{"guid": "786046e8-8fba-47dd-8f04-5bdd38500091:483916ef-09e0-4635-aa9a-84f0e5205e18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7117213556.1", "spisova_znacka": "3ObdoK/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ObdoK/1/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 3ObdoK/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:7117213556.1", "identifikacne_cislo": "7117213556", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/483916ef-09e0-4635-aa9a-84f0e5205e18", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7117213556.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7117213556.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7117213556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3ObdoK/1/2025\n7117213556\n29. 04. 2026\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2026:7117213556.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v spore žalobkyne: JUDr.\nMelánia Burdová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu D. P., narodený XX. E. XXXX, bytom D., so\nsídlom kancelárie správcu Hraničná 2, Košice, zastúpená JUDr. Martin Friedrich, advokát, so sídlom\nFrantiškánska 5, Košice, proti žalovanému: D. U., narodený XX. D. XXXX, bytom R., zastúpený JUDr.\nBeáta Kolcunová, advokátka, so sídlom Teplická 3, Poprad, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,\nvedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26Cbi/12/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach z 25. apríla 2024, č. k. 2CoKR/22/2023-776, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 12. mája 2023 č. k.\n26Cbi/12/2017-693 vo výroku I. určil, že kúpna zmluva z 25. mája 2011, ktorou úpadca previedol\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie D., obec\nD., okres J., stavba, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dvojbytový rodinný dom, súpisné číslo\nXXX, stojaci na parcele č. XXX/XX a s tým súvisiacim bytom č. X na prvom poschodí predmetného\nrodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k celku nehnuteľnosti na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu, a bytom č. X na druhom\nposchodí predmetného rodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k\ncelku nehnuteľnosti na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu a\nnehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. vedenom pre katastrálne územie D., obec D., okres J., parcely\nregistra „C\", parcelné číslo XXX/XX vo výmere 856 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné č. XXX/XX\no výmere 165 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria za kúpnu cenu vo výške 1 euro, je voči\nkonkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Okresným súdom Košice I pod sp. zn.\n26K/12/2016 právne neúčinná. Vo výroku II. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný do 15\ndní od právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne\núzemie D., obec D., okres J., stavba, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dvojbytový rodinný dom,\nsúpisné č. XXX, stojaci na parcele č. XXX/XX . a s tým súvisiaci byt č. X na prvom poschodí predmetného\nrodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k celku nehnuteľnosti na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu a byt č. X na druhom\nposchodí predmetného rodinného domu a podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu jedna polovica k\ncelku nehnuteľnosti na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného rodinného domu,\na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie D., obec D., okres J., parcely\nregistra „C\", parcelné č. XXX/XX., o výmere 820 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné č. XXX/XX,\no výmere 165 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/XX o výmere 36 m2,\ndruh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vo výroku III. súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti\n\nžalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu\n10. mája 2017 domáhala určenia, že Kúpna zmluva z 25. mája 2011 (ďalej len „Kúpna zmluva\"), ktorou\núpadca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne\núzemie D., obec D., a nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie D.,\nobec D., za kúpnu cenu 1 euro, je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu\nOkresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/12/2016 právne neúčinná a zároveň žiadal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku predmetné nehnuteľnosti vypratať.\n1.2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 22. novembra 2019 č. k. 26Cbi/12/2017-455\nžalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania podaného\nžalobkyňou Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd\") uznesením zo 7. októbra 2020 č. k.