{"guid": "e2417020-7771-43d4-a8a8-db3ad329aedf:93684696-53ef-4533-aaf7-0a09f495a0a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7124223292.1", "spisova_znacka": "4Cdo/96/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/96/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 4Cdo/96/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7124223292.1", "identifikacne_cislo": "7124223292", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-330.odsek-1", "nazov": "§ 330 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-330.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-330"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-333", "nazov": "§ 333 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-333", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-333"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-h", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-111", "nazov": "§ 111 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-111", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-111"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-330", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-333", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-111"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93684696-53ef-4533-aaf7-0a09f495a0a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7124223292.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7124223292.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7124223292.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/96/2025\n7124223292\n28. 05. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:7124223292.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G. P. O., A. XX. C. XXXX, O., U. S. XXXX/\nXX, 2/ T. O., A. XX.. XXXX, O., U. S. XXXX/XX, 3/ F. O., A. XX. P. XXXX, O., U. S. XXXX/XX, 4/\nS. O., A. XX.. XXXX, O., U. S. XXXX/XX, maloleté deti zastúpené procesným opatrovníkom Úradom\npráce, sociálnych veci a rodiny O. žalobcovia 1/-4/ zastúpení advokátom JUDr. Oliverom Buhalom, PhD.,\nKošice, Čajakova 5, proti žalovanému G.. S. O., A. XX. U. XXXX, Q., X. XX, zastúpenému advokátom\nJUDr. Jozefom Chmurom, Košice, Vrátna 13, o návrhu žalobcov 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného\nopatrenia, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 75C/41/2024, o dovolaní žalobcov 1/ až 4/\nproti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2025 sp. zn. 9Co/18/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcov 1/až 4/ o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") uznesením z\n18. decembra 2024 č. k. 75C/41/2024 - 19 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi\n(žalovanému) priblížiť sa k matke G. P. O. a trom maloletým deťom T. O., F. O. a S. O., na\nvzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti sporových strán na procesných úkonoch v súdnom,\npriestupkovom, trestnom konaní a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho účasť pri týchto úkonoch (výrok I.),\npoučil otca o možnosti podať proti matke a trom maloletým deťom žalobu o zrušenie zákazu približovať\nsa (výrok II.), matke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.) a maloletým\ndeťom nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).\n1.1 Súd prvej inštancie mal zo skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov preukázané, že bola\ntelesná a duševná integrita žalobkyne 1/ ako navrhovateľky a jej maloletých detí konaním žalovaného\nako odporcu narušená a nenariadením neodkladného opatrenia by bola naďalej ohrozená. V záujme\nochrany navrhovateľky a maloletých detí tak súd prvej inštancie skonštatoval, že je potrebné chrániť\ntieto osoby tým, že odporcovi uloží zákaz približovať sa k nim na vzdialenosť menej ako 10 metrov. V\npredmetnej veci súd prvej inštancie neuložil povinnosť matke - žalobkyni 1/ podať v určitej lehote žalobu\nvo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami\nv požadovanej miere a neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\") tak, že navrhovateľke priznal\nvoči neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a maloletým deťom,\nktorým v konaní žiadne trovy nevznikli nárok na náhradu nepriznal.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie žalovaného uznesením z 26. februára\n2025 č. k. 9Co/18/2025 - 92 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, a uložil žalovanému po dobu\ndo 31. marca 2025 nepribližovať sa k žalobkyni 1/, a maloletým žalobcom 2/, 3/, 4/ (ďalej aj ako\n\n„žalobcovia\") na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti sporových strán v priestupkovom,\ntrestnom a občianskom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch a s\nvýnimkou realizácie oprávnení žalovaného vyplývajúcich mu z rozhodnutí orgánov verejnej moci v\nrozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie nimi sledovaného účelu (vrátane prípadného oprávnenia\nna realizáciu styku s maloletými deťmi) - (výrok I.), v prevyšujúcom rozsahu návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol (výrok II.), žalobkyňu 1/ a žalovaného poučil o možnosti podať návrh\nna úpravu styku s maloletými žalobcami 2/ - 4/, a o možnosti podať voči protistrane žalobu na ochranu\nsvojich osobnostných práv (výrok III.) a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok\nIV.).