{"guid": "a0893f6b-2a67-4437-8d47-8539841df10a:a6e117d3-f995-4e8d-80f5-25a978271c9e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7820201089.1", "spisova_znacka": "3Obdo/7/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/7/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 3Obdo/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7820201089.1", "identifikacne_cislo": "7820201089", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": "Záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi podnikateľmi je relatívnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka aj vtedy, ak veriteľ nemá poskytovanie pôžičiek v predmete podnikania a pôžičku poskytol jednorazovo a bezúročne; obchodné záväzkové vzťahy vznikajú nielen v rámci predmetu podnikania (činnosť základná), ale aj z činností s ním súvisiacich (činnosť akcesorická), pričom obe kritériá relatívneho obchodu – povaha strán ako podnikateľov a súvislosť záväzku s ich podnikateľskou činnosťou – musia byť splnené kumulatívne už pri vzniku záväzku. Rozhodujúce je, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení; absencia dohody o úrokoch sama osebe neznamená, že pôžička nebola poskytnutá v rámci podnikateľskej činnosti veriteľa, keďže otázka dosiahnutia zisku môže byť súčasťou jeho podnikateľskej stratégie. Na posúdenie vzťahu ako obchodnoprávneho nemá vplyv, že sa naň podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke; premlčanie nárokov z takejto zmluvy sa spravuje Obchodným zákonníkom.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca (fyzická osoba – podnikateľ) previedol na účet žalovanej obchodnej spoločnosti 25 000 eur ako bezúročnú pôžičku bez dohodnutej splatnosti a po necelých štyroch rokoch sa domáhal jej vrátenia. Žalovaná namietala premlčanie s tým, že ide o občianskoprávny vzťah s trojročnou premlčacou dobou, lebo žalobca nemá oprávnenie poskytovať pôžičky, pôžičku poskytol jednorazovo a bez úroku, takže nie sú splnené znaky podnikania (sústavnosť, dosahovanie zisku). Súdy nižších inštancií posúdili vzťah ako relatívny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka so štvorročnou premlčacou dobou (§ 397 ObZ) a žalobe vyhoveli. Najvyšší súd pripustil dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže otázka, či môže byť jednorazová bezúročná pôžička medzi podnikateľmi obchodnoprávnym vzťahom bez splnenia kritérií § 2 ods. 1 ObZ, nebola v jeho praxi riešená, dovolanie však zamietol: § 261 ObZ je kogentná úvodná norma, ktorá vyžaduje len, aby sa záväzok medzi podnikateľmi týkal ich podnikateľskej činnosti, čo zahŕňa aj akcesorické činnosti mimo zapísaného predmetu podnikania, a prevod prostriedkov z účtu živnostníka na účet obchodnej spoločnosti nemožno posúdiť ako občianskoprávny vzťah. Námietku nedostatočného odôvodnenia podľa § 420 písm. f) CSP súd odmietol, lebo odvolací súd svoje posúdenie nezaložil na naplnení znakov sústavnosti a zisku, a na tieto argumenty preto nemusel osobitne odpovedať; rozhodnutie krajského súdu, ktorým dovolateľka argumentovala, nie je rozhodnutím dovolacieho súdu a nie je preň záväzné.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6e117d3-f995-4e8d-80f5-25a978271c9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7820201089.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7820201089.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7820201089.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/7/2025\n7820201089\n27. 05. 2026\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2026:7820201089.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu: Attila Ondrej\nAUTOCENTRUM, so sídlom Gemerská 563, 049 51 Brzotín, IČO: 32 997 876, zastúpeného JUDr.\nJozefom Chmurom, advokátom, so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n45 008 248, proti žalovanej: TONE s.r.o., so sídlom Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 216\n640, zastúpenej Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 247 161, o zaplatenie 25 000 eura s príslušenstvom, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/44/2024-271 z 15. mája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 4Cob/44/2024-271 z 15. mája 2024\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. zmenil výrok I. rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k.\n12Cb/2/2020-218 z 12. mája 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 12Cb/2/2020-258 z 4. marca\n2024 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25\n000 eura, úrok z omeškania vo výške 9.00% ročne zo sumy 25 000 eura od 14. mája 2020 do zaplatenia,\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eura, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vo výroku II. potvrdil výrok II. rozsudku\nsúdu prvej inštancie a vo výroku III. priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu\nprvej inštancie dňa 3. apríla 2020 si žalobca uplatnil pohľadávku proti žalovanej vo výške 25 000 eura\ntitulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 6. apríla 2016. Peňažné prostriedky v sume 25\n000 eura uhradil žalovanej obchodnej spoločnosti na jej účet v ten istý deň, t. j. dňa 6. apríla 2016, čo\nnesporne vyplýva z výpisu z účtu žalobcu vo VÚB, a.s.. V tomto výpise v kolónke Informácia pre príjemcu\nje uvedené „pôžička“. Táto úhrada nebola počas celého konania sporná vyplývajúc z výpovedí žalobcu,\nkonateľky žalovanej aj svedka. Sporným bol iba titul pohľadávky - zmluva o úvere, ktorý súd prvej\ninštancie správne prekvalifikoval na zmluvu o pôžičke, v zmysle záverov predchádzajúceho rozhodnutia\nodvolacieho súdu (uznesenie č. k. 4Cob/125/2022-178 zo dňa 20. decembra 2022) s prihliadnutím\nna charakter zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, pri ktorom zmluva vznikne až uskutočnením\nreálneho odovzdania a prijatia predmetu pôžičky, čo bolo v predmetnej veci žalobcom aj preukázané.