{"guid": "ce20c85c-80e3-4238-8830-5b38bb7d8ad7:4cdf9f70-db8e-4e4d-baa9-907b1278731a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7119209456.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/2/2025 z 11. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2026, sp. zn. 1ObdoK/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7119209456.1", "identifikacne_cislo": "7119209456", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2026-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166f", "nazov": "§ 166f ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-1", "nazov": "§ 166g ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2.pismeno-h", "nazov": "§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-196a", "nazov": "§ 196a ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-196a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-196a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166f", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166g", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-196a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4cdf9f70-db8e-4e4d-baa9-907b1278731a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7119209456.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7119209456.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7119209456.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoK/2/2025\n7119209456\n11. 02. 2026\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2026:7119209456.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a\nčleniek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcov 1) A. I., narodeného\nX. B. XXXX, C. Košice, 2) I. O., narodenej XX. O. XXXX, M. XX, I., oboch zastúpených advokátom JUDr.\nVladimírom Kucharčíkom, Štefánikova 40, Košice, IČO: 11 967 650, proti žalovanej B. I., narodenej XX.\nQ. XXXX, M. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ingrid Kovalčukovou, Štúrova 22, Košice, IČO: 10 826\n271, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach z 30. novembra 2023, č. k. 3CoKR/21/2022-478, takto\nrozhodol:\nRozsudok Okresného súdu Košice I z 28. septembra 2021, č. k. 26Odi/6/2019-402 a rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach z 30. novembra 2023, č. k. 3CoKR/21/2022-478 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému\nsúdu Košice na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice I (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) z 28. septembra 2021, č. k. 26Odi/6/2019-402\nrozhodol, že zrušuje oddlženie žalovanej, o ktorom Okresný súd Košice I rozhodol uznesením zo 7. júna\n2018 vo veci vedenej pod sp. zn. 31Odk/227/2018, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku pod\nč. 113/2018 dňa 13. júna 2018, a to pre nepoctivý zámer žalovanej ako dlžníka. Zároveň žalobcom v\n1. a 2. rade priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % a žalovanej nepriznal právo\nna náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uznesenia skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k vyššie\nuvedenému oddlženiu žalovanej, čo bolo preukázané aj zverejnením predmetného uznesenia v\nobchodnom vestníku. Žalobcovia si do konkurzného konania vedeného voči žalovanej ako dlžníčke\nprihlásili konkurzné pohľadávky, a to žalobca v 1. rade sumu 4 692,10 eura titulom obvyklého nájomného\na náhrad za zrealizované úhrady poplatkov za spotrebu médií za užívanie bytu za obdobie od 1. marca\n2011 do 30. októbra 2012 a úroky z omeškania v sume 469,21 eura, spolu 5 161,31 eura, a žalobkyňa v\n2. rade sumu 18 408,61 eura titulom obvyklého nájomného a náhrad za zrealizované úhrady poplatkov\nza spotrebu médií za užívanie bytu za obdobie od 1. januára 2013 do 31. júla 2016 a úroky z omeškania\nv sume 3 681,72 eura, spolu 22 090,33 eura. Tieto skutočnosti vyplývajú z predložených prihlášok\nnezabezpečených pohľadávok žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaná uviedla žalobcov v zozname veriteľov.\nPohľadávky žalobcov neboli popreté, o čom svedčí zoznam veriteľov a zoznam pohľadávok. Vzhľadom\nna uvedené sú žalobcovia veriteľmi žalovanej.\n3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné ani to, že v obchodnom vestníku\nbol pod č. 207/2018 dňa 25. októbra 2018 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že\nkonkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. K uspokojeniu týchto pohľadávok však nedošlo, a to\nani čiastočne. Medzi stranami nebol sporný ani priebeh exekučného konania vedeného proti povinnému\n- zomrelému manželovi žalovanej, že žalovaná v prílohe k návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedla\nsvoj majetok a popísala svoju aktuálnu životnú situáciu, že zomrelý manžel žalovanej pred smrťou\n\ndaroval nehnuteľnosti svojmu synovi, ani že na Okresnom súde Košice II prebiehali konania pod sp.\nzn. 20C/10/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia, sp. zn. 29C/2/2014 o vydanie bezdôvodného\nobohatenia a sp. zn. 29C 127/2009 o vypratanie nehnuteľnosti. Vo veci vedenej pod sp. zn. 20C/10/2017\nbolo konanie proti žalovanej zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jej majetok, a proti jej\nmanželovi z dôvodu, že zomrel. Rozsudkom č. k. 20C/10/2017-409 z 9. júna 2020 bolo konanie v\nčasti o zaplatenie 3 192,10 eura s príslušenstvom zastavené, a v prevyšujúcej časti bola žaloba\nvoči žalovanému manželovi žalovanej zamietnutá. V konaní vedenom pod sp. zn. 29C/2/2014 bolo\nuznesením z 15. júna 2016 konanie proti žalovanému manželovi žalovanej zastavené. Uznesením vo\nveci sp. zn. 29C/2/2014 z 26. februára 2020 bolo konanie zastavené z dôvodu, že na majetok žalovanej\nbol vyhlásený konkurz, a z dôvodu, že jej manžel zomrel. Rozsudkom č. k. 29C/127/2009-607 z 21.\njanuára 2015 uložil súd manželovi žalovanej a žalovanej povinnosť vypratať byt, a žalobu voči jej\nmanželovi zamietol (rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o zamietnutí žaloby dňa 25. marca\n2015 a vo výroku o uložení povinnosti vypratať byt dňa 2. augusta 2016 (v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach z 9. júna 2016). Sporný medzi stranami nebol priebeh týchto konaní, ani\nto, že pred žalobkyňou v 2. rade bol vlastníkom predmetného bytu žalobca v 1. rade, ktorý nadobudol\nvlastnícke právo od predávajúceho, ktorý nadobudol vlastnícke právo príklepom udeleným súdnym\nexekútorom v exekučnom konaní vedenom pod. sp. zn. Ex-2166/2005, ktorý bol schválený uznesením\nOkresného súdu Košice II, sp. zn. 49Er/1241/2005 z 26. februára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť\na vykonateľnosť dňa 9. marca 2009.\n4. Následne súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bolo sporné, či sú splnené podmienky na\nzrušenie oddlženia žalovanej. Vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Košice II 29C 127/2009-607 a\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach z 9. júna 2016 mal súd za to, že predmetný byt v uvedenom\nobdobí ešte nebol vyprataný, čo žalovaná nepoprela. Uviedla len, že už rok pred smrťou manžela v\nbyte nebývali. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaná, ako aj jej vtedajší, už nebohý\nmanžel aj napriek skutočnosti, že už neboli vlastníkmi nehnuteľností, ktorým bol najprv žalobca v 1.\nrade a neskôr žalobkyňa v 2. rade, nedisponovali iným titulom na ich užívanie, tieto užívali a neplatili\nžalobcovi v 1. rade a neskôr žalobkyni v 2. rade ako vlastníkom tohto bytu nájomné a dodávateľovi tepla\na vody - správcovi bytového domu úhrady za dodávku týchto médií. Tieto úhrady platili vlastníci bytu.\nSúd prvej inštancie uviedol, že správanie žalovanej, ktorá byt uvoľnila až po právoplatnom skončení\nkonania o vypratanie nehnuteľností, čím znemožnila žalobcom disponovať s týmto bytom, je možné\npovažovať za konanie poškodzujúce žalobcov. To, že žalovaná poukázala na okolnosti, za ktorých prišli\nspolu s nebohým manželom o vlastníctvo bytu v exekučnom konaní, nezavinili žalobcovia, a nemôže\nbyť im na ťarchu.