{"guid": "c3ea6139-a157-4528-9db2-9cbfbd38c0ab:bcee30c2-3a62-4d5c-bd51-5d842526bb6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7123212422.1", "spisova_znacka": "8CdoPr/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/1/2026 z 26. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2026, sp. zn. 8CdoPr/1/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:7123212422.1", "identifikacne_cislo": "7123212422", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": "Záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce), musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností, ktoré majú výrazne individuálny charakter. Ak strata dôvery zamestnávateľa je kauzálne naviazaná na preukázané spoločensky nebezpečné konanie zamestnanca (nosenie zbraní na pracovisko, nebezpečné vyhrážanie sa nadriadeným potvrdené znaleckým posudkom), takéto objektívne riziko vylučuje, aby súd od zamestnávateľa spravodlivo požadoval hľadanie iného pracovného zaradenia kdekoľvek v rámci celej jeho organizačnej štruktúry bez ohľadu na počet jeho pracovísk. Pre zachovanie lehoty na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP) pri elektronickom podaní je rozhodujúci okamih odoslania podania do elektronickej schránky súdu, nie deň jeho následného zaevidovania registratúrou súdu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Súdy nižších inštancií určili, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom (lekárom) je neplatné pre nedodržanie postupu pri doručovaní, zároveň však na návrh zamestnávateľa podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodli, že pracovný pomer sa končí dňom právoplatnosti rozsudku, pretože od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Vychádzali z preukázaného nosenia zbraní na pracovisko, nebezpečného vyhrážania sa nadriadeným, pre ktoré bol žalobca vzatý do väzby, a zo znaleckého posudku o riziku násilného správania. Žalobca v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nastolil otázku, či postačuje izolovaná strata dôvery vo vzťahu k bezprostrednému nadriadenému, alebo treba skúmať možnosť zamestnávania u veľkého zamestnávateľa s desiatkami pracovísk. Najvyšší súd najprv ako nedôvodnú vyhodnotil námietku oneskorenosti dovolania, keďže rozhodujúci je okamih odoslania podania do elektronickej schránky súdu. Vo veci uviedol, že nešlo o izolovanú stratu dôvery voči nadriadenému, ale o stratu dôvery vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec založenú na objektívnom bezpečnostnom riziku, ktoré vylučuje požiadavku hľadať iné zaradenie kdekoľvek v rámci zamestnávateľa; dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcee30c2-3a62-4d5c-bd51-5d842526bb6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7123212422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7123212422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7123212422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoPr/1/2026\n7123212422\n26. 05. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:7123212422.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci v spore žalobcu: G.. Š. E., D., G., G., M..G., narodený\nXX. C. XXXX, T., O. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Jana Šepeľová, Humenné, Námestie\nslobody 13/25, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach,\nRastislavova 43, IČO: 00 606 707, zastúpenej advokátkou: ALENA ZADÁKOVÁ advokát, s.r.o., Košice,\nKováčska 32, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na\nMestskom súde Košice pod sp. zn, 60Cpr/7/2023, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 12. augusta 2025, sp. zn. 5CoPr/4/2025 - 307, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 25. novembra 2024, č.k.\n60Cpr/7/2023-262 vyslovil, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe\nokamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19. mája 2023 je neplatné (výrok I.). Súd prvej\ninštancie zároveň určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou\nzo dňa 12.októbra 2011 sa končí dňom právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Nárok žalobcu na\nnáhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania\n(výrok III.).