{"guid": "4ad60c82-e7cb-4c18-a977-2fcd699b0a3f:ea62dedb-2e31-456a-bcc7-16c00fe50525", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7120212362.1", "spisova_znacka": "9Cdo/43/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/43/2025 z 19. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. augusta 2026, sp. zn. 9Cdo/43/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7120212362.1", "identifikacne_cislo": "7120212362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": "Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a vzťahuje sa naň právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy; na odôvodnenie výroku o trovách konania sa preto kladú rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia. Ak odvolací súd pri potvrdení výroku o plnej náhrade trov konania nijako nereaguje na konkrétnu a pre rozhodnutie podstatnú odvolaciu argumentáciu strany o jej čiastočnom procesnom úspechu (vrátane späťvzatia žaloby v časti, ktorú treba považovať za procesný neúspech žalobcu, ak naň žalovaný nedal príčinu), ide o nedostatok riadneho odôvodnenia zakladajúci vadu zmätočnosti a prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Zrušenie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania má za následok aj zrušenie závislých uznesení o výške trov podľa § 439 písm. a) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa voči štátu domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné vznesenie obvinenia a väzbu; súd prvej inštancie mu priznal časť nároku, vo zvyšku žalobu zamietol alebo konanie pre späťvzatie zastavil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, čo odvolací súd potvrdil s odôvodnením, že úspech sa posudzuje podľa právneho základu a výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietala, že odvolací súd vôbec nereagoval na jej argumentáciu o čiastočnom neúspechu žalobcu v časti majetkovej škody (ktorej výška od úvahy súdu nezávisí) a v časti späťvzatia žaloby. Dovolací súd dovolanie posúdil ako prípustné a dôvodné: na odôvodnenie výroku o trovách sa vzťahujú rovnaké požiadavky ako na meritórne rozhodnutie, odvolací súd však podstatnú odvolaciu námietku iba zreprodukoval a nedal na ňu žiadnu odpoveď, čím porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a riadne odôvodnenie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania preto zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil, a zároveň zrušil aj nadväzujúce uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea62dedb-2e31-456a-bcc7-16c00fe50525", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7120212362.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7120212362.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7120212362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/43/2025\n7120212362\n19. 08. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:7120212362.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu B.. G. L., narodeného XX. N. XXXX, R., C. D. X,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Košice, Floriánska 19, proti žalovanej Slovenskej\nrepublike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska 71,\no náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 22C/37/2020,\no dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 2024 sp. zn.\n11Co/78/2023, 11Co/79/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 2024 sp. zn. 11Co/78/2023, 11Co/79/2023 v\npotvrdzujúcom výroku o trovách prvoinštančného konania a vo výroku o trovách odvolacieho konania z\nr u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.\nUznesenia Mestského súdu Košice z 24. januára 2025 č.k. 22C/37/2020-401 a z 21. marca 2025 č.k.\n22C/37/2020-442 z r u š u j e.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v znení opravného\nuznesenia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.839,98 eura, do 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. (I.) žalobu v časti o zaplatenie 3.385 eur zamietol (II.), v prevyšujúcej časti\nkonanie zastavil (III.) a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\nz priznanej sumy (IV.). Dopĺňacím rozsudkom č.k. 22C/37/2020-327 zo dňa 22.2.2023, súd podľa ust.\n§ 225 ods. 1 a 2 CSP doplnil rozsudok 22C/37/2020-245 zo dňa 8.9.2022 o výrok V., ktorým priznal\nštátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa\nžalobca domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy vo výške 49.395,73 eura,\nnásledne po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 19.224,98 eura, z toho sumy 3.839,98 eura titulom\ntrov obhajoby v trestnom konaní a sumy 15.385 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe, ktorá trvala od 7.11.2007 do\n18.4.2010 a za ktorú ujmu (majetkovú i nemajetkovú) zodpovedá štát podľa ustanovení § 5 až § 9 zákona\nč. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255\nods. 1 a 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a s použitím čl. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“) tak, že priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z\npriznanej sumy, nakoľko v danom prípade výška nároku závisela od výlučne úvahy súdu týkajúcej sa\nskutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu\nuplatneného nároku, ktorý bol daný.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25.\nseptembra 2024 sp. zn. 11Co/78/2023, 11Co/79/2023 potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia\nv napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania, zrušil dopĺňací rozsudok č.k.\n22C/37/2020-327 zo dňa 22.2.2023 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti\n\nžalovanej v plnom rozsahu. Odvolací súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že v\ndanom spore mal žalobca plný procesný úspech, a preto mu súd prvej inštancie správne priznal nárok\nna náhradu trov prvoinštančného konania v 100 % rozsahu proti procesne neúspešnej žalovanej podľa\nust. § 255 ods. 1 CSP. V časti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody bol žalobca úspešný v\ncelom rozsahu. Rozsah jeho úspechu ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy závisel od úvahy\nsúdu, nakoľko súd na základe vlastnej úvahy stanovil výšku nemajetkovej ujmy, čím bola v konečnom\ndôsledku znížená suma odškodnenia priznaná žalobcovi. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne\nz prisúdenej sumy v zmysle § 255 ods. 1 CSP je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu\npojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného\nnároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadniac ust. §\n251 CSP, pričom pri vyčíslení výšky náhrady trov konania bude vychádzať z prisúdenej sumy náhrady\nnemajetkovej ujmy, a nie zo žalovanej sumy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v znení\nopravného uznesenia v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej podľa ust. § 387 ods. 1 CSP,\nsčasti na podklade odlišných dôvodov, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny\npotvrdil a dopĺňací rozsudok 22C/37/2020-337 zo dňa 22.2.2023 podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP\nzrušil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1\nCSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovanej, ktorá\nv odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti uvedene´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du v časti náhrady trov konania podala dovolanie\nžalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu v\nnapadnutom rozsahu, uplatniac dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Žalovaná namieta, že\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania\nneobsahuje absolútne žiadnu odpoveď na to, akým spôsobom odvolací súd pri rozhodovaní o tomto\nnároku dospel k záveru o plnom procesnom úspechu žalobcu v konaní v časti požadovanej náhrady\nmajetkovej škody, od ktorého následne odvolací súd odvíja i záver o dôvodnosti nároku žalobcu na\nnáhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% z celej prisúdenej sumy. Odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu je tak vo vzťahu k potvrdeniu výroku prvoinštančného rozsudku o náhrade trov\nprvoinštančného konania nedostatočné a nepreskúmateľné. Odvolací súd (rovnako ako pred ním súd\nprvej inštancie) dospel k arbitrárnemu záveru o plnom procesnom úspechu žalobcu v časti náhrady\nmajetkovej škody (a na podklade tohto záveru i v celom predmete konania), ktorý vo svojom rozhodnutí\nnijako nezdôvodnil.\n3.1 Zo skutkových okolností veci je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania náhrady\nmajetkovej škody vo výške 5 691,09 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 43 704,64 eura,\npričom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy spolu 15 839,98 eura pozostávajúcej\nz náhrady majetkovej škody v rozsahu sumy 3 839,98 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu\nsumy 12 000 eur, vo zvyšku žalobu zamietol, resp. konanie zastavil pre späťvzatie. Zastavenie konania\nsa týkalo tak časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (v rozsahu sumy 28 319,64 eura) ako aj\nnáhrady majetkovej škody (v rozsahu sumy 1 851,11 eura), v ktorých žalobca vzal žalobu späť. V zmysle\nustálenej rozhodovacej praxe späťvzatie žaloby treba, pokiaľ k takémuto kroku žalobcu nedala príčinu\nstrana žalovaného napr. tým, že v tomto rozsahu dobrovoľne plnila, považovať pre účely rozhodovania\no