{"guid": "f41e9d5f-b1f9-4f41-845e-abd84a4bd29c:bfee16c8-aa50-4fdd-8ad7-1b162d459ca2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7216218064.3", "spisova_znacka": "5CdoPr/8/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoPr/8/2025 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2026, sp. zn. 5CdoPr/8/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7216218064.3", "identifikacne_cislo": "7216218064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bfee16c8-aa50-4fdd-8ad7-1b162d459ca2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7216218064.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7216218064.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7216218064.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5CdoPr/8/2025\n7216218064\n22. 01. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:7216218064.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobkyne Mgr. C. K.,\nnarodenej XX. Q. XXXX, C., V. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA\nJUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice, Vstupný areál U. S. Steel,\nIČO: 36 199 222, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s. r. o.,\nBratislava, Karadžičova 2, IČO: 36 857 076, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, vedenom\nna bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37Cpr/1/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach z 20. februára 2024 sp. zn. 6CoPr/11/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni priznáva voči žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. (Od 01. júna 2023 bývalý) Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom zo 06. apríla 2023 č. k. 37Cpr/1/2016-1308 (v poradí druhým) určil, že výpoveď z pracovného\npomeru z 22. marca 2016 daná žalovanou žalobkyni dňa 22. marca 2016 je neplatná a pracovný pomer\nžalobkyne u žalovanej trvá (I. výrok). Rozhodol, že žalobkyňa má právo voči žalovanej na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok). Konanie o nároku na náhradu\nmzdy vylúčil na samostatné konanie (III. výrok). Návrh žalovanej, ktorým žiadala určiť, že od žalovanej\nnemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala, zamietol (IV. výrok).\n1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako\nzamestnancom existoval pracovný pomer dohodnutý pracovnou zmluvou zo dňa 28. 09. 2000 s\npracovným zaradením žalobkyne ako „referent - obchodno-záväzkové vzťahy“. Od 01. 09. 2004 na\nzáklade dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31. 08. 2004 žalobkyňa vykonávala pre žalovanú\ndruh práce „referent právnych vecí“ a od 01. 06. 2014 práce vo funkcii „právnik - obchodné a\nmajetkové právo“. Dňa 14. 03. 2016 žalovaná prijala rozhodnutie o organizačnej zmene pre právny úsek,\npredmetom ktorého bolo zrušenie pracovných miest uvedených v jeho prílohe s tým, že zamestnanci\nvedení na týchto pracovných miestach sa stali k 01. 04. 2016 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce nadbytočnými. Medzi zrušenými pracovnými miestami bolo aj pracovné miesto žalobkyne s\nnázvom právnik - obchodné a majetkové právo. Počas stretnutia dňa 17. 03. 2016 žalovaná žalobkyni\nponúkla 298 voľných pracovných miest, z ktorých žalobkyňa žiadne neprijala, pretože nezodpovedali\njej kvalifikácii. Dňa 22. 03. 2016 žalovaná doručila žalobkyni výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odôvodnenú tým, že na základe písomného rozhodnutia\nzamestnávateľa zo 14. 03. 2016 o znížení stavu zamestnancov, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce\n\nvyplývajúcej z optimalizácie pracovných miest, bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené ku dňu 01. 04.\n2016, z ktorého dôvodu sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou. Výpoveď bola vopred prerokovaná\nso zástupcami zamestnancov, bola vyhotovená v písomnej forme, doručená kvalifikovaným spôsobom a\nz jej obsahu sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa k ukončeniu pracovného pomeru\nso žalobkyňou. Existenciu dôvodu výpovede - rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo\n14. 03. 2016 vydaného na to oprávneným orgánom mal okresný súd preukázanú z predloženej listiny\n(rozhodnutia).\n1.2. Pokiaľ išlo o spornú otázku, či sa žalobkyňa stala nadbytočnou v dôsledku rozhodnutia žalovanej\no organizačnej zmene, súd prvej inštancie [aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu (bod\n55 rozsudku súdu prvej inštancie)] po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že prijatie iného\nzamestnanca na novovytvorené miesto so zhodnou pracovnou náplňou ako bola pracovná náplň\nžalobkyne, preukazuje neopodstatnenosť výpovedného dôvodu vymedzeného vo výpovedi danej\nžalobkyni. Žalovaná aj po organizačnej zmene naďalej, na rozdiel od korporátnej agendy, potrebovala\nv rovnakom rozsahu zabezpečovať úlohy v oblasti majetkového práva, no napriek tomu za nadbytočnú\nurčila žalobkyňu, v ktorej pracovnej náplni boli úlohy z oblasti majetkového práva a v podstate ju\nnahradila inou zamestnankyňou, JUDr. L., ktorej pracovná náplň pred organizačnou zmenou bola iná.\nŽalobkyňa sa v dôsledku organizačnej zmeny nestala nadbytočnou, a preto medzi organizačnou zmenou\na nadbytočnosťou žalobkyne niet príčinnej súvislosti. Úlohy v majetkovo-právnej oblasti na právnom\núseku v období pred 01. 07. 2012, po 01. 07. 2012, do 01. 04. 2016 a po 01. 04. 2016 zabezpečovali vždy\ndve zamestnankyne. Z hľadiska potrebného profesného zloženia zamestnancov na úseku majetkového\npráva sa žalobkyňa nemohla stať nadbytočnou (z hľadiska svojej vecnej náplne), keďže žalovaná druh\npráce žalobkyne dojednaný pracovnou zmluvou (jej pracovnú činnosť) naďalej potrebovala v rovnakom\nrozsahu, pričom žalobkyňu nahradila inou zamestnankyňou, ktorá vykonávala po organizačnej zmene\núplne rovnakú činnosť, avšak do prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene vykonávala síce funkciu\nprávnika, ale s iným druhom činnosti ako žalobkyňa. Za týchto okolností rozhodnutie žalovanej o\norganizačnej zmene nemohlo byť podkladom pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63\nods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\n1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalovanej nedošlo k riadnemu splneniu ponukovej\npovinnosti upravenej v § 63 ods. 2 Zákonníka práce. V konaní nebolo sporné, že pred daním výpovede\nžalovaná 17. 03. 2016 ponúkla žalobkyni 298 voľných pracovných miest, z nich dve v kategórii „T“ dispečer, zmenový vedúci (por. č. 1) a zmenový majster chémie (por. č. 10) a 296 pracovných miest z\nvýrobnej kategórie „R“. Žalobkyňa s prechodom na všetky takto ponúknuté pracovné miesta nesúhlasila.