{"guid": "93055387-cb54-4900-8651-3b174dbd73cf:a074c7a5-bece-47c1-ae6d-82daeeb18d6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6724203785.1", "spisova_znacka": "6CdoR/17/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/17/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 6CdoR/17/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6724203785.1", "identifikacne_cislo": "6724203785", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183.odsek-1", "nazov": "§ 183 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-183", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a074c7a5-bece-47c1-ae6d-82daeeb18d6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6724203785.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6724203785.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6724203785.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6CdoR/17/2025\n6724203785\n28. 01. 2026\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2026:6724203785.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1/ W. Y., narodeného XX.\nR. XXXX, X.. N. XXXX/XX, H. a 2/ X. Y., narodeného XX. B. XXXX, X.. N. XXXX/XX, H., zastúpených\nkolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti matky X.U. H., narodenej\nXX. C. XXXX, X.. N. XXXX/XX, H., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Námestie SNP\n41, Zvolen a otca W. Y., narodeného XX. Q. XXXX, D. XXXX/XX, H., t. č. bytom S. XX, XXXX L., Š.Y.,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, Wilsonová 6, Bratislava, o návrhu matky maloletých\ndetí na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen\npod sp. zn. 8P/196/2024, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/59/2025\nzo 14. mája 2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n8P/196/2024-173 z 18. decembra 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 8P/196/2024 -230 z 26.\nmarca 2025 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok okresného súdu“) prvým výrokom\nzaviazal otca maloletých detí prispievať na výživu maloletého W. Y., narodeného XX. R. XXXX sumou\n420 eur mesačne a na výživu maloletého X.X.C. Y., narodeného XX. B. XXXX sumou 380 eur mesačne,\nt. j. spolu 800 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, druhým výrokom\npovolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom od 23. septembra 2024 do splatného výživného za mesiac\ndecember 2024 vo výške 1 306 eur spolu s bežným výživným v 10-tich splátkach každú vo výške 130,06\neur pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, tretím výrokom žiadnemu\nz účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a v štvrtom výroku uviedol, že týmto rozsudkom\ndochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/24/2020-84 z 3. novembra 2020.\n2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78\nods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\nrodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom\nOkresného súdu Zvolen č. k. 8P/24/2020-84 z 3. novembra 2020 bolo zvýšené výživné na maloletého\nW. Y. na sumu 220 eur a na maloletého X.X.C. Y. na sumu 180 eur. Pri zvýšení výživného na maloletých\nokresný súd skúmal aké náklady na starostlivosť má matka a poukázal na jej podanie na l. č. 1 a 2\nspisu, v ktorom jednak popísala svoje náklady a náklady na maloleté deti. Okresný súd s poukazom\nna usmernenia Ministerstva spravodlivosti ustálil, že otec má tri deti, na maloletého W. by mal platiť 15\n\n% zo svojho príjmu a na maloletého X.X.C. 13 % zo svojho príjmu. Pri určovaní výšky výživného bral\ndo úvahy výkon osobnej starostlivosti matky, ktorá poberá opatrovateľský príspevok na syna X.X.C..\nZo správy zo šetrenia pomerov vyplynulo, že síce maloletý je zaradený v základnej škole, avšak má\nvyučovanie v rámci domáceho vzdelávania. Ide o dieťa, ktorému je potrebné venovať zvýšené úsilie na\njeho výchovu. Tieto skutočnosti potom odôvodnili to, že matka tým, že sa osobne stará o maloletého\nnemôže sa plnohodnotne zamestnať.\n4. Okresný súd poukázal na to, že k dôvodom zvýšenia výživného došlo už len plynutím samotnej doby,\nkeďže naposledy bolo určované výživné pred viac ako štyrmi rokmi. Plynutím doby sa zvýšili náklady na\nvýživu maloletých detí a ďalšie odôvodnené potreby ako je oblečenie, obuv, školské potreby a pomôcky.\n5. Okresný súd bral do úvahy aj zmeny na strane otca spočívajúce jednak v narodení dcéry, čím mu\npribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jednak v navýšení otcovho príjmu. Okresný súd ustálil nárast\notcových mesačných príjmov v roku 2023 približne o sumu 840 eur.\nRozhodnutie odvolacieho súdu\n6. O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom\nsp. zn. 13CoP/59/2025 zo 14. mája 2025 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok\nkrajského súdu“), ktorým prvým výrokom potvrdil rozsudok okresného súdu v spojení s opravným\nuznesením v napadnutých výrokoch I., II. a v závislých výrokoch III., IV. a výrok II. v časti o výške splátky\nzmenil tak, ...