\nRovnako strany sporu zhodne tvrdili, že uvedená pôžička bola bezúročná.\n2.1. K žalovanou namietanému definovaniu záväzku zo zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu ako\nobchodnoprávneho vzťahu odvolací súd poukázal na bod 23. svojho predchádzajúceho rozhodnutia\n\n(sp. zn. 4Cob/125/2022), že zmluvu o pôžičke môžu uzatvoriť aj podnikatelia, ak to súvisí s ich\npodnikateľskou činnosťou, teda nielen peňažný ústav alebo spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti\nposkytovanie úverov. Na takýto vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi podnikateľmi, ktorým\nje aj žalovaná, je preto potrebné aplikovať ustanovenia § 261 ods. 1, 8 a 9 Obchodného zákonníka\n(ďalej aj „ObZ“), podľa ktorých sa Obchodným zákonníkom spravujú vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré\nsa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ak pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvoria zmluvu,\nktorá nie je upravená v Obchodnom zákonníku, ale v Občianskom zákonníku, napríklad aj zmluva o\npôžičke, upravená v § 657 Občianskeho zákonníka, sa samotná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi\npodnikateľmi, teda obsah zmluvy, vznik, zmena, zánik zmluvy, budú riadiť ustanoveniami Občianskeho\nzákonníka, ale ďalšie vzťahy z takejto zmluvy o pôžičke plynúce - napr. premlčanie, náhrada škody,\nsa budú riadiť podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, ustanoveniami Obchodného zákonníka.\nTo znamená, že v prejednávanom spore sa zmluva o pôžičke, uzatvorená medzi stranami tohto sporu\nako podnikateľmi dňa 6. apríla 2016, teda jej obsah - vznik, zmena, zánik, bude riadiť ust. § 657\nObčianskeho zákonníka, a premlčanie nárokov z tejto zmluvy o pôžičke sa bude riadiť ustanoveniami\n§ 387 a nasledujúcich Obchodného zákonníka o premlčaní, premlčacia doba preto podľa ust. § 397\nObchodného zákonníka je štyri roky.\n2.2. Odvolací súd ďalej uviedol, že stranami sporu boli dva podnikateľské subjekty a majetkový prospech\nzískala žalovaná ako právnická osoba, a teda neboli finančné prostriedky pripísané na súkromný\núčet konateľky spoločnosti alebo jej manžela, preto mal za preukázané, že ide o relatívny obchodný\nzáväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý má s prihliadnutím na všetky okolnosti súvislosť s ich\npodnikateľskou činnosťou. Z ustanovenia § 658 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri peňažnej\npôžičke možno dohodnúť úroky. Avšak v prípade, že tieto úroky dohodnuté neboli, nemožno vyvodiť\nzáver, že táto pôžička nebola realizovaná v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanej.\nOtázka reálneho dosiahnutia zisku je súčasťou podnikateľskej stratégie v tomto prípade žalobcu, a\nje teda na žalobcovi, či v zmluve o pôžičke budú aj dohodnuté úroky. Už nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky IV. ÚS 70/18 bola koncipovaná myšlienka, že zo samotnej konštrukcie obchodných\nzáväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava\nzmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku, neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym\nvzťahom.\n2.3. Ďalej odvolací súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že bola dohodnutá lehota splatnosti\nposkytnutej pôžičky, t. j. splatnosť pohľadávky nebola pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a ani následne\ndohodnutá a v tejto otázke žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Rešpektujúc rozhodovaciu činnosť\nnajvyšších súdnych autorít (R 28/1984, R 91/2004, 3Cdo/174/2016) dospel k záveru, že premlčacia doba\nv prípade predmetnej pôžičky začala plynúť dňa 7. apríla 2016, t. j. hneď nasledujúci deň po uzavretí\nzmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, kedy žalobca už týmto dňom mohol požadovať od\nžalovanej vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca podal žalobu dňa 3. apríla 2020, teda\npred uplynutím premlčacej lehoty v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, ktorá je štyri roky. Odvolací\nsúd konštatoval, že súd prvej inštancie na námietku premlčania uplatnenú v konaní žalovanou preto\nsprávne neprihliadol.\n2.4. K omeškaniu žalovanej odvolací súd uviedol, že lehota splatnosti medzi stranami sporu dohodnutá\nnebola a žalobca mohol vyzvať žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov ešte pred podaním\nsamotnej žaloby. Keďže tak neurobil, žalovaná sa dozvedela o podanej žalobe a o tom, že žalobca žiada\nvrátenie poskytnutej pôžičky zo dňa 6. apríla 2016, dňom, keď jej bola žaloba spolu s inými písomnosťami\nzo súdu doručená do jej dátovej schránky dňa 13. mája 2020, a preto až nasledujúcim dňom t. j. dňom 14.