\n2.1 Odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že atak žalovaného zasiahol vo\nforme nátlaku a zastrašovania do psychickej integrity žalobcov, čo zakladalo dôvody pre poskytnutie\nochrany formou zákazu priblíženia. Vzhľadom však na naplnenie prevenčného charakteru bolo podľa\nodvolacieho súdu dostačujúce aj krátkodobé obmedzenie práv žalovaného. Vo veci sa nejednalo o\ncielené konanie žalovaného so zámerom ohrozenia žalobcov, keď prvotnou príčinou boli konflikty\nmedzi manželmi, a preto na účely stabilizácie pomerov strán odvolací súd uložil časové ohraničenie\nzákazu priblíženia, ktoré neprimerane nezasiahne do práv na nápravu a ďalšie budovanie vzťahov\ns maloletými žalobcami, a vytvorí aj predpoklad pre stabilizáciu vzťahov so žalobkyňou 1/. Zákaz\npriblíženia podľa odvolacieho súdu nemá slúžiť na riešenie partnerského konfliktu ani úpravu vzťahov\nmedzi žalovaným a žalobcami, predstavuje nevyhnutné poskytnutie ochrany žalobcom v čase akútneho\nzlyhania žalovaného, kedy nebol dostatočne spôsobilý racionálneho náhľadu na komplikovanú situáciu\nv rodine. Odvolací súd rovnako považoval za nesporné, že žalobkyňa 1/ aj po ataku žalovaného\ns ním pokračovala v komunikácii, starší syn sa priamo po konflikte bol ochotný so žalovaným\nporozprávať a najmladšie z detí ani nebolo svedkom konfliktu, na základe čoho sa nejaví účelné ukladať\nobmedzenia žalovanému vo väčšom rozsahu, keď obavy žalobcov z jednorazového zlyhania žalovaného\nje nevyhnutné stabilizovať v záujme ich priaznivého psychického vývoja. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu neposkytuje žiadne relevantné a presvedčivé odôvodnenie, z akých dôvodov\nodvolací súd pristúpil k obmedzeniu zákazu priblíženia práve konkrétnym dátumom, t. j. do 31. marca\n2025. Odvolací súd podľa žalobcov svoj postup odôvodnil iba vo všeobecnej rovine, a to zásadou\nproporcionality pri rozhodovaní o rozsahu obmedzení ukladaných žalovanému, pričom túto všeobecnú\núvahu nerozvinul a vôbec nevysvetlil, prečo má požiadavke primeranosti vyhovovať práve trvanie zákazu\npriblíženia do 31. marca 2025 ako ani neuviedol žiadny konkrétny dôvod, ktorý by opodstatňoval práve\npredmetný dátum ako časovú hranicu trvania rizika násilného správania žalovaného. Dovolatelia mali\nďalej za to, že sa odvolací súd nijako nevysporiadal s tým, že žalovaný svojim konaním preukázal\nznačné závažné agresívne správanie. Podľa dovolateľov okolnosť, že sa so žalovaným po incidente\nzhovárala žalobkyňa 1/ a na jej žiadosť aj žalobca 2/, je iba dôsledkom, že väčšina incidentu sa odohrala\nv neprítomnosti žalobkyne 1/, pričom podľa dovolateľov sa ani s týmito skutočnosťami odvolací súd\nnevysporiadal. Odvolací súd tak podľa dovolateľov neuviedol žiadnu logickú súvislosť medzi skutkovými\nokolnosťami a dňom 31. marca 2025. Žalobcovia v podanom dovolaní poukázali aj na nesprávne\nprávne posúdenie odvolacieho súdu v závere, že má nariadený príkaz trvať len do 31. marca 2025\naj keď je dovolací prieskum podľa § 421 CSP vylúčený. V závere podaného dovolania navrhli odložiť\nprávoplatnosť napadnutého uznesenia z dôvodu existencie vady zmätočnosti, a z dôvodných obáv o ich\nživot a zdravie vyvolané násilným konaním žalovaného, čo môže spôsobiť hrozbu vzniku nenapraviteľnej\nalebo ťažko napraviteľnej ujmy na ich telesnej a duševnej integrite. Žiadali rozhodnutie odvolacieho súdu\nzmeniť, resp. zrušiť a vrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie sú preukázané skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé,\nže je opodstatnená obava o život a zdravie dovolateľov, keď žalovaný nie je so žalobkyňou 1/ v žiadnom\nkontakte ani ju nevyhľadáva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nikdy žalobcom fyzicky ani psychicky\nneublížil a to ani pri incidente, pri ktorom nedošlo k žiadnemu ublíženiu na zdraví. Po opise konania\nžalobkyne 1/ a priebehu udalostí počas roka 2025 žalovaný uviedol, že podľa neho je jediným účelom\nžalobkyne 1/ to, aby ho finančne a psychicky zničila. Vzhľadom na uvedené požiadal odvolací súd aby\ndovolanie žalobcov zamietol.