{"guid": "7b8be3cc-be52-4b9d-819b-590ffe41506b:7a739bbb-c238-4d73-bbe2-134db5c7f196", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1", "spisova_znacka": "9Cdo/103/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/103/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 9Cdo/103/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1", "identifikacne_cislo": "6620200840", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": "Dobromyseľnosť držby je objektívna kategória; právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona nie je ospravedlniteľný. Ak obec vedela, že na pozemku sa nachádza cesta prvej triedy spravovaná orgánom miestnej štátnej správy, jasné znenie § 14 ods. 2 vety tretej zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého takýto pozemok do vlastníctva obce neprechádza, vylučuje jej dobromyseľnosť bez ohľadu na to, či rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov možno vo všeobecnosti považovať za putatívny titul; na obec, ktorá bežne nadobúda majetok od štátu zo zákona, sa pritom kladú vyššie nároky na znalosť právnych predpisov než na bežného občana. Ak odvolací súd pri nezmenenom skutkovom stave len inak aplikoval ustanovenia, ktoré použil už súd prvej inštancie, nerozhodol na inom skutkovom základe a nebol povinný vyzvať strany na vyjadrenie podľa § 382 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Štát sa proti obci domáhal určenia vlastníctva k pozemku pod cestou prvej triedy, ktorý bol na základe rozhodnutia o schválení ROEP zapísaný v katastri v prospech obce. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo obec pozemok vydržala; odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, pretože rozhodnutie o schválení ROEP je len deklaratórne, nie je nadobúdacím titulom a obec nemohla byť dobromyseľná pre jednoznačné znenie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Obec v dovolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia a rozhodovanie na inom skutkovom základe (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázku, či rozhodnutie o ROEP je putatívnym titulom nadobudnutia vlastníctva vydržaním (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: odôvodnenie odvolacieho súdu bolo dostatočné, zmena právneho posúdenia pri rovnakom skutkovom stave nie je vadou konania a odvolací súd nemusel nariaďovať pojednávanie ani vyzývať strany podľa § 382 CSP. Nastolená právna otázka nebola otázkou, od ktorej záviselo napadnuté rozhodnutie, lebo odvolací súd dobromyseľnosť obce vylúčil pre jasné znenie zákona a konkrétne skutkové okolnosti, nie pre všeobecnú nespôsobilosť rozhodnutia o ROEP byť putatívnym titulom.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a739bbb-c238-4d73-bbe2-134db5c7f196", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/103/2024\n6620200840\n29. 04. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenskej republiky, v mene ktorej koná\nSlovenská správa ciest, Bratislava, Dúbravská cesta 1152/3, IČO: 00 003 328, proti žalovanej obci\nĽuboreč, Ľuboreč 138, IČO: 00 316 202, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, Lučenec,\nUl. P. Rádayho 14/A, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.\n21C/7/2020, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. februára 2024\nsp. zn. 17Co/35/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21C/7/2020-252 z 29.\nseptembra 2022 zamietol žalobu o určenie, že Slovenská republika je vlastníkom a Slovenská správa\nciest je správcom pozemku nachádzajúceho sa v obci Ľ., k. ú. Ľ., EKN parc. č. XXXX/X o výmere 20 662\nm2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX; žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 130, § 134 ods. 1 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1\nzákona č. 147/1949 Zb., ktorým sa vydávajú niektoré predpisy o verejných cestách, § 3d ods. 1 zákona\nč. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“), § 15 a § 16\nzákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“). Dospel k\nzáveru, že vlastníkom dotknutého pozemku je žalovaná z titulu vydržania.\n1.1. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne\nvo vlastníctve žalobkyne a jej právneho predchodcu, Československej socialistickej republiky, a to ako\npozemok registra EKN parc. č. XXXX/X o výmere 20 662 m2, ktorý bol vedený na evidenčnom liste č.\nXXX ako verejný majetok - neknihovaná parcela, bola na ňom postavená štátna cesta prvej triedy č. X. a\nako užívateľ bola zapísaná od roku 1989 do roku 2002 Okresná správa ciest Lučenec. Pozemok registra\nEKN parc. č. XXXX/X bol totožný s pozemkom registra CKN parc. č. XXXX/X. Na základe žiadosti č.\nZ-2588/2002 bola na evidenčnom liste č. XXX vykonaná zmena údajov užívateľa na Slovenskú správu\nciest v súlade s jej zriaďovacou listinou zo 7. decembra 1995. Slovenská republika bola podľa § 3d ods.\n1 cestného zákona vlastníkom cesty č. I/75, nakoľko ide o cestu prvej triedy. Slovenská správa ciest\nako právnická osoba podľa § 3d ods. 5 písm. b) cestného zákona vykonáva správu cesty vo vlastníctve\nštátu. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za to, že pozemok registra EKN parc. č.\nXXXX/X slúžil ako cestný pozemok a príslušná štátna organizácia mala právo správy majetku štátu s\npoukazom na § 15 a § 16 zákona o správe majetku štátu.\n\n1.2. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Okresný úrad v Lučenci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva\na lesného hospodárstva, podľa § 3 ods. 2 písm. b) a § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) schválil pre\ndané územie register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“). V dôsledku chybnej aplikácie\n§ 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. okresným úradom však došlo k schváleniu vlastníctva sporného\npozemku v prospech žalovanej napriek tomu, že v čase účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. bol pozemok v\nspráve miestneho orgánu štátnej správy - Okresnej správy ciest, čo potvrdzuje výpis z evidenčného listu\nč. XXX z 31. decembra 1996 na č. X 34/19-90 z príloh spisu Okresného úradu Lučenec X 34/19, neskôr\nSlovenskej správy ciest. Rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci o schválení ROEP bolo podľa § 7 ods.