{"guid": "41e6d333-14f3-4eb8-bc92-f9a20782c449:42210ad6-3e79-44a1-88a7-ef1ac8a84c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1", "spisova_znacka": "2Cdo/110/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/110/2025 z 25. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2026, sp. zn. 2Cdo/110/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1", "identifikacne_cislo": "6124201264", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorej nezaplatenie má dôjsť k predčasnému zosplatneniu celého dlhu zo spotrebiteľského úveru, v upozornení veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a v nadväzujúcej výzve podľa § 565 OZ spôsobuje neplatnosť týchto právnych úkonov pre ich neurčitosť, pretože bez konkretizácie splátky nemožno spoľahlivo overiť, či právo veriteľa bolo uplatnené po uplynutí oboch zákonných lehôt (v súlade s R 34/2025). Ak právna otázka, o ktorú dovolateľ opiera prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, už bola v čase rozhodnutia odvolacieho súdu vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, dôvod jej riešenia odpadol a dovolací súd skúma prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. či sa odvolací súd od tejto praxe odklonil.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Banka sa domáhala zaplatenia celého zostatku spotrebiteľského úveru po tom, čo ho pre omeškanie dlžníka vyhlásila za predčasne splatný. Súdy nižších inštancií priznali len splátky zročné ku dňu rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietli, pretože upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ neoznačovalo konkrétnu omeškanú splátku, pre ktorú hrozilo zosplatnenie, a následná výzva na úhradu celého dlhu bola preto neurčitá a neplatná. Dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a nesprávne vyriešenie dosiaľ neriešenej právnej otázky (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), či je veriteľ povinný v upozornení a výzve konkretizovať splátku. Najvyšší súd dovolanie zamietol: odôvodnenie odvolacieho súdu v jednote s rozsudkom súdu prvej inštancie bolo dostatočné a správnosť právneho posúdenia prípustnosť podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá. Nastolená otázka už bola vyriešená v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/15/2023 a 6Cdo/152/2022 (R 34/2025), ktoré predstavujú ustálenú prax, od ktorej sa odvolací súd neodklonil, preto bolo dovolanie v tejto časti neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42210ad6-3e79-44a1-88a7-ef1ac8a84c91", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/110/2025\n6124201264\n25. 06. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:6124201264.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu 365.bank, a. s.,\nBratislava, Dvořákovo námestie 4, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Bratislava,\nŠtefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému T. V., nar. M., K., o zaplatenie 9.046,96 Eur s prísl.,\nvedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10Csp/18/2024, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 26. februára 2025 sp. zn. 7CoCsp/39/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 6. júna 2024 č.\nk. 10Csp/18/2024-114 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.003,19 Eur\nspolu s 5 % úrokom z omeškania ročne do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu\nvo zvyšnej časti zamietol; výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 10 % a výrokom\nIV. určil, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto\nrozsudku samostatným uznesením.\n1.1. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia\nistiny vo výške 9.046,96 Eur, úroku z úveru 1.259,10 Eur, splatného úroku z omeškania 695,84 Eur a\núroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 9.046,96 Eur od 30. novembra 2022 do zaplatenia a tiež nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej\nlen „Úverová zmluva“) uzavretej medzi žalobcom 365.bank, a. s., (do 2. júla 2021 podnikajúca pod\nobchodným menom: Poštová banka, a. s.) a žalovaným dňa 3. februára 2017.\n1.2. Žalovaný mal úver splácať v 96 mesačných splátkach, splatnosť prvej mesačnej splátky bola\ndohodnutá k 25. marcu 2017, termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý k 25. februáru 2025,\nžalovaný mal celkovo zaplatiť čiastku 21.309,29 Eur.\n1.3. Žalovaný splátky úveru v stanovených termínoch riadne nesplácal, čím porušil svoju povinnosť podľa\nzmluvy. Žalobca na uvedené listom zo 16. mája 2022, ktorý nazval Upozornenie - výzva na splatenie\ndlžnej čiastky úveru, upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“),\nže ku dňu 16. mája 2022 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po\nlehote splatnosti vo výške 853,69 Eur a pozostáva z omeškaných splátok spolu vo výške 844,69 Eur,\npoplatkov vo výške 9 Eur. Žalobca žiadal, aby do 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy žalovaný\ntúto dlžnú čiastku uhradil, inak je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od žalovaného\núhradu celej úverovej pohľadávky. Táto výzva sa do poznávacej sféry žalovaného dostala najneskôr 7.