{"guid": "d4880025-7a12-4702-b03d-4c8aee8badea:d6cdf1e2-f84a-4ebc-b92f-16d5d5183d90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7117222486.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/4/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/4/2026 z 29. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2026, sp. zn. 1ObdoK/4/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:7117222486.1", "identifikacne_cislo": "7117222486", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": "Výzva správcu tretej osobe zabezpečujúcej záväzok úpadcu podľa § 79 ods. 1 ZKR je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, na ktorého doručenie sa vzťahuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (teória dôjdenia): výzva je účinná okamihom, keď sa dostane do dispozičnej sféry tretej osoby, t. j. keď táto mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, bez ohľadu na to, či ju skutočne prevzala. Požiadavka faktického (fyzického) prevzatia výzvy nemá zákonný podklad; opačný výklad by umožnil tretej osobe odopretím prevzatia zmariť začiatok plynutia 30-dňovej lehoty a tým aj povinnosť správcu zapísať jej majetok do súpisu oddelenej podstaty. Právna otázka, ktorú dovolací súd už vyriešil v zrušujúcom uznesení vydanom v tej istej veci a ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí, nie je otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správca konkurznej podstaty tretej osoby (vlastníka nehnuteľností zabezpečujúcich záväzok iného úpadcu) sa vylučovacou žalobou, alternatívne žalobou o zaplatenie, domáhal vylúčenia nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty v konkurze iného úpadcu s tým, že výzva správcu podľa § 79 ods. 1 ZKR nebola tretej osobe skutočne doručená, keďže doporučená zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Po skoršom zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu (publikovanom ako R 57/2023), ktoré vylúčilo použitie fikcie doručenia podľa CSP a označilo výzvu za hmotnoprávny úkon doručovaný podľa teórie dôjdenia, súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože výzva bola zaslaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri, kde tretia osoba nemala schránku ani určenú osobu na preberanie zásielok, a tak sa dostala do jej dispozičnej sféry. Dovolateľ vymedzil podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP otázky, či sa na výzvu podľa § 79 ZKR vzťahuje § 45 ods. 1 OZ a či § 79 ods. 1 ZKR vyžaduje reálne prevzatie výzvy. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, lebo obe otázky už vyriešil vo svojom zrušujúcom uznesení v tej istej veci, ktoré je súčasťou ustálenej praxe, a kategorická požiadavka fyzického prevzatia výzvy nemá zákonný podklad.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-199", "nazov": "§ 199 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-199", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-45", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-79", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6cdf1e2-f84a-4ebc-b92f-16d5d5183d90", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7117222486.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7117222486.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7117222486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoK/4/2026\n7117222486\n29. 05. 2026\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2026:7117222486.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobu JUDr.\nMiroslav Vereb, správca konkurznej podstaty úpadcu MERCURIUS, spoločnosť s ručením obmedzeným\nKošice, so sídlom Jazerná 3, Košice, IČO: 31 704 964, so sídlom správcu Hrnčiarska 3, Košice, IČO:\n35 574 291, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Filip Balla s.r.o., so sídlom Hlavná 15/24,\nKošice, IČO: 56 101 716, proti žalovanému Ing. Milan Polončák, PhD., správca konkurznej podstaty\núpadcu SSIM, a.s., Košice v konkurze, so sídlom Zbrojničná 12, Košice, IČO: 31 702 627, so sídlom\nsprávcu Vojenská 12, Košice, IČO: 52 960 889, zastúpenému JUDr. Oľgou Kmeťovou, CSc., advokátkou,\nso sídlom Važecká 4, Košice, o vylúčenie majetku zapísaného do oddelenej podstaty, alternatívne o\nzaplatenie 378 000 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 2CoKR/66/2025-491 z 26. augusta 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Pôvodný Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v poradí prvým rozsudkom\nč. k. 32Cbi/22/2017-102 z 2. apríla 2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vylúčenia\nnehnuteľného majetku úpadcu MERCURIUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Jazerná 3,\nKošice, IČO: 31 704 964, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. T. Ť., parc. registra „C“ č. XXXX Ostatné\nplochy o výmere 12 177 m2 a parc. registra „C“ č. XXXX Ostatné plochy o výmere 4 097 m2, na LV\nč. XXXX, k. ú. Ť., parc. registra „C“ č. XXXX/XX Ostatné plochy o výmere 289 m2; parc. registra „C“ č.\nXXXX/X Ostatné plochy o výmere 12 508 m2 a parc. registra „C“ č. XXXX/X Ostatné plochy o výmere\n672 m2 zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka, a.s., v\nkonkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu SSIM, a. s., Košice, Zbrojničná 12, Košice, IČO: 31 702\n627, na pôvodnom Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30K/34/2016. Zároveň súd priznal žalovanému\nprávo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný zaslal výzvu v zmysle ustanovenia\n§ 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“) na zaplatenie sumy za úpadcu k jeho\nrukám ako správcu úpadcu, a to tretej osobe (spoločnosť MERCURIUS), právnickej osobe, na adresu\nzistenú z Obchodného registra. Touto výzvou žalovaný upozornil uvedenú spoločnosť, že ak sumu za\núpadcu nezaplatí, nehnuteľný majetok, ktorým je zabezpečená pohľadávka veriteľa úpadcu, zapíše do\nkonkurznej podstaty úpadcu. Z hmotnoprávnych predpisov (Obchodný zákonník, Zákon o obchodnom\nregistri) vyplýva, že údaje uvedené v obchodnom registri sa považujú za pravdivé a správne voči tretím\nosobám, a to aj v údaji sídla spoločnosti a za ich pravdivosť a aktuálnosť zodpovedá spoločnosť,\nkonajúca cez štatutárne orgány. Z uvedeného súd vyvodil, že správca postupoval pri doručovaní\n\nsprávne, ak výzvu v zmysle § 79 ods. 1 ZKR (ďalej aj „výzva“) doručoval tretej osobe na adresu\nzistenú podľa sídla spoločnosti uvedenú v Obchodnom registri, pričom následne ju v zmysle procesných\npredpisov mohol považovať za doručenú. Súd tiež skonštatoval, že žalovaný postupoval nanajvýš\nopatrne a s odbornou starostlivosťou, ak pri vrátenej zásielke z dôvodu neznámeho adresáta ďalej výzvu\nv zmysle § 79 ods. 1 ZKR doručoval tretej osobe opakovane cez Obchodný vestník, keďže v zmysle\nustanovení ZKR je takéto doručovanie písomnosti najviac vyhovujúce a zákonodarcom preferované\nnajmä pre prípad, ak je adresát neznámy. Po zverejnení výzvy v zmysle § 79 ods. 1 ZKR v Obchodnom\nvestníku sa o nej mal možnosť dozvedieť aj žalobca, ktorý bol v tom čase úpadcovi na strane dlžníka\nustanovený za predbežného správcu a jeho povinnosťou bolo zisťovanie majetku dlžníka. Súd prvej\ninštancie ustálil, že boli splnené všetky podmienky pre zápis majetku tretej osoby do podstaty úpadcu\nSSIM, a.s. (strana žalovaného), pričom k zápisu do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa\núpadcu SSIM, a.s. došlo s účinkami dňom 10. mája 2017 a tomuto zápisu majetku do súpisu svedčí\nskoršie právo zápisu v zmysle § 78 ods. 5 ZKR (a contario) s tým, že v oboch konkurzných konaniach\nzapísaný majetok špecifikovaný v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia zabezpečuje pohľadávku\nrovnakého veriteľa. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, zamietol ju v celom\nrozsahu.