{"guid": "ae6c3581-b096-4bbe-9b60-3c4162c49bd5:4ab05772-0719-4cd9-b8dc-9bc99f752fcb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1", "spisova_znacka": "5Cdo/141/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/141/2025 z 18. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2026, sp. zn. 5Cdo/141/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1", "identifikacne_cislo": "6124342169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": "Polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, s ktorými iba nesúhlasí a považuje ich za nesprávne, vylučuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá; prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú ani samotné prípadne nesprávne právne závery odvolacieho súdu. Ak sa odvolací súd stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a k nosným otázkam sporu pripojí vlastnú právnu argumentáciu, tvoria obe rozhodnutia jeden celok a za vadu konania nemožno považovať, že rozhodnutie nebolo odôvodnené podľa predstáv strany sporu, ale len to, že nebolo odôvodnené objektívne uspokojivým spôsobom. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákona možno uvažovať len vtedy, ak sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a význam.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa (prenajímateľ náhradného vozidla) sa ako postupník pohľadávky poškodenej domáhala od poisťovateľa zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla doplatenia účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré poisťovateľ krátil. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli s tým, že pohľadávka poškodenej existovala už pri uzavretí zmluvy o postúpení, nešlo o budúcu pohľadávku a nájomné bolo vysporiadané započítaním s odplatou za postúpenie, ktoré je ekvivalentom platby. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nevysporiadanie sa s argumentáciou o ekvivalentnej povahe započítania a meritórnu svojvôľu pri výklade § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd dovolanie zamietol, pretože odôvodnenie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 CSP, odvolací súd sa s odvolacími námietkami vysporiadal a jasne vysvetlil, prečo mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne za danú. Nesúhlas dovolateľky s právnym posúdením veci nepredstavuje vadu zmätočnosti a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ab05772-0719-4cd9-b8dc-9bc99f752fcb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/141/2025\n6124342169\n18. 06. 2026\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2026:6124342169.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobkyne SetCar sk,\na.s., Sučany, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpeného obchodnou spoločnosťou: Advokátska\nkancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., Martin, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovanej\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,\no zaplatenie 175 eur s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/81/2024,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2025 sp. zn. 6Co/16/2025,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len ,,odvolací súd“) na odvolanie žalovanej napadnutým rozsudkom z\n30. apríla 2025 sp. zn. 6Co/16/2025 potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin (ďalej len ,,súd prvej\ninštancie“, alebo „prvoinštančný súd“) č. k. 6C/81/2024-131 zo dňa 8. októbra 2024, ktorým uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 175 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %\nročne zo sumy 175 eur od 24. 11. 2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil ustanoveniami § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 2, § 524 ods.\n1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 580, § 581 ods. 2, § 581 ods. 3, § 663 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1,\nods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. a), b), § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001\nZ. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) o PZP, § 3\nnariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne opodstatnenosťou žalovanej nároku v celom uplatnenom\nrozsahu (okrem jedného dňa omeškania, v ktorej časti žalobu zamietol). Uviedol, že na základe škodovej\nudalosti evidovanej u žalovanej pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škodovej udalosti na vozidle poškodenej.\nŠkodová udalosť bola spôsobená prevádzkou vozidla poisteného u žalovanej. Poškodená bola nútená\nužívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u\nžalobkyne. Žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru č. 230656. Žalovaná neuznala uplatnenú výšku v\nplnom rozsahu. Následne poškodená uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej\npredmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady\núčelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.\n\n2.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil, že faktúrou č. 20231443 zo\ndňa 31. 10. 2023, splatnou dňa 31. 10. 2023, obchodná spoločnosť A.M.PLUS, s.r.o. vyfakturovala\npoškodenej cenu opravy poškodeného vozidla zn. Hyundai i20 FL EVČ: E. vo výške 6.191,81 eur s\nDPH. Faktúrou č. 230656 zo dňa 31. 10. 2023 žalobkyňa vyfakturovala poškodenej cenu za prenájom\nnáhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 601, a to vozidla zn. KIA Ceed EVČ: E. od 09. 10. 2023\ndo 31. 10. 2023, t. j. za 23 dní v celkovej výške 804,82 eur s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávok\nuzavretou dňa 31. 10. 