{"guid": "d2b31003-ebe6-4de0-9b2f-390ec22ef4d6:44235843-9270-430a-a004-ea540a36b149", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6924010389.1", "spisova_znacka": "1Tdo/70/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/70/2025 z 4. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. februára 2026, sp. zn. 1Tdo/70/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6924010389.1", "identifikacne_cislo": "6924010389", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2026-02-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 194 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 194 ods. 3 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-194.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "nazov": "§ 2 ods. 9 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-119.odsek-3", "nazov": "§ 119 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-119.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "nazov": "§ 168 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-240.odsek-3", "nazov": "§ 240 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-240.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-240.odsek-4", "nazov": "§ 240 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-240.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "nazov": "§ 321 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-194", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-119", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-168", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-240", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-274", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-385", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44235843-9270-430a-a004-ea540a36b149", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6924010389.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6924010389.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6924010389.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/70/2025\n6924010389\n04. 02. 2026\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2026:6924010389.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nPatrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 4. februára 2026\nv Bratislave s následným verejným vyhlásením rozsudku, v trestnej veci obvineného F. K. pre zločin\nporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o dovolaní\nobvineného podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/118/2024, zo 14.\njanuára 2025\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/118/2024, zo 14. januára\n2025\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 2 ods. 12 Trestného poriadku, § 119 ods. 3 Trestného poriadku, § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku, § 272 ods. 3 Trestného poriadku a § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku\nv neprospech obvineného F. K..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n5To/118/2024, zo 14. januára 2025.\nZrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 26T/14/2024, zo 4. novembra 2024 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/118/2024, zo 14. januára 2025 bol obvinený\nF. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.\n2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe\nuvedenom vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Za to bol obvinenému F. K. podľa § 194 ods.\n2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, pričom podľa § 51 ods. 1\nTrestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody\npodmienečne odložený a súčasne mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej\ndobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 14\n\n(štrnásť) mesiacov, podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu ďalej uložil povinnosť\nnahradiť v skúšobnej dobe škodu a podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu taktiež uložil\nochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému\nuložil povinnosť nahradiť poškodenému B. S. škodu vo výške 170 (stosedemdesiat) eur.\nProti rozsudku krajského súdu podal obvinený v súčinnosti s ustanoveným obhajcom dovolanie s\npoukazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom\nbolo porušené právo obvineného na obhajobu] a § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku [rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom].\nObvinený v dovolaní uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za nesprávne - nezákonné,\njednostranne zaujaté a nespravodlivé. Podľa jeho názoru mu súd nedovolil preukázať nezákonné\nkonanie orgánov činných v trestnom konaní, a to konkrétne z jeho strany žiadanými hláseniami z OO\nPZ Revúca, ako aj z OR PZ v Revúcej. Týmito hláseniami bolo jeho zámerom preukázať nezákonné\nnadobudnutie dôkazov, porušenie jeho domovej slobody, nezákonnosť domovej prehliadky, nezákonné\nzadržanie, vypočúvanie a zaobchádzanie s ním ako s obvineným, ako aj nezákonný odber vzoriek z úst,\nodtlačkov prstov a nezákonné fotografovanie. Podľa obvineného skutok jemu kladený za vinu nemohol\nvykonať, pretože mu v tom bránili jeho zdravotné a telesné postihnutia. V tejto súvislosti požiadal, aby sa\nk tejto námietke vyjadril znalec, čomu nebolo v priebehu prípravného, ani súdneho konania vyhovené.\nĎalej podotkol, že súd mu neuznal ani spochybnenie svedkov, pričom podľa jeho názoru sa orgány činné\nv trestnom konaní a poškodený radili a dohovárali, koho označiť za páchateľa. Poznamenal tiež, že v\nkonaní boli vykonané účelové a nepravdivé znalecké posudky. Všetky tieto pochybenia vedú obvineného\nk záveru, že konajúce súdy nezaujímala skutková podstata pri rozhodovaní o jeho vine.\nDovolanie obvineného doplnil jeho ustanovený obhajca nasledovne:\n„Z obsahu dovolania je zrejmé, že ním odsúdený napáda rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nsp. zn. 5To/118/2024 zo 14.01.2025 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodu, že rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Namieta tiež, že napadnuté\nrozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných\nokolnostiach nesprávne zistený a pri zisťovaní skutkového stavu boli závažným spôsobom porušené\nustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Zvýrazňuje, že napadnutým rozsudkom\nodvolacieho súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v jeho neprospech. V tejto\nsúvislosti poukázal najmä na nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri domovej\nprehliadke, pri jeho zadržaní a následnom predvedení na políciu, nezákonný výsluch ako obvineného,\nnezákonné zaistenie kamerového záznamu, neakceptovanie jeho zdravotného stavu, vylučujúceho\nspáchanie skutku a v tejto súvislosti zamietnutie jeho návrhu na pribratie znalca, účelové a nepodložené\nznalecké posudky z odboru psychiatrie a v neposlednom rade neakceptovanie jeho návrhov na\ndoplnenie dokazovania vyžiadaním si zdravotnej dokumentácie na poškodenie ruky, výsluchom\nneurologičky MUDr. Z., výsluchom príslušníkov PZ, ktorý u neho vykonali prehliadku garáže a domu bez\npríslušného povolenia a nezákonne ho zadržali a predviedli na políciu. Preto dovolanie odsúdeného,\noznačeného ako „mimoriadne“ akcentuje jednak dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku [...] Je možné dať za pravdu odsúdenému, pokiaľ sa domáhal, aby súd výsluchmi príslušníkov\nPZ, preveril jeho tvrdenie, že títo mali vykonať nezákonnú prehliadku garáže a rodinného domu a\nnásledne ho zadržať a predviesť na útvar PZ. Od zákonnosti prvotných úkonov sa totiž odvíja ďalší\nzákonný priebeh prípravného konania a naň nadväzujúce súdne konanie.\nPre objektívne zistenie skutočného stavu veci bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní\nvysporiadať sa aj s tvrdením odsúdeného, že pre zdravotné postihnutie ruky by nebol schopný\npredmetnú krádež uskutočniť. Pokiaľ súd tento návrh odmietol len s poukazom na to, že odsúdený\nnapriek prísľubu ohľadne poškodenej ruky zdravotnú dokumentáciu nedoložil, postupoval v rozpore s\nustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súdy\npostupujú z úradnej povinnosti, ale tiež ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, vrátane povinnosti\npostupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci a s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti\nsvedčiace proti, ako aj v prospech obvineného. Z dôkazov založených v trestnom spise je nepochybné,\nže odsúdený bol psychiatrický pacient, utrpel v minulosti úraz hlavy s post traumatickým následkom,\navizoval, že má výpadky pamäti, vypadnú mu mená, čísla, dátumy, veľa vecí. Uvedené zistenia zakladajú\npochybnosti o jeho spôsobilosti sa náležite a kvalifikovane obhajovať a zakladajú nutnosť mať v zmysle\nustanovenia § 37 ods. 2 Trestného poriadku už v prípravnom konaní, najneskôr však v rámci súdneho\n\nkonania obhajcu. Pokiaľ teda, napriek splneniu zákonných podmienok, odsúdenému obhajoba nebola\nzabezpečená, je to dovolací dôvod aj podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.“\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu\nprvého stupňa a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol v podstate nasledovné:\n„Všetky [...] uvedené okolnosti okrem započítania času, keď mal byť tzv. právoplatne uznaný za vinného\nv trestnom rozkaze tvorili súčasť obhajoby obvineného už v prípravnom konaní ako i na hlavnom\npojednávaní a v konaní pred odvolacím súdom. Na nezákonné získanie kamerového záznamu, ktorý ho\nmal usvedčovať zo spáchania trestného činu, už poukazoval v prípravnom konaní a nie je mu možné\nvysvetliť, že kamerový záznam bol získaný riadnym procesným postupom príkazom prokurátora podľa\n§ 91 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku tak, ako to uvádza i okresný súd vo svojom rozsudku na jeho\nč. 1. 