\n4 zákona č. 180/1995 Z. z. verejnou listinou, na základe ktorej katastrálny úrad zapísal údaje do katastra\nnehnuteľností tak, ako ich v registri schválil príslušný orgán. Žalovaná tak nadobudla majetok do svojej\ndržby na základe rozhodnutia Okresného úradu v Lučenci z 30. apríla 2002, pričom od tohto momentu\nmala v držbe sporný pozemok domnievajúc sa, že oprávnene, na základe právoplatného rozhodnutia\nštátneho orgánu. Žalovaná sa o predmetný pozemok, s výnimkou štátnej cesty, starala a nakladala s\nním ako s vlastným, o čom svedčilo, že na predmetnom pozemku vystavala stavbu - cyklistický chodník,\ndomáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia od žalobkyne za užívanie predmetného pozemku, na\nktorom sa nachádza cesta č. X. a predmetný pozemok evidovala vo svojich inventárnych súpisoch.\nSúd tak dospel k záveru, že žalovaná bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej\npozemok patrí a mala ho v nepretržitej držbe po dobu 10 rokov (od 30. apríla 2002 minimálne do 30.\napríla 2012), čím boli naplnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva v zmysle § 134 v spojení\ns § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že právna vada vyvolaná žalobkyňou (rozhodnutím\nštátneho orgánu konajúceho v mene žalobkyne) nespôsobila nedobromyseľnosť žalovanej, pretože aj\nu tzv. putatívneho dôvodu, t. j. v prípade omylu žalovanej, bolo potrebné vychádzať z vyššie uvedených\nokolností prípadu.\n1.3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že vydržala predmetnú nehnuteľnosť\npodľa tzv. stredného Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.) resp. podľa predchádzajúcich\npredpisov občianskeho práva, keďže mal za to, že až do roku 2002, t. j. do schválenia ROEP a\nzápisu údajov ROEP do katastra nehnuteľností, bola žalobkyňa vlastníkom a správcom predmetnej\nnehnuteľnosti, a to na základe zákonného článku I z roku 1890, § 1 zákona č. 147/1949 Zb., ktorým sa\nvydávajú niektoré predpisy o verejných cestách, kde správu zabezpečoval príslušný okresný národný\nvýbor podľa § 1 nariadenia č. 2/1950 Zb. o pôsobnosti národných výborov pri stavbe, správe a udržiavaní\nštátnych ciest, a § 3d ods. 1 cestného zákona. Nemohlo tak dôjsť k vydržaniu vlastníctva k pozemku zo\nstrany žalobkyne, keďže v tom čase už bola jej vlastníkom.\n1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej\nako úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,\nže o ich výške rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 21.\nfebruára 2024 sp. zn. 17Co/35/2023 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že žalobkyňa\nSlovenská republika je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 a Slovenská správa ciest je správcom\npozemku nachádzajúceho sa v obci Ľ., k. ú. Ľ. evidovaného na LV č. XXX ako pozemok parc. č. XXXX/X\no výmere 20 662 m2 zastavaná plocha a nádvorie; žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške\nnáhrady trov konania.\n2.1. Odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia sporu bez zmeny v skutkovom stave zistenom súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).\nOdvolací súd nesúhlasil s obranou žalovanej, že Okresná správa ciest a jej nástupca Slovenská správa\nciest nemali sporný pozemok v správe s poukazom na obsah rozhodnutia Okresného úradu Lučenec,\nkatastrálny odbor sp. zn. X 34/2019. Z tohto rozhodnutia vyplynulo, že pozemok EKN parc. č. XXXX/X\npod stavbou cestnej komunikácie vybudovanej pred rokom 1950 bol v katastri nehnuteľností nesprávne\nna základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v intraviláne (ďalej len\n„register RvIn“) podľa zákona č. 180/1995 Z. z. zapísaný do vlastníctva žalovanej obce. Správne mala\nbyť ako vlastník tohto pozemku v rámci registra RvIn zapísaná žalobkyňa Slovenská republika, v správe\npríslušnej organizácie podľa § 3 ods. 1 cestného zákona vzhľadom k tomu, že išlo o verejný neknihovaný\nmajetok pod cestou prvej triedy. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, vo veci sp. zn. X 34/2019\n\npopísal genézu pozemku EKN parc. č. XXXX/X tak, že k nemu evidenčný list vedený nebol. Evidenčný\nlist bol založený k pozemkom CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Pozemok EKN parc. č. XXXX/X\nje totožný s pozemkom CKN parc. č. XXXX/X. K 31. decembru 1996 bola ako nájomca, držiteľ alebo iná\noprávnená osoba pozemku CKN parc. č. XXXX/X na evidenčnom liste č. XXX vedená Okresná správa\nciest Lučenec a na základe žiadosti o zmenu údajov katastra podanej dňa 3. septembra 2002 bola ako\nužívateľ zapísaná Slovenská správa ciest. O tom, kto bol v čase spracovania registra RvIn užívateľom\nresp. správcom pozemku EKN parc. č. XXXX/X tak svedčil zápis v evidenčnom liste č. XXX. Súčasťou\nspisu X 34/2019 je aj výpis z evidenčného listu č. XXX vyhotovený 31. decembra 1996 a tiež žiadosť\nSlovenskej správy ciest z 3. septembra 2002 o zmenu údajov katastra spočívajúcu v zmene označenia\nsprávcu, resp. užívateľa pozemkov.\n2.2. Odvolací súd vysvetlil, že zápis s označením „držiteľ, nájomca alebo iná oprávnená osoba“ svedčil\nsprávcovi majetku štátu. Organizácie cestného hospodárstva zriadené okresným národným výborom\nči jeho právnym nástupcom, okresným úradom, sa považovali za miestne orgány štátnej správy s\npostavením rozpočtovej organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon o správe majetku štátu. Takýto názor\nzastávali aj okresné úrady, katastrálne odbory, čo potvrdzuje odpoveď na položenú otázku uverejnenú v\nKatastrálnom bulletine č. 2/1997, kde je uvedené, že pod pojmom rozpočtové organizácie podľa § 1 písm.