{"guid": "4db8ba7f-0ecf-45ff-8b17-672185538a04:6ade5486-b02a-4256-a8d1-9999987934cd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1", "spisova_znacka": "1Tdo/54/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/54/2024 z 11. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. marca 2026, sp. zn. 1Tdo/54/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1", "identifikacne_cislo": "6222010070", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "datum_vydania": "2026-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "nazov": "§ 189 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-189.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "nazov": "§ 2 ods. 9 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "nazov": "§ 2 ods. 10 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "nazov": "§ 2 ods. 11 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "nazov": "§ 2 ods. 12 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "nazov": "§ 168 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-168.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-280.odsek-2", "nazov": "§ 280 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-280.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-280"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-3", "nazov": "§ 371 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-51", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-189", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-168", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-280", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ade5486-b02a-4256-a8d1-9999987934cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/54/2024\n6222010070\n11. 03. 2026\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2026:6222010070.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nPatrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 11. marca 2026\nv Bratislave v trestnej veci obvineného V.. Z. F., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného\nzákona, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n4To/139/2022, z 9. februára 2023\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného V.. Z. F. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/23/2022, z 21. septembra 2022 bol obvinený V..\nZ. F. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého\nsa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za to súd prvého\nstupňa obvinenému podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného\nzákona, s prihliadnutím na § 36 písm. c), písm. j) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo\nvýmere 2 (dva) roky, pričom podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia\nslobody podmienečne odložil, ustanovil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a uložil mu probačný dohľad\nnad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súčasne obvinenému podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného\nzákona uložil zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4\nTrestného zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa\nna psychologickom poradenstve.\nO odvolaní obvineného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, sp. zn. 4To/139/2022, z\n9. februára 2023 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu\nprvého stupňa v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku uznal obvineného za vinného\nz prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe v\nnasledovnom znení:\n„- dňa 13. 06. 2020 v čase okolo 17.45 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od\nzamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde na tento papier napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C..\nG. U.M. „Volám sa Z. F. a dĺžiš mi túto reštauráciu + 500.000,- Eur, výmenou za to nepôjdeš sedieť“ na\nktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto,\n- dňa 17. 06. 2020 v čase okolo 20.50 h na ulici O. č. X vo X.M. M. si v reštaurácii F. vypýtal od\nzamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde opäť napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Tak\nešte raz, volám sa Z. F.Ý., dĺžiš mi túto reštauráciu + 600 000,- Eur, ak si ju niekomu predal dáš im\ndvojnásobok, mám tú nahrávku a ideš sedieť tak či tak“, na ktorý sa podpísal a následne odišiel z\nreštaurácie na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného C.. G. U. dôvodnú obavu z ich naplnenia.“.\nZa to odvolací súd obvinenému podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.\n3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. c), písm. j) Trestného zákona uložil trest odňatia\nslobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, pričom podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu výkon\n\ntrestu odňatia slobody podmienečne odložil, ustanovil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a uložil mu\nprobačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Súčasne obvinenému podľa § 51 ods. 3 písm.