{"guid": "22e7805e-3acd-4949-8dba-fd6c5afe0dee:f2d431e5-2d27-4f92-870d-2ad16918712f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7118200721.1", "spisova_znacka": "1ObdoZ/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoZ/2/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 1ObdoZ/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7118200721.1", "identifikacne_cislo": "7118200721", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "nazov": "§ 42a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-1", "nazov": "§ 42b ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-2", "nazov": "§ 42b ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-4", "nazov": "§ 42b ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42b.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-3", "nazov": "§ 32 ods. 3 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-340.odsek-1", "nazov": "§ 340 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-340.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-340"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "nazov": "§ 365 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-499", "nazov": "§ 499 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-499", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-499"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "nazov": "§ 502 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-502"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42b", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-30", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-32", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-43", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-324", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-340", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-499", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-502", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2d431e5-2d27-4f92-870d-2ad16918712f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7118200721.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7118200721.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7118200721.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoZ/2/2025\n7118200721\n28. 01. 2026\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2026:7118200721.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobu UniCredit\nBank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Michle, Praha 4, Česká\nrepublika, identifikačné číslo: 649 48 242, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom\norganizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,\nso sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného advokátskou kanceláriou ALTER\nIURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanej L.. W. G., nar. XX. T.\nXXXX, trvale bytom J. XXXX/X, W. - B. Y., zastúpenej JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, so sídlom\nPytliacka 15, Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na Mestskom súde Košice\npod sp. zn. 30CbZm/1/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n4CoZm/5/2023-513 z 26. júna 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Pôvodný Okresný súd Košice I, toho času Mestský súd Košice (ďalej aj „súd“ alebo „súd prvej\ninštancie“) výrokom I. rozsudku č. k. 30CbZm/1/2018-344 z 15. februára 2023 (ďalej aj „rozsudok súdu\nprvej inštancie“) určil, že právny úkon kúpna zmluva, podľa ktorej bol dňa 6. septembra 2017 Okresným\núradom Košice, katastrálny odbor povolený vklad vlastníckeho práva pod č. vkladu V-9324/2017,\nuzatvorená medzi Š. O., rodné číslo XXXXXX/XXXX, narodeným XX. H. XXXX, trvale bytom X. XXXX/\nXX, W. - B. Y., št. príslušnosť SR, ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej sa\nžalovaná stala výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. p. bytového domu na P. č. XX v\nW., vchod XX, so súp. č. XXXX vedeného Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres W. N., obec W.\n- B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na pozemkoch s parc. č. XXXX\n(parcela registra „C“) o výmere 258 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a s parc. č. XXXX\n(parcela registra „C“) o výmere 257 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedené Okresným\núradom Košice, katastrálny odbor, okres W. N., obec W.Š. - B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného na\nLV č. XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo\nvýške 145/10000, je voči žalobcovi právne neúčinný. Výrokom II. rozsudku určil, že právny úkon kúpna\nzmluva, podľa ktorej bol dňa 6. septembra 2017 Okresným úradom W., katastrálny odbor povolený vklad\nvlastníckeho práva pod č. vkladu V-9321/2017, uzatvorená medzi Š. O., rodné číslo XXXXXX/XXXX,\nnarodeným XX. H. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, W. - B. Y., št. príslušnosť SR, ako predávajúcim\na žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučným vlastníkom bytu č. XX\nnachádzajúceho sa na 4. p. bytového domu na X. č. XX v W., vchod XX, so súp. č. XXXX vedeného\nOkresným úradom W., katastrálny odbor, okres W. N., obec W. - B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného\nna LV č. XXXXX, postaveného na pozemkoch s parc. č. XXXX (parcela registra „C“) o výmere 250 m2,\ndruh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parc. č. XXXX (parcela registra „C“) o výmere 256 m2,\n\ndruh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a s parc. č. XXXX (parcela registra „C“) o výmere 257 m2,\ndruh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres W.\nN., obec W. - B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného na LV č. XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 963/100000, je voči žalobcovi právne\nneúčinný. Výrokom III. súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo\nvýške 122 000 eur na jeho bankový účet do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. žalovanej\nuložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení § 42a ods. 1 a 2, § 42b ods.\n1, 2, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), podľa ustanovení § 30 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1, 2, 3 a § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.\nZákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 191/1950 Sb.“) a podľa §\n324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 prvá veta, § 369 ods. 2, § 497, § 499, a § 502 ods.1 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).\n3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca\nuzatvoril dňa 30. mája 2016 so spoločnosťou Simple Pay s.r.o., Karpatské námestie 10/A, Bratislava\nIČO: 50 930 079 (pôvodne pod názvom REJA CATERING s.r.o., IČO: 36 601 128) ako klientom (ďalej\naj „dlžník“) Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000346/CORP/2016 (ďalej aj „Zmluva“ alebo „Zmluva o\nkontokorentnom úvere“). Predmetom Zmluvy o kontokorentnom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške\n120 000 eur v prospech dlžníka ako klienta. Dňa 30. mája 2016 bola uzatvorená Dohoda o vydaní a\nvyplnení blankozmenky č. 000346B/ CORP/2016 (ďalej aj „Dohoda“) medzi dlžníkom ako vystaviteľom\nzmenky a Š. O., rodné číslo XXXXXX/XXXX, narodeným XX. H. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX,\nW. - B. Y., št. príslušnosť SR ako zmenečným ručiteľom a žalobcom ako veriteľom, predmetom ktorej\nje zabezpečenie záväzku dlžníka za podmienok uvedených v Zmluve o kontokorentnom úvere vrátiť\npeňažné prostriedky poskytnuté žalobcom v prospech dlžníka na základe Zmluvy do sumy 120 000 eur,\nako aj na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných\ndlžných súm podľa Zmluvy. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti REJA CATERING s.r.o., so\nsídlom Jantárova 30, Košice, IČO: 36 601 128 vyplynulo, že spoločnosť od 9. septembra 2017 zmenila\nobchodný názov na Konkast, s.r.o., a spoločnosť bola zrušená dňa 24. októbra 2017 a na základe\ndobrovoľného výmazu k 12. januáru 2018 vymazaná z obchodného registra s právnym nástupcom\nSimple Pay s.r.o., IČO: 50 930 079. V uvedenej spoločnosti bol p. Š. O. konateľom a spoločníkom od 21.\ndecembra 2005 do 8. septembra 2017 a žalovaná W. G. bola v uvedenej spoločnosti prokuristka od 10.\nfebruára 2012 do 8. septembra 2017. Žalobca dňa 17. augusta 2017 pristúpil k vyhláseniu predčasnej\n(mimoriadnej) splatnosti úveru ku dňu 21. augusta 2017 a písomne vyzval dlžníka na zaplatenie celého\nzostatku nesplateného úveru s príslušenstvom, ktoré bol dlžník povinný splatiť v lehote 3 dní odo\ndňa doručenia písomnej výzvy. Dlžník ani zmenkový ručiteľ p. Š. O. neuhradili svoj peňažný záväzok.\nOznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru boli dňa 4. septembra\n2017 doručené zmenkovému ručiteľovi a dlžníkovi na adresu spoločnosti dňa 21. augusta 2017 s\npoznámkou adresát neznámy. Z Oznámenia o vyplnení blankozmenky z 30. augusta 2017 súd zistil, že\nbola doručená p. Š. O. dňa 21. septembra 2017.\n4. Ďalej súd zistil, že bola uzavretá kúpna zmluva medzi zmenkovým ručiteľom p. Š. O. ako predávajúcim\na žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva (podiel 1/1) k\nnehnuteľnosti vedenej Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres W.N. N., obec W. - B. Y.,\nkatastrálne územie Y., zapísané na LV č. XXXX, a to k bytu č. XX (so spoluvlastníckym podielom na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 145/10000) nachádzajúceho sa na 7.