie posudzovať, a najmä vykonať dokazovanie na žalobcom tvrdenú opakovanú neveru\nžalovanej počas trvania manželstva, pretože zákonné ustanovenia Zákona o rodine sa navzájom\nprelínajú ako normy právne s normami morálnymi, mravnými, ktoré je ťažko navzájom oddeliť. Neobstojí\npreto konštatovanie súdu, že aj preukázaná nevera žalovanej pred rozvodom manželstva by nemohla\nbyť považovaná za dostatočný dôvod pre aplikáciu § 630 OZ.\n19. Na základe uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudky odvolacieho a prvoinštančného\nsúdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n20. Z vyjadrenia žalovanej k dovolaniu vyplynulo, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje\nza správne a dostatočne odôvodnené. Podľa jej názoru v rozhodovanej veci nebola daná prípustnosť\ndovolania z hľadiska namietaných vád zmätočnosti uvedených v ustanovení § 420 písm. f) CSP, preto\nnavrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania\nvoči žalobcovi v plnom rozsahu.\nIV.\nKonanie o dovolaní\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané aj predpoklady prípustnosti\ndovolania.\n22. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\na to z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017,\n3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd je viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n23. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,\n5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n24. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (pozri sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017,\n7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n25. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\n26. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\n\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n27. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných ústavou. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých\nrozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd\nviedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti\njej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n28. Dovolací súd zdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí\njeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich\norganickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a\nstručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu tak v sebe zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n29. Dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv\núčastníkov konania v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, a teda ani porušenie ich práva\nna spravodlivý proces.\n30. Právomoc konať o spore, ktorého sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké\ndôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho\nvykonanie (I. ÚS 52/03). Dokazovanie je časťou občianskeho sporového konania, v ktorom si súd\nvytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Dovolací súd nie je skutkovým súdom.\n31. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\n\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať\nodpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).\n32. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho\nsúčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\nPodľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom\njeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.\n33. Žalobca sa určenia jeho vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom daru, domáhal\nz titulu tzv. „odvolania daru“ na základe výzvy na vrátenie daru. Náležitosťou takého právneho\núkonu musí byť aj určenie, čo darca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným.\nStrany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje\ntvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základných\nprincípov CSP).\nPodľa čl. 17 Základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a\nneprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPodľa § 153 (Sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie\nsú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť\na hospodárnosť konania (ods. 1).\nPodľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania\nalebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\nPodľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\nPodľa § 179 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.\n34. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie\nje výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu\nnezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je\nnesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a\nhodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla\nnajavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne\nposudzovaných skutkových okolností bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnili ich irelevantnosť.\n35. V preskúmavanej veci dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, či\npostupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu procesných práv do takej miery, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, ktorého intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé\nporušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania. Namietaný\nprocesný postup odvolacieho súdu, ktorý založil rozhodnutie na vykonaných dôkazoch súdom prvej\ninštancie, dovolací súd nepovažoval za postup smerujúci k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným\nsúdom prvej inštancie, čo znamená, že sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti napadnutého\nrozhodnutia, resp. na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody. Preskúmavacia činnosť\n\nodvolacieho súdu všeobecne spočíva v tom, že odvolací súd skúma, či rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvyhovuje procesnému, ako aj hmotnému právu. Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom zisteným\nsúdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Koncentračná zásada a princíp neúplnej apelácie sa prejavujú v\nodvolacom konaní v tom, že v zásade nie sú prípustné nové substancovania skutkových tvrdení, ani nové\ndôkazné návrhy s výnimkou zakotvenou v § 384 CSP. Odvolací súd v rámci neúplnej apelácie je viazaný\nskutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, pričom svoju pozornosť primárne zameriava na\nskúmanie vecnej správnosti zákonnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov uplatnených\nv odvolaní (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 152/2010). V danom\nprípade sa však odvolací súd stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, ako\naj s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). V takom prípade sa môže v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti ďalšie dôvody, čo v danom prípade odvolací súd realizoval v bodoch 12. až 26. odôvodnenia\njeho rozsudku.\n36. Nadväzujúc na vyššie uvedené najvyšší súd dovolaciu námietku dovolateľa ohľadne nesplnenia\npodmienok pre aplikáciu tzv. sudcovskej koncentrácie považuje za nedôvodnú a má za to, že rozhodnutia\noboch súdov nižšej inštancie nie sú v tejto časti arbitrárne, tak ako to namieta dovolateľ. V danej spojitosti\ndovolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoj procesný postup ohľadne neprihliadnutia na nový\nnávrh na vykonanie dokazovania riadne odôvodnil v bode 33. odôvodnenia jeho rozsudku, z ktorého\njednoznačne vyplýva dôvod neprihliadnutia na žalobcom navrhovaný dôkaz, pričom aj odvolací súd\nsa veľmi podrobne zaoberal otázkou sudcovskej koncentrácie (viď body 17., 22. až 25. odôvodnenia\nodvolacieho súdu).\n37. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že nevykonanie dôkazu - výsluchu svedka nie je v súlade s\nustanovením § 154 CSP, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonná koncentrácia konania\npredstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov\nprocesnej obrany, avšak táto časová hranica môže byť, a v danom prípade aj bola, ešte sprísnená\nuplatnením sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nmožno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí avšak iba vtedy, ak\nsúd dôvodne neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP).\n38. Žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou vo vzťahu k nemu vo výzve na vrátenie\ndaru i v žalobe označil neveru žalovanej počas trvania ich manželstva. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu\nvšak nepredložil žiadny dôkaz a neurobil tak ani na základe výzvy súdu na preukázanie jeho tvrdení\nv lehote 15 dní (uznesenie súdu prvej inštancie z 27. apríla 2022 -č. l. 38 spisu), doručenej jeho\nprávnemu zástupcovi dňa 29. 04. 2022, keď nepožiadal ani o predĺženie tejto lehoty a neuviedol ho\nani v žalobnej replike. Mylný je názor dovolateľa, že tak nemusel urobiť, lebo žalovaná nepoprela toto\ntvrdenie, obsiahnuté už vo výzve na vrátenie daru, a že ho nepoprela ani vo vyjadrení k žalobe. Ako\nvyplýva zo spisu, žalobkyňa poprela dôvodnosť žaloby a v nej tvrdeného konania (vrátane udávanej,\nale bližšie nekonkretizovanej nevery) ako konania hrubo porušujúceho dobré mravy už vo vyjadrení k\nžalobe, ktoré bolo žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) doručené dňa 06. 06.\n2022 (č. l. 54 spisu).\n39. Pokiaľ žalobca až na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 01. 02. 2023 začal tvrdiť, že žalovaná\nsa nevery počas manželstva dopustila s Q. I., „ku ktorému sa mesiac po rozvode nasťahovala\na žila s ním“, a toto omeškanie s uplatnením tvrdenia odôvodnil tým, že sa nevedel dopátrať, o koho\nide, pričom ani bližšie nevysvetlil tvrdenie, že sa to dozvedel až „tesne pred pojednávaním“, dovolací\nsúd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý návrh na výsluch tejto osoby zamietol s\npoukazom na to, že „by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore s\nprincípom hospodárnosti v čl. 17 CSP“, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd (bod 33. odôvodnenia jeho\nrozsudku) bol správny a týmto postupom žalobcovi nebolo znemožnené uskutočňovať jeho procesné\npráva v miere predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP.\nPodľa § 191 ods. 1 CSP (Hodnotenie dôkazov) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo.\n\n40. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n41. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n42. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n43. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie, jeho súčasťou však nie je právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov.\n44. Žalobca v podanom dovolaní ďalej namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 420\npísm. f) CSP aj v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia správania sa žalovanej ako menej významné\nporušenie dobrých mravov, keď z vykonaného dokazovania podľa neho vyplýva, že žalovaná prejavila\nvoči žalobcovi veľký nevďak, spočívajúci v jej správaní najmä v období rokov 2020 - 2022 (v dovolaní\nbližšie konkretizovaného, iba s akcentom na tvrdenú neveru žalovanej), ktoré je podľa neho možné\nkvalifikovať ako hrubé, sústavné porušovanie dobrých mravov značnej intenzity.\nNamietané správanie sa žalovanej v období rokov 2020 - 2022 žalobca v dovolaní s výnimkou tvrdenej\nnevery bližšie konkretizoval. Opakovane v tejto súvislosti namieta, že súd prvej inštancie mal\nvykonať dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka, keďže nevera vnáša do manželského vzťahu\nnedôveru a tým ohrozuje zásadným spôsobom ďalšie trvanie manželstva, pričom právna prax najvyšších\nsúdnych autorít zaraďuje medzi skutkové podstaty dobrých mravov aj úctu k zásadám rodinného\na manželského života; neobstojí preto konštatovanie súdu, že aj preukázaná nevera žalovanej pred\nrozvodom by nemohla byť považovaná za dostatočný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 630 OZ.\nKonkrétne nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie (v bode 29. a 30. odôvodnenia jeho rozsudku),\nže „je podstatná tá skutočnosť, že k darovaniu nehnuteľností došlo ešte v roku 2008, keď strany\n\nsporu neboli manželmi, pretože manželstvo uzavreli až v roku XXXX. Preto má súd za to, že hlavným\ndôvodom hrubého porušenia dobrých mravov nemôže byť nevera žalovanej, aj ak by bola preukázaná.