\nmája 2020 sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením peňažných prostriedkov vo výške 25 000\neura. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až počnúc dňom 14. mája 2020,\npričom sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi úrok z omeškania už\nodo dňa 7. apríla 2016, čím v uvedenom rozsahu zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a v prevyšujúcej\nčasti, t. j. v časti priznania úrokov z omeškania pred dňom 14. mája 2020, žalobu zamietol.\n2.5. Odvolací súd uzavrel, že rovnako ako súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami\nsporu bola uzavretá dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov, pričom reálne došlo aj k ich\nodovzdaniu a to prevodom na účet žalovanej. Zo strany žalovanej však k vráteniu týchto prostriedkov\nnedošlo, a za vecne správne považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa priznania\nžalobcovi paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eura v súlade\ns ustanovením § 396c ObZ a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Obchodného zákonníka.\n\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“)\ndovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie eventuálne aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu\nv celom rozsahu zamietne. Žalovaná dovolacie dôvody vymedzila vadami podľa § 420 písm. f) CSP a\nnesprávnym právnym posúdením veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP.\n3.1. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP došlo podľa žalovanej tým, že krajský súd\nnedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Poukázala na to, že v odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu namietala záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je právny vzťah medzi ňou a žalobcom\nobchodnoprávnym vzťahom. Ide o zásadnú námietku žalovanej, pretože v prípade, že sa predmetný\nvzťah posúdi ako občiansko-právny bude nárok žalobcu premlčaný. Podľa jej názoru predmetný právny\nvzťah nenapĺňa základné zákonné predpoklady podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení\ns § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto je vzťahom občianskoprávnym. Uviedla, že v odvolaní\npoukázala na skutočnosť, že relevantné okolnosti na strane žalobcu jednoznačne nasvedčujú tomu, že\nposkytovanie finančných prostriedkov nevykonával ako svoju podnikateľskú činnosť, pretože (i) žalobca\nnemá žiadne takéto alebo obdobné oprávnenie, čo nasvedčuje tomu, že poskytovanie pôžičiek sa netýka\njeho podnikateľskej činnosti (ii) žalobca nebol spôsobilý uviesť, kedy a v akých sumách poskytoval\npôžičky, a to ani žalovanej prípadne iným subjektom, či už personálne prepojených so žalovanou\nalebo iným tretím osobám, čo nasvedčuje tomu, že poskytovanie pôžičiek žalobca nevykonáva a\nnevykonával ako sústavnú činnosť, ale jednalo sa jednorazové príležitostné poskytnutie pôžičky (iii)\nžalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky bezodplatne, a teda žalobca neposkytoval pôžičku za\núčelom dosiahnutia zisku. Namietala, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nereagoval na\nargumentáciu žalovanej, ktorá poukazovala na absenciu akýchkoľvek dôkazov o tom, že by žalobca\nposkytol okrem pôžičky, ktorá je predmetom konania aj ďalšie pôžičky, či už žalovanej alebo iným\nsubjektom. Ide pritom o zásadnú skutočnosť, pretože ak sa nepreukáže, že žalobca poskytoval\npôžičky opakovane a nielen jednorazovo, či príležitostne, nebude možné konštatovať, že žalobca\nnapĺňa definičný znak podnikania, konkrétne sústavnosť podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania\npôžičiek. Podľa žalovanej sa krajský súd, aj s argumentáciou žalovanej o absencii ďalšieho definičného\nznaku podnikania, konkrétne vykonávania činnosti za účelom dosiahnutia zisku, vysporiadal spôsobom,\nktorý je nepreskúmateľný. Krajský súd mal za preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu je\nobchodno-právny na tom základe, že majetkový prospech získala žalovaná spoločnosť, a finančné\nprostriedky neboli pripísané na súkromný účet konateľky spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že v predmetnom záväzkovom vzťahu bol žalobca veriteľom, a žalovaná dlžníkom. Z povahy\nveci vyplýva, že subjektom, ktorý môže dosahovať zisk v tomto prípade je veriteľ, ktorý môže za\nposkytnutie finančných prostriedkov požadovať odplatu vo forme úroku. Finančné prostriedky, ktoré\nžalovaná obdržala od žalobcu, nemožno považovať za majetkový prospech, keďže jej boli poskytnuté\ntitulom pôžičky. Ďalej pokiaľ krajský súd uviedol že: „otázka reálneho dosiahnutia zisku je súčasťou\npodnikateľskej stratégie v tomto prípade žalobcu, a je teda na žalobcovi, či v zmluve o pôžičke budú\naj dohodnuté úroky“, podľa názoru žalovanej o podnikateľskej stratégii je však možno uvažovať len\nv prípade, ak by poskytovanie pôžičiek bolo