\np. bytového domu na P. č. XX v W. so súp. č. XXXX vedeného Okresným úradom W., katastrálny\nodbor, okres W. N., obec W. - B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na\npozemkoch s parc. č. XXXX (parcela registra „C“) o výmere 258 m2, druh pozemku zastavané plochy\na nádvoria, a s parc. č. XXXX (parcela registra „C“) o výmere 257 m2, druh pozemku zastavané plochy\na nádvoria, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres W. N., obec W. - B. Y., katastrálne\núzemie Y., zapísaného na LV č. XXXXX. Táto kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností zapísaná\nvkladom V-9324/2017 zo 6. septembra 2017 - 1705/17 (ďalej len „Kúpna zmluva č. 1“). Súd taktiež zistil,\nže bola uzavretá kúpna zmluva medzi zmenkovým ručiteľom p. Š. O. ako predávajúcim a žalovanou\nako kupujúcou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva (podiel 1/1) k nehnuteľnostiam\nvedených Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres W. N., obec W. - B. Y., katastrálne územie Y.,\nzapísané na LV č. XXXXX, a to k bytu č. XX (so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a\n\nspoločných zariadeniach domu vo výške 963/100000) nachádzajúceho sa na 4. p. bytového domu na\nX. č. XX v W. so súp. č. XXXX vedeného Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres W. N., obec\nW. - B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného na LV č. XXXXX, postaveného na pozemkoch s parc. č.\nXXXX (parcela registra „C“) o výmere 250 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parc. č.\nXXXX (parcela registra „C“) o výmere 256 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a s parc.\nč. XXXX (parcela registra „C“) o výmere 257 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedené\nOkresným úradom W., katastrálny odbor, okres W. N., obec W. - B. Y., katastrálne územie Y., zapísaného\nna LV č. XXXXX. Táto kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností zapísaná vkladom V-9321/2017\nzo 6. septembra 2017 - 1703/17 (ďalej len „Kúpna zmluva č. 2“). Vyššie uvedené skutočnosti medzi\nstranami sporu neboli sporné.\n5. Žalobca doložil do spisu odhad trhovej ceny bytu spoločnosťou adv reality & development s.r.o., a\nto cenu bytu č. XX na P. ul. č. XX k 1. augustu 2017 vo výške 60 000 eur a bytu č. XX na X. ul. č.\nXX v W. na sumu 62 000 eur. Okrem toho žalobca preukázal, že je vedené exekučné konanie voči\npovinnému spoločnosti Simple Pay s.r.o., súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Petíkom pod sp. zn.\n131EX 141/19 v prospech žalobcu ako oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 116 750,34\neura s príslušenstvom. Žalovaná doložila do spisu zmluvu o pôžičke z 1. februára 2012 medzi žalovanou\nako veriteľom a dlžníkom p. O. na sumu 30 000 eur s ustanovením o vrátení pôžičky do 31. decembra\n2012. Taktiež doložila výbery zo svojho bankového účtu dňa 12. septembra 2011 sumu 10 000 eur, dňa\n13. septembra 2011 sumu 10 000 eur, dňa 17. októbra 2011 sumu 6 200 eur, dňa 18. novembra 2011\nsumu 10 000 eur a dňa 13. decembra 2011 sumu 10 000 eur.\n6. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že podaná žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd\nprvej inštancie uviedol, že zmyslom odporovacej žaloby je vedomosť žalovanej o úmysle zmenkového\nručiteľa p. Š. O. ukrátiť žalobcu ako veriteľa, čo sa aj udialo, nakoľko žalobca ako veriteľ nebol ani\nčiastočne uspokojený na svojej pohľadávke voči dlžníkovi, resp. zmenkovému ručiteľovi p. Š. O.C..\nK uvedenému záveru súd dospel na základe konania žalovanej a zmenkového ručiteľa p. Š. O., v\njednotlivých okolnostiach tohto prípadu a vzájomného prepojenia týchto osôb s dlžníkom - spoločnosťou\nSimple Pay s.r.o. (pôvodne REJA CATERING s.r.o.), v ktorej bol zmenkový ručiteľ spoločníkom a\nkonateľom od jej vzniku do 8. septembra 2017 a žalovaná od 10. februára 2012 do 8. septembra 2017\nprokuristkou s funkciou viesť účtovníctvo dlžníka. Žalobca preukázal, že od vykonania odporovateľných\núkonov v roku 2017 do vyhlásenia rozhodnutia mu nebola žiadnym spôsobom ani čiastočne uspokojená\njeho pohľadávka zo strany dlžníka, resp. zmenkového ručiteľa p. Š. O.. Dlžníkov právny úkon, resp.\nzmenkového ručiteľa - uzavretie kúpnych zmlúv na predaj bytov (špecifikovaných v bode 1 tohto\nuznesenia) ukrátil uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Podľa názoru súdu žalovanej musel byť\númysel dlžníka odporovateľným úkonom ukrátiť veriteľa známy, t. j. vedela alebo musela vedieť o tomto\númysle v čase kedy bol uskutočnený. Jej vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa je v danom prípade\npreukázaná tým, že samotná žalovaná bola prokuristkou dlžníka, právnickej osoby, kde bol p. Š. O. ako\nzmenkový ručiteľ spoločník a konateľ a zároveň žalovaná vykonávala túto funkciu za účelom vedenia\núčtovníctva, to znamená, že mala mať detailný prehľad o celkovej finančnej situácii dlžníka. Z toho\nvyplýva, že v danom prípade žalovaná o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ani nemusela vedieť,\navšak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery o ňom vedieť mala a mohla.\n7. V rámci časového hľadiska označil za podstatné to, že dlžník spoločnosť Simple Pay s.r.o. (pôvodne\nREJA CATERING s.r.o) porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o kontokorentnom úvere a to,\nže viac ako tri pracovné dni trvalo omeškanie dlžníka s platením splatnej sumy istiny alebo čo aj len\njednej splátky istiny alebo splatnej sumy úrokov podľa zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom. Žalobca dňa\n17. augusta 2017 pristúpil k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru ku dňu 21. augusta\n2017. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru boli dňa\n4. septembra 2017 doručené zmenkovému ručiteľovi, do dispozičnej sféry sa dostali dňa 21. augusta\n2017 a dlžníkovi na adresu spoločnosti dňa 21. augusta 2017. Z uzavretých kúpnych zmlúv o prevode\nvlastníctva bytov vyplýva, že síce mali byť uzavreté dňa 16. januára 2017, ale podpis na zmluvách\npredávajúceho, zmenečného ručiteľa p. Š. O. bol overený (uznaný za vlastný) až dňa 10. augusta\n2017. Z tohto dôvodu sa súdu javilo, že predmetné zmluvy boli antidatované, a teda neboli uzavreté\nv januári 2017, ale až následne, kedy došlo ku skutočnému podpisu predávajúcim, a to práve krátko\npred 10. augustom 2017 keď mala spoločnosť REJA CATERING s.r.o., ako dlžník, z úveru finančné\nproblémy a kedy porušila svoje povinnosti, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu kontokorentného úveru\ndňa 17. augusta 2017. Taktiež k návrhu na vklad kúpnych zmlúv do katastra nehnuteľností došlo v\n\nauguste 2017 a následne dňa 6. septembra 2017 bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva\nv prospech žalovanej. Samotná žalovaná pritom bola v uvedenej spoločnosti prokuristkou s funkciou\nvedenia účtovníctva do 8. septembra 2017.\n8. Obranu žalovanej v konaní mal za nie úspešnú, nakoľko v danom prípade mala byť dôvodom prevodu\npredmetných bytov pohľadávka žalovanej ako veriteľa voči dlžníkovi, zmenkovému ručiteľovi p. Š. O., na\nzáklade zmluvy o pôžičke z 1. februára 2012 vo výške 30 000 eur. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou,\nna jej existenciu je potrebné preukázať jej reálne poskytnutie, čo žalovaná nepreukázala. Žalovaná síce\ndoložila do spisu výbery hotovosti zo svojho bankového účtu v roku 2011 (október až november), pričom\njediným dôkazom o jej poskytnutí je samotná podpísaná zmluva o pôžičke. V tomto prípade aj samotné\nsplatenie pôžičky dlžníkom p. Š. O. v roku 2017, t. j. po 5 rokoch od jej splatnosti je vysoko neštandardné\nsamotným spôsobom splatenia aj s poukazom na možné premlčanie samotného nároku. Predmetné\nkúpne zmluvy na prevod vlastníctva bytov mali byť uzavreté dňa 16. januára 2017, pričom overený\npodpis predávajúceho p. Š. O. (ako dlžníka z pôžičky) bol až dňa 10. augusta 2017. Kúpna cena bola\nstanovená vo výške 100 000 eur, pričom žalovaná (ako veriteľ zo zmluvy o pôžičke) mala ako kupujúca\nzaplatiť predávajúcemu (svojmu dlžníkovi z pôžičky) po čiastkach v zmysle zápisu o prevzatí finančnej\nhotovosti z kúpnych zmlúv za byty zo 16. januára 2017, a to dňa 17. januára 2017 sumu 15 000 eur,\ndňa 25. januára 2017 sumu 10 000 eur, dňa 14. februára 2017 sumu 10 000 eur, dňa 23. februára 2017\nsumu 15 000 eur, dňa 9. marca 2017 sumu 10 000 eur, dňa 29. marca 2017 sumu 15 000 eur, dňa 10.\napríla 2017 sumu 10 000 eur a dňa 26. apríla 2017 sumu 15 000 eur (zápočtom zo zmluvy o pôžičke z\n1. februára 2012). Súdu sa preto javila zrejmá účelovosť prevodov predmetných bytov.\n9. Táto konštrukcia uzavretia kúpnych zmlúv na prevod bytov v hodnote cca 100 000 eur a splatnosti\nkúpnej ceny v splátkach, pričom kúpna cena bola v celosti zaplatená už v apríli roku 2017, a teda približne\n5 mesiacov pred prevodom vlastníckeho práva k bytom v prospech žalovanej a pred podaním návrhu\nna vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom k prevodu vlastníckeho práva došlo až\nna základe rozhodnutia zo 6. septembra 2017, sa súdu javila ako zjavne nevýhodná pre žalovanú ako\nkupujúcu, ktorá sa týmto spôsobom snažila vymôcť svoju pohľadávku od dlžníka ako predávajúceho.\nSúd poukázal aj na tú skutočnosť, že dlžná suma dlžníka p. Š.O. O. (predávajúceho) zo zmluvy o pôžičke\npredstavuje iba sumu 30 000 eur, čo nedosahuje ani hodnotu 2/3 len jedného z predávaných bytov\n(dohodnutá cena za 1 byt bola suma 50 000 eur), pričom žalovaná a svedok p. Š. O. v konaní tvrdili, že\ntýmito prevodmi chceli len vyriešiť ich vzájomné vzťahy, a to dlh p. Š. O. v prospech žalovanej. Žalobca\npritom v konaní preukázal, že podľa odhadu trhovej hodnoty predmetných bytov spoločnosťou adv reality\n& development s.r.o. bola hodnota bytu č. XX na P. ul. č. XX k 1. augustu 2017 vo výške 60 000 eur a\nhodnota bytu č. XX na X. ul. č. XX v W. 62 000 eur (t. j. celkom 122 000 eur).