\njúna 2022, keďže nebola žalobcom v odbernej lehote vyzdvihnutá. Vzhľadom na to, že žalovaný zostal\nzjavne nečinný, žalobca vyhotovil list z 13. júna 2022 nazvaný Výzva na úhradu dlžnej sumy, v ktorom\npre porušenie platobnej disciplíny vyhlásil vyššie uvádzaný úver za predčasne splatný k 13. júnu 2022\n\na požadoval priznať dlžnú istinu vo výške 9.446,96 Eur, zmluvný úrok v sume 758,3 Eur a poplatky za\nupomienky v sume 18 Eur. Uvedený list bol podaný na pošte v Bratislave dňa 14. júna 2022 a uložený\nna pošte v Martine dňa 16. júna 2022. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval.\n1.4. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vychádzajúc z podmienok\nv ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s podmienkami v ustanovení § 565 OZ, predmetná výzva žalobcu\nzo 16. mája 2022 tieto zákonné podmienky nenapĺňa, pretože neuvedenie splátky vo výzve, pre ktorú\nveriteľ (žalobca) vyhlasuje predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, t. j. neuvedenie tejto\nsplátky v notifikácii zo 16. mája 2022, spôsobuje neurčitosť týchto právnych úkonov veriteľa a tým aj ich\nabsolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca\núver platne nespoplatnil, z čoho vyplýva, že žalovaný ho mohol podľa pôvodnej dohody splácať tak, ako\nbolo dohodnuté, čiže vo forme 96 splátok, z ktorých posledná bola zročná k 25. februáru 2025.\n1.5. Vychádzajúc ďalej z prehľadu o splácaní úveru žalovaným na základe predkladaných dokladov zo\nstrany žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku dňu 6. júna 2024, kedy o nároku žalobcu\nrozhodoval súd rozhodnutím vo veci samej, zročný dlh na úvere ku dňu rozhodovania súdu predstavoval\nsumu 6.003,19 Eur, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi s príslušným úrokom z omeškania.\nVo zvyšnej časti žalobu zamietol, keďže zročnosť ostatných splátok spotrebiteľského úveru nenastala\n(jedná sa o splátky zročné od 25. júna 2024 do budúcna).\n1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1, § 255 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 26. februára 2025 č. k. 7CoCsp/39/2024-150 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., III.\na IV. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny (prvý výrok). Rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku I. zostal nedotknutý (druhý výrok), ktorým výrokom I. v časti bolo žalobe vyhovené a odvolaním\nžalobcu nebol tento výrok napadnutý, preto vo vzťahu k nemu nemohli nastať suspenzívne a\ndevolutívne účinky. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (tretí výrok).\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naplnenia\npodmienok zo strany žalobcu uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, keďže výzva zo 16. mája 2022\nzákonom predpokladané (vyžadované) hmotnoprávne podmienky neobsahovala, na základe čoho\nnemohlo dôjsť následne k vyhláseniu predčasnej, resp. mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského\núveru na základe listu - výzvy z 13. júna 2022.\n2.2. Poukázal na vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie a z neho vyplývajúce skutočnosti.\nMal za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na zmysel a účel právnej normy ustanovenia § 53\nods. 9 v spojení s § 565 OZ, ktorým je informovanie spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní\na zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne spoplatniť\n(správne zosplatniť, pozn. najvyššieho súdu) dlh, ako notifikačnú povinnosť s cieľom - dať dlžníkovi\nmožnosť splátku uhradiť a vyhnúť sa tak vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zostatku spotrebiteľského\núveru. Je teda bez právnej relevancie, že žalovaný mal vedomosť o tom, že splátky úveru (a ktoré)\nneuhrádzal a keď žalobca iba všeobecne vo výzve uviedol, že zostatok nesplateného úveru predstavuje\nurčitú konkrétnu sumu (pozostávajúcu z viacerých neuhrádzaných splátok úveru), čo v danom prípade\npredstavovala suma 853,69 Eur. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie,\na odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že obdobnou otázkou sa zaoberali aj ostatné odvolacie senáty\nKrajského súdu v Žiline, ktoré dospeli k rovnakému právnemu záveru pri výklade podmienok ustanovenia\n§ 53 ods. 9 OZ.