\na) zákona o správe majetku štátu sa rozumejú aj všetky orgány miestnej štátnej správy, rozpočtovými\norganizáciami sú aj organizácie cestného hospodárstva. Tvrdenie žalobkyne, že pozemok pod cestou\nč. X. zodpovedajúci pozemku EKN parc. č. XXXX/X bol verejným majetkom (neknihovaným pozemkom)\nnebolo žalovanou spochybňované a táto skutočnosť bola preukázaná aj správou Okresného úradu\nLučenec, katastrálny odbor zo 4. augusta 2017 a obsahom katastrálneho spisu X 34/2019. Práve z\ndôvodu, že išlo o verejný (neknihovaný) majetok sa ROEP vzťahoval aj na tento pozemok.\n2.3. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť\nvlastnícke právo k svoju vlastnému majetku vydržaním, keďže jej vlastnícke právo vzniklo na základe\nzákonného článku I z roku 1890, § 1 zákona č. 147/1949 Zb., ktorým sa vydávajú niektoré predpisy\no verejných cestách a § 3d ods. 1 cestného zákona. Rovnako súhlasil so záverom, že pri vyhotovení\nROEP mal byť aplikovaný § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v celom jeho znení a keby sa tak\npostupovalo, nemohla by byť žalovaná zapísaná ako vlastník pozemku EKN parc. č. XXXX/X, teda\npôvodne neknihovaného verejného majetku vo vlastníctve štátu v správe miestneho orgánu štátnej\nsprávy, keď prechod vlastníckeho práva k takémuto pozemku vylučoval § 14 ods. 2 tretia veta zákona\nč. 180/1995 Z. z.\n2.4. Odvolací súd však nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že k nadobudnutiu vlastníckeho\npráva žalovanou došlo vydržaním. Argumentoval tým, že žalovaná neposkytla za pozemok EKN parc.\nč. XXXX/X žalobkyni žiadne plnenie, znenie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. bolo jednoznačné,\npreto právny omyl bol v tomto prípade neospravedlniteľný, žalovaná vedela, že na pozemku sa\nnachádza štátna cesta, ktorú spravuje miestny orgán štátnej správy a táto informácia v nej mala\nvyvolať pochybnosti o správnosti zápisu jej vlastníckeho práva. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3Cdo/17/2016, z ktorého je\nzrejmé, že domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má\nnavonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (zakladajúceho vznik vlastníctva v súlade so zákonom),\nchýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje\nobjektívne právo. V prejednávanej veci však žalovanej nesvedčil žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho\npráva, ktorým v prípade nehnuteľnosti podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kúpna, darovacia\nalebo iná zmluva, prípadne rozhodnutie štátneho orgánu alebo iné skutočnosti ustanovené zákonom.\nRozhodnutie Okresného úradu v Lučenci o schválení ROEP č. E/2002/00023 podľa názoru odvolacieho\nsúdu nebolo takým rozhodnutím štátneho orgánu, na základe ktorého by bolo možné nadobudnúť\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože takéto rozhodnutie nie je originálnym titulom nadobudnutia\nvlastníckeho práva. Ide o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje na\nzáklade iného právneho titulu. Na podporu tohto svojho záveru odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/291/2019 a na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. novembra 2022 sp. zn. 1Sžrk/8/2019 a sp. zn. 4Sžrk/2/2020. Odvolací súd uzavrel, že\nrozhodnutie okresného úradu o schválení ROEP nemôže byť titulom pre nadobudnutie vlastníckeho\npráva podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\n2.5. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného úradu Lučenec\no schválení ROEP č. E/2002/00023, ani ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. nevyhovujú\ndefinícii putatívneho titulu, preto žalovaná nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej pozemok EKN parc.\nč. XXXX/X patrí, ako to vyžaduje ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu\nsa ani nemohla stať vlastníkom tohto pozemku podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže\nchýbal jeden zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to oprávnená\ndržba. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pozemok EKN parc. č. XXXX/X tvoril verejný\nmajetok vo vlastníctve štátu v správe cestnej organizácie a k strate týchto oprávnení k pozemku zo\nstrany štátu a Slovenskej správy ciest nedošlo ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z.,\nkeď v § 14 ods. 2 tretia veta tohto zákona bolo výslovne ustanovené, že pozemok z vlastníctva štátu, ku\nktorému ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával správu miestny orgán štátnej správy, do vlastníctva\nobce neprechádza. Za právne bezvýznamnú označil odvolací súd skutočnosť, že cesta č. X. nepokrýva\ncelý pozemok, keď bolo preukázané, že celý pozemok v minulosti patril žalobkyni a správu k nemu\nvykonávala Okresná správa ciest Lučenec. Odvolací súd na podporu svojho rozhodnutia poukázal aj na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/146/2022.\n2.6. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu\ns ohľadom na plný úspech žalobkyne v konaní.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,\nže odvolací súd sa nezaoberal ňou uplatnenými námietkami, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné. Odvolací súd nevysvetlil svoj záver, že vlastníkom dotknutej parcely je žalobkyňa\na nie žalovaná a svoje rozhodnutie založil na inom skutkovom základe ako súd prvej inštancie, voči\nktorému nemala možnosť žalovaná v rámci odvolacieho konania namietať, keďže bola v spore na\nsúde prvej inštancie úspešná. Dovolateľka v priebehu celého súdneho sporu tvrdila, že k 1. septembru\n1995 nebolo možné Okresnú správu ciest Lučenec, ani jej právneho nástupcu - Slovenskú správu ciest\npovažovať za miestny orgán štátnej správy, ktorý by k účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. (1. septembra\n1995) vykonával správu pozemku EKN parc. č. XXXX/X (pozemku pod cestou) podľa zákona o správe\nmajetku štátu v zmysle tretej vety § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Takýto dôkaz v spore nebol\npredložený. V spise Okresného úradu Lučenec, katastrálneho odboru sp. zn. X 34/2019 sa nachádza\nlen potvrdenie existencie nejakých evidenčných listov, ktoré údaj o správe miestneho orgánu štátnej\nsprávy k pozemku EKN parc. č. XXXX/X podľa osobitného predpisu neobsahovali. Nebolo postačujúce,\nže žalobkyňou označení právni predchodcovia boli uvádzaní ako užívatelia predmetného pozemku.