\n\n5. Procesný opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu po zhrnutí zistených rodinných, sociálnych, a bytových\npomerov detí uviedol, že počas návštevy sa maloleté deti vyjadrovali k osobe žalovaného negatívne,\npretože im vadilo, že klamal, a na všetky možné situácie ohľadom stretnutia s ním reagovali, že nemajú\nzáujem. Vzhľadom na uvedené mal procesný opatrovník za to, že je vzťah rodičov dlhodobo napätý,\nrodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, a subjektívne vnímajú najlepší záujem maloletých\ndetí, ktoré sú účastné ich rodičovského konfliktu. Podľa procesného opatrovníka neboli zistené žiadne\nnedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany žalobkyne 1/, a obaja rodičia disponujú dostatočnými\nrodičovskými zručnosťami a schopnosťami, avšak ich napätý vzťah vplýva aj na prežívanie detí a ich\npsychickú pohodu.\n6 Žalobcovia následne dňa 27. októbra 2025 a 25. novembra 2025 doplnili dovolanie o vyjadrenia\nprocesného opatrovníka a lekárske správy a uviedli, že sa maloleté deti odmietajú stretávať so\nžalovaným a tráviť s ním čas, pričom ako dôvod uvádzajú, že z neho majú strach.\n7. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré\nukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n8. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m.m.IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n11. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Najvyšší súd už v uznesení z 19. januára 2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016, uverejnenom aj v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ako judikát R 19/2017) uviedol,\nže základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým\nsa konanie končí.\n14. V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP dovolací súd v\nprvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací\nsúd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP\nirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n\nDovolanie žalobkyne 1/\n15. Neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalobkyni 1/ povahu rozhodnutia vo veci samej, keďže návrh na\njeho nariadenie v predmetnej veci bol podaný samostatne a súdy o ňom rozhodli ako o samostatnom\npredmete konania, bez následne prebiehajúceho konania vo veci samej (či splnenia uloženej povinnosti\nsúdom podať nadväzujúcu žalobu vo veci samej). O nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325\nods. 2 písm. g) a h) CSP, môže súd rozhodnúť ako o samostatnom predmete konania, bez toho, aby\nna toto rozhodnutie nadväzovalo ešte konanie a rozhodovanie vo veci samej, tak ako tomu bolo aj v\nprejednávanej veci. Preto je voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie žalobkyne 1/ podľa § 420\nCSP prípustné.\n16. Žalobkyňa 1/ videla naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v odôvodnení\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý podľa žalobkyne 1/ neposkytol žiadne relevantné a presvedčivé\nodôvodnenie, z akých dôvodov odvolací súd pristúpil k obmedzeniu zákazu priblíženia práve konkrétnym\ndátumom, t. j. do 31. marca 2025.\n17. Inštitút neodkladného opatrenia upravuje CSP v § 324 a nasl. ako tzv. osobitný procesný postup,\nktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a\nsúčasťou takejto špecifickej úpravy je jej založenie, okrem iného, i na momente prekvapenia tým, že\ntomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a ďalšie podania doručujú až s\nrozhodnutím vyhovujúcim návrhu.\n18. Cieľom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným\nprávam subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie, prípadne eliminovať nepriaznivé následky, ktoré\nby mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Za týmto účelom zákonodarca\nzakotvil zjednodušený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla\nrozhoduje v lehote 30 dní (v osobitne upravených prípadoch aj skôr, i do 24 hodín) bez výsluchu\na vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Táto krátka zákonná lehota neumožňuje, aby\nsúd vykonal riadne dokazovanie a nariaďoval pojednávanie. Inak postupuje iba vo výnimočných a\nodôvodnených prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri\nrozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom\nosvedčené (k tomu sa obdobne vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 04. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020).\n19. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.\n20. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.\n21. Pre každé časovo obmedzené neodkladné opatrenie platí, že uplynutím stanoveného času bez\nďalšieho zaniká ex lege, pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. V prípade zániku rozhodnutia logicky\nzaniká aj povinnosť ním uložená. O zániku neodkladného opatrenia nevydáva súd osobitné rozhodnutie.\nZánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času (§ 333 CSP).\n22. V posudzovanej veci bolo neodkladné opatrenie nariadené na presne vymedzený čas, a to do 31.