\nb) Trestného zákona uložil zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok v skúšobnej dobe a podľa\n§ 51 ods. 4 Trestného zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo\nzúčastniť sa na psychologickom poradenstve.\nProti rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie s poukazom na\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené\nprávo na obhajobu] a podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].\nK naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol v\npodstate nasledovné:\n„Právo na obhajobu, bolo podľa môjho názoru zásadným spôsobom porušené najmä absenciou\ndostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ani prvostupňový a ani odvolací súd sa v\nodôvodnení svojich rozhodnutí nevysporiadali so všetkými (v rozumnej pre posúdenie veci právne\nvýznamnými) argumentami namietanými mnou ako odsúdeným. Odvolací súd sa s argumentami\nvyporiadal pomerne lepšie ako prvostupňový súd a zmenil rozhodnutie v prospech odsúdeného, taktiež\nsa však dostatočne nevenoval odôvodneniu skutočností, ktoré môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie\nvo veci samej. Odvolací súd najmä nevenoval žiadnu pozornosť zdôvodneniu prečo nie je vhodné\nposudzovať moje konanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, aj keď uvedené konanie\ntieto znaky napĺňa a nedosahuje intenzitu, resp. nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu. Odvolací\nsúd sa vo svojom odôvodnení dostatočne nevysporiadal s okolnosťami prípadu, ani motívom môjho\nkonania a následnému odôvodneniu. Z výpovede poškodeného jasne vyplynulo, že sám poškodený\nnemal obavu o prevod prevádzky, žiadny konkrétny návrh, ani zmluvu odo mňa nedostal. Trestné\noznámenie poškodený podával iba pre zlú skúsenosť z minulosti. Taktiež vo vzťahu ku kvalifikácii skutku\na subsumovaniu pod trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods. 1 Trestného zákona,\nje tomu v odôvodnení venovaný jeden odsek, z ktorého vyplýva iba konštatácia, že obava poškodeného\nz konania obžalovaného nebola takej intenzity, aby požiadal o policajnú ochranu, prípadne, aby\nobžalovanému zamedzil vstup do reštaurácie. Odvolací súd v odôvodnení nezhodnotil naplnenie\njednotlivých pojmových znakov objektívnej a subjektívnej stránky daného trestného činu a neodôvodnil,\nna základe akého dôkazu ich považoval za naplnené. V odôvodnení prvostupňového ako aj odvolacieho\nrozsudku taktiež absentuje odôvodnenie, na základe akých dôvodov odvolací súd podmienečne odložil\ntrest odňatia slobody spoločne s uložením probačného dohľadu v skúšobnej dobe podľa ust. § 51 ods.\n1, 2 Trestného zákona. Zdôvodnenie uloženia probačného dohľadu v odôvodnení rozhodnutia nie je\nspomenuté ani len okrajovo. Tieto nedostatky rozhodnutí (§ 168 Tr. poriadku) majú za následok, že\nuvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné.“\nNaplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený vzhliadol v\npodstate na základe nasledovných okolností:\n„Objektívna stránka tohto trestného činu [nebezpečného vyhrážania] spočíva vo vyhrážkach páchateľa\ninej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u\ntakejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Pri danom prečine vždy treba brať\ndo úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po\nspáchaní činu nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči\nktorému vyhrážka smeruje. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne\nnevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity\na „kvality“, že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie), majetok iného, pretože reálne hrozí, že dôjde\nbezprostredne k ich uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo\nhodnotené, pretože toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité „silné\nslová“, ale tieto neboli postavené na reálnych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osobe\ndôvodnú obavu. Z môjho správania však nemožno naplnenie vyššie uvedeného konštatovať, nakoľko\ntáto skutočnosť výslovne nevyplynula ani z výpovede poškodeného, práve naopak. Poškodený uviedol,\nže mňa pozná, vie o mojich psychických problémoch, nepociťoval z môjho konania obavu, trestné\noznámenie podal vyslovene z preventívnych dôvodov, nakoľko nemal dobré skúsenosti z minulosti,\nkedy mal nezhody so skupinou “Č.”. Taktiež z výpovede svedkyne V. v prípravnom konaní, ako aj v\nsamotnom konaní pred súdom vyplynulo, že keď poškodenému odovzdala lístočky s odkazom, tento\nreagoval flegmaticky a z môjho konania nemal zjavnú obavu. Uvedené potvrdzuje aj to, že mi poškodený\n\nnezakázal vstup do svojej reštaurácie, aj keď takto bežne postupuje proti návštevníkom, z ktorých má\nobavu, resp. nesprávajú sa v reštauračnom zariadení vhodne. Výsluchom mojej osoby bolo podrobne a\nlogicky vysvetlené, že som nemal úmysel od poškodeného niečo vymáhať, nemal som žiadnu predstavu\no jeho majetku, nespravil som žiadne kroky, aby som nejakú sumu od poškodeného vymáhal, chcel\nsom sa s ním iba stretnúť, nakoľko jeho konanie z minulosti mi nebolo do dnešného dňa vysvetlené.