\n5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dôležité je skúmať správanie žalovanej pred podaním návrhu\nna oddlženie vo vzťahu k žalobcom. Žalovaná spolu s nebohým manželom boli uzrozumení so\nskutočnosťou, že byt zmenil svojho vlastníka. Nebolo podstatné, či vedeli kto je jeho aktuálnym\nvlastníkom (i keď túto skutočnosť si mohli zistiť z výpisu aktuálneho listu vlastníctva) ale vedeli, že\nnie sú už vlastníkmi bytu, a napriek tomu byt odmietali vypratať. Až do vypratania bytu však mali\nuhrádzať náklady spojené s jeho užívaním. Žalovaná spolu s nebohým manželom sa mohli zbaviť svojho\nzáväzku z titulu obvyklého nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu aj zložením sumy\npredstavujúcej platby za tieto služby do úschovy súdu, resp. do notárskej úschovy. Neurobili tak, a ani\nraz preukázateľne nezaplatili žalobcom minimálne sumy týchto výdavkov, a to za celé obdobie odkedy\nneboli vlastníkmi bytu do času, kým súd rozhodol o žalobnom návrhu o vyprataní nehnuteľností, a pritom\nza celé toto obdobie byt užívali, resp. nevypratali.\n6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z uvedeného správania žalovanej v čase pred podaním jej návrhu\nna vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť žalobcov ako svojich veriteľov.\nDlhodobým užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve najprv žalobcu v 1. rade a neskôr žalobkyne v 2.\nrade bez právneho titulu a súčasne neuhrádzaním úhrad za ich užívanie, ich vedome (úmyselne)\npoškodzovala. Žalovaná musela vedieť, že nevyprataním bytu porušuje vlastnícke práva jeho vlastníkov,\na napriek tomu v tomto konaní zotrvávala, pričom mala aj právnu zástupkyňu, ktorá ju na to mohla\nupozorniť. Žalovaná nepredložila žiadny listinný dôkaz, ktorým by preukázala úhradu platieb minimálne\nza spotrebované teplo a vodné a stočné za časové obdobie odkedy spolu s už nebohým manželom\nneboli vlastníkmi bytu do právoplatného skončenia konania o vypratanie bytu. Týmto dôkazom, ktorý mal\npreukazovať aspoň snahu ich uhrádzať určite nie je zo strany žalovanej predložený návrh na vydanie\npredbežného opatrenia, keďže ho súd zamietol. Žalobcovia boli nútení podať žalobu o vypratanie bytu, a\n\nneskôr aj žalobné návrhy o zaplatenie svojich pohľadávok. Konania vo veciach vydania bezdôvodného\nobohatenia boli voči žalovanej zastavené iba z dôvodu, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz.\nŽalovaná po právoplatnosti rozhodnutia o vyprataní bytu už vedela voči komu má povinnosť byt vypratať,\na zároveň vedela, že neuhradila žalobcom žiadne platby v súvislosti s užívaním bytu, ani neoslovila\nžalobcov, aby im tento nedoplatok dodatočne vyrovnala, ale naopak reagovala tak, že podala návrh\nna oddlženie svojej osoby. Žalobcov ako svojich veriteľov však do návrhu na oddlženie uviedla, bola si\nteda vedomá, že minimálne čo do základu záväzkov je dlžníkom žalobcov. Vedela, že okrem jediného\npozemku, ku ktorému vlastnila iba spoluvlastnícky podiel, žiaden iný majetok nemala. Z toho možno\nusudzovať, že týmto krokom sledovala cieľ dosiahnuť zbavenie sa dlhov súdom prostredníctvom inštitútu\noddlženia bez toho, aby aspoň čiastočne uspokojila ich nároky, alebo mala majetok či príjmy na čiastočné\nuspokojenie ich nárokov, ako aj nárokov iných konkurzných veriteľov.\n7. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná nepreukázala súdu existenciu poctivého zámeru pri podaní\nnávrhu na konkurz, preto dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zrušil oddlženie žalovanej pre\nnepoctivý zámer podľa § 166g ods. 1 a ods. 2 písm. h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“).\n8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP v spojení s § 262\nCSP, v zmysle ktorého priznal žalobcom voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko\nmali v konaní plný úspech.\n9. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. novembra\n2023, č. k. 3CoKR/21/2022-478 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávny potvrdil a žalobcom voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n10. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že s podrobnými, vecne správnymi a zákonu\nzodpovedajúcimi závermi súdu prvej inštancie vo veci samej sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.\n2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva,\nk odvolaniu žalovanej a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní uviedol k odvolaciemu\ndôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že žalovaná neuviedla dostatočne konkrétne, ktoré skutkové\nalebo procesné okolnosti prípadu by mali tento odvolací dôvod napĺňať. Uviedol, že zrejme mal byť\nnaplnený spôsobom uvedeným v odsekoch 18. až 20. odôvodnenia jeho rozhodnutia (formalistický\nprístup súdu k prejednaniu veci, spôsob odôvodnenia rozhodnutia, účel oddlženia a možnosť zneužitia\noddlženia podľa ZKR), avšak po náležitom preskúmaní veci odvolací súd skonštatoval, že tento odvolací\ndôvod nie je daný.\n11. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné konanie súdu prvej inštancie, ako aj spôsob\nvyhotovenia a odôvodnenia rozsudku, považovať za prísne formálny a nedostatočne odôvodnený.\nŽalovaná namietala, že z obsahu rozhodnutia nie je dostatočne zrejmý dôvod, prečo bolo žalobe\nvyhovené. Ani táto námietka žalovanej však nebola podľa odvolacieho súdu opodstatnená, pretože z\nobsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (odseky 27. až 36.) sú dostatočne zrejmé skutkové\na právne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel. V tejto súvislosti\nodvolací súd dodal, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu čl. 2 ods. 1 CSP, čl. 3 ods.\n1, CSP, čl. 15 ods. 1 CSP, čl. 16 a čl. 17 CSP, pričom poznamenal, že takto naznačené porušenie práv\nžalovanej by skôr zakladalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\n12. Ďalej odvolací súd uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na účel ZKR, a to aj v\nsúvislosti s jeho novelou platnou od 1. marca 2017, a v tomto smere prezentovala pomerne rozsiahlu\njudikatúru, podľa ktorej účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho\ndlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší\njeho úpadok, a aby sa mohol po stránke hospodárskej postaviť na vlastné nohy. S touto prezentáciou\núčelu oddlženia podľa ZKR sa odvolací súd stotožnil, avšak uviedol, že s ohľadom na zistený skutkový\na právny stav veci (existencia nepoctivého zámeru) toto nič nemení na správnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie.\n13. Následne odvolací súd skonštatoval, že rovnako vo veci nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa §\n365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaná v rámci svojej obrany dôvodila, že možnosť zrušenia oddlženia\n\npre nepoctivý zámer podľa § 166f ZKR nie je viazaná aspoň na čiastočnú úhradu pohľadávok veriteľa,\nčo odôvodnila tým, že pokiaľ by to tak bolo, tak by to muselo byť vyslovene v zákone uvedené. Toto\nstanovisko žalovanej považoval odvolací súd za oprávnené, avšak mal za to, že nič to nemení na\nsprávnosti obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože dôvod na zrušenie oddlženia žalovanej bol\niný (konkrétne uvedený v § 166g ods. 2 písm. h) ZKR - snaha poškodiť veriteľa). Z rovnakého dôvodu\nnie je opodstatnená ani ďalšia argumentácia žalovanej o nenaplnení podmienok pre zrušenie oddlženia,\npretože žalovaná v čase oddlženia bola skutočne platobne neschopná. Aj keď je táto argumentácia v\ndanej veci právne nepodstatná, odvolací súd považoval za vhodné dodať, že podľa § 166g ods. 5 ZKR\nsa poctivý zámer dlžníka skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.