{"guid": "cc6b2c82-b513-4b62-b724-f409f94cd1ad:03049cde-b27a-41ab-9f5e-ee89afb17568", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123459161.1", "spisova_znacka": "1Cdo/5/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/5/2026 z 24. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. 1Cdo/5/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:6123459161.1", "identifikacne_cislo": "6123459161", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Záver súdu o tom, či sú kumulatívne splnené zákonné podmienky vzniku nároku, je právnym posúdením veci, nie skutkovým zistením; polemika s týmto posúdením ani výhrada, že súd pri výklade zákona nevychádzal z dôvodovej správy, ktorou nie je viazaný, nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania žaloby na súde prvej inštancie, je dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP vylúčené ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP a dovolací súd nastolenú právnu otázku neskúma. Na vyjadrenie k dovolaniu podané po uplynutí lehoty určenej súdom dovolací súd podľa § 436 ods. 3 CSP neprihliada.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby sa od žalovanej obce domáhal zaplatenia 1 200 eur ako finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 75 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli s odôvodnením, že povinnosť obce poskytnúť príspevok vzniká najskôr uzatvorením písomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 tohto zákona, ktorá medzi stranami uzatvorená nebola; vylúčili aj bezdôvodné obohatenie obce podľa § 451 a § 454 OZ. Dovolateľ namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolil otázku, či je pre vznik obligatórnej povinnosti obce potrebná písomná zmluva (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací súd uzavrel, že odôvodnenia rozhodnutí spĺňajú náležitosti § 393 CSP, dovolateľ v skutočnosti polemizuje s právnym posúdením, čo vadu zmätočnosti nezakladá, a súd nie je viazaný dôvodovou správou. Dovolací prieskum podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP bol vylúčený majetkovým cenzom podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, keďže uplatnená suma 1 200 eur neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy pre rok 2024 (7 500 eur). Dovolanie ako celok odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP a na oneskorené vyjadrenie žalovanej k dovolaniu neprihliadol.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "nazov": "§ 422 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03049cde-b27a-41ab-9f5e-ee89afb17568", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123459161.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123459161.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123459161.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/5/2026\n6123459161\n24. 06. 2026\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2026:6123459161.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu občianskeho združenia NÁRUČ Senior & Junior,\nso sídlom Fedákova 1944/5, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 30 856 515, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543,\nproti žalovanej obci Dolné Naštice, so sídlom Dolné Naštice 36, IČO: 00 310 352, zastúpenej advokátom\nJUDr. Petrom Ďurmekom, so sídlom Sládkovičova 1172/34, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1.200\neur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 21C/17/2024, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. novembra 2025 sp. zn. 17Co/45/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. februára 2025 č.k.\n21C/17/2024-60 zamietol žalobu a zároveň žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n1.1. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, 4, 6, 10, §\n72 ods. 1, § 74, § 75 ods. 1, 5, 8, 9, 11, 12, 14, 16, 17, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 až 3, § 80\npísm. a) až c) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, a vecne tým, že žalobca sa podanou\nžalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako nezisková organizácia, ktorá poskytuje všeobecne\nprospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme v sociálnom zariadení pre seniorov NÁRUČ Senior\n& Junior, pričom žalobca požiadal žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na\nzabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobcu, avšak žalovaná finančný príspevok\nžalobcovi neposkytla. Za spornú považoval súd otázku, či je pre poskytnutie finančného príspevku na\nprevádzku poskytovanej sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobcom (ako neverejným\nposkytovateľom) a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej\nsociálnej služby. Poukázal na to, že základné podmienky, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať\nfinančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej\nslužby sú uvedené v § 75 zákona o sociálnych službách. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ niektorá z vyššie\nuvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku\nposkytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu\nslužbu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká. Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou\na žalobcom ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o\nposkytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci podľa\nnázoru súdu nevznikla žalovaná povinnosť. Poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 484/2021\nZ.z. podľa ktorej len ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe\nsociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto\nfinančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby.\n\n1.2. Súd prvej inštancie zhrnul, že povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku\nposkytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku\nna prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok\na až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Neexistuje teda povinnosť\nobce plniť. Tento právny záver je podľa súdu podporený aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1KO/8/2020 zo dňa 08. 09. 2020. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §\n262 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. novembra 2025\nsp. zn. 17Co/45/2025 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že § 75 ods.\n1 zákona o sociálnych službách ukladá obci nepodmienenú povinnosť poskytovať žalobcovi finančný\npríspevok a neuvádza žiadnu zákonnú podmienku, na ktorú by poskytovanie finančného príspevku bolo\nviazané. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ niektorá z podmienok\nstanovených v § 75 zákona o sociálnych službách splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný\npríspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,\nktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, nevzniká. Odvolací súd reagoval aj na\nnámietku žalobcu, že súd nesprávne ustálil, že nárok na poskytnutie príspevku vznikne iba v prípade, ak\nto dovolí rozpočet obce. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že\nv konaní bolo zistené, že rozpočet žalovanej neumožňoval žalobcovi príspevok platiť, ale na neexistencii\npísomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby\nneverejnému poskytovateľovi sociálnej služby medzi stranami sporu v zmysle § 75 ods. 14 ZoSS\nzo strany žalobcu. Súd prvej inštancie taktiež svoje rozhodnutie nezaložil na otázke zaradenia či\nnezaradenia odkázanej osoby do poradovníka, či na určení a zverejnení podrobností vedenia toho\nporadovníka. Za nedôvodnú považoval aj námietku o bezdôvodnom obohatení. V zmysle § 451 OZ\nbezdôvodne by sa mohla obohatiť iba tá fyzická osoba, ktorej boli tieto plnenia reálne poskytnuté, avšak\nv žiadnom prípade sa poskytnutím týchto plnením nemohla obohatiť právnická osoba - žalovaná obec.\nVylúčil aj bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 OZ, keďže v predmetnom spore žalovanej právna\npovinnosť platiť finančný príspevok nevznikla, a to vzhľadom na neuzatvorenie zmluvy so žalobcom, a\nteda žalovaná sa nemohla obohatiť tým, žeby finančný príspevok zaplatil niekto iný.\n2.2. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a súčasne § 421 ods. 1 písm. b) CSP. V rámci dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal vadu zmätočnosti, ktorá spočíva v arbitrárnosti\na nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. V konkrétnostiach odvolaciemu súdu vytýkal, že jeho\nodôvodnenie je v priamom rozpore s obsahom odvolania, v ktorom žalobca poprel skutkové zistenia\nsúdu prvej inštancie týkajúce sa domnelých kumulatívnych podmienok, ktoré v rámci svojho posúdenia\nidentifikoval, pri identifikácii a výklade ktorých úplne abstrahoval od žalobcom predkladanej dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 484/2021 Z.z., a žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo pri výklade jednotlivých\nustanovení nevychádzal z obsahu dôvodovej správy, resp. nezohľadnil výklad zákona zákonodarcom.\nDovolateľ v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie existenciu nároku posudzoval s poukazom na\nrozpočtové možnosti obce, ktoré však v konaní neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom\nani len tvrdené, nie ešte preukázané. Namietal tiež, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu si odporujú, keď odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nezaložil svoje\nrozhodnutie na konštatovaní, že v konaní bolo zistené, že rozpočet žalovanej neumožňoval žalobcovi\npríspevok platiť, ale na nepreukázaní splnenia zákonnej podmienky pre vznik povinnosti plniť, a to\nexistencie písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku.\n3.1. Dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ formuloval otázku,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to „či je pre vznik obligatórnej\npovinnosti obce a obligatórneho nároku žalobcu podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 ZSS (vrátane\nobligatórneho nároku neverejného poskytovateľa podľa § 75 ods. 2, ods. 5 ZSS) potrebné uzavretie\npísomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS, alebo sa ust. § 75 ods. 14 ZSS uplatní výlučne pri fakultatívnej\npovinnosti obce (VÚC) a fakultatívnom nároku neverejného poskytovateľa sociálnej služby v prípadoch\npodľa § 75 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 ZSS“. Bol toho názoru, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie\n\ntúto otázku nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k\nuzatvoreniu zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, a teda neexistuje medzi nimi záväzkový\nvzťah, na základe ktorého by žalovaný bol povinný žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť. Ustanovenie\n§ 75 ods. 14 ZSS sa má podľa žalobcu vykladať tak, že toto ustanovenie je potrebné aplikovať v\nprípade fakultatívnej možnosti obce a VÚC (§ 75 ods. 6, ods. 7, ods. 8 ZSS) poskytovať FPP alebo\nfinančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy,\nkedy je potrebné uzavretie zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku za účelom preukázania\nvynakladania peňažných prostriedkov z verejných zdrojov. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ\nnavrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu písomne vyjadrila podaním doručeným Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) dňa 17. februára 2026, t.j. po uplynutí\nlehoty 10 dní, určenej súdom prvej inštancie v zmysle § 436 ods. 3 veta prvá CSP vo výzve, na vyjadrenie\nsa k dovolaniu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalovanej doručená dňa 6. februára 2026. Žalovaná\nnepožiadala o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k dovolaniu a ani o odpustenie zmeškania lehoty.