\nStretnutia som sa s poškodeným domáhal prostredníctvom jeho zamestnankýň, avšak až následne, keď\nmi bolo oznámené, že sa poškodený v prevádzke nenachádza, napísal som mu odkaz spôsobom, aby\nsom docielil stretnutie s ním. O žiadne plnenie som nemal záujem. Toto bolo potvrdené aj výpoveďou\nsvedkyne G.. Moje konanie bolo ovplyvnené mojím nepriaznivým psychickým stavom a požitím liekov,\nčo bolo potvrdené aj výsluchom P.. K. M. a v určitej miere aj znaleckým posudkom U.. Okrem uvedeného,\nza nebezpečné vyhrážanie, resp. za hrozbu inej ťažkej ujmy nie je možné považovať upozornenie na\nmožnosť trestnoprávneho postihu osoby, o ktorej je možné, že spáchala trestný čin. Uvedené je právo\nkaždého občana, ak má podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. V určitých prípadoch v zmysle ust.\n§ 340 Trestného zákona je dokonca osoba povinná trestný čin oznámiť orgánom činným v trestnom\nkonaní. Viem, že som sa stretnutia s poškodeným domáhal nevhodnou formou, za čo som sa mu aj\nospravedlnil. K uvedenej situácii došlo v dôsledku nedorozumenia, kedy zamestnankyňa poškodenému\nneodovzdala slovný odkaz, aj keď toto mne prisľúbila a následne mylne tvrdila, že poškodený sa so mnou\nnemá záujem stretnúť. Následne som poškodenému napísal odkaz takým spôsobom, aby sa so mnou\nmal záujem stretnúť. Nič to však nemení na skutočnosti, že moje konanie v žiadnom smere nenapĺňa\nskutkovú podstatu akéhokoľvek trestného činu a mám za to, že zo strany prvostupňového ako aj\nodvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zisteného skutku, nakoľko uvedený skutok\nnie je trestným činom, ale napĺňa znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. V tejto súvislosti\nby som ešte chcel dať dovolaciemu súdu do pozornosti, že prvotne bolo moje konanie kvalifikované ako\npriestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Až po sťažnosti poškodeného došlo zo strany prokuratúry\nk pokynu na prekvalifikácií skutku, a to dokonca na zločin vydierania, pre ktorý však v žiadnom smere\nnie je vytvorený ani právny, ani skutkový základ.“\nDovolateľ navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil rozsudok\nkrajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa na výzvu súdu vyjadril prokurátor v zásade nasledovne:\n„Zo spisového materiálu vyplýva, že u obvineného bolo právo na obhajobu (materiálnu aj formálnu)\nzachované. [...] Všetkými vykonanými dôkazmi sa súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vysporiadali\nvo svojich rozhodnutiach, ktoré nemožno považovať za arbitrárne. [...] Tvrdím, že podmienky dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c Trestné poriadku, tak ako to uvádza vo svojom dovolaní obvinený nie sú. Oba\nprocesne aktívne súdy sa všetkými námietkami, ktoré sú uvedené aj v dovolaní, v potrebnom rozsahu\nvysporiadali v rámci odvolacieho konania.\nMám za to, že rozhodnutia oboch súdov, teda prvostupňového aj odvolacieho sú založené na správnom\nprávnom posúdení zisteného skutku a správnom použití hmotnoprávnych ustanovení. Navyše dôkazy,\no ktoré súdy svoje rozhodnutia opreli boli vykonané v súlade so zákonom. Podstatou správneho\nposúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok ustálený v napadnutom rozhodnutí súdu\nv pôvodnom konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom\nzákone, pričom len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. V súvislosti s\ntouto námietkou uvádzam, že sa plne stotožňujem s ustálenou právnou kvalifikáciu skutku, ktorá je\nobvinenému kladená za vinu a ktorú si súdy osvojili v súlade s podaným obžalobným návrhom, pričom\nani na hlavnom pojednávaní, resp. v priebehu odvolacieho konania nebol produkovaný žiadny taký\ndôkaz, ktorý by odôvodňoval jej zmenu, resp. použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Skutočnosť,\nže prvostupňový a druhostupňový súd si neosvojil hodnotenie dôkazov podľa subjektívnych predstáv\nodsúdeného, nemôže byť naplnením zákonného dovolacieho dôvodu. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy\nnižšieho stupňa. Tvrdím, že námietky obvineného V.. Z. F. v tomto smere možno považovať za\npokračovanie jeho obhajoby v konaní pred súdom prvého stupňa, ako i opakovanie odvolacích dôvodov\na smerujú proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa.\nDovolateľ v podstate spochybňuje súdmi ustálený skutkový stav a prezentuje vlastnú verziu skutku\nzaloženú na inom, pre neho priaznivom hodnotení. Z uvedených dôvodov neobstojí ani dovolací dôvod\nobvinenej podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 139/2022, z 09.02.2023 si preto v plnom rozsahu osvojujem a\nodsudzujúce rozhodnutie považujem za zákonné a spravodlivé.“\n\nProkurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného V.. Z. F.