\n3. Na odvolanie žalobcu proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Košiciach\n(ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a\nžalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd\nodvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožnil a\nna zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že hoci súd prvej inštancie v rozhodnutí aplikoval nesprávne\nustanovenie § 199 ZKR, keďže toto sa vzťahuje na doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a\niných súdnych písomností, aplikácia nesprávneho právneho predpisu podľa odvolacieho súdu nemala\nvplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, navyše, keď sa súd prvej inštancie v odôvodnení\nrozhodnutia opieral aj o § ustanovenie 196 ZKR, na ktoré odkázal aj odvolací súd. Odvolací súd\nzdôraznil, že v danom spore o vylúčenie majetku žalovaného, zapísaného do oddelenej podstaty je\nprimárne posúdenie doručenia výzvy na zaplatenie sumy 2 655 513,51 eura spoločnosti MERCURIUS,\ns.r.o., ako tretej osobe v súlade s procesnými predpismi určenými pre doručovanie a následne posúdenie\nspôsobu doručenia výzvy vykonané žalovaným a jeho vplyv na zapísanie majetku tretej osoby do súpisu\npodľa § 79 ZKR. Keďže v danom prípade hmotnoprávny predpis zákon o konkurze a reštrukturalizácii\nneupravuje spôsob doručenia písomností medzi správcom konkurznej podstaty a spoločnosťami,\nodvolací súd mal za to, že na doručovanie iných než súdnych rozhodnutí, je potrebné aplikovať §\n196 ZKR a v súlade s týmto ustanovením potom aplikovať ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa odvolacieho súdu tak\nsúd prvej inštancie postupoval správne keď na doručenie výzvy žalovaného aplikoval § 106 CSP s\ntým, že právnickej osobe sa písomnosti doručujú na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri alebo\ninom verejnom registri, pričom zmienené ustanovenie síce upracuje doručovanie súdnych rozhodnutí,\navšak od tohto ustanovenia je potrebné analogicky vyvodiť aj doručovanie písomností účastníkov\nostatných právnych vzťahov. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalovaný doručoval\nvýzvu tretej osobe spoločnosti MERCURIUS, s.r.o., na adresu uvedenú v obchodnom registri, pričom\npredmetná výzva adresátovi doručená nebola z dôvodu, že adresát bol na uvedenej adrese neznámy.\nOhľadom námietky doručenia výzvy žalovaným spoločnosti MERCURIUS, s.r.o. aj prostredníctvom\nObchodného vestníka, odvolací súd uviedol, že takýto spôsob doručenia bol žalovaným vykonaný\nnaviac, aj keď nie je upravený zákonom, ale ani zákonu neodporuje. Žalovaný uvedené doručenie\nvykonal z opatrnosti a žalobca, v tom čase už ustanovený ako predbežný správca, mal možnosť sa\nprostredníctvom Obchodného vestníka dozvedieť o výzve adresovanej spoločnosti MERCURIUS, s.r.o.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný splnil všetky podmienky a procesný postup pre zápis\nmajetku tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty v súlade s § 79 ZKR, keďže výzva bola tretej osobe,\nt. j. spoločnosti MERCURIUS, s.r.o. doručená v súlade s platným procesným predpisom (CSP).\n4. V nadväznosti na dovolanie podané žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\nsúd“ alebo „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 1Obdo/1/2022 z 25. januára 2023 (ďalej aj „zrušujúce\nuznesenie najvyššieho súdu“) rozsudok odvolacieho súdu a súčasne rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí najvyšší súd vyjadril\nnesúhlas s názorom odvolacieho súdu o možnosti aplikácie ustanovení CSP upravujúcich doručovanie,\nvrátane ustanovení o fikcii doručenia, v posudzovanom prípade. Dovolací súd uviedol, že Zákon o\nkonkurze a reštrukturalizácii spôsob doručovania výzvy správcom osobitne neupravuje a nevyžaduje\n\nani, aby správca doručoval výzvu adresátovi do vlastných rúk. V prejednávanej veci zvolil správca\ndoručovanie výzvy prostredníctvom pošty, pričom zo spisu vyplýva, že doporučená listová zásielka\nadresovaná spoločnosti MERCURIUS s.r.o. Košice, sa vrátila správcovi ako odosielateľovi s poznámkou\npošty „adresát neznámy“. Vo veci konajúce súdy aplikovali na doručenie výzvy správcom podľa § 79\nods. 1 ZKR ustanovenia CSP, konkrétne § 106 CSP v spojení s § 111 CSP v znení účinnom v čase\ndoručovania výzvy (doručovanie právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri,\nalebo v inom verejnom registri fikciou doručenia v prípade, ak nemožno písomnosť doručiť) v spojení\ns § 196 ZKR s tým, že dospeli k záveru o jej doručení fikciou doručenia a následne k záveru o splnení\npodmienok pre zápis majetku tretej osoby do podstaty úpadcu SIMM, a.s. Najvyšší súd poukázal na\nustanovenie § 196 ZKR, ktoré umožňuje použitie CSP na konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie\na konanie o oddlžení, ale iba v prípadoch, ak je to primerané. Podľa názoru dovolacieho súdu však\npoužitie ustanovení druhého dielu siedmej hlavy (Procesné úkony súdu a lehoty) prvej časti CSP je\nmožné aplikovať iba na doručovanie písomností súdom a nie správcom. Najvyšší súd vyjadril nesúhlas\ns názorom odvolacieho súdu a žalovaného, že pri doručovaní výzvy v zmysle § 79 ods. 1 ZKR (v súlade\ns ustanovením § 196 ZKR) je potrebné primerane použiť príslušné ustanovenia CSP, v danom prípade §\n106 v spojení s § 111 CSP. Najvyšší súd uviedol, že ustanovenia CSP o doručovaní je možné aplikovať\nlen na doručovanie súdom, pričom rovnaké procesné pravidlá neplatia pre doručovanie písomnosti\nsprávcom, keďže správca je osobou odlišnou od súdu. Na doručovanie výzvy správcom, adresovanej\ntretej osobe zabezpečujúcej záväzok úpadcu podľa § 79 ods. 1 ZKR nie je možné aplikovať ustanovenia\nCSP upravujúce doručovanie, a teda ani úpravu náhradného doručenia, tzv. fikciu doručenia. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu ide o jednostranný právny úkon správcu, ktorý nadobudne právne účinky\nvtedy, keď sa dostane do dispozičnej sféry osoby, ktorej je určený (teória dôjdenia), pod čím je potrebné\nrozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Ak\nmá byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba\naspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry), pričom nie je nevyhnutné,\naby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu, stačí ak mal objektívne možnosť tak\nurobiť. Záverom najvyšší súd skonštatoval, že dovolateľ dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie\ndoručenia výzvy spoločnosti MERCURIUS podľa § 79 ods. 1 ZKR ešte pred vyhlásením konkurzu na jej\nmajetok v súvislosti s aplikáciou ustanovenia CSP upravujúceho fikciu doručenia.\n5. V nadväznosti na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu bola predmetnému sporu vedenému\nMestským súdom Košice (ďalej aj „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) pridelená nová spisová značka\n32Cbi/5/2023.\n6. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobca písomným podaním žiadal zmenu žaloby jej\nrozšírením o eventuálny petit z dôvodu, že došlo k podstatným zmenám v konkurznom konaní úpadcu\nna strane žalovaného, kde správca (strana žalovaného) scudzil majetok zapísaný do súpisu oddelenej\npodstaty zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka, a. s. (majetok špecifikovaný v\nodseku 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia) cez dražbu tohto majetku a získal výťažok zo speňaženia\ntohto majetku vo výške 378 000 eur. Preto súd uznesením č. k. 32Cbi/5/2023-365 z 26. januára 2024\npripustil zmenu žaloby tak, že ak súd dospeje k záveru, že žalobnému petitu uvedenému v odseku 1.\nodôvodnenia tohto uznesenia v čase rozhodovania súdu nebude možné vyhovieť tak žiada, aby súd\nzaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 378 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,25 %\nročne od 1. septembra 2023 v prospech žalobcu.\n7. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 32Cbi/5/2023-433 z 19. júla 2024 (ďalej aj\n„rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.\n8. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd v novom konaní už nevykonával\ndokazovanie, keďže skutkové okolnosti medzi stranami sporu neboli sporné, čo konštatoval aj dovolací\nsúd vo svojom zrušujúcom uznesení. Spornou podľa záväzného názoru najvyššieho súdu ostala\notázka, či výzva žalovaného tretej osobe (spoločnosti MERCURIUS, ktorá mala plniť za úpadcu jeho\nveriteľovi), ktorá vlastnila majetok, ktorým bola zabezpečená pohľadávka veriteľa úpadcu, bola doručená\nv zmysle ustanovenia § 79 ZKR a teda, či mohlo dôjsť k zapísaniu tohto majetku do súpisu oddelenej\npodstaty zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka, a.s. žalovaným v konkurznom\nkonaní úpadcu SSIM, a.s. Košice v zmysle ustanovení ZKR. Súd tiež poukázal na to, že ak by sporná\notázka bola vyriešená v prospech žalovaného, tak následné zapísanie majetku tretej osoby (spoločnosti\n\nMERCURIUS) by bolo oprávnené, pretože v pôvodnom konaní bolo preukázané splnenie ostatných\npodmienok v zmysle ustanovení ZKR na zápis majetku tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty\nzabezpečeného veriteľa v konkurze úpadcu SSIM, a.s., Košice (úpadca na strane žalovaného).\n9. Vzhľadom na charakter spornej právnej otázky súd prvej inštancie poukázal na to, že k nej vzťahujúce\nsa skutkové okolnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní vedenom pod sp.\nzn. 32Cbi/22/2017 neboli sporné, a teda pri jej zodpovedaní súd aj strany sporu vychádzali z toho, že\nkonkurzné konanie úpadcu - spoločnosti SSIM, a.s, Košice, IČO: 31 702 627 vedené na Mestskom\nsúde Košice pod sp. zn. 30K/34/2016 začalo uznesením Okresného súdu Košice I z 12. októbra 2016\nzverejneným v Obchodnom vestníku č. 201/2016 z 19. októbra 2016 a konkurz na majetok úpadcu bol\nvyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I z 30. januára 2017 zverejneným v Obchodnom vestníku\nč. 25/2017 zo 6. februára 2017 s účinkami odo dňa 7. februára 2017 (strana žalovaného), konkurzné\nkonanie úpadcu - spoločnosti MERCURIUS spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, IČO: 31 704\n964 vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/70/2016 začalo uznesením Okresného súdu\nKošice I z 9. januára 2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 10/2017 zo 16. januára 2017 a konkurz\nna majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I z 15. mája 2017 zverejneným v\nObchodnom vestníku č. 96/2017 z 22. mája 2017 s účinkami odo dňa 23. mája 2017 (strana žalobcu);\npred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu bol úpadcovi uznesením Okresného súdu Košice I z 15.\nmarca 2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 58/2017 z 23. marca 2017 ustanovený predbežný\nsprávca (žalobca), list žalovaného datovaný 20. marca 2017 nazvaný Výzva správcu na zaplatenie sumy\n2 655 513,51 eura do konkurznej podstaty je podľa obsahu výzvou v zmysle § 79 ZKR a bol doručovaný\nadresátovi - spoločnosti MERCURIUS s.r.o. Košice na adresu Jazerná 3, Košice ako doporučená\nlistová zásielka prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., pričom z oznámenia Slovenskej pošty, a.s. z\n24. marca 2017 vyplýva, že táto doporučená listová zásielka sa vrátila odosielateľovi s poznámkou\npošty „adresát neznámy“, na adrese sídla adresáta doporučenej listovej zásielky, teda na odovzdávacom\nmieste (u adresáta zásielky) neboli splnené podmienky na dodávanie zásielok (nenachádzala sa tam\nžiadna domová listová schránka označená menom spoločnosti, prípadne, že by adresát zásielky bol\noznámil Slovenskej pošte, a.s. osobu, ktorá by bola všetky jeho poštové zásielky oprávnená preberať),\nv Obchodnom vestníku č. 65/2017 z 3. apríla 2017 bola zverejnená Výzva správcu (žalovaného), ktorou\nsprávca vyzval spoločnosť MERCURIUS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, IČO: 31 704 964 v\nzmysle ustanovenia § 79 ZKR, pričom v čase zverejnenia vyššie uvedenej výzvy žalovaného bol žalobca\npredbežným správcom úpadcu, t. j. adresáta výzvy.\n10. Súd doplnil dokazovanie o zistenia z verejne dostupných registrov a z výpisu z obchodného registra\núpadcu na strane žalobcu (adresáta zásielky) týkajúce sa spoločnosti MERCURIUS, spoločnosť s\nručením obmedzeným Košice, IČO: 31 704 964, zapísaná v oddiely: Sro, vložke č. 5951/V Obchodného\nregistra Mestského súdu Košice a zistil, že od 19. mája 2010 až do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie\nbola ako adresa sídla uvedenej spoločnosti uvedená Jazerná 3, Košice.\n11. Na zodpovedanie spornej právnej otázky v zmysle vysloveného právneho názoru dovolacieho\nsúdu súd prvej inštancie aplikoval hmotnoprávne ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v\nznení platnom v čase začatia konkurzného konania oboch úpadcov, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a zákona č. 530/2003\nZ. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o obchodnom registri“). Po právnej stránke súd prvej inštancie spor posúdil podľa § 28 ods.\n1 a 4, § 67, § 69 ods. 1 písm. a), § 76, § 78 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 79 ods. 1 a 3 ZKR, ďalej podľa § 18, § 19\naž § 20a, § 34 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 2 ods. 3 a 4, § 3a, § 27 Obchodného\nzákonníka a podľa § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 10 zákona o obchodnom registri.\n12. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že predmetom pôvodného konania\n(žalobný petit) bola vylučovacia žaloba, a teda, či majetok tretej osoby (spoločnosti MERCURIUS\n- úpadca na strane žalobcu), a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, presne\nšpecifikované v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia, ktorý majetok je, resp. bol predmetom\nzáložného práva pre veriteľa spoločnosti SSIM, a.s., t. j. Československú obchodnú banku, a.s., ktorý\nsi prihlásil zabezpečenú pohľadávku do konkurzu úpadcu na strane žalovaného, mohol byť zapísaný\ndo súpisu majetku úpadcu na strane žalovaného. Súd teda v pôvodnom konaní skúmal oprávnenie\nzápisu majetku (špecifikovaného v odseku 1. odôvodnenia tohto uznesenia) tretej osoby do súpisu\n\nmajetku úpadcu na strane žalovaného, pričom dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na\njeho zápis a žalobu o vylúčenie veci zo súpisu majetku úpadcu na strane žalovaného v pôvodnom\nkonaní zamietol. Najvyšší súd v rámci svojho zrušujúceho uznesenia zaujal názor, že konajúce súdy\npochybili pri posudzovaní právnej otázky týkajúcej sa doručenia výzvy v zmysle § 79 ods. 1 ZKR, ktorá\npredchádzala samotnému zápisu majetku tretej osoby do súpisu majetku úpadcu odlišného od vlastníka\ntohto majetku, avšak nepochybili pri skúmaní a zodpovedaní ostatných skutočností, ktoré predchádzajú\nzápisu majetku tretej osoby do súpisu majetku úpadcu odlišného od vlastníka tohto majetku. Na základe\nuvedeného tak súd prvej inštancie v novom konaní skúmal splnenie podmienky požadovanej ZKR a\nteda, či žalovaný pred zápisom majetku tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty úpadcu SSIM, a.s.\nKošice kvalifikovane vyzval tretiu osobu (spoločnosť MERCURIUS) na plnenie za úpadcu.\n13. Z vykonaného dokazovania a zo stranami nepopretých skutočností mal súd prvej inštancie za\npreukázané, že žalovaný zaslal výzvu v zmysle § 79 ods. 1 ZKR tretej osobe (spoločnosť MERCURIUS),\nprávnickej osobe, na adresu zistenú z Obchodného registra, pričom z hmotnoprávnych predpisov\n(menovite Obchodný zákonník, Zákon o obchodnom registri) vyplýva, že údaje uvedené v obchodnom\nregistri sa považujú za pravdivé (minimálne odo dňa ich zverejnenia, v danom prípade od 19. mája\n2010) a správne hlavne voči tretím osobám, a to aj v údaji sídla spoločnosti s tým, že za ich pravdivosť\na aktuálnosť zodpovedá spoločnosť, konajúca cez štatutárne orgány. Ďalej mal súd za preukázané,\nže výzvu žalovaný zaslal ako doporučenú listovú zásielku, ktorá bola na adresu sídla spoločnosti\nMERCURIUS, zapísaného v Obchodnom registri, doručovaná prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,\nSlovenská pošta, a.s. dňa 24. marca 2017 vrátila zásielku odosielateľovi (žalovanému) a oznámila mu, že\nzásielku nebolo možné adresátovi (spoločnosť MERCURIUS) doručiť, pretože adresát je neznámy (t. j.\nna adrese sídla spoločnosti neboli splnené podmienky na dodávanie zásielok, teda sa tam nenachádzala\nžiadna domová listová schránka označená menom tejto spoločnosti, resp. spoločnosť neurobila žiadne\niné opatrenia, aby jej zásielky mohli byť doručené, napr. neoznámila osobu, ktorá by za ňu zásielky\npreberala alebo si nezriadila P.O.BOX).