\n14. Žalovaná v súvislosti s možnosťou zrušenia oddlženia pre neexistenciu poctivého zámeru namietala,\nže pod túto skutkovú podstatu nie je možné subsumovať akékoľvek konanie dlžníka pred podaním\nnávrhu s dôsledkom ujmy na strane veriteľa. Uviedla, že aj keď s manželom odmietli po dražbe byt\nvypratať a uvoľniť, právnym titulom pohľadávky žalobcov nie je škoda vzniknutá protiprávnym konaním\nžalovanej, ale ide o bezdôvodné obohatenie, a tiež dodala, že pokiaľ by zákonodarca uvažoval o tom, že\npohľadávky vzniknuté z bezdôvodného obohatenia nemôžu byť súčasťou oddlženia, tak by ich zahrnul\ndo výpočtu nedotknutých pohľadávok v § 166c ods. 1 ZKR. K uvedenej obrane žalovanej odvolací súd\nuviedol, že nie je opodstatnená, nakoľko nemá oporu v zákone. Z obsahu ZKR vôbec nevyplýva, že\nsnaha poškodiť veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h ZKR) by mohla vzniknúť iba naplnením skutkových\npodstát žalovanou uvedených trestných činov. K tomuto odvolací súd obdobne dodal, že ak by to tak\nbolo, tak by to zákonodarca v texte zákona vyslovene uviedol.\n15. Za nelogickú a nesprávnu odvolací súd označil aj úvahu žalovanej, že pohľadávky veriteľov\n(žalobcov) nie sú pohľadávkami z protiprávneho konania (nejde o škodu), ale že ide o nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. K tejto úvahe odvolací súd poznamenal, že dôvodom, pre ktorý súd prvej\ninštancie správne zistil existenciu nepoctivého zámeru žalovanej voči žalobcom, nebola len skutočnosť,\nže na jej strane voči žalobcom vznikli pohľadávky titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nale aj skutočnosť, že žalobcom dlhodobo znemožňovala disponovať s ich bytom, z čoho vyplýva, že\nžalovaná nepochybne mala snahu spôsobiť žalobcom škodu, a že im škodu dokonca aj reálne spôsobila.\n16. Ani obranu žalovanej týkajúcu sa potreby skúmať aj správanie samotného veriteľa a jeho podielu\nna vzniku následku v podobe nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky dlžníkom nepovažoval odvolací\nsúd za opodstatnenú. Dodal, že súd prvej inštancie toto tvrdenie žalovanej pri svojom rozhodovaní\nneopomenul, avšak túto obranu žalovanej správne vyhodnotil ako neopodstatnenú so záverom, že\ndaný stav ohľadom vlastníctva bytu nezavinili žalobcovia, a teda im táto skutočnosť nemôže byť na\nťarchu. Vlastnícke právo, ktoré v sebe zahŕňa aj právo vec držať a užívať, je v našom právnom poriadku\nústavne garantovaným právom, pričom žalovaná toto právo žalobcov nesporne porušovala. Pozornosti\nodvolacieho súdu navyše neušla ani tá skutočnosť, že počiatok vzniku problémov žalovanej (aj jej\nnebohého manžela) spočíva v nerešpektovaní povinnosti platiť výživné pre dieťa manžela, ktoré bolo\nvymáhané v exekúcii. O povinnosti platiť výživné muselo byť právoplatne rozhodnuté, čo znamená,\nže nebol rešpektovaný právoplatný rozsudok. Za takejto situácie by nebolo prijateľné vyhodnotiť v\nneprospech žalobcov inak iba tvrdenie žalovanej o tom, že žalobcovia nenadobudli byt za situácie, aby\nmohli tvrdiť dobrú vieru, že ihneď po kúpe v ňom budú bývať alebo ho prenajímať.\n17. Ďalšia obrana žalovanej v tom zmysle, že podľa ZKR žalovaná nemôže účinne poprieť prihlásené\npohľadávky žalobcov, nemá podľa odvolacieho súdu žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.\nAni ďalšie námietky žalovanej (tvrdenia, že peniaze získané dražbou jej bytu boli čiastočne použité\nna splatenie pohľadávok správcovi bytu, že žalobcovia nepreukázali dostatočne ich uhrádzanie platieb\nsúvisiacich s užívaním bytu, ani existenciu nepoctivého zámeru žalovanej) neboli opodstatnené, pretože\nv konaní bolo dostatočne preukázané splnenie zákonných podmienok na zrušenie oddlženia žalovanej.\n18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový\nstav veci, a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, t.j. zistil,\nže odvolacie dôvody deklarované žalovanou nie sú naplnené. Zároveň zistil, že nie je daný ani odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n\n19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní,\npriznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.\n20. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) a žiadala,\naby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) spolu s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala\nz ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n21. V dovolaní dovolateľka namietala, že odvolací súd ani súd prvej inštancie sa nevysporiadali s jej\nvýchodiskovými argumentami, nepriaznivou individuálnou životnou situáciou, do ktorej sa dostala po\nsmrti manžela, ktorej predchádzala strata obydlia bez vlastného pričinenia na základe špekulatívnej\nexekúcie bytu pre pohľadávku 2 000 eur, s ktorou nemala nič spoločné, keď súdy rozhodujúce v\ninštančnom postupe odignorovali významné situácie, ktoré nastali v jej živote a mali priamy vplyv na jej\nsprávanie pred podaním návrhu na oddlženie, z ktorých je zrejmé, že na jej strane absentuje akýkoľvek\númysel poškodiť žalobcov ako veriteľov. Konajúce súdy podľa nej pri rozhodovaní odignorovali skúmanie\nmateriálnej stránky veci, konkrétnych aspektov prípadu v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu III. ÚS\n570/2016 v otázke zisťovania jej poctivého zámeru, keď nevyhodnocovali jej postoj ako dlžníka pred\npodaním návrhu a vyhlásením oddlženia, ani neposudzovali okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu návrhu\na právny dôvod pohľadávok, ktorý viedol k úpadku.\n22. Dovolateľka taktiež poukázala na prístup exekútora, ktorý v rozpore s dohodou s jej manželom\nz decembra 2008 o splácaní dlhu vo výške 2 000 eur na výživnom vydražil byt vo februári 2009 v\nprospech vydražiteľa svojho budúceho zaťa - rodinného príslušníka exekútora. Dovolateľka priznala,\nže voči dražbe nevzniesla (ani jej nebohý manžel) všetky opravné prostriedky, nevyužili všetky lehoty\nna ich podanie, pretože v tom čase mali ťažko postihnutého maloletého syna, následne jej manžel\nv roku 2012 ochorel, a následne v roku 2017 zomrel. Tvrdila, že v roku 2012, a to 2 a pol roka po\nvykonaní dražby, nebol schválený rozvrh výťažku, ktorý sa mohol použiť na obstaranie nového bývania\npre žalovanú a jej syna. Žalovaná napokon ostala bývať po smrti manžela v dome svojej svokry,\nktorá časť domu (jednalo sa o starý dom bez WC, kúrenia, internetu a ďalších bežných záležitostí)\npreviedla na syna žalovanej. Byt sa nachádza v mieste, kde nie sú žiadne pracovné príležitosti a je\nnízky počet obyvateľov obce. Dovolateľka poukázala, že súdne spory o vypratanie bytu a iné spory\nproti nej viedol vydražiteľ -budúci zať exekútora, ktorý vydražil byt, a tvrdila, že počas už začatého\nsúdneho konania o vypratanie bytu, previedol vydražiteľ byt na žalobcu v 1. rade, a ten následne\nna žalobkyňu v 2. rade, pričom v čase podania návrhu na vypratanie bytu vydražiteľom žalovaná a\njej manžel riadne platili za elektrickú energiu a služby spojené s užívaním bytu. Poukázala, že po\nprevode bytu na žalobkyňu 1 bol byt odpojený od elektrickej energie, napriek tomu, že jej nebohý\nmanžel aj s ňou, za elektrinu platil, následne došlo k demolácii poštových stránok, zavedeniu mreží\nna vchodových dverách a správca bytu bol zo strany žalobcov upozornený, aby šeky na platenie\nnájmu žalovanej, ani jej manželovi, neposielal. Žalobcovia okrem súdneho konania o vypratanie bytu\nzačali žalovanú s jej manželom terorizovať výskytom pokazených zámkov na vstupných dverách,\nnávštevami partií holohlavých chlapcov, privarovaním mreží a rôznym iným správaním, ktorým tlačili\nna žalovanú a jej manžela, aby sa bez súdneho rozhodnutia z bytu vysťahovali. Žalovaná poukázala,\nže privolávala k uvedeným situáciám políciu, podávala podnety, tvrdila, že jediným motívom, prečo\nsa z bytu nevysťahovala, nevypratala ho bez súdneho rozhodnutia, bola nezákonnosť, svojvoľnosť\ndražby, ktorá bola realizovaná v prospech pohľadávky voči manželovi na výživnom vo výške 2 000\neur, keď existovala obrovská disproporcia medzi hodnotou exekvovanej pohľadávky a hodnotou bytu,\nktorý vydražil exekútor v prospech svojho budúceho rodinného príslušníka. Poukázala, že v súdnych\nkonaniach žalobcovia podávali ďalšie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, z titulu užívania bytu\nbez právneho dôvodu, a to pred rozhodnutím vo veci vypratania nehnuteľnosti, žiadne z uvedených\nnárokov bežného nájmu neboli súdom právoplatne priznané. Dovolateľka poukázala na žaloby o\nvydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené voči jej neskôr plnoletému synovi, ktoré neboli úspešné.