9 v 4. odseku, kde sa súd s touto jeho námietkou nezákonnosti vo vyšetrovaní vysporiadal tak,\nže uviedol, že tieto nepovažuje za relevantné, nakoľko nebola vykonaná žiadna domová prehliadka a\nnebol zaistený, ani vykonaný žiadny vecný dôkaz, ktorý by sa nachádzal v domácnosti obžalovaného.\nRovnako sa súd nestotožnil ani s námietkou nezákonnosti dôkazu - videonahrávky z predajne C.-Z. F.\nz 22.07.2023, keďže videozáznam bol zabezpečený, a to vydaním príkazu na vydanie počítačových\núdajov prokurátorom z 27.07.2023 (č. 1. 155 - 156 spisu).\nPokiaľ ide o námietku hodnovernosti výpovede svedkýň z predajne C.-Z. v F., boli okresným súdom\nriadne vyhodnotené i tieto, keď uviedol, že svedkyne K. C. a P. F. pri rekognícii osôb spoznali\nobžalovaného a potvrdili, že táto istá osoba je zachytená na kamerovom zázname. Naviac túto\nskutočnosť potvrdzuje aj znalecký posudok znalca Doc. RNDr. Q., PhD. z odboru antropológie, ktorý\npotvrdil, že s vysokou pravdepodobnosťou na nahrávke sa jedná o osobu obžalovaného. Naviac krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozsudku na č. 1. 5 v odseku 5 sa vysporiadal taktiež s argumentáciou\nobžalovaného o nedôveryhodnosti svedkýň tak, že ich svedeckú výpoveď nemožno považovať za\nnevieryhodnú, resp. nezákonnú vzhľadom na to, že mohli vypovedať len o skutočnostiach, ktoré videli\nna kamerovom zázname a posudzovali len skutočnosti, ktoré videli na kamerovom zázname. Pokiaľ ide\no nezákonnosť uloženého ochranného liečenia, vysporiadal sa s jej uložením tak okresný ako i krajský\nsúd, pričom krajský súd má za to, že okresný súd zrozumiteľným a jasným spôsobom odôvodnil, prečo\nvzal závery znaleckého posudku k liečbe toxikománie za relevantné a zároveň, prečo rozhodol o uložení\nambulantnej protitoxikomanickej liečby. Okresný súd k tomu uviedol, že znalecký posudok vypracovaný\nznalkyňou MUDr. Z., PhD. potvrdil, že obžalovaný neurologicky vyšetrený nebol, nemá vážnu duševnú\nporuchu a lieky užíva bez predpisu od rodiny, čo mohlo spôsobiť takéto správanie a čo by vysvetľovalo,\nprečo si to nepamätá. Tieto skutočnosti potvrdzujú i vyjadrenia praktického lekára MUDr. C. a psychiatra\nMUDr. E., ktorí potvrdili, že nechodí k žiadnemu špecialistovi a nemá predpísané žiadne lieky.“\nProkurátor vzhľadom na to, že vyššie uvedené námietky obvineného smerujú len k tomu, aby boli\nvykonané dôkazy hodnotené inak, ako to je v rozsudkoch okresného súdu a krajského súdu, navrhol,\naby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nPo doručení doplnenia dovolania ustanoveným obhajcom obvineného a ďalšieho podania obvineného\nprokurátor predložil súdu prvého stupňa doplnenie svojho vyjadrenia, v ktorom uviedol v zásade\nnasledovné skutočnosti:\n„Pokiaľ nebolo zo strany súdu preverené jeho tvrdenie, že príslušníci PZ mali vykonať nezákonnú\nprehliadku garáže a rodinného domu a následne ho zadržať a obviniť, k tomuto je potrebné z mojej\nstrany uviesť, že žiadna domová prehliadka sa u odsúdeného v jeho obydlí nevykonala a nebol preto\ndôvod vypočúvať policajtov, ktorí boli zrejme v obydlí odsúdeného, ale ktorých tam tento sám dobrovoľne\npustil. V tom čase totiž boli v dome aj viacerí jeho rodinní príslušníci a pokiaľ by nebol policajtom,\nktorí preverovali trestné oznámenie poškodeného, sám dobrovoľne umožnil prístup, boli by protestovali\nviacerí, resp. by ich do obydlia neboli pustili. Tvrdenie odsúdeného, že pre zdravotné postihnutie ruky by\nnebol schopný predmetnú krádež uskutočniť, je tiež len jeho obhajoba, ničím ani lekárskym potvrdením,\nani zdravotnou dokumentáciou, alebo nejakým iným listinným dôkazom nepodložil o aké zdravotné\npostihnutie ruky ide. Pokiaľ namieta odsúdený, že už v prípravnom konaní, resp. najneskôr v konaní\npred súdmi mal mať obhajcu pre jeho zdravotný stav, bol psychiatrický pacient, utrpel úraz hlavy, má\nvýpadky pamäte, zakladajú pochybnosti o jeho spôsobilosti sa náležite a kvalifikovane obhajovať, čím\nbolo porušené jeho právo na obhajobu, lebo mal mať obhajcu ustanoveného podľa § 37 ods. 2 Trestného\nporiadku, poukazujem na [...] znalecký posudok psychiatra, ktorý v znaleckom posudku neavizoval,\nnezistil žiadne duševné ochorenie alebo poruchu. Obvinený si mohol sám obhajcu zvoliť, čo však\nneurobil a OČTK a ani súdy i vzhľadom na spôsob obhajoby a vyjadrovania odsúdené a na závery\n\nkoštovaného znaleckého posudku nedospeli k záveru, že by mal mat' obhajcu ustanoveného podľa §\n37 ods. 2 Trestného poriadku.“\nProkurátor zotrval na svojom návrhu na rozhodnutie dovolacieho súdu prezentovanom v prvom vyjadrení\nk dovolaniu obvineného.