\n10. V konaní bolo tiež preukázané, že p. Š. O. doposiaľ býva v jednom z bytov (na X. ul.), pričom\nnepreukázal, že by uhrádzal platby za služby spojené s užívaním bytu, kde má bývať a tento užíva\nbezodplatne len na základe ústnej dohody so žalovanou. Samotná žalovaná pritom neplatí hypotekárne\nsplátky za tieto byty, ktoré sú založené v prospech ČSOB, a. s., ale tieto splátky naďalej uhrádza samotný\np. Š. O. ako predávajúci z týchto zmlúv. Z tohto celého systému vzájomných vzťahov medzi p. Š. O. a\nžalovanou sa súdu javil úmysel p. Š.O. O. (ako zmenkového ručiteľa voči žalobcovi) a žalovanej ochrániť\nbyty v pôvodnom vlastníctve p. Š. O. pred ich predajom v rámci prípadnej exekúcie na zaplatenie dlžnej\nsumy z uzavretej Zmluvy o kontokorentnom úvere. Taktiež je nepravdepodobné, že samotný p. Š.O.\nO. ako zmenkový ručiteľ voči žalobcovi za prijaté kúpne ceny, ktoré obdržal od kupujúcej/žalovanej v\nhotovosti vo výške cca 85 000 eur v zmysle zápisu o prevzatí finančnej hotovosti z kúpnych zmlúv za\nbyty zo 16. januára 2017, nevyplatil žalobcovi ani čiastočne svoj dlh, ale uviedol, že uhrádzal nejaké\nfaktúry. V tomto prípade sa pritom jednalo o výlučné vlastníctvo fyzickej osoby p. Š. O. a nie o finančný\nmajetok nejakej spoločnosti, za ktorú mal uhrádzať nejaké faktúry pre tretie osoby.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) odvolanie\nžalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov prejednal a dospel k záveru, že odvolanie je\nčiastočne dôvodné. O odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd\nrozsudkom č. k. 4CoZm/5/2023-513 z 26. júna 2024 (ďalej aj „rozsudok odvolacieho súdu“) tak, že\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a II. potvrdil a v napadnutom výroku III. a IV.\nrozsudku ho zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n12. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo\nposúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie odporovacej žalobe, t. j. určenie,\nže sporné kúpne zmluvy uzavreté medzi zmenkovým ručiteľom žalobcu p. Š.O. O. ako predávajúcim a\nžalovanou ako kupujúcou zo 16. januára 2017, predmetom ktorých bol predaj bytu č. XX zapísaného\nna LV č. XXXXX, k. ú. Y. a bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. Y. vo výlučnom vlastníctve\nzmenkového ručiteľa žalovanej, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Žalovaná v odvolaní namietala, že v\ndanom prípade neboli splnené podmienky odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho\nzákonníka, keďže žalobca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou voči zmenkovému ručiteľovi, jeho\núkonmi nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, tento nekonal v úmysle žalobcu ukrátiť a\nžalovaná o jeho prípadnom úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa Š. O. nemala vedomosť. Žalovaná tiež\nnesúhlasila s výrokom III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie popri určení neúčinnosti\nsporných právnych úkonov žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 122 000 eur ako duplicitný\nzáväzok a zároveň namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný.\n13. V súvislosti s predmetom konania odvolací súd uviedol, že podstatou právneho inštitútu\nodporovateľnosti právneho úkonu je neúčinnosť platného právneho úkonu voči určitej osobe, v dôsledku\nčoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného\núkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Účelom inštitútu odporovateľnosti je jednak pod\nhrozbou sankcie odrádzať dlžníka od neoprávneného ukracovania uspokojenia veriteľovej pohľadávky\nz dlžníkovho majetku a rovnako zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi\njeho dlžníka v prípade, že k ukráteniu veriteľa týmito právnymi úkonmi dlžníka dôjde. Podľa súdnej praxe\nvšak je potrebné zabezpečiť účinnú ochranu veriteľa aj pred právnymi úkonmi ručiteľa a ďalších osôb,\nktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku\nveriteľa (R 52/2000), a to za predpokladu, že právne úkony vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a v\ndôsledku toho k zmareniu či obmedzeniu možnosti, aby sa veriteľ z majetku dlžníka uspokojil. Základnou\nfunkciou odporovacej žaloby je docieliť vydanie súdneho rozhodnutia, podľa ktorého je voči veriteľovi\nneúčinný ukracujúci právny úkon vykonaný dlžníkom. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na\npodanie odporovacej žaloby podľa § 42a Občianskeho zákonníka je veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi v\ndobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe vymáhateľnú pohľadávku.\n14. K tvrdeniu žalovanej, že pohľadávka veriteľa (žalobcu) nebola priznaná exekučným titulom, t.\nj. nespĺňa požiadavku vymáhateľnosti a vykonateľnosti podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka\nodvolací súd uviedol, že toto tvrdenie žalovanej nie je dôvodné. V prejednávanom spore medzi\nstranami nebolo sporné, že žalobca je veriteľom zmenkového ručiteľa p. Š. O. z dôvodu existencie\nneuhradeného záväzku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, resp. záväzku zo zmenky vo výške 116\n476,54 eura. Podľa zaužívanej súdnej praxe, zákonnému pojmu „vymáhateľná“ pohľadávka vo vzťahu\nk odporovateľným právnym úkonom zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred\nsúdom v základnom konaní (R 44/2001), teda nie pohľadávka právoplatne priznaná vykonateľným\nexekučným titulom. Podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka\nsa viaže na „vymáhateľnú pohľadávku“, ktorá nie je podmienená existenciou „vykonateľnej pohľadávky“,\nt. j. ktorá by bola veriteľovi priznaná rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť\nvýkon rozhodnutia, exekúciu (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/69/2012). Podľa zaužívanej\nsúdnej praxe odporovať možno právnemu úkonu dlžníka nielen vtedy, ak bola pohľadávka veriteľa\nvymáhateľná v dobe, kedy bol ukracujúci právny úkon urobený, ale dokonca aj v prípade, že bol\nurobený skôr než sa veriteľova pohľadávka stala voči dlžníkovi vymáhateľnou (R 27/2000). V zmysle\n§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúce, či v čase vykonania ukracujúceho úkonu\nveriteľova pohľadávka bola splatná alebo nesplatná, poprípade ide o budúcu pohľadávku. Pre uplatnenie\nodporovateľnosti je právne relevantné jedine to, že veriteľ je skutočne veriteľom dlžníka (v tomto\nprípade zmenkového ručiteľa) a že dlžník urobil ukracujúci úkon. Preto konštatoval, že neobstojí\nodvolacia námietka žalovanej, že v čase podpisu sporných kúpnych zmlúv dňa 16. januára 2017\npohľadávka veriteľa ešte nebola splatná. Pohľadávka žalobcu voči úverovému dlžníkovi a zmenkovému\nručiteľovi vznikla zo Zmluvy o kontokorentnom úvere z 30. mája 2016 a z Dohody o vyplnení a vydaní\nblankozmenky z 30. mája 2016, preto zmenkový ručiteľ p. Š. O. v čase podpísania sporných kúpnych\nzmlúv si musel byť vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, ktorý hoc aj nesplatný, bol povinný v zmysle\ndohodnutých zmluvných podmienok plniť.\n15. Spornou ostala medzi stranami sporu otázka okamihu uzavretia odporovacích právnych úkonov kúpnych zmlúv, keď žalovaná tvrdila, že tieto boli uzavreté dňa 16. januára 2017, teda pred tým ako\n\nsa pohľadávka veriteľa stala splatnou a žalobca namietal, že uvedené zmluvy boli antidatované a v\nskutočnosti podpísané až v auguste 2017, kedy úverový dlžník REJA CATERING s.r.o. prestal splácať\nsvoj záväzok zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, k čomu sa priklonil v odôvodnení svojho rozsudku aj\nsúd prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého\npre úspech odporovacej žaloby nie je podstatné, či v čase ukracujúceho úkonu už bola pohľadávka\nveriteľa splatnou, je otázka ustálenia dátumu podpisu sporných kúpnych zmlúv pre rozhodnutie o merite\nveci irelevantná. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalovanej a pre úplnosť odvolací súd doplnil, že\npodľa najnovšej súdnej praxe možno odporovať i dlžníkovmu plneniu jeho záväzkovej povinnosti z\nkúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a nezabráneniu vecným účinkom tejto kúpnej zmluvy. V prípade,\nak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že k podpisu sporných kúpnych zmlúv došlo už 16. januára\n2017, z vykonaného dokazovania mal odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) preukázané, že\nk overeniu podpisu p. Š. O. ako predávajúceho a k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností došlo až 10. augusta 2017, teda v čase, kedy úverový dlžník REJA CATERING\ns.r.o. bol v omeškaní so splátkou úveru splatnou 31. júla 2017. Za tejto situácie a vychádzajúc zo záverov\ncitovanej súdnej praxe bolo povinnosťou zmenkového ručiteľa zabrániť vecným účinkom uzavretých\nkúpnych zmlúv a zdržať sa overovania svojich podpisov na týchto zmluvách a podania návrhu na vklad\nvlastníckeho práva k prevádzaným bytom do katastra nehnuteľností.\n16. Odvolací súd zdôraznil, že postavenie a správanie p. Š. O. ako zmenkového ručiteľa žalobcu\na jediného spoločníka a konateľa úverového dlžníka REJA CATERING s.r.o. je rozhodujúce pre\nrozhodovanie o odporovacej žalobe, keďže tejto možno vyhovieť len v prípade, ak sa v spore preukáže,\nže dlžník (v tomto prípade zmenkový ručiteľ) urobil odporovateľné právne úkony, a to v úmysle ukrátiť\nsvojho veriteľa (žalobcu). Odporovateľnými právnymi úkonmi v predmetnej veci sú sporné kúpne zmluvy\ndatované dňa 16. januára 2017, a to Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX zapísaného na LV\nč. XXXXX, k. ú. Y. zo zmenkového ručiteľa ako výlučného vlastníka na žalovanú ako kupujúcu za\ndohodnutú kúpnu cenu 50 000 eur a Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX zapísaného na LV č.