\nSúd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo vzťahu k pracovným miestam, ktoré žalobkyňa označila ako\nvoľné v čase ponukovej povinnosti žalovanej a ktoré jej mali byť ponúknuté. Pracovné miesto vedúceho\noddelenia majetkového práva bolo zriadené s účinnosťou od 01. 04. 2016, kedy, vychádzajúc z dohody\no zmene pracovných podmienok zo 16. 03. 2016, bolo obsadené zamestnankyňou JUDr. Č., predtým\nzastávajúcou zrušenú pracovnú pozíciu generálneho manažéra pre obchodné, pracovné a majetkové\nprávo na právnom úseku. Ku dňu plnenia ponukovej povinnosti žalovanej voči žalobkyni (17. 03. 2016)\nuž predmetné pracovné miesto nebolo voľné a povinnosť jeho ponuky žalobkyni neprichádzala do\núvahy. K zriadeniu pracovného miesta obsadeného JUDr. T. L. na novozriadenom oddelení majetkového\npráva došlo s účinnosťou od 01. 04. 2016. Odvolací súd vyslovil právny názor, že ponuková povinnosť\nsa vzťahuje aj na pracovné miesta, o vzniku ktorých už v čase doručenia výpovede žalobkyni bolo\nzamestnávateľom rozhodnuté, hoci vzniknúť mali až po doručení výpovede, t. j. vzťahuje sa aj na\npracovné miesta vzniknuté v dôsledku organizačnej zmeny, ktorá viedla k výpovedi danej zamestnancovi\nz organizačných dôvodov. V konaní nebolo preukázané, že v čase plnenia ponukovej povinnosti voči\nžalobkyni bolo novovytvorené pracovné miesto na oddelení majetkového práva už obsadené JUDr. L..\nŽalovaná v čase plnenia ponukovej povinnosti voči žalobkyni disponovala týmto voľným pracovným\nmiestom, preto bolo jej povinnosťou ho žalobkyni ponúknuť. Voľné pracovné miesta na prevádzke\ntechnické plyny (majster distribúcie plynov, majster deliacich zariadení vzduchu a kompresorov) neboli\npre žalobkyňu vhodné pre nesplnenie vyžadovaných kvalifikačných predpokladov (bod 66 rozsudku\nokresného súdu). Vo vzťahu k pracovnej pozícii B. M. W. súd prvej inštancie s odkazom na právny názor\nodvolacieho súdu a výsledky vykonaného dokazovania konštatoval, že pracovná náplň menovanej bola\npred a po organizačnej zmene odlišná, teda išlo o novovytvorené pracovné miesto, ktoré bolo obsadené\naž 31. 03. 2016. V čase plnenia ponukovej povinnosti voči žalobkyni bola pracovná pozícia voľná a\nmala jej byť ponúknutá. Pracovná pozícia manažéra projektov (Ing. L.) nebola pre žalobkyňu vhodná\npre nesplnenie kvalifikačných predpokladov, preto nebolo povinnosťou žalovanej ponúknuť ju žalobkyni.\n1.4. Súd prvej inštancie uzavrel, že výpoveď daná žalobkyni 22. 03. 2016 žalovanou je neplatná z\ndôvodu, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne nebola príčinná súvislosť a tiež\n\npre porušenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Zároveň určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou\na žalovanou trvá, nakoľko žalobkyňa listom z 29. 07. 2016 oznámila žalovanej, že trvá na svojom\nďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy z 28. 09. 2000. Súd prvej inštancie\nzamietol návrh žalovanej, aby určil, že od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej\nzamestnávala, pretože neboli dané relevantné dôvody, pre ktoré by žalovaná nemohla žalobkyňu ďalej\nzamestnávať. Nebolo preukázané konanie žalobkyne, ktoré by bolo v rozpore so záujmami/zásadami\nžalovanej, ani to, že by žalobkyňa spôsobila žalovanej svojím konaním škodu, prípadne by vedome\nžalovanú poškodzovala.\n1.5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a 3 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) tak, že žalobkyni\npriznal plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 20. februára\n2024 sp. zn. 6CoPr/11/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku III. a rozhodol, že\nžalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku a odkázal na ne (§\n387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil (aj s odkazom na predchádzajúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu) úvahy, na základe ktorých dospel k záverom prezentovaným v jeho rozhodnutí\n(bod 44 rozsudku odvolacieho súdu). Námietku týkajúcu sa nevykonania navrhovaných dôkazov (bez\nodôvodnenia) odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď vo vzťahu k návrhu žalovanej na výsluch\nsvedkov M. Y., N. V., N. O. a E. I. z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovanej ustúpil od návrhu\nna výsluch navrhovaných svedkov v dôsledku dôkazov predložených žalobkyňou. Súd prvej inštancie do\nzápisnice konštatoval, že bude vychádzať z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na č. l. 1227\n- 1240 (hodnotenie žalobkyne za roky 2013, 2014 a 2015), ktoré boli doručené protistrane a ktorá ich\nobsah ani existenciu nespochybnila. Zo zápisnice z pojednávania konaného 12. 01. 2023 okrem iného\nvyplýva, že vo vzťahu k návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov L., W., JUDr.\nO. a JUDr. L. súd prvej inštancie upovedomil sporové strany o ďalšom procesnom postupe s tým, že\nnepovažuje výsluch navrhovaných svedkov za hospodárny a účelný, keďže skutočnosti, ktoré majú byť\npreukázané vyplývajú z listinných dôkazov, ktoré už boli vykonané. Vo vzťahu k preukázaniu momentu,\nkedy bola JUDr. L. prijatá pracovná pozícia právnika na oddelení majetkové právo, súd umožnil žalovanej\npredložiť ďalšie dôkazy v lehote 30 dní po odročení pojednávania, čo žalovaná neurobila. Okresný\nsúd síce v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo tieto dôkazy nevykonal, avšak žalovanej boli dôvody\nznáme, keďže ich vysvetlil počas konania. Žalovaná na ich vykonaní netrvala, keďže pred vyhlásením\nuznesenia o skončení dokazovania nemala návrhy na doplnenie dokazovania.\n2.2. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa nadbytočnosti žalobkyne po\norganizačnej zmene a príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne.\nZotrval na názore vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 6CoPr/5/2020, že posúdenie otázky, či sa konkrétny\nzamestnanec stal nadbytočným v príčinnej súvislosti s touto zmenou vyžaduje aj posúdenie pracovných\nnáplní všetkých zamestnancov tohto oddelenia pred zmenou a pracovných náplní novovzniknutých\npracovných pozícií, nakoľko ide o komplikovanú organizačnú zmenu, pri ktorej nedošlo iba k zrušeniu\njednotlivých pracovných miest s určitou pracovnou náplňou (tak, že by ich pracovná náplň bola\nrozdelená medzi ostatných zamestnancov), ale došlo k zmenám a presunom pracovnej náplne vo\nvzťahu k viacerým pracovným pozíciám navzájom tak, že niektoré miesta zanikli, iné vznikli, časti\npracovných náplní sa „premiešali“ a niektoré ostali zachované za súčasnej zmeny pracovnej náplne.