\n2.3. V reakcii na odvolaciu argumentáciu žalobcu poukázal na jeho principiálnu zodpovednosť\nza obsahové vymedzenie odvolania a viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi podľa § 380\nods. l CSP. Akcentoval podstatu argumentácie žalobcu (bod 11. rozsudku krajského súdu), k čomu\nv súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok poukázal na § 53 ods. 9 OZ, z ktorého vyplýva,\nže veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,\nže už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v\npostavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia\npráva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením\ntohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije, inak je bez včasného upozornenia takéto\nuplatnenie neúčinné. Odvolací súd tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia\nsp. zn. 1Cdo/61/2022, 9Cdo/98/2022, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/201/2022) a v nich\nvyjadrený názor, podľa ktorého 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná\nešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru\nupozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše\npokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.\n\n2.4. Podľa odvolacieho súdu už z upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru (t. j. z prvej\nnotifikácie veriteľa) musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver\npredčasne (mimoriadne) zosplatnený, t. j. tento údaj musí byť už v tejto prvej notifikácii jednoznačne\nkonkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza, čo má byť obsahom predmetných\nnotifikácií, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu\npráva veriteľa vyhlásiť predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru splnené. Pokiaľ § 53 ods. 9 OZ\nmožnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3-mesačnej doby\nod omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne\nidentifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať.\n2.5. Podľa názoru odvolacieho súdu výzva prezumovaná v ustanovení § 53 ods. 9 OZ predstavuje\njednostranný právny úkon, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu\n(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná strana) v omeškaní,\na ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie\nnie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej\nsplatnosti úveru a platnosť tohto úkonu.\n2.6. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že súd prvej inštancie na základe skutkových zistení\nsprávne posúdil okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k posudzovaniu podmienok v § 53 ods. 9 OZ\n- v skúmaní podmienok výzvy na splatenie úveru pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré\nvyhodnotil v súlade s výkladom právnych noriem, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne\nsprávny.\n2.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262\nods. 1, § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa ustanovenia §\n420 písm. f) CSP a ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP dopustil\npochybenia spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Zastával názor, že odkloniť sa od\ndoslovného znenia právnej normy je súd oprávnený vtedy, ak je nejednoznačná a tento mimoriadny\npostup môže zvoliť výlučne za účelom odstránenia tejto nejasnosti (s poukazom na PL. ÚS 21/2014,\nIV. ÚS 156/2012, I. ÚS 338/06).\n3.2. Podľa dovolateľa v prípade, ak súdy abstrahovali z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a\nustanovenia § 565 OZ povinnosť veriteľa, ktorá nevyplýva ani z extenzívneho výkladu (t. j. uvedenie\nsplátky, pre ktorú veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru), bolo ich povinnosťou vysporiadať sa s\ntým, či zákonodarca skutočne neúmyselne opomenul zahrnúť túto povinnosť do jazykového vyjadrenia\nprávneho predpisu. Namietal, že v rozpore s uvedeným sa súd prvej inštancie, ani odvolací súd\ntýmito otázkami vôbec nezaoberali. Zároveň namietal absenciu reakcie na odvolaciu argumentáciu\ndovolateľa, pričom uvádza, že takéto náležité odmietnutie musí riadne odôvodniť a nie len ignorovať\n(I. ÚS 736/2016).\n3.3. Dovolateľ argumentoval, že aj keď obsahové vady odôvodnenia spravidla nezakladajú prípustnosť\ndovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ak však písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie a tým pádom nespĺňa základné\npredpoklady súdnej justifikácie, prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, nemôže\nbyť a priori vylúčená.\n3.4. V ďalšom dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uvádzal, že odvolací súd\nnesprávne posúdil právnu otázku, ktorá ešte nebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, a\nod ktorej záviselo jeho rozhodnutie, a to nasledovnú právnu otázku: „Je veriteľ povinný v upozornení na\nmožnosť využitia oprávnenia požadovať zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa §\n53 ods. 9 OZ a v nadväzujúcej výzve na zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa §\n565 OZ konkretizovať splátku, pre ktorej nezaplatenie vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru?“ K uvedenej\notázke podľa dovolateľa neexistuje žiadne súdne rozhodnutie a ani stanovisko dovolacieho súdu, pričom\nrovnako absentuje akýkoľvek odkaz v odbornej literatúre. Na základe uvedeného ju preto nemožno\npovažovať za ustálenú právnu otázku v zmysle záverov R 71/2018.