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§\n368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na podanie dovolania [§ 369\nods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde,\nktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), podané dovolanie spĺňa obligatórne\nnáležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku je splnený.\nDovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku\nako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé,\nže dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené\nv ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nV porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované\npodstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola\nvec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe\nponíma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť).\nPreto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa\npotenciálne ,,širokým“ uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci\nkonania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako\nďalšie odvolanie. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou\njurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.\nV zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v\nňom uvedené. Táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu\npredchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených\nv súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku (R 120/2012-I). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť,\na to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené\nnávrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v\nmene obvineného, že najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu\ndodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania\n(§ 385 Trestného poriadku). V intenciách predloženej veci s poukazom na nie celkom jednoznačné\npodradenie jednotlivých námietok pod konkrétne dôvody dovolania najvyšší súd posúdil dovolanie podľa\njeho obsahu a dospel k nasledovným záverom.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom\nporušené právo obvineného na obhajobu.\nPrávo na obhajobu tak, ako je zakotvené v článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 40\nods. 3 Listiny základných práv a slobôd i v článku 6 ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru a v\nneposlednom rade v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku treba chápať ako vytvorenie podmienok\npre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov,\nčinných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu patrí\nk základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným\nna jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných\nzáujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné rešpektovanie práva na\nobhajobu, je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.\n\nReagujúc na námietky dovolateľa ohľadne porušenia jeho obhajobných práv najvyšší súd dáva do\npozornosti, že právu obvineného spočívajúcemu v možnosti navrhovať dôkazy zodpovedá paralelne\nexistujúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom\na najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť (§ 272 ods.\n3 Trestného poriadku), prípadne rozhodnúť o tom, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods.\n1 Trestného poriadku - primerane pozri R 116/2014).\nPre posúdenie možnosti aplikácie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nje v tom-ktorom prípade dôležité zistenie, že sa konkrétny súd predloženým návrhom na doplnenie\ndokazovania zaoberal, avšak sa mu rozhodol z určitých dôvodov nevyhovieť. Je potrebné si uvedomiť,\nže súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré\nstrany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272\nods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, § 2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon\nsúd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ (§ 240 ods. 3 druhá veta\nTrestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie (§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného\nporiadku).\nNejde o porušenie práva na obhajobu, ak súd nevyhovie dôkazným návrhom obhajoby z dôvodu,\nže skutkový stav považuje za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. Zároveň ale platí, že\nrozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže za istých okolností predstavovať\nporušenie práva na obhajobu - § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Stane sa tak vtedy, ak súd v\nuznesení o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, (ktoré\nsa len vyhlási a zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne\nnevyhotovuje), resp. minimálne v odsudzujúcom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného\nporiadku, alebo v rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej, nevysvetlí (neodôvodní) aspoň stručným,\nno zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania.\nPre bližšie vysvetlenie najvyšší súd poznamenáva, že právo na obhajobu je porušené predovšetkým\nv prípade existencie tzv. opomenutého dôkazu. Podľa doktríny opomenutých dôkazov je opomenutým\npredovšetkým taký dôkaz, ktorého vykonanie má pre posúdenie otázky viny zásadný význam, avšak vo\nveci rozhodujúci súd jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia odmietne, prípadne jeho vykonanie\núplne opomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia, čím v konečnom dôsledku dochádza k tomu, že\nvo vlastných rozhodovacích dôvodoch o ňom vo vzťahu k jeho odmietnutiu absentuje akákoľvek\nzmienka, alebo zmienka je len okrajová a všeobecná, nezodpovedajúca povahe a závažnosti veci, resp.\nzákonným dôvodom na rozhodnutie o odmietnutí vykonania dokazovania.\nDovolací súd pripomína, že na podklade dovolacích námietok spadajúcich pod dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nie je oprávnený skúmať hodnotenie dôkazov ako\nani ,,kvalitatívnu správnosť“ úvah súdov nižších stupňov vo vzťahu k dostatočnosti dôkazného podkladu\npre nimi vnímané zistenie skutkového stavu v miere spoľahlivej a obsahovo spôsobilej pre rozhodnutie\nvo veci samej. Dovolací súd rovnako nie je oprávnený (výnimku predstavuje procesná situácia, ak je\ndovolateľom minister spravodlivosti; viď § 371 ods. 3 Trestného poriadku) skúmať a meniť ani správnosť\na úplnosť skutku zisteného práve na podklade už skôr vykonaného hodnotenia dôkazov, ktoré sa\nrealizuje v konaní pred súdmi nižších stupňov.\nVychádzajúc z obsahu podaného dovolania a relevantných častí predloženého spisového materiálu\nnajvyšší súd dáva do pozornosti, že dovolateľ napáda nevykonanie dokazovania súdom prvého stupňa\nv rozsahu jeho uplatnených návrhov:\n- na výsluch príslušníkov OO PZ Revúca, resp. OR PZ v Revúcej;\n- na vykonanie listinných dôkazov v podobe bližšie neurčených hlásení z OO PZ Revúca, resp. z OR\nPZ v Revúcej z 23. júla 2023;\n- na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne jeho zdravotného stavu s osobitným zameraním na\nfunkčnosť jeho hornej končatiny a jeho zdravotnej spôsobilosti vykonať skutok uvedený v obžalobe (č.\nl. 243 a č. l. 288 súdneho spisu).\nNahliadnutím do predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že súd prvého stupňa o\nnevykonaní vyššie uvedených dôkazov rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom 4. novembra 2024\n\ntak, že návrhy obvineného na vykonanie dôkazov podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol (č. l.\n288 súdneho spisu). Predmetné odmietnutie návrhov obhajoby na vykonanie dokazovania súd prvého\nstupňa odôvodnil vo svojom rozsudku (str. 9 rozsudku súdu prvého stupňa), keď uviedol nasledovné:\n„Súd nepovažoval namietané nedostatky vo vyšetrovaní za relevantné, nakoľko nebola vykonaná žiadna\ndomová prehliadka a nebol zaistený ani vykonaný žiadny vecný dôkaz, ktorý by sa nachádzal v\ndomácnosti obžalovaného. [...] Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že pravú ruku má nevládnu, pri svojom výsluchu\npred samosudcom dňa 9.9.2024 uviedol, že na túto okolnosť vie predložiť aj písomné dôkazy. Nakoľko\nžiadne takého dôkazy nepredložil, túto okolnosť súd nepovažoval za preukázanú. Súd podľa § 272 ods.\n3 Tr. poriadku odmietol dôkazné návrhy obžalovaného nad rámec dokazovania, nakoľko obžalovaný pri\nsvojom výsluchu nepredložil žiadne zdravotné záznamy. Za nepodstatné súd považoval aj vypočutie\npolicajtov, ktorí mali osloviť obžalovaného v jeho domácnosti, keďže podľa obsahu spisu sa uňho\ndomová prehliadka nevykonávala a neboli týmto spôsobom zabezpečené ani iné dôkazy, zákonnosť\nzabezpečenia ktorých by mohla byť eventuálne spochybňovaná.“\nBerúc do úvahy vyššie citovanú časť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nemožno konštatovať,\nže by výsluchy príslušníkov OO PZ Revúca a OR PZ v Revúcej, resp. listinné dôkazy - hlásení týchto\npríslušníkov z 23. júla 2023 boli tzv. opomenutými dôkazmi vo význame dôkazov, ktoré by konajúce\nsúdy napriek návrhom obhajoby ignorovali alebo odmietli bez toho, aby svoje rozhodnutie adekvátne\nodôvodnili. Naopak z obsahu spisu je zrejmé, že právo dovolateľa na riadne a presvedčivé odôvodnenie\nnadbytočnosti a nepotrebnosti ním navrhovaného dokazovania zostalo v dôsledku vyššie citovaného\nodôvodnenia aplikácie § 272 ods. 3 Trestného poriadku zachované v dostatočnej miere. Dovolací súd\nbez toho, aby skúmal kvalitatívnu správnosť úvah súdov nižších stupňov preto uzatvára, že odmietnutím\ntýchto návrhov obvineného na vykonanie dokazovania k porušeniu jeho práva na obhajobu nedošlo.