súčasťou podnikateľskej činnosti žalobcu. Z doterajšieho\nkonania vyplýva, že žalobca jednorazovo poskytol pôžičku, a teda poskytovanie pôžičiek nebolo jeho\nsústavnou činnosťou. Namietala, že v tomto smere ide u umelý skutkový konštrukt krajského súdu, ktorý\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ako taký predstavuje hraničný skutkový exces. Zo samotných\nvyjadrení žalobcu je zrejmé, že pri poskytovaní pôžičky nebolo jeho cieľom dosiahnuť zisk ani iný\nprospech, ktorý by bol súčasťou jeho podnikateľskej stratégie, ale jeho cieľom bolo pomôcť spoločnosti,\ns ktorej konateľmi mal priateľské vzťahy. Z uvedeného je podľa žalovanej zrejmé, že krajský súd sa\nnevysporiadal s jej zásadnými námietkami, ktoré by mali podstatný vplyv na výsledok konania, čím došlo\nk porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces.\n3.2. Žalovaná tiež namietla nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom z dôvodu podľa §\n421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom posúdenie veci krajským súdom záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená rozhodovacou činnosťou\ndovolacieho súdu. Rozhodujúcou právnou otázkou v označenej veci podľa žalovanej bolo, či môže byť\nako podnikateľský vzťah podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 Obchodného\nzákonníka posúdený záväzkovo-právny vzťah medzi podnikateľmi, v ktorom veriteľ (fyzická osoba\nzapísaná v živnostenskom registri bez osobitného oprávnenia poskytovať úvery a pôžičky) jednorazovo\nposkytne bezúročnú pôžičku druhému podnikateľovi (právnickej osobe)? Žalovaná mala za to, že krajský\nsúd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý vznikol titulom poskytnutia bezúročnej pôžičky\nnesprávne posúdil ako obchodnoprávny (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom jeho myšlienkový\n\nkonštrukt o obchodnoprávnej povahe tohto vzťahu podľa nej ignoruje zákonom ustanovené definičné\nkritéria podľa § 261 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a v tomto smere podľa\nnázoru dovolateľky predstavuje extrémne vybočenie pri interpretácii a následnej aplikácii označených\nustanovení Obchodného zákonníka. Uviedla, že konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého: „otázka\nreálneho dosiahnutia zisku je súčasťou podnikateľskej stratégie v tomto prípade žalobcu, a je teda na\nžalobcovi, či v zmluve o pôžičke budú aj dohodnuté úroky.“, v sebe jednak obsahuje skutkový predpoklad\n(„podnikateľská stratégia“) signalizujúci, že žalobca takúto činnosť vykonával opakovane, čo v konaní\nnebolo preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom a jednak jeho súčasťou je nesprávny záver, podľa\nktorého ak sa jedna zo zmluvných strán rozhodne vykonávať akúkoľvek činnosť, pri ktorej je od jej\npočiatku s ohľadom na všetky okolností zrejmé, že ju nebude vykonávať za účelom dosiahnutia zisku\n(v tomto prípade poskytnutie bezúročnej pôžičky), tak takúto činnosť možno hodnotiť ako podnikateľskú\na v prípade vzniku právneho pomeru tento možno posudzovať cez prizmu Obchodného zákonníka.\nV súvislosti s bezodplatným poskytnutím finančných prostriedkov považovala žalovaná za potrebné\nzvýrazniť tú skutočnosť, že takáto činnosť jednoznačne vylučuje, aby žalobca v tomto smere postupoval\nza účelom dosiahnutia zisku ako jedným z hlavných kvalifikačných znakov podnikania. Úrok je v tomto\nsmere odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a zároveň vyjadrením toho, že táto činnosť\nsa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku (majetkového prospechu). Ak žalobca poskytol finančné\nprostriedky bez úroku, tak za túto činnosť zároveň ani nič nezískal, a preto nemohol z tejto činnosti\ndosiahnuť majetkový prospech (zisk). Žalobca v tomto smere netvrdil, že by dosiahol touto činnosťou\nmajetkový prospech v inej podobe alebo že tento postup mal byť súčasťou jeho širšej stratégie pri\n(nezákonnom/neoprávnenom) poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ktorej orientácia mala smerovať k\nakejsi konkurenčnej výhode. Záverom žalovaná uviedla, že ak poskytovanie finančných prostriedkov\nje vykonávané spôsobom, že: a) žalobca (veriteľ) nemá žiadne takéto alebo obdobné oprávnenie, čo\nnasvedčuje tomu, že poskytovanie pôžičiek sa netýka jeho podnikateľskej činnosti, b) žalobca (veriteľ)\nnevykonával túto činnosť sústavne a nebol spôsobilý ani uviesť, kedy a v akých sumách poskytoval\npôžičky a to ani žalovanej prípadne iným subjektom, či už personálne prepojeným so žalovanou\nalebo iným tretím osobám, ale jednalo sa jednorazové príležitostné poskytnutie pôžičky, c) žalobca\n(veriteľ) poskytol žalovanej finančné prostriedky bezodplatne, a teda žalobca neposkytoval pôžičku za\núčelom dosiahnutia zisku, tak podľa názoru žalovanej nemožno z dôvodu absencie relevantných znakov\nuvedených v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (napr.