\nmarca 2025, kedy uplynutím tejto doby zanikli právne účinky napadnutého uznesenia odvolacieho súdu\nv zmysle § 333 CSP, t. j. v čase rozhodovania dovolacieho súdu už zo zákona neexistuje vykonateľné\nrozhodnutie, ktoré by upravovalo práva a povinnosti účastníkov. Táto skutočnosť by sama o sebe\npredstavovala neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú by nemohol dovolací súd pokračovať v\nkonaní a meritórne sa zaoberať dovolacími námietkami dovolateľov a konanie podľa § 161 ods. 2 CSP\nzastaviť. S prihliadnutím na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, t. j. požiadavku dovolateľov, aby\nbolo neodkladné opatrenie zrušené/zmenené na neobmedzené časové rozhranie pristúpil dovolací súd\nk odmietnutiu podaného dovolania aj z nasledovných dôvodov.\n23. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu\nvedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je\npotrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch\ntýchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a\nči je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi\n\nstranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť\nteda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude\nspravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k\nohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho\nprávnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.\n24. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je tvrdenie\na osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho\nnároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená).\nNavrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov\n(ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených\nzáujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia\njeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu\nbezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre\nnariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nposkytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci\nústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.\nNeodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt\nneprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má\nsubsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba\nvtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n25. Sumarizujúc uvedené, okrem toho, že zanikli právne účinky napadnutého uznesenia odvolacieho\nsúdu v zmysle § 333 CSP, nemožno hovoriť ani o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného\nsubjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu na strane žalobkyne 1/, keď absentuje prvok\nneodkladnosti, naliehavosti a nevyhnutnosti. Od odpadnutia uloženého zákazu žalovanému prešlo viacej\nako 13 mesiacov, pričom pomedzi tento časový úsek už súd prvej inštancie rozhodol neodkladným\nopatrením aj o úprave styku žalovaného s maloletými deťmi, kde je žalobkyňa 1/ povinná maloleté deti\nna styk so žalovaným pripraviť a odovzdať mu ich. Podané dovolanie tak nemôže za vyššie opísaného\nskutkového stavu sledovať podstatu a účel inštitútu neodkladného opatrenia ako takého.\n26. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že hoci Civilný sporový poriadok výslovne nevypočítava\nprocesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky konania sú také vlastnosti,\nktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Cieľom podaného dovolania bolo,\naby dovolací súd po preskúmaní veci zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n27. Vzhľadom na to, že uplynutím stanoveného času bez ďalšieho uznesenie odvolacieho súdu ex lege\nzaniklo a o podanom dovolaní dovolací súd rozhoduje v čase, kedy nariadené neodkladné opatrenie\nuž nespĺňa účel a podstatu neodkladného opatrenia spočívajúcich v poskytnutí rýchlej súdnej ochrany\nbezprostredne ohrozeným subjektívnym právam a oprávneným záujmom žalobkyne 1/, cieľ dovolacieho\nprieskumu už nie je daný. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne 1/ ako procesne neprípustné odmietol\npodľa § 447 písm. c) CSP.\nDovolanie žalobcov 2/ až 4/\n28. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na\nurčenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita\nalebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\n29. Podľa § 111 písm. d) zákona č. 161/20015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CMP\") v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o\nstyku s maloletým.\n30. Právo styku s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu,\nprávo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas\ntohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré\nnespočívali v osobe oprávneného. (...) Do tejto skupiny konaní budú patriť aj konania o obmedzení\n\nstyku alebo úplnom zákaze styku s dieťaťom, ktoré sa realizujú podľa § 25 ods. 3 ZR. V zmysle tohto\nustanovenia súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho úplne zakáže, ak je to potrebné v\nzáujme maloletého dieťaťa. Úplne zakázať styk môže súd len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem\nmaloletého dieťaťa obmedzením styku (Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol. Civilný\nmimosporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, 449 - 471).