\nXXXX, k. ú. Y. zo zmenkového ručiteľa ako výlučného vlastníka na žalovanú ako kupujúcu rovnako za\ndohodnutú cenu 50 000 eur.\n17. V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník\nurobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej\nstrane známy. Hmotnoprávna podmienka trojročnej lehoty od vykonania odporovaných právnych úkonov\nv predmetnej veci bola splnená. Ďalšou podmienkou pre úspešné odporovanie právnemu úkonu je\npreukázanie, že pri označenom právnom úkone došlo k zmenšeniu majetku dlžníka (rozhodnutie NS\nČR sp. zn. 30Cdo/2435/2006), pretože vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému\nprávnemu úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie. Otázka ekvivalencie\nodplatného právneho úkonu ostala v prejednávanom spore medzi stranami sporná, keďže žalobca\nnamietal, že zmenkový ručiteľ previedol vlastnícke právo k sporným bytom na žalovanú pod trhovú\ncenu odhadnutú realitnou kanceláriou a zároveň ani nepreukázal, že za prevod vlastníctva aj reálne\nobdržal finančné prostriedky v hotovosti. Žalovaná na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny predložila\nsúdu prvej inštancie listinu označenú ako „Prevzatie finančnej hotovosti v zmysle Kúpnych zmlúv za\nbyty zo dňa 16.1.2017“, v ktorej sú rozpísané jednotlivé splátky kúpnej ceny a jej odovzdanie žalovanou\nje potvrdené podpismi zmenkového ručiteľa ako predávajúceho, žalovanej ako kupujúcej a jej brata\nako svedka. Súd prvej inštancie prihliadnuc na rodinné a záväzkové vzťahy medzi týmito osobami\noznačenú listinu nepovažoval za hodnoverný dôkaz preukazujúci uhradenie kúpnej ceny žalovanou, s\nčím sa odvolací súd stotožnil. Za situácie, kedy medzi týmito osobami existovali jednoznačné rodinné a\npodnikateľské prepojenia, kedy žalovaná v konaní nevedela preukázať odkiaľ čerpala údajne vyplatené\nfinančné prostriedky (napr. výberom z bankového účtu) a zmenkový ručiteľ napriek svojmu tvrdeniu z\nobdržaných finančných prostriedkov ani čiastočne neuhradil svoj záväzok žalobcovi, odvolací súd ustálil,\nže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že spornými prevodmi nehnuteľností došlo k ukráteniu\nuspokojenia žalobcu ako veriteľa, ktorý z vykonaných úkonov nedosiahol žiadne uspokojenie svojej\npohľadávky.\n18. Ak súd prvej inštancie v tejto súvislosti na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaná\nza nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam neposkytla zmenkovému ručiteľovi\nekvivalentnú náhradu, konštatoval, že je bez právneho významu ďalej v spore skúmať, či odhadná trhová\ncena sporných bytov bola v čase ich predaja 50 000 eur alebo 60 000 eur, resp. 62 000 eur. Za podstatné\npre rozhodnutie o odporovacej žalobe považoval zistenie, že zmenkový ručiteľ žalobcu za odporovaný\n\nprávny úkon neobdržal ekvivalentné plnenie, v dôsledku čoho došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky\nžalobcu.\n19. K tvrdeniu žalovanej, že súd prvej inštancie neskúmal, či zmenkový ručiteľ nemal iný majetok, z\nktorého by sa žalobca ako veriteľ mohol uspokojiť odvolací súd uviedol, že ani toto tvrdenie žalovanej\nnie je dôvodné. Z mechanizmu dokazovania v civilnom sporovom konaní vyplýva, že súd môže v\nspore vykonávať len dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu. V rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou, v\nzmysle ktorej neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (na nikom totiž\nnemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti), žalovaná\nžiadala, aby žalobca pre úspech vo veci preukázal, že zmenkový ručiteľ nemal iný majetok, z ktorého\nby mohol žalobca uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Preukazovať niečo, čo neexistuje, nie je\nobjektívne možné, preto odvolací súd uzavrel, že povinnosť preukázať, že zmenkový ručiteľ mal aj iný\nmajetok, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, zaťažovala žalovanú. Odvolací súd\nmal za to, že žalovaná však okrem nejasných tvrdení o údajnej existencii prevoditeľných pohľadávok\nzmenkového ručiteľa v prejednávanom spore nepredložila žiaden dôkaz o existencii takého majetku\nzmenkového ručiteľa, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť. Preto odvolací súd uviedol, že v spore\nsa nepreukázalo, že zmenkový ručiteľ mal v rozhodnom čase aj iný majetok, z ktorého by sa mohol\nžalobca uspokojiť, a teda došlo k jeho ukráteniu.\n20. Samotný úmysel zmenkového dlžníka ukrátiť svojho veriteľa odvolací súd (v zhode so súdom\nprvej inštancie) zistil predovšetkým z časovej následnosti ním vykonaných úkonov, keď spoločnosť\nREJA CATERING s.r.o., v ktorej bol zmenkový ručiteľ jediným spoločníkom a dlžníkom a fakticky\nvykonával úkony v mene tejto spoločnosti, prestala v júli 2017 uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi,\nnásledne v auguste 2017 zmenkový ručiteľ overil svoj podpis na predmetných kúpnych zmluvách a bol\npodaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v septembri 2017 došlo k zápisu\nnového spoločníka Konkast, s.r.o. (predtým REJA CATERING s.r.o.) spoločnosti Simple Pay s.r.o. do\nobchodného registra, ktorý sa neskôr zlúčil so spoločnosťou Konkast, s.r.o. a v marci 2024 zanikol\nvýmazom z obchodného registra. Za situácie, kedy dlžník prestáva hradiť svoj dlh a zároveň tak dlžník\nako aj jeho zmenkový ručiteľ vykonávajú úkony smerujúce k predaju spoločnosti ako takej a k predaju\nnehnuteľného majetku vo vlastníctve zmenkového ručiteľa, je podľa odvolacieho súdu ukracujúci úmysel\nzmenkového ručiteľa nepochybne daný.\n21. Odvolací súd ďalej uviedol, že pre vyhovenie odporovacej žalobe je následne nevyhnutné, aby v\nspore bolo preukázané, že tento ukracujúci úmysel bol druhej strane, v prospech ktorej bol ukracujúci\núkon vykonaný, známy. Z vyššie opísaného skutkového a právneho stavu nebolo medzi stranami sporné,\nže pasívne vecne legitimovaným subjektom, voči ktorému smeruje odporovacia žaloba, je žalovaná\nako strana, ktorá sporné kúpne zmluvy so zmenkovým ručiteľom uzavrela. Odvolací súd zdôraznil, že\nvedomosť druhej strany o ukracujúcom úmysle dlžníka sa v spore neprezumuje, ale je potrebné ho\npreukázať. Intenzitou vedomosti druhej strany o ukracujúcom úmysle dlžníka sa zaoberal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v žalobcom uvádzanom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/10/2020,\nod záverov ktorého odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť. V tomto rozhodnutí najvyšší súd konštatoval,\nže zákonná podmienka odporovateľnosti je splnená aj vtedy, ak osoba, s ktorou dlžník odporovateľný\nprávny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti,\nza ktorých bol právny úkon uskutočnený a svoje pomery, o tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla.\nTeda minimálnym štandardom pre určenie vedomosti tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa\nje zistenie, že tretia osoba vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu o úmysle dlžníka vedieť mala\na mohla. Žalovaná v čase uzavretia Zmluvy o kontokorentnom úvere, v čase, kedy dlžník prestal plniť\nsvoj dlh voči žalobcovi, v čase uzatvárania sporných kúpnych zmlúv, ako aj v čase zavkladovania\nvlastníckeho práva k prevádzaným bytom do katastra nehnuteľností bola prokuristkou spoločnosti REJA\nCATERING s.r.o. (neskôr Konkast, s.r.o.). Podľa výpovede p. Š. O. na pojednávaní dňa 9. septembra\n2020 žalovaná mala v tejto spoločnosti na starosti účtovníctvo, teda musela vedieť o záväzku tejto\nspoločnosti, ako aj zmenkového ručiteľa voči žalobcovi a celkovo o finančnej kondícii spoločnosti. Ak\nv situácii, kedy jej z pozície účtovníčky a prokuristky dlžnej spoločnosti musel byť známy dlh dlžníka\na zmenkového ručiteľa, uzavrela zo zmenkovým ručiteľom kúpne zmluvy na prevod nehnuteľností v\njeho vlastníctve, resp. nadobudla nehnuteľnosti na základe rozhodnutia katastra o povolení vkladu\nvlastníckeho práva, odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaná\nmala a mohla mať vedomosť o úmysle zmenkového ručiteľa ukrátiť svojho veriteľa, teda žalobcu. Na\nuvedenom závere nemení nič ani tvrdenie žalovanej, že realizovanými prevodmi sledovala uhradenie\n\nsvojej vlastnej pohľadávky voči zmenkovému ručiteľovi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne\npoukázal na účelovosť takejto obrany, keď ani v samotných kúpnych zmluvách nebola zmienka o\nexistencii záväzku medzi žalovanou a zmenkovým ručiteľom, kúpna cena prevádzaných nehnuteľností\n100 000 eur bola v zjavnom nepomere k výške sumy finančných prostriedkov požičaných žalovanou\nzmenkovému ručiteľovi (30 000 eur) a pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke z 1. februára 2012, splatná 31.\noktóbra 2012, bola v čase uzatvorenia odporovaných kúpnych zmlúv dňa 16. januára 2017 už premlčaná.\n22. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanom\nspore boli splnené zákonné podmienky podľa § 42a Občianskeho zákonníka na vyhovenie odporovacej\nžalobe v časti určenia, že odporované právne úkony, kúpne zmluvy zo 16. januára 2017, sú voči\nžalobcovi právne neúčinné, a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutom výroku I. a II. potvrdil ako vecne správny, keďže odvolanie nebolo v tejto časti dôvodné.\n23. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku žalovaná namietala, že súd prvej inštancie rozhodol\nv rozpore s dobrými mravmi a so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov, ak popri určení právnej\nneúčinnosti odporovaných kúpnych zmlúv voči žalobcovi zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobcovi peňažnú náhradu v sume 122 000 eur.