\nRovnako zotrval na názore, že výber nadbytočného zamestnanca bola žalovaná oprávnená urobiť\niba medzi zamestnancami s rovnakou vecnou pracovnou náplňou (vychádzajúc z ňou vypracovaných\nlistov pracovných miest zamestnancov právneho úseku), ak by v konaní preukázala príčinnú súvislosť\nmedzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou aspoň jedného z týchto zamestnancov s rovnakou\nvecnou náplňou práce (pretože prácu zamestnanca s takouto vecnou náplňou práce už nepotrebovala\nvôbec, alebo iba v menšom rozsahu). Zamestnávateľovi nepatrí právo slobodného výberu nadbytočného\nzamestnanca spomedzi zamestnancov s rôznou vecnou náplňou práce. Tu poukázal na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR [3Cdo/33/2008, R 28/2009, 3Cdo/234/2018 (prešlo testom ústavnosti - I. ÚS\n443/2019), 1Cdo/1085/2015]. Správny bol záver súdu prvej inštancie, že medzi organizačnou zmenou\na nadbytočnosťou žalobkyne niet príčinnej súvislosti. Vychádzajúc najmä z obsahu listov pracovných\nmiest pred a po zmene možno uzavrieť, že žalobkyňa sa nestala nadbytočnou (z hľadiska svojej vecnej\nnáplne), keďže žalovaná druh práce žalobkyne dojednaný pracovnou zmluvou (jej pracovnú činnosť)\nnaďalej potrebovala v rovnakom rozsahu. Žalovaná žalobkyňu nahradila inou zamestnankyňou, ktorá\n\nvykonávala po organizačnej zmene úplne rovnakú činnosť ako žalobkyňa pred zmenou, pričom do\nprijatia rozhodnutia o organizačnej zmene táto zamestnankyňa vykonávala iný druh činnosti.\n2.3. K posúdeniu ne/splnenia ponukovej povinnosti odvolací súd uviedol, že žalovaná síce ponúkla\nžalobkyni 298 voľných pracovných miest, išlo však o dve voľné pracovné miesta v kategórii „T“ a\n296 pracovných miest z výrobnej kategórie „R“. Žalobkyňa označila pracovné miesta voľné v čase\nponukovej povinnosti žalovanej, ktoré jej ponúknuté neboli napriek tomu, že oveľa viac zodpovedali jej\nvzdelaniu a pracovnej pozícii pred organizačnou zmenou. Na tomto mieste odvolací súd poukázal na\njudikatúru Najvyššieho súdu SR [8Cdo/52/2016 (R 46/2016), 4MCdo/5/2010, R 45/2012]. Zotrval na\nnázore vyjadrenom v skoršom zrušujúcom uznesení (z ktorého vychádzal okresný súd), že ponuková\npovinnosť sa vzťahuje aj na pracovné miesta, o vzniku ktorých už v čase doručenia výpovede\nbolo zamestnávateľom rozhodnuté, hoci mali vzniknúť až po doručení výpovede, t. j. vzťahuje sa\naj na pracovné miesta vzniknuté v dôsledku organizačnej zmeny, ktorá viedla k výpovedi danej\nzamestnancovi z organizačných dôvodov. Odlišný výklad by mohol podľa odvolacieho súdu viesť k\nzmareniu účelu ponukovej povinnosti a zamestnávateľ by takýmto spôsobom mohol obchádzať zákon.\nAk zamestnávateľ žalobkyni ponúkol pracovné miesta, na ktoré nespĺňa kvalifikačné predpoklady (resp.\nnezodpovedajú jej kvalifikácii a vzdelaniu) a neponúkol jej miesta najviac zodpovedajúce jej kvalifikácii,\nvzdelaniu a dovtedy vykonávanej práci, nemožno dospieť k záveru, že si splnil svoju ponukovú\npovinnosť. Jedným z takýchto miest je miesto obsadené JUDr. L., pričom nebolo preukázané, že by toto\nmiesto bolo JUDr. L. obsadené pred dňom doručenia výpovede žalobkyni (v čase plnenia ponukovej\npovinnosti). JUDr. T. L. pritom nebola v rozhodnutí o organizačnej zmene označená za nadbytočnú,\npreto vo vzťahu k nej žalovaná nemala ponukovú povinnosť. V čase plnenia ponukovej povinnosti voči\nžalobkyni bola voľná aj pracovná pozícia obsadená B. M. W., ktorú okresný súd správne vyhodnotil\nako novovytvorené pracovné miesto vzhľadom na odlišnosť pracovnej náplne pred a po organizačnej\nzmene, preto mala byť ponúknutá žalobkyni. Správny bol záver súdu prvej inštancie, že žalovaná riadne\nnesplnila ponukovú povinnosť upravenú v § 63 ods. 2 Zákonníka práce.\n2.4. Odvolací súd skonštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodov, pre\nktoré by nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnávala, ako\naj úvah súdu prvej inštancie, ktorými sa riadil (body 71 až 77 rozsudku odvolacieho súdu). Nebolo\npreukázané konanie alebo činnosť žalobkyne v čase pred výpoveďou, pre ktoré by žalovaná oprávnene\nmohla stratiť dôveru k žalobkyni a ani vyvolávanie konfliktov medzi žalobkyňou a kolegami, resp.\njej nadriadenými. Naopak, žalobkyňa predložila listinné dôkazy preukazujúce jej pracovné výsledky\n(hodnotenie zamestnávateľa) a jej vzťahy na pracovisku, ktoré dôkazy žalovaná nespochybnila.\nOdvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch vrátane výroku o náhrade trov konania v zmysle\n§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n2.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu voči neúspešnej žalovanej.\n3. Proti rozsudku odvolacieho podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) tvrdiac dovolacie\ndôvody v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), b) a § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, že o náhrade trov\ndovolacieho konania rozhodne odvolací súd v ďalšom konaní.\n3.1. Pokiaľ ide o dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, identifikovala dve právne otázky,\npri riešení ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to:\nOtázka 1: „Je výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca v plnej kompetencii zamestnávateľa,\nktorý sám rozhoduje, akým spôsobom realizuje zmeny týkajúce sa organizácie, racionalizácie, resp.\nefektívnosti práce?“,\nOtázka 2: „Má zamestnávateľ právo uskutočňovať výber nadbytočného zamestnanca pre naplnenie\nvýpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce podľa dojednaného druhu práce\nv pracovnej zmluve uzatvorenej so zamestnancom, alebo je potrebné pri výbere nadbytočného\nzamestnanca zohľadniť list pracovného miesta zamestnanca?“.\n3.1.1. Vo vzťahu k problematike organizačnej zmeny poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR\n(správne ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR, pozn. dovolacieho súdu) sp. zn. 21Cdo/1770/2001,\nuznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/89/2017, sp. zn. 5Cdo/42/2010, rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 21Cdo/3834/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/102/2009 a judikát\nR 51/1997. Odvolací súd podľa dovolateľky túto rozhodovaciu prax modifikoval tak, že zásadu, že o\nvýbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ možno aplikovať len v prípade, že došlo\nk zrušeniu pracovného miesta alebo určitého počtu pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov\n\nje zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom mieste (funkcii). Odvolací súd sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorej výber konkrétneho zamestnanca je v\nplnej kompetencii zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje, akým spôsobom realizuje zmeny týkajúce sa\norganizácie, racionalizácie, resp. efektívnosti práce.