\nČo sa týka ďalšieho návrhu obvineného vykonať znalecké dokazovanie ohľadne jeho zdravotného\nstavu, pozornosti najvyššieho súdu neuniklo, že dovolateľ tento návrh zopakoval aj v odvolaní proti\nrozsudku okresného súdu, keď výslovne navrhol doplnenie dokazovania v tomto smere. Nad rámec\nkonania pred súdom prvého stupňa v odvolacom konaní taktiež predložil lekársku správu MUDr. B. a\nposudok Sociálnej poisťovne týkajúci sa jeho miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť (75 %), resp.\nobsahujúci výpočet chorôb, ktorými má údajne trpieť (porovnaj č. l. 311 a nasl. súdneho spisu). Napriek\npopísanej procesnej aktivite obvineného sa krajský súd k dotknutému návrhu na doplnenie dokazovania\nna verejnom zasadnutí a ani v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nevyjadril a na obvineným\npredložené listinné dokumenty nereflektoval.\nZohľadňujúc obsah predloženého spisového materiálu a po osobitnom preskúmaní napadnutých\nrozsudkov najvyšší súd konštatuje, že súdy nižších stupňov návrh obvineného na vykonanie znaleckého\ndokazovania ohľadne jeho zdravotného stavu odmietli vykonať bez toho, aby sa s ním riadne\nvysporiadali. Dovolací súd preto dáva za pravdu obvinenému, že súdy nezabezpečili jeho právo na\nobhajobu v rozsahu garantovanom ustanoveniami Trestného poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a\nDohovoru. Pre bližšie ozrejmenie záveru o porušení obhajobných práv obvineného najvyšší súd dáva\ndo pozornosti nasledovné úvahy.\nSúd prvého stupňa k tvrdeniam obvineného ohľadne jeho zlého zdravotného stavu uviedol len to, že\nobvinený nepredložil v priebehu konania žiadne zdravotné záznamy, a preto túto okolnosť považoval za\nnepreukázanú (str. 9 rozsudku súdu prvého stupňa). Takéto odôvodnenie nezodpovedá § 272 ods. 3\nTrestného poriadku, podľa ktorého sú dôvodmi na odmietnutie vykonania navrhovaného dokazovania\nnadbytočnosť alebo nepotrebnosť, čo však zo strany súdu prvého stupňa nebolo ani len konštatované.\nOdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa odmietnutia návrhu obvineného na\nvykonanie znaleckého dokazovania ohľadne jeho zdravotného stavu je preto nedostatočné a z hľadiska\nzachovania práva obvineného na obhajobu neudržateľné.\nPorušenie obhajobných práv obvineného v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo odstránené\nani v odvolacom konaní. Možno dokonca konštatovať, že počas odvolacieho konania sa ešte\nprehĺbila dôvodnosť námietok obvineného ohľadne neodôvodneného nevykonania ním navrhovaného\nznaleckého dokazovania. Je tomu tak z dôvodu, že napriek tomu, že obvinený v odvolaní opätovne\nnavrhol vykonať totožné znalecké dokazovanie a nad rámec konania pred súdom prvého stupňa\npredložil aj ďalšie listinné dokumenty (lekársku správu MUDr. R. a posudok Sociálnej poisťovne),\njeho takto rozšírený dôkazný návrh zostal opomenutý, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by bol zo\n\nstrany odvolacieho súdu vzatý do úvahy alebo akýmkoľvek spôsobom hodnotený z hľadiska jeho\ndôležitosti pre skutkový stav trestnej veci. Inými slovami možno konštatovať, že krajský súd vo svojom\nrozsudku neposkytol žiadne (ani len stručné) stanovisko, a teda mlčal o dôvodoch odmietnutia vykonania\nnavrhovaného dokazovania.\nDovolací súd zdôrazňuje, že v príčinnej súvislosti s nesprávne a nedostatočne odôvodneným postupom\nsúdu prvého stupňa, resp. vôbec neodôvodneným postupom odvolacieho súdu nedošlo k vysporiadaniu\nsa s návrhom na vykonanie dokazovania, prostredníctvom ktorého sa obvinený pokúšal o potvrdenie\nním od počiatku trestného konania formulovanej podstatnej obhajobnej línie, že v čase spáchania\nskutku nebol zdravotne spôsobilý vykonať skutok uvedený v obžalobe. S prihliadnutím na dôležitosť\nnastoleného návrhu na vykonanie dokazovania z hľadiska argumentácie obhajoby, konajúcim súdom\nvznikla tzv. „zrkadlová“ povinnosť pri rozhodnutí o odmietnutí tohto návrhu vyrovnať sa s ním účinným\n(jasným a preskúmateľným) spôsobom. Konajúce súdy teda minimálne v jednom z rozhodnutí vo veci\nsamej mali presvedčivo uviesť zákonný dôvod odmietnutia dôkazného návrhu za súčasného vysvetlenia\nnaplnenia podmienok aplikácie tohto zákonného dôvodu v intenciách prejednávanej trestnej veci.\nPoukazujúc na vyššie uvedené najvyšší súd sumarizuje, že napriek tomu, že obvinený dotknutý návrh na\nvykonanie znaleckého dokazovania od začiatku súdneho konania formuloval jasne, určito, zrozumiteľne\na opakovane (v odvolacom konaní dokonca aj s poukazom na konkrétne listinné dokumenty), nedostal\nzo strany konajúcich súdov relevantnú a dostačujúcu odpoveď ohľadne zákonných dôvodov odmietnutia\njeho vykonania. Ako priamy dôsledok tejto vady došlo podľa dovolacieho súdu k porušeniu práva\nobvineného na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\nPo vrátení veci bude potrebné, aby odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§\n391 ods. 1 Trestného poriadku), opätovne vec skutkovo a právne posúdil a riadne sa zaoberal, resp.