\n4CoKR/22/2020-513 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa\nnezaoberal dostatočne okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o tom, že dlžník konal s úmyslom ukrátiť svojich\nveriteľov ako aj vedomosťou žalovaného o okolnostiach, za ktorých došlo k uzavretiu právneho úkonu\ndlžníka.\n1.3. Súd prvej inštancie na podklade tvrdení sporových strán a vykonaného dokazovania konštatoval, že\nmedzi sporovými stranami nebolo sporné, že konkurzné konanie voči D. P. začalo uznesením Okresného\nsúdu Košice I z 25. apríla 2016 sp. zn. 26K/12/2016 a že uznesením Okresného súdu Košice I z 11.\njúla 2016 sp. zn. 26K/12/2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu D. P. a do funkcie správcu\nbola ustanovená JUDr. O. P.L., ktorú neskôr nahradil správca KRÁLIK & PARTNERS, konkurzy a\nreštrukturalizácie k.s. a napokon JUDr. E. T.. Medzi sporovými stranami nebola sporná ani skutočnosť\nuzatvorenia Kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim a kúpna cena\nnehnuteľností vo výške 1 euro. Dohodnutá kúpna cena vychádzala zo skutočnosti, že v čase uzavretia\nKúpnej zmluvy boli prevádzané nehnuteľnosti zaťažené exekučnými záložnými právami v prospech\ntretích osôb, ktoré boli špecifikované v čl. IV. Kúpnej zmluvy. Pohľadávky jednotlivých veriteľov voči\ndlžníkovi D. P. boli za dlžníka uspokojené žalovaným. V čl. IV. Kúpnej zmluvy boli uvedené záložné práva\nviaznuce na prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, Lamačská\ncesta 8, 833 04 Bratislava a v prospech OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova ul. 5, 813 54 Bratislava,\nako aj exekučné konania v prospech tretích osôb vyplývajúce z exekučných konaní vedených pod č.: Ex\n- 2387/2009 v prospech DOKA Slovakia Debniaca technika, s.r.o., Ex 0193/09 v prospech spoločnosti\nMETALEX a.s., Ex 218/2010 v prospech spoločnosti JADIMEX s.r.o. a v prospech R. P., Ex 252/10\nv prospech Inšpektorátu práce Košice, Ex 1611/09 v prospech Hilti Slovakia, s.r.o., Ex 1723/2010 v\nprospech spoločnosti FARESIN SK, a.s. Pohľadávky voči D. P. boli uspokojené kupujúcim D. U., preto\nmalo prísť k zrušeniu a výmazu uvedených obmedzení na príslušných LV č. XXX a č. XXX. Medzi\nsporovými stranami rovnako nebolo sporné, že Znaleckým posudkom č. 34/2008 znalca Ing. D. P. z\n10. apríla 2008 bola cena predmetných nehnuteľností stanovená na 4 200 000,- Sk (139 414,46 eura).\nRovnako nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaný vysporiadal záväzky dlžníka vo vzťahu\nku ktorým, boli zriadené exekútorské záložné práva, a to buď uspokojením namiesto dlžníka alebo\nnadobudnutím od pôvodných veriteľov. Dlžník D. P. uzatvoril zmluvy o úvere so Štátnym fondom rozvoja\nbývania a s OTP Banka Slovensko, a.s. a dlžník (D. P.) a žalovaný uzatvorili s OTP Banka Slovensko,\na.s. Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere. Spornou nebola ani skutočnosť, že OTP Banka Slovensko, a.s. si\nprihlásila svoju pohľadávku do konkurzného konania voči dlžníkovi.\n1.4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nebolo medzi sporovými stranami sporné, že žalovaný nie\nje spriaznenou osobou dlžníka D. P. a Kúpna zmluva bola uzatvorená počas piatich rokov pred začatím\nkonkurzného konania, preto bola splnená podmienka možnosti odporovania právnemu úkonu podľa §\n60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR\"). V súlade so zoznamom pohľadávok z konkurzu mal\ndlžník v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy okrem veriteľov, ktorí boli uspokojení žalovaným aj ďalších\nveriteľov, ktorých pohľadávky neboli zabezpečené a ani uspokojené a boli prihlásené do konkurzu. Z\nuvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že namietaný právny úkon je právnym úkonom,\nktorým dlžník D. P. ukrátil svojich veriteľov.\n1.5. Vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,\nže úpadca síce v konaní tvrdil, že žalovaný uhradil, resp. vysporiadal všetky jeho záväzky, o ktorých\nmali vedomosť v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy, z obsahu spisu ale vyplýva, že dlžník mal aj\nďalších veriteľov, ktorí evidovali splatné pohľadávky voči dlžníkovi v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy.\nUvedená skutočnosť vyplynula zo zoznamu pohľadávok zostaveného správcom, na základe jednotlivých\n\nprihlášok. Tvrdenie dlžníka, že nemal vedomosť o ďalších svojich záväzkoch je zjavne nepravdivé a\núčelové, keďže z pripojeného vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-1382/MK-SN-2015 vyplýva, že\ndlžník bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 18. mája 2011, č. k. 5T/89/2011-384 uznaný\nza vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 3 Trestného zákona, pretože\nako podnikateľ fyzická osoba neodviedol poistné za zamestnancov Sociálnej poisťovni, a to za mesiace\n3/2008 až 12/2008, spolu vo výške 3 578,77 eura, zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa,\na.s. za mesiac január až november 2008 vo výške 999,86 eura, zdravotnej poisťovni Dôvera, zdravotná\npoisťovňa, a.s. za mesiac júl 2006 až december 2008 vo výške 1 289,46 eura a zdravotnej poisťovni\nUNION, zdravotná poisťovňa, a.s., za mesiac august 2007 až november 2008 vo výške 215,99 eura,\nnapriek tomu, že v čase splatnosti reálne disponoval prostriedkami na jeho úhradu. Trestný rozsudok\nnadobudol právoplatnosť 18. mája 2011, teda sedem dní pred uzatvorením spornej Kúpnej zmluvy z\n25. mája 2011. Dlžník preto musel byť uzrozumený, že uzatvorením Kúpnej zmluvy za odplatu 1 euro,\nukráti pohľadávky týchto veriteľov. Dlžník preto jednoznačne uzatvoril spornú Kúpnu zmluvu v úmysle\nukrátiť svojich veriteľov, a to najmä tých veriteľov, ktorí evidovali pohľadávky voči dlžníkovi na daniach\na poistnom na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré boli prihlásené do konkurzu. Súd prvej inštancie\nsúčasne poukázal na skutočnosť, že dlžník a žalovaný pristúpili k vysporiadaniu najmä tých pohľadávok,\nktoré viedli k zrušeniu exekučných blokácií na prevádzaných nehnuteľnostiach, čo prakticky umožnilo\nsamotný prevod sporných nehnuteľností na žalovaného.\n1.6. Vo vzťahu k pohľadávkam Štátneho fondu rozvoja bývania a OTP Banka Slovensko, a.s., súd prvej\ninštancie uviedol, že z predloženého zoznamu prihlásených pohľadávok vyplýva, že títo záložní veritelia\nnepodali prihlášky svojich pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote, preto podľa § 28 ods. 4 ZKR\nsa na ich zabezpečovacie právo v konkurze neprihliada. Tvrdenie o splatení jedného z dvoch záväzkov\nvoči OTP Banka Slovensko, a.s. nebolo súdu preukázané žiadnymi dôkazmi.\n1.7. Súd prvej inštancie sa následne zameral na skúmanie vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka\nukrátiť svojich veriteľov, pričom konštatoval, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemusel smerovať\nvoči konkrétnym osobám, ktoré mali voči nemu pohľadávku, ale postačí, ak sa bude tvrdiť a ak sa\npreukáže, že druhá strana musela v čase právneho úkonu vedieť, že dlžník má aspoň jednu nesplatenú\npohľadávku a že dlžník urobil právny úkonu v úmysle zmariť jej uspokojenie. Odvolací súd v zrušujúcom\nrozhodnutí uviedol, že žalovaný mal vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, vedel aj o ďalších\nzáväzkoch dlžníka, ktoré neboli uvedené v Kúpnej zmluve, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa finančnej\nkondície úpadcu a jeho záväzkov zároveň bolo možné zistiť aj z online verejne prístupných databáz,\na to minimálne z internetových databáz dlžníkov Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk, zdravotných\npoisťovní, platiteľov DPH na internetovej stránke Finančnej správy www.financnasprava.sk a bolo možné\npreveriť stav exekučných konaní na https://obcan.justice.sk/vstup/exekucie. Odvolací súd súčasne\nuviedol, že z výpovede dlžníka vyplynulo, že vzhľadom na informovanosť žalovaného (sprístupnenie\núčtovníctva dlžníka), si žalovaný musel byť vedomý ukrátenia ostatných (neuspokojených) veriteľov.\nŽalovaný totiž neuzatvoril Kúpnu zmluvu z dôvodu zabezpečenia svojho bývania, resp. realizácie\ninvestičnej príležitosti, ale z dôvodu uspokojenia (zabezpečenia) svojej pohľadávky, ktorú evidoval voči\ndlžníkovi, pričom si musel byť vedomý, že sa tak udeje na úkor iných veriteľov, ktorí evidovali v čase\nuskutočnenia právneho úkonu voči dlžníkovi splatné pohľadávky, ktoré zároveň neboli vysporiadané.\nSúd prvej inštancie poukázal aj na zápisnicu z výsluchu z 18. decembra 2015 v konaní ČVS: ORP-1382/\nMK-SN-2015, kde žalovaný uviedol, že voči úpadcovi evidoval pohľadávku 10 000,- eur. Keďže sa\nchcel dostať k financiám od úpadcu, potreboval odkúpiť všetky pohľadávky, aby bol 100 % vlastníkom\npohľadávok a mohol tak zabezpečiť svoje nároky na nehnuteľnosť. Úpadcovi pritom umožnil bývať v\nrodinnom dome tri až štyri roky, kým si nevyrieši svoju finančnú situáciu a dohodli sa, že nebude platiť\nnájom, iba výdavky ohľadne domu. Dňa 17. decembra 2015 bol odhlásiť úpadcu z adresy trvalého pobytu\nD.. V zápisnici z výsluchu z 11. decembra 2015 v konaní ČVS: ORP-1382/MK-SN-2015 úpadca taktiež\nuviedol, že sa so žalovaným dohodol, že po splatení všetkých záväzkov, ktoré za neho odkúpil žalovaný,\nbude možné predmetný dom odkúpiť naspäť. Zároveň uviedol, že spláca náklady spojené s bývaním v\npredmetnom dome, kde ostal bývať s rodinou.\n1.8. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že predmetný právny\núkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom tento úmysel musel byť druhej\nstrane (žalovanému) známy. Súd prvej inštancie preto určil, že Kúpna zmluva, ktorou úpadca previedol\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného, je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom\nna majetok úpadcu Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/12/2016 právne neúčinná.