\nPoukázala na priebeh, ktorý predchádzal exekúcii bytu, vykonštruované pohľadávky správcu bytu\nuplatnené ako 98 % ročný úrok z nezaplateného poplatku do fondu opráv, keď oprávnený bol iba 5 %\nročný úrok, ktorý v decembri 2012, ako pohľadávku správcu, zaplatila spolu s manželom vo výške 140\neur. Súdny exekútor vyplatenie tejto pohľadávky neakceptoval a sumou vo výške 11 714,41 eura (ako\nvýťažku) dražby napriek uvedeným skutočnostiam poukázal správcovi domu, neskôr spoločnosti Bytex\nSlovensko s.r.o., ktorá doteraz uvedenú čiastku drží neoprávnene.\n\n23. S uvedenými okolnosťami sa súdy podľa dovolateľky nezaoberali, nevysporiadali, nie sú predmetom\nriadneho zdôvodnenia súdnych rozhodnutí. Žalovaná poukázala, že odvolací súd nereflektoval skutočný\nobsah podstaty predkladaných odvolacích dôvodov, ako sa súd prvej inštancie vyhýbal hodnoteniu\nvšetkých zásadných argumentov, ktoré preukazujú, že nikdy nekonala s motívom snahy poškodiť\nžalobcov ako svojich veriteľov. Záver súdov vylučuje fakt, že žalobcovia nadobudli byt v pôvodnom\nvlastníctve žalovanej a jej nebohého manžela v čase, keď už na súde 2 roky prebiehalo súdne konanie\no vypratanie nehnuteľnosti, ktorú podal vydražiteľ bytu, žalobcovia len vstupovali do tohto konania.\nŽalovaná a nebohý manžel nemohli mať úmysel poškodiť žalobcov užívaním bytu bez právneho dôvodu\nskôr ako okamihom nadobudnutia vlastníckych práv k bytu žalobcami, keď za služby spojené s užívaním\nbytu (údajne podľa žalobcov) neplatili, keď práve žalobcovia boli tí, ktorí svojvoľne odpojili byt od\nelektriny, zrušili poštové schránky, zakázali správcovi bytu doručovať šeky a úmyselne vytvorili stav,\nže žalovaná s manželom tieto platby nemohli uhrádzať. Žalobcovia sa domáhali svojich vlastníckych\npráv a vypratania bytu v situácii, keď vedeli, že pôvodní vlastníci nemajú vôľu byt dobrovoľne, bez\nsúdneho rozhodnutia vypratať, a nemali záujem na žiadnom konštruktívnom vyriešení situácie do\nrozhodnutia súdu. Žalovaná poukázala na nedostatočné zdôvodnenie argumentov, ktoré uviedla v\nkonaní ohľadne dražby bytu, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v bodoch 30. a 31. odôvodnenia\nrozhodnutia. Žalovaná v konaní tvrdila, že za elektrinu, ako aj služby spojené s užívaním bytu spolu s\nmanželom žalobcom až do odpojenia elektriny, demontáže schránok a zákazu správcovi bytu doručovať\npísomnosti platili, a platili aj poplatky predchádzajúcemu vlastníkovi - vydražiteľovi počas súdneho\nkonania o vypratanie bytu, ktoré voči nim viedol. Žalovaná poprela závery súdu prvej inštancie vyjadrené\nv bode 31. odôvodnenia rozhodnutia o možnosti platiť zložením do notárskej úschovy, tento názor\nvyhodnotila ako rozporný so zákonom. Žalovaná poprela pravdivosť tvrdení súdu prvej inštancie v bode\n34. odôvodnenia rozhodnutia, že žalobcovia boli nútení podať žalobu na vypratanie, keď je pravdou, že\ntúto žalobu nepodávali žalobcovia, ale pôvodný vlastník vydražiteľ. Žalovaná nesúhlasila so záverom\nsúdov, ktorý záver o nepoctivom zámere žalovanej postavil na nepravdivých skutkových okolnostiach,\nktoré žalobcovia ani netvrdili, pričom skutočnosti, ktoré sa viažu k veci a k správaniu žalovanej, súdy\nžiadnym spôsobom nevyhodnocovali a nepremietli do dôvodov súdneho rozhodnutia.\n24. Závery súdov sú podľa dovolateľky všeobecné, nedostatočne individualizujú vec, vynechávajú\nzákonné a spravodlivé posúdenie veci, hodnotenie konkrétnosti veci a vyhýbajú sa povinnosti\nriadne sa s tvrdenými skutočnosťami zaoberať, hodnotiť ich a vysporiadať v dôvodoch rozhodnutia.\nPodľa žalovanej je zdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu všeobecné,\nformálne, nereflektujúce konkrétne argumenty žalovanej, nevysporiadajúce sa s argumentami žalovanej,\nabsentuje v nich akákoľvek úvaha súdov k vyhodnoteniu genézy veci a konkrétnych preukázaných\ntvrdení žalovanej.\n25. Podľa názoru dovolateľky je postup odvolacieho súdu v rozpore s § 363 a § 220 CSP, keď\nodvolaciemu súdu uniklo, že povinnosť platiť výživné nemala žalovaná (exekúciou a dražbou vymáhaná\npohľadávka exekútora sa týkala výživného, ku ktorej plateniu bol zaviazaný manžel žalovanej, a nie\nžalovaná). Poukázala na postup, ktorý sa týkal iných pohľadávok - pohľadávok Sociálnej poisťovne, ktorá\npriamo manželovi žalovanej celú zadržovanú sumu vo výške 760,11 eura vrátila, keď netušila, z akého\ndôvodu jej ju exekútor ako výťažok z predaja bytu poslal. Poukázala, že pohľadávka zaťa exekútora\nvo výške 4 940,78 eura titulom ušlého zisku (podľa vydražiteľa - zaťa exekútora žalovaná s manželom\nnevyprataním bytu zmarili komerčný prenájom bytu), nebola ako výťažok z predaja bytu žalovanej ani\njej manželovi vyplatená napriek tomu, že o vylúčení tejto pohľadávky z uspokojenia rozvrhom výťažku\nv dražbe, bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I z 13. októbra 2016 vo veci\n39C/2/2015. Poukázala, že prvé peniaze z predmetnej dražby prišli v júni 2016, po siedmich rokoch od\ndražby, a to len v sume 3 692,02 eura ako smiešna hodnota vydraženého bytu. Žalovaná zdôrazňovala,\nže nebola osobne účastníčkou exekučného konania, bola ženou svojho manžela, a to v čase, keď\nochorel a následne zomrel. Poukázala, že nemala žiadne úvery, pôžičky, exekúcie, a v pozícii účastníka\nexekúcie sa ocitla len preto, že bola ženou svojho manžela, od roku 2012 chorého, a s ním sa ocitla aj v\nťažkej ekonomickej situácii, bez elektriny, bez peňazí, pod svojvoľným nátlakom žalobcov, ktorí sa inými\nprostriedkami, než súdnym konaním, chceli domôcť práva bývať v predmetnom byte. Poukázala, že\nhneď po právoplatnom rozhodnutí súdu vo veci vypratania nehnuteľnosti prostredníctvom svojej právnej\nzástupkyne vydala žalobcom byt, zanechala v ňom všetko čo mala, vrátane nábytku a osobných vecí,\nkeďže nemala možnosť odsťahovať tieto veci do iného priestoru, v ktorom mala bývať.\n\n26. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka poukázala na\nrozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu v konaniach podľa § 166f ZKR a na skúmanie zákonných\npodmienok podľa § 166g ZKR. Tvrdila, že súdy sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nodchýlili, poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 570/2016, rozhodnutie\nNS SR zo 14. júna 2023 vo veci 4Obdo/35/2022, z 31. januára 2023 vo veci 5Obdo/18/2022 a\n2Cdo/109/2007. Podľa dovolateľky rozhodnutie súdu prvej inštancie vyjadrené najmä v bodoch 29.\na 30. odôvodnenia ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nezodpovedajú. Poukázala, že\nrozhodnutie vo veci záviselo od vyriešenia otázok týkajúcich sa právneho posúdenia objektívnej a\nsubjektívnej stránky (nepoctivého zámeru žalovanej), právneho dôsledku v podobe poškodenia žalobcov\nako veriteľov, a napokon aj procesného postupu súdov právnym posúdením relevantných skutočností na\nstrane žalobcov a žalovanej pre zákonné a spravodlivé konanie o tom, či žalovaná mala alebo nemala\npri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu poctivý zámer. Bolo povinnosťou súdov správne aplikovať\nustanovenia zákona vzťahujúce sa k otázke dôkazného bremena.\n27. K dovolaniu podali žalobcovia vyjadrenie z 21. mája 2024, v ktorom žiadali dovolanie podľa § 447\npísm. c) a f) CSP odmietnuť. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, „dovolací súd“ alebo „NS SR“) po zistení,\nže dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP), oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v dovolacom\nkonaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) pred samotným\nvecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.\n29. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n30. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n31. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n32. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt.j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd\nje dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP).\n33. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým,\nže zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa\nktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n34. Ustanovenie § 166g ods. 2 písm. h) ZKR predpokladá skúmanie správania sa dlžníka pred podaním\nnávrhu na oddlženie (§ 166 a nasledujúcich zákona 7/2005 Z. z.). Konanie podľa § 166f (zrušenie\noddlženia pre nepoctivý zámer), ukladá veriteľom (žalobcom) bremeno tvrdení a dôkazné bremeno\n\npreukázania, že dlžník (žalovaná) nemala pri oddlžení poctivý zámer, čo predpokladá skúmať správanie\ndlžníka pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom. Skúmať poctivý zámer žalovanej predpokladá\nskúmať, či dlžník mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého z veriteľov (žalobcov)\npred podaním návrhu na oddlženie konkurzom (oddlženie vyhlásené rozhodnutím 31OdK/227/2018 zo\n7. júna 2018 zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13. júna 2018), či dlžník - žalovaná mala snahu\npoškodiť žalobcov ako veriteľov. Oddlženie treba skúmať z hľadiska kritérií rozhodnutia Ústavného súdu\nIII. ÚS 570/2016, skúmať právny dôvod pohľadávok, ktoré k podaniu návrhu na oddlženie konkurzom\nžalovanú viedli a na iné správanie žalovanej pred podaním tohto návrhu.\n35. Žalobcovia v dôvodoch návrhu podaného podľa § 166f ZKR uviedli všeobecné tvrdenia - genézu\nveci (dražba, žaloba o vypratanie bytu, neplatenie nájmu správcovi za médiá a iné), účastníkom\noddlženia je žalovaná (oddlženie 7. júna 2018 zverejnené v Obchodnom vestníku) a účastníkom nie je\nmanžel žalovanej, ktorý zomrel v roku 2017, preto bolo potrebné sa vysporiadať s tvrdeniami žalobcov\nuvedenými v návrhu na zrušenie oddlženia, ktoré sa týkajú konania výlučne manžela žalovanej (body\n2F. a 2G. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie).\n36. Každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia do šiestich\nrokov od vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ak preukáže, že\ndlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, je oprávnený podať návrh\nna zrušenie oddlženia voči dlžníkovi na súde, ktorý rozhodol o oddlžení.\n37. Kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sú sústredené predovšetkým na ekonomickom správaní\ndlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie a po jeho podaní. Pokiaľ ide o ekonomické\nsprávanie dlžníka pred podaním návrhu na začatie konania, dlžník nemal poctivý zámer, ak sa\númyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na niektorú formu oddlžovacieho\nkonania, alebo pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že ich bude riešiť v oddlžovacom konaní.\nPri týchto dvoch dôvodoch vyžaduje zákonodarca úmyselné konanie, a pri zadlžovaní stačí aj konanie\nnedbanlivostné.\n38. Súdy sú povinné zisťovať, aké mal dlžník príjmy, aké záväzky preberal, rovnako je potrebné zistiť\nči záväzky boli preberané za účelom krytia nevyhnutných životných potrieb dlžníka a tých, voči ktorým\nmá vyživovaciu povinnosť, alebo boli určené na nie nevyhnutné spotrebné účely. Právne relevantné\nbude aj zistenie, z akých dôvodov prestal splácať svoje záväzky a podobne. Nepoctivý zámer osvedčuje\naj také konanie dlžníka, ktoré urobil v snahe zvýhodniť niektorého veriteľa alebo poškodiť niektorého\nveriteľa. Dlžník nemal poctivý zámer v čase podania návrhu na oddlžovacie konanie, ak nebol platobne\nneschopný, i keď o tom vedel alebo musel vedieť, alebo v návrhu a v prílohe k návrhu, alebo na dopyt\nsprávcu, uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel, alebo\nmohol vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Nepoctivý zámer dlžníka pri týchto dôvodoch sa prejavuje\nhlavne zatajovaním určitých informácií vo vzťahu k správcovi alebo uvádzaním nepravdivých informácií,\nči už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri aplikácii § 166g ods. 2 písmena h) ZKR súd má, v rámci voľného\nhodnotenia dôkazov, širokú mieru uváženia pri posudzovaní poctivého (nepoctivého) zámeru dlžníka,\nako aj osoby dlžníka. Ako príklad je možné uviesť miernejšie hodnotenie dôvodov pre posudzovanie\nnepoctivého zámeru pri strate obydlia dlžníka, kde primárnym východiskom pri uvážení súdu nebude\nlen tá skutočnosť, že dlžník obydlie stratil, ale to či stratu obydlia si zavinil sám dlžník svojím konaním.\n39. Pri hodnotení dôvodov pre poctivý, resp. nepoctivý zámer novela prikazuje prihliadnuť aj na osobu\ndlžníka. Súd prísnejšie hodnotí tieto dôvody u dlžníka, ktorý mal v minulosti alebo stále má významnejší\nmajetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobil\nv orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Existencia ktorejkoľvek tejto\nskutočnosti, ktorá sa viaže k osobe dlžníka, je dôvodom na prísnejšie hodnotenie dôvodov pre poctivý\nzámer. Ak ide o dlžníka, ktorý má iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko tohto\nveku, má vážne zdravotné problémy, načas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná\nudalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, súd prihliada miernejšie k dôvodom pre posudzovanie\npoctivého zámeru. Bez ohľadu na až prehnanú kazuistiku má súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov\nširokú mieru uváženia pri posudzovaní poctivého (nepoctivého) zámeru dlžníka, ako aj osoby dlžníka.\nAko príklad je možné uviesť miernejšie hodnotenie dôvodov pre posudzovanie nepoctivého zámeru pri\nstrate obydlia dlžníka. Tu primárnym východiskom pri uvážení súdu nebude len tá skutočnosť, či dlžník\nobydlie stratil, ale to, či si stratu obydlia nezavinil sám dlžník svojím konaním. (ĎURICA, Milan. § 166g\n\n[Poctivý zámer]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck,\n2021, s. 1153).\n40. Generálnu klauzulu poctivého zámeru je možné chápať ako právnu normu s relatívne neurčitou\nhypotézou, a teda ako právnu normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo zákonodarcom v právnom\npredpise, ale ako hypotézu, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednom\nprípade vymedzil individuálne hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neurčeného okruhu okolností\nv kontexte daných okolností a skutočností. (DZIMKO Jakub. Oddlženie fyzickej osoby. 1. vydanie.\nBratislava: C. H. Beck, 2024, s. 154).\n41. Zákonodarca v tomto prípade generálnou klauzulou poctivého zámeru vytvoril korektív posudzovania\npoctivého zámeru, ktorý vychádza z posúdenia individuálnych možností a schopností dlžníka. Súčasne\nuvedené kritériá predstavujú možnosť súdu individuálne posúdiť zámer dlžníka pri oddlžení.\n42. Podľa § 166f ZKR preukazuje veriteľ, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Skúmanie poctivého\nzámeru sa týka tak činnosti dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po rozhodnutí\no oddlžení. Ustanovenie § 166g ZKR potom príkladným spôsobom uvádza skutočnosti, keď dlžník má\npoctivý zámer, ako aj negatívnym spôsobom vymedzuje skutočnosti, keď dlžník poctivý zámer nemá.\nSúd má tak dostatočný priestor na úvahu, či konanie dlžníka bolo alebo nebolo motivované poctivo,\nnemal by pritom postupovať mechanicky, ale podľa okolností daného prípadu s ohľadom na kritériá\nprísnejšieho alebo miernejšieho posudzovania, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka alebo jeho\nživotnú situáciu. (Duračinská Jana. Glosa. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/74/2021 z\n20.10.2022 (žaloba o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer); Súkromné právo. 2023. č. 3, s. 91).\n43. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2020 vo veci sp. zn. IV. ÚS 149/2020\nvyplýva, že „východisková téza sťažovateľky o nutnosti skúmať poctivosť zámeru vo fáze vyhlasovania\noddlžovania konkurzom je mylná. Ako z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým došlo s\núčinnosťou od 1. marca 2017 k zavedeniu dnešnej podoby takzvaného osobného bankrotu do zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, vyplýva, kontrolné mechanizmy pre oddlženie fyzickej osoby konkurzom\nmajú „ex post“ povahu. Kontrolný mechanizmus je zhmotnený predovšetkým v inštitúte návrhu na\nzrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (§ 166f a § 166g zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ktorým\nmôže veriteľ dotknutý oddlžením, prípadne prokurátor iniciovať súdny spor, výsledkom ktorého môže byť\nzrušenie oddlženia konkurzom pre nepoctivý zámer. Z právnej úpravy (§ 166g ods. 5 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii) výslovne vyplýva, že osobitné súdne konanie je jediným nástrojom na posúdenie\npoctivosti zámeru dlžníka a súd nemá dovolené ju skúmať pri rozhodovaní o oddlžení konkurzom. Ak\nchce sťažovateľka presvedčiť orgány súdnej moci o ňou tvrdených skutočnostiach, slúži na tento účel\npráve uvedený samostatný typ súdneho konania.