Ň. odmietol podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§\n368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\nosobou oprávnenou na podanie dovolania [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote\n(§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372\nods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie obvineného V.. Z. F. je potrebné postupom\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že dôvody dovolania podľa §\n371 Trestného poriadku nie sú splnené.\nDovolací súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto\nopravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom\nporiadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých\nnajzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody\ntaxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne\nužšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak\nvýnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a\nprávnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené,\naby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna\nopravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie“.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nJednou zo základných zásad trestného konania je zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení §\n2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nv čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd a patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže\nzabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane.\nZmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie,\npretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a\nspravodlivého rozhodnutia.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení (príkladmo viď §\n34 a nasl., pokiaľ ide o obvineného, resp. § 44 a nasl. Trestného poriadku, čo sa týka obhajcu a pod.),\nktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva na obhajobu, charakteristické pre príslušné štádium trestného\nkonania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na\npostavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného gramatického znenia naposledy označeného\nustanovenia Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným\nspôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Dovolací súd súčasne vo svojich rozhodnutiach\nopakovane zdôrazňuje, že za zásadné porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a\nrozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných\nprostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, ods. 11 Trestného poriadku ako ani vlastné\nhodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku (k tomu pozri: ZSP 21/2010-II., R 7/2011,\nZSP 16/2013-II., R 14/2015-II.).\n\nV úzkej spojitosti s právom na obhajobu treba vnímať aj právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia spočíva v troch nasledujúcich a\nvzájomne sa doplňujúcich rovinách:\na) je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na tieto dostal\nod súdu náležitú odpoveď,\nb) predstavuje jednu zo záruk, že ,,výkon spravodlivosti“ (justice in procedural effect, resp. justice in\naction) nie je arbitrárny (svojvoľný), nepriehľadný a že rozhodovanie verejnej moci je kontrolované\nverejnosťou,\nc) vytvára predpoklad pre účinné uplatnenie opravných prostriedkov, ktoré má strana konania k\ndispozícii.\nVýrok rozhodnutia sám o sebe nestačí na to, aby naplnil požiadavku spravodlivého procesu, pretože z\npohľadu obvineného je potrebné, aby bolo zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, ako sa vysporiadal s\ndôkazmi a ktorá argumentácia bola pre súd presvedčivejšia a tvorí základ jeho rozhodnutia. Preto musí\nbyť daný výrok náležite odôvodnený. Sprostredkovaným výsledkom je následne možnosť obvineného\nskontrolovať, ako sa súd vysporiadal s jeho argumentáciou a dôkazmi, čím získa obraz o výkone\nspravodlivosti, v jej mene (Tatishvili v. Rusko). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa musí vysporiadať\ns relevantnými právnymi a skutkovými otázkami, ako aj argumentami obvineného, ktoré sú podstatného\nprávneho významu.\nNajvyšší súd ďalej pripomína, že napriek nespornému významu práva na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, nejde o právo absolútne. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie nemožno\ninterpretovať v tom zmysle, že by zahŕňalo podrobnú odpoveď na každý argument strany konania (Van\nde Hurk v. Holandsko, resp. Ruiz Torija v Španielsko). Podstatou práva na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je povinnosť súdu vyhodnotiť a v odôvodení rozhodnutia zareagovať na hlavné námietky\núčastníka konania (Donadze v. Gruzínsko) a riadne posúdiť tvrdenia, argumenty a dôkazy predložené\nstranou konania (opätovne viď. napr. Van de Hurk v. Holandsko). Na podklade takéhoto postupu súdu\nje následne možné kvalifikovaným spôsobom posúdiť, či bolo konanie ako celok spravodlivé.