\n\n2. Odvolací súd rozsudkom z 25. apríla 2024 č. k. 2CoKR/22/2023-776 vo výroku I. potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vo výroku II. žalobkyni priznal proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n2.1. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolanie žalovaného považoval za\nnedôvodné. Z obsahu súdneho spisu, a to prihlášok pohľadávok veriteľov do konkurzu úpadcu a\npripojeného trestného spisu podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že úpadca mal veriteľov so splatnými\npohľadávkami v čase realizácie napádaného právneho úkonu. Žalovaný ani netvrdil, že vo vzťahu\nk verejnoprávnym pohľadávkam príde k ich úplnému uspokojeniu v konkurze úpadcu. Súd prvej\ninštancie správne poukázal na skutočnosť, že úpadca bol pred uzatvorením Kúpnej zmluvy v trestnom\nkonaní odsúdený za neodvedenie poistného, teda si musel byť vedomý týchto splatných pohľadávok.\nÚpadca pri svojom výsluchu potvrdil, že žalovaného informoval o všetkých jeho veriteľoch, podrobne\nho oboznámil s účtovníctvom, resp. spolu vyhľadávali a oslovovali jednotlivých veriteľov úpadcu.\nŽalovaný teda mal prehľad o stave záväzkov úpadcu a jeho veriteľoch a vzhľadom na to, že išlo aj\no verejnoprávnych veriteľov, ich existencia vyplývala aj z verejne dostupných registrov a evidencií, s\nktorými sa žalovaný mal možnosť oboznámiť. Keďže prišlo k prevodu nehnuteľností za kúpnu cenu 1\neuro, ktorá zjavne nemohla slúžiť na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu a zároveň prišlo k\nzániku iba niektorých dlhov úpadcu, resp. uspokojeniu iba niektorých veriteľov úpadcu, čoho si úpadca\na žalovaný museli byť vedomí, Kúpna zmluva predstavuje podľa odvolacieho súdu odporovateľný\nprávny úkon, ktorý úpadca uskutočnil v úmysle ukrátiť ďalších veriteľov a tento úmysel byť žalovanému\nznámy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uskutočnil tento úkon práve za účelom\ndosiahnutia uspokojenia svojej pohľadávky, o čom podľa odvolacieho súdu svedčilo aj to, že úpadca aj\nnaďalej býval v predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd zároveň poukázal na skutočnosť, že samotný\nžalovaný v trestnom konaní pri svojom výsluchu uviedol, že ak úpadca uhradí jeho pohľadávky, prevedie\nna neho späť predmetné nehnuteľnosti. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožnil so závermi\nsúdu prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania žalovaný\nvymedzil vadou podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP\") a nesprávnym právnym posúdením veci v spojení s dôvodom\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je podľa dovolateľa príliš formalistické, vnútorne\nrozporné a nepresvedčivé. Odvolací súd podľa žalovaného vec právne posúdil aj podľa § 58 ZKR, v\nktorom je upravené odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, pri ktorom naplnenie\nskutkovej podstaty predpokladá celkom odlišnú situáciu, a to bezodplatný alebo odplatný právny úkon\nbez primeraného protiplnenia, ak tento úkon spôsobil úpadok dlžníka. Žiadna z uvedených skutočností\nale nebola predmetom dokazovania a žalobkyňa sa vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu voči\nveriteľom podľa § 58 ZKR ani nedomáhala a nenavrhovala ani zmenu žaloby. Pokiaľ súd prvej inštancie\nrozhodoval o neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ods. 1\nZKR a odvolací súd rozhodoval o neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa §\n58 ods. 1 ZKR, a to bez toho, aby bola pripustená zmena žaloby, odvolací súd rozhodoval o niečom,\nčo ani nebolo predmetom žaloby. Odvolací súd preto zaťažil konanie vadou a nesprávnym procesným\npostupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n3.2. Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa dovolateľa zároveň odôvodnené nedostatočne a\nnepresvedčivo. Odvolací súd sa nezaoberal špecifickými námietkami vo vzťahu k vedomosti dovolateľa o\númysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľov. Súdy nižšej inštancie konštatovali, že úpadca bol pred uzatvorením\nKúpnej zmluvy v trestnom konaní odsúdený za neodvedenie poistného, musel si byť teda vedomý\ntýchto splatných pohľadávok. Dovolateľ ale nebol v trestnom konaní úpadcu procesnou stranou\noprávnenou oboznámiť sa s výsledkom trestného konania. Závery odvolacieho súdu sú podľa dovolateľa\nnepresvedčivé a protichodné, keď na jednej strane odvolací súd konštatuje, že bolo preukázané, že\ndovolateľ s úpadcom vyhľadávali a oslovovali jednotlivých veriteľov a na druhej strane konštatuje, že\nžalovaný mal vedomosť o ukrátení jednotlivých veriteľov úpadcu.