\n1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k prvému výroku súd prvej inštancie konštatoval,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné z formálno-právnych\ndôvodov, a to pre nedodržanie zákonom predpísaného postupu pri doručovaní listiny do vlastných rúk\nzamestnanca.\n1.2. K druhému výroku, ktorým prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 79 ods. 1 zákona č.\n311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), súd uviedol, že žalovaný si ako zamestnávateľ\nsvoju zákonnú návrhovú povinnosť splnil už v rámci prvotných vyjadrení a náležite preukázal dôvody\nznemožňujúce spravodlivé požadovanie ďalšieho zamestnávania žalobcu. Súd prvej inštancie vyvodil,\nže existuje odôvodnená obava žalovaného, že žalobca môže zopakovať svoje excesívne konanie\nvo vzťahu ku ktorémukoľvek zamestnancovi kliniky. Súd v rámci právneho posúdenia mimoriadne\nakcentoval svedkami popísané skutočnosti, akými bolo nosenie zbraní na pracovisko, čo na pracovisku\nposkytujúcom zdravotnú starostlivosť vyhodnotil ako absolútne neprípustné a nevhodné, pričom z\nvykonaného dokazovania explicitne vyplynulo, že žalobca mal niektoré zo zbraní v rámci výkonu\npráce použiť vo vzťahu k iným kolegom ako moment zastrašenia. Mimoriadny dôraz súd prvej\ninštancie kládol na samotný skutok, pre ktorý bol žalobca dňa 13. februára 2023 vzatý do väzby, a\nto nebezpečné vyhrážanie sa svojim nadriadeným. Súd svoje zistenia a presvedčenie oprel taktiež o\nzávery znaleckých posudkov z vyšetrovacieho spisu, z ktorých exaktne vyplynulo stredne veľké riziko\n\nnásilného správania žalobcu v budúcnosti bez úspešne absolvovaného a dlhodobého psychiatrického\nliečenia. Súd vyhodnotil ako právne irelevantnú a nedôvodnú námietku žalobcu, že ho žalovaný ako\nveľký zamestnávateľ môže umiestniť na iné pracovisko v rámci nemocnice.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 12. augusta 2025, sp. zn.\n5CoPr/4/2025 - 307, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.. Odvolanie žalovaného proti\nvýroku III. odmietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v celom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie a plne si osvojil dôvody napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ išlo o\naplikáciu výnimky podľa § 79 ods. 1 ZP (výrok II.), odvolací súd na podklade zisteného skutkového\nstavu dospel k záveru, že výhrady žalovaného voči ďalšiemu zamestnávaniu žalobcu sú vzhľadom\nna všetky individuálne a špecifické okolnosti tohto prípadu absolútne opodstatnené. Odvolací súd\nkonštatoval, že tieto výhrady žalovaného spočívali predovšetkým v hlbokej strate dôvery voči osobe\nžalobcu pre vážne obavy z jeho násilného a nepredvídateľného správania voči iným zamestnancom.\nOdvolací súd v odôvodnení výslovne uviedol a potvrdil, že ak konanie žalobcu smerovalo k trvalej\nstrate vzájomnej dôvery prostredníctvom vyhrážok a bezpečnostných incidentov, je táto skutočnosť\nobjektívne dostatočným dôvodom pre vyhovenie návrhu a od zamestnávateľa nemožno v žiadnom\nprípade spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie takéhoto zamestnanca na ktoromkoľvek z jeho\norganizačných pracovísk. Odvolací súd považoval za plne správny a zákonný aj postup prvostupňového\nsúdu, ktorý zohľadnil obranné tvrdenia žalovaného, že obava z návratu žalobcu nepochybne existuje\nnielen na I. internej klinike, ale prenáša sa aj na iné pracoviská tohto zdravotníckeho zariadenia.