\nrozhodnutie vykonať činnosť bez dosahovania zisku, napr. ako pomoc) dospieť k záveru, že jednorazové\nposkytnutie bezúročnej pôžičky, hoci aj medzi podnikateľskými subjektmi, zároveň napĺňa normatívne\nznaky kritérií rozhodujúcich pre aplikáciu tretej časti Obchodného zákonníka. V naznačenom smere\npovažuje žalovaná rozhodnutie krajského súdu za nesprávne. Nad rámec uvedeného poukázala na\nto, že predmetná otázka bola predmetom rozhodovania Krajského súdu v Prešove, ktorý v rozhodnutí\nsp. zn. 4Cob/12/2020 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Humenné. Okresný súd Humenné v\nprvostupňovom rozhodnutí posúdil povahu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu - podnikateľmi,\nzaloženého Zmluvou o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančné prostriedky\nbezúročne ako občiansko-právny. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 4Cob/12/2020 konštatuje:\n„Z vyššie citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že pre posúdenie záväzkového vzťahu ako vzťahu\nobchodnoprávneho nie je postačujúce, aby obe zmluvné strany boli podnikateľskými subjektmi, ale\nzároveň aby sa záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, čo nepopiera žiadna zo sporových\nstrán. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o pôžičke z 01.11.2012, predovšetkým z čl. I bod 1 je nepochybné,\nže finančné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu boli poskytnuté bezúročne na účely\nvšeobecného financovania, čo znamená, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť bez akéhokoľvek zisku pre\nprávneho predchodcu žalobcu. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že zámerom\nprávneho predchodcu žalobcu pri požičiavaní finančných prostriedkov nebolo získanie akýchkoľvek\nvýhod z tohto právneho vzťahu plynúcich, teda nielen v spojení s úrokom z pôžičky, ale akýmkoľvek iným\nbenefitom. Bez logickej súvislosti je potom argumentácia žalobcu, že poskytnutie pôžičky bolo prejavom\npodnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu.“ Žalovaná má z uvedených dôvodov za to, že\nzáväzkový vzťah medzi ňou a žalobcom je občiansko-právny, a nie obchodno-právny, keďže predmetný\nprávny vzťah nenapĺňa základné zákonné predpoklady podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v\nspojení s § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to konkrétne sústavnosť podnikateľskej činnosti v oblasti\nposkytovania pôžičiek a vykonávanie činnosti za účelom dosiahnutia zisku.\n4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej vyjadril presvedčenie, že vymienený dovolací\ndôvod (resp. ani jeden z dvoch uvedených dôvodov) neexistuje, rovnako tak ako neexistuje žiaden iný\ndovolací dôvod v uvedenej veci. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie po jednoduchom preskúmaní\n\nznesie akúkoľvek mieru kritického posúdenia so záverom, že prezentované závery obsiahnuté v\npodanom dovolaní neexistujú. Uviedol, že je na škodu žalovanej, že tak ako aktívne vystupuje v štádiu\npodávaných opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, nevystupovala rovnako proaktívne aj v\nkonaní samom, možno by dokázala svoje tvrdenia preukázať, resp. o nich presvedčiť súd, čo sa nestalo,\na to ani v rovine právnej ani vecnej. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby dovolací súd podané\ndovolanie v súlade s ustanovením § 448 Civilného sporového poriadku zamietol ako nedôvodné a priznal\nmu trovy dovolacieho konania v plnej výške.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nCSP), v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\nK dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n9. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup\nznemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala\ntakú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Pretože dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, dovolací\nsúd pristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či\nnapĺňa záruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), a či\nje zachované právo dovolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)\narbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a\nzávermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\narbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej\n\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.\nÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n12. K námietkam dovolateľky týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj\nprávo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998).\n13. Žalovaná vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP predovšetkým\nnamietala, že odvolací súd porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s jej argumentáciou poukazujúcou na absenciu dôkazov o tom, že žalobca poskytoval\nokrem predmetnej pôžičky aj ďalšie, čo by napĺňalo definičný znak podnikania - sústavnosť a s jej\nargumentáciou nepreukázania vykonávania činnosti žalobcu za účelom dosiahnutia zisku sa vysporiadal\nnepreskúmateľne. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolací súd poukazuje na bod 27. a 28.\nrozhodnutia odvolacieho súdu (body 2.3. a 2.4. tohto rozsudku). Tieto dovolacie námietky nepovažuje\ndovolací súd za podstatné a rozhodujúce, keďže odvolací súd nezaložil svoje posúdenie právneho\nvzťahu medzi stranami sporu na tom, že na základe zisteného skutkového stavu boli naplnené definičné\nznaky podnikania . sústavnosť a dosahovanie zisku.