“\n44. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2017 vo veci sp. zn. III. ÚS 570/2016\nvyplýva, že Ústavný súd najprv in abstracto predosiela, že účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona\no konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré, hoci\nriadne prihlásené i zistené, boli v konkurze uspokojené iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka,\nktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy\nneuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší\njeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne\npostaviť na vlastné nohy. Právna úprava oddlženia nezaručuje veriteľom pohľadávok prihlásených\na zistených, no neuspokojených v konkurze postavenie účastníkov v konaní o oddlžení. No tá\nistá právna úprava je dôkazom, že v rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu\nspravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále\nneuspokojených veriteľov. Ak sa tejto svojej povinnosti konajúci súd nezhostí rešpektujúc požiadavku\nspravodlivosti vo vzťahoch dlžníka a veriteľov, potom buď poškodí dlžníka tým, že mu oddlženie nepovolí,\nprípadne mu na účel skúšobného obdobia uloží neprimerané záťaže, alebo poškodí veriteľov tým,\nže vytvorí predpoklady na nevymáhateľnosť ich riadne prihlásených a zistených pohľadávok, a to\nbez relevantných dôvodov. Zákonodarca prichádza konajúcemu súdu pri popísanej náročnej úlohe\nna pomoc okrem iného aj legálnou podmienkou poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie\nna uspokojenie svojich veriteľov. Súčasne zákon o konkurze a reštrukturalizácii naznačuje čiastkové\nkritériá, ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Ide napríklad o\npožiadavku riadneho plnenia povinností v predchádzajúcom konkurznom konaní (§ 167 ods. 2 zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii). Ústavný súd je presvedčený, že posúdenie podmienky poctivého zámeru\ndlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z\nhľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v intenciách binárnej logiky\n(splnil - nesplnil). Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu. Môže\n\nísť o časové súvislosti, správanie dlžníka pred začatím konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal\nnávrh na začatie konkurzného konania, nepochybne aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré\nviedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru\ndlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v\npriebehu konkurzného konania dlžník včas plnil svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky\nkonkurzného súdu alebo správcu a pod.“\n45. Z rozsudku NS SR z 20. októbra 2022 vo veci sp. zn. 1Obdo/74/2021 vyplýva, že „I. Predpokladom\núspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý\nzámer. Kritériá na určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred\npodaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako aj po rozhodnutí o oddlžení.\nII. Povinnosťou dlžníka podľa § 166g ods. 1 citovaného zákona je preukázať poctivý zámer, t.j. že po\npodaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a\nschopností, pričom správanie dlžníka sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu, osobné\npomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní.“ V posudzovanom prípade sa žalobca domáhal zrušenia\noddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer, pričom súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nepoctivý zámer\nžalovanej ako dlžníčky založil na tom, že žalovaná neuviedla v návrhu na oddlženie majetok nie nepatrnej\nhodnoty, v návrhu na oddlženie uviedla nepravdivú dôležitú informáciu (neuvedenie časti svojho majetku)\na žalovaná svojím konaním pred podaním návrhu na oddlženie postúpením pohľadávok mala snahu\npoškodiť žalobcu ako svojho veriteľa, teda v zmysle § 166g ods. 2 písm. a), c) a h) ZKR. Týmito\nuplatnenými skutkovými podstatami sa súdy oboch inštancií zaoberali a po vykonanom dokazovaní\ndospeli k záveru, že žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, toto v spore neuniesol, keď\nnepreukázal ním uplatnené zákonné dôvody na zrušenie oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer v\nzmysle § 166g ods. 2 písm. a), c) a h) ZKR.\n46. Oddlženie nemá byť prostriedkom, ktorým dlžník sleduje len svoj vlastný prospech, bez ohľadu\nna oprávnené záujmy svojich veriteľov a bez zodpovednosti za záväzky voči nim. Aktuálny koncept\ndodatočnej kontroly poctivého zámeru dlžníka je hodnotený ako nie vhodný, pretože je „v rozpore s\nprávnou istotou účastníkov konania, predovšetkým veriteľov,“ veritelia majú pritom obmedzené možnosti\nprístupu k zabezpečeniu dôkazných prostriedkov na preukázanie nepoctivého zámeru dlžníka, a tým\ngarancie napĺňania základného princípu oddlženia v podobe poctivého zámeru dlžníka. Glosované\nrozhodnutie potvrdzuje, že aktuálna právna úprava, ktorá ponecháva na aktivite veriteľa domáhanie\nsa zrušenia oddlženia prostredníctvom preukazovania nepoctivého zámeru dlžníka, nepredstavuje pre\nveriteľa nachádzajúceho sa v informačnej nerovnováhe ohľadom unesenia takého vecného bremena\núčinný nástroj ochrany. Súdy pritom túto zákonnú úpravu a informačnú asymetriu nevedia napriek ich\nširokému priestoru na komplexné posúdenie okolností konkrétneho prípadu vyrovnať aplikáciou princípu\nspravodlivosti. Súdy vychádzajú zo zásady formálnej pravdy, ktorou sa riadi civilné sporové konanie,\nsú teda súčasne limitované preukázanými tvrdeniami veriteľa ako žalobcu ohľadom nepoctivého\nzámeru dlžníka ako žalovaného pri oddlžení. Prostredníctvom právnej vety formulovanej na podklade\nglosovaného rozhodnutia sa dovolací súd snažil odstrániť existujúce nezrovnalosti v otázke nesenia\ndôkazného bremena, pričom dospel k záveru, že veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom\nneexistencie poctivého zámeru dlžníka pri oddlžení (ako aj pred podaním návrhu na oddlženie) a dlžníka\nzaťažuje dôkazné bremeno o existencii poctivého zámeru po podaní návrhu na oddlženie. Podotýkame\nvšak, že formulovaná právna veta v samotnom rozhodnutí právny základ nemala. Z odôvodnenia\nrozhodnutia vyplýva, že súd nekládol rovnaké požiadavky na unesenie dôkazného bremena žalobcu\na žalovanej. Pri žalobcovi súd zdôrazňoval, v čom dôkazné bremeno neuniesol (je otázne, čo je\nveriteľ objektívne schopný vzhľadom na informačnú asymetriu uniesť), pričom pri „unesení dôkazného\nbremena žalovanou“ len konštatoval, že „zo správania žalovanej po podaní návrhu na oddlženie\nnemal preukázané nepoctivé konanie žalovanej a ani jej úmysel poškodiť veriteľov“. Súd sa teda v\nskutočnosti nevysporiadal s tým, ako uniesla dôkazné bremeno o svojom poctivom zámere žalovaná,\na nevyhodnocoval to podľa § 166g ods. 1 ZKR (nie je zrejmé, čo podľa § 166g ods. 1 ZKR žalovaná\nv konaní preukázala, resp. čím pozitívne preukázala svoj poctivý zámer po podaní návrhu). Ak by súd\npostupoval v súlade s § 166g ods. 1 ZKR, mal vyhodnotiť, akým konkrétnym správaním dlžníčka naplnila\npoctivý zámer. Žalovanú podľa toho žiadne pozitívne dokazovanie na rozdiel od žalobcu nezaťažilo. /\nDuračinská Jana. Glosa. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/74/2021 z 20.10.2022 (žaloba\no zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer)/.