\nObvinený vo svojom dovolaní namietal porušenie označeného dovolacieho dôvodu v dôsledku\nnepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí v podstate s poukazom na to, že:\na) odvolací súd sa dôsledne nezaoberal naplnením objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty\ntrestného činu nebezpečného vyhrážania, najmä v kontexte výpovede poškodeného;\nb) konajúce súdy sa nezaoberali tým, z akého dôvodu nemožno jeho konanie považovať za priestupok;\nc) konajúce súdy neodôvodnili výrok o uložení podmienečného trestu odňatia slobody s probačným\ndohľadom podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.\nNajvyšší súd za účelom overenia tvrdení obvineného nahliadol do rozsudku krajského súdu, ako\naj rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje, že námietka obvineného týkajúca sa nedostatočnosti\nodôvodnenia napadnutých rozsudkov, resp. smerujúca k spochybneniu ich preskúmateľnosti, nie je\ndôvodná. Napadnutý výrok o vine je podľa najvyššieho súdu odôvodnený tak, že možno konštatovať,\nže vychádza z hodnotenia dôkazov v intenciách podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku - založenom\nna vnútornom presvedčení súdu premietnutého do myšlienkových úvah vyjadrených v písomnom\nvyhotovení odsudzujúceho rozsudku a na starostlivom uvážení okolností prípadu tak jednotlivo, ako aj v\nich súhrne (primerane R 68/2008). Opak by mohol platiť v prípade, ak by príslušný súd vinu obvineného\nkonštatoval len na podklade zovšeobecňujúceho konštatovania bez odkazu na konkrétne výsledky\nvykonaného dokazovania a odôvodnenia všetkých skutočností rozhodujúcich pre trestnú vec, ktorá je\npredmetom dovolacieho prieskumu najvyšším súdom (obdobne I. ÚS 712/2014), k čomu však v tomto\nprípade nedošlo.\nReagujúc na konkrétne námietky dovolateľa najvyšší súd dáva do pozornosti, že krajský súd sa v\nsúvislosti s podradením skutkovej vety pod konkrétnu skutkovú podstatu podľa osobitnej časti Trestného\nzákona zjavne zaoberal všetkými relevantnými okolnosťami podmieňujúcimi naplnenie objektívnej\nstránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje\nna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že\nkrajský súd mal po zohľadnení postoja obvineného za preukázané, že odkazy citované v skutkovej\nvete obvinený napísal (porovnaj str. 5 rozsudku odvolacieho súdu). Rovnako najvyšší súd poukazuje\naj na nadväzujúcu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd obsah napísaných\nodkazov hodnotí, pričom zohľadňujúc aj skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného prichádza\n\nz pohľadu dovolacieho konania k udržateľnému záveru, že zistený skutok zrkadlený v skutkovej vete\nnapadnutého rozsudku je potrebné podradiť pod skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného\nvyhrážania (porovnaj opätovne str. 5 rozsudku odvolacieho súdu).\nS poukazom na uvedené najvyšší súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nvo vzťahu k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu za dostatočné, keďže je\nzrejmé, že napadnutý rozsudok, aj keď stručne, avšak zároveň jasne a zrozumiteľne uvádza konkrétne\ndôvody, pre ktoré skutkovú vetu rozsudku súdu prvého stupňa čiastočne upravil a konanie obvineného\na jeho následok podradil pod skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania.\nPokiaľ ide o subjektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, dovolací súd\npripúšťa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa o tomto obligatórnom znaku\nskutkovej podstaty označeného trestného činu výslovne (explicitne) nezmieňuje. Na druhej strane\nnemožno v tejto súvislosti opomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a\ndruhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí\nsprávne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Čo sa týka skutkových zistení, na jednotu\nrozhodnutí súdu prvého stupňa a druhého stupňa z hľadiska ich odôvodnenia nemá v predloženej veci\ndopad ani to, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Je tomu tak z\ndôvodu, že odvolací súd v trestnej veci dovolateľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa len z dôvodu, že\nnapadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku), a teda nie z dôvodu, že identifikoval nejasnosť alebo neúplnosť skutkových zistení (§ 321\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku), resp. že by mal pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu\nprvého stupňa (§ 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku).\nNajvyšší súd z vyššie uvedených dôvodov nahliadol aj do odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa,\nktoré tvorí s napadnutým rozsudkom krajského súdu v nedotknutej časti vymedzenia skutkových zistení\njednotu, a konštatuje, že je zjavné, že súd prvého stupňa na str. 4 odôvodnenia dal obvinenému odpoveď,\nna základe akých skutkových okolností považoval konanie obvineného za mienené vážne (nie žartom),\nčím vo svojej podstate vyjadril, že obvinený konal spôsobom popísaným v skutkovej vete úmyselne.