\n3.3. K dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s dôvodom prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, žalovaný poukázal na záver súdov nižšej inštancie, že\nveritelia Slovenská konsolidačná a.s., Slovenská republika - daňový úrad Košice a Sociálna poisťovňa so\nsídlom v Bratislave, boli veriteľmi úpadcu s pohľadávkami prihlásenými do konkurzného konania, pričom\nčasť ich pohľadávok vznikla pred uzatvorením Kúpnej zmluvy z 25. mája 2011, pri ktorom sa súdy ale ani\n\nv jednom prípade nezaoberali skutočným rozsahom pohľadávok veriteľov úpadcu existujúcich v čase\nsporného právneho úkonu prevodu nehnuteľnosti a zároveň prípadným ostatným majetkom, ktorým v\ntom čase úpadca mohol disponovať a ktorý by prípadne mohol slúžiť na uspokojenie veriteľov v rozsahu\nexistujúcich záväzkov.\n3.4. Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že zoznam dlžníkov vedený zdravotnými poisťovňami v\nzmysle § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002\no poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase uzatvorenia spornej Kúpnej zmluvy\nneexistoval. V prípade veriteľa Slovenská republika - daňový úrad Košice podľa § 52 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 1. januára 2011, Finančné riaditeľstvo vypracúvalo zoznamy daňových dlžníkov podľa\nstavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla\nu fyzickej osoby 17 000,- eura. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ale podľa dovolateľa\nnevyplýva záver o výške daňového nedoplatku úpadcu a teda ani skutočnosť, či jeho prípadný daňový\nnedoplatok, ak vôbec existoval v čase podpisu Kúpnej zmluvy, bol zverejnený v zozname. V prípade\nsociálnej poisťovne dovolateľ poukázal na výlučne informatívny charakter zoznamu dlžníkov. K zriadeniu\nRegistra exekúcií podľa § 211a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\nprišlo až v roku 2016. Dovolateľ zároveň poukázal na požiadavku plurality veriteľov známych v čase\nuskutočnenia právneho úkonu.\n3.5. Dovolateľ zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. V\ndanom prípade existuje hrozba ťažko napraviteľnej ujmy, keď nútený výkon rozhodnutia bude mať za\nnásledok výkon dražby na uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní úpadcu a reparácia vzťahov by\nbola dosiahnuteľná len s nepomernými ťažkosťami.\n4. K dovolaniu žalovaného doručila súdu vyjadrenie žalobkyňa. Tvrdenie žalovaného, že odvolací\nsúd rozhodoval o neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1\nZKR nemá podľa žalobkyne žiadnu oporu v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd\nposudzoval skutkový stav len v kontexte § 60 ZKR. Skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí s tým, ako\nodvolací súd právne posúdil skutkový stav, nemôže predstavovať zásah do jeho práva na spravodlivý\nproces. Odvolací súd podľa žalobkyne konzistentne zodpovedal všetky relevantné otázky z pohľadu\nnaplnenia znakovej skutkovej podstaty § 60 ZKR, čím dodržal štandard práva na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobkyňa\npoukázala na skutočnosť, že dovolacia argumentácia o neexistencii verejných registrov dlžníkov ku\ndňu uzavretia Kúpnej zmluvy je z pohľadu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na) CSP irelevantným argumentom, ide totiž o skutkové tvrdenie. Ak by aj toto skutkové tvrdenie\nžalovaného bolo správne, úpadca opakovane uvádzal, že žalovaný vedel o každom jednom veriteľovi,\nrelevantné pohľadávky boli verejnoprávneho charakteru a vyplývali z daňových priznaní úpadcu a\nboli zaevidované v účtovníctve úpadcu. Žalobkyňa najvyššiemu súdu navrhuje dovolanie žalovaného\nodmietnuť, alternatívne zamietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu\nzastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel\nk záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.\n6. Žalovaný namieta vnútornú rozpornosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu,\na to najmä s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd mal rozhodovať podľa § 58 ZKR, pričom\nžalobkyňa sa vyslovenia neúčinnosti podľa § 58 ZKR ani nemala domáhať. Dovolateľ zároveň v\nrámci namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že dovolateľ nebol procesnou stranou v\ntrestnom konaní úpadcu, preto nemohol mať vedomosť o výsledkoch trestného konania, odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto smere nepresvedčivé. Zároveň mal odvolací súd na jednej\nstrane konštatovať, že dovolateľ s dlžníkom vyhľadávali a oslovovali jednotlivých veriteľov, ale na\ndruhej strane mal mať žalovaný vedomosť o ukrátení jednotlivých veriteľov dlžníka. Uvedené nedostatky\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu podľa dovolateľa napĺňajú dôvod prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP.\n7. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným\npožiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci\nuplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP (m. m. IV. ÚS 154/2020, IV. ÚS 447/2020,\nI. ÚS 570/2020). Keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom prostriedku sporovej strany nevysporiada\n\ns právne relevantnou argumentáciou sporovej strany adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje\nirelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. III. ÚS 402/08, IV. ÚS 279/2018).\n8. Najzásadnejšou dovolacou námietkou žalovaného v časti venujúcej sa dôvodu prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP je námietka, podľa ktorej odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie)\nna právne posúdenie veci aplikoval § 58 ZKR, teda ustanovenie upravujúce odporovanie právneho\núkonu bez primeraného protiplnenia. Najvyšší súd k tejto dovolacej námietke žalovaného poukazuje na\nskutočnosť, že zo žiadnej časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že by odvolací súd\nna právne posúdenie veci aplikoval § 58 ZKR. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu dovolateľom\ntvrdený právny záver nevyplýva ani implicitne. Odvolací súd jedine v odseku 49. odôvodnenia rozsudku\npoukázal na právnu úpravu jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti právnym úkonov, ktorá\nsa nachádza v ustanoveniach § 58 až § 61 ZKR. Z uvedenej všeobecnej konštatácie, ale nie je\nmožné vyvodiť, že by namietaný právny úkon odvolací súd posúdil ako právny úkon bez primeraného\nprotiplnenia v zmysle § 58 ZKR. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zdôraznil tie zistené\nskutkové okolnosti, že k prevodu nehnuteľností prišlo za kúpnu cenu 1 euro a zároveň prišlo k zániku iba\nniektorých dlhov dlžníka, čoho si dlžník a žalovaný museli byť vedomí. Podstatnou bola aj tá skutočnosť,\nže žalovaný tento právny úkon s dlžníkom uskutočnil za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, ktorú\nmal voči dlžníkovi.\n9. Z odôvodnenia rozhodnutia poskytnutého odvolacím súdom preto jednoznačne vyplýva, že odvolací\nsúd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdu prvej inštancie, pritom sám\npoukázal na § 60 ods. 1 a 3 ZKR. Pri ukracujúcom právnom úkone v zmysle § 60 ZKR právna úprava\nmylne vyvoláva dojem, že na rozdiel od ostatných skutkových podstát vymedzených v § 58 až § 61\nZKR, sa len pri ukracujúcom právnom úkone vyžaduje ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, pritom\nv zmysle § 57 ods. 4 ZKR je prvok ukrátenia uspokojenia aspoň jednej z prihlásených pohľadávok\nniektorého z veriteľov dlžníka nevyhnutnou podmienkou každej odporovateľnosti právnemu úkonu v\nzmysle § 58 až § 61 ZKR (s relativizáciou v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR).\n10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi\ndlžníkom a žalovaným, pri ktorej kúpna cena za nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 1 euro, aj napriek\nzániku viacerých záväzkov dlžníka v dôsledku plnenia žalovaným, predstavovala právny úkon, pri ktorom\nprišlo k ukráteniu tých veriteľov, ktorí uspokojení neboli. Najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ by prišlo k\nzaplateniu trhovej kúpnej ceny za nadobúdané nehnuteľnosti, dlžník by mal možnosť pomerne (aj keď len\nčiastočne) uspokojiť všetkých svojich veriteľov. Uvedeným postupom pri predaji nehnuteľnosti tak prišlo\nk vynechaniu jednotlivých súdmi nižšej inštancie zistených veriteľov dlžníka, ktorí neboli z kúpnej ceny\nz predaja nehnuteľností uspokojení vôbec. Aj napriek skutočnosti, že pred uzatvorením Kúpnej zmluvy\nprišlo k uspokojeniu viacerých veriteľov dlžníka, čomu zodpovedala aj konštatácia v Kúpnej zmluve,\nsamotný spôsob uzatvorenia Kúpnej zmluvy a dohoda o kúpnej cene zapríčinil, že ďalší veritelia dlžníka\nboli ukrátení.\n11. Najvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že dovolacia námietka žalovaného\nspočívajúca v tvrdení, že odvolací súd mal Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi dlžníkom a žalovaným\nposúdiť ako právny úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ZKR, je nedôvodná. Odvolací\nsúd zhodne so súdom prvej inštancie namietaný právny úkon posúdil podľa § 60 ZKR ako ukracujúci\nprávny úkon a v súlade s týmto právnym posúdením veci je aj odvolacím súdom poskytnuté odôvodnenie\nrozhodnutia.\n12. Dovolateľ ďalej namieta, že nebol účastníkom trestného konania dlžníka, nebol preto oprávnený sa\noboznámiť s výsledkom trestného konania a závery odvolacieho súdu sú nepresvedčivé a protichodné,\nkeď odvolací súd napriek preukázanej snahe dlžníka a žalovaného o vyhľadávanie veriteľov konštatoval,\nže žalovaný mal vedomosť o ukrátení jednotlivých veriteľov dlžníka.