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, podal žalobca v zastúpení advokátkou dovolanie, a to proti\njeho výroku I. v časti, ktorou bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd\nprvej inštancie určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo\ndňa 12.októbra 2011 sa končí dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Prípustnosť podaného dovolania\nžalobca vyvodzoval výslovne z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd neprípustne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n3.1. Žalobca vo svojom rozsiahlom podaní sformuloval a predložil na posúdenie právnu otázku, či\nmožno podľa § 79 ods. 1 ZP považovať za naplnenie stavu, kedy nemožno spravodlivo požadovať,\naby zamestnávateľ zamestnanca naďalej zamestnával, už samotnú a izolovanú stratu dôvery medzi\nzamestnancom a jeho bezprostredným nadriadeným, alebo či je naopak nevyhnutné a priam povinné\nposudzovať objektívnu možnosť ďalšieho zamestnávania v rámci celého komplexu zamestnávateľa, a\nto obzvlášť v situácii, ak ide o veľkého zamestnávateľa s viacerými oddelenými organizačnými zložkami,\npracoviskami či oddeleniami.\n3.2. Dovolateľ vo svojej argumentácii zdôrazňoval, že podľa pracovnej zmluvy bol zamestnancom\nUniverzitnej nemocnice L. Pasteura Košice ako jedného právneho celku, a teda nebol výlučne\nzamestnancom iba jedinej I. Internej kliniky. Dôrazne namietal, že nemocnica disponuje celkovo\naž 45 pracoviskami (vrátane 25 kliník a 14 oddelení) a keďže ako lekár nedisponuje úzkou\nodbornou špecializáciou, nie je svojou odbornosťou striktne viazaný výlučne na dotknuté pracovisko.\nŽalobca konajúcim súdom vytýkal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že sa zamerali\nvýlučne na posúdenie subjektívneho vzťahu dôvery na jednom konkrétnom pracovisku a úplne\nopomenuli vyhodnotiť objektívnu možnosť zamestnávateľa ako právnickej osoby prideliť mu prácu na\nktoromkoľvek z iných oddelení. Podľa dovolateľa sa konajúce súdy pri tomto reštriktívnom výklade\njednoznačne odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá\nje reprezentovaná rozhodnutiami sp. zn. 3 Cdo 150/2018 a R 63/2016, z ktorých podľa jeho názoru\nnespochybniteľne vyplýva, že samotná strata dôvery bez preukázania reálnej nemožnosti ďalšieho\nzamestnávania nepredstavuje dostatočný dôvod pre uplatnenie výnimky podľa § 79 ods. 1 ZP. Na\nzáklade uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie, alternatívne aby napadnuté rozhodnutia\nzmenil tak, že vysloví, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá v plnom rozsahu.\n4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.12.2025 k dovolaniu navrhoval, aby dovolací súd dovolanie žalobcu\nodmietol. V samotnom úvode vyjadrenia žalovaný uplatnil procesnú námietku oneskorenosti podaného\n\ndovolania. Poukázal na nespornú skutočnosť, že rozsudok odvolacieho súdu bol právnej zástupkyni\nžalobcu doručený do elektronickej schránky dňa 4. septembra 2025, pričom s poukazom na gramatický\nvýklad ustanovenia § 427 ods. 1 CSP zastával názor, že zákonná dvojmesačná lehota na podanie tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nepochybne uplynula dňa 4. novembra 2025. Keďže z náhľadu\ndo elektronického súdneho spisu malo žalovanému vyplývať zaevidovanie podania dovolania až dňa 5.\nnovembra 2025, žalovaný ho bez ďalšieho považoval za oneskorene podané.\n4.1 Vo vzťahu k samotným meritórnym dôvodom a uplatnenej právnej argumentácii dovolania\nžalovaný akcentoval, že žalobca len zopakoval svoje doterajšie tvrdenia, s ktorými sa už vyčerpávajúco\nvysporiadali súdy nižších inštancií a ktoré v žiadnom ohľade neoslabujú vecnú správnosť a zákonnosť\nnapadnutých výrokov. Vyjadril právny názor, že dovolateľ vo svojom obsiahlom podaní vôbec\nneformuloval právnu otázku spĺňajúcu kritériá § 421 ods. 1 písm. a) CSP a jeho argumentácia sa\nobmedzuje výlučne na subjektívny nesúhlas s výsledkami zisteného skutkového stavu a vykonaného\nrozsiahleho dokazovania. Záver súdov o absolútnej nemožnosti spravodlivého požadovania ďalšieho\nzamestnávania žalobcu, považoval za nespochybniteľný. Výslovne a s dôrazom poukázal na to, že od\nžiadneho zamestnávateľa nemožno spravodlivo vyžadovať, aby na svojom pracovisku naďalej toleroval\na zamestnával osobu, ktorá sa vyhráža svojim nadriadeným fyzickou likvidáciou, ktorá opakovane nosí\ndo nemocničného prostredia predmety s charakterom a vlastnosťami zbrane a ktorá bez akéhokoľvek\nlegitímneho dôvodu neoprávnene nahliada do citlivej zdravotnej dokumentácie svojich kolegýň. Upriamil\npozornosť na listinný dôkaz vo forme petície zamestnancov kliniky zo dňa 4. septembra 2024, v ktorej\ndesiatky dotknutých osôb jasne vyjadrili dôvodnú obavu o svoju fyzickú bezpečnosť a rezolútne odmietli\nso žalobcom akúkoľvek ďalšiu profesionálnu spoluprácu. K dovolateľovej námietke o nevyhnutnosti\nposúdenia teoretických možností jeho zamestnania na úplne inom pracovisku nemocnice žalovaný\nuviedol, že takúto argumentáciu v kontexte bezpečnostného rizika považuje za celkom absurdnú.