{"guid": "e796eff0-1214-4b3b-9b10-1c0f489f37a4:b3f1b4be-7cd6-4ba2-9c4c-cee439d9e407", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7220207709.2", "spisova_znacka": "1CdoPr/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/2/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 1CdoPr/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7220207709.2", "identifikacne_cislo": "7220207709", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3f1b4be-7cd6-4ba2-9c4c-cee439d9e407", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7220207709.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7220207709.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7220207709.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoPr/2/2025\n7220207709\n28. 01. 2026\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2026:7220207709.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K.. R. R., narodeného X. R. XXXX, U. V. XX,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Glatzová & Co., s. r. o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25,\nIČO: 36 860 506, proti žalovanej Strednej odbornej škole priemyselných technológií, Košice, Učňovská\n5, IČO: 17 050 367, zastúpenej advokátkou JUDr. Timeou Schwarcovou, Košice, Pražská 4, o určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na Mestskom súde Košice pod\nsp. zn. K2-42Cpr/30/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. marca\n2023 sp. zn. 2CoPr/7/2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nIII. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (v súčasnosti Mestský súd Košice - ďalej aj „súd prvej inštancie” alebo\n„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 17. mája 2021 č.k. 42Cpr/30/2020-98 určil, že skončenie pracovného\npomeru žalobcu podľa oznámenia žalovanej zo dňa 04. 05. 2020 je neplatné a pracovný pomer žalobcu\nzaložený Pracovnou zmluvou zo dňa 27. augusta 1998 trval u žalovanej do 31. augusta 2020 (I. výrok),\nžalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.272,50 eura brutto a úroky z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 757,50 eura od 13. júla 2020 do zaplatenia, zo sumy 757,50\neura od 13. augusta 2020 do zaplatenia, zo sumy 757,50 eura od 13. septembra 2020 do zaplatenia,\nvšetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok). O\ntrovách rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a\nto vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vo vzťahu k nároku na\nzaplatenie sumy 2.272,50 eura (IV. výrok), žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu a to vo vzťahu k nároku na určenie, že jeho pracovný pomer trvá (V. výrok) a že\nžalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet súdu súdny poplatok vo výške 235,50 eura v lehote do 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku (VI. výrok).\n1.1. Dopĺňacím rozsudkom z 20. júna 2022 č.k. 42Cpr/30/2020-218 zamietol návrh žalobcu na\nprerušenie konania.\n1.2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca na základe Pracovnej\nzmluvy zo dňa 27. 08. 1998 a následných dohôd o zmene obsahu Pracovnej zmluvy pracoval u\nžalovanej ako učiteľ odborných predmetov. Žalovaná listom zo dňa 04. 05. 2020 vo veci označenom\n„Skončenie pracovného pomeru“ oznámila žalobcovi, že: „jeho pracovný pomer uzatvorený Pracovnou\nzmluvou zo dňa 27.8.1998 sa skončí ku dňu 31.5.2020 podľa § 87 ods. 12 zákona č. 138/2019 Z.z. o\npedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „ZoPZ“). Žalobca listom zo dňa 11. 05. 2020 oznámil žalovanej, že skončenie pracovného\npomeru nie je v súlade so zákonom a mal za to, že jeho pracovný pomer stále trvá. S poukazom\n\nna ustanovenia § 82 ods. 7 a ods. 12 zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a\nodborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 79 ods. 1 Zákonníka práce,\n§ 29 ods. 1, 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo\nverejnom záujme a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 553/2003 Z.z.) dospel k záveru, že\nz dôvodu vekového obmedzenia, t.j. dosiahnutia vekovej hranice, sa tak pracovný pomer pedagogických\nzamestnancov, ktorí dosiahli 65 rokov veku do 31. 08. 2019, mohol skončiť iba 31. 08. 