\n24. Právny význam úspešne podanej odporovacej žaloby a existencie právoplatného rozhodnutia súdu\nspočíva v tom, že napadnutý právny úkon dlžníka nemá voči veriteľovi právne účinky ex tunc. Preto\nveriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky priamo z toho, čo odporovaným\nprávnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. S odkazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3MCdo/5/2008 a sp. zn. 3MCdo/15/2010 odvolací súd zdôraznil, že výrok rozhodnutia, ktorým súd\nodporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon\nneúčinný, nepredstavuje samostatný exekučný titul, ale zakladá iba právo, aby sa veriteľ pri vymáhaní\nsvojej pohľadávky uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a\nosoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, je povinná trpieť exekúciu (vykonávanú\nvoči dlžníkovi, nie tretej osobe, na podklade riadneho exekučného titulu) na jej majetok do výšky\nexekučného titulu. Neúčinnosť právneho úkonu tak smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe.\nUvedené však platí len dovtedy, pokiaľ veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho,\nčo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, vychádzajúc z §\n42b ods. 4 časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, prichádza do úvahy uloženie povinnosti\nzaplatiť peňažnú náhradu tomu, kto mal z odporovaného úkonu prospech. Časť vety za bodkočiarkou\n§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu\nv časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. Odporovacia žaloba sa tak stáva nástrojom\nk uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky v exekučnom konaní, a to buď postihnutím vecí\nči iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku alebo\nvymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu.\n25. Odvolací súd zdôraznil, že nárok na poskytnutie peňažnej náhrady proti tomu, kto mal z\nodporovateľného právneho úkonu prospech, je samostatným nárokom, ktorý si žalobca môže uplatniť\nsamostatnou žalobou alebo aj ako eventuálny nárok v odporovacej žalobe, popri návrhu na určenie\nprávnej neúčinnosti právneho úkonu. Vzhľadom na samostatnosť tohto nároku je potrebné jeho\ndôvodnosť posúdiť individuálne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam prípadu, rozhodnúť o ňom\nsamostatným výrokom a jeho (ne)priznanie náležite odôvodniť s poukazom na hypotézu právnej normy\nobsiahnutú v § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd skonštatoval, že v rozpore s vyššie\nuvedeným, súd prvej inštancie v závere (odseku 48) odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že\nžalobcovi priznal aj nárok na peňažnú náhradu vo výške 122 000 eur podľa § 42b ods. 4 Občianskeho\nzákonníka, svoje rozhodnutie však v tejto časti bližšie neodôvodnil, čím sa stalo jeho rozhodnutie v tejto\nčasti nepreskúmateľné.\n26. V nadväznosti na odvolanie žalovanej voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd\nskonštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné, pretože\nneobsahuje dôvody, ktoré by odôvodňovali výrok o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi\npeňažnú náhradu v sume 122 000 eur. V odôvodnení súdneho rozhodnutia absentuje akýkoľvek postup,\núvahy, hodnotenia, či závery súdu prvej inštancie, na základe ktorých by strana sporu, resp. odvolací\nsúd mohli preskúmať myšlienkové postupy zákonného sudcu a správnosť tohto výroku vo vzťahu k\naplikovanej právnej norme a skutkovým okolnostiam prípadu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil,\n\nže pre priznanie nároku na peňažnú náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka súd musí\nposúdiť, či u veriteľa existuje objektívna nemožnosť uspokojenia sa z pôvodného ušlého majetku dlžníka\na ustáliť výšku prospechu, ktorý tretia osoba mala z odporovaného právneho úkonu. Zároveň v prípade,\nak sú odporovacou žalobou uplatnené oba nároky z odporovateľných právnych úkonov, t. j. aj určenie\nprávnej neúčinnosti právnych úkonov, aj nárok na poskytnutie peňažnej náhrady, je potrebné dbať na\nformuláciu jednotlivých výrokov súdneho rozhodnutia tak, aby oba nároky neboli veriteľovi priznané\nkumulatívne a zohľadňovali princíp eventuality v súlade s normatívnym znením § 42 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka. Odvolací súd uzavrel, že odporovacou žalobou sa žalobca nemohol domáhať oboch nárokov\nkumulatívne, t. j. aj určenia neúčinnosti odporovaných právnych úkonov, aj uloženia povinnosti žalovanej\nzaplatiť mu peňažnú náhradu, keďže vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia § 42b ods. 4\nObčianskeho zákonníka, uloženie povinnosti žalovanej na zaplatenie peňažnej náhrady prichádza do\núvahy len eventuálne, a to vtedy, ak veriteľ nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho,\nčo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Všetky uvedené skutočnosti mal súd\nprvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o merite veci, čo však neurobil, a preto je jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\n27. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie v prejednávanom spore žalovanej uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi peňažnú náhradu v sume 122 000 eur nemožno považovať podľa odvolacieho súdu ani za\ndostatočné a ani spoľahlivo preukázané. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia v napadnutom\nvýroku III. rozsudku súdu prvej inštancie má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý\nproces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil\nnapadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutom výroku III. a vrátil vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože súd prvej inštancie\nsa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre náležité rozhodnutie v merite veci.\nTaktiež zrušil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako závislý výrok.\n28. Záverom odvolací súd inštruoval súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec znova prejednať a vo\nveci rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie bude povinný opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok\nna zaplatenie peňažnej náhrady od žalovanej v súlade s § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to\npredovšetkým ustáliť výšku prospechu, ktorý tretia osoba mala z odporovaného právneho úkonu a\nposúdiť, či u veriteľa existuje objektívna nemožnosť uspokojenia sa z pôvodného ušlého majetku dlžníka,\nresp. zohľadniť eventuálnosť uplatnených nárokov tak, aby právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v\npredmetnej veci smerovalo primárne voči dlžníkovi (zmenkovému ručiteľovi) žalobcu a až v prípade, že\nuspokojenie žalobcu nebude možné z majetku, ktorý odporovateľnými právnymi úkonmi ušiel z majetku\nzmenkového ručiteľa, bude súdne rozhodnutie smerovať proti žalovanej ako osobe povinnej podľa § 42b\nods. 4 Občianskeho zákonníka veta za bodkočiarkou, ktorá mala z odporovateľných právnych úkonov\nprospech. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami a svoje\nrozhodnutie následne jasne a presvedčivo zdôvodniť v novom rozhodnutí vo veci s tým, že súd prvej\ninštancie zároveň rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.\n29. Žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) podala proti výroku I. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací\nsúd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II., dovolanie. Žiadala, aby\nnajvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a zároveň rozsudok súdu prvej inštancie, alternatívne,\naby najvyšší súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n30. Prípustnosť dovolania žalovaná odôvodnila prioritne odkazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP\na súčasne odkazom na § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP žalovaná namietala porušenie práva na spravodlivý proces nedostatkami v\ndokazovaní a nedostatočným odôvodnením (nepreskúmateľnosťou) rozhodnutia odvolacieho súdu (aj\nokresného súdu/mestského súdu), najmä vo väzbe na vymáhateľnú pohľadávku, úmysel dlžníka kúpnou\nzmluvou, ktorej vklad bol povolený, ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovanej o tomto úmysle dlžníka.\nDovolateľka má za to, že súdy oboch inštancii nedostatočne a nesprávne vyhodnotili v konaní predložené\na vykonané dôkazy, nedostatočne sa vysporiadali so zisteným skutkovým stavom a následne dospeli k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n31. Dovolateľka namietala, že súd prvej inštancie porušil zásadu/princíp formálnej pravdy, keď nad rámec\nžalobného návrhu a požiadavky samotného žalobcu zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 122 000 eur\n\nkumulatívne s výrokmi o neplatnosti oboch kúpnych zmlúv, pričom žalobca požadoval zaviazať žalovanú\nk zaplateniu sumy 122 000 eur v prípade, ak nebude možné uspokojenie žalobcu z predmetných\nnehnuteľností (bytov). Odvolací súd toto pochybenie súdu prvej inštancie napravil a zrušil predmetný\nvýrok rozsudku, avšak podľa žalovanej z tohto postupu vyplýva nerovnaký prístup súdu k obom stranám\nsporu a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej sa konajúci súd nevysporiadal s jej\nnámietkou ohľadne ocenenia bytov z jej strany a zo strany žalobcu. Rovnako nezohľadnil postavenie\nžalovanej ako fyzickej osoby, slabšej strany v spore s bankou, ktorá má špecifické postavenie a\nodlišný režim od „bežných„ fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb. Zároveň súd neakceptoval\nani stanovisko žalovanej a ňou navrhnuté dôkazy ohľadne exekúcie voči p. Š. O., pôžičky, výbery\npeňazí, existencie doterajšieho úveru od ČSOB, a.s., neexistencie vykonateľného titulu žalobcu voči\ndlžníkovi p. Š. O. a iné. Dovolateľka od začiatku súdneho sporu namietala, že neboli ani nie sú splnené\nhmotnoprávne podmienky predmetnej žaloby, ako je preukázanie ukrátenia veriteľa dlžníkom, úmysel\ndlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovanej o tomto úmysle.