\nZdôraznil, že ak ako štatutárny orgán zamestnávateľa už v konaní deklaroval, že si nevie predstaviť\nnaďalej zamestnávať žalobcu pre extrémne hrubé narušenie pracovnej disciplíny a dôvery, spojené so\nzbraňami a vyhrážkami zabitím, toto jednoznačné stanovisko sa vzhľadom na svoju podstatu celkom\nlogicky a bezvýnimočne vzťahuje na celú Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura Košice a automaticky\ndeterminuje nemožnosť jeho pôsobenia na všetkých jej pracoviskách.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CS) po zistení, že dovolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a že táto strana je v zmysle obligatórnej podmienky pre dovolacie\nkonanie riadne zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), pristúpil ku skúmaniu včasnosti podaného\nmimoriadneho opravného prostriedku. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 CSP sa dovolanie podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolací súd z predloženého elektronického procesného spisu, a to\npreverením príslušných záznamov o doručení, nepochybne zistil, že napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu bol právnej zástupkyni žalobcu doručený elektronicky do jej zriadenej a aktivovanej dátovej\nschránky v zmysle platných právnych predpisov o e-Governmente dňa 04. septembra 2025. Zákonná\ndvojmesačná lehota na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle procesných\npravidiel pre počítanie lehôt tak začala plynúť nasledujúci deň a jej najneskorší koniec pripadol presne\nna utorok 04. novembra 2025. Hoci žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu namietal, že\nv systéme súdu bolo predmetné podanie formálne zaevidované a spracované až nasledujúci deň, t. j.\ndňa 05. novembra 2025, dovolací súd túto procesnú námietku vyhodnotil ako absolútne nedôvodnú.\nDôsledným preverením obsahu spisu, menovite na základe elektronickej doručenky nachádzajúcej sa\nna č. l. 334 spisu, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bolo zistené, že samotné dovolanie\nbolo preukázateľne podané už dňa 04. novembra 2025, a teda ešte v rámci plynúcej zákonnej lehoty\nna podanie dovolania. Z technického elektronického záznamu o prijatí podania vyplýva, že zaručený\nelektronický podpis advokátky bol k dokumentu pripojený dňa 04. novembra 2025 a podanie bolo\nprostredníctvom ústredného portálu verejnej správy odoslané do elektronickej podateľne konajúceho\nsúdu ešte pred uplynutím polnoci daného dňa. V zákonných pravidlách pre počítanie lehôt pri\nelektronickom doručovaní podaní platí, že pre zachovanie akejkoľvek procesnej lehoty je určujúci a\nrozhodujúci práve objektívny moment samotného odoslania podania do elektronickej schránky orgánu\nverejnej moci, a to aj v prípade, ak k jeho následnému stiahnutiu a spracovaniu registratúrou súdu dôjde\naž v nasledujúci pracovný deň. S poukazom na tieto nepopierateľné skutočnosti vyplývajúce z doručenky\nz č. l. 334 dovolací súd dospel k záveru, že procesná námietka žalovaného neobstojí, pričom dovolanie\nbolo podané včas\n\n6. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n7. Žalobca v dovolaní vymedzil posudzovanú právnu otázku: „Možno podľa § 79 ods. 1 ZP považovať\nza naplnenie stavu, kedy nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnávateľ zamestnanca naďalej\nzamestnával, už samotnú a izolovanú stratu dôvery medzi zamestnancom a jeho bezprostredným\nnadriadeným, alebo či je naopak nevyhnutné a priam povinné posudzovať objektívnu možnosť ďalšieho\nzamestnávania v rámci celého komplexu zamestnávateľa, a to obzvlášť v situácii, ak ide o veľkého\nzamestnávateľa s viacerými oddelenými organizačnými zložkami, pracoviskami či oddeleniami“. V tejto\nsúvislosti žalobca uviedol, že výhrady žalovaného voči ďalšiemu zamestnávaniu žalobcu teda spočívali\npredovšetkým v strate dôvery voči osobe žalobcu pre obavy z jeho správania a poukazoval na bod 49\nodôvodnenia napadnutého rozsudku.\n8. Podľa bodu 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach: „Ako nedôvodnú\nodvolací súd vyhodnotil napokon aj nespokojnosť žalobcu so záverom súdu, ktorým vyhodnotil, že\nod žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu umiestnil na iné svoje pracovisko. Súd\nprvej inštancie tento svoj záver nezaložil len na tom, že pri neplatnom skončení pracovného pomeru\nzamestnanec pokračuje v plnení pracovných povinností podľa platnej pracovnej zmluvy (ako to v\nodvolaní zavádzajúco zužuje žalobca), zohľadnil a ako opodstatnenú vyhodnotil aj procesnú obranu\nžalovaného spočívajúcu v obavách z návratu žalobcu pre jeho správanie sa na jednom z jeho\npracovísk (I. internej klinike), keď medzičasom v dôsledku medializácie a bežnej komunikácie medzi\nzamestnancami je možná obava z návratu žalobcu aj na iných jeho pracoviskách. Výhrady žalovaného\nvoči ďalšiemu zamestnávaniu žalobcu teda spočívali predovšetkým v strate dôvery voči osobe žalobcu\npre obavy z jeho správania. Ak konanie žalobcu smerovalo k strate vzájomnej dôvery, potom táto\nje dostatočným dôvodom pre vyhovenie návrhu, že od žalovaného ako zamestnávateľa nemožno\nspravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával na ktoromkoľvek (svojom) pracovisku. Výhrady\nžalovaného voči ďalšiemu zamestnávaniu žalobcu vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu\na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo považuje aj odvolací súd za opodstatnené a súd\nprvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal. Námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť závery\nsúdu o tom, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával“.\n9. Dovolací súd poukazuje na to, že právny záver, ktorý urobili súdy v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce,\nže: „nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával“\nmusí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností. Tieto skutkové okolnosti majú výrazne individuálny\ncharakter. V danom prípade dovolací súd poukazuje na obsah spisu, a to Príkaz Okresnej prokuratúry\nKošice 1 zo dňa 17.05.2023 zn. 1Pv 91/23/8803-39, ktorým bol žalobca ako obvinený pre prečin\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Trestného zákona prepustený na slobodu, kde v\nodôvodnení príkazu prokurátor vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2023 dňa 06.05.2023 znalkyne\nz odboru psychiatria za účelom posúdenia duševného stavu obvineného G.. Š. E., D.. V odôvodnení\nprokurátor uvádza : „ Ako vyplýva zo znaleckého posudku a jeho záverov, znalkyňa u obvineného\nzistila, že v čase spáchania skutku trpel akútnou a prechodnou psychotickou poruchou, ktorá\nzásadným spôsobom ovplyvnila jeho konanie, ovplyvnila jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti.\nV nadväzností na uvedené znalkyňa navrhla, aby obvinený absolvoval ochranné psychiatrické liečenie\nústavnou formou. Vzhľadom na to, že u obvineného ide o opakovanú dekompenzáciu (zhoršenie)\npsychiatrického ochorenia, jeho predchádzajúci postoj k ochoreniu a nedostatok disciplinovanosti\nv liečbe, znalkyňa uviedla, že obvineného je možné považovať bez zodpovedajúcej liečby za\nnebezpečného pre spoločnosť“.\n10. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, hlboká strata dôvery zamestnávateľa bola priamo,\nkauzálne a neoddeliteľne naviazaná na spoločensky nebezpečné konanie žalobcu. Toto preukázané\nkonanie zahŕňalo nielen opakované nosenie zbraní na pracovisko citlivého zdravotníckeho zariadenia,\nvyužívanie týchto zbraní ako mrazivého momentu zastrašenia a nevhodného vtipu voči kolegom , ale\npredovšetkým nebezpečné vyhrážanie sa nadriadeným, ktoré eskalovalo až do takých rozmerov, že\nmalo za priamy následok vzatie do väzby. Uvedené závažné skutočnosti v konaní dopĺňali významné\nzávery odborných znaleckých posudkov, Takéto preukázané, objektívne riziko vyplývajúce zo správania\n\nžalobcu vylučuje, aby súd od zamestnávateľa spravodlivo požadoval hľadanie akéhokoľvek iného\npracovného zaradenia pre rizikového zamestnanca kdekoľvek v rámci celej jeho štruktúry. Jasný\nskutkový záver odvolacieho súdu o tom, že za danej situácie nie je v žiadnom prípade spravodlivé\npožadovať ďalšie zamestnávanie bez ohľadu na počet jej kliník a pracovísk.\n11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\nV danom prípade skutkovo nešlo o samotnú a izolovanú stratu dôvery medzi zamestnancom a\njeho bezprostredným nadriadeným tak ako tvrdil v položenej otázke žalobca, ale vo vzťahu medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom tak, ako tento záver vyplýval zo správnych skutkových zistení, ktoré\nboli podporené i znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru psychiatria v rámci trestného\nkonania.\n12. Dovolací súd rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Súdy nižších inštancií určili, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom (lekárom) je neplatné pre nedodržanie postupu pri doručovaní, zároveň však na návrh zamestnávateľa podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodli, že pracovný pomer sa končí dňom právoplatnosti rozsudku, pretože od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Vychádzali z preukázaného nosenia zbraní na pracovisko, nebezpečného vyhrážania sa nadriadeným, pre ktoré bol žalobca vzatý do väzby, a zo znaleckého posudku o riziku násilného správania. Žalobca v dovolaní podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nastolil otázku, či postačuje izolovaná strata dôvery vo vzťahu k bezprostrednému nadriadenému, alebo treba skúmať možnosť zamestnávania u veľkého zamestnávateľa s desiatkami pracovísk. Najvyšší súd najprv ako nedôvodnú vyhodnotil námietku oneskorenosti dovolania, keďže rozhodujúci je okamih odoslania podania do elektronickej schránky súdu. Vo veci uviedol, že nešlo o izolovanú stratu dôvery voči nadriadenému, ale o stratu dôvery vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec založenú na objektívnom bezpečnostnom riziku, ktoré vylučuje požiadavku hľadať iné zaradenie kdekoľvek v rámci zamestnávateľa; dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce), musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností, ktoré majú výrazne individuálny charakter. Ak strata dôvery zamestnávateľa je kauzálne naviazaná na preukázané spoločensky nebezpečné konanie zamestnanca (nosenie zbraní na pracovisko, nebezpečné vyhrážanie sa nadriadeným potvrdené znaleckým posudkom), takéto objektívne riziko vylučuje, aby súd od zamestnávateľa spravodlivo požadoval hľadanie iného pracovného zaradenia kdekoľvek v rámci celej jeho organizačnej štruktúry bez ohľadu na počet jeho pracovísk. Pre zachovanie lehoty na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP) pri elektronickom podaní je rozhodujúci okamih odoslania podania do elektronickej schránky súdu, nie deň jeho následného zaevidovania registratúrou súdu.", "ustanovenia": ["§ 79 ods. 1 Zákonníka práce", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 427 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 424 CSP", "§ 429 ods. 1 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoPr/4/2025", "guid": "b8aee51e-f612-4161-9717-baac48f024ca:c8179677-9fe7-440a-92f9-ebec1220c1d2", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["neplatnosť skončenia pracovného pomeru", "okamžité skončenie pracovného pomeru", "strata dôvery", "nemožnosť spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie", "prípustnosť dovolania", "lehota na podanie dovolania", "elektronické podanie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}