\n3.1.2. Aj v spojitosti s príčinnou súvislosťou medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene\na nadbytočnosťou zamestnanca namietala odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Odvolací súd podľa dovolateľky dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že z\nhľadiska potrebného profesného zloženia zamestnancov na úseku majetkového práva sa žalobkyňa\nnemohla stať nadbytočnou (z hľadiska svojej vecnej náplne), keďže žalovaná druh práce žalobkyne\ndojednaný pracovnou zmluvou (jej pracovnú činnosť) naďalej potrebovala v rovnakom rozsahu, pričom\nžalobkyňu nahradila inou zamestnankyňou, ktorá po organizačnej zmene vykonávala úplne rovnakú\nčinnosť a ktorá do prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene vykonávala síce funkciu právnika, ale s iným\ndruhom činnosti ako žalobkyňa. Odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že príčinná\nsúvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a nadbytočnosťou zamestnanca\n(aj voľné pracovné miesta) sa má posudzovať podľa zmeny pracovnej náplne alebo podľa úpravy listu\npracovného miesta. Pri rozhodovaní mal podľa žalovanej vziať do úvahy iba dohodnutý druh práce.\nV tejto súvislosti citovala z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/89/2017, 3Cdo/33/2008\na z rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2300/2017, 21Cdo/3834/2018, 21Cdo/531/2011,\n21Cdo/1520/2011. Mala za to, že príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobkyne a organizačnými\nzmenami bola daná. V konaní preukázala, že organizačná zmena na právnom úseku bola zrealizovaná\na žalobkyňa sa v dôsledku tejto organizačnej zmeny stala pre dovolateľku nadbytočnou. Vecnú náplň\npracovného miesta (t. j. vecný rozsah činností spadajúcich do dohodnutého druhu práce), o ktorej\nhovorí judikatúra dovolacieho súdu, nemožno stotožňovať s listom pracovného miesta (t. j. s pokynom\nzamestnávateľa, aké konkrétne úlohy bude zamestnanec plniť, ktorý môže byť zamestnávateľom\nkedykoľvek zmenený). Na podporu argumentácie uviedla rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n21Cdo/531/2011 a sp. zn. 21Cdo/4485/2016 a judikát R 57/1968.\n3.2. Pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka identifikovala ako\nprávnu otázku riešenú odvolacím súdom, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nriešená, otázku: „Je podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce podmienkou platnosti výpovede ponuka\npracovného miesta, ktoré v čase doručenia výpovede zamestnancovi, respektíve v čase realizácie\nponukovej povinnosti voči zamestnancovi, ešte neexistovalo?“. Podľa dovolateľky v Zákonníku práce nie\nje výslovne upravená povinnosť zamestnávateľa ponúkať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou\nvšetky voľné pracovné miesta. Argumentovala, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi dotknutému\nvýpoveďou pred jej doručením ponúkať pracovné miesto, ktorým nedisponuje, a už vôbec nie pracovné\nmiesto, ktoré vytvorené nie je a má ho ešte len v budúcnosti vytvoriť. Pracovné miesto ponúkané v rámci\nponukovej povinnosti podľa Zákonníka práce musí už existovať. Platnosť právneho úkonu (výpovede)\nnemôže závisieť od okolností, ktoré nastanú po jeho urobení. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom\nobdobí dovolateľka nedisponovala pracovným miestom na novozriadenom oddelení majetkového práva\n(zriadenie nového oddelenia majetkového práva, na ktorom pôsobila od 01. 04. 2016 JUDr. T. L.,\nktorej pracovné miesto najviac zodpovedalo kvalifikácii žalobkyne, bolo účinné až od 01. 04. 2016; k\nplneniu ponukovej povinnosti došlo 17. 03. 2016). Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n21Cdo/2738/2000 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018.\n3.3. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny\na vo vzťahu k výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu o nemožnosti spravodlivo žiadať ďalšie\nzamestnávanie žalobkyne absentujú náležitosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle §\n220 ods. 2 CSP, ktoré v tejto časti nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych\nrozhodnutí a je rozporné. Nie je z neho zrejmé, prečo neprichádzalo do úvahy rozhodnutie o nemožnosti\npožadovať od žalovanej, aby žalobkyňu ďalej zamestnávala. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva konzistentné odpovede\nna rozhodujúce otázky potrebné pre posúdenie veci z pohľadu aplikácie § 79 ods. 1 Zákonníka práce a\nnavodzuje dojem, že pri hodnotení dôkazov súd bez rozumného dôvodu a logického vysvetlenia prevzal\ntvrdenia žalobkyne, výslovne popierané žalovanou. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ktoré zo skutkových\nzistení odôvodňujú aplikáciu právnej normy, ktorú citoval. Namietala tiež nedostatočné odôvodenie\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa obmedzil iba na stručné stotožnenie sa s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie bez toho, aby sa zaoberal podstatnými odvolacími námietkami žalovanej. Nevysporiadal sa\ns námietkami ohľadne odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a nezdôvodnil, na\nzáklade akých dôkazov dospel k záveru, že niet dôvodov, prečo od žalovanej nemožno spravodlivo\npožadovať, aby žalobkyňu zamestnávala. Poukázala aj na protirečenia uvedené v odôvodnení rozsudku\n\nodvolacieho súdu (body 7 a 12). Ak v bode 12 rozsudku tento dospel k záveru, že neexistuje príčinná\nsúvislosť medzi nadbytočnosťou a organizačnou zmenou, potom žalobkyňa musela byť nadbytočná (ako\nto uvádza v bode 7 rozsudku). V opačnom prípade by vôbec nebolo možné skúmať otázku príčinnej\nsúvislosti. V bode 12 zároveň konštatuje, že žalobkyňa nadbytočná vôbec nebola. Je otázne, prečo sa\nzaoberal otázkou príčinnej súvislosti a čo chápe pod pojmom príčinná súvislosť medzi organizačnou\nzmenou a nadbytočnosťou zamestnanca; odvolací súd tento pojem zjavne zamieňa so samotnou\nnadbytočnosťou zamestnanca. Uvedené časti odôvodnenia rozsudku sú zmätočné. Namietala aj\nnedostatočné odôvodnenie ohľadne nevykonania ňou navrhovaných dôkazov (výsluch svedkov L., W.,\nJUDr. O. a JUDr. L.).