nároku na náhradu trov konania za procesný neúspech žalobcu v rozsahu späťvzatia, a s týmto\nprocesným neúspechom je potrebné sa aj náležite vysporiadať v rozhodnutí o nároku na náhradu trov\nkonania. Žalobca síce v konaní bol v merite veci úspešný v „právnom základe veci“ čo sa týka náhrady\nnemajetkovej ujmy, avšak predmetom konania nebol len tento nárok. Žalobca sa totiž popri náhrade\nnemajetkovej ujmy domáhal žalobou aj náhrady majetkovej škody, a to vo výške 5 691,09 eura, z\nktorej však v priebehu konania čiastočne vzal späť žalobu v rozsahu sumy 1 851,11 eura a v tomto\nrozsahu súd konanie v rozhodnutí vo veci samej právoplatne zastavil. Žalobca tak bol v požadovanej\nnáhrade majetkovej škody úspešný len čo do sumy 3 839,98 eura z pôvodne žalovaných 5 691,09\neura. Výška priznaného plnenia v časti náhrady majetkovej škody pritom nezávisí od úvahy súdu, ale\nje striktne vymedzená vyčísliteľnou majetkovou škodou, ktorej vznik a rozsah bol v konaní príslušným\nspôsobom preukázaný. V prípade žalobcu bol jeho úspech v časti uplatnenej náhrady majetkovej škody\nv rozsahu 67,47 %, žalovaná teda bola v tejto časti úspešná v rozsahu 32,53 %, z čoho vyplýva procesný\núspech žalobcu v tejto časti požadovaných nárokov 34,94 %. Uvedené len potvrdzuje, že žalobcovi\n\nnemohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% z celej prisúdenej sumy. Žalovaná túto\nskutočnosť a zrejmú nesprávnosť v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý opomenul a absolútne žiadnym\nspôsobom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil procesný neúspech žalobcu\nv značnej časti žalobou požadovaného nároku na náhradu majetkovej škody, namietla v odvolaní zo\ndňa 09.11.2022 (resp. zo dňa 28.11.2022 po vydaní opravného uznesenia) - k tomu porovnaj str. 12\nodvolania ako aj záver bodu 9. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu na str. 13. Odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania\nv celom rozsahu potvrdil. Aj odvolací súd teda, pri nezmenenom rozhodnutí vo veci samej, rozhodol\nv nesúlade s výsledkom konania v merite veci, pričom svoje rozhodnutie nedostatočným spôsobom\na nepreskúmateľne odôvodnil a neposkytol žiadne zrozumiteľné a presvedčivé vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre jeho rozhodnutie, ktoré v dôsledku toho nenapĺňa zákonom vyžadované kvalitatívne\nkritériá riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov\nkonania je svojvoľné a arbitrárne, neprimerane skresľuje výsledok celého súdneho konania v prospech\nžalobcu, ktorý napriek procesnému úspechu iba v časti uplatnených nárokov bol postavený do pozície\nstrany, ktorá má nárok na plnú náhradu trov celého konania, a žalovaná nepozná dôvody, na základe\nktorých odvolací (a pred ním aj prvoinštančný) súd k tomuto záveru dospel.\n4. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril písomne, navrhol ho ako nedôvodné zmietnuť, resp. ako\nneprípustné odmietnuť. Rozhodnutia súdov nižších inštancií v časti náhrady trov konania považuje za\nvecne správne.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací\ndôvod (§ 420 písm. f) CSP) zároveň aj dôvodné a rozhodnutie odvolacieho su´du je potrebne´ v\nnapadnutom rozsahu náhrady trov konania zrušiť.\n6. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania pre existenciu vady\nv zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach (8Cdo/111/2019,\n8Cdo/266/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 2Cdo/89/2020, 9Cdo/68/2021).\n7. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n\n9. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra\nESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná\nodpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n9.1. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.\nSúčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n9.2. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n10. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej rozhodol o trovách\nprvoinštančného konania, najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd nezohľadnil vyššie citované\nvýchodiská ochrany základných práv a slobôd dovolateľa, preto jeho prístup pri rozhodovaní o trovách\nkonania nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou\nsúčasťou civilného sporového konania a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom\nktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Súd pri poskytovaní súdnej ochrany\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51\nods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu\nochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná\núprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1. júla 2016 (§ 255\na nasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto\nvymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.