2020. Nemohlo to\nbyť ani skôr, ani neskôr, pričom pracovný pomer sa z tohto konkrétneho dôvodu dosiahnutia veku, skončil\nzo zákona. Pracovný pomer pedagogického zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov do 31. 08. 2019, sa\nskôr mohol skončiť ale len výlučne z iných dôvodov (dohoda, výpoveď, okamžité skončenie pracovného\npomeru a pod.) Súd sa preto stotožnil so žalobcom, že dátum 31. august 2020 je hraničným termínom,\nkedy predmetné pracovné pomery skončia automaticky zo zákona, bez potreby vykonania ďalších\nprávnych úkonov. Ak má skončiť pracovný pomer pedagogického zamestnanca pred 31. augustom\n2020, musí tak byť urobené v súlade s § 59 ods. 1 Zákonníka práce, teda buď dohodou, výpoveďou,\nokamžitým skončením, alebo skončením v skúšobnej dobe. Jednostranný právny úkon žalovanej zo 04.\n05. 2020, ktorým žalobcovi oznámila skončenie jeho pracovného pomeru ku dňu 31. 05. 2020, nemá\npreto zamýšľané následky a skončenie pracovného pomeru na základe tohto oznámenia je neplatné\npre rozpornosť s právnymi predpismi (§ 87 ods. 12 zákona o pedagogických zamestnancoch). Pracovný\npomer žalobcu sa dňa 31. 05. 2020 neskončil a trval až do 31. augusta 2020, kedy k jeho skončeniu\ndošlo zo zákona.\n1.3. V ďalšom súd ustálil, že žalobca z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany\nžalovanej nepracoval 3 mesiace a to v období od 01. 06. do 31. 08. 2020. Výška jeho priemerného\nzárobku zodpovedá funkčnému platu, ktorý bol v žalovanom období vo výške 757,50 eura. Žalobca\nmá preto nárok na to, aby mu žalovaná v súvislosti s tým, že mu pre neplatné skončenie pracovného\npomeru neumožnila pracovať, zaplatila náhradu mzdy za obdobie od 01. 06. 2020 do 31. 08. 2020,\nkedy jeho pracovný pomer skončil zo zákona, čo predstavuje sumu spolu 2.272,50 eura. Zároveň súd\nžalobcovi priznal aj úroky z omeškania z každej mesačnej náhrady mzdy. Pokiaľ sa žalobca domáhal\nurčenia, že jeho pracovný pomer u žalovanej trval aj po 31. 08. 2020, a preto žiadal uložiť žalovanej\npovinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy za obdobie od 01. 09. 2020 do okamihu ďalšieho prideľovania\npráce, súd dospel k záveru, že vzhľadom na skončenie pracovného pomeru žalobcu zo zákona dňa 31.\n08. 2020, žalobca nemá nárok na to, aby ho žalovaná ďalej zamestnávala a platila mzdu. O trovách\nkonania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 23. marca 2023 sp. zn. 2CoPr/7/2022\nrozsudok súdu prvej inštancie v znení dopĺňacieho rozsudku č.k. 42Cpr/30/2020-218 z 20. júna 2022 v\nnapadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku V. o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej\ntrovy konania vo vzťahu k nároku na určenie, že jeho pracovný pomer trvá potvrdil a žalovanej priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1\npísm. b) CSP zamietol.\n2.1. Odvolací súd poukázal na závery súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho dostatočne jasne a logicky\nvysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v odvolaním napadnutej časti nevyhovel. Konštatoval, že súd\nprvej inštancie správne vychádzal a aplikoval zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý bol v čase\njeho rozhodovania platný a účinný a dospel k záveru, že pracovný pomer žalobcu trval u žalovanej do 31.\naugusta 2020 a v nadväznosti na to mu priznal náhradu mzdy vo výške 2.272,50 eura s prísl. Nestotožnil\nsa preto s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho právnu vec - súd\npoužil správny právny predpis a aj ho správne interpretoval. V ďalšom uviedol, že súd prvej inštancie\ndopĺňacím rozsudkom rozhodol, že návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm.\nb) CSP zamieta. Konštatoval, že tento nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nemohol\nbyť v odvolacom konaní preskúmavaný.\n2.2. Žalobca však do svojho odvolania zahrnul rovnaký procesný návrh na prerušenie konania z tých\nistých dôvodov ako na súde prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre\nktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že\nsúd môže podať návrh na ústavný súd ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného\nrozporu právnych predpisov. Potreba takého postupu nie je daná v prípade, ak o ústavnosti zákona\nmá pochybnosti len strana, nie však konajúci súd. Aj podľa názoru ústavného súdu strana v konaní\nnemá právny nárok, aby konajúce súdy vyhoveli jej návrhu na prerušenie konania. K záveru o potrebe\nprerušenia súdneho konania musí dôjsť samotný konajúci súd. O trovách odvolacieho konania rozhodol\npodľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 421\nods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) žiadajúc, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.