\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol ako neprípustné,\nresp. zamietol ako nedôvodné a priznal jej plnú náhradu trov dovolacieho konania. Námietky dovolateľky\nnepovažovala za spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť rozsudku odvolacieho súdu. Prvá\notázka nie je právnou otázkou, na ktorej odvolací súd založil rozhodnutie. Dôvody určenia neplatnosti\nvýpovede spočívali v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne a organizačnou\nzmenou žalovanej a v nepreukázaní riadneho splnenia ponukovej povinnosti žalovanej podľa § 63 ods.\n2 Zákonníka práce. Dovolateľka zjavne nerozlišuje existenciu príčinnej súvislosti medzi organizačnou\nzmenou a nadbytočnosťou zamestnanca a jej skúmanie od existencie práva zamestnávateľa na výber\nnadbytočného zamestnanca spomedzi viacerých do úvahy prichádzajúcich zamestnancov, vo vzťahu ku\nktorým musí byť primárne splnená práve podmienka existencie príčinnej súvislosti ich nadbytočnosti s\norganizačnou zmenou a až následne môže dôjsť k realizácii práva zamestnávateľa vybrať si konkrétneho\nnadbytočného zamestnanca, vo vzťahu ku ktorému dôjde k uplatneniu výpovedného dôvodu podľa § 63\nods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dovolateľka neuvádza rozhodujúcu judikatúru dovolacieho súdu, ktorá\nby sa priamo zaoberala právom zamestnávateľa vybrať si konkrétneho nadbytočného zamestnanca\na limitmi jeho aplikácie. Pokiaľ v bode 1.1. dovolania žalovaná poukazuje na viaceré rozhodnutia, v\ndovolaní absentuje logické vysvetlenie, v čom konkrétne majú byť závery týchto rozhodnutí v rozpore so\nzávermi odvolacieho súdu. Formulácia druhej právnej otázky je založená na formalistickej argumentácii\ndovolateľky o obmedzenej právomoci súdu preskúmavať príčinnú súvislosť organizačnej zmeny a\nnadbytočnosti zamestnanca. V tomto smere neoznačila judikatúru dovolacieho súdu, s ktorou by mali\nbyť závery odvolacieho súdu v rozpore. Nevyhnutným predpokladom materiálneho skúmania splnenia\npodmienok platnosti výpovede pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí\nbyť zistenie skutočnej vecnej náplne práce, ktorá je obsahom dohodnutého druhu práce, nakoľko\nlen takýmto spôsobom možno preskúmať, či práce vykonávané prepusteným zamestnancom sa v\ndôsledku prijatej organizačnej zmeny stali skutočne pre zamestnávateľa nepotrebnými. Pokiaľ takáto\nvecná náplň práce zamestnanca je zamestnávateľom upravená v listoch pracovných miest a nie\nje sporné, že v tomto rozsahu sú práce na jednotlivých pracovných miestach aj vykonávané, nie\nje možné takto vymedzenú pracovnú náplň ignorovať a vychádzať len z bezobsažného formálneho\noznačenia druhu práce v pracovnej zmluve. Rovnako právna otázka týkajúca sa ponukovej povinnosti\nzamestnávateľa nie je právnou otázkou, na ktorej by bolo založené rozhodnutie odvolacieho súdu. Ak\nby táto právna otázka zakladala prípustnosť dovolania, dovolanie by bolo v tejto časti nedôvodné, keď\nzáver odvolacieho súdu, že ponuková povinnosť sa vzťahuje aj na tie pracovné miesta, o vzniku ktorých\nuž v čase doručenia výpovede bolo zamestnávateľom rozhodnuté na základe toho istého rozhodnutia\no organizačnej zmene, hoci mali byť obsadené až v čase po doručení výpovede žalobkyni, je správny\na zodpovedajúci zmyslu a účelu ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka\npráce. Prípustnosť dovolania nemôžu zakladať ani námietky dovolateľky zdôvodňujúce dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP, keďže odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií netrpia nedostatkami\nzásadného významu. V skutočnosti jej argumentácia spočíva v nespokojnosti so skutkovými a právnymi\nzávermi súdov vo vzťahu k výroku o nemožnosti spravodlivo žiadať ďalšie zamestnávanie žalobkyne,\nčo nezakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Pokiaľ namieta rozhodnutie o nevykonaní\nňou navrhnutých dôkazov, toto je vo výlučnej právomoci skutkového súdu a nemôže byť predmetom\nskúmania v dovolacom konaní.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou), dospel k záveru, že dovolanie\nje prípustné, preto pristúpil k skúmaniu jeho dôvodnosti.\n\n6. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n7. Dovolateľkou namietaná vada zmätočnosti konania v zmysle § 420 písm. f) CSP mala spočívať v\nnedostatočnom odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií a v ich arbitrárnosti.\n8. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo\nveci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť\ntýchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).\nV prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07).\nSúd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie\nmusí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na\njeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\nzávery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,\nI. ÚS 402/08).\n9. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Aj v opravnom konaní\nsúd musí dať odpoveď iba na tie námietky uvedené v opravnom prostriedku, ktoré majú (podľa názoru\nsúdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.\nÚS 78/05).\n10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 09. 2022 sp. zn. IV. ÚS 245/2022 vyplýva, že\n„arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127\nods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody,\nna ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s\nprincípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n11. Posudzujúc námietku dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dovolací\nsúd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňajú kritériá\npre odôvodňovanie rozhodnutí (uvedené v bodoch 8 a 9 odôvodnenia tohto rozsudku) v zmysle § 393\nods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahujú aj zdôvodnenie všetkých pre vec\npodstatných skutkových a právnych otázok. Z ich obsahu nevyplýva aplikácia príslušných ustanovení\n\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Dovolací súd\nnezistil v postupe odvolacieho súdu (v spojení s postupom súdu prvej inštancie) nedostatky, ktoré by\nodôvodňovali tvrdenie, že závery ním prijaté boli svojvoľné, zmätočné alebo zjavne neodôvodnené.\nZ rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, ktoré dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil a ako vec\nprávne posúdil, a to s uvedením príslušných zákonných ustanovení. Odvolací súd potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) a v celom rozsahu sa stotožnil s\njeho dôvodmi (§ 387 ods. 2 CSP). Podrobne sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami\nžalovanej ohľadom (i) nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k nevykonaným dôkazom,\nnadbytočnosti žalobkyne a jej príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou, ponukovej povinnosti a\nďalšieho zamestnávania žalobkyne, (ii) nevykonania navrhovaných dôkazov - výsluchu svedkov (body\n46 až 51 rozsudku), (iii) porušenia právnej istoty žalovanej s poukazom na rozhodnutie krajského\nsúdu sp. zn. 9CoPr/3/2018 (bod 52 rozsudku), (iv) nesprávneho posúdenia nadbytočnosti žalobkyne a\npríčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne (body 53 až 59\nrozsudku), ne/splnenia ponukovej povinnosti žalovanej podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce (body 60 až\n69 rozsudku) a ne/možnosti ďalšieho zamestnávania žalobkyne (body 71 až 77 rozsudku).