„každú vo výške 130,60 Eur...“, druhým výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n7. V odôvodnení konštatoval, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre\nrozhodnutie vo veci, pričom ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti. Konštatoval,\nže okresný súd na základe zisteného skutočného stavu dospel k správnemu záveru pokiaľ išlo o výšku\nvýživného zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca maloletých detí.\n8. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie,\nktorý neodročil pojednávanie na žiadosť otca a uviedol, že okresný súd zvolil správny procesný postup,\npretože zákonná úprava kladie dôraz, aby konanie vo veciach starostlivosti o maloletých prebiehalo\nplynule, bolo konané hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania\na iných osôb. Uvedenému princípu hospodárnosti konania zodpovedal postup okresného súdu, ktorý\nneodročil pojednávanie v zmysle žiadosti právneho zástupcu otca maloletých z 25. novembra 2024,\nza súčasného oznámenia právnemu zástupcovi otca maloletých detí, že sa bude pojednávať aj bez\nprítomnosti otca maloletých detí. Ako ďalší dôvod správne zvoleného postupu okresného súdu krajský\nsúd poukázal na § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa\nktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V žiadosti otec uviedol, že sa nemôže\nzúčastniť pojednávania z dôvodu, že musí byť prítomný v zamestnaní vo Š., avšak nepreukázal, že\nide o dôležitý dôvod v tom zmysle, že v čase nariadeného termínu pojednávania nemôže byť uvoľnený\nz plnenia si pracovných povinností tak, aby bol prítomný na nariadenom termíne pojednávania 18.\ndecembra 2024.\n9. K námietke otca, že matkou maloletých detí neboli preukázané výdavky a náklady maloletých,\nodvolací súd uviedol, že dokazovanie o výdavkoch, nákladoch maloletých detí nemá pred súdom\n„prebiehať“ v preukazovaní jednotlivých bločkov, ale s dôrazom na potreby dieťaťa, ktoré v určitom veku\nsú u detí rovnaké, pričom v konkrétnosti každej veci sa prihliada na osobitosti potrieb dieťaťa pre jeho\nnepriaznivý zdravotný stav, resp. pre jeho talentové predpoklady v rôznych oblastiach života.\n10. Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov\ns prihliadnutím aj k tomu, že od posledného súdneho rozhodnutia uplynula doba 4 rokov, ktorá\nsamotná dávala základ pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a výrazne sa zmenili náklady na strane\nmaloletých deti, ktorých potreby matka preukázala. Krajský súd zdôraznil, že okrem zmeny pomerov na\nstrane maloletých detí od doby posledného súdneho rozhodnutia (pred štyrmi rokmi) má dieťa právo\npodieľať sa na životnej úrovni rodičov, preto okresný súd správne prihliadol na pomery tak otca, ktorému\npribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a došlo k nárastu jeho príjmu ako aj na pomery matky a jej\nintenzívnu osobnú starostlivosť o maloletého X..\n\nDovolanie\n11. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k výrokom I., II. a IV. okresného súdu, podal dovolanie\notec (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 421\nods. 1 písm. a) CSP navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.\n12. Dovolateľ namietal nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý neakceptoval žiadosť otca\no odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na 18. decembra 2024, dňa\n25. novembra 2024 právny zástupca otca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že otec\nsa z pracovných dôvodov nevie na predmetný termín dostaviť. Okresný súd 27. novembra 2024\noznámil otcovi, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, pretože otec mal dostatok času na\nuplatňovanie svojich práv pred okresným súdom. Dňa 18. decembra 2024 sa pojednávanie uskutočnilo\nbez prítomnosti otca a súčasne sa vo veci aj rozhodlo. Tento postup súdu považuje otec za neprípustný,\npretože mu zamedzil prístup k súdu. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj nad rámec výživného,\npreto maloleté deti neboli ohrozené.\n13. Dovolateľ namietal, že súdy sa nezaoberali otázkou nákladov, keď matka v návrhu neuviedla a\nnerozčlenila náklady na matku a na deti, nepreukázala zmenu pomerov od posledného rozhodnutia,\nnedokladovala žiadne listinné dôkazné prostriedky, vyčíslovala náklady, ktoré nie sú bežnými nákladmi\nv bežných sumách. Jediným kritériom pri rozhodovaní o zvýšení výživného bol príjem otca, ktorý takýto\npostup považoval v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou. Dovolateľ poukázal na to, že metodika\nMinisterstva spravodlivosti SR, na ktorú sa odvolávali súdy má len odporúčací charakter a z jej obsahu\nnevyplýva, že sa vzťahuje na rodičov s nadštandardnými príjmami.\n14. Dovolateľ poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo 16. decembra 2015 a\nuznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2025 z 25. februára 2025.