\n14. Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalobcu uviedol svoju argumentáciu\nv súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací\nsúd preto nesúhlasí s tvrdením dovolateľky, že sa odvolací súd nevysporiadal s jej relevantnými\nodvolacími námietkami. Prízvukuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II.\nÚS 76/07). Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie nie je nedostatočné, či\ndokonca nepreskúmateľné. Nie je v žiadnom prípade možné prisvedčiť dovolateľke, že by sa súdy oboch\ninštancií vo svojich rozhodnutiach podrobne nevysporiadali so všetkým, čo vyšlo v konaní najavo. Z\nobsahu dovolania je zrejmé, že žalovaná ním vyjadruje len svoj nesúhlas s neúspechom v spore. Už v\nuznesení z 11. apríla 2019, sp. zn. 3Obdo/2/2019 dovolací súd skonštatoval, že prípustnosť dovolania v\nzmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím\nodvolacieho súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie), ktoré vyznelo v jeho neprospech. Vychádzajúc z\nobsahu spisu, odvolací súd podľa najvyššieho súdu dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré potvrdil záver\nsúdu prvej inštancie o priznaní žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy a pre\nktoré neprihliadol na žalovanou vznesenú námietku premlčania, a nie je možné súhlasiť s dovolateľkou,\nže by sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal s povahou záväzkového vzťahu medzi účastníkmi.\n\n15. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP\nz hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a\nprávnych otázok. Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, dovolací súd považuje\nv zmysle vyššie uvedeného túto námietku za nedôvodnú.\n16. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľky dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\npredstáv dovolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento\nprípad. Žalovaná preto neopodstatnene namietala, že jej odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie\nnámietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,\nktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska\ndoplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalobcu podľa ust. § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n18. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n19. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka vymedzila nesprávnym právnym posúdením otázky či\nmôže byť ako podnikateľský vzťah podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 ods. 1\nObchodného zákonníka posúdený záväzkovo-právny vzťah medzi podnikateľmi, v ktorom veriteľ (fyzická\nosoba zapísaná v živnostenskom registri bez osobitného oprávnenia poskytovať úvery a pôžičky)\njednorázovo poskytne bezúročnú pôžičku druhému podnikateľovi (právnickej osobe)?\n20. Odvolací súd k tejto otázke uviedol, že zmluvu o pôžičke môžu uzatvoriť aj podnikatelia, ak to súvisí s\nich podnikateľskou činnosťou, teda nielen peňažný ústav alebo spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti\nposkytovanie úverov. Na takýto vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi podnikateľmi, ktorým\nje aj žalovaná, je preto potrebné aplikovať ustanovenia § 261 ods. 1, 8 a 9 Obchodného zákonníka.\nStranami sporu boli dva podnikateľské subjekty a majetkový prospech získala žalovaná ako právnická\nosoba, a teda neboli finančné prostriedky pripísané na súkromný účet konateľky spoločnosti alebo jej\nmanžela, preto mal za preukázané, že ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi,\nktorý má s prihliadnutím na všetky okolnosti súvislosť s ich podnikateľskou činnosťou. Z ustanovenia\n§ 658 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Avšak v\nprípade, že tieto úroky dohodnuté neboli, nemožno vyvodiť záver, že táto pôžička nebola realizovaná\nv rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanej. Otázka reálneho dosiahnutia zisku je súčasťou\npodnikateľskej stratégie v tomto prípade žalobcu, a je teda na žalobcovi, či v zmluve o pôžičke budú\naj dohodnuté úroky. Už nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 70/18 bola koncipovaná\nmyšlienka, že zo samotnej konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v\nobchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom\nzákonníku, neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom.\n21. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd pri posudzovaní charakteru zmluvného vzťahu medzi\nstranami sporu aplikoval ustanovenie § 261 ods. 1, 8 a 9 Obchodného zákonníka, a preto dovolací\nsúd upravil právnu otázku nastolenú žalovanou takto: Môže byť ako podnikateľský vzťah podľa § 261\n\nodsek 1 Obchodného zákonníka posúdený záväzkovo-právny vzťah medzi podnikateľmi, v ktorom\nveriteľ (fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri bez osobitného oprávnenia poskytovať úvery a\npôžičky) jednorazovo poskytne bezúročnú pôžičku druhému podnikateľovi (právnickej osobe), t. j. bez\ntoho, aby boli splnené kritériá v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka - sústavnosť podnikateľskej\nčinnosti a jej vykonávanie za účelom dosiahnutia zisku?