\n13. Najvyšší súd k tejto dovolacej námietke žalovaného uvádza, že namietanú protichodnosť záverov\nodvolacieho súdu nezistil. Samotná skutočnosť, že dlžník a žalovaný vyhľadali a oslovili niektorých z\nveriteľov dlžníka, nevylučuje tú skutočnosť, že ostatných veriteľov dlžníka neoslovili a pohľadávky týchto\nveriteľov tak neboli uspokojené pri predaji nehnuteľností dlžníka. Dovolací súd rozumie argumentácii\ndovolateľa, ktorou dovolateľ chcel zrejme zdôrazniť, že mal záujem vysporiadať záväzky dlžníka,\n\nuvedené ale nič nemení na zistenej skutočnosti, že niektorí veritelia dlžníka zostali neuspokojení a dlžník\no tom mal vedomosť, konal s úmyslom ukrátiť niektorých svojich veriteľov a žalovaný o tomto úmysle\nvedel alebo musel vedieť. Najvyšší súd zároveň poukazuje na súdom prvej inštancie zistené skutočnosti,\nže dlžník a žalovaný pristúpili k vysporiadaniu najmä tých pohľadávok, ktoré viedli k zrušeniu exekučných\nzáložných práv na prevádzaných nehnuteľnostiach, čo umožnilo samotný prevod nehnuteľností na\nžalovaného.\n14. Vo vzťahu k namietaným výsledkom trestného konania dlžníka, o ktorých žalovaný tvrdí, že k nim\nnemal prístup, najvyšší súd poukazuje na závery súdov nižšej inštancie, v zmysle ktorých samotná\nskutočnosť vedenia trestného konania bola súdmi nižšej inštancie vyhodnocovaná vo vzťahu k úmyslu\ndlžníka ukrátiť svojich veriteľov (ods. 55 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Samotný dlžník\nnásledne v konaní potvrdil, že žalovaného informoval o všetkých svojich veriteľoch a podrobne ho\noboznámil so svojim účtovníctvom, žalovaný preto mal prehľad o stave záväzkov dlžníka a jeho\nveriteľoch, čomu zodpovedá záver súdov nižšej inštancie, že mu úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľ\nbol alebo musel byť zrejmý. Odvolací súd zároveň podporne poukázal na existenciu verejne dostupných\nregistrov a evidencií, v ktorých si žalovaný mohol overiť existenciu verejnoprávnych záväzkov dlžníka.\n15. Dovolací súd preto konštatuje, že ani ďalšie dovolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé založiť\nprípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n16. Dovolateľ pri dovolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia veci namieta tú skutočnosť, že\nsúdy nižšej inštancie sa nezaoberali skutočným rozsahom pohľadávok veriteľov dlžníka existujúcich\nv čase uskutočnenia sporného právneho úkonu a prípadným ostatným majetkom, ktorý mohol slúžiť\nna uspokojenie veriteľov v rozsahu existujúcich záväzkov. Zároveň namieta neexistenciu verejne\nprístupných registrov a evidencií v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu.\n17. Za nesprávne právne posúdenie veci je potrebné považovať chybnú aplikácia práva na zistený\nskutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery.\n18. Vo vzťahu k tejto dovolacej námietke najvyšší súd uvádza, že nezodpovedá vymedzeniu dovolacieho\ndôvodu v zmysle § 432 ods. 1 a 2 CSP. Namietaný rozsah vykonaného dokazovania, namietané\nnevysporiadanie sa s tvrdeniami sporovej strany, ako ani nesprávne skutkové zistenia ohľadom verejne\nprístupných registrov a evidencií, nepredstavujú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Z\nuvedeného dôvodu nie je možné konštatovať prípustnosť dovolania žalovaného a dovolanie by v tejto\nčasti bolo potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP, keďže dovolanie nie je vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 432 CSP.\n19. Najvyšší súd nad rámec vyššie uvedeného záveru konštatuje, že aj pokiaľ by uvedené námietky\nposúdil ako námietky nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu v zmysle § 420 písm. f) CSP\n(vzhľadom na uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu žalovaným v ostatnej časti dovolania), nedospel by k\nzáveru o prípustnosti a dôvodnosti dovolania žalovaného. Vo vzťahu k dovolacej námietke, podľa ktorej\nsúdy nižšej inštancie neskúmali rozsah záväzkov dlžníka v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu\na jeho ostatného majetku, dovolací súd poukazuje na odseky 30. a 40. odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie poukázal na zoznam pohľadávok, z ktorého vyplynulo, že časť pohľadávok\nveriteľov Slovenská konsolidačná, a.s., Slovenská republika - daňový úrad Košice a Sociálna poisťovňa,\nktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzného konania, vznikla pred uzavretím Kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k\nskúmaniu majetku dlžníka v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu súd prvej inštancie vychádzal\nzo zistených skutočností, že dlžník mal v čase uskutočnenia sporného právnu úkonu viacerých veriteľov,\nktorým neplnil a ktorí svoje pohľadávky voči dlžníkovi vymáhali v exekučných konaniach (nehnuteľnosti\ndlžníka boli zaťažené exekučnými záložnými právami) a zároveň existovali ďalší veritelia dlžníka, ktorí\nneboli pri predaji nehnuteľností dlžníka uspokojení. V čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy tak dlžník mal\nviacerých veriteľov s pohľadávkami po splatnosti, voči ktorým svoje záväzky neplnil a voči dlžníkovi boli\nvedené viaceré exekučné konania, z čoho žalobkyňa