\n15. K dovolaniu otca sa v lehote vyjadrila matka, ktorá uviedla, že procesný postup tak súdu prvej\ninštancie ako aj odvolacieho súdu bol v celom rozsahu správny. Obidva konajúce súdy posúdili všetky\nokolnosti a vyhodnotili predložené dôkazy. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP vyslovila\nnázor, že ho vymedzil otec veľmi abstraktne a vyložil ho nesprávne. Procesné práva otca neboli žiadnym\nspôsobom obmedzené. Nespokojnosť otca s vydanými rozhodnutiami súdov spočíva predovšetkým\nv tom, že nebolo rozhodnuté podľa jeho predstáv. Otec bol riadne predvolaný na pojednávania, mal\ndostatok času na zariadenie času a povinností, aby sa mohol zúčastniť pojednávania a v prípade, že to\nnebolo možné, mal zvoleného právneho zástupcu, ktorý bol oprávnený za neho konať. K dovolaciemu\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedla, že otec žiadnu judikatúru dovolacieho súdu, od ktorej\nby sa mal krajský súd odkloniť, do konania nedoložil.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n16. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci procesne upravenej v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa\nktorého sa na konania podľa CMP použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže §\n76 CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci starostlivosti súdu o maloletých,\nprípustnosť dovolania otca bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“, „dovolací súd“) ako\nsúd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník\nkonania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k\nzáveru, že dovolanie otca odmietne.\n18. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n\n19. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je\nprocesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene\nuplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je\nprípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n20. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n21. V danom prípade z dovolania otca vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu na základe § 420\npísm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n22. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n23. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n24. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto\nskúmal, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti.\n25. Dovolateľ v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP namietal, že súd prvej inštancie pojednával\na rozhodol v jeho neprítomnosti, a to napriek jeho riadnemu ospravedlneniu a žiadosti o odročenie\npojednávania.\n26. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej\nneprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená\npožiadavka je vyjadrená aj v § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá povinnosť predvolať stranu sporu\nalebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní\npred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sporu (účastník konania) sa pritom na pojednávanie\npredvolá len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods.\n1 a 2 a § 178 ods. 1 CSP).\n\n27. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť obvykle na jednom pojednávaní. Možnosť\nsúdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou\ndôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to,\nči sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu. V § 157 ods. 1 CSP\nsa súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní.\nPreto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby\nbola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na\nexistenciu dôležitého dôvodu u strany sporu alebo jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť\nspravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť. Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav\nstrany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou\nosobou (§ 183 ods. 1 a 2 CSP). Ak súd zistí, že stranou sporu tvrdený dôvod na odročenie pojednávania\nnie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje\nodročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno\nupovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 4 CSP).\n28. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods.\n1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z\nhľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť,\nže nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko, aby sa súdom nariadené pojednávanie mohlo\nuskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).\n29. Aj podľa záverov Ústavného súdu SR prezentovaných napr. v náleze sp. zn. II. ÚS 369/2018, je\nuvedené, že vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný,\nje iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné\nospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.