\n11.1. Konkrétne vo vzťahu k návrhu žalovanej, aby súd určil, že nie je od nej možné spravodlivo\npožadovať, aby naďalej zamestnávala žalobkyňu okresný súd (bod 70 jeho rozsudku) aj odvolací súd\n(body 74 až 78 odôvodnenia jeho rozsudku) uviedol, že žalovaná nepreukázala a nešpecifikovala\ntaké konkrétne konanie žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo kladné rozhodnutie o tomto návrhu. V\nkonaní nebolo preukázané vyvolávanie nezhôd/konfliktov medzi žalobkyňou a kolegami, resp. jej\nnadriadenými. Naopak, žalobkyňa predložila listinné dôkazy preukazujúce jej pracovné výsledky\n(hodnotenie zamestnávateľa) a jej vzťahy na pracovisku, ktoré žalovaná nespochybnila. Odvolací súd\ndoplnil, že otázku ne/možnosti spravodlivo žiadať ďalšie zamestnávanie zamestnanca je potrebné\nvykladať s prihliadnutím na základné zásady Zákonníka práce a vyhovieť takémuto návrhu možno iba\nvo výnimočných prípadoch. O takýto prípad nejde vtedy, keď dôvodom majú byť práve okolnosti, ktoré\nvyplývajú z organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti zamestnanca a následnej výpovedi, pretože\ntáto okolnosť je predmetom skúmania platnosti skončenia pracovného pomeru a nemôže predstavovať\nvýnimku, pre ktorú nemožno spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca naďalej\nzamestnával. Absencia dôvery žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nebola zavinená správaním žalobkyne,\nktorá sa v zmysle zákona bráni skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Dovolací súd\nmá za to, že súdy oboch inštancií týmto zrozumiteľne a dostatočne vysvetlili dôvody, pre ktoré nebolo\nmožné uvedenému návrhu žalovanej vyhovieť.\n11.2. Dovolaciu námietku žalovanej ohľadom tvrdených „protirečení“ v rozsudku odvolacieho súdu\ndovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože z celého jeho odôvodnenia sú bezpochyby zrejmé\ndôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a jeho záver o neplatnosti výpovede danej\nžalobkyni je vecne správny. Dovolateľka videla tvrdené protirečenie v tom, že súdy na jednej strane\nkonštatovali absenciu nadbytočnosti žalobkyne, na druhej strane absenciu príčinnej súvislosti medzi\n(neexistujúcou) nadbytočnosťou zamestnankyne a organizačnou zmenou. Dovolací súd poukazuje\nna to, že z odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií vyplýva, že tieto v rámci posudzovania\n(ne)dôvodnosti výpovedného dôvodu upraveného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce primárne\nskúmali, či organizačná zmena spôsobila nadbytočnosť zamestnankyne, t. j. či medzi organizačnou\nzmenou a nadbytočnosťou žalobkyne existuje príčinná súvislosť. Vychádzali z toho, že žalovaná\ndruh práce žalobkyne dojednaný pracovnou zmluvou (jej pracovnú činnosť) potrebovala v rovnakom\nrozsahu aj po organizačnej zmene, no žalobkyňu nahradila inou zamestnankyňou, ktorá vykonávala\npo organizačnej zmene rovnakú činnosť ako žalobkyňa pred organizačnou zmenou (pričom do prijatia\nrozhodnutia o organizačnej zmene táto zamestnankyňa vykonávala vecne iný druh činnosti), nebola\ndaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, čo zjednodušene\npovedané znamená, že žalobkyňa vo vzťahu k vykonávaniu tejto konkrétnej pracovnej činnosti\nnadbytočná reálne nebola.\n11.3. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu\nsvedkov L., W., JUDr. O. a JUDr. L., zo zápisnice z pojednávania dňa 12. 01. 2023 vyplýva, že súd\nprvej inštancie nepovažoval výsluch navrhovaných svedkov za hospodárny a účelný, keďže skutočnosti,\nktoré mali byť týmito dôkazmi preukázané, vyplývajú z už vykonaných listinných dôkazov. Odvolací súd\ndodal, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo tieto dôkazy\nnevykonal, avšak žalovanej boli dôvody známe, keďže ich vysvetlil počas konania. Zároveň konštatoval,\nže žalovaná na ich vykonaní netrvala, keďže pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania\nuviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k preukázaniu momentu prijatia pracovnej\npozície právnika na oddelení majetkové právo JUDr. L. súd prvej inštancie umožnil žalovanej predložiť\n\nďalšie dôkazy v lehote 30 dní po odročení pojednávania, čo neurobila. Dovolací súd preto uzatvára,\nže nie je opodstatnená námietka dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu.\n12. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľkou namietanou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho\nuplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n13. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n14. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n15. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n16. Dovolateľka v tejto súvislosti položila prvú právnu otázku, a to, či „je výber konkrétneho nadbytočného\nzamestnanca v plnej kompetencii zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje, akým spôsobom realizuje\nzmeny týkajúce sa organizácie, racionalizácie, resp. efektívnosti práce“. Takto položenú dovolaciu\notázku (dovolací súd pritom nevychádzal iba z jej formulácie na konkrétnom riadku dovolania - porovnaj\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023) nebolo možné považovať za\nrelevantnú v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Jej vecnému prejednaniu bránilo nesplnenie podmienky\nprípustnosti dovolania z dôvodu, že táto otázka položená dovolateľkou nebola otázkou, ktorá by bola\nkľúčovou pre rozhodnutie v spore a odvolací súd výslovne na jej riešení nezaložil jeho rozhodnutie.\nZ dovolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie)\nzaložil svoje rozhodnutie na závere, že prijatie iného zamestnanca na novovytvorené miesto s pracovnou\nnáplňou zhodnou pre pracovné miesto žalobkyne, ktorej bola daná výpoveď z pracovného pomeru\npre nadbytočnosť, preukazuje neopodstatnenosť výpovedného dôvodu vo výpovedi danej žalobkyni.