\n\n11. Podľa dovolacieho súdu je potrebné rovnaké kvalitatívne kritériá ako na odôvodnenie meritórneho\nrozhodnutia súdu, uplatňovať aj na rozhodnutie o náhrade trov konania, preto bolo povinnosťou\nodvolacieho súdu aj v tejto časti svojho rozhodnutia jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie\npodstatné a právne významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje\nrozhodnutie o náhrade trov konania založil. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť\npríslušný záver, súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť.\n12. Odvolací súd na konkrétnu a špecifickú odvolaciu argumentáciu žalovanej reagoval nedostatočne.\nDovolateľka v tejto súvislosti dôvodne poukázala na to, že „zo skutkových okolností prejednávaného\nsporu bolo zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania náhrady majetkovej škody vo\nvýške 5 691,09 EUR a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 43 704,64 EUR, pričom súd prvej inštancie\nžalovanú zaviazal na zaplatenie sumy spolu 15 839,98 EUR, pozostávajúcej z náhrady majetkovej\nškody v rozsahu sumy 3 839,98 EUR a náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu sumy 12 000,- EUR,\nvo zvyšku žalobu zamietol, resp. konanie zastavil pre späťvzatie. Zastavenie konania sa týkalo tak\nčasti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (v rozsahu sumy 28 319,64 EUR) ako aj náhrady\nmajetkovej škody (v rozsahu sumy 1 851,11 EUR), v ktorých žalobca vzal žalobu späť. V zmysle ustálenej\nrozhodovacej praxe späťvzatie žaloby treba, pokiaľ k takémuto kroku žalobcu nedala príčinu strana\nžalovaného napr. tým, že v tomto rozsahu dobrovoľne plnila, považovať pre účely rozhodovania o nároku\nna náhradu trov konania za procesný neúspech žalobcu v rozsahu späťvzatia, a s týmto procesným\nneúspechom je potrebné sa aj náležite vysporiadať v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania.\nŽalobca síce v konaní bol v merite veci úspešný v právnom základe veci čo sa týka náhrady nemajetkovej\nujmy, avšak predmetom konania nebol len tento nárok. Žalobca sa totiž popri náhrade nemajetkovej ujmy\ndomáhal žalobou aj náhrady majetkovej škody, a to vo výške 5 691,09 EUR, z ktorej však v priebehu\nkonania čiastočne vzal späť žalobu v rozsahu sumy 1 851,11 EUR a v tomto rozsahu súd konanie v\nrozhodnutí vo veci samej právoplatne zastavil. Žalobca tak bol v požadovanej náhrade majetkovej škody\núspešný len čo do sumy 3 839,98 EUR z pôvodne žalovaných 5 691,09 EUR. Výška priznaného plnenia\nv časti náhrady majetkovej škody pritom nezávisí od úvahy súdu, ale je striktne vymedzená vyčísliteľnou\nmajetkovou škodou, ktorej vznik a rozsah bol v konaní príslušným spôsobom preukázaný. V prípade\nžalobcu bol jeho úspech v časti uplatnenej náhrady majetkovej škody v rozsahu 67,47 %, žalovaná\nteda bola v tejto časti úspešná v rozsahu 32,53 %, z čoho vyplýva procesný úspech žalobcu v tejto\nčasti požadovaných nárokov 34,94 %. Uvedené len potvrdzuje, že žalobcovi nemohlo vzniknúť právo\nna náhradu trov konania v rozsahu 100% z celej prisúdenej sumy.“\n13. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je jednoznačne zrejmé, že\nodvolací súd sa vôbec nezaoberal vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalovanej, na jej odvolaciu\nargumentáciu, hoci ju v bode 9. odôvodnenia jasne uviedol, nijako konkrétne nereagoval, neposkytol na\nňu žiadnu odpoveď. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom rozsudku odvolacieho súdu sa odvolací súd\nvôbec nezaoberal vyššie uvedenou podstatnou a rozhodujúcou odvolacou argumentáciou žalovanej, pri\nodôvodnení svojho rozhodnutia si tak nesplnil svoju základnú povinnosť jasným, právne korektným a\nzrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre\njeho rozhodnutie podstatné a právne významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,\nna ktorých svoje rozhodnutie založil. V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových\nzistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto\nrozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd (I. ÚS 243/07). Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nenapĺňa\npožiadavku koherentnosti a konzistentnosti použitej argumentácie.