2023 medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodenou ako postupcom došlo\nk postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za\nužívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 08. 10. 2023 na\nvozidle zn. Hyundai i20 FL EVČ: E.. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za postúpenie\npohľadávky je vo výške 804,82 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných\nnárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku na úhradu nájomného\nza náhradné vozidlo podpisom zmluvy. Žalobkyňa si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a\nna vlastný účet. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodená ako postupca oznámila žalovanej že\ndňa 31. 10. 2023 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie\nz poistnej udalosti zo dňa 08. 10. 2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom\nnáhradného vozidla vo výške 804,82 eur spolu s jej príslušenstvom na žalobcu. Oznámením o poistnom\nplnení zo dňa 08. 11. 2023 žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 08. 11. 2023 bolo ukončené šetrenie\npoistnej udalosti. Poistné plnenie je v celkovej výške 629,82 eur, keď bola priznaná doba zapožičania\n18 dní a boli odpočítané neprimerané náklady vo výške 175 eur.\n2.2. Z takto ustáleného skutkového stavu prvoinštančný súd vyvodil, že na motorovom vozidle\npoškodenej bola škoda spôsobená v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne\npoisteného u žalovanej, čo zakladá jej pasívnu vecnú legitimáciu v spore. K námietke žalovanej týkajúcej\nsa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie odôvodnenej tým, že náklady voči žalovanej poškodená\nnepreukázala, uviedol, že poškodená postúpila na žalobkyňu pohľadávku z titulu neuhradenej\npohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na\nodplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry.\nZmluvné strany sa zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobov zániku\nzáväzkov), t. j. nároku na zaplatenie faktúry za prenájom vozidla a nároku na zaplatenie odplaty za\npostúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodenej\ndošlo k úhrade faktúry a žalobkyňa ako jej právna nástupkyňa je aktívne vecne legitimovaná na\nuplatnenie nároku z titulu náhrady škody.\n2.3. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy,\na to vo výške 9 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14. 10. 2021. Ust.\n§ 11 ods. 8 Zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Obč. zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa\npovinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil\npovinnosti uvedené v § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia\nvyplýva, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 08. 11. 2023. Žalovaná bola povinná plniť do\n15 dní, t. j. do 23. 11. 2023 a do omeškania sa dostal dňom 24. 11. 2023. Preto súd v tejto časti žalobu\nčiastočne zamietol. Súdu neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od vysloveného\nprávneho názoru Ústavného súdu SR. Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými právnymi\npredpismi a zverejnenými úrokovými sadzbami v rozhodnom čase.\n2.4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola neúspešn len v nepatrnej časti príslušenstva\n(jeden deň omeškania).\n3. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa, v celom rozsahu stotožnil s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkázal (§ 387 ods. 2 CSP).\n3.1. K námietkam odvolateľky uviedol, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo tak k odplatnému\npostúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného\nvozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby. Teda\nuvedenou zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a\nžalobkyňou ako prenajímateľom. Pohľadávka prenajímateľa na úhradu faktúry za prenájom náhradného\nvozidla zanikla započítaním s pohľadávkou nájomcu voči prenajímateľovi titulom odplaty za postúpenie\npohľadávky na náhradu škody voči žalovanej, t. j. je nutné uvedenú faktúru za prenájom náhradného\nvozidla považovať za uhradenú, a súčasne žalobkyňa nadobudla postúpenú pohľadávku poškodenej\nvoči žalovanej na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Uzavrel,\n\nže záväzok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo žalobkyňa síce priamo nesplnila, ale vo vzťahu\nk tomuto záväzku uplatnila započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu. Uvedené\nnemôže mať vplyv na vznik pohľadávky na náhradu škody, pretože takýmto započítaním nepochybne\ndošlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodenej v podobe jej straty pohľadávky na poistné\nplnenie voči žalovanej, a teda ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke\nna poistné plnenie.\n3.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobyňa bola v tomto štádiu konania úspešná v celom\nrozsahu.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť\nvyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne\nzo strany odvolacieho súdu považovala za zmätočné, vnútorne rozporné, neúplné, nepresvedčivé a\nvykazujúce znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, čím zo strany odvolacieho súdu došlo k\nporušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Právnym výkladom, podľa ktorého (akýkoľvek)\nnárok na náhradu škody môže mať charakter budúcej pohľadávky sa odvolací súd odchýlil od zásady\nnáhrady skutočnej škody vyjadrenej v ustanovení § 442 ods. 1 OZ spôsobom, že tým poprel samotný účel\na význam tejto zásady (§ 442 ods. 1 OZ). Odvolací súd sa dopustil závažnej meritórnej (hmotnoprávnej)\nsvojvôle aj vo vzťahu k výkladu § 580 OZ, keď mal za to, že v dôsledku právneho úkonu započítania malo\nzo strany poškodenej dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla, a teda k vzniku škody\nv majetkovej sfére poškodenej. Podľa dovolateľky odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne\nnespĺňa kvalitatívne požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z judikatúry\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako ani požiadavku presvedčivosti odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia vyplývajúcu z § 220 ods. 2 CSP.