\n32. Dovolateľka zopakovala, že predložila dôkazy, t. j. potvrdenia o výberoch finančných prostriedkov z\nbankového účtu, ktoré následne požičala p. Š. O., pričom spolu ide o čiastku 46 200 eur a ten jej prevzatie\npôžičky následne aj potvrdil podpísaním zmluvy o pôžičke. Doplnila, že kvôli denným limitom pri výbere\nhotovosť z banky vyberala postupne. Žalovaná poukázala na to, že doposiaľ vymáha dlžnú, nevrátenú\npôžičku od p. Š. O. v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym pod\nsp. zn. EX48 EX 167/2021. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že predmetné byty sú zaťažené záložným\nprávom záložného veriteľa. Z toho vyplýva, že žalovaná zaplatila kúpnu cenu, príde o dva byty a má\npovinnosť navyše zaplatiť sumu 122 000 eur žalobcovi namiesto dlžníka. Podľa dovolateľky vedie\nžalobca vo veci odporovateľnosti právneho úkonu viaceré konania týkajúce sa p. Š. O., ktorých predmet\nkonania súd prvej inštancie nezisťoval, hoci to navrhovala. Žalobca sa má domáhať od p. Š. O. jednak\nzaplatenia sumy 118 000 eur a súčasne odporovateľnosti právnych úkonov v celkovom rozsahu cca 250\n000 eur. Zdôraznila, že p. Š. O. aktívne komunikoval so žalobcom ohľadom svojho záväzku a navrhoval\nriešenia, napr. postúpenie alebo predaj svojich pohľadávok žalobcovi a následný zápočet s cieľom znížiť\na vysporiadať jeho dlh, ale žalobca na ne nereagoval a k dohode nedošlo, v dôsledku čoho tak nemohlo\ndôjsť k zmareniu uspokojenia žalobcu konaním p. Š. O. a žalovanej, a preto ani nemožno hovoriť o\númysle dlžníka ukrátiť veriteľa.\n33. Dôvodom pre zamietnutie žaloby podľa žalovanej malo byť, že p. Š. O. v čase podpisu\nkúpnopredajných zmlúv nebol v postavení dlžníka voči žalobcovi. Ak by sa aj zbavil svojho majetku, tak\nnie s úmyslom ukrátiť veriteľa, ale naopak s cieľom vysporiadať svoj iný záväzok. Uviedla, že pohľadávka\nžalobcu, ako veriteľa, nie je do dnešného dňa deklarovaná právoplatným rozhodnutím súdu, navyše p. Š.\nO. má aj iné možnosti vysporiadania svojho dlhu voči žalobcovi. Žalovaná uviedla, že v predmetnej veci\nnemala prospech, ale naopak, v dôsledku snahy získať späť požičané prostriedky od svojho dlžníka p. Š.\nO. má ďalšie výdavky. Namietala, že je zaviazaná na plnenie v druhom rade popri skutočnom dlžníkovi,\na teda okrem vyplatenia kúpnej ceny za oba byty má ešte raz znášať (navyše) zvýšenú cenu a zaplatiť ju\nžalobcovi, čím žalobca presunie svoju pohľadávku na žalovanú za účelom jej uspokojenia. Upozornila,\nže žalobca už v čase podania žaloby mal vedomosť o tom, že oba byty sú zaťažené záložným právom\nv prospech ČSOB, a.s. s tým, že sa nedostane do poradia pred žalovaného veriteľa v 1. rade, pretože\nČSOB, a.s. nemá dôvod dať súhlas na dražbu alebo nútený výkon, pokiaľ sa jeho pohľadávka riadne plní.\n34. Žalovaná má za to, že žalobca doteraz nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ani\nvedomosť žalovanej o tom, že sa p. Š. O. snažil ukrátiť svojho veriteľa, a preto sa zbavil svojho majetku.\nUviedla, že v čase podpísania kúpnopredajných zmlúv o existencii dlhu p. Š. O.H. nevedela a prioritne\nriešila svoju pohľadávku voči nemu. Vo funkcii prokuristky bola žalovaná výlučne na styk s úradmi,\navšak nemala právomoc podpisovať zmluvy ani nevedela o všetkých záležitostiach klienta. Žalobca síce\ntvrdil, že žalovaná o zmenkách mala vedomosť, ale žiaden právny predpis jej neukladal povinnosť o\nuvedenom byť informovaná. Predávajúci i kupujúca požiadali aj záložného veriteľa ČSOB, a.s., ktorá\nposkytla v čase kúpy nehnuteľností p. Š. O. úver, o udelenie súhlasu s takýmto prevodom, pričom\nsúhlas bol udelený a bol doložený aj k návrhu na vklad na príslušný katastrálny odbor. Žalobca by aj\nv prípade úspechu bol „len“ druhý v poradí a nemohol by predbehnúť záložného veriteľa ČSOB, a.s.\nPreto nedošlo a ani nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa (žalobcu). Navyše v danom čase žalobca nebol\nv postavení veriteľa a nevymáhal od p. Š. O. pohľadávku, ktorý teda nebol v omeškaní, a tak nemohol\nukrátiť veriteľa. Ak by aj v danom čase bol p. Š. O. v omeškaní a bola by od neho vymáhaná pohľadávka\nžalobcu, nemohol by sa žalobca uspokojiť z predmetných nehnuteľností, t. j. nemohol by byť úspešný v\n\nprípadnej dražbe alebo inom spôsobe speňaženia/predaja nehnuteľností keďže ako prvý záložný veriteľ\nna predmetných nehnuteľnostiach figuroval a doposiaľ figuruje ČSOB, a.s. K okamihu podpisu kúpnych\nzmlúv, teda okamihu keď došlo k porušeniu práva, žalovaná uviedla, že tento nemožno posúvať až do\ndňa zápisu, vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože ide iba o spôsob, ktorým sa\núradne završuje účinný súkromnoprávny úkon.\n35. V dovolaní žalovaná ďalej namietala, že nedošlo k naplneniu ustanovenia § 42a Občianskeho\nzákonníka, keďže súd z vykonaných dôkazov odvodil nesprávne skutkové zistenia, na základe ktorých\nnásledne dospel k nesprávnym právnym záverom. V dôsledku absencie skutkových a právnych záverov\nje pre žalovanú rozsudok v jeho napadnutých výrokoch nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, keďže súd\nprvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyhol vysvetleniu svojich čiastkových úsudkov o skutkovom\nstave veci. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými argumentmi a námietkami\nžalovanej v priebehu konania a jeho rozhodnutie je tak nepresvedčivé. Vykonané dokazovanie zároveň\nneodôvodňuje závery súdu prvého stupňa. Rozhodnutia súdov oboch inštancii obsahujú rozporuplné\ntvrdenia a protichodné skutočnosti. Žalovaná už v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom\nkonaní namietala otázku zmenšenia majetku dlžníka (zmenkového ručiteľa) a vedomosti žalovanej\no úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, resp. vôbec naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 42a\nObčianskeho zákonníka a v tomto smere unesenia dôkazného bremena žalobcom. Oba konajúce súdy\nsa zhodli, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa musel byt' žalovanej známy, navyše keď bola prokuristkou v\nspoločnosti REJA CATERING s.r.o. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí (odvolacieho aj prvoinštančného\nsúdu) v ich vzájomnej súvislosti nie je zrejmé, či daný úmysel (ukrátiť veriteľa) musel byt' a ako (z čoho\nvyplýva) žalovanej ako tretej osobe známy. Rovnako nie je zrejmé, od čoho konajúce súdy odvíjali záver\no vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka/obchodnej spoločnosti, resp. zmenkového ručiteľa (dlžníka)\nukrátiť veriteľa, resp. na základe čoho (akej konkrétnej skutočnosti) žalovaná vedela alebo musela vedieť\no úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Z rozhodnutí nevyplýva, či úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ne/\nmusel byt' známy žalovanej len z dôvodu „časovej súvislosti“, v takom prípade by úmysel ukrátiť veriteľa\nmusel byt' žalovanej známy do budúcnosti (pro futuro), keď k zmenám v obchodnom registri došlo až po\nuzavretí kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pričom konajúce súdy nevysvetlili na základe čoho žalovaná\nmohla vedieť, či vedela alebo musela vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.\n36. Odvolací súd tak na argumentáciu dovolateľky v odvolacom konaní dostatočne a zrozumiteľne\nnereagoval tak, aby dal na ňu konštruktívnu a presvedčivú odpoveď, v ktorej by sa s ňou vysporiadal\njasným a zrozumiteľným spôsobom aj z hľadiska jej relevancie k príslušným ustanoveniam upravujúcim\nzákonné predpoklady úspešného odporovania právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal\ns odvolacou argumentáciou dovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať\neventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci\nnezaujal k odvolacím námietkam žalovanej žiadne, resp. dostatočné stanovisko, jeho rozhodnutie je\nnepreskúmateľné, čím došlo k zaťaženiu konania pred odvolacím súdom zmätočnostnou vadou podľa §\n420 písm. f) CSP. Podľa žalovanej sa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vzťahuje\nnajmä na vymáhateľnú pohľadávku, resp. jej tvrdenie už v odvolacom konaní o nenaplnení zákonných\npredpokladov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka a unesenia dôkazného bremena žalobcom.\n37. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedol, že ani jeden z dôvodov uvádzaných žalovanou\nnie je dovolacím dôvodom v zmysle CSP, pričom podľa žalobcu žalovaná nevymedzila uplatnené\ndovolacie dôvody v zmysle § 432 ods. 2 CSP. Podané dovolanie žalovaná odôvodnila výlučne tým, že sa\nnestotožňuje s právnymi názormi súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Je tak zrejmé, že ide výlučne\no kritiku a spochybňovanie správnosti postupu konajúcich súdov. V súvislosti s dovolacím dôvodom\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP žalobca namietal, že žalovaná nevymedzila v dovolaní právnu\notázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a\nktorá má byť dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, rovnako neuviedla ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, resp. rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré\npreukazujú, že právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa žalobcu je dovolanie\nžalovanej založené výlučne na kritike a nesúhlase s právnymi závermi konajúcich súdov napriek tomu,\nže odvolací súd náležite zodpovedal a vyčerpal všetky odvolacie námietky žalovanej. Dovolateľka\nnavyše, podľa jeho názoru, nevysvetlila, v čom vidí naplnenie uplatnených dovolacích dôvodov. Žalobca\nmá za to, že rozsudok odvolacieho súdu je riadnym a náležitým spôsobom odôvodnený, pričom sa\nzaoberal podstatnými námietkami žalovanej rovnako ako súd prvej inštancie. Odvolací súd sa vo svojom\n\nrozhodnutí venoval jednotlivým zákonným predpokladom pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov\nkúpnych zmlúv s odkazom na relevantnú judikatúru a citáciu zákona. V prejednávanej veci boli splnené a\nnáležite preukázané všetky zákonné predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov - kúpnych\nzmlúv uzavretých medzi žalovanou ako kupujúcou a p. Š. O. ako predávajúcim.