\n3.5. Dovolateľ namietal, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí aplikoval nový, extenzívny a normatívne\nnepodložený výklad ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Podľa dovolateľa zo znenia týchto\nustanovení vyplývajú len dve zákonné podmienky predčasného zosplatnenia, a to trojmesačné\nomeškanie spotrebiteľa so splátkou a včasné upozornenie najmenej 15 dní pred vyhlásením\npredčasnej splatnosti. Občiansky zákonník žiadnu ďalšiu obsahovú náležitosť upozornenia, ani výzvy\nnevyžaduje, najmä nie povinnosť veriteľa konkretizovať tú splátku, pre ktorú veriteľ vyhlasuje\npredčasné zosplatnenie. Odvolací súd túto požiadavku konštruuje nad rámec zákonného textu, čím\n\npodľa dovolateľa prekročil hranice prípustného výkladu a doplnil do právnej normy povinnosť, ktorú\nzákonodarca nezamýšľal.\n3.6. Dovolateľ poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej je odklon\nod gramatického výkladu prípustný len pri nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti normy, čo v tomto\nprípade nenastalo. Podľa dovolateľa odvolací súd svojím výkladom nahradil vôľu zákonodarcu vlastnou\npredstavou o spravodlivosti, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\n3.7. Ďalej dovolateľ tiež uviedol, že požiadavka odvolacieho súdu na uvedenie konkrétnej splátky\nnie je nijako odôvodnená z hľadiska teleologického výkladu. Účelom ustanovenia § 53 ods. 9 OZ\nbolo zabrániť okamžitému a neprimerane rýchlemu zosplatneniu úveru pri krátkodobom omeškaní\nspotrebiteľa. Tento cieľ sa dosahuje trojmesačnou lehotou omeškania a upozornením veriteľa. Explicitné\nuvedenie konkrétnej splátky nie je potrebné na ochranu spotrebiteľa, ktorý vie, ktoré splátky neuhradil,\na teda je oboznámený so stavom svojho záväzku. Zároveň odborná literatúra pripúšťa, že pri viacerých\nomeškaných splátkach sa platba spotrebiteľa prednostne započítava na prvú omeškanú splátku, takže\nidentifikácia tej konkrétnej splátky pre právne účely predčasného zosplatnenia stráca význam.\n3.8. Dovolateľ zároveň zdôraznil, že súd môže posúdiť splnenie lehôt v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9\nOZ na základe predložených dôkazov, bez potreby formálnej identifikácie splátky v upozornení. Taktiež\nodkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Cdo/18/2022), podľa ktorej je v spotrebiteľskom\nrežime vylúčená aplikácia druhej vety ustanovenia § 565 OZ, takže požiadavka odvolacieho súdu nie\nje opodstatnená ani z hľadiska tohto ustanovenia.\n3.9. Napokon dovolateľ namietal záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre neoznačenie\nsplátky, ktorý je podľa neho neprimeraný, odporuje princípu preferencie platnosti právnych úkonov a\npredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie spotrebiteľa. Odvolací súd podľa dovolateľa uplatnil nadmerne\nprospotrebiteľský výklad, ktorý prekračuje hranice ústavne akceptovateľnej ochrany spotrebiteľa, ako na\nto opakovane poukazuje Ústavný súd SR (I. ÚS 332/2019, I. ÚS 71/2020).\n3.10. Podľa dovolateľa právna otázka v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP mala byť\nodvolacím súdom správne zodpovedaná takto: „Veriteľ nie je povinný v upozornení na možnosť využitia\noprávnenia požadovať zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 OZ\na v nadväzujúcej výzve na zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ\nkonkretizovať splátku, pre ktorej nezaplatenie vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru.“\n3.11. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd dovolaniu vyhovel a rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozsudok okresného súdu zmení, žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná dovolateľovi nárok na\nnáhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho a dovolacieho konania.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu dovolateľa nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP, ďalej aj\n„dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť\ndovolania pre riešenie právnej otázky).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania o. i. aj z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\n\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n9.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Žalobca v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietal\nnedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom absentuje reakcia odvolacieho\nsúdu na jeho odvolaciu argumentáciu a spochybňoval správnosť výkladu ustanovení § 53 ods. 9 a §\n565 OZ súdmi nižšej inštancie.\n11. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho súdu\npovažuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou\nje aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí\nústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe\nzahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je\nnaplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných\nprávnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces, nie sú svojvoľné (arbitrárne), neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov.\n11.1. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných\nsúdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný\nsúd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 501/11).