\n4.1. Odvolací súd porušil právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie v týchto dvoch rovinách:\na/ odvolací súd sa buď vôbec nevysporiadal s niektorou podstatnou argumentáciou žalovanej\nuvádzanou počas odvolacieho konania týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne,\nresp. odvolací súd sa s niektorou podstatnou argumentáciu žalovanej uvádzanou žalovanou počas\nodvolacieho konania týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nevysporiadal dostatočne\npresvedčivým a zrozumiteľným spôsobom,\nb/ posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne zo strany odvolacieho súdu vykazuje na\nniektorých miestach znaky závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle (najmä vo vzťahu k výkladu a\naplikácií § 442 ods. 1 OZ a § 580 OZ).\n4.1.1. Vo vzťahu k námietke nevysporiadania sa s podstatnou argumentáciou žalovanej z hľadiska\nrozhodnutia vo veci, dovolateľka postrádala vyrovnanie sa s jej argumentáciou, že právny úkon\nzapočítania je vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú\nvždy len v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. To znamená, že na strane každého účastníka dohody\no započítaní vzájomných pohľadávok je strata aktív (t. j. pohľadávok) kompenzovaná v rovnakom\nrozsahu stratou pasív (t. j. záväzkov). Odvolaciemu súdu dovolateľka vyčítala, že bol povinný zohľadniť\na zaoberať sa touto zásadnou argumentáciou žalovanej, v zmysle ktorej právny úkon započítania\nje vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, v dôsledku ktorého nikdy nedochádza k objektívnemu\nzmenšeniu majetku účastníkov právnych vzťahov.\n4.1.2. Žalovaná v ďalšom namietala svojvoľný výklad ustanovení § 442 ods. 1 a § 580 OZ, pretože\nvýkladom § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého by nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla mohol byť postupovaný ako akási budúca pohľadávka, sa odvolací súd odchýlil\nod zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 OZ, čím odvolací súd poprel význam\na účel tohto hmotnoprávneho ustanovenia. Takýto výklad predstavuje závažnú meritórnu svojvôľu,\nmajúcu za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa takisto\nvýkladom, podľa ktorého v dôsledku právneho úkonu započítania (ako obligatórne ekvivalentného\nprávneho úkonu) mohlo dôjsť k vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, taktiež\nnatoľko odchýlil od podstaty hmotnoprávneho ustanovenia § 580 OZ, že tým poprel jeho zmysel a\núčel. Zopakovala, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že na to aby mohol poškodený\nvôbec vykonávať akékoľvek práva v súvislosti s nárokom na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne\nvynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (t. j. úspešne uplatňovať nárok na\nnáhradu škody voči poistenému škodcovi, resp. postúpiť jeho nárok na náhradu škody voči poistenému\nškodcovi na inú osobu a pod.), musela byť škoda v rozhodnom čase (t. j. v čase uzatvárania Zmluvy\no postúpení pohľadávky) už reálna a existujúca, a nielen hypotetická s možnosťou jej vzniku niekedy\n\nv budúcnosti. Neexistencia skutočnej škody v čase uzatvárania právneho úkonu, ktorý sa jej týka,\nmá podľa žalovanej jednoznačne za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s\nhmotnoprávnym ustanovením § 442 ods. 1 OZ. Z charakteristík pojmu skutočná škoda (t. j. že musí\nísť o škodu už reálne existujúcu) vyplýva, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu týkajúceho\nsa (akéhokoľvek) nároku na náhradu škody je na základe vykonaného dokazovania potrebné posúdiť,\nči škoda v čase uzatvorenia právneho úkonu existovala alebo neexistovala, pričom do úvahy podľa\nžalovanej neprichádza žiadna špekulácia, že škoda môže byť v čase uzatvorenia daného právneho\núkonu, ktorý sa jej týka, budúca, sporná či neistá. Zdôraznila, že pokiaľ na základe vykonaného\ndokazovania nie je preukázané, že škoda v čase uzatvorenia daného právneho úkonu skutočne\nexistovala, tak táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť dotknutého právneho úkonu,\njednak pre rozpor so zákonom (t. j. § 442 ods. 1 v spojení s § 39 OZ), resp. aj z dôvodu, že predmetom\ntakéhoto právneho úkonu je nemožné plnenie (§ 37 OZ). V súvislosti s touto argumentáciou poukázala\naj na zásadu „impossibilium nulla obligatio est“, t. j. že z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne\ns odkazom na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 6Cdo/5/2017.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko v\nodôvodnení aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie a následným stotožnením sa odvolacieho\nsúdu s týmto záverom a v ďalšej argumentácii odvolacieho súdu ohľadom aktívnej vecnej legitimácie,\nnemožno identifikovať žiadne pochybenie súdov majúce za následok porušenie práva žalovanej na\nspravodlivý proces.