\n14. S poukazom na ustálenú judikatúru a citované ustanovenia § 79 ods. 1 ZKR v spojení s § 45 ods. 1\nObčianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že výzva tretej osobe je jednostranný právny úkon,\nktorý smeruje k vzniku oprávnenia správcu na zápis majetku tretej osoby do súpisu majetku úpadcu\nodlišného od vlastníka tohto majetku, ktorým je zvyčajne tretia osoba, ktorej smerovala výzva. Citované\nzákonné ustanovenia nepožadujú, aby táto výzva bola tretej osobe doručená do vlastných rúk, a teda na\njej doručenie je možné aplikovať tzv. „teóriu dôjdenia“, ktorá znamená objektívnu možnosť neprítomnej\nosoby oboznámiť sa s prejavom vôle, ktorý smeruje do jej dispozičnej sféry. Vykonaným dokazovaním\nmal súd preukázané, že adresát výzvy (spoločnosť MERCURIUS) mal objektívnu možnosť oboznámiť\nsa s obsahom výzvy aj napriek tomu, že reálne jej doručenie zmaril svojím konaním, čo ale nemôže\nbyť v zmysle už ustálenej judikatúry na ťarchu žalovaného ako odosielateľa výzvy. Súd prvej inštancie\nopakovane poukázal aj na to, že žalovaný výzvu zverejnil aj v Obchodnom vestníku č. 65/2017 z 3. apríla\n2017, a teda umožnil tretej osobe, voči ktorej už v tom čase bolo začaté konkurzné konanie, sa s touto\nskutočnosťou oboznámiť, pričom túto možnosť mal už samotný žalobca, ktorý v tom čase bol ustanovený\nza predbežného správcu dlžníka - spoločnosti MERCURIUS s tým, že predbežný správca má v zmysle\n§ 21 ZKR rovnaké oprávnenia ako správca v konkurze ohľadom zisťovania majetku dlžníka. Súd prvej\ninštancie tak dospel k záveru, že pri doručení výzvy v zmysle § 79 ods. 1 ZKR boli splnené podmienky\ntzv. teórie dôjdenia a tretia osoba (spoločnosť MERCURIUS) mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s\nprejavom vôle žalovaného, keďže výzva sa dostala do dispozičnej sféry spoločnosti MERCURIUS, t. j.\njednostranným právnym úkonom smerujúcim k zápisu majetku tretej osoby do súpisu majetku oddelenej\npodstaty zabezpečeného veriteľa Československá obchodná banka, a.s. v konkurze úpadcu SSIM,\na.s. Košice, IČO: 31 702 627 vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 30K/34/2016. Na základe\nvysloveného právneho názoru a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie\nžalobu v pôvodnom znení, a aj v znení rozšírenia o eventuálny petit nepovažoval za dôvodnú, a preto\nju zamietol.\n15. K trovám konania súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle zákonných ustanovení CSP je súd v\nkonečnom rozhodnutí povinný rozhodnúť aj bez návrhu o trovách konania, v danom prípade o trovách\npôvodného konania a aj o trovách dovolacieho konania. Z priebehu súdneho konania mal súd za to,\nže v pôvodnom konaní a aj v novom konaní bol úspešný žalovaný a v dovolacom konaní bol úspešný\nžalobca, ktorý podal dovolanie, pričom dovolací súd zrušil právoplatné rozhodnutia konajúcich súdov\na vec vrátil na nové konania. Preto súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP o pomere úspechu a neúspechu\n\nstrán sporu v priebehu celého konania, priznal žalovanému náhradu trov celého konania (pôvodného a\nnového konania). Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie a contrario vyplýva, že o trovách úspešného\nžalobcu v dovolacom konaní nerozhodoval.\n16. Na základe usmernenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k.\n32Cbi/5/2023-478 z 20. mája 2025 (ďalej len „dopĺňací rozsudok“) žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku\nvyplýva, že nakoľko súd prvej inštancie opomenul v konečnom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách\ndovolacieho konania, pričom v zmysle ustanovení CSP je povinný v konečnom rozhodnutí rozhodnúť\naj o tejto časti konania i bez návrhu, dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi v\ndovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu voči v dovolacom\nkonaní neúspešnému žalovanému.\n17. O odvolaní žalobcu proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd\nrozsudkom č. k. 2CoKR/66/2025-491 z 26. augusta 2025 tak, že odvolaním napadnutý (v poradí druhý)\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu. Po prejednaní odvolania zaujal odvolací súd stanovisko, že súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných\ndôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké\núvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci, z čoho vyplýva, že sa vysporiadal so všetkými pre správne\nrozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej\ninštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu,\nvykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. Odvolací súd\npreto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n18. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo\nposúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu z dôvodu splnenia\nzákonných predpokladov zápisu dotknutých nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu SSIM,\nktorého správcom je žalovaný. Odvolací súd poukázal na to, že medzi žalobcom ako správcom\nkonkurznej podstaty úpadcu MERCURIUS a žalovaným ako správcom konkurznej podstaty SSIM bolo\nsporné, či výzva žalovaného pre spoločnosť MERCURIUS ako tretiu osobu vyvolala účinky, ktoré s ňou\n§ 79 ods. 1 ZKR spája, keďže doručenie výzvy tretej osobe je podmienkou zápisu tohto majetku do\noddelenej podstaty toho zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávku zabezpečuje. Vzhľadom na už\nvyslovený záväzný právny názor dovolacieho súdu v danej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že výzva, ktorú žalovaný adresoval spoločnosti MERCURIUS, vyvolala účinky\npredpokladané § 79 ods. 1 ZKR s poukazom na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže tento\njednostranný právny úkon správcu, ktorým vyzval spoločnosť MERCURIUS ako vlastníka dotknutých\nnehnuteľností, ktoré zabezpečovali pohľadávku prihláseného zabezpečeného veriteľa úpadcu SSIM,\nna jej zaplatenie v zákonnej lehote 30 dní. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že\nvýzva žalovaného bola zasielaná spoločnosti MERCURIUS doporučene a listová zásielka sa vrátila\nžalovanému dňa 24. marca 2017 s poznámkou pošty „adresát neznámy“ z dôvodu na strane spoločnosti\nMERCURIUS, ktorá nemala na doručovacej adrese, totožnej s adresou evidovanou v obchodnom\nregistri, zriadenú listovú schránku s menom spoločnosti a ani neoznámila poštovému podniku osobu,\nktorá by bola oprávnená preberať jej poštové zásielky, čo nebolo medzi stranami sporné. Preto\npodľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne považoval výzvu žalovaného za riadne doručenú,\nkeďže v danej veci postačovalo, že výzva sa preukázateľne dostala do dispozičnej sféry spoločnosti\nMERCURIUS ako jej adresáta, ktorý sa mal možnosť objektívne oboznámiť s jej obsahom v zmysle\nzmienenej teórie dôjdenia. Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe totiž nastáva od okamihu,\nkeď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami, prejav vôle je voči\nneprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Keďže spoločnosť\nMERCURIUS mala možnosť sa oboznámiť s prejavom vôle žalovaného, dochádza k pôsobeniu tohto\njednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne\noboznámil. To znamená, že od okamihu, keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, začala\nplynúť zákonná lehota na uhradenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa k rukám správcu, čo nastalo\nnajneskôr deň predo dňom vrátenia zásielky odosielateľovi ako nedoručenej z dôvodu, že adresát je\nneznámy.