“\nDovolateľ tu opomenul, že odvolací súd mu v tejto časti dal za pravdu (viď bod 27. odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). Odvolací súd ale súčasne skonštatoval, že „Avšak súd prvej inštancie zamietnutie\nžaloby len na tejto úvahe nezaložil, a teda ani jej opodstatnenosť/nesprávnosť nemôže byť prekážkou\nvecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. V danej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nzo záveru, že nebol splnený zákonný predpoklad na vyhovenie žalobe spočívajúci v kvalifikovanom\nporušení dobrých mravov žalovanou voči žalobcovi, ktorým hrubým porušením nie je len nevera sama\nosebe. V dôsledku tejto skutočnosti, nepreukázania hrubého porušenia dobrých mravov sa neobnovilo\nvlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam.“\n45. Rovnako žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že „Ak by aj bola preukázaná\nsamotná nevera žalovanej (...) ani z ustálenej judikatúry ... nevyplýva, že by samotnú neveru manželky\nbolo potrebné považovať za také správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré sa dotknutý\nmanžel môže úspešne domáhať vrátenia daru.“ (...), resp. v tom súhlasnou úvahou odvolacieho súdu.\n46. Uvedenú námietku hodnotenia iba možnej, ale nepreukázanej nevery vyhodnotil dovolací súd ako\nnedôvodnú práve s ohľadom na vyššie konštatovanú nedôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\npre záver o správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, spočívajúceho v odmietnutí vykonania\ndokazovania výsluchom svedka a nepreukázania tvrdenia žalobcu o nevere žalovanej. Dovolací súd\npovažuje za potrebné poukázať aj na to, že prostý nesúhlas dovolateľa s odôvodnením rozsudku\nodvolacieho súdu nezakladá dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n47. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu naviac\nvyplýva, že k otázke, či (tvrdená, ale nepreukázaná) nevera manželky môže byť hodnotená ako\nhrubé porušenie dobrých mravov, sa tak súd prvej inštancie ako aj súd odvolací vyjadrili len pomimo,\nhypoteticky, pre úplnosť. V tomto kontexte je potrebné chápať aj v dovolaní namietanú úvahu súdu prvej\ninštancie v bode 30. odôvodnenia jeho rozsudku, ako aj odvolacieho súdu v bodoch 17., posledná veta\naž bod 20. odôvodnenia jeho rozsudku ohľadom jeho úvahy o možnosti vyhodnotenia (preukázanej)\nnevery ako konania hrubo porušujúceho dobré mravy.\n48. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol podľa § 448 CSP ako nedôvodné.\n49. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol vzhľadom na plný\núspech žalovanej v tomto konaní tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, v súlade s § 453 ods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca (darca) sa domáhal určenia vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam z titulu vrátenia daru podľa § 630 OZ, pričom za hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou (obdarovanou, neskôr jeho manželkou) označil najmä jej neveru, urážky a zdržiavanie sa mimo spoločnej domácnosti. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, lebo tvrdené správanie nedosahovalo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, nevera nebola preukázaná a návrh na výsluch svedka podaný až na pojednávaní súd prvej inštancie odmietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu a hospodárnosť konania. Dovolateľ namietal podľa § 420 písm. f) CSP nevykonanie navrhnutého dôkazu v rozpore s § 154 CSP, nedostatočné posúdenie nevery a nesprávny názor o význame času darovania. Dovolací súd dovolanie zamietol: zákonná koncentrácia je len objektívnou hranicou, ktorú môže sprísniť sudcovská koncentrácia, žalobca neveru nepreukázal ani na výzvu súdu, žalovaná ju poprela už vo vyjadrení k žalobe a odmietnutie oneskoreného dôkazného návrhu bolo riadne odôvodnené. Úvahy nižších súdov o tom, či by preukázaná nevera mohla byť hrubým porušením dobrých mravov, boli vyslovené len hypoteticky pre úplnosť, a odvolací súd navyše žalobcovi v otázke významu času darovania dal za pravdu; prostý nesúhlas s odôvodnením dôvodnosť dovolania nezakladá.", "pravna_veta": "Zákonná koncentrácia konania (§ 154 CSP) predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktorá môže byť sprísnená sudcovskou koncentráciou (§ 153 CSP); prostriedky procesného útoku a obrany možno uplatniť až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, len vtedy, ak súd dôvodne neaplikoval sudcovskú koncentráciu. Ak strana svoje tvrdenie o hrubom porušení dobrých mravov obdarovaným (§ 630 OZ) nepodoprela dôkazom ani na výzvu súdu a návrh na výsluch svedka uplatnila až na pojednávaní bez vysvetlenia omeškania, odmietnutie tohto návrhu s poukazom na to, že by vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania v rozpore s princípom hospodárnosti (čl. 17 CSP), nie je porušením práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Prostý nesúhlas dovolateľa s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 153 ods. 1 CSP", "§ 153 ods. 2 CSP", "§ 154 CSP", "čl. 17 CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 630 OZ", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/70/2023", "guid": "6c0ecff7-bdca-4183-b461-afb565692b4d:37e25ed8-7bbd-4217-bafa-5703b7b69cef", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vrátenie daru", "hrubé porušenie dobrých mravov", "sudcovská koncentrácia konania", "zákonná koncentrácia konania", "dôkazné bremeno", "právo na spravodlivý proces", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:0f5efbc7-0d88-4a1e-840f-6414f8e2a3f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2010 z 20. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-20", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f5efbc7-0d88-4a1e-840f-6414f8e2a3f1"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}, {"guid": "f0653401-6cf7-4e2a-80a2-f3a60ab6c4b2:a668111b-38fc-4fc8-905b-878cd1e3ca19", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/70/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/70/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0653401-6cf7-4e2a-80a2-f3a60ab6c4b2:a668111b-38fc-4fc8-905b-878cd1e3ca19"}], "citovane_v": []}