\n30. Podľa obsahu spisu predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 18. decembra 2024 bolo\ndoručené právnemu zástupcovi otca 21. novembra 2024 (spis l. č. 106). Dňa 25. novembra 2024\nprávny zástupca otca doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že otec má záujem\nsa zúčastniť osobne pojednávania a vyjadriť sa ku skutočnostiam v konaní, ale z dôvodu pracovných\npovinností musí byť prítomný vo Š.. Uviedol, že otec na svojej osobnej prítomnosti trvá, neželá si byť\nzastúpený advokátom alebo advokátskym koncipientom. Oznámením z 27. novembra 2024, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi otca 27. novembra 2024 súd nevyhovel žiadosti otca a pojednával v\njeho neprítomnosti.\n31. Dovolací súd po komplexnom preskúmaní veci dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie prejednal\na rozhodol vec na pojednávaní 18. decembra 2024 v neprítomnosti otca, neznemožnil otcovi, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Neboli totiž naplnené zákonné predpoklady na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP,\na to ospravedlnenie sporovej strany z neúčasti na pojednávaní zo závažného dôvodu ako aj predpoklad,\nže od sporovej strany nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť.\n32. Otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal (napríklad potvrdením od zamestnávateľa), že jeho\npracovné povinnosti vyžadovali jeho nezastupiteľnú prítomnosť na pracovisku. Nebol preto naplnený\nprvý z kumulatívnych dôvodov vyžadovaný v § 183 ods. 1 CSP, samotná táto skutočnosť postačovala\nsúdu ako dôvod na neodročenie pojednávania. V tejto súvislosti dáva dovolací súd dovolateľovi do\npozornosti skoršie pojednávania vo veci, ktoré sa konalo 12. novembra 2024 (v spise na l. č. 102) a na\nktoré sa otec nedostavil, ale ani neprejavil záujem sa ho zúčastniť osobne. V kontexte uvedeného sa\npotom žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu (nepreukázaných) pracovných povinnosti javí ako\nobštrukcia otca. Dovolací súd v zhode s odvolacím súdom zdôrazňuje, že vo veciach starostlivosti súdu\no maloletých je kladený dôraz na taký postup súdu, aby bola vec čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie\nrozhodnutá. Procesné práva dovolateľa ako sporovej strany v konaní tak neboli žiadnym spôsobom\nporušené, keďže otec bol v konaní (aj na predmetnom pojednávaní) zastúpený právnym zástupcom a\nnavyše, vychádzajúc zo zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, otec mal možnosť\nvyjadriť sa k veci pred meritórnym rozhodnutím, napríklad na výzvu súdu z 27. septembra 2024 (porov.\nI. ÚS 245/2018 z 18. júla 2018).\n\n33. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle príslušných vyššie\ncitovaných ustanovení CSP o odročení pojednávania, keď po vyhodnotení žiadosti otca o odročenie\npojednávania ako nedôvodnej, uvedenú skutočnosť otcovi oznámil (l. č. 113 listinného súdneho spisu).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n34. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n35. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n36. Aby na základe dovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného\npatrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným\nv ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017). K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí\nzáveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne\nako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n37. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková\notázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nPredmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa\nv dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto\nustanovenia relevanciu.\n38. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ jednoznačným spôsobom nekonkretizoval právnu otázku,\nriešením ktorej sa odvolací súd odklonil od zaužívanej praxe dovolacieho súdu. Z dovolania možno\nvyabstrahovať dve oblasti, s ktorými dovolateľ v rámci súdneho procesu nesúhlasil, a to skutočnosť, že\nmatka nepreukázala zmenu pomerov od posledného rozhodnutia a príjem otca ako jediné kritérium na\nzvýšenie výživného.\n39. K prvej oblasti dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ poukazuje na konanie matky, dovolací\nprieskum podľa § 421 ods. 1 CSP sa vzťahuje na prieskum právnych otázok, ktorými sa odvolací súd\nzaoberal, teda právna otázka má vychádzať z úvah odvolacieho súdu. Vady zmätočnosti dovolací súd\npreskúmava výlučne v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n40. K druhej oblasti dovolací súd uvádza, že v dovolaní nie je jednoznačne položená právna otázka,\nktorou by sa dovolací súd mal zaoberať, hoci z obsahu dovolania dovolací súd vyabstrahoval otázku, či\njediným kritériom pri rozhodovaní o zvýšení výživného môže byť príjem otca.\n41. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich\nschopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.\n\n42. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý\nz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť\nrodičov o domácnosť.