\nPozemok EKN parc. č. XXXX/X nebol predmetom samostatnej evidencie žalobkyne, čo znamenalo, že\nžalobkyňa nemohla byť správcom pozemku, ktorý nikdy neevidovala, a teda o ňom ani nevedela.\n3.2. Dovolateľka ďalej tvrdila, že v spore poprela argumentáciu žalobkyne ohľadne správy pozemku\nvychádzajúcu z toho, že žalobkyňa, resp. jej právny predchodca spravovali cestu, pretože cesta má\niný vlastnícky režim. Z tohto dôvodu dovolateľka tvrdila, že pozemok EKN parc. č. XXXX/X ako\nneknihovaný majetok bez správy prešiel v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. druhá veta do\njej vlastníctva. Naviac, ak odvolací súd ustálil, že žalovanej nepatrí vlastnícke právo titulom vydržania,\nnemal rozhodnutie zmeniť, ale zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a tak umožniť žalovanej brániť sa\nohľadom nemožnosti uplatňovania tretej vety § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.\n3.3. Dovolateľka tiež vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie otázky existencie tzv.\nputatívneho titulu, za ktorý odvolací súd nepovažoval rozhodnutie Okresného úradu Lučenec o schválení\nROEP č. E/2002/00023 a ani výklad ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Odvolací súd\nmal podľa názoru dovolateľky, aj v súlade s právnym názorom vyjadreným v náleze Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zo 14. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015, prioritne\nprihliadať na to, že zmyslom ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka je uviesť do súladu dlhodobý\nfaktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym. Ústavný súd v označenom\nrozhodnutí uviedol, že výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju podstatným spôsobom obmedzuje,\nnemôže byť považovaný za ústavne konformný. Žalovaná pritom v spore tvrdila a preukázala, že nemala\nakúkoľvek pochybnosť o svojom vlastníctve k pozemku EKN parc. č. XXXX/X, a to od roku 2002,\nodkedy bola ako vlastník pozemku vedená na liste vlastníctva, až do polovice roka 2019 (17 rokov),\n\nkeď žalobkyňa v spore vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 10C/6/2018 prvýkrát spochybnila\nvlastníctvo žalovanej k pozemku EKN parc. č. XXXX/X. Predtým aj sama žalobkyňa opakovane vo\nvyjadreniach v spore sp. zn. 10C/6/2018 uznávala vlastnícke právo žalovanej k pozemku EKN parc.\nč. XXXX/X. Taktiež žalobkyňa až do roku 2019 nikdy netvrdila, že by Slovenská správa ciest, resp. jej\nprávny predchodca - Okresná správa ciest Lučenec, mala v správe pozemok EKN parc. č. XXXX/X v\nzmysle ustanovení zákona o správe majetku štátu. Dovolateľka zdôraznila, že nadobúdanie majetku\nštátu obcou na základe zákona nie je nič výnimočné, preto bola aj objektívne presvedčená, že jej\nprávo k dotknutému pozemku patrí. Na základe uvedeného dovolateľka za správne právne posúdenie\npovažovala, aby sa v prípade obce vo všeobecnosti rozhodnutie o ROEP, resp. s tým spojený výklad §\n14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. zo strany komisie, ktorá pripravovala podklady pre ROEP, považovalo\nza putatívny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k štátnemu (neknihovanému) majetku vydržaním.\nNa základe toho je podľa dovolateľky potrebné ustáliť, že bola v spore dobromyseľná a z tohto dôvodu\nv zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudla vlastnícke právo k spornému pozemku\nvydržaním.\n4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej považovala dovolanie za nedôvodné a\nžiadala, aby ho dovolací súd odmietol. Uviedla, že bola účastníkom troch sporových konaní o určenie\nvlastníckeho práva pod cestou prvej triedy vo vlastníctve štátu, ktoré v identických skutkových a právnych\nokolnostiach súdy rozhodli obdobne a vyslovili názor, že komisie ROEP nepostupovali správne a chybne\naplikovali ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Poukázala na svoje vyjadrenie z 15. júla\n2020, v ktorom s odkazom na konkrétne právne predpisy vyargumentovala, že právo hospodárenia jej\nprávneho predchodcu k pozemku vyplýva priamo zo zákona. Zdôraznila, že evidencia majetku sama\no sebe vlastnícke právo k nehnuteľnosti nezakladá, tak ako absencia evidencie majetku nemôže mať\nza následok stratu či pozbavenie vlastníckeho práva. Súdy rôznych inštancií potvrdili, že neknihované\nparcely pod cestami vo vlastníctve štátu boli verejným majetkom, ktorý aj ostal vo vlastníctve štátu. K\ndovolacej otázke predloženej žalovanou uviedla, že už z rozsudku odvolacieho súdu, ktorý odkazoval na\nviaceré rozhodnutia najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že\nnejde o nevyriešenú otázku. Naviac rozhodnutie odvolacieho súdu bolo súladné s ustáleným právnym\nnázorom, že ROEP nie je titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva a plní iba evidenčnú funkciu.\nNález ústavného súdu, na ktorý žalovaná poukazovala v dovolaní, nie je aplikovateľný na prejednávaný\nspor. Sporný pozemok žalobkyňa užíva a stará sa oň ako o súčasť stavby, ako pozemok, do ktorého\nje stavba vsadená. Samostatná starostlivosť o pozemok, oddelená od starostlivosti o cestu na ňom\npostavenú, ani nie je fakticky možná.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.\n6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti opravného prostriedku. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.