\n47. Z rozsudku NS SR z 18. apríla 2023 vo veci sp. zn. 5Obdo/9/2022 vyplýva, že „ani prípadná námietka\nprílišného „dôkazného zaťaženia“ žalobcu ako veriteľa neobstojí, nakoľko je logickým protipólom\nustanovenia § 166g ods. 4 ZKR, ktoré kladie požiadavku miernejšieho posúdenia poctivého zámeru\n\nu dlžníka, ktorý o. i. dosiahol iba základné vzdelanie, resp. bol postihnutý životnou udalosťou, ktorá\nsťažila jeho uplatnenia v spoločnosti. Najvyšší súd konštatuje, že ak by aplikácia § 166g ods. 4\nZKR neimplikovala zvýšené nároky na unesenie dôkazného bremena veriteľa, zakotvenie uvedeného\nustanovenia by nemalo prakticky žiaden význam“.\n48. Z uznesenia NS SR z 29. februára vo veci sp. zn. 4ObdoK/2/2023 vyplýva, že zákonodarca v\n§ 166g ZoKR vymedzil v odseku 1 poctivý zámer dlžníka a v odseku 2 nepoctivý zámer dlžníka.\nDovolací súd ešte podotýka, že je nutné rozlišovať ako ZoKR definuje poctivý zámer a nepoctivý zámer,\nnakoľko každý z nich je v ZoKR vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ\nčo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie\noddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak takmer všetky skutkové podstaty\nuvedené v § 166g ods. 2 ZoKR sa zameriavajú (bez časového obmedzenia) na správanie dlžníka pred\npodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom dôkazné bremeno\npreukázania nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166 f ZoKR vo vzťahu k jednotlivým príkladmo\nvymenovaným skutkovým podstatám nepoctivého zámeru v § 166 g ods. 2 ZoKR ťaží veriteľa - žalobcu\n(viď rozsudok zo dňa 14. júna 2023 sp. zn. 4Obdo/35/2022). Na druhej strane dôkazné bremeno\npreukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZoKR mal, ťaží žalovaného\ndlžníka a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie (obdobne aj rozsudok NS SR sp. zn.\n1Obdo/74/2021 z 20. októbra 2022). Nie je teda daná ucelená a konečná definícia nepoctivého zámeru,\npričom okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie s nepoctivým zámerom možno vo\nvšeobecnosti považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť\nsvoj dlh/dlhy podľa svojich možností a schopností, a ktorého dopadom je neuspokojenie pohľadávky\nveriteľa/veriteľov bez vážneho, akceptovateľného dôvodu (takým dôvodom by mohol byť napr. vážny\nzdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a nevlastní majetok dostatočnej hodnoty,\npričom sa predtým účelovo nezbavil svojho iného majetku). Teda podľa vyššie uvedeného sa skúmajú\nokolnosti/ správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale aj tie, ktoré nastali ešte pred\npodaním takéhoto návrhu, t.j. do minulosti. Je nepochybné a zároveň aj s poukazom na posúdenie\ndoterajšieho správania sa dlžníka vo vzťahu k jeho ,,platobnej disciplíne“ až nevyhnutné, aby súdy\npreskúmavali všetky okolnosti, ktoré preukazujú poctivý alebo nepoctivý zámer dlžníka (bližšie k tomu\nviď 4Obdo/35/2022). Povinnosť tvrdenia v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer\nteda má veriteľ, t. j. žalobca, ktorý musí uviesť konkrétne tvrdenia, prečo má za to, že dlžník nemal pri\noddlžení poctivý zámer, súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, t.j. preukázať ich (k tomu bližšie\nviď sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31. januára 2023). Povinnosťou dlžníka je naopak poprieť tvrdenia veriteľa,\nt.j. preukázať svoj poctivý zámer, a teda v tomto smere má dôkazné bremeno o poctivosti svojho zámeru\n(§166g ods. 1 ZoKR). Aby popretie tvrdení mohlo mať svoje zákonom stanovené účinky, musí ísť o\npopretie kvalifikované, konkrétne a určité. Hoci v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia\nstrany, protistranou výslovne nepopreté, považujú za nesporné, nemožno podľa dovolacieho súdu každé\nskutkové tvrdenie veriteľa v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, považovať\nautomaticky za dostačujúce pre naplnenie záveru o nepoctivom zámere dlžníka podľa § 166g ods. 2\nZoKR. Dôvodom podstatným pre zrušenie oddlženia je záver súdu prijatý na základe zistených, súčasne\nvšak nespochybniteľných skutkových okolností spadajúcich pod niektorú demonštratívne vymenovanú\nskutkovú podstatu v § 166g ods. 2 ZoKR (alebo skutkovú podstatu v tomto ustanovení neuvedenú),\nak z nich možno uzavrieť, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý zámer. Je tiež nutné stotožniť sa s\ntvrdením žalovaného v dovolaní o tom, že vo svojich písomných podaniach uvádzal tvrdenia na svoju\nobranu, smerujúce k preukázaniu neopodstatnenosti tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere jeho osoby\n(č.l. 124 a nasl., č.l. 173 a nasl.). Bolo preto povinnosťou súdov sa s nimi vysporiadať, resp. zdôvodniť,\nprečo ich súd (súdy) nepovažujú za relevantné pre rozhodnutie vo veci (aj prípadným zdôvodnením, či\nide o okolnosti preukazujúce, resp. vylučujúce jeho poctivý zámer, ktoré je dlžník povinný preukázať v\nzmysle §166g ods. 1 ZoKR). Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov\npredstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Žalobca okolnosti, pre\nktoré má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, musí nielen tvrdiť, ale tieto tvrdenia musí aj\npreukázať, ktoré zistenia musí zas súd vo svojom rozhodnutí dostatočne zdôvodniť.\n49. Z rozsudku NS SR z 2. augusta 2023 vo veci sp. zn. 4Obdo/44/2022 (R 60/2023) vyplýva, že:\nI. Skutkové podstaty nepoctivého zámeru sú v § 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR) vymenované len demonštratívne, preto nie je\nmožné vyžadovať od žalobcu podradenie v žalobe na zrušenie oddlženia uvádzaných skutkových tvrdení\npod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v § 166g ods. 2 ZoKR. V žalobe preto postačuje uvedenie\nrozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení.\n\nII. Ak sa do oddlženia žalovaný dostal na základe rozhodnutia vydaného súdom v konaní o oddlžení\nzačatom po 1. marci 2017 podľa ustanovení zák. č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o\nkonkurze a reštrukturalizácii, je potrebné na zrušenie tohto oddlženia v konaní podľa § 166f ZoKR\naplikovať aj ustanovenie § 166g ZoKR, zavedené tiež touto novelou, a to s poukazom na prechodné\na záverečné ustanovenie v § 206f ZoKR, pričom posudzovanie správania sa dlžníka definovaného v §\n166g ods. 2 písm. e), g), h) ZoKR v konaní o zrušení oddlženia podľa § 166f ZoKR nie je pred podaním\nnávrhu na oddlženie spätne do minulosti časovo ohraničené, teda môže sa posudzovať aj správanie\ndlžníka v čase pred účinnosťou tejto novely.\nIII. Pri prísnejšom prihliadaní k osobe dlžníka a na súdom zistené skutkové okolnosti podľa § 166g ods.\n3 ZoKR je možné podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR považovať správanie dlžníka za správanie v snahe\npoškodiť veriteľa, aj napriek tomu, že v rámci neho využíva zákonom dovolené prostriedky na svoju\nobranu proti plneniu záväzku, ktorý neuznáva, ak sa preukáže, že účelom tohto správania bolo vyhnúť\nsa plneniu tomuto veriteľovi alebo toto plnenie účelovo oddialiť. Ak dlžník neuhrádza dlh veriteľovi ani\nlen čiastočne, hoci by ho veriteľovi, bez jeho zvýhodnenia oproti iným veriteľom, uhradiť mohol, čo i len\nčiastočne alebo si privodil úmyselne ekonomický a majetkový stav, v ktorom dlh tomuto veriteľovi uhradiť\nnemôže, je možné jeho správanie posúdiť ako nepoctivé správanie podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR\nv snahe poškodiť veriteľa.\n50. Dovolací súd skonštatoval, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru je potrebné sa sústrediť\npredovšetkým na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na oddlžovacie\nkonanie, ako aj po jeho podaní. Rozhodujúce je však skutkové tvrdenie žalobcu - vymedzenie\nkonkrétneho správania sa žalovaného dlžníka - v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom\nnamietaného správania sa dlžníka je potrebné zobrať do úvahy súdu, či sa týmto správaním dlžník\npriviedol úmyselne do stavu platobnej neschopnosti, prípadne, či sa zadlžoval bez potrebnej obozretnosti\n(nedbanlivostne), či neuhradenie záväzku veriteľa nebolo cielené (v záujme ho poškodiť alebo zvýhodniť\niného veriteľa), teda z akých dôvodov neuhradil veriteľov záväzok. V rámci tejto úvahy treba posúdiť,\nči cieľom jeho ekonomického správania bola úprimná snaha dlh uhradiť zo svojho zdroja príjmov, teda\nv rámci svojich zárobkových možností (napr. zo zamestnania, či inej zárobkovej alebo podnikateľskej\nčinnosti), či sa nezbavoval účelovo svojho majetku a náhrady zaň (napr. pre zvýhodnenie iného veriteľa\nalebo pre vedenie vlastného súkromného života nad svoje možnosti s prihliadnutím na jeho príjmy a\nzáväzky), či nerozširoval bez rozvahy svoje dlhy a pod. Súd teda posúdi, či je žalobcom namietnuté\nsprávanie dlžníka možno vyhodnotiť tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, či cielene\nvyvolal svoju nemajetnosť alebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel\nalebo nemohol.