\n\n19. Podľa odvolacieho súdu bolo uvedené preukázané poštovou zásielkou s doručenkou, ktorá tak\npredstavuje minimálne nepriamy dôkaz o dátume, kedy sa výzva žalovaného dostala do sféry dispozície\nspoločnosti MERCURIUS a okamih, kedy vyvolala právne účinky s tým spojené. Z tohto dôvodu je podľa\nodvolacieho súdu nesprávny právny názor žalobcu, že ustanovenie § 79 ods. 1 ZKR treba vykladať tak,\nže správca môže zapísať majetok do súpisu, a teda ho aj následne speňažiť výlučne iba v prípade, keď\ntretia osoba reálne (fyzicky) prevzala výzvu podľa § 79 ods. 1 ZKR, keďže by to odporovalo účelu a\ncieľu právnej úpravy konkurzu. Odvolací súd podotkol, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v odvolaní,\nže výzva podľa § 79 ods. 1 ZKR sa do dispozičnej sféry žalobcu (zrejme MERCURIUS, keďže tento je\nodlišný subjekt od osoby správcu) nikdy nedostala, nepreukázal. Preto zákonná lehota tretej osobe na\nuhradenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa k rukám správcu márne uplynula dňa 24. apríla 2017,\npričom účinky konkurzu na úpadcu MERCURIUS nastali až dňa 23. mája 2017, teda až po uplynutí\nlehoty na plnenie podľa § 79 ods. 1 ZKR v zmysle výzvy žalovaného. Odvolací súd uviedol, že žalovaný\npostupoval správne v zmysle § 79 ods. 1 ZKR, keď dotknutý majetok spoločnosti MERCURIUS po\nmárnom uplynutí lehoty zapísal do konkurznej podstaty úpadcu. Podľa odvolacieho súdu, na uvedenom\nzávere nič nemení ani skutočnosť, že konkurzné konanie na úpadcu MERCURIUS začalo uznesením\nkonkurzného súdu z 9. januára 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 10/2017 zo 16. januára\n2017 a uznesením z 15. marca 2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 58/2017 z 23. marca 2017\nbol spoločnosti MERCURIUS ustanovený predbežný správca. Odvolací súd zdôraznil, že v zmysle §\n21 ZKR konkurzný súd ustanovuje predbežného správcu iba za účelom posúdenia majetnosti dlžníka,\npričom začatie konkurzného konania nemá účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 44 ods. 1 ZKR, až\nktorým okamihom prechádzajú dispozičné oprávnenia nakladať s majetkom úpadcu a oprávnenie konať\nza úpadcu na ustanoveného správcu. Z tohto dôvodu žalovaný nemal zákonnú povinnosť doručovať\nvýzvu predbežnému správcovi, resp. následne ustanovenému správcovi úpadcu MERCURIUS, a teda\nžalobcovi tak, ako to naznačil v podanom odvolaní žalobca, kde uviedol, že výzva podľa § 79 ods. 1\nZKR sa do jeho dispozičnej sféry nikdy nedostala.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal vylúčenia majetku z konkurznej podstaty\núpadcu SSIM, eventuálne zaplatenia sumy 378 000 eur s úrokom z omeškania 12,25 % ročne od 1.\nseptembra 2023 do zaplatenia, keďže mal za to, že boli splnené zákonné podmienky na zapísanie\ndotknutého majetku do súpisu úpadcu SSIM. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to aj vo výroku o trovách konania, ako vecne správny.\n21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej sporovej strane v odvolacom konaní, priznal\nplnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný mu nahradiť neúspešný žalobca.\n22. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podal proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu dovolanie,\nvyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, majúc za to, že dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnych otázok zásadného právneho\nvýznamu pre rozhodnutie vo veci, doposiaľ neriešených v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. V\ndovolaní žalobca navrhol, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa §\n449 ods. 3 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 378 000 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 378 000 odo dňa 1. septembra 2023, v lehote 3\ndní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Alternatívne žalobca žiadal, aby najvyšší súd podľa § 449 ods. 2 CSP rozsudok\nodvolacieho súdu a súčasne aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n23. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca vymedzil\nprávne otázky, či je 1/ prípustné na doručovanie výzvy správcu adresovanej tretej osobe zabezpečujúcej\nzáväzok úpadcu podľa § 79 ZKR aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka? a 2/ je\nmožné ustanovenie § 79 ods. 1 ZKR vykladať tak, že správca môže zapísať majetok do súpisu, a teda\nho aj následne speňažiť výlučne iba v prípade, keď tretia osoba zabezpečujúca záväzok úpadcu podľa\n§ 79 ZKR reálne (fyzicky) prevzala výzvu podľa § 79 ods. 1 ZKR?\n\n24. Podľa názoru dovolateľa je potrebné ustanovenie § 79 ZKR vykladať tak, že správca môže zapísať\nmajetok do súpisu, a teda ho aj následne speňažiť výlučne iba v prípade, keď tretia osoba zabezpečujúca\nzáväzok úpadcu podľa § 79 ZKR reálne, t. j. fyzicky prevzala výzvu podľa § 79 ods. 1 ZKR, a preto podľa\nžalobcu nebol žalovaný oprávnený nehnuteľný majetok zapísať do súpisu a ani ho speňažiť. Dovolateľ\npoukázal na to, že odvolací súd ním konkretizované právne otázky (uvedené v odseku 23. odôvodnenia\ntohto uznesenia) vyriešil v odsekoch 34. a 37. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, pričom dovolateľ\nmá za to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolateľ tvrdí, že nastolené otázky sú právne významné z hľadiska vymedzenia zákonného postupu\npri kolízii konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vlastniaceho majetok (MERCURIUS) a konkurzu\nvyhláseného na majetok iného úpadcu (SSIM, a.s.), ktorého záväzky sú zabezpečené majetkom vo\nvlastníctve úpadcu MERCURIUS. Preto dovolateľ považuje za nevyhnutné meritórne prejednať otázky\nnastolené v podanom dovolaní za účelom prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu. V nadväznosti na to dovolateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020 a sp. zn. I. ÚS 116/2020 z 23. februára 2021.\n25. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka na doručovanie výzvy podľa §\n79 ZKR dovolateľ odkázal na odsek 37. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, pričom v tomto odseku\nvyjadrený právny názor odvolacieho súdu dovolateľ označil za absolútne rozporný s dikciou § 79 ods. 1\nZKR, ktorá neumožňuje zapísanie majetku spoločnosti MERCURIUS do súpisu v konkurze vyhlásenom\nna majetok žalovaného bez predchádzajúceho skutočného doručenia výzvy žalovaného podľa § 79\nZKR. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na závery právnej doktríny v zmysle ktorých „Doručenie výzvy\ntretej osobe je podmienkou zápisu tohto majetku do oddelenej podstaty toho zabezpečeného veriteľa,\nktorého pohľadávku zabezpečuje. V praxi dochádza často k tomu, že správca nemôže doručiť tretej\nosobe výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorú tretia osoba svojím majetkom zabezpečuje. Správca potom\nnemôže zapísať tento majetok do súpisu, a teda ho nemôže speňažiť. Akékoľvek snahy o aplikáciu\nustanovení CSP, ktoré upravujú fikciu doručenia a s ktorými sa v praxi môžeme stretnúť, sú neprijateľné.\nUstanovenia CSP o doručovaní sa aplikujú len na doručovanie písomností súdu. Výzvu správcu na\nzaplatenie zabezpečovanej pohľadávky je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon. V dôsledku\núčinnosti tohto právneho úkonu vzniká správcovi právo (§ 34 OZ) zapísať majetok tretej osoby do\nsúpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa“ (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,\nKomentár, 3. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2021, 637 s). Dovolateľ tvrdí, že pokiaľ žalovaný reálne\nnedoručil spoločnosti MERCURIUS ako tretej osobe výzvu na zaplatenie pohľadávky podľa § 79\nZKR, tak žalovanému nevzniklo oprávnenie zapísať majetok vo vlastníctve tejto spoločnosti do súpisu\noddelenej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok spoločnosti SSIM, a.s., v čoho dôsledku považuje\nžalobu za dôvodnú.\n26. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolací súd už otázku doručovania výzvy\nsprávcu adresovanej tretej osobe, zabezpečujúcej záväzok úpadcu podľa § 79 ods. 1 ZKR, vyriešil vo\nsvojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Obdo/1/2022 z 25. januára 2023, pričom predmetné rozhodnutie\nbolo ako judikát č. 57 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 4/2023. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na záväznosť právneho názoru dovolacieho\nsúdu v jeho zrušujúcom uznesení, prvostupňový súd v ďalšom konaní vyhodnotil otázku doručenia\nvýzvy žalovaného ako správcu, adresovanej spoločnosti MERCURIUS v tejto konkrétnej situácii, a\nto už nie fikciou doručenia podľa CSP, ale aplikoval režim doručovania hmotnoprávnych úkonov\npodľa ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (teória dôjdenia) a tento záver bol potvrdený\nnapadnutým rozsudkom odvolacieho súdu. V intenciách záverov dovolacieho súdu, prvostupňový súd\naj odvolací súd v napadnutom rozsudku zhodne konštatovali, že medzi účastníkmi nebola sporná\nskutočnosť, že na odovzdávacom mieste neboli splnené podmienky na dodanie zásielky, keďže sa tam\nnenachádzala žiadna domová listová schránka označená menom tejto spoločnosti, prípadne, že by\nadresát zásielky bol oznámil Slovenskej pošte, a.s. osobu, ktorá by bola oprávnená preberať všetky\njeho poštové zásielky, pričom žalobca túto skutočnosť nijako nerozporoval. Nebolo teda sporné, že v\nprejednávanej veci žalovaný doručoval výzvu spoločnosti MERCURIUS prostredníctvom pošty, pričom z\noznámenia Slovenskej pošty, a.s. z 24. marca 2017 vyplýva, že doporučená listová zásielka adresovaná\nspoločnosti MERCURIUS sa vrátila správcovi ako odosielateľovi s poznámkou pošty „adresát neznámy“.\n27. Žalovaný zdôraznil, že najvyšší súd už v právnej otázke teórie dôjdenia zaujal vo viacerých svojich\nrozhodnutiach jednoznačné právne stanovisko, v zmysle ktorého pod slovným spojením „dostane do\njeho dispozičnej sféry“ je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej\n\nadresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné\nprevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu, či\ntelegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky,\npoprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát\nhmotnoprávneho úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné,\naby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu\nmožnosť spoznať jeho obsah (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15. decembra 2020,\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/73/2016 z 31. januára 2018, uznesenie najvyššieho súdu sp.\nzn. 6Cdo/20/2013 z 5. februára 2014, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28. januára\n2011).\n28. Žalovaný uviedol, že teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu\nvôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol\núčinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Rozhodujúce je objektívne\nhľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú\nprávne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním\nadresát skutočne oboznámil. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená kontaktnou adresou a doručenie\npísomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom\nsa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky\nzoznámil alebo nie. Na preukázanie doručenia výzvy je potrebné vyžadovať doklad o jej doručení, ktorým\nmôže byť aj neprevzatá zásielka adresátom v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať,\nnakoľko zásielka musí byť doručená do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 5Cdo/36/2020). Z podstaty doručovania tak pre subjekty vyplýva povinnosť zabezpečiť si v danom\nmieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Subjekt realizujúci právny úkon má tak istotu, že\ndoručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade,\nže sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti.\n29. Podľa žalovaného, v konaní bolo nesporné preukázané, že žalovaný doručoval spoločnosti\nMERCURIUS výzvu na zaplatenie sumy 2 655 513,51 eura doporučene na adresu sídla tejto spoločnosti\nuvedenú v Obchodnom registri, pričom táto spoločnosť inú adresu evidovanú nemala. Skutočnosť,\nže na odovzdávacom mieste neboli splnené podmienky na dodávanie zásielok stanovené poštovými\npodmienkami, keď na uvedenej adrese chýbalo označenie spoločnosti preukazujúce, že má na uvedenej\nadrese svoje sídlo a nenachádzala sa tam žiadna domová listová schránka označená menom tejto\nspoločnosti, do ktorej by sa zásielky jej určené doručovali, pričom spoločnosť MERCURIUS neoznámila\nSlovenskej pošte, a.s. ani kde a kto bude jej všetky poštové zásielky preberať, nemôže byť na ujmu\nžalovaného. Za obvyklých okolností mal mať adresát (spoločnosť MERCURIUS) aspoň schránku, a\nteda objektívnu možnosť sa o zásielke dozvedieť. Neprevzatá zásielka adresátom v mieste, kde mal\nfaktickú možnosť zásielku si prevziať (keby mal zriadenú schránku na prijímanie zásielok, čo však v\ndanom prípade vedome nevykonal), je preukázaním doručenia adresátovi, t. j. dôjdenia do dispozičnej\nsféry adresáta, ktorá má tiež za cieľ eliminovať účelové nepreberanie zásielok (rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/36/2020). Hoci podľa dovolateľa vrátením nedoručenej doporučenej zásielky (výzvy)\nsprávcovi ako odosielateľovi nedošlo k riadnemu doručeniu výzvy, v prípade akceptovania tohto názoru\ndovolateľa o skutočnom doručení výzvy žalovaného by k doručeniu výzvy alebo akéhokoľvek iného\núkonu spoločnosti MERCURIUS nikdy nemohlo dôjsť.\n30. Žalovaný tvrdil, že s odbornou starostlivosťou vyvinul všetko úsilie o naplnenie postupu podľa § 79\nods. 1 ZKR v súvislosti so zapísaním majetku tretej osoby, spoločnosti MERCURIUS ako záložného\ndlžníka do konkurzu vedeného na majetok úpadcu SSIM, a.s. Mal za to, že kvalifikovane vyzval\ntretiu osobu (spoločnosť MERCURIUS) na plnenie za úpadcu, čím boli splnené všetky podmienky\npre zápis majetku tretej osoby (spoločnosti MERCURIUS) do súpisu oddelenej podstaty v súlade s §\n79 ZKR, keďže výzva bola tretej osobe, spoločnosti MERCURIUS, s.r.o. doručená v súlade s teóriou\ndôjdenia. Záverom žalovaný uviedol, že žalobcom predložené otázky v dovolaní boli už dovolacím\nsúdom vyriešené, a preto žalovaný navrhol, aby najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447\npísm. f) CSP.\n31. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v rozsahu,\nv akom bolo napadnuté rozhodnutie vydané v jeho neprospech (§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429\nods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho\n\nsúdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný\nprostriedok žalobcu je potrebné ako neprípustný, a v dôsledku toho aj nedôvodný, odmietnuť.\n32. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n33. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n34. Podľa § 432 ods. 1, ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n35. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nNa to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu dovolania musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, ktoré vyplývajú z § 420, resp. § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a aby tieto dôvody\nboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431, resp. § 432 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí výlučne do právomoci\ndovolacieho súdu.\n36. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\nprávnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a\ndochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.\n2 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom\npre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne\ndovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú\nvymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n37. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a\nnáležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej\notázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho\nvyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného\nprávneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň ktorá v\nrámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ešte nebola ustálenou judikatúrou vyriešená. V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja\nprocesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania.\n38. Z obsahu dovolania najvyšší súd zistil, že dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom argumentoval tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu vychádzalo z nesprávneho vyriešenia právnych otázok (konkretizovaných v odseku\n23. odôvodnenia tohto uznesenia), ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli doposiaľ\njudikatórne ustálené.