\nAk by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\n8. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. V prvom rade bolo potrebné preskúmať prípustnosť dovolania, ktorú dovolateľka odvodzovala z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\n\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. Dovolateľka bola toho názoru, že k vade zmätočnosti došlo v dôsledku nedostatočne odôvodneného\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý svoj záver o vlastníckom práve žalobkyne k pozemku EKN parc.\nč. 1428/1 a ani o správe tohto pozemku nevysvetlil a nie je z neho zrejmé ani to, z akých dôkazov k\ntakémuto záveru dospel.\n12. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07).\n13. Podľa ústavného súdu zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná absenciou súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaného\nprípadu, rozporom s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP) z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci súdom prvej inštancie, považujúc skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za správny\n(§ 383 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky\nzákonom vyžadované náležitosti z hľadiska formálnej štruktúry v zmysle ustanovení § 393 CSP a § 220\nods. 2 CSP a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok,\npričom vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n15. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na závere, že neboli splnené podmienky pre vydržanie\nsporného pozemku žalovanou v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka pre nedostatok jej\ndobromyseľnosti v otázke právneho titulu vzniku oprávnenej držby a súčasne mal za preukázanú\nexistenciu vlastníckeho práva žalobkyne a práva správy pozemku Slovenskou správou ciest. Odvolací\nsúd ozrejmil, že na spor bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 14 ods. 2 veta tretia zákona č. 180/1995 Z.\nz., ktoré bránilo nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou k spornému pozemku z dôvodu existencie\nsprávy tohto pozemku orgánom miestnej štátnej správy (Okresnou správou ciest Lučenec, neskôr\nSlovenskou správou ciest) ku dňu účinnosti zákona, t. j. k 1. septembru 1995 (bod 16 odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu). Vlastnícke právo žalobkyne k pozemku EKN parc. č. XXXX/X vyplývalo zo\nskutočnosti, že išlo o verejný majetok, neknihovanú parcelu, čo mal odvolací súd preukázané správou\nOkresného úradu Lučenec zo 4. augusta 2017 (č.l. 9 spisu) a obsahom katastrálneho spisu X 34/2019.\nTiež ozrejmil, že samotná skutočnosť, že táto parcela bola predmetom ROEP, svedčila o tom, že išlo\nverejný (neknihovaný) majetok, keďže ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa vzťahovalo\nvýslovne na pozemky, ktoré tvorili verejný majetok - neknihované pozemky (body 15, 16, 18 a 25\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Súčasne sa odvolací súd stotožnil s čiastkovým právnym\nzáverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola vlastníčkou dotknutého pozemku na základe § 1 zákona\nč. 147/1949 Zb. a § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. (bod 18 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\nOdvolací súd rozlišoval medzi vlastníckym právom žalobkyne k ceste a k pozemku pod ňou, pričom\nosobitne sa vyjadril aj k správe cesty, ktorá nebola medzi stranami sporná (bod 17 odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu).\n\n16. Pokiaľ ide o správu dotknutého pozemku Slovenskou správou ciest, resp. jej právnym predchodcom\nako orgánom miestnej štátnej správy, odvolací súd uviedol, že táto skutočnosť bola preukázaná\nrozhodnutím Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor sp. zn. X 34/2019, samotným spisom X\n34/2019 vrátane evidenčného listu č. 166, ktorý bol súčasťou tohto spisu. Z evidenčného listu č. XXX\nvyplývalo, že ako nájomca, držiteľ alebo iná oprávnená osoba pozemku CKN parc. č. XXXX/X bola k\n31. decembru 1996 vedená Okresná správa ciest Lučenec (bod 7 odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu), čím reagoval na námietku dovolateľky, uplatnenú aj v dovolaní, že žalobkyňa nepredložila\nžiaden dôkaz preukazujúci existenciu správy pozemku orgánom miestnej štátnej správy. Odvolací súd\npoukázal na znenie § 3d ods. 1 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. a na § 1 zákona č. 147/1949 Zb.\nNásledne zdôvodnil, že organizácie cestného hospodárstva zriadené okresným národným výborom, či\njeho právnym nástupcom okresným úradom na plnenie úloh štátu a obcí sa považovali za miestne orgány\nštátnej správy, na ktoré sa vzťahoval zákon o správe majetku štátu (bod 14 odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu). K námietke dovolateľky, že evidenčné listy nie sú dôkazom o správe pozemku v\nzmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. odvolací súd uviedol, že tento dôkaz preukazuje existenciu\npráva žalobkyne, resp. Slovenskej správy ciest nakladať s pozemkom vo vlastníctve štátu, ktoré v zmysle\nvyššie citovaných predpisov bolo potrebné považovať za správu majetku štátu.\n17. Vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva žalovanou odvolací súd zrozumiteľným a výstižným\nspôsobom vysvetlil, že rozhodnutie o schválení ROEP nie je originálnym titulom nadobudnutia\nvlastníckeho práva, pretože ide len o deklaratórne rozhodnutie, ktoré plní iba evidenčnú funkciu (body\n23, 24 a 25 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a nemôže konštituovať vlastnícke právo. Poukázal\npritom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/291/2019, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/8/2019 a 4Sžrk/2/2020. Omyl vychádzajúci z\nneznalosti celkom jednoznačného ustanovenia zákona označil odvolací súd za omyl neospravedlniteľný\nv súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu. Dôvodil, že žalovaná vedela, že na pozemku EKN\nparc. č. XXXX/X sa nachádza cesta prvej triedy, ktorú spravuje miestny orgán štátnej správy a už táto\ninformácia v nej mohla vyvolať pochybnosti o správnosti zápisu jej vlastníckeho práva k spornému\npozemku (bod 20 a 21 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\n18. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo\nneodôvodnené, ani arbitrárne. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, z akých dôkazov odvolací súd vychádzal a\no aké konkrétne dôkazné prostriedky oprel svoje zistenia. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f)\nCSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane\nich dôvodov a námietok. Skutočnosť, že žalovaná s názorom odvolacieho súdu nesúhlasí, sama o sebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n19. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP tiež namietala, že jej bola\nodňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku toho, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na inom\nskutkovom základe, ktorého správnosť nemala možnosť namietať v rámci odvolacieho konania.\n20. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je však zrejmé, že skutkový stav zistený súdom prvej\ninštancie považoval odvolací súd za správny, preto nezopakoval dokazovanie, ani ho nedopĺňal. K\nzmene došlo len v právnom posúdení sporu odvolacím súdom, a to konkrétne v aplikácii ustanovení §\n134 a § 130 Občianskeho zákonníka, použitých už súdom prvej inštancie. Takýto procesný postup je\nv súlade s Civilným sporovým poriadkom, ktorý dáva odvolaciemu súdu možnosť posúdiť vec inak než\nsúd prvej inštancie, a to buď vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré súd prvej inštancie už použil, ale odvolací\nsúd ich vykladá inak, alebo má odvolací súd možnosť aplikovať na vec aj takú právnu normu, ktorá v\ndoterajšom priebehu konania použitá ešte nebola (§ 382 CSP).\n21. Odvolací súd nerozhodol v spore na základe iného skutkového stavu, ani na základe odlišných\nskutkových zistení a čiastočne bolo zhodné aj právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie a\nodvolacím súdom, a to práve v dovolateľkou namietaných otázkach pôvodného vlastníckeho práva\nžalobkyne k pozemku, v otázke existencie správy pozemku právnym predchodcom Slovenskej správy\nciest, ako aj v otázke aplikácie ustanovení § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Skutočnosť, že\n\nodvolací súd aplikoval na spor ustanovenia § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka odlišne než súd\nprvej inštancie, neznamená, že v spore rozhodol na základe odlišného skutkového stavu. Odvolací\nsúd posudzoval tie isté skutkové okolnosti ako súd prvej inštancie, t. j. užívanie pozemku žalovanou,\njeho držbu, okolnosti jej oprávnenosti, subjektívne presvedčenie žalovanej o tom, že pozemok vlastní,\nokolnosti zápisu jej vlastníckeho práva v rámci ROEP; dospel však k odlišným právnym záverom.\nNapokon dovolateľka sama v dovolaní poukazovala na svoje vyjadrenia, ktorými argumentovala proti\ntvrdeniam žalobkyne o jej vlastníckom práve a správe pozemku, teda táto argumentačná línia jej bola\nznáma. Odvolací súd aj napriek tomu, že námietky žalovanej z konania pred súdom prvej inštancie\nneboli súčasťou jej vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne, reagoval výslovne na jej obranu, že existencia\nvlastníckeho práva žalobkyne nebola preukázaná a že jej nesvedčí ani právo správy. Dovolateľka tak\nmala súdmi vytvorenú možnosť vyjadriť sa ku všetkým otázkam sporu, ktorú aj využila.\n22. Za týchto okolností, keď odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie, nebol povinný nariaďovať odvolacie pojednávanie. Z rozhodovacej praxe Európskeho súdu\npre ľudské práva vyplýva, že ak rozhodujú postupne viaceré súdy zaradené do sústavy riadnych súdov,\npožiadavka verejnosti sa vzťahuje predovšetkým na súdy prvého stupňa, ktoré zisťujú skutkový stav\na rozhodujú o všetkých otázkach významných pre rozhodnutie vo veci samej. Nedostatok verejného\nprerokovania veci na druhom a treťom stupni možno ospravedlniť povahou konania, napríklad ak sa\nprejednávajú výlučne právne otázky, za predpokladu, že pojednávanie na súde prvého stupňa bolo\nverejné (Ekbatani v. Švédsko, rozsudok z 26. mája 1988). Odvolací súd nebol povinný ani vyzvať strany\nna vyjadrenie, pokiaľ neaplikoval také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pred súdom prvej inštancie\nnebolo použité (§ 382 CSP a contrario).\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu, ktorým došlo\nk zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, bol v súlade s pravidlami civilného procesného kódexu a\nodvolací súd neporušil žiadne procesné práva žalovanej. Dovolací súd nezistil vadu konania v zmysle §\n420 písm. f) CSP, preto bolo dovolanie žalovanej v tejto časti procesne neprípustné, čo bolo dôvodom\nna jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n24. Dovolateľka ďalej prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP. Vytkla odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie existencie tzv. putatívneho titulu, za ktoré\nodvolací súd nepovažoval rozhodnutie Okresného úradu Lučenec o schválení ROEP č. E/2002/00023\na ani výklad ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Žalovaná v spore tvrdila, že nemala\nakúkoľvek pochybnosť o svojom vlastníctve k pozemku EKN parc. č. XXXX/X, a to od roku 2002,\nodkedy bola ako vlastník pozemku vedená na liste vlastníctva, až do polovice roka 2019 (17 rokov).\nPrávnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom, ktorú odvolací súd posúdil nesprávne, formulovala\nvýslovne v znení: „Považuje sa v prípade obce vo všeobecnosti rozhodnutie o ROEP, resp. s tým spojený\nvýklad § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. zo strany komisie, ktorá pripravovala podklady pre ROEP,\nza putatívny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k štátnemu (neknihovanému) majetku vydržaním?