\n11.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inak\npovedané judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd k námietke nedostatočného odôvodnenia\n(nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu, môže len konštatovať, že v posudzovanom spore\nobsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým\nby založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n\n13. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP stotožniac sa\ns dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie vrátane správnych skutkových a právnych záverov (pozri\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil v porovnaní so\nsúdom prvej inštancie na žiadnych iných, či nových skutkových a právnych záveroch. Keďže odvolací\nsúd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil, treba jeho dôvody posudzovať v\nkontexte s dôvodmi uvedenými v potvrdzovanom rozsudku okresného súdu, s ktorým vytvára organickú\n(kompletizujúcu) jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu\njeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).\n13.1. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by\nv danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k\nporušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil\núvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné.\n13.2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd podrobne zdôvodnil, prečo potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobcu o zaplatenia nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere\nuzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v časti vyhovel (žalovaného zaviazal zaplatiť\nžalobcovi sumu 6.003,19 Eur s príslušným úrokom z omeškania) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie,\nskutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne\nnázory vysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne,\nkeď sa stotožnil so záverom okresného súdu, že Upozornenie - výzvu zo 16. mája 2022 nemožno\npovažovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka, a že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru - označené ako ,,Výzva na úhradu dlžnej\nsumy“ z 13. júna 2022, nemožno považovať za platné z dôvodu neurčitosti. K čomu na zdôraznenie\nsprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie doplnil aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom\nvysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu a ním spochybňovaného záveru o ne/\nsplnení náležitostí výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ne/určitosti výzvy na úhradu\ndlžnej sumy. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (body 5. až 21.) v kompletizujúcej jednote\ns odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 27. až 39.) nevyplýva nedostatočnosť, či taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich\núčelu, podstaty a zmyslu.\n14. Pokiaľ dovolacie námietky žalobcu konkrétne smerovali k údajnej absencii reakcie odvolacieho\nsúdu na jeho odvolaciu argumentáciu a spochybneniu správnosti výkladu (jeho úplnosti a dostatočnosti)\nustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ súdmi nižšej inštancie, dovolací súd poukazuje na dostatočný a\nzhodný výklad súdov nižšej inštancie ohľadom aplikovaných ustanovení, keď odvolací súd aj v reakcii\nna podstatné odvolacie námietky dovolateľa reagoval dostatočným a vyčerpávajúcim odôvodnením v\nbodoch 11. až 19. svojho rozhodnutia, preto v tomto smere považoval túto dovolaciu námietku dovolateľa\nza neopodstatnenú.\n14.1. V tejto súvislosti dovolací súd tiež pripomína, že odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní\nnemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,\nktoré sa v odvolacom konaní preskúmava (II. ÚS 78/05).\n14.2. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov (vrátane výkladu aplikovaných ustanovení),\nku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá (bližšie pozri R 24/2017 a\nsp.\nzn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,\n8Cdo/76/2018, 9Cdo/86/2020); tento právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný\nsúd (I. ÚS 61/2019).\n15. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd nezistil, že by odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne, či\narbitrárne (svojvoľne) odôvodnil, resp. vybočil z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP, čím by založil\nprocesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje\nso závermi odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie), nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\n\no neodôvodnenosti, či arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu\nkonania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je\ndaný prípad. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n16. Dovolací súd konštatujúc, že žalobca neopodstatnene namietal, že odvolací súd mu nedostatočným\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, uzatvára, že dovolanie žalobcu namietajúceho vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu je síce v tejto časti\nprípustné, ale nie je dôvodné.