\nvysporiadal s návrhom obvineného na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne jeho zdravotného\nstavu. Netreba pritom opomínať, že pre riadne vysporiadanie sa s týmto dôkazným návrhom obvineného\nje nevyhnutné, aby odvolací súd pri rozhodnutí o vykonaní, resp. nevykonaní navrhovaného dokazovania\nzohľadnil aj listinné dokumenty predložené obvineným spolu s odvolaním a ich obsah v tejto súvislosti\nnáležite vyhodnotil. Najvyšší súd nepovažoval za potrebné, aby vec bola prikázaná súdu prvého stupňa,\nkeďže zistené pochybenia s prihliadnutím na ich povahu môžu byť napravené aj v odvolacom konaní.\nNad rámec uvedených skutočností najvyšší súd podotýka, že v prípade, ak odvolací súd navrhované\ndokazovanie nevykoná, bude jeho povinnosťou sa ďalej vysporiadať s riadne formulovanou obhajobnou\nlíniou obvineného ohľadne jeho zdravotného stavu v kontexte namietanej nespôsobilosti spáchať skutok\nuvedený v obžalobe. Nové rozhodnutie odvolacieho súdu totižto musí byť v súlade s požiadavkami\nvyplývajúcimi z práva na spravodlivý proces preskúmateľné aj z hľadiska riadneho vysporiadania sa s\nobvineným konštantne uvádzanej obhajobnej argumentácie. Len takéto rozhodnutie môže zodpovedať\npožiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia ako korelátu práva obvineného prednášať\nnávrhy, argumenty a námietky.\nK ďalšej námietke obvineného, podľa ktorej mal mať v prípravnom konaní pred súdmi nižších stupňov\nobhajcu pre absenciu spôsobilosti sa náležite obhajovať, najvyšší súd uvádza nasledovné.\nPodľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a\nv prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o\nspôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.\nK citovanému ustanoveniu Trestného poriadku je potrebné ozrejmiť, že jeho aplikáciu neodôvodňujú\nlen samotné tvrdenia obvineného spochybňujúce jeho spôsobilosť samostatne sa obhajovať, pokiaľ\nobvinený pri procesných úkonoch zmysluplne, adekvátne a priliehavo odpovedá na položené otázky,\nspráva sa primerane situácii, vypovedá a nič nenasvedčuje, že by bol zmätený, nerozumel vzniknutej\nsituácii alebo položeným otázkam (porovnaj 5Tdo/58/2016). Orgány činné v trestnom konaní a súdy\nnižších stupňov preto podľa dovolacieho súdu nepochybili, ak po bezprostrednom kontakte s obvineným\na vyhodnotení jeho stavu počas procesných úkonov nevzhliadli dôvod povinnej obhajoby podľa § 37\nods. 2 Trestného poriadku.\n\nNeuniklo pozornosti dovolacieho súdu, že správnosť záveru orgánov činných v trestnom konaní o\nnenaplnení dôvodu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku následne potvrdil znalecký\nposudok č. 12/2024 vypracovaný znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za\nsúčinnosti znalkyne z odboru psychológia. Z jeho záverov totižto vyplynulo, že obvinený je schopný\núčasti na trestnom konaní, dostatočne chápe zmysel trestného konania a uloženého trestu, dokáže\nkomunikovať k veci, pričom duševná choroba u neho zistená nebola. Znaleckým posudkom bolo\ntiež potvrdené, že obvinený nemá žiadne poruchy vnímania a myslenia, má zachované ovládacie\na rozpoznávacie schopnosti a je schopný samostatne vybavovať úradné a súdne záležitosti. Podľa\nznaleckého posudku sú rozumové schopnosti obvineného primerané na posúdenie rizika a dôsledkov\njeho správania v kontexte prebiehajúceho trestného konania. (č. l. 143 a nasl. vyšetrovacieho spisu).\nU obvineného boli zistené len poruchy osobnosti, ktoré však podľa najvyššieho súdu dostatočne\nnespochybňujú jeho schopnosť samostatne sa obhajovať.\nS poukazom na uvedené v priebehu trestného konania nevznikol dôvod, aby orgány činné v trestnom\nkonaní aplikovali § 37 ods. 2 Trestného poriadku. Po nahliadnutí do relevantných častí spisového\nmateriálu najvyšší súd poznamenáva, že obvinený sa po zákonnom poučení v súlade s jeho právom\nobhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu slobodne a informovane rozhodol, že bude vykonávať\nobhajobu materiálnou formou (č. l. 19 - 21 vyšetrovacieho spisu). Takéto rozhodnutie obvineného nebolo\nv ďalšom priebehu prípravného, resp. súdneho konania z jeho strany zmenené. Keďže je súčasne\nzrejmé, že v ďalšom priebehu konania nevznikol ani žiadny dôvod na ex offo modifikáciu tohto jeho\nrozhodnutia v rámci obligatórnej aplikácie ustanovení o povinnej obhajobe, najvyšší súd dáva za pravdu\nprokurátorovi, že k porušeniu práva obvineného na obhajobu materiálnym výkonom obhajoby nedošlo.