\n43. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby\noprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti\na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu\nvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané\nmajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.\n44. Dovolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že otcom namietané nesprávne právne\nposúdenie odvolacím súdom nespĺňa kritériá vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 431 až § 435\nCSP.\n45. Dovolateľ namieta, že nižšie súdy dospeli k záveru o zvýšení výživného len preskúmaním\nmajetkových pomerov otca. V danom konaní však okresný ako aj krajský súd vychádzali zo zmeny\npomerov na strane maloletých od posledného súdneho rozhodnutia z 3. novembra 2020, a to\npreukázaným zvýšením výdavkov a nákladov (bod 32. rozsudku krajského súdu) a aj zo zmeny\npomerov na strane otca spočívajúcich v skutočnosti narodenia dcéry, t. j. pribudla mu ďalšia vyživovacia\npovinnosť, ako aj v náraste príjmu otca (bod 35. rozsudku krajského súdu). Pri svojom rozhodnutí\nsúdy zobrali do úvahy aj situáciu matky, ktorá je nezamestnaná, poberá príspevok na opatrovanie na\nmaloletého syna X., ktorý vyžaduje jej intenzívnu osobnú starostlivosť (bod 39. rozsudku krajského\nsúdu).\n46. K uvedenému nedostatku dovolania otca sa pridružilo aj nepoukázanie na rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť. V dovolaní otec poukázal na uznesenie\nÚstavného súd SR sp. zn. IV. ÚS 86/2025 z 25. februára 2025. Po preštudovaní tohto rozhodnutia\ndovolací súd konštatuje, že ide o rozhodnutie, ktorého právne závery nemožno aplikovať na\nprejednávanú vec, pretože išlo o procesné rozhodnutie, v ktorom Ústavný súd SR sťažovateľke vytýkal,\nže nevyčerpala právne prostriedky na ochranu jej práv, preto jej sťažnosť odmietol. K otázke zvýšenia\nvýživného, prípadne k otázke zmeny pomerov na strane otca Ústavný súd SR nevyjadril v uvedenom\nrozhodnutí žiaden právny názor.\n47. Dovolateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo 16. decembra 2015.\nK tomuto dovolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa za\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu nepovažujú rozhodnutia súdnych autorít iných štátov.\n48. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a\nvyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nRozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princíp\nrovnosti, právnej istoty a legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov\nCSP). Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté\nv skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017).\n49. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).\n50. Z obsahu dovolania, vzhľadom na uvedené, dovolací súd pri všetkej snahe vyabstrahovať z\ntextu dovolania právnu otázku, ktorá by spĺňala aspoň čiastočne podmienky prípustnosti dovolania\ndospel k záveru, že nebolo možné uskutočniť meritórny dovolací prieskum, pretože obsah dovolania\n\na vymedzenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nemalo zákonom vyžadované\nnáležitosti.\n51. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania\na napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný\ndovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho\nkonania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému § 421 ods. 1 CSP. Postup dovolacieho\nsúdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej\nprocesnej strane (II. ÚS 172/03).\n52. Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd SR k záveru, že na podklade dovolania nemožno\nuskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie s poukazom na § 447 písm. f) CSP odmietol.\n53. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd SR neodôvodňuje (§ 451\nods. 3 veta druhá CSP).\n54. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoP/59/2025", "guid": "064d8eae-c264-4068-8f6f-3abfd3c96373:c06ec044-d331-4492-9c03-b964d06278a7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:94f52bb0-aa9b-46bb-aad8-5fc9bc2736c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.86.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2025 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.86.2025.1"}, {"guid": "ussr:c2da0ad0-bbcd-4096-ae8a-1f0a0ad1681c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1"}, {"guid": "ussr:016d73a0-8168-4c73-8166-28046fce9d0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.245.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 245/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.245.2018.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}, {"guid": "c595b54e-9cbe-46af-b9dc-6374cba1a9c5:12435c27-60a8-4401-a257-26a6c0cf1c4e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2622204074.6", "spisova_znacka": "13CoP/59/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/59/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2622204074.6"}], "citovane_v": []}