“\n25. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n26. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n27. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne\nho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n28. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu dovolací súd považuje za potrebné poukázať na to,\nže otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní\njasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má len právna\n\n(nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú\nprávnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (§ 432 ods.\n1 CSP) a pri ktorej s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu súčasne platí, že ak by bola\nvyriešená správne, súdy by rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom. Právna otázka, ktorej\nvyriešenie nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, teda ktorej vyriešenie neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Právne otázky,\ntakto dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti\ndovolania podľa tohto ustanovenia.\n29. Dovolateľka namietala nesprávne právne posúdenie sporu, pričom svoju dobrú vieru v oprávnenosť\ndržby odvodzovala od prijatia rozhodnutia o schválení ROEP, ktoré označila ako tzv. putatívny titul\nnadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. K otázke dobromyseľnosti držby existuje\npomerne široká ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorej závery sú aplikovateľné aj na\nprejednávaný spor. Je však pravdou, že dovolací súd sa doteraz výslovne nevyjadril k otázke, či v\nprípade obce môže rozhodnutie o schválení ROEP predstavovať tzv. putatívny nadobúdací titul, t. j.\nzakladať dobromyseľnú držbu na účely vydržania.\n30. Dobromyseľnosť držby je objektívna kategória. Nestačí teda subjektívne presvedčenie držiteľa, že\nje vlastníkom veci, musia existovať objektívne skutočnosti, o ktoré môže držiteľ toto presvedčenie o\ndobromyseľnosti držby oprieť. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že\nmu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek\ntomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti\nkonkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny (porov.\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/30/2010, 2Cdo/236/2012, 4Cdo/283/2009, 5Cdo/87/2010).\n31. V rozsudku z 29. marca 2011 sp. zn. 5Cdo/49/2010 najvyšší súd skonštatoval, že o ospravedlniteľný\nomyl nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce\npre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného\nustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ držby ujíma (právny omyl),\nospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o\nprevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci,\na to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti\npostačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom.\n32. „Vzhľadom na všeobecne, aj v oblasti súkromného práva uznávanú zásadu ignorantia iuris non\nexcusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl\ndržiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka\nplatného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl\nospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.“ (R 73/2015,\nobdobne R 74/2015)\n33. Oprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol domnelý právny dôvod\n(titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký\nprávny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom\nje presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,\no jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne\npovažuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú oprávnenosti držby veci patrí\naj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit\ndržiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami\nobjektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu z sp. zn.\n5Cdo/260/2008, 3Cdo/17/2016).\n34. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol\nbyť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,\nže pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také\nnadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú\nvec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar\nako bezodplatné plnenie (nález ústavného súdu zo 14. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015).\n\n35. Odpoveď na otázku, či v konkrétnej veci sú splnené podmienky dobromyseľnosti držiteľa, závisí od\nposúdenia špecifických a individuálnych skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami\nrelevantnými v iných veciach. Ak odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie o schválení ROEP v\npreskúmavanej veci nemôže byť putatívnym titulom, urobil tak výslovne s poukazom na skutkové\nokolnosti zistené v tejto konkrétnej veci, t. j. že žalovaná obec nemohla byť dobromyseľná pre existenciu\nokolností vzbudzujúcich objektívne pochybnosti, nepočínala si s bežnou opatrnosťou, ktorú od nej bolo\nmožné v tomto prípade požadovať (bod 21 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Žalovaná obec\nmala vedomosť o ceste prvej triedy na pozemku aj o jej správcovi. Mala vedomosť aj o tom, že vlastnícke\nprávo k pozemku na ňu neprešlo na základe žiadneho iného právneho titulu, či už zmluvne alebo na\nzáklade zákona po roku 1989, napríklad zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Práve z toho dôvodu,\nže „obec bežne nadobúda vlastníctvo od štátu na základe zákona“, ako to v dovolaní uviedla dovolateľka,\nje objektívne možné u nej predpokladať, že má dostatočnú úroveň znalostí právnych predpisov a tiež\npraktické skúsenosti, čo kladie na kategóriu dobromyseľnosti v otázke titulu nadobudnutia vlastníckeho\npráva vydržaním v jej prípade vyššie nároky než v prípade bežného občana.