\nPredmetné skutkové konštatovanie súdu prvého stupňa považuje najvyšší súd z hľadiska odôvodnenia\nnaplnenia subjektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania v intenciách predloženej veci\nza dostatočné, keďže subjektívna stránka menovaného trestného činu si vyžaduje úmyselné zavinenie,\nktoré sa navonok prejavuje práve tým, že vyhrážka je zo strany páchateľa mienená vážne. Na trestnosť\nčinu pritom nie je potrebné, aby mal páchateľ úmysel vyhrážku naplniť, ale plne postačuje úmysel z\nhľadiska jej vyslovenia, a teda že páchateľ chce vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu z naplnenia\nvyslovenej (v tomto prípade napísanej) vyhrážky, resp. vie, že môže u poškodeného vzbudiť obavu z\nnaplnenia tejto vyhrážky a s takýmto následkom je uzrozumený (porovnaj Burda, E., Čentéš, J., Kolesár,\nJ., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck,\n2011. § 360.).\nObvinený ďalej namietal, že mu odvolací súd nedal odpoveď na ním prezentovanú námietku, že\njeho konanie malo byť právne kvalifikované ako priestupok. Najvyšší súd zdôrazňuje, že z obsahu\nnapadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že odvolací súd sa podrobne zaoberal intenzitou\nprotiprávneho konania obvineného, pričom pri jej hodnotení prihliadal predovšetkým na preukázanú\nintenzitu obavy poškodeného z naplnenia vyhrážky. Po preskúmaní tejto intenzity, dospel k záveru,\nktorý následne aj zhmotnil do odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom vo svojej podstate vyjadril\npresvedčenie, že preukázaný čin obvineného nemožno právne kvalifikovať ako zločin vydierania, ale\nako prečin nebezpečného vyhrážania (porovnaj str. 5 napadnutého rozsudku). Z takéhoto záveru\npodľa najvyššieho súdu dostatočne vyplýva, že odvolací súd nepovažoval závažnosť zisteného činu za\nnepatrnú (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), a teda takú, ktorá by odôvodňovala právnu kvalifikáciu skutku\nlen ako priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „zákon o priestupkoch“).\nNapokon čo sa týka námietky obvineného ohľadne nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k výroku o\npodmienečnom odklade výkon trestu odňatia s uložením probačného dohľadu počas skúšobnej doby,\nnajvyšší súd dáva za pravdu dovolateľovi, že odvolací súd, ako ani súd prvého stupňa výslovne neuviedli,\nz akých dôvodov pristúpili k uloženiu menovaného druhu trestu. Na druhej strane však nemožno v tejto\nsúvislosti opomenúť, resp. ignorovať, že konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach skutkovo ustálili, že\n\nobvinený konal v čase spáchania skutkov ovplyvnený svojou chorobou - hypomániou (porovnaj str. 4\nrozsudku súdu prvého stupňa).\nS prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že dôvodom podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia\nslobody s probačným dohľadom počas skúšobnej doby a s tým súvisiacim dôvodom uloženia v rozsudku\nuvedených povinností bola práve potreba zamedzenia nepriaznivého vplyvu identifikovanej choroby na\nsprávanie obvineného budúcnosti. Z týchto dôvodov identifikované pochybenie súdov nižších stupňov\nspočívajúce vo výslovnom neodôvodnení tejto časti výroku o treste napadnutého rozsudku v rozpore s\nposlednou vetou § 168 ods. 1 Trestného poriadku v predloženej trestnej veci nespôsobuje porušenie\npráva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, keďže aj bez takéhoto odôvodnenia možno\nnapadnuté rozhodnutia považovať ako celok za odôvodnené, resp. preskúmateľné.\nDovolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že z napadnutých rozhodnutí súdov nižších\nstupňov možno vyvodiť odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky namietané obvineným,\na preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa možno\npovažovať za preskúmateľný, resp. dostatočne odôvodnený. Na rozdiel od dovolateľa preto najvyšší súd\nzastáva názor, že k naplneniu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nedošlo.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie posúdenie trestnosti činu a tiež\nuloženie trestu v rozpore s § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nedostatočné posúdenie okolností\nvylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, §\n27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 Trestného zákona\n- plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného zákona - premlčanie\ntrestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§\n41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia slobody na doživotie\n(§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod..\nV zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, je dovolací súd viazaný\nzisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižších stupňov, pričom nie je oprávnený\nposudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a\nrozhodujúce súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo\nvzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa môže obvinený v\ndovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Pri posudzovaní\noprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy viazaný konečným\nskutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť\nskutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nZa skutkové námietky sa považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti\nrozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšieho stupňa.\nDovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený\nbez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám\nvykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže\ndopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať\nako druhú „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu nižšieho stupňa.\n\nV dovolacom konaní iniciovanom obvineným niet právne významného priestoru pre ďalšiu obhajobnú\nargumentáciu charakteru typického pre konanie pred súdom prvého stupňa, resp. pre odvolacie konanie.\nNajvyšší súd po nahliadnutí do podaného dovolania konštatuje, že obvinený síce formálne namieta\nprávne posúdenie skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania, avšak nesprávne právne posúdenie\nzisteného skutku sa snaží v prevažnej časti dovolania odôvodniť prostredníctvom spochybnenia\nsprávnosti zisteného skutkového stavu súdmi nižších stupňov a tiež spochybnením nimi vykonaného\nhodnotenia dôkazov.\nNajvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti námietky dovolateľa, podľa ktorých s poukazom na\nobsah výpovedí obvineného, poškodeného, svedkyne V., svedkyne G. a svedkyne P.. M. nemožno\nkonštatovať, že by zo strany obvineného došlo k odovzdaniu vyhrážok takej intenzity (kvality), ktoré\nby vzbudili dôvodnú obavu o život, zdravie alebo majetok iného. Dovolací súd zastáva názor, že na\npodklade takto formulovaných námietok je vylúčený prieskum správnosti právnej kvalifikácie skutku v\ndovolacom konaní, keďže najvyšší súd v dovolacom konaní nemôže dopĺňať, resp. „reinterpretovať“\nalebo „modifikovať“ hodnotenie dôkazov a skutkový stav zistený súdmi nižších stupňov a na podklade\ntakejto modifikácie skutkového stavu následne opätovne posudzovať správnosť právnej kvalifikácie\nskutku.\nAj napriek tomu, že je zjavné, že konečným zámerom obvineného prostredníctvom uvedených námietok\nje spochybnenie právnej kvalifikácie zisteného skutku, spôsob akým sa dovolateľ snaží docieliť\nprehodnotenie právneho posúdenia skutku (cez iné hodnotenie dôkazov) je v dovolacom konaní\nneprijateľný, nakoľko dovolací súd môže konštatovať nesprávne právne posúdenie skutku iba na\npodklade súdmi nižších stupňov prijatých skutkových záverov, ktorých správnosť a úplnosť nemôže v\ndovolacom konaní skúmať, resp. meniť [porovnaj § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku časť vety\nza bodkočiarkou].\nS poukazom na vyššie uvedené je potom logickým následkom, ak najvyšší súd dovolacie námietky ktoré smerujú primárne k spochybneniu správnosti a úplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania\na hodnoteniu dôkazov a až sekundárne (následne) k spochybneniu správnosti právneho posúdenia\nv dovolacom konaní modifikovaného skutku - označí v predmetnej trestnej veci ako stojace zjavne\nmimo uplatnený dovolací dôvod. Naviac, takto formulované dovolacie námietky nemožno kvalifikovane\npodradiť ani pod akýkoľvek iný uplatniteľný dovolací dôvod, nakoľko sa nimi v súvislosti s ich obsahom\nv podstate nie je možné z právneho hľadiska zaoberať tak, aby bol dovolací prieskum aspoň okrajovo\nsúladný s platnou a účinnou právnou úpravou (výnimkou je procesná situácia, keď je subjektom\npodávajúcim dovolanie minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku).\nPre dovolací súd je v konaní o dovolaní kľúčovým ustálenie skutku v skutkovej vete rozsudku odvolacieho\nsúdu, pričom v intenciách predloženej veci najvyšší súd (viazaný zákonom upraveným rozsahom\ndovolacieho prieskumu v prípade dovolania podaného obvineným) uvádza, že nemá žiadne pochybnosti\no tom, že skutkovému stavu opísanému v skutkovej vete napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nplne zodpovedá použitá právna kvalifikácia (§ 360 ods. 1 Trestného zákona). Z obsahu dovolania\npodľa dovolacieho súdu možno zistiť len jedinú námietku, ktorou dovolateľ v súlade s označeným\ndovolacím dôvodom spochybnil právne posúdenie zisteného skutku bez toho, aby predtým vyžadoval\nod dovolacieho súdu prehodnotenie skutkových zistení. Touto námietkou je námietka obvineného\nsmerujúca k spochybneniu právneho záveru krajského súdu, podľa ktorého je skutok popísaný v\nskutkovej vete napadnutého rozsudku trestným činom a nie priestupkom podľa zákona o priestupkoch.\nPredmetnou námietkou obvinený podľa najvyššieho súdu spochybňuje zistenú závažnosť skutku\npopísaného v skutkovej vete, ktorú krajský súd na rozdiel od neho posúdil ako vyššiu než nepatrnú (§\n10 ods. 2 Trestného zákona).\nPodľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a\njeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho\nzávažnosť nepatrná.\nMateriálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z\npodmienok, ktorá musí splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované\nako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť\n\nkonania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia\nako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného\nkonania (otázke viny a trestu).