\nŽalovaná potrebovala aj po organizačnej zmene naďalej zabezpečovať plnenie jej úloh v oblasti\nmajetkového práva v rovnakom rozsahu. Inými slovami, podstata rozhodnutia bola založená práve na\nzávere o neexistencii príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, teda\nv podstate na tom, že k výberu nadbytočného zamestnanca zamestnávateľom musí dôjsť v príčinnej\nsúvislosti s organizačnou zmenou.\n17. Ako druhú právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu dovolateľka nastolila otázku, či „má zamestnávateľ právo uskutočňovať výber\nnadbytočného zamestnanca pre naplnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce podľa dojednaného druhu práce v pracovnej zmluve uzatvorenej so zamestnancom, alebo je\npotrebné pri výbere nadbytočného zamestnanca zohľadniť list pracovného miesta zamestnanca“.\n18. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP považoval\nza podstatné to, či nastolená právna otázka bola alebo nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nriešená.\n19. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu zo 06. 03. 2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017 „ustálená rozhodovacia\nprax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo\n\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne\nna ne nadviazali.“ Podľa judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\nzmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n20. Dovolateľka vo vzťahu k druhej dovolacej otázke označila za ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/89/2017 z 28. 03. 2018, ktoré riešilo\nšpecifickú právnu otázku, či zámer (jediného) lekára zdravotníckeho zariadenia, poskytovateľa\nzdravotníckej starostlivosti, ktorý je právnickou osobou, vo forme všeobecnej ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti, ukončiť svoju lekársku prax (napr. z dôvodu zamýšľaného odchodu do dôchodku), je\nzákonným dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou s (jedinou) sestrou zdravotníckeho\nzariadenia z dôvodu jej nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V ďalšom\ndovolateľkou označenom rozhodnutí z 29. 01. 2009 sp. zn. 3Cdo/33/2008 dovolací súd založil svoje\nrozhodnutie na závere, že ak riaditeľka materskej školy rozhodla o znížení počtu miest učiteliek\n(zrušení 2 miest učiteliek materskej školy), je nesporné, že žalovaná (materská škola) bola oprávnená\nrozhodnúť o výbere nadbytočnej zamestnankyne, t. j. učiteľky materskej školy, v ktorom pracovnom\nzaradení bola aj žalobkyňa. Skonštatoval, že zásadu o výbere nadbytočného zamestnanca je možné\nakceptovať len v prípade, že došlo k zrušeniu takého miesta (funkcie) alebo určitého počtu takýchto\nmiest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom mieste (v\ntých istých funkciách). V judikáte R 57/1968 (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cz/215/67)\ntýkajúcom sa preskúmavania predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm.\nc) Zák. práce vo vtedy platnom znení najvyšší súd uzavrel, že súd založil svoje rozhodnutie na\nneúplne zistenom skutkovom stave, keď nezisťoval okolnosti kľúčové z hľadiska základných podmienok\ntohto výpovedného dôvodu, osobitne okolnosti rozhodné pre výklad pojmu „iné organizačné zmeny“ v\nsúvislosti so smernicami pre stanovovanie povinností učiteľov vysokých škôl. Dovolateľkou označené\nviaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nie sú pre posúdenie prípustnosti dovolania\nrelevantné, pretože ich nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle\n§ 421 ods. 1 CSP.\n21. Dovolateľka v tejto časti dovolania riadne vymedzila právnu otázku, na vyriešení ktorej odvolací\nsúd založil svoje rozhodnutie. Dovolací súd pritom dospel k záveru, že uvedená právna otázka nebola\ndoposiaľ v jeho rozhodovacej praxi riešená, a preto prípustnosť dovolania posúdil podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP a skúmal, či dovolateľka dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\n22. V súdenej veci medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom existoval\npracovný pomer dohodnutý pracovnou zmluvou z 28. 09. 2000 s pracovným zaradením žalobkyne ako\n„referent - obchodno-záväzkové vzťahy“ s tým, že od 01. 09. 2004 na základe dohody z 31. 08. 2004 o\nzmene obsahu pracovnej zmluvy žalobkyňa vykonávala druh práce vymedzený ako „referent právnych\nvecí“ a od 01. 06. 2014 práce vo funkcii „právnik - obchodné a majetkové právo“. Z listinného dôkazu\n- listu pracovného miesta žalobkyne zo dňa 01. 06. 2014 vyhotoveného žalovanou (č. l. 123 súdneho\nspisu), označeného kódom AL00021 vyplýva, že žalobkyňa vykonávala funkciu právnik - obchodné\na majetkové právo s popisom jej pracovných činností podrobne špecifikovaných v bode 19 rozsudku\nsúdu prvej inštancie (1/ plnenie pokynov a poskytovanie pomoci a podpory GMOPMP vedúcemu\noddelenia obchodné a majetkové právo podľa ich potrieb a požiadaviek, úzka spolupráca s oddeleniami\nprávneho úseku a odbornými útvarmi spoločnosti, 2/ komplexné zabezpečenie odborných úloh v\nmajetkovo-právnej oblasti: vypracovanie právnych listov najmä písomných vyhotovení kúpnych zmlúv\nna nehnuteľnosti, vecné - nepeňažné vklady, zmluvy o vecnom bremene a zmluvy o predkupnom práve,\nzáložné zmluvy, darovacie zmluvy, riešenie reštitučných nárokov, zabezpečovanie zápisu nových stavieb\nv katastri nehnuteľností po ich realizačnom zameraní, zabezpečovanie predaja a kúpy nehnuteľností a\nvýkon s tým súvisiacej agendy na základe požiadaviek vedenia spoločnosti, vypracovávanie stanovísk\nk novým projektom stavieb v užívaní USSK, 3/ zastupovanie spoločnosti pri stavebných konaniach a\n\nvyjadrovaní sa k projektovej dokumentácii v oblasti investičnej výstavby, 4/ zastupovanie spoločnosti\nv právnych záležitostiach vo vzťahu k súdom, orgánom štátnej správy, miestnej samosprávy, orgánom\nčinným v trestnom konaní ako aj voči fyzickým a právnickým osobám). Rozhodnutie zamestnávateľa\no organizačnej zmene pre právny úsek zo 14. 03. 2016 predstavovalo návrat k organizačnej schéme\nprávneho úseku spred 01. 07. 2012, dokedy boli oddelenie majetkového práva a oddelenie obchodného\npráva samostatnými oddeleniami. K ich zlúčeniu a vzniku oddelenia Obchodné a majetkové právo\ndošlo 01. 07. 2012. Nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že pred 01. 07. 2012 pracovali na oddelení\nmajetkového práva JUDr. Š. a žalobkyňa a na oddelení obchodného práva Mgr. Y., JUDr. K. a JUDr.\nL.. Ani po zlúčení oddelení majetkového práva a obchodného práva do jedného oddelenia dňa 01. 07.\n2012 sa pracovné náplne zamestnancov zlúčeného oddelenia nezmenili, t. j. pracovná náplň JUDr. Š.\na žalobkyne sa týkala úloh v majetkovo-právnej oblasti a pracovná náplň Mgr. Y., JUDr. K. a JUDr. L. sa\ntýkala iba korporátnej agendy. Úlohy v majetkovo-právnej oblasti na právnom úseku v období pred 01.