\n14. Vzhľadom na zistenie, že v časti náhrady trov konania došlo v konaní k procesným vadám podľa §\n420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nvždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže\nbyť považované za správne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorým potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie o náhrade trov konania ako aj v súvisiacom výroku o trovách odvolacieho konania\nuznesením zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil v takto zrušenej časti odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie (§ 450 CSP). Povinnosťou odvolacieho súdu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania,\nvychádzajúc pritom zo záverov právneho posúdenia veci samej, ako aj z potreby náležitého zohľadnenia\na vyhodnotenia všetkých relevantných skutočností, ktoré majú vplyv na rozhodovanie o náhrade trov\n\nkonania, reagujúc pritom na podstatné odvolacie námietky žalovanej, s potrebou rozhodnutie náležite\nodôvodniť v súlade s požiadavkami v zmysle § 220 a § 393 CSP.\n15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n16. Zároveň dovolací súd zrušil aj uznesenia súdu prvej inštancie z 24. januára 2025 č.k.\n22C/37/2020-401 a z 21. marca 2025 č.k. 22C/37/2020-442 týkajúce sa výšky trov konania v súlade s\nustanovením § 439 písm. a) CSP ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej (R 73/2004).\n17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa voči štátu domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy za nezákonné vznesenie obvinenia a väzbu; súd prvej inštancie mu priznal časť nároku, vo zvyšku žalobu zamietol alebo konanie pre späťvzatie zastavil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, čo odvolací súd potvrdil s odôvodnením, že úspech sa posudzuje podľa právneho základu a výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietala, že odvolací súd vôbec nereagoval na jej argumentáciu o čiastočnom neúspechu žalobcu v časti majetkovej škody (ktorej výška od úvahy súdu nezávisí) a v časti späťvzatia žaloby. Dovolací súd dovolanie posúdil ako prípustné a dôvodné: na odôvodnenie výroku o trovách sa vzťahujú rovnaké požiadavky ako na meritórne rozhodnutie, odvolací súd však podstatnú odvolaciu námietku iba zreprodukoval a nedal na ňu žiadnu odpoveď, čím porušil právo žalovanej na spravodlivý proces a riadne odôvodnenie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania preto zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil, a zároveň zrušil aj nadväzujúce uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.", "pravna_veta": "Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a vzťahuje sa naň právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy; na odôvodnenie výroku o trovách konania sa preto kladú rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia. Ak odvolací súd pri potvrdení výroku o plnej náhrade trov konania nijako nereaguje na konkrétnu a pre rozhodnutie podstatnú odvolaciu argumentáciu strany o jej čiastočnom procesnom úspechu (vrátane späťvzatia žaloby v časti, ktorú treba považovať za procesný neúspech žalobcu, ak naň žalovaný nedal príčinu), ide o nedostatok riadneho odôvodnenia zakladajúci vadu zmätočnosti a prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Zrušenie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania má za následok aj zrušenie závislých uznesení o výške trov podľa § 439 písm. a) CSP.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 255 ods. 1 CSP", "§ 262 ods. 2 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 393 CSP", "§ 439 písm. a) CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "čl. 6 ods. 1 Dohovoru"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/78/2023", "guid": "332539f1-eaf3-4978-9de0-5a4195f7256d:9425a9ec-c77b-468e-888a-1c40e6cfeb81", "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "11Co/79/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "22C/37/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}], "klucove_pojmy": ["náhrada trov konania", "procesný úspech", "späťvzatie žaloby", "riadne odôvodnenie rozhodnutia", "právo na spravodlivý proces", "prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "závislý výrok"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "21a5c91a-9493-4340-8ab7-94ffeb624a9f:933cb08b-c4ee-4e83-8be0-a1a811fea476", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2", "spisova_znacka": "8Cdo/111/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/111/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2"}, {"guid": "904b4b3d-dea4-4734-8cd1-ad3eb7814e37:3c0b4183-932c-4c3b-b326-300db51383ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6922204257.1", "spisova_znacka": "11Co/79/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/79/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6922204257.1"}, {"guid": "0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/78/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646"}], "citovane_v": []}