\n3.1. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nžalobca videl v otázke ústavnosti § 87 ods. 12 zákona č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch\na odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. jeho ústavno-konformného\nvýkladu. Podľa dovolateľa právne posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku je nesprávne, pretože\naplikovaný § 87 ods. 12 ZoPZ je v rozpore s Ústavou i medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť\npred zákonom. Dôvody protiústavnosti sú podľa dovolateľa nasledovné: I. Zrušenie súkromnoprávnej\nzmluvy zákonom porušuje princíp právnej istoty i zásadu legitímneho očakávania a ochrany legálne\nnadobudnutých práv; II. Zrušenie pracovného pomeru predstavuje porušenie práva žalobcu vlastniť\nmajetok a práva na jeho ochranu (test proporcionality) a diskriminuje ho v tom ohľade proti mladším\npedagogickým zamestnancom; III. Pedagogickí zamestnanci sú diskriminovaní oproti nepedagogickým\nzamestnancom; IV. Zrušenie pracovného pomeru predstavuje porušenie práva na ochranu proti\nsvojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.\n3.2. Vo vzťahu k bodu I. dovolania poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/95, v ktorom\nzrušil zákon č. 370/1994 Z.z. Ten rušil rozhodnutia vlády o privatizácii štátnych podnikov a zmluvy\nuzavreté na základe týchto rozhodnutí prehlásil za neplatné. Ústavný súd tento zákon posúdil ako\nprotiústavný. Z uvedeného dovolateľ vyvodil, že ani pracovná zmluva, ktorá je aktom súkromného práva\nnemôže byť zrušená, resp. pracovný pomer z nej ukončený priamo zákonom. Bod II. odôvodnil tým,\nže ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2017 zrušil časti niekoľkých zákonov, ktorými boli na rok\n2017 zmrazené platy predsedu a podpredsedu NKÚ, verejného ochrancu práv, komisára pre deti a\npre osoby so zdravotným postihnutím či riaditeľa NBÚ. V posudzovanom prípade vykonal ústavný súd\ntest proporcionality daného zníženia platu a uzavrel, že bolo v rozpore s čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. 1\nÚstavy. Keďže žalobcovi nebol jeho plat len znížený, ale v dôsledku ukončenia pracovného pomeru\ncelkom odobratý, aj v jeho prípade by mal byť podľa dovolateľa vykonaný test proporcionality. V bode\nIII. poukázal na to, že zákonom č. 76/2021 Z.z. bol novelizovaný zákonník práce tak, že do jeho § 63\nods. 1 sa pod písm. f) doplnil nový výpovedný dôvod spočívajúci v dovŕšení veku 65 rokov a súčasne\nnároku na starobný dôchodok. Táto právna úprava bola napadnutá na ústavnom súde, ktorý uznesením\nz 15. decembra 2021 č.k. PL. ÚS 12/2021-79 pozastavil jej účinnosť. Z toho dovolateľ vyvodzoval, že\npokiaľ ústavný súd zruší novelu zákonníka práce, je potrebné zrušiť aj v prejednávanej veci aplikovaný\n§ 87 ods. 12 ZoPZ. K bodu IV. dovolateľ uviedol, že ustanovenie § 87 ods. 12 ZoPZ predstavuje popretie\nsociálneho práva podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) Ústavy. Jedná sa totiž o plošné nelegitímne prepustenie\ntisícov pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré je naviac v rozpore s princípom rovnosti, keď\ndiskriminuje učiteľov na základe veku a pedagogických a nepedagogických zamestnancov navzájom.\nDovolateľ mal za to, že každý z týchto dôvodov pôsobí samostatne a i sám o sebe je dostatočným\ndôvodom k zrušeniu napadnutého ustanovenia.\n3.3. Dovolaciemu súdu navrhol, aby konanie prerušil a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania\no súlade § 87 ods. 12 ZoPZ. a po jeho rozhodnutí zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n6. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n10. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ\npovinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľ\nje teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t.j. ktorý z predpokladov\nuvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie,\nsúd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n11. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu\nposudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432\nCSP.\n12. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 CSP žalobca uvedený dovolací\ndôvod vymedzil a odôvodnil tým, že odvolací súd nedospel k záveru o nesúlade § 87 ods. 12 Z.z.\no pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch s Ústavou SR. Navrhol, aby súd v\nsúvislosti s prejednávanou vecou v zmysle § 74 písm. d) Zákona č. 314/2018 o Ústavnom súde prerušil\nkonanie, podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov § 87 ods.\n12 ZoPZ, ktorý je podľa názoru dovolateľa v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods.\n4, čl. 20 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 písm. b) Ústavy, čl. 1 Dodatkového protokolu a čl. 2 Dohovoru č.\n111 MOP (§ 162 ods. 1 písm. b) CSP). Vytýkaný nesúlad je podľa dovolateľa v tom, že zrušenie\npracovnej zmluvy zákonom je v rozpore s princípom právnej istoty a zásady legitímneho očakávania\na ochrany legálne nadobudnutých práv, je taktiež porušením práva žalobcu vlastniť majetok a práva\nna jeho ochranu. Žalobca ďalej tvrdil, že pedagogickí a odborní zamestnanci sú diskriminovaní oproti\niným zamestnancom a že zrušenie pracovného pomeru predstavuje porušenie práva na ochranu proti\nsvojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. Nesprávne právne posúdenie\nvidel v rozhodnutí súdov, keď nedospeli k záveru o protiústavnosti namietaného ustanovenia ako aj\nv tom, že sa ohľadom jeho výkladu neobrátili na ústavný súd a preto nesprávne potvrdili zamietnutie\nžaloby.\n13. V danom prípade žalobca namietal nesprávne právne posúdenie bez bližšej špecifikácie a\nbez vymedzenia právnej otázky zákonom predpokladaným spôsobom. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s\n\nprávnymi závermi nižších súdov o nesplnení podmienok na prerušenie konania a podania návrhu\nna Ústavný súd SR na posúdenie zákonného ustanovenia § 87 ods. 12 ZoPZ, spochybňoval\nsprávnosť ich rozhodnutia, či kritizoval prístup nižších súdov k právnemu posudzovaniu veci, uvedené\nnámietky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. V zmysle\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 387/2021) v prípade\nposudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd viazaný vymedzením právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ pri namietanom nesprávnom právnom posúdení veci\nnezadefinoval, nekonkretizoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, v nadväznosti na to (logicky) ani nemohol uviesť, v čom nesprávnosť riešenia takej otázky\nodvolacím súdom podľa jeho názoru spočíva a ako mala byť táto otázka správne vyriešená. Ako už\nbolo uvedené vyššie, žalobca vo vzťahu k právnym záverom odvolacieho súdu (týkajúcim sa výkladu\nustanovenia § 87 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch), ak ich považoval\nza nesprávne, nevymedzil žiadnu právnu otázku, na ktorej odvolací súd svoje rozhodnutie založil a pri\nriešení ktorej sa odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), resp.\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Žalobca\nlen de facto namietal procesný postup súdov, ktorými sa tieto neobrátili na ústavný súd s posúdením\notázky súladnosti ustanovenia § 87 ods. 12 ZoPZ s ústavou, resp. ktorými v tomto smere zamietli jeho\nnávrh na prerušenie konania.\n14. Dovolací súd tiež uvádza, že dovolateľ je zo zákona povinný nielen uviesť právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne (a vyložiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia), ale tiež\nkonfrontovať túto nesprávnosť s doterajšou rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu, lebo tomu patrí\núloha zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v civilnom konaní. Zákonodarca v § 421 ods. 1 CSP\nnedal dovolaciemu súdu možnosť preskúmavať právne posúdenie veci odvolacím súdom en bloc, ale\nnaviazal možnosť preskúmania právneho posúdenia veci na určitý vzťah tohto právneho posúdenia k\njudikatúre (ustálenej rozhodovacej praxi) samotného dovolacieho súdu. Podľa toho je dovolateľ povinný\nvymedziť, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania. Mal teda uviesť, ktorý z predpokladov\nvymedzených v § 421 ods. 1 CSP je naplnený, a prečo. Dovolanie je koncipované ako ústavná sťažnosť,\nnamietajúc primárne (ne)ústavnosť § 87 ods. 12 ZoPZ,, absentuje však vymedzenie dovolacej otázky.