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba, zastúpená zamestnancom, ktorý má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené\nzákonom pre vecné prejednanie dovolania. Žalovaná uplatnila dovolací dôvod, ktorým namietala\nvady konania podľa § 420 písm. f) CSP, ktoré mali spočívať v tom, že sa odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí riadne nevysporiadal s nedostatočným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v otázke\naktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, čím možno aj rozhodnutie odvolacieho súdu považovať\nza nepreskúmateľné, svojvoľné a arbitrárne, ďalej že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnou\nargumentáciou žalovanej týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne a napokon, že odvolací súd sa vo vzťahu k ustanoveniu § 442 ods. 1 OZ dopustil aj závažnej\n\nmeritórnej svojvôle (čím poprel účel a význam zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1\nOZ), keď dospel k záveru, že v zásade (akýkoľvek) nárok na náhradu škody môže mať charakter budúcej\npohľadávky s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Rovnako sa odvolací súd dopustil závažnej\nmeritórnej svojvôle aj vo vzťahu k výkladu § 580 OZ, kedy mal za to, že započítaním pohľadávok mohlo\ndôjsť k vzniku škody, respektíve k vzniku nároku na náhradu škody.\n11.1. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 44/2022 zo dňa 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)\narbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a\nzávermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\narbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera\núčel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,\nabsentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto\ndôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS\n150/03, I. ÚS 301/06).\n11.2. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad\na aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou\nzákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán\nsporu (porovnaj čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Civilné sporové konanie sa musí v každom\njednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K základným\nprávam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie dostatočných\ndôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,\nže vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š.,\nrozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09. 12. 1994,\ntýkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994, týkajúci sa sťažnosti\nč. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. 05. 2004, III. ÚS 209/04 zo\ndňa 23. 06. 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. 03. 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23. 08. 2006,\nsp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04. 05. 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. 06. 2008), nie je nutné, aby\nna každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností\nkaždého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s\npredmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav\narbitrárnosti (svojvoľnosti).\n11.3. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej\nnormy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem, ako aj prípady, ak všeobecný súd\nsvoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil\nna dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (pozri uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02. apríla 2009).\n12. V posudzovanej veci sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľky, že odôvodnenie aktívnej\nvecnej legitimácie žalobkyne zo strany odvolacieho súdu je na viacerých miestach vnútorne rozporné,\nnekonzistentné, zmätočné, nezrozumiteľné, neurčité a nepresvedčivé; dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti ani nepreskúmateľnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Rozsudok odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na obsahové náležitosti\nrozhodnutia (§ 220 CSP) a jeho odôvodnenie je preskúmateľné z hľadiska skutkových i právnych\nzáverov. Odvolací súd sa nielen formálne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v intenciách § 387\nods. 2 CSP, ale k nosným otázkam sporu pripojil vlastnú právnu argumentáciu, čím vytvoril dostatočný\npodklad pre preskúmanie správnosti jeho záverov. Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku\n\nnáležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalovanej, konkrétne v bodoch 36. a 41. odôvodnenia,\npričom poukázal taktiež na viaceré súdne rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom v\notázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav,\nktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa\npo obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaná preto nedôvodne\nargumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom.\n13. Dovolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietky dovolateľky, týkajúce sa vnútornej protirečivosti\nodôvodnenia rozsudku v odpovedi na otázku, či nárok poškodeného na výplatu poistného plnenia voči\nžalovanej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal existovať už pred uzatvorením Zmluvy o\npostúpení pohľadávky, alebo či právnym dôvodom vzniku vôbec samotnej pohľadávky poškodeného\nna výplatu poistného plnenia mala byť až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky. Odvolací súd\nv bode 38 uviedol, že pohľadávka poškodenej na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla\nv čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky existovala, nejde o budúcu pohľadávku, a teda\npoškodená bola oprávnená s ňou disponovať, bola oprávnená postúpiť ju na žalobkyňu. Odvolací súd\nv bode 40. zdôraznil, že bolo preukázané, že došlo k vzniku skutočnej škody v súvislosti s prenájmom\nnáhradného vozidla u poškodeného následkom dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovanej,\nktorú žalobkyňa u žalovanej uplatňovala v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a na základe tejto\nprávnej úpravy nemá poškodený právo na bezplatný prenájom náhradného vozidla po dobu opravy\npoškodeného vozidla.