\n38. Ukracujúcimi právnymi úkonmi p. Š. O. a žalovanej boli uzavreté kúpne zmluvy, predmetom ktorých\nbol prevod vlastníckeho práva sporných nehnuteľností na žalovanú zo 16. januára 2017, pričom vklad\nvlastníckeho práva v prospech žalovanej v zmysle kúpnych zmlúv bol povolený dňa 6. septembra 2017.\nDňom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (6. september 2017) nadobudli obe kúpne\nzmluvy účinnosť. Pre určenie neúčinnosti právneho úkonu je nutné, aby bol právny úkon platný aj účinný\na rozhodujúci moment nadobudnutia účinnosti právneho úkonu v prípade prevodu nehnuteľností nastáva\naž právoplatným rozhodnutím príslušného katastra. Žalovaná v konaní nepreukázala, že predmetné\nkúpne zmluvy boli odplatnými právnymi úkonmi, a teda p. Š. O. zaplatila dohodnutú kúpnu cenu vo\nvýške 100 000 eur a tiež nebolo preukázané, že by p. Š. O. finančné prostriedky od žalovanej obdržal. K\nprevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo podľa žalobcu s úmyslom p. Š. O. ako zmenkového\nručiteľa ukrátiť žalobcu ako veriteľa, keďže v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na\nžalovanú p. Š. O. musel vedieť o záväzkoch spoločnosti Simple Pay s.r.o. ako nástupníckej spoločnosti\nKonkast, s.r.o. (predtým REJA CATERING, s.r.o.). Spoločnosť Simple Pay s.r.o. musela mať vedomosť\no svojich záväzkoch voči žalobcovi a o tom, že v dôsledku neplnenia týchto povinností sa kontokorentný\núver zosplatní, v nadväznosti na čo žalobca vyplní blankozmenku a svoju pohľadávku bude vymáhať\ntak od dlžníka ako aj od p. Š. O. ako zmenečného ručiteľa. Okrem toho p. Š. O. ako jediný spoločník a\nkonateľ spoločnosti Konkast, s.r.o., úmyselne túto spoločnosť predal s cieľom vyhnúť sa svojim dlhom,\nktoré má aj voči žalobcovi.\n39. Žalobca sa domnieva, že kúpne zmluvy boli antidatované a ku skutočnému podpisu došlo až\n10. augusta 2017, čo vyplýva najmä z dátumu overenia podpisu predávajúceho p. Š. O. dňa 10.\naugusta 2017. Krátko pred tým totiž začal mať dlžník finančné problémy a došlo k zosplatneniu\nkontokorentného úveru. Navyše p. Š. O. doposiaľ býva a má trvalý pobyt v jednom z predávaných\nbytov, pričom nepreukázal, že by platil nájomné alebo za služby spojené s užívaním bytu. Na\npredmetných nehnuteľnostiach sú zriadené záložné práva v prospech ČSOB, a.s. ako financujúcej\nbanky za účelom zabezpečenia hypoték p. Š. O., ktoré aj naďalej osobne spláca, hoci vlastníčkou\nbytov je žalovaná. Účelovosť prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam potvrdzujú\nnielen okolnosti prevodu ako hotovostné platby žalovanej bez preukázania ich pôvodu, neexistencia\nbankových prevodov z účtu na účet, či vkladov na bankové účty p. Š. O., ale najmä skutočnosť, že\nžalovaná deklarujúc neznalosť výšky hypotekárneho dlhu p. Š. O. ako dlžníka voči veriteľovi ČSOB,\na.s., kúpila predmetné nehnuteľnosti s vedomím existencie zriadeného záložného práva záložného\nveriteľa ČSOB, a.s. na predmetných nehnuteľnostiach, zabezpečujúce pohľadávku ČSOB, a.s. voči p.\nŠ. O., s vedomím povinnosti splácania hypotekárneho dlhu voči ČSOB, a.s. treťou osobou. Vedomosť\nžalovanej o ukracujúcom úmysle p. Š. O. treba podľa žalobcu posudzovať najmä so zreteľom na\nvzájomné prepojenie osôb žalovanej, zmenkového ručiteľa skrz spoločnosť Konkast, s.r.o. (pôvodne\nREJA CATERING s.r.o.), ktorej spoločníkom a konateľom bol od jej vzniku zmenkový ručiteľ (Š. O.), a\nktorej v období od 10. februára 2012 až do 8. septembra 2017 bola žalovaná prokuristkou s tým, že za\nspoločnosť REJA CATERING s.r.o. konala samostatne, pričom je tiež zrejmé, že žalovaná vykonávala\nkompletné účtovníctvo pre dlžníka a mala tak prehľad o jeho finančnej situácii.\n40. Dôvodom prevodu sporných nehnuteľností mala byť pohľadávka žalovanej voči zmenkovému\nručiteľovi (p. Š. O.), na základe Zmluvy o pôžičke z 1. februára 2012, na základe ktorej mala žalovaná\np. Š. O. poskytnúť pôžičku v sume 30 000 eur, avšak reálne poskytnutie tejto pôžičky žalovaná\nnepreukázala, čo spochybňuje existenciu pohľadávky žalovanej voči p. Š. O.. Naviac, v zmysle\npredmetnej zmluvy mala byť pôžička vrátená do 31. októbra 2012, pričom v čase predaja nehnuteľností\nbol už tento dlh premlčaný. Zmluva o pôžičke je datovaná ku 1. februáru 2012 a z potvrdení o výberoch\nz bankového účtu žalovanej je zrejmé, že tieto boli vykonané už v roku 2011 z čoho vyplýva, že medzi\nvýbermi z bankového účtu žalovanej a údajnou pôžičkou poskytnutou p. Š. O. nie je žiaden súvis,\nnavyše keď žalovaná nevie preukázať, že tieto finančné prostriedky skutočne poskytla p. Š. O.. Výsledok\nakéhokoľvek iného konania na podklade odporovacej žaloby žalobcu voči tretím osobám, ktoré uzavreli\ns p. Š. O. odporovateľné právne úkony, sú pre toto konanie irelevantné. Naopak, uvedené svedčí o\númyselnom konaní p. Š. O. zbaviť sa svojho bonitného majetku vo vzťahu k viacerým osobám, a teda\naj o dôvodnosti podanej žaloby. Žalobca poukázal na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu pre\n\núčely odporovacieho konania postačuje, pokiaľ veriteľ disponuje splatnou pohľadávkou (žalovateľným\nnárokom), nemusí disponovať aj vykonateľnou pohľadávkou.\n41. V nadväznosti na dovolaciu námietku, že p. Š. O. nebol v čase uzavretia kúpnych zmlúv so žalovanou\ndlžníkom žalobcu, žalobca poukázal na to, že žalovaná uzavrela 16. januára 2017 s p. Š. O. ako\ndlžníkom/zmenkovým ručiteľom žalobcu dve kúpne zmluvy. Žalobca si v súdnom konaní o zaplatenie\npeňažnej pohľadávky voči p. Š. O. uplatňuje nárok z titulu vystavenej zmenky. Na zabezpečenie záväzku\nspoločnosti Simple Pay s.r.o. ako vystaviteľa zmenky a dlžníka v jednej osobe a pohľadávky žalobcu,\nspoločnosť Simple Pay s.r.o. vystavila 30. mája 2016 zmenku podpísanú za podmienok uvedených\nv Dohode, ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenkovým ručením zmenkového ručiteľa (p. Š. O.),\nžalobcovi ako prvému majiteľovi zmenky (remitentovi) so súhlasom zmenkového ručiteľa (p. Š. O.) vydal\nzmenku, ktorá bola pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ\npodľa podmienok uvedených v Dohode (blankozmenka), ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená\nriadne a včas. Nakoľko spoločnosť Simple Pay s.r.o. porušila svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok\ndohodnutých v Zmluve, žalobca dňa 17. augusta 2017 pristúpil k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej)\nsplatnosti úveru ku dňu 21. augusta 2017 a vyzval Simple Pay s.r.o. na zaplatenie celého zostatku\nnesplateného úveru s príslušenstvom. Z dôvodu neplnenia úveru riadne a včas zo strany Simple Pay\ns.r.o. žalobca v zmysle dohody ako majiteľ zmenky vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke nasledovne:\nzmenková suma vo výške 116 476,54 eur a dátum splatnosti zmenky 30. augusta 2017. Žalobca s\núčinnosťou od 31. augusta 2017 stanovil pre úver sadzbu úrokov vo výške 6 % p. a. Dňa 30. augusta\n2017 žalobca písomne vyzval spoločnosť Simple Pay s.r.o. ako aj zmenkového ručiteľa (p. Š. O.) na\nzaplatenie splatného záväzku s príslušenstvom, t. j. zmenkovej sumy vrátane úrokov vo výške 6 % p.\na. z celého zostatku zmenkovej sumy, a to od 31. augusta 2017 až do zaplatenia. Právnym titulom,\nna podklade ktorého vznikol záväzok p. Š. O. voči žalobcovi so spätnými účinkami ex tunc (ku dňu\nvystavenia blankozmenky) je vystavená blankozmenka. Pre vznik záväzku p. Š. O. nie je relevantný\ndátum doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky, ale dátum jej vystavenia z čoho vyplýva, že\nzáväzok p. Š. O. vznikol už 30. mája 2016 a kúpne zmluvy medzi p. Š. O. a žalovanou boli uzavreté\nv čase, keď už existoval zmenkový záväzok p. Š. O.. Pán Š. O. ako zmenkový ručiteľ sa tak stal\nzmenkovým dlžníkom žalobcu s účinkami ex tunc ku 30. máju 2016. V čase uzavretia kúpnych zmlúv\ndňa 16. januára 2017 bol preto zmenkový ručiteľ nepriamym dlžníkom žalobcu. Záverom preto žalobca\nnavrhol, aby najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n42. Nad rámec ustanovení CSP sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila dovolateľka, avšak neuviedla žiadne\niné skutočnosti mimo tých už uvedených v dovolaní.\n43. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala žalovaná včas, v rozsahu,\nv akom bolo napadnuté rozhodnutie vydané v jej neprospech (§ 424 CSP), zastúpená podľa § 429 ods.\n1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,\nako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné\nako neprípustné odmietnuť.