vyvodzovala, že dlžník bol v úpadku. Za takto\nzistených skutkových okolností súd prvej inštancie následne konštatoval, že vzhľadom na preukázanú\nexistenciu týchto ďalších veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky uspokojené pri predaji nehnuteľností\ndlžníka neboli a následne boli prihlásené do konkurzu, sporným právnym úkonom prišlo k ukráteniu\n\nveriteľov dlžníka. Dlžník uzatvoril so žalovaným Kúpnu zmluvu, ktorou previedol svoj nehnuteľný majetok\nv hodnote minimálne 139 414,46 eura za kúpnu cenu 1 euro, čím prišlo k preukázateľnému zmenšeniu\nmajetku dlžníka. Súdy nižšej inštancie v nadväznosti na zistené skutkové okolnosti dospeli k záveru,\nže žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a sporným právnym úkonom prišlo k takému zmenšeniu\nmajetku dlžníka, v dôsledku ktorého bolo ukrátené uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorí si prihlásili svoje\npohľadávky do konkurzu.\n20. Najvyšší súd je v dovolacom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§\n442 CSP) a nie je oprávnený zistený skutkový stav prehodnocovať. Preto otázka skutkových zistení\nmôže byť predmetom dovolacieho konania len výnimočne, a to v prípadoch arbitrárneho hodnotenia\ndôkazov alebo extrémnej nelogickosti odôvodnenia rozhodnutia vzhľadom na preukázané skutkové a\nprávne skutočnosti. Dovolací súd konštatuje, že o taký prípad v posudzovanej veci nejde. Žalovaný\nlen vo všeobecnej rovine namieta závery odvolacieho súdu, pritom žalovaný v konaní pred súdom\nprvej inštancie a ani v odvolacom konaní účinne nepoprel preukázané tvrdenie žalobkyne o ukrátení\npohľadávok veriteľov dlžníka a neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že dlžník\nmal v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávok\nveriteľov, ktorých pohľadávky pri prevode sporných nehnuteľností uspokojené neboli a ktorí si svoje\npohľadávky prihlásili do konkurzu.\n21. Vo vzťahu k možnosti žalovaného overiť si prípadnú existenciu verejnoprávnych záväzkov vo\nverejne prístupných registroch, najvyšší súd konštatuje, že táto argumentácia súdov nižšej inštancie\nbola podporná. Za kľúčovú v prípade vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov\npovažoval odvolací súd tú skutočnosť, že žalovaný bol oboznámený s nepriaznivou finančnou situáciou\ndlžníka, vedel aj o ďalších záväzkoch dlžníka, ktoré neboli v Kúpnej zmluve uvedené, čo vyplynulo z\nvykonaného dokazovania. Odvolací súd zároveň poukázal na okolnosti uzatvorenia Kúpnej zmluvy, ktorú\nžalovaný neuzatvoril za účelom zabezpečenia svojho bývania alebo realizácie investičnej príležitosti, ale\nz dôvodu uspokojenia pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi. Dlžníkovi pritom žalovaný aj po uzatvorení\nKúpnej zmluvy umožnil bývať v rodinnom dome ďalšie tri až štyri roky, pričom dlžník neplatil žiadne\nnájomné. Dlžník a žalovaný sa zároveň mali dohodnúť, že po splatení všetkých záväzkov bude možné\npredmetné nehnuteľnosti odkúpiť dlžníkom naspäť. Z celkového súboru okolností uzatvorenia Kúpnej\nzmluvy preto muselo byť žalovanému zrejmé, že dlžník tak postupuje s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov.\n22. Najvyšší súd poukazuje ďalej na skutočnosť, že žalovaný uvedenú námietku týkajúcu sa verejne\nprístupných registrov dlžníkov neuplatnil vo svojom odvolaní. Odvolací súd sa preto s touto námietkou\nnemal možnosť vysporiadať. Žalovaný zároveň vo svojom dovolaní pripustil existenciu verejne\nprístupného registra daňových dlžníkov a dlžníkov Sociálnej poisťovne v čase uzatvárania Kúpnej\nzmluvy. Vo vzťahu k evidencii dlžníkov na zdravotnom poistení najvyšší súd poukazuje na skutočnosť,\nže aj v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy mali zdravotné poisťovne v zmysle § 25 ods. 1 písm. e) bod\n2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o\npoisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uverejňovať a aktualizovať vždy k\n20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete zoznam dlžníkov na zdravotnom poistení. Dovolací súd\nz uvedených dôvodov konštatuje, že ani v tomto prípade by neprišlo k naplneniu dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n23. Vzhľadom na to, že dovolací súd nezistil prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľ\nnevymedzil dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci v súlade s § 432 CSP, najvyšší súd\ndovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.\n24. K návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti najvyšší súd uvádza, že nezistil splnenie\npredpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a nebol povinný o tom vydať\nosobitné rozhodnutie (m. m. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2022 sp.\nzn. IV. ÚS 578/2022 a z 26. októbra 2022 sp. zn. II. ÚS 483/2022).\n25. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}