\n17. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n17.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n17.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n18. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré o. i. patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a\nspôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP (napr. sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/38/2019,\n4Cdo/32/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/25/2018, 8Cdo/100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania\n(či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže\ndovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n19. Pre procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“, a to ako dovolateľ túto otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Aby\nurčitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické\nznaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku).\nZo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou\nodvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním\n(ďalej aj „kľúčová otázka“). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola\nprípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená\nv dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť,\npríp. aj dôvodnosť dovolania.\n20. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či žalobca v podanom dovolaní vôbec nastolil právnu otázku, resp. ním nastolená\nprávna otázka je taká otázka, ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil svoje rozhodnutie a dovolací\nsúd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej praxi nezaoberal (§ 421 ods. l písm.\nb) CSP).\n21. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť svojho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP oprel o\nnesprávne vyriešenia nasledovnej právnej otázky: „Je veriteľ povinný v upozornení na možnosť využitia\noprávnenia požadovať zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 OZ\n\na v nadväzujúcej výzve na zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ\nkonkretizovať splátku, pre ktorej nezaplatenie vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru?“\n22. Posudzujúc vyššie uvedenú právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP (bod 21. tohto\nrozhodnutia) zohľadňujúc obsah dovolania (§ 124 CSP) vo väzbe na rozhodnutie odvolacieho súdu, proti\nktorému bolo dovolanie podané, dovolací súd konštatuje, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu (26.\nfebruára 2025), aj v čase podania dovolania (19. mája 2025, č. l. 174 spisu, pozn. dovolacieho súdu)\nuvedená otázka už bola vyriešená v rozhodnutí najvyššieho (dovolacieho) súdu sp. zn. 6Cdo/15/2023\nz 25. septembra 2024 a neskôr v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13. februára 2025, ktoré bolo\nako judikát R 34/2025 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky, odpadol tak dôvod jej riešenia v zmysle prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP. Dovolací súd potom vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP) konštatoval jeho prípustnosť\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a zisťoval, či sa odvolací súd pri riešení právnej otázky, od vyriešenia\nktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n23. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 dovolací súd v spore o\nzaplatenie 74.002,54 Eur s prísl. odmietol dovolanie žalobcu (veriteľa), keď konštatoval, že „(...)\nnapadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri\nriešení (ne)platnosti úkonov veriteľa realizovaných v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,\npreto namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre\nktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka,\nako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi\nprávnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako\npostupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia\nzákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v\nzmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.“ Uvedené rozhodnutie bolo podrobené testu\nústavnosti v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 124/2025 z 27. februára 2025, keď ústavná sťažnosť\n(veriteľa) bola odmietnutá.\n24. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/152/2022 vyplýva, že „... ak právo veriteľa žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť\nnajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava\nz ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o\nsplátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ\no možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému\nvyužitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako\n15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či\nk uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone\nustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon\nzákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť\njej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek\nslúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný\nneplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“ Uvedené rozhodnutie bolo následne odsúhlasené\na prijaté na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu na publikáciu v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, publikované ako R 34/2025 (ďalej\naj „R 34/2025“) s právnou vetou v nasledovnou znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza\nzosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom\nurčených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom\ndo 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný\nneplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“\n25. Vychádzajú z vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že nastolená právna\notázka v zmysle bodu 21. tohto rozhodnutia už bola dovolacím súdom riešená v rozhodnutiach\nsp. zn. 6Cdo/15/2023 a sp. zn. 6Cdo/152/2022 (R 34/2025), a preto v súlade s nimi, je potrebné na\nňu odpovedať tak, že neuvedenie konkrétnej splátky, či nekonkretizácia splátky, pre ktorú má dôjsť k\npredčasnému zosplatneniu celého dlhu v právnych úkonoch veriteľa smerujúcich k zosplatneniu podľa\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, spôsobuje neplatnosť takýchto právnych úkonov pre ich\nneurčitosť.\n26. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu senátu rozhodujúceho v prejednávanom spore uvedený\nprávny záver, ako aj vyššie citované úvahy smerujúce k tomuto právnemu záveru, vyplývajúce z\n\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/15/2023, na ktoré nadviazalo ďalšie rozhodnutie sp.\nzn. 6Cdo/152/2022, neskôr prijaté občianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu ako R 34/2025,\npredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Od takto vyjadreného právneho názoru\nvo vyššie citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu reprezentujúcich ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu senát dovolacieho súdu rozhodujúci v prejednávanom spore nepovažuje za potrebné\nsa odkloniť, a na ktorý v celom rozsahu odkazuje, nakoľko je plne aplikovateľný aj na posudzovaný spor.\n27. Na základe uvedeného dovolací súd aplikujúc uvedené na posudzovaný spor, keď odvolací\nsúd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „... účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov, ktorých plnenie je dojednané v splátkach,\nz dôvodu len krátko trvajúceho omeškania a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k\nsplateniu dlžnej čiastky. Uvedené však nepochybne vyžaduje, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný,\npre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.\nOdvolací súd zastáva názor, že výzva prezumovaná v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nje jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať\nšpecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná strana)\nv omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto\nidentifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie\npredčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o\nformálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má\numožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej\nsplatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou\nskutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s\nktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ z takto vyjadreného\núdaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného\nzosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú.(...)“ (pozri bližšie bod 14. a\n15. rozhodnutia krajského súdu), môže len konštatovať, že tento právny záver nie je nesprávny a je v\nsúlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Dovolateľ tak neopodstatnene namietal,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu a ním zvolené riešenie právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\njeho rozhodnutie, spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 CSP), pretože odvolací súd\nsa svojím právnym posúdením v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP neodklonil od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, a preto dovolací súd dovolanie žalobcu v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa §\n447 písm. c) CSP (mutatis mutandis rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/98/2023, 2Cdo/5/2025,\n2Cdo/16/2025).\n28. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu namietajúceho\nvadu podľa § 420 písm. f) CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné a ohľadom namietajúceho\nnesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP vzhľadom na existenciu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nposudzovaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je neprípustné (§ 447 písm. c) CSP). Vzhľadom na\nuvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n29. Žalovanému ako úspešnému v dovolacom konaním vznikol zásadne nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v dovolacom\nkonaní nečinný, trovy dovolacieho konania si neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu trovy\ndovolacieho konania nevznikli, preto v súlade so svojou judikatúrou dovolací súd rozhodol o trovách\ndovolacieho konania žalovaného tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Banka sa domáhala zaplatenia celého zostatku spotrebiteľského úveru po tom, čo ho pre omeškanie dlžníka vyhlásila za predčasne splatný. Súdy nižších inštancií priznali len splátky zročné ku dňu rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietli, pretože upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ neoznačovalo konkrétnu omeškanú splátku, pre ktorú hrozilo zosplatnenie, a následná výzva na úhradu celého dlhu bola preto neurčitá a neplatná. Dovolateľka namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a nesprávne vyriešenie dosiaľ neriešenej právnej otázky (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), či je veriteľ povinný v upozornení a výzve konkretizovať splátku. Najvyšší súd dovolanie zamietol: odôvodnenie odvolacieho súdu v jednote s rozsudkom súdu prvej inštancie bolo dostatočné a správnosť právneho posúdenia prípustnosť podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá. Nastolená otázka už bola vyriešená v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/15/2023 a 6Cdo/152/2022 (R 34/2025), ktoré predstavujú ustálenú prax, od ktorej sa odvolací súd neodklonil, preto bolo dovolanie v tejto časti neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorej nezaplatenie má dôjsť k predčasnému zosplatneniu celého dlhu zo spotrebiteľského úveru, v upozornení veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a v nadväzujúcej výzve podľa § 565 OZ spôsobuje neplatnosť týchto právnych úkonov pre ich neurčitosť, pretože bez konkretizácie splátky nemožno spoľahlivo overiť, či právo veriteľa bolo uplatnené po uplynutí oboch zákonných lehôt (v súlade s R 34/2025). Ak právna otázka, o ktorú dovolateľ opiera prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, už bola v čase rozhodnutia odvolacieho súdu vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, dôvod jej riešenia odpadol a dovolací súd skúma prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. či sa odvolací súd od tejto praxe odklonil.", "ustanovenia": ["§ 53 ods. 9 OZ", "§ 565 OZ", "§ 37 ods. 1 OZ", "§ 39 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoCsp/39/2024", "guid": "1c673891-67d8-4dc9-b967-e9b1c73c57af:6936a80b-0a24-4a73-a713-8a88cf56ed28", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["spotrebiteľský úver", "predčasná splatnosť úveru", "strata výhody splátok", "neurčitosť právneho úkonu", "neplatnosť právneho úkonu", "ochrana spotrebiteľa", "prípustnosť dovolania", "ustálená rozhodovacia prax"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:07d0ddd8-ac7f-48c7-81d6-a9b4b5ed8613", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.124.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 124/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 124/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.124.2025.1"}, {"guid": "ussr:ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2"}, {"guid": "ussr:79e0fc8b-76a3-4c1c-9b96-42d1b70b9aaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2019 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:d2af1cff-ad02-4ec8-bd22-bf3441e1e94d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2af1cff-ad02-4ec8-bd22-bf3441e1e94d"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 338/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "7baad6ca-da31-423d-b6b8-c00c23334707:8fbfb7ac-377f-4e28-b048-ef175059c74b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1", "spisova_znacka": "2Cdo/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/16/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1"}, {"guid": "edfe013c-7a33-481e-999a-8838a7df0be5:4c01a7c9-1eb0-4a17-baf7-d2943b592a28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6120401381.1", "spisova_znacka": "9Cdo/98/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/98/2023 z 9. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6120401381.1"}, {"guid": "7424b8af-0c02-4f6a-8b88-d8070d080fcc:a4d63050-a0b4-4dd2-90a1-807a822a4402", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1", "spisova_znacka": "4Cdo/250/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/250/2021 z 28. 3. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1"}, {"guid": "e84ae84a-b7ce-44c4-ae10-fa9a386ebc38:9e7ef8b3-3da3-452d-b0d9-1b2f22cafa68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6121223691.1", "spisova_znacka": "4Cdo/201/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/201/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6121223691.1"}], "citovane_v": []}