\n39. V nadväznosti na dovolateľom špecifikovanú otázku č. 1/ teda, či je prípustné na doručovanie\nvýzvy správcu adresovanej tretej osobe zabezpečujúcej záväzok úpadcu podľa § 79 ZKR aplikovať\n\nustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dovolací súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie\nvydané v predmetnom spore, a to zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/1/2022 z 25.\njanuára 2023. Konkrétne odkazuje na svoje závery vyjadrené v odseku 43. odôvodnenia predmetného\nuznesenia, v zmysle ktorých je výzva podľa § 79 ods. 1 ZKR jednostranný právny úkon správcu, ktorý\nnadobudne právne účinky vtedy, keď sa dostane do dispozičnej sféry osoby, ktorej je určený (teória\ndôjdenia). Dovolací súd vysvetlil, že pod zmieneným spojením je potrebné rozumieť objektívnu možnosť\nneprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Zároveň dovolací súd dodal, že ak\nmá byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba\naspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry), pritom nie je nevyhnutné, aby\nsa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu, stačí ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.\nV súlade s právnym názorom dovolacieho súdu vyjadreným v predmetnom rozhodnutí je tak potrebné\nvýzvu správcu na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky v zmysle § 79 ods. 1 ZKR považovať za\nhmotnoprávny úkon, pričom následkom účinnosti tohto právneho úkonu vzniká správcovi nie len právo,\nale i povinnosť zapísať majetok tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa.\nZ uvedeného právneho názoru tak objektívne vyplýva, že najvyšší súd už v zmienenom rozhodnutí\nvydanom v rámci predmetného sporu ustálil povahu výzvy podľa § 79 ods. 1 ZKR ako hmotnoprávneho\núkonu, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n40. Ako uviedol i žalovaný, vyššie zmienené zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n1Obdo/1/2022 z 25. januára 2023 bolo ako judikát č. 57 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2023, čím sa stalo súčasťou ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Z judikatúry najvyššieho súdu pritom vyplýva, že za ustálenú prax dovolacieho\nsúdu možno (okrem iného) považovať rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Tieto rozhodnutia dovolacieho súdu, označované aj ako\nzbierkové rozhodnutia, majú tzv. precedenčnú záväznosť najmä pre súdy nižších inštancií, pričom slúžia\nna zjednotenie rozhodovacej praxe súdov a zároveň platí, že súdy nižšej inštancie sa bez náležitého\nodôvodnenia od záväzného právneho názoru v nich obsiahnutého nemôžu odkloniť a pokiaľ by sa\nodkloniť napriek tomu mienili, takýto odklon musí byť v súlade s čl. 2 ods. 3 a ustanovením § 220 ods.\n3 a § 393 ods. 3 CSP dôkladne odôvodnený.\n41. Najvyšší súd poukazuje na to, že ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim\ndoručovania hmotnoprávnych úkonov, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia pôsobí prejav vôle voči\nneprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, čo\nznamená, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti\nzachytávajúcej právny úkon. Účinnosť jednostranných a adresovaných hmotnoprávnych úkonov v\nrežime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi,\na teda, že sa dostane do sféry jeho dispozície, pričom už týmto okamihom začína právny úkon\npôsobiť voči adresátovi. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v\nzmysle procesnoprávnych predpisov, keďže je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej\nosoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Podľa právnej teórie i súdnej praxe sa\nza takú možnosť považuje nie len samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,\nale aj situácie, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle do sídla adresáta alebo do jeho\npoštovej schránky, vrátane vhodenia oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresáta,\nnadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Nie\nje pritom nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, ale\npostačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Podľa teórie dôjdenia, z hľadiska pôsobenia\n(perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože v\ntakom prípade by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním\npísomností. V zmysle uvedeného sa dôjdením do sféry vplyvu príjemcu rozumie napríklad vhodenie listu\ndo schránky príjemcu alebo doručenie e-mailu na e-mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal najavo,\nže písomnosti mu možno zasielať aj elektronicky. Rozhodujúce je tak objektívne hľadisko, to znamená,\nak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, potom nastávajú právne\núčinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav vôle bez ohľadu na to, či sa s ním\nadresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces\núčinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a\nnemožno ho jednostranne odvolať. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností\núčastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho,\naby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. Okamihom doručenia\n\nzásielky do sféry adresáta dochádza k vzniku účinkov jednostranného adresovaného právneho úkonu,\npričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky oboznámil alebo nie.\n42. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov právnych vzťahov vyplýva povinnosť zabezpečiť si v\nurčenom mieste (tu na adrese sídla evidovanom v obchodnom registri) alebo prostredníctvom určenej\nosoby, prijímanie zásielok. Je neprípustné, aby adresát porušením tejto povinnosti požíval výhody\nspočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor\nkonajúcej osoby. Pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky\nadresátom, z čoho vyplýva, že právny úkon sa bude považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické\nprevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta.\n43. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné\nustanovenie, pričom právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením zabezpečuje\nspravodlivé vyvažovanie záujmov odosielateľa aj adresáta. Adresátovi právneho úkonu poskytuje\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho\núkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Na druhej strane, subjekt realizujúci právny\núkon má istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne\nnásledky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z\nnedbanlivosti. Tu je potrebné poukázať na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol\ns prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak\nsa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa\npovažuje za účinný bez ohľadu na to, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil (porovnaj\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 12. decembra 2020 zverejnený v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 [R 4/2021]).\n44. Rovnako, vo vzťahu k dovolateľom uvedenej právnej otázke č. 2/, v zmysle ktorej je potrebné ustáliť,\nči ustanovenie § 79 ods. 1 ZKR je možné vykladať tak, že správca môže zapísať majetok do súpisu, a\nteda ho aj následne speňažiť výlučne iba v prípade, keď tretia osoba zabezpečujúca záväzok úpadcu\npodľa § 79 ZKR reálne (fyzicky) prevzala výzvu podľa § 79 ods. 1 ZKR dovolací súd taktiež odkazuje\nna svoje vyššie zmienené zrušujúce uznesenie vydané v predmetnom spore, v ktorom dovolací súd\n(okrem iného) dovolateľovi poskytol odpoveď aj na túto ním predloženú právnu otázku. Výzva správcu\npodľa § 79 ods. 1 ZKR je nesporne písomným, jednostranným, adresným (adresovaným) prejavom vôle\nsprávcu smerujúcim voči tretej osobe, ktorá zabezpečuje svojím majetkom záväzok úpadcu a jej účelom\nje poskytnúť tretej osobe najskôr možnosť dobrovoľne splniť záväzok úpadcu zaplatením stanovenej\nsumy správcovi v zmysle výzvy, aby tak tretia osoba mohla predísť voči nej hroziacemu následku v\npodobe zápisu jej majetku, ktorým zabezpečuje záväzok úpadcu, do súpisu samostatnej oddelenej\npodstaty v konkurze vedenom na majetok úpadcu. Zákonná úprava daná v ustanovení § 79 ods. 1 ZKR\nvyžaduje, aby táto písomná výzva správcu na zaplatenie stanovenej sumy bola tretej osobe doručená\na bola jej poskytnutá lehota 30 dní od doručenia predmetnej výzvy na zaplatenie správcom určenej\nsumy. Táto požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle správcu určeného\ntretej osobe zabezpečujúcej záväzok úpadcu, s ktorým zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája nie\nlen oprávnenie správcu, ale zároveň jeho povinnosť zapísať majetok tretej osoby, ak táto nesplní výzvu\nsprávcu a v stanovenej lehote správcovi nezaplatí stanovenú sumu, do súpisu oddelenej podstaty toho\nzabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávku zabezpečuje. Dovolateľ vo vzťahu k druhej vymedzenej\notázke zakladá dovolaciu argumentáciu na posúdení a vyriešení otázky, či ustanovenie § 79 ods. 1\nZKR vyžaduje, že takýto prejav vôle v podobe výzvy správcu tretej osobe musí byť fakticky fyzicky\ndoručený tretej osobe ako adresátovi, teda či ho tretia osoba ako adresát musí bezpodmienečne prevziať\na oboznámiť sa s ním alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry.\n45. Najvyšší súd v reakcii na druhú dovolateľom predloženú otázku uvádza, že kým voči prítomnej\nosobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí ihneď,\nneprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí\nprejav vôle dôjsť, pričom jej nemusí byť fakticky doručený, t. j. adresátom prevzatý. Prejav vôle dôjde\nneprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno\nrozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s\nobsahom danej písomnosti oboznámi, minimálne má možnosť objektívne sa s ňou oboznámiť. Vzhľadom\nna konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom skutočne\nneprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe pritom\n\nnie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu\nmožnosť sa s prejavom vôle oboznámiť. Žalobcom tvrdená kategorická požiadavka faktického doručenia\n(reálneho prevzatia) výzvy správcu podľa § 79 ods. 1 ZKR tretej osobe, nemá zákonný podklad. Takýto\nvýklad ustanovenia § 79 ods. 1 ZKR by bez ďalšieho viedol k neudržateľnému stavu, kedy by aj\nbezdôvodné (svojvoľné) odopretie prevzatia výzvy podľa § 79 ods. 1 ZKR marilo správcovi možnosť a\nzároveň povinnosť zapísať do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa majetok vo vlastníctve\ntretej osoby, ktorú síce najskôr písomnou a zaslanou výzvou vyzval na zaplatenie ním stanovenej sumy\ns cieľom predísť následku v podobe zápisu jej majetku zabezpečujúceho záväzok úpadcu do oddelenej\npodstaty, avšak, v takomto prípade by reálne nikdy nemohla začať tretej osobe plynúť v predmetnom\nustanovení uvedená 30 dňová lehota, čo by v konečnom dôsledku malo za následok nemožnosť splnenia\npovinnosti správcu zapísať takýto majetok tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného\nveriteľa v reakcii na nezaplatenie stanovenej sumy treťou osobou.\n46. V posudzovanom prípade považuje najvyšší súd za rozhodujúce objektívne hľadisko, t. j. ak sa\npreukáže, že adresát mal reálnu možnosť sa oboznámiť s prejavom vôle, v takom prípade nastávajú\nprávne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav vôle bez ohľadu na to, či\nsa s ním adresát skutočne oboznámil (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/129/2010\nz 28. januára 2011 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 3/2011 [R 27/2011]). V nadväznosti na vyššie uvedené najvyšší súd uvádza, že všeobecnou\npožiadavkou toho, aby bolo možné považovať písomnosť za doručenú je, že adresát mal objektívnu\nmožnosť sa s ňou oboznámiť a pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje\nza doručenú nielen jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s\nobsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. keď sa prejav vôle dostane do sféry jeho dispozície.\n47. Dovolateľ v podanom dovolaní vymedzil dve právne otázky, majúc za to, že ani jedna z nich doposiaľ\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, najvyšší súd však dospel k záveru, že ani\njedna dovolateľom predložená právna otázka uvedené kritérium nespĺňa, (porovnaj napr. nález ÚS SR\nč. k. III. ÚS 312/2022-30 zo 4. augusta 2022 a uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/29/2017 z 24. januára\n2018 publikované pod číslom 71 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018) a teda nebola\nspôsobilá založiť v danom prípade prípustnosť dovolania v zmysle vymedzeného dovolacieho dôvodu.\nKeďže nebolo zistené splnenie podmienok prípustnosti dovolania podaného dovolateľom z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolací súd dovolanie v\ncelom rozsahu odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP bez toho, aby sa zaoberal posúdením\nveci vo vecno-právnej rovine. Záverom dovolací súd podotýka, že len samotná polemika dovolateľa s\nprávnym názorom konajúcich súdov nezakladá dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia podľa\n§ 421 ods. 1 CSP.\n48. V dovolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu proti žalobcovi ako dovolateľovi vznikol nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady\ntrov dovolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správca konkurznej podstaty tretej osoby (vlastníka nehnuteľností zabezpečujúcich záväzok iného úpadcu) sa vylučovacou žalobou, alternatívne žalobou o zaplatenie, domáhal vylúčenia nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty v konkurze iného úpadcu s tým, že výzva správcu podľa § 79 ods. 1 ZKR nebola tretej osobe skutočne doručená, keďže doporučená zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Po skoršom zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu (publikovanom ako R 57/2023), ktoré vylúčilo použitie fikcie doručenia podľa CSP a označilo výzvu za hmotnoprávny úkon doručovaný podľa teórie dôjdenia, súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože výzva bola zaslaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri, kde tretia osoba nemala schránku ani určenú osobu na preberanie zásielok, a tak sa dostala do jej dispozičnej sféry. Dovolateľ vymedzil podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP otázky, či sa na výzvu podľa § 79 ZKR vzťahuje § 45 ods. 1 OZ a či § 79 ods. 1 ZKR vyžaduje reálne prevzatie výzvy. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, lebo obe otázky už vyriešil vo svojom zrušujúcom uznesení v tej istej veci, ktoré je súčasťou ustálenej praxe, a kategorická požiadavka fyzického prevzatia výzvy nemá zákonný podklad.", "pravna_veta": "Výzva správcu tretej osobe zabezpečujúcej záväzok úpadcu podľa § 79 ods. 1 ZKR je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, na ktorého doručenie sa vzťahuje § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (teória dôjdenia): výzva je účinná okamihom, keď sa dostane do dispozičnej sféry tretej osoby, t. j. keď táto mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, bez ohľadu na to, či ju skutočne prevzala. Požiadavka faktického (fyzického) prevzatia výzvy nemá zákonný podklad; opačný výklad by umožnil tretej osobe odopretím prevzatia zmariť začiatok plynutia 30-dňovej lehoty a tým aj povinnosť správcu zapísať jej majetok do súpisu oddelenej podstaty. Právna otázka, ktorú dovolací súd už vyriešil v zrušujúcom uznesení vydanom v tej istej veci a ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí, nie je otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.", "ustanovenia": ["§ 79 ods. 1 ZKR", "§ 45 ods. 1 OZ", "§ 196 ZKR", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 ods. 1 a 2 CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 220 ods. 3 CSP", "§ 393 ods. 3 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoKR/66/2025", "guid": "8b2f6bd1-ea80-4066-95b5-fd762de8dcb1:2b2cd55e-b8d7-454d-b841-dd794800c264", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["výzva správcu tretej osobe", "teória dôjdenia", "doručovanie hmotnoprávnych úkonov", "súpis oddelenej podstaty", "vylučovacia žaloba", "prípustnosť dovolania", "ustálená rozhodovacia prax", "zabezpečený veriteľ"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}