\n22. Najvyšší súd konštatuje prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď\ndovolateľkou položená právna otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená a je\notázkou zásadnou, keďže od jej vyriešenia a posúdenia právneho vzťahu medzi stranami sporu záviselo\nposúdenie otázky premlčania, ktoré namietla žalovaná, žalobcom uplatneného nároku.\n23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\nPodľa ods. 8 citovaného ustanovenia, Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca\npovaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.\nPodľa ods. 9 citovaného ustanovenia, Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú\nupravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú\nsa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.\n24. Dovolací súd konštatuje, že § 261 Obchodného zákonníka obsahuje „úvodnú normu“ z úpravy\nzáväzkov v Obchodnom zákonníku. Vymedzuje hranicu medzi záväzkami, ktorých režim je podriadený\niba Občianskemu zákonníku, a záväzkami, ktoré spadajú pod režim obchodnoprávny. Ustanovenie § 261\nObchodného zákonníka je kogentné. Obsahuje kritériá pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú\nustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ záväzkový vzťah nevyhovuje týmto kritériám, vzťahuje\nsa naň úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Pôsobnosť Obchodného zákonníka vymedzená\nv odseku 1 je daná jednak charakterom subjektov, ktoré do záväzkového vzťahu vstupujú - musí ísť o\npodnikateľov (§ 2 odsek 2 Obchodného zákonníka), a to na oboch stranách, a súčasne právna úprava\nvyžaduje, súvis s ich podnikateľskou činnosťou. V praxi sú tieto záväzkové vzťahy často označované, aj\nako tzv. relatívne obchodné záväzkové vzťahy. Overenie prvej podmienky, t. j. že záväzok vznikol medzi\npodnikateľmi je v zásade jednoduché a nadväzuje na vymedzenie podnikateľa v ustanovení § 2 ods. 2\nObchodného zákonníka. Ak vznikne záväzok medzi dvomi alebo viacerými podnikateľmi, tak na to, aby\nišlo o relatívny obchodný záväzkový vzťah, musí byť zrejmé, že tento záväzok sa týka ich podnikateľskej\nčinnosti. Obe uvedené kritériá relatívneho obchodu musia byť splnené kumulatívne, a to už pri vzniku\nsamotného záväzkového vzťahu. Pod pojem „podnikateľská činnosť“ možno zaradiť realizáciu úkonov,\nktorými dochádza k uskutočňovaniu podnikania podnikateľa. Vychádzajúc zo zákonodarcom použitého\npojmu „ sa týka“ možno mať za to, že obsah tohto druhu obchodného záväzku nemusí znamenať\npriame vykonávanie niektorej z činností, ktoré má podnikateľ zapísané v obchodnom alebo inom\n(napr. živnostenskom ) registri, ale môže sa zapísaných činností týkať nepriamo. Aj podľa právnej\ndoktríny do tejto kategórie je možné zaradiť aj také činnosti, ktoré nespadajú do výkonu samotného\npredmetu podnikania daného podnikateľa, a teda že ide o sústavnú činnosť, ale postačuje, že sú\nsúčasťou (podporou) jeho podnikateľskej činnosti. Tieto činnosti sú nazývané aj ako činnosti akcesorické\n(Patakyová 2022, 1178). Uvedené závery potvrdil aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn.\nNdc/10/2024 z 27. marca 2024, v ktorom uviedol: „Obchodné záväzkové vzťahy vznikajú nielen v rámci\npredmetu podnikania (činnosť základná), ale aj z činností súvisiacich s predmetom podnikania (činnosť\nakcesorická). Inak povedané strany medzi sebou uzavreli zmluvný záväzok a teda medzi nimi existuje\npriamy zmluvný vzťah, pričom požadované plnenie bolo vyvodzované práve z havarijného zmluvného\npoistenia nákladného motorového vozidla. Preto medzi žalobkyňou a žalovanou v tomto prípade ide\no obchodný záväzkový vzťah, a to s poukazom na ustanovenie § 261 <https://app.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mjzheyv6njrgmxhaylsmftxeylgfuzdmmi&refSource=text> ods.\n1 Obchodného zákonníka, ktorá kogentná právna norma vyjadruje spôsob úpravy obchodných\nzáväzkových vzťahov, t. j. ustanovuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava\nObchodného zákonníka.“ Je skôr výnimočné, aby podnikateľ pri realizácii jednotlivých úkonov uskutočnil\ntaký úkon, ktorý nebude mať ani túto podpornú (akcesorickú) povahu pre jeho podnikanie, hoci to nie je\nmožné pri určitých špecifických prípadoch vylúčiť (napr. darovanie majetku podnikateľa a pod.).\n25. Vychádzajúc z uvedených premís posudzovaná zmluva o pôžičke, ktorá bola nesporne uzavretá\nmedzi stranami sporu, ktorí sú podnikateľmi, bola správne odvolacím súdom posúdená ako\n\nobchodnoprávny záväzkový vzťah, i keď pôžička bola poskytnutá jednorazovo a bez úroku. Skutočnosť,\nže žalobca nemá v predmete podnikania „poskytovanie pôžičiek“ bez ďalšieho neznamená, že sa táto\nčinnosť netýka jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou v súvislosti s podnikateľskou\nčinnosťou je, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení. V prejednávanom spore\nnebolo súdmi nižšej inštancie spoľahlivo zistené a ustálené, za akým účelom bola pôžička žalovanej\nžalobcom poskytnutá, avšak nie je zrejmé, ako by bolo možné poskytnutie peňažných