\n36. Dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že znenie ustanovenia § 14 ods. 2 veta tretia\nzákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu\núčinnosti tohto zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu, je\nustanovenie jasné a nepripúšťa iný výklad. Nejasnou v spore mohla byť len odpoveď na otázku, či\nsporný pozemok bol v čase účinnosti zákona v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného\npredpisu alebo nie. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšej inštancie, ktorým je dovolací súd viazaný\n(§ 442 CSP), vyplýva, že žalovaná mala vedomosť, že na spornom pozemku sa nachádza cesta prvej\ntriedy spravovaná štátnou organizáciou a z evidenčného listu č. 166 bolo možné zistiť, že právo k\npozemku svedčí Okresnej správe ciest Lučenec. Odvolací súd dospel k záveru, že okresnú správu ciest\nbolo potrebné považovať za miestny orgán štátnej správy v zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 2\nveta tretia zákona č. 180/1995 Z. z. Dovolateľka nenamietala nesprávnosť tohto právneho posúdenia,\nneurobila tento právny záver predmetom dovolacej otázky, preto dovolací súd nemá možnosť posúdiť\nsprávnosť uvedeného záveru.\n37. V skutkových okolnostiach tohto sporu teda odvolací súd nezaložil rozhodnutie na tom, že by\nrozhodnutie o schválení ROEP vo všeobecnosti nebolo možné považovať za putatívny titul nadobudnutia\nvlastníckeho práva obcou, ale na tom, že aj keby bolo rozhodnutie o ROEP vo všeobecnosti považované\nza putatívny titul, v danom prípade dobromyseľnosti žalovanej bránilo jasné ustanovenie § 14 ods. 2\nveta tretia zákona č. 180/1995 Z. z. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že právna\notázka predložená dovolateľkou nebola otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. V dôsledku toho bolo potrebné dovolanie žalovanej v tejto časti odmietnuť\npodľa § 447 písm. f) CSP ako odôvodnené neprípustnými dovolacími dôvodmi.\n38. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP v súlade so zásadou úspechu strán v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1\nCSP). Keďže žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, dovolací súd jej proti procesne neúspešnej\nžalovanej (dovolateľke) priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške tejto náhrady\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).\n39. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Štát sa proti obci domáhal určenia vlastníctva k pozemku pod cestou prvej triedy, ktorý bol na základe rozhodnutia o schválení ROEP zapísaný v katastri v prospech obce. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, lebo obec pozemok vydržala; odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, pretože rozhodnutie o schválení ROEP je len deklaratórne, nie je nadobúdacím titulom a obec nemohla byť dobromyseľná pre jednoznačné znenie § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Obec v dovolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia a rozhodovanie na inom skutkovom základe (§ 420 písm. f) CSP) a nastolila otázku, či rozhodnutie o ROEP je putatívnym titulom nadobudnutia vlastníctva vydržaním (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: odôvodnenie odvolacieho súdu bolo dostatočné, zmena právneho posúdenia pri rovnakom skutkovom stave nie je vadou konania a odvolací súd nemusel nariaďovať pojednávanie ani vyzývať strany podľa § 382 CSP. Nastolená právna otázka nebola otázkou, od ktorej záviselo napadnuté rozhodnutie, lebo odvolací súd dobromyseľnosť obce vylúčil pre jasné znenie zákona a konkrétne skutkové okolnosti, nie pre všeobecnú nespôsobilosť rozhodnutia o ROEP byť putatívnym titulom.", "pravna_veta": "Dobromyseľnosť držby je objektívna kategória; právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona nie je ospravedlniteľný. Ak obec vedela, že na pozemku sa nachádza cesta prvej triedy spravovaná orgánom miestnej štátnej správy, jasné znenie § 14 ods. 2 vety tretej zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého takýto pozemok do vlastníctva obce neprechádza, vylučuje jej dobromyseľnosť bez ohľadu na to, či rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov možno vo všeobecnosti považovať za putatívny titul; na obec, ktorá bežne nadobúda majetok od štátu zo zákona, sa pritom kladú vyššie nároky na znalosť právnych predpisov než na bežného občana. Ak odvolací súd pri nezmenenom skutkovom stave len inak aplikoval ustanovenia, ktoré použil už súd prvej inštancie, nerozhodol na inom skutkovom základe a nebol povinný vyzvať strany na vyjadrenie podľa § 382 CSP.", "ustanovenia": ["§ 130 ods. 1 OZ", "§ 134 ods. 1 OZ", "§ 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 382 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/35/2023", "guid": "f83fff63-a2a4-4dfc-8c89-33f9ae33e9de:bdf3fe2e-63e4-44ec-bb2c-96bed0a528a4", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vydržanie", "oprávnená držba", "dobromyseľnosť", "putatívny titul", "právny omyl", "register obnovenej evidencie pozemkov", "majetok obce", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "cb3fb62b-3268-4728-b4bd-e140c0cf485b:5d08db31-1a39-40b1-ac42-d5126b8375c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1", "spisova_znacka": "7Cdo/291/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 z 15. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6317204575.1"}, {"guid": "b4f7b324-9446-4302-847b-2dd2520217ed:7ae04522-f35f-4681-8683-f796fecdf9fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1"}, {"guid": "f322bf0b-249b-442e-8890-3c100f396b57:148734ce-5bbd-4a65-a6d1-c4968063d359", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/35/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/35/2023 z 4. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f322bf0b-249b-442e-8890-3c100f396b57:148734ce-5bbd-4a65-a6d1-c4968063d359"}], "citovane_v": []}