\n07. 2012, po 01. 07. 2012, do 01. 04. 2016 a po 01. 04. 2016 zabezpečovali vždy dve zamestnankyne.\nSúd prvej inštancie vykonaným dokazovaním - porovnaním organizačnej schémy právneho úseku\npred a po rozhodnutí žalovanej o organizačnej zmene a porovnaním pracovnej náplne zamestnancov\nprávneho úseku dospel k záveru, že prijatie iného zamestnanca na novovytvorené miesto s pracovnou\nnáplňou zhodnou s pracovnou náplňou žalobkyne, ktorej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť,\npreukazujú neopodstatnenosť výpovedného dôvodu vo výpovedi danej žalobkyni. Odvolací súd zhodne\nso súdom prvej inštancie uzavrel, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne niet\npríčinnej súvislosti. Vychádzajúc predovšetkým z obsahu listov pracovných miest pred a po zmene\nkonštatoval, že žalobkyňa sa nestala nadbytočnou (z hľadiska svojej vecnej náplne), keďže žalovaná\ndruh práce žalobkyne dojednaný pracovnou zmluvou (jej pracovnú činnosť) naďalej potrebovala v\nrovnakom rozsahu. Žalovaná žalobkyňu nahradila inou zamestnankyňou (JUDr. L.), ktorá vykonávala\npo organizačnej zmene úplne rovnakú činnosť ako žalobkyňa pred zmenou, no do prijatia rozhodnutia\no organizačnej zmene táto zamestnankyňa vykonávala iný druh činnosti.\n23. Dovolací súd zastáva názor, že samotná zmena organizačného usporiadania realizovaná\nzamestnávateľom nemôže byť podkladom pre skončenie pracovného pomeru § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce, ak z hľadiska faktickej, resp. vecnej náplne nie je druh práce zamestnanca pre\nzamestnávateľa nadbytočný. Nemožno hovoriť o nadbytočnosti žalobkyne, ak činnosť týkajúca sa\nzabezpečovania úloh v oblasti majetkového práva bola a aj po organizačnej zmene ostala pre žalovanú\npotrebná. V rámci posudzovania, či boli splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady výpovedného\ndôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je potrebné vychádzať nielen z druhu práce\ndojednaného v pracovnej zmluve uzatvorenej so zamestnancom, ale aj zo skutočne zamestnancom\nvykonávanej konkrétnej práce, teda vecnej náplne jeho pracovnej činnosti. Pokiaľ súdy nižších inštancií\nv procese zisťovania príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne brali\nzreteľ na obsah listov pracovných miest jednotlivých zamestnancov (ktorými žalovaná presnejšie určila\nich pracovnú náplň), postupovali správne.\n24. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n25. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\npotrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil, c) uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená.\n26. Vo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu dovolateľka formulovala právnu otázku nasledovne:\n„Je podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce podmienkou platnosti výpovede ponuka pracovného miesta,\nktoré v čase doručenia výpovede zamestnancovi, respektíve v čase realizácie ponukovej povinnosti voči\nzamestnancovi, ešte neexistovalo?“. Pri takomto vymedzení právnej otázky dovolací súd konštatuje,\nže odvolací súd ju riešil, ale opäť nebola pre jeho rozhodnutie rozhodujúca. Aj s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu k druhej právnej otázke sa žiada poznamenať, že podstatným v spore bolo\nzistenie súdov nižších inštancií, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne niet\npríčinnej súvislosti. Rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene preto nemohlo byť podkladom pre\nskončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Po prijatí\n\ntakéhoto záveru je už druhoradé riešiť právnu otázku týkajúcu sa splnenia ponukovej povinnosti\nzamestnávateľa. Záver súdov nižších inštancií, že žalovaná si riadne nesplnila ponukovú povinnosť voči\nžalobkyni nebol primárny dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel. Dovolateľkou nastolená tretia právna\notázka má v danom prípade (len) akademickú povahu, pričom cieľom konania pred dovolacím súdom\nje poskytnúť dotknutej strane reálnu ochranu jej práva, nie riešiť teoretické otázky.\n27. V kontexte uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné,\nale nie je dôvodné, pretože nezistil porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces. Dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP (druhá právna otázka) nie je dôvodné, pretože neopodstatnene smeruje proti\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP (prvá a tretia právna otázka) nie je prípustné, nakoľko\ndovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, čo by bolo dôvodom\nna odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP (druhá právna otázka), ale dovolací súd dovolanie zamietol ako\ncelok podľa § 448 CSP.\n28. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, ktorej vznikli trovy dovolacieho\nkonania. Dovolací súd jej preto voči žalovanej priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho\nsúdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoPr/11/2023", "guid": "7548453e-d3ca-4ca7-88cc-8bf556f17055:cd472cb5-81b0-4586-9d49-f10da2b945ce", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aac9be80-781e-491f-b798-aa7e3f5b270a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2"}, {"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:e0b2cd30-2329-4892-bb98-25f5721dfc6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 443/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 443/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.443.2019.1"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "1f81b576-f269-4c19-b4d2-baec0c52e7e4:f99bae27-b48f-4f4a-a1a1-6a9bb602b76a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3112213850.1", "spisova_znacka": "3Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018 z 25. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3112213850.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "475b263b-2bf9-4ba5-894d-08fc0d39c8d5:040572ec-52e3-48b9-8848-23dbc9959a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "6CoPr/11/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/11/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/475b263b-2bf9-4ba5-894d-08fc0d39c8d5:040572ec-52e3-48b9-8848-23dbc9959a56"}, {"guid": "52b70d15-1776-4038-a735-bf7557a1b8b6:6c7e7074-7ab6-4dbc-bdf0-74a47f0e2d94", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4414218554.4", "spisova_znacka": "9CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoPr/3/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4414218554.4"}], "citovane_v": []}