\n31. V prípade, že žalobcovia 2/-4/ vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP,\ndovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľov o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP\npotom pristupuje (dovolací súd) len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto\nustanovení. Ak sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci\nsamej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.\na) až f) CSP irelevantné (právne bezvýznamné), či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo\nalebo nedošlo.\n32. Z obsahu spisu predloženého najvyššiemu súdu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia podala žalobkyňa 1/ ako navrhovateľka počas prebiehajúceho konania o rozvode vedeného\nna Mestskom súde Košice pod sp. zn. 41P/77/2024, ktorým súd prvej inštancie rozsudkom z 13. februára\n2025 rozhodol, že manželstvo žalobkyne 1/ a žalovaného rozvádza, a na žiadosť rodičov styk otca\ns maloletými deťmi neupravuje. Žalovaný následne dňa 09. mája 2025 žiadal súd, aby neodkladným\nopatrením upravil jeho styk s maloletými deťmi, ktorý súd prvej inštancie rozhodol uznesením z 11.\njúna 2025 sp. zn. 41P/56/2025 pričom uviedol, že na súde prvej inštancie prebieha konanie pod\nsp. zn. 41P/57/2025 o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi. V uvedenom prípade preto\nide jednoznačne o návrh podaný počas prebiehajúceho konania. V zmysle právnej vety uznesenia\nnajvyššieho súdu z 29. januára 2025 sp. zn. 6CdoR/2/2025 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a\nrozhodnutí súdov SR č. 3/2025 pod R 31/2025 je „neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia rodiča\nk maloletému dieťaťu [§ 325 ods. 2 písm. h) CSP] vecou spadajúcou pod § 111 CMP [písm. d)]\". Pre\núplnosť dovolací súd uvádza, že CMP stanovuje, že konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo\njeho súrodencov, ak majú spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa prideľujú jednému určenému\nsudcovi. Preto, ak by sme pripustili, že na predmetné neodkladné opatrenie je potrebné nazerať iným\nspôsobom (t. j. úplne ho vyčleniť z vecí starostlivosti súdu o maloletých), bolo by to v rozpore i s úmyslom\nzákonodarcu. Navyše by mohla vzniknúť situácia, kedy by došlo k protichodným rozhodnutiam vydaným\nrôznymi súdmi v otázke styku rodiča s maloletým dieťaťom (R 31/2025).\n33. V danom prípade dovolaním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia bolo vydané počas prebiehajúceho konania vo veci samej o úpravu výkonu\nrodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn.\n41P/57/2025 a aj po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konanie (vo veci\nsamej) pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne (tu porovnaj aj R 21/2018).\nRozhodnutie odvolacieho súdu v takomto prípade preto nemá charakter rozhodnutia vo veci samej ani\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, čo má za následok, že prípustnosť dovolania z ustanovenia §\n420 CSP nemožno vyvodiť.\n34. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému\nuzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci\nsamej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takéhoto rozhodnutia ide (len) o\ndočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených\nv zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez\nprejudikovania tým konečnej (definitívnej) ochrany, poskytovanej až rozhodnutím súdu vo veci samej.\nZákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť, sa\nv takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu (účastníkov\nkonania).\n35. Pokiaľ žalobcovia v podanom dovolaní poukazovali aj na nesprávne právne posúdenie veci najvyšší\nsúd považuje za potrebné uviesť, že v okolnostiach posudzovanej veci nie je ex lege dovolanie prípustné\nz dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP. Prípustnosť dovolania je v tejto súvislosti vylúčená s ohľadom\nna ustanovenie § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP, ktoré prípustnosť dovolania podľa\n\n§ 421 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priamo\nvylučujú.\n36. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcov nebolo podľa § 420 a § 421 CSP prípustné, najvyššiemu\nsúdu neostávalo iné, než ho aj v tejto časti podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť bez toho, aby sa zaoberal\njeho dôvodnosťou.\n37. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}