\n44. Dovolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu v jeho vyjadrení k dovolaniu žalovanej, že právny\nzástupca žalovanej nie je v zmysle predloženého plnomocenstva zo dňa 7. januára 2019 zo základného\nkonania oprávnený zastupovať žalovanú aj v dovolacom konaní. Vyslovil názor, že advokát žalovanej\nby mal disponovať samostatným plnomocenstvom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku,\nktorým však nedisponuje. Z plnomocenstva udeleného žalovanou advokátovi JUDr. Jozefovi Göblovi\ndňa 7. januára 2019 vyplýva, že žalovaná splnomocnila uvedeného advokáta, aby ju v celom rozsahu\nzastupoval pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu\nvedeného v tom čase na OS Košice I pod sp. zn. 30CbZm/1/2018 s tým, že je splnomocnený na\nvšetky úkony s tým súvisiace bez obmedzenia, pričom určité úkony boli v plnomocenstve príkladmo\nvymenované. Dovolací súd je toho názoru, že i keď plnomocenstvo nie je špecifikované výslovne aj na\ndovolacie konanie uvádza sa v ňom „advokát je splnomocnený na všetky úkony s tým súvisiace (rozumej\nprávne úkony týkajúce sa konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu) bez obmedzenia“, treba pod\npojem „všetky úkony s tým súvisiace bez obmedzenia“ zahrnúť aj dovolanie. Opačný výklad by podľa\nnázoru dovolacieho súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán. Úmysel\ndať sa v dovolacom konaní zastúpiť menovaným advokátom napokon vyplýva aj z konania samotnej\ndovolateľky, ktorá osobne zaplatila poplatok za podané dovolanie. V súlade s už uvedeným dospel\n\ndovolací súd k záveru, že plnomocenstvo zo 7. januára 2019 zodpovedá požiadavkám riadne udeleného\nplnomocenstva dovolateľkou i na zastupovanie v dovolacom konaní.\n45. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n46. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n47. Podľa § 431 ods. 1, ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n48. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie\ncitovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým\nv zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z\nústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky\nzaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva.\n49. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR\nje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj\npovinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán\n(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).\n50. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie,\npričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho\nsprávnosti v konaní o opravnom (riadnom alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje\nzákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany\nsporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať\nproti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nv rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že súd musí v rozsudku jasne a zrozumiteľne uviesť\ndôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom sa musí zaoberať aj najdôležitejšími argumentami\nvznesenými stranami sporu a súčasne uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.\nPodľa ESĽP právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\n51. Rovnako, podľa judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n\n52. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n53. Dovolateľka vyvodila prípustnosť a dôvodnosť dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP. V súvislosti s\ntým poukazovala na to, že jedným z aspektov práva na spravodlivý súdny proces je právo na určitú\nkvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Zdôraznila, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti\nvýstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n54. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné,\narbitrárne a nepreskúmateľné. Dovolací súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, výsledky\nvykonaného dokazovania a citoval právne predpisy aplikované na posudzovaný prípad, z ktorých vyvodil\nsvoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu čiastočne potvrdil a čiastočne zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd súčasne k rozhodujúcim (kľúčovým)\nodvolacím námietkam žalovanej uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným\nsúdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu.\n55. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľky, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej relevantnými\nodvolacími námietkami. Rozhodujúca (kľúčová) argumentácia odvolacieho súdu je obsiahnutá v ods.\n33., 34., 37., 38., 40., 42., jeho rozsudku na ktorú odvolací súd poukazuje.\n56. V súvislosti s námietkou dovolateľky týkajúcou sa výroku II. rozsudku odvolacieho súdu, hoci\ntento nebol napadnutý dovolaním, ale dovolateľka mu venovala značnú časť dovolania, že aj tu vidieť\nnerovnaký prístup k obom stranám sporu a porušenie práva na spravodlivý súdny proces, dovolací súd\npoukazuje na ods. 51., odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd vytýkal súdu\nprvej inštancie nedostatočné odôvodnenie jeho rozsudku v tejto časti. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že\nvychádzajúc zo znenia § 42b ods. 4 Obč. zák., uloženie povinnosti žalovanej na zaplatenie peňažnej\nnáhrady prichádza do úvahy len eventuálne a to vtedy, ak veriteľ nemôže požadovať uspokojenie\nsvojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Odvolací\nsúd konštatoval, že všetky uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie zohľadniť pri rozhodovaní o\nmerite veci, čo neurobil a preto jeho rozhodnutie označil za nepreskúmateľné. Vychádzajúc z uvedeného\npovažoval odvolací súd námietky dovolateľky, týkajúce sa zrušujúceho výroku rozsudku odvolacieho\nsúdu za nedôvodné.\n57. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem\npreukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 435 CSP). Pokiaľ dovolateľka nesúhlasí\nso skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu, tak nejde o námietku nesprávneho procesného\npostupu odvolacieho súdu, ale o námietku inú, vo väzbe na správnosť skutkových a právnych záverov,\nna ktorých súdy oboch inštancií založili svoje rozhodnutia. Takáto prípadná nesprávnosť nezakladá tzv.\nvadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, pretože nesprávne právne posúdenie veci by mohlo založiť\nprípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.\n58. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzaviera, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie\nv dostatočnom rozsahu, pričom v ňom vyjadrené závery sú jasné a zrozumiteľné. Odvolací súd sa\nzaoberal rozhodujúcimi odvolacími námietkami žalovanej, na ktoré dal odpoveď v odsekoch 33., 34.,\n37., 38., 40. a 42. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd vysvetlil, prečo považoval otázku ustálenia\n\ndátumu podpisu sporných kúpnych zmlúv pre rozhodnutie o merite veci za irelevantné, poukázal ďalej\nna okolnosti vzhľadom na ktoré, považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že spornými prevodmi\nnehnuteľností došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcu ako veriteľa, ktorý z vykonaných úkonov nedosiahol\nžiadne uspokojenie svojej pohľadávky, s poukazom na odbornú literatúru ozrejmil dôvody, pre ktoré\nkvalitu vlastníctva nehnuteľného majetku dlžníka a inkasovanie kúpnej ceny v minulosti nemožno zaradiť\ndo porovnateľných kategórií, vzhľadom na ktoré, bolo podľa jeho názoru bez právneho významu skúmať,\nči odhadovaná trhová cena sporných bytov bola v čase ich predaja 50 000 eur, alebo vyššia (60 000\nresp. 62 000 eur). Odvolací súd ďalej vysvetlil, prečo bolo povinnosťou práve žalovanej preukázať,\nže zmenkový ručiteľ mal aj iný majetok, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku a z\nakých dôvodov nemal bezpečne preukázané ňou tvrdené skutočnosti. Odvolací súd napokon poukázal\naj na okolnosti, pozíciu účtovníčky a prokuristky v spoločnosti REJA CATERING s.r.o. a ozrejmil dôvody\npre ktoré považovali obranu, že realizovanými prevodmi sledovala uhradenie jej vlastnej pohľadávky\nvoči zmenkovému ručiteľovi, s prihliadnutím, na ktoré dospel k záveru, že tretia osoba (žalovaná) o\númysle dlžníka vedieť mala a mohla, skutočnosť ktorá podľa judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn.\n3Obdo/10/2020) je postačujúca pre naplnenie zákonnej podmienky odporovateľnosti.\n59. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná\nprípustnosť dovolania žalovanej podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalovanej\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n60. Dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania aj z ust. § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\n61. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n62. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní. Právne otázky, takto v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska\nprípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého\nvyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie\nzaložiť na predpokladoch, alebo domnienkach, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli, v opačnom prípade\nby jeho rozhodnutie mohlo mať neefektívny a nedosahujúci zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd, v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa novej koncepcii právnej\núpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP. Vychádzajúc z obsahu dovolania dovolateľka\nprávnu otázku nekonkretizovala a v podstate i keď uviedla i tento dovolací dôvod, vychádzajúc z obsahu\ndovolania, v skutočnosti vyvodila prípustnosť a dôvodnosť dovolania iba z § 420 písm. f) CSP.\n63. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalovanej je procesne neprípustné a\npreto ho podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n64. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne\nsúd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoZm/5/2023", "guid": "1b6a6395-f47b-4a90-ac7d-ab3eec35e360:75588a40-674b-4617-9076-522ae3d03f91", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}