\nNa posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú\nnasledovné skutočnosti:\na) spôsob vykonania činu a jeho následky,\nb) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - § 36 a\n§ 37 Trestného zákona),\nc) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.\nKritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej\nstránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) a sú také rôzne a premenlivé, že\npomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu,\nresp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich\nsúhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského\nkonania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.\nV súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 121/2014, publikovanom v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2014, platí v súvislosti\ns prieskumom správnosti (ne)uplatnenia materiálneho korektívu v dovolacom konaní nasledovné:\n„Dovolací súd môže pri posudzovaní dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. hodnotiť\ni potrebnú (vyššiu než nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) a opierať sa pritom o dôkazy,\nktoré boli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného\nskutku (§ 371 ods. 1 písm. i/. časť vety za bodkočiarkou Tr. por.).“\nBerúc do úvahy citované rozhodnutie, najvyšší súd v predloženej trestnej veci pristúpil k dovolateľom\nvyžadovanému prieskumu správnosti záveru krajského súdu o nenaplnení materiálneho korektívu,\npričom opierajúc sa o dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov, resp. o ich hodnotenie konštatuje, že\nrovnako ako odvolací súd vyhodnotil závažnosť činu obvineného ako vyššiu než nepatrnú. S nastoleným\nnázorom obvineného, že skutok vymedzený v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu\nnie je trestným činom, a že tento skutok mal byť po rozhodnutí o postúpení veci podľa § 280 ods. 2\nTrestného poriadku prejednaný iným orgánom ako priestupok podľa zákona o priestupkoch, sa dovolací\nsúd nemohol stotožniť z nasledovných dôvodov.\nZ hľadiska možnosti uplatnenia materiálneho korektívu v prípade obvineného je potrebné podľa\nnajvyššieho súdu zohľadniť najmä spôsob vykonania činu, z ktorého vyplýva, že obvinený konal\nvoči poškodenému spôsobom napĺňajúcim všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu\nnebezpečného vyhrážania popísané v osobitnej časti Trestného zákona opakovane (konkrétne dvakrát).\nPodľa právnej teórie pritom platí, že kým ojedinelý skutok páchateľa, pokiaľ nie je sám osebe podstatne\nzávažný, by mal byť skôr posúdený ako priestupok, opakovaný čin páchateľa by mal byť skôr posúdený\nako trestný čin (porovnaj Strémy, T., Remeta, R., Kurilovská, L. a kol. Trestný zákon. Praktický komentár.\n1. vydanie. Praha : Wolters Kluwer ČR, 2025. § 360. alebo Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J.\na kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011. § 360.).\nPokiaľ ide o namietanú intenzitu následku konania obvineného vo vzťahu k poškodenému, najvyšší\nsúd má za to, že ani miera preukázanej obavy poškodeného neodôvodňuje iný záver, ako ten, že\nobvinený spáchal trestný čin. V kontexte trestného činu nebezpečného vyhrážania sa dôvodnou obavou\nsa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža. Nie je potrebné, aby takáto\nobava skutočne vznikla, stačí možnosť vzniku takejto dôvodnej obavy, t. j. ide o ohrozovací trestný\nčin. Zo skutkových záverov súdov nižších stupňov, ktorými je dovolací súd v tomto konaní viazaný,\nvyplýva, že u poškodeného v dôsledku opakovaného konania obvineného vznikla dôvodná obava zo\nzávažného poškodenia jeho podnikania (str. 4 rozsudku súdu prvého stupňa), a teda nedošlo len ku\nvzniku ohrozenia, ale aj k vzniku poruchy na záujme chránenom Trestným zákonom. Táto skutočnosť\nnad rámec kritérií podmieňujúcich trestnú zodpovednosť pri ohrozovacom trestnom čine determinuje\nzávažnosť následku spôsobeného opakovaným konaním obvineného.\n\nPoukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd potom zastáva názor, že ani zistené\npoľahčujúce okolností podľa § 36 písm. c), písm. j) Trestného zákona (okolnosti, za ktorých bol čin\nspáchaný), ako ani miera zavinenia obvineného, resp. ním deklarovaná pohnútka neznižujú závažnosť\njeho činu na nepatrnú úroveň, na základe ktorej by po aplikácii materiálneho korektívu v zmysle § 10\nods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy právne posúdenie skutku vymedzeného v skutkovej vete\nnapadnutého rozsudku ako priestupku podľa zákona o priestupkoch.\nZohľadniac všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto uznesenia najvyšší súd uzatvára, že nezistil\nnaplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku (ani iných), a\npreto dovolanie obvineného V.. Z. F.Ň. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}