\n15. Dovolací súd poznamenáva, že prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno len vtedy,\nak k záveru - že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR,\nso zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a\nnie účastník konania (R 53/1999). Súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne\nsúladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť\npodať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ak však\núčastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na\npreskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky, má súd v zásade tieto možnosti:\nBuď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho\nprávnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému\nsúdu. Z ústavy ako priamo záväzného a aplikovateľného práva vyplýva subjektívne právo účastníka\nna rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou, resp. na rozhodnutie vychádzajúce z ústavne súladnej\nnormy, na súdnu ochranu jeho základných práv a slobôd, nie však automatické subjektívne právo na\npodanie návrhu na ústavnom súde. Všeobecný súd je povinný korektne sa vysporiadať s uvedeným\npodnetom jedným z troch označených spôsobov, tak z hľadiska hmotných základných práv, ako aj z\nhľadiska riadneho odôvodnenia vyžadovaného právom na súdnu ochranu.\n16. Na tento názor nadviazal aj ústavný súd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 191/2014 z 27. marca 2014, v\nktorom vyslovil, že ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP nezakladá nárok účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd vždy stotožnil s jeho názorom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci,\nje v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.\nRozhodujúce je, či všeobecný súd sám dospeje k záveru o možnom nesúlade právneho predpisu.\nVšeobecný súd takto nie je povinný vyhovieť návrhu účastníka na prerušenie konania a na podanie\nnávrhu o súlade právnych predpisov na ústavný súd podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP.\n17. Dovolací súd má za to, že súdy nižších inštancií zrozumiteľne vykonali ústavne konformný výklad\nprávnej normy § 87 ods. 12 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (a\nteda zvolili prvú z naznačených možností svojho postupu), a žalobcovi vysvetlili, prečo považovali\n\nbez ďalšieho túto právnu normu za ústavne súladnú. Súd prvej inštancie v tomto smere uviedol, že\n„Pri posudzovaní ustanovenia § 87 ods. 12 zákona o pedagogických zamestnancoch súd nezistil\ntaké skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že toto zákonné ustanovenie je v rozpore s ústavou.\nStanovenie vekovej hranice 65 rokov pre skončenie pracovného pomeru pedagogického zamestnanca\nsleduje jasný a legitímny cieľ, ktorým je generačná výmena pedagogických zamestnancov. Predmetná\nprávna úprava pritom výkon práce v tejto kategórii zamestnancov úplne nevylúčila. Podľa § 82 ods. 7\nv spojení s § 82 ods. 4 zákona o pedagogických zamestnancoch, je možné uzatvorenie pracovného\npomeru na dobu určitú aj so zamestnancom starším ako 65 rokov veku. Naviac, vekové obmedzenie\ndoby výkonu pracovnej činnosti, nie je v našom právnom poriadku ojedinelé (notári, sudcovia) a\nposlednou novelou Zákonníka práce sa dosiahnutie veku 65 rokov zakotvilo ako jeden z výpovedných\ndôvodov (§ 63 ods. 1 písm. f) ZP). Na základe uvedeného ust. § 87 ods. 12 zákona o pedagogických\nzamestnancoch nemožno hodnotiť ako porušenie práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo\nzamestnania a diskriminácii v zamestnaní. V čase dosiahnutia veku 65 rokov sú zamestnanci finančne\nzabezpečení príjmom plynúcim zo starobného dôchodku. Ukončenie ich pracovného pomeru v tomto\nveku teda nespôsobí situáciu, pri ktorej by sa ocitli bez príjmu. Takýmto postupom by k ohrozeniu ich\npráva vlastniť majetok nemalo dôjsť“. Súdy nižších inštancií tak nevideli v znení § 87 ods. 