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípade\nak skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom je zrejmá z\nobsahu spisu, pričom súčasné porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať\nporušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 a nasl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. V naznačenej súvislosti tomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako\nmimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.\nPlatí, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak\nsúd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní alebo ich získaní bol porušený\nzákon. Povedané inými slovami, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže\nbyť naplnený:\n- ak je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré súd vykonal nezákonným spôsobom tzn., že pri\nich vykonávaní alebo získaní bol porušený zákon,\n- ak je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré súd na hlavnom pojednávaní nevykonal, ale\nprihliadal na ne,\n- ak je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré síce boli získané zákonným spôsobom, ale nie sú\nprocesne použiteľné na preukazovanie skutočností dôležitých pre rozhodnutie.\nDovolací súd podotýka, že ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, nemôže ďalej\nspochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy, ako ani ich hodnotenie vykonané\nsúdmi nižších stupňov. Ďalej platí, že nesúlad so zákonom musí byť v súvislosti s dôvodom dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku konštatovaný v tomu zodpovedajúcej intenzite vo\nvzťahu k dôkazu, na ktorom je rozhodnutie založené vo výlučnej alebo v rozhodujúcej miere. V prípade\nnamietaných dôkazných prostriedkov musí ísť v rámci takto zúženého priestoru (aplikujúc reštriktívny\nvýklad dotknutého ustanovenia) o chybu, ktorá by vo výlučnej alebo rozhodujúcej miere ovplyvnila\nsamotnú podstatu a význam dôkazných prostriedkov. Takto je zároveň zachovaný princíp, že dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok možno úspešne podať len v prípade výskytu závažných chýb\naplikácie hmotného alebo procesného práva.\n\nZamerajúc sa na námietky dovolateľa spochybňujúce postup orgánov činných v trestnom konaní pri\njeho údajnom nezákonnom zadržaní, domovej prehliadke a predvedení na políciu, dovolací súd len v\nkrátkosti uvádza, že z obsahu predloženého spisového materiálu nezistil, že by bol obvinený v priebehu\nprípravného konania zadržaný, predvedený alebo že by sa v mieste jeho bydliska vykonala domová\nprehliadka. Taktiež nezistil žiadne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní ani pri realizácii iných\ndovolateľom namietaných procesných úkonov vykonaných v prípravnom konaní.\nOsobitne k námietke obvineného ohľadne údajného nezákonného získania kľúčového dôkazu kamerového záznamu spoločnosti C. - Z., s. r. o., najvyšší súd poznamenáva, že vo vzťahu k nej sa v\nplnej miere stotožňuje s argumentáciou prokurátora a konajúcich súdov. Z obsahu spisového materiálu\nje zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri získaní kľúčového dôkazu v súlade so\nzákonom, keď predmetný záznam získali na základe riadne odôvodneného príkazu prokurátora po\nbezchybnej realizácii procesného postupu podľa § 91 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (porovnaj č. l.\n157 vyšetrovacieho spisu). Námietka dovolateľa ohľadne nezákonnosti získania kamerového záznamu\npreto nekorešponduje s realitou.\nNapokon najvyšší súd po nahliadnutí do spisového materiálu poukazuje na skutočnosť, že zo spisu\nnemožno zistiť, že by sa svedkovia alebo poškodený medzi sebou, resp. s orgánmi činnými v\ntrestnom konaní radili alebo dohadovali o tom, ako budú v trestnom konaní vedenom proti obvinenému\nvypovedať. Pokiaľ obvinený poukazuje na časový odstup výsluchov svedkýň K. C. a P. F., ktorý má\npreukazovať, že sa tieto svedkyne dohovárali s poškodeným, ako budú vypovedať, takéto tvrdenia\nsú zo strany obvineného len nepodloženou špekuláciou. S prihliadnutím na uvedené preto namietanú\nnezákonnosť vykonaných výsluchov na podklade týchto námietok obvineného najvyšší súd nezistil.\nDovolací súd zdôrazňuje, že hypotetickými špekuláciami ohľadne zákonnosti namietaných výsluchov\nnemožno odôvodniť naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nS poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že vychádzajúc z uplatnených námietok\ndovolateľa nemožno považovať dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku za\nnaplnený.\nZistiac však naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku jednou z\ndovolacích námietok obvineného, najvyšší súd vyhovel dovolaniu obvineného a rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/118/2024", "guid": "bad392d5-ec1e-4da5-bec4-25ccb8f13ba6:080330c8-ce2d-4e00-b172-b2b571f7ad6e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}