prostriedkov\nz účtu žalobcu ako podnikateľa - živnostníka na účet žalovanej obchodnej spoločnosti posúdiť ako\nobčianskoprávny vzťah. Na posúdenie daného vzťahu ako obchodnoprávneho nemá vplyv skutočnosť,\nže sa na predmetný vzťah budú prípadne aplikovať aj normy občianskeho práva. Najvyšší súd\nnevzhliadol nesprávnosť ani v posúdení odvolacím súdom, že aj v prípade, že neboli úroky dohodnuté,\nčím podľa žalovanej nebol splnený kvalifikačný znak podnikania - účel dosiahnutia zisku, nemožno bez\nďalšieho vyvodiť záver, že táto pôžička nebola realizovaná v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu,\nnakoľko otázka reálneho dosiahnutia zisku môže byť súčasťou jeho podnikateľskej stratégie, a teda bolo\nna ňom, či v zmluve o pôžičke budú dohodnuté aj úroky.\n26. Pokiaľ žalovaná argumentovala rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/12/2020,\nnajvyšší súd v prvom rade uvádza, že nejde o rozhodnutie dovolacieho súdu, keďže krajský súd\nrozhodoval o odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného súdu, preto naň nemožno nazerať optikou\n§ 421 CSP, ako ani § 48 ods. 1 CSP [IV. ÚS 273/2021 (58/2021) a II. ÚS 139/2021]. Dané rozhodnutie\nnie je ani publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\na ani v ňom vyjadrený názor nie je opakovane vyjadrovaný v rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo\nakceptovaný (R 71/2018). Právne závery v ňom vyjadrené preto nie sú pre dovolací súd záväzné.\n27. Najvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že dovolanie žalovanej bolo v rozsahu\ndovolacieho dôvodu § 420 písm. f) CSP neprípustné a v rozsahu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP prípustné, ale nebolo dôvodné, keď odvolací súd sa nedopustil nesprávneho právneho\nposúdenia veci, preto dovolanie žalovanej podľa § 448 CSP zamietol.\n28. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal náhradu trov\ndovolacieho konania.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca (fyzická osoba – podnikateľ) previedol na účet žalovanej obchodnej spoločnosti 25 000 eur ako bezúročnú pôžičku bez dohodnutej splatnosti a po necelých štyroch rokoch sa domáhal jej vrátenia. Žalovaná namietala premlčanie s tým, že ide o občianskoprávny vzťah s trojročnou premlčacou dobou, lebo žalobca nemá oprávnenie poskytovať pôžičky, pôžičku poskytol jednorazovo a bez úroku, takže nie sú splnené znaky podnikania (sústavnosť, dosahovanie zisku). Súdy nižších inštancií posúdili vzťah ako relatívny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka so štvorročnou premlčacou dobou (§ 397 ObZ) a žalobe vyhoveli. Najvyšší súd pripustil dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže otázka, či môže byť jednorazová bezúročná pôžička medzi podnikateľmi obchodnoprávnym vzťahom bez splnenia kritérií § 2 ods. 1 ObZ, nebola v jeho praxi riešená, dovolanie však zamietol: § 261 ObZ je kogentná úvodná norma, ktorá vyžaduje len, aby sa záväzok medzi podnikateľmi týkal ich podnikateľskej činnosti, čo zahŕňa aj akcesorické činnosti mimo zapísaného predmetu podnikania, a prevod prostriedkov z účtu živnostníka na účet obchodnej spoločnosti nemožno posúdiť ako občianskoprávny vzťah. Námietku nedostatočného odôvodnenia podľa § 420 písm. f) CSP súd odmietol, lebo odvolací súd svoje posúdenie nezaložil na naplnení znakov sústavnosti a zisku, a na tieto argumenty preto nemusel osobitne odpovedať; rozhodnutie krajského súdu, ktorým dovolateľka argumentovala, nie je rozhodnutím dovolacieho súdu a nie je preň záväzné.", "pravna_veta": "Záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi podnikateľmi je relatívnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka aj vtedy, ak veriteľ nemá poskytovanie pôžičiek v predmete podnikania a pôžičku poskytol jednorazovo a bezúročne; obchodné záväzkové vzťahy vznikajú nielen v rámci predmetu podnikania (činnosť základná), ale aj z činností s ním súvisiacich (činnosť akcesorická), pričom obe kritériá relatívneho obchodu – povaha strán ako podnikateľov a súvislosť záväzku s ich podnikateľskou činnosťou – musia byť splnené kumulatívne už pri vzniku záväzku. Rozhodujúce je, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení; absencia dohody o úrokoch sama osebe neznamená, že pôžička nebola poskytnutá v rámci podnikateľskej činnosti veriteľa, keďže otázka dosiahnutia zisku môže byť súčasťou jeho podnikateľskej stratégie. Na posúdenie vzťahu ako obchodnoprávneho nemá vplyv, že sa naň podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke; premlčanie nárokov z takejto zmluvy sa spravuje Obchodným zákonníkom.", "ustanovenia": ["§ 261 ods. 1 ObZ", "§ 261 ods. 8 ObZ", "§ 261 ods. 9 ObZ", "§ 2 ods. 1 ObZ", "§ 397 ObZ", "§ 657 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/44/2024", "guid": "fbea5d13-0a2c-40f1-b42d-f02e19b7b8f9:cb4e1399-c3ae-4b90-9875-47b504811468", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["relatívny obchodný záväzkový vzťah", "zmluva o pôžičke", "podnikateľská činnosť", "akcesorická činnosť", "premlčanie", "bezúročná pôžička", "prípustnosť dovolania", "odôvodnenie rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}