\n14. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd sa v rámci svojho preskúmania\ndôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré boli v konaní\nnastolené, predovšetkým otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pričom jasne uviedol, z akých\ndôvodov mal túto u žalobkyne danú. Odôvodnenie krajského súdu spĺňa obsahové náležitosti podľa §\n220 ods. 2 CSP - jasne vysvetľuje, čo žalovaná namietala, ako sa k týmto námietkam súd postavil, aké\nskutkové tvrdenia a dôkazy vzal do úvahy, ktoré z nich považoval za preukázané, ako ich hodnotil a\nna akých právnych záveroch založil svoje rozhodnutie. V spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie,\nna ktoré v podstatných bodoch nadviazal, tvorí rozhodnutie odvolacieho súdu ucelený, zrozumiteľný a\nvnútorne konzistentný celok, ktorý spĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutí podľa\n§ 393 CSP.\n15. Procesné pochybenie odvolacieho súdu podľa dovolateľky má aj spočívať v tom, že spor o náklady\nza prenájom náhradného motorového vozidla nesprávne právne posúdil. O arbitrárnosti (svojvôli) pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam,\nresp. ak hovoríme o svojvoľnom rozhodnutí, ide o rozhodnutie založené na výklade zákona, ktorý nemá\noporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS\n383/06, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 53/2021). Uvedené však v preskúmavanej veci neprichádza do úvahy;\na to nielen z dôvodu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je jedným z mnohých rozhodnutí, ktoré\nvystali zo sporov medzi žalobkyňou a žalovanou, resp. inými poisťovňami, založených na rovnakom\nskutkovom základe, v ktorých si žalobkyňa legitímne po postúpení pohľadávky poškodeným uplatňuje\nvoči žalovanej nárok na poskytnutie poistného plnenia titulom náhrady nákladov na nájom náhradného\nvozidla.\n16. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľka polemizuje s konkrétnymi právnymi závermi odvolacieho\nsúdu (s ktorými iba nesúhlasí a považuje ich za nesprávne), čo vylučuje arbitrárnosť a\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom takáto polemika prípustnosť dovolania podľa §\n\n420 písm. f) CSP nezakladá. Samotné nesprávne právne závery odvolacieho súdu prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP nezakladajú.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta,\nže nižšie súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Dovolací\nsúd dovolanie žalovanej zamietol (§ 448 CSP).\n18. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) vznikol nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v dovolacom konaní úspešnej žalobkyni voči v dovolacom konaní\nneúspešnej dovolateľke. Z obsahu spisu vznik trov dovolacieho konania žalobkyne preukázaný je, preto\njej dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa (prenajímateľ náhradného vozidla) sa ako postupník pohľadávky poškodenej domáhala od poisťovateľa zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla doplatenia účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré poisťovateľ krátil. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli s tým, že pohľadávka poškodenej existovala už pri uzavretí zmluvy o postúpení, nešlo o budúcu pohľadávku a nájomné bolo vysporiadané započítaním s odplatou za postúpenie, ktoré je ekvivalentom platby. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nevysporiadanie sa s argumentáciou o ekvivalentnej povahe započítania a meritórnu svojvôľu pri výklade § 442 ods. 1 a § 580 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd dovolanie zamietol, pretože odôvodnenie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 CSP, odvolací súd sa s odvolacími námietkami vysporiadal a jasne vysvetlil, prečo mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne za danú. Nesúhlas dovolateľky s právnym posúdením veci nepredstavuje vadu zmätočnosti a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.", "pravna_veta": "Polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, s ktorými iba nesúhlasí a považuje ich za nesprávne, vylučuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá; prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú ani samotné prípadne nesprávne právne závery odvolacieho súdu. Ak sa odvolací súd stotožní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a k nosným otázkam sporu pripojí vlastnú právnu argumentáciu, tvoria obe rozhodnutia jeden celok a za vadu konania nemožno považovať, že rozhodnutie nebolo odôvodnené podľa predstáv strany sporu, ale len to, že nebolo odôvodnené objektívne uspokojivým spôsobom. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákona možno uvažovať len vtedy, ak sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a význam.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 393 CSP", "§ 442 ods. 1 OZ", "§ 580 OZ", "§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť rozhodnutia", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia", "aktívna vecná legitimácia", "postúpenie pohľadávky", "započítanie", "povinné zmluvné poistenie"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}