\n51. Z rozsudku NS SR zo 14. júna 2023 vo veci sp. zn. 4Obdo/35/2022 (R 59/2023) vyplýva, že správanie\ndlžníka pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre zrušenie oddlženia podľa § 166f zákona č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZoKR) treba posudzovať za\nobdobie v rozsahu žalobných námietok dotknutého veriteľa, s prihliadnutím na dopad tohto správania na\nplatobnú neschopnosť dlžníka a na možnosť uspokojenia oddlžením dotknutej pohľadávky veriteľa. Toto\nobdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené\nžiadnou zákonnou lehotou.\n52. Z rozsudku NS SR z 31. januára 2023 vo veci 5Obdo/18/2022 vyplýva, že pri hodnotení poctivosti\nzámeru dlžníka je potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch\ndlžníka, a v tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím na samotnú výšku pohľadávky vo vzťahu k\nostatným nákladom dlžníka, najmä na zabezpečenie výživného pre maloleté dieťa, ako aj nákladov\npotrebných na prežitie. Súdy nižšej inštancie postupovali správne, keď v súlade s uvedeným zákonným\nustanovením považovali argumentáciu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného za nedôvodnú. Podľa\ndovolacieho súdu o nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani samotná skutočnosť, že návrh na\nvyhlásenie konkurzu podal v krátkej dobe potom, ako mu začali byť vykonávané zrážky zo mzdy.\nŽalovaný podaním tohto návrhu využil zákonnú možnosť a ustanovenie ZoKR takéto konanie ako\nnepoctivý zámer dlžníka nedefinuje.\n53. Súdy rozhodujúce v inštančnom postupe boli povinné posudzovať konkrétny návrh žalobcov\n(konkrétne dôvody uvádzané v návrhu žalobcov podľa § 166f ZKR) a konfrontovať ich s tvrdeniami\nžalovanej, vyhodnotiť obranu dlžníka (žalovanej) spočívajúcu v uvedení konkrétnych skutkových tvrdení\nna časovej osi pri aplikácii dôkazného bremena veriteľov (žalobcov) v konaní podľa § 166f a 166g ods.\n1 a ods. 2 písm. h) ZKR a závery hodnotenia premietnuť do dôvodov súdneho rozhodnutia.\n54. Hodnotenie poctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR je vždy individuálnym posúdením\nkonkrétnej skutkovej a právnej situácie dlžníka, ktorý návrh na oddlženie konkurzom podáva. Preto\n\nje potrebné riadne hodnotiť konkrétne skutkové okolnosti, tvrdené účastníkmi konania, najmä situáciu\ndlžníka, ktorý návrh na oddlženie podáva, vo väzbe na posudzovanie vplyvu konkrétnej situácie dlžníka,\nna postavenie a správanie konkrétnych veriteľov, na časovej osi, a hodnotenie uviesť v odôvodnení\nsúdneho rozhodnutia. Vzhľadom na značnú individualizáciu posudzovania poctivého zámeru (§ 166g\nods. 2 písm. h) ZKR v súdnom konaní podľa § 166f ZKR) súdy sú povinné z obsahu vymedzenia\npodaného návrhu veriteľov vychádzať, obsah návrhu konfrontovať s konkrétnou obranou dlžníka,\npreskúmať tvrdenia účastníkov konania, vyhodnotiť ich, a závery hodnotenia premietnuť do riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n55. V zmysle uvedených kritérií bolo potrebné, aby sa súdy rozhodujúce v inštančnom postupe, v\ndôvodoch rozhodnutia vysporiadali s obsahom návrhu žalobcov podaným podľa § 166f (zrušenie\noddlženia pre nepoctivý zámer) ZKR a skúmali podmienky aplikácie § 166g ods. 2 písm. h) vo väzbe\nna naplnenie ustanovení § 166g ods. 3, ods. 4, ods. 5 ZKR. Bolo potrebné posúdiť, či konanie žalovanej\n- dlžníka tak ako ho skutkovo ustálili súdy, napĺňa všetky znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods.\n2 písm. h) ZKR, či toto konanie možno bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod konanie vedome\npoškodzujúce veriteľa vychádzajúce z konkrétnej situácie, i správania žalobcov, a posúdenie premietnuť\ndo riadnych dôvodov súdneho rozhodnutia.\n56. Súdy rozhodujúce v inštančnom postupe podľa dovolacieho súdu nepostupovali v súlade s\nustálenou judikatúrou /najmä rozhodnutiami NS SR z 20. októbra 2022 vo veci 1Obdo/74/2021,\nz 29. februára 2024 vo veci 4ObdoK/2/2023, z 31. januára 2023 vo veci 5Obdo/18/2022, z 18.\napríla 2023 vo veci 5Obdo/9/2022 a z 2. augusta 2022 vo veci 4Obdo/44/2022 (R 60/2023)/,\nkeď individuálne správanie žalovanej, konanie žalobcov, ktorí odpojili byt od elektriny, vykonávali\npostupy prostredníctvom tretích osôb, montovaním mreží, demontovaním poštových schránok, postupmi\nneznámych chlapov, komunikáciou so správcom bytu, jeho hodnotenie nepremietli do riadnych dôvodov\nsúdneho rozhodnutia. Súdy boli povinné vychádzať z premisy dôkazného bremena veriteľa - žalobcov\nv konaní podľa § 166f ZKR, povinnosti veriteľa preukázať konkrétne skutkové okolnosti veci, riadne\nich vymedziť v návrhu, označiť a predložiť dôkazy preukazujúce nepoctivý zámer žalovanej pri podaní\nnávrhu na oddlženie konkurzom a premietnuť hodnotenie podaného návrhu do dôvodov súdneho\nrozhodnutia. Súdy riadne nezdôvodnili vplyv (respektíve neexistenciu vplyvu) ekonomickej situácie\nžalovanej, v ktorej sa ocitla, na jej správanie (bývanie v byte, neplatenie nájmu a iné tvrdenia žalovanej,\nktoré sa týkali doby súdneho konania o vypratanie bytu a tvrdený spôsob vykonávania dražby bytu).\n57. Právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo účastníka konania na riadne zdôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia je potrebné dôsledne\naplikovať v každom súdnom rozhodnutí, v ktorom sa hodnotí najmä individuálne správanie účastníka\nkonania, a toto správanie sa podriaďuje pod konkrétnu hypotézu právnej normy (§ 166g ods. 2 písm. h)\nZKR), ktorá má všeobecný charakter. Konanie podľa § 166f ZKR má výrazne individuálny charakter. V\ntomto konaní (podľa § 166f ZKR) je potrebné dôsledne aplikovať právo na spravodlivé súdne konanie a\nriadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže v konaniach podľa § 166f ZKR sa hodnotí individuálne\nkonkrétne správanie dlžníka ako účastníka tohto konania, ktorý charakter správania sa podriaďuje\npod konkrétne ustanovenia právnej normy (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR), ktorá je vyjadrená v málo\nindividualizovanej rovine - vo všeobecnej rovine.\n58. Z uvedených dôvodov dovolací súd obe rozhodnutia súdov nižších inštancií podľa § 449 ods. 1 CSP\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 450 CSP na ďalšie konanie.\n59. Vzhľadom na to, že v dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou\nbola zmenená okrem iných aj kauzálna príslušnosť súdov vo veciach podľa ZKR, je od 1. júna 2023\ndaná podľa § 196a ZKR funkčná príslušnosť Mestského súdu Košice, dovolací súd vrátil vec na ďalšie\nkonanie Mestskému súdu Košice.\n60. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej\ninštancie na základe dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (ktoré zakladá\nprípustnosť a aj dôvodnosť dovolania), sa dovolací súd už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti\ndovolania v zmysle ustanovenia § 421 CSP, pretože v danom štádiu konania by to bolo nadbytočné (viď\nbod 28 uznesenia Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. marca 2018,\nz ktorého vyplýva, že „dovolací súd sa z povahy dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 420 CSP\nzaoberá najprv týmto dovolacím dôvodom, a ak zistí, že je daný, dovolacím dôvodom uplatneným podľa\n§ 421 CSP sa už nezaoberá, pretože by to bolo neefektívne)\n\n61. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453\nods. 3 CSP).\n62. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}