12 ZoPZ dôvod\nna podanie podnetu ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n18. V preskúmavanej veci dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom)\nnevymedzil predmetný dovolací dôvod namietaného nesprávneho právneho posúdenie veci odvolacím\nsúdom, spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 CSP. Namietaný nesúhlas,\nresp. nespokojnosť voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu o neprerušení konania a\nnepodaní návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR na posúdenie\nnesúladu ustanovenia § 87 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch\nvýznamovo nezodpovedá kritériu uvedenému v § 421 ods. 1CSP.\n19. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania\na napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný\ndovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho\nkonania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup\ndovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí\nna opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n20. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP z dôvodu\nnevymedzenia dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n21. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm.\nb) CSP a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia\n§ 87 ods. 12 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Dovolateľ uvádza, že právna úprava obsiahnutá v predmetnom ustanovení je nespravodlivá\na v rozpore so zásadou ústavno-konformného výkladu právnych predpisov, čím dochádza k zásahu\ndo Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a bol toho názoru, že predmetné ustanovenie je\nnesúladné s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 písm. b) Ústavy\nSlovenskej republiky.\n22. Najvyšší súd návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP nevyhovel a\ntento zamietol, pretože § 87 ods. 12 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch\nnepovažuje za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky.\n23. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému\nsúdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.\n24. Najvyšší súd sa s argumentáciou žalobcu, že zavedením právnej úpravy skončenia pracovného\npomeru zo zákona v prípade dovŕšenia 65 rokov dochádza k zásahu do Ústavou Slovenskej republiky\ngarantovaných práv žalobcu nestotožňuje. Zásah zákonodarcu do existujúcich súkromnoprávnych\nvzťahov sám o sebe nepredstavuje porušenie princípu právnej istoty, zásady legitímneho očakávania ani\nochrany legálne nadobudnutých práv. Ochrana legálne nadobudnutých práv nie je absolútna a pripúšťa\nich obmedzenie, ak je zachovaná spravodlivá rovnováha medzi verejným a súkromným záujmom. Podľa\n\ndôvodovej správy k tomuto zákonu je základným cieľom tejto právnej úpravy zabezpečenie generačnej\nvýmeny pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov Týmto sa dáva priestor školám\na školským zariadeniam prijímať nových, začínajúcich pedagogických zamestnancov alebo naďalej\nspolupracovať so skúseným pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom. Dovolací\nsúd sa v plnej miere stotožňuje s dôvodmi súdov nižších inštancií pre ktoré zamietli návrh na prerušenie\nkonania a zdôrazňuje, že zákon o pedagogických zamestnancoch obsahuje ustanovenie, podľa ktorého\nje možné uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú aj so zamestnancom starším ako 65 rokov\nveku.\n24.1. Pokiaľ dovolateľ argumentoval tým, že na ústavnom súde je vedené konanie pod sp. zn. PL.\nÚS 12/2021-79 ohľadom novely Zákonníka práce (zákon č. 76/2021 Z.z.), ktorou bol doplnený nový\nvýpovedný dôvod pod § 63 ods. 1 písm. f) spočívajúci v dovŕšení veku 65 rokov, k tomu dovolací súd\nuvádza, že ústavný súd predmetným uznesením len pozastavil účinnosť vyššie uvedeného ustanovenia,\npričom ku dňu rozhodovania dovolacieho súdu v tejto veci nebolo meritórne rozhodnuté. Ústavný súd\nkonštatoval, že sú splnené požiadavky na pozastavenie ustanovenia a zároveň poznamenal, že tým\nnijako neprejudikuje meritórny výsledok veci. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd návrh na\nprerušenie dovolacieho konania ako nedôvodný zamietol.\n25. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}