\nZ uvedeného dôvodu dovolací súd v zmysle § 436 ods. 3 veta druhá CSP na oneskorene podané\nvyjadrenie žalovanej k dovolaniu žalobcu neprihliadol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na\nstručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani\nsamotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m.\nnapr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chýb vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n11. Žalobca vyvodzujúci prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietal\narbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, najmä to, že odvolací súd nevysvetlil prečo\npri výklade jednotlivých ustanovení nevychádzal z obsahu dôvodovej správy; že zákonom uložená\npovinnosť podľa § 75 ods. 1 zákona o sociálnych službách nie je a nemôže byť podmienená existenciou\nzmluvného vzťahu, ako aj to, že odvolací súd nesprávne interpretoval odôvodnenie súdu prvej inštancie.\n\n12. Pokiaľ ide o namietanú arbitrárnosť ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. III. ÚS 44/2022)\nuviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť\nje hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich\npostup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad\nmedzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu\nk tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II.\nÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť i zjavná neodôvodnenosť\nrozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a\nskutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a\nzrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené\nnedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá\nporušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany\nsúdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých\nje založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a\nprávnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n13. Vo vzťahu k námietke o neodôvodnenosti rozhodnutí súdov nižších inštancií dovolací súd uvádza,\nže v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nSúdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných\nskutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a právne\nargumenty posúdili, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, a zároveň citovali\nustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.\n14. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k\nrozhodnutiu, jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu,\nnemožno považovať za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. K jednotlivým\ndovolacím námietkam dovolací súd uvádza nasledovné:\n15. Dovolateľ namietal, že odôvodnenie odvolacieho súdu je v priamom rozpore s obsahom odvolania,\nv ktorom žalobca poprel skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa domnelých kumulatívnych\npodmienok, ktoré v rámci svojho posúdenia identifikoval, pri identifikácii a výklade ktorých úplne\nabstrahoval od žalobcom predkladanej dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z.z., a žiadnym\nspôsobom nevysvetlil prečo pri výklade jednotlivých ustanovení nevychádzal z obsahu dôvodovej\nsprávy, resp. nezohľadnil výklad zákona zákonodarcom. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že záver\no tom, či sú alebo nie sú kumulatívne splnené podmienky nie je skutkovým zistením, ale právnym\nposúdením súdu, preto dovolateľ vo svojej podstate nenamieta vykonané dokazovanie, ale polemizuje s\nprávnym posúdením súdov nižších inštancií. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalobcom a\nžalovanou nebola uzavretá zmluva o poskytovaní finančného príspevku, na základe čoho súdy dospeli\nk záveru, že neexistuje povinnosť obce plniť.\n15.1. Ako dovolateľ sám v dovolaní uvádza, súd nie je viazaný dôvodovou správou k zákonu. Dovolací\nsúd v tejto súvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“)\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu\nvyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov\nstrán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS\n410/06).\n\n16. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd nesprávne vyložil odôvodnenie prvoinštančného súdu,\nktorý viazal vznik povinnosti obce poskytovať finančný príspevok nielen na uzatvorenie zmluvy, ale aj\nna rozpočtové okolnosti obce, zatiaľ čo krajský súd konštatoval, že rozhodnutie bolo založené výlučne\nna neexistencii písomnej zmluvy, čo podľa dovolateľa predstavuje vadu zmätočnosti a arbitrárnosti\nsúdneho konania. Dovolací súd sa stotožňuje s odôvodnením odvolacieho súdu, ktorý dospel k\nzáveru, že dôvodom zamietnutia žaloby jednoznačne bolo nepreukázanie splnenia zákonnej podmienky\nexistencie písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej\nslužby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby medzi stranami sporu v zmysle § 75 ods. 14\nZoSS zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie v bode 43. uviedol, že „povinnosť obce poskytovať\nfinančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o\nposkytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde\npo splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené\nokolnosti.“ Z uvedeného potom vyplýva, že podľa názoru súdu prvej inštancie musí k prvej podmienke\nuzatvorenia písomnej zmluvy pristúpiť aj druhá podmienka, ktorou sú rozpočtové možnosti obce. A\ncontrario, aj keby to rozpočtové podmienky obce umožňovali, bez písomnej zmluvy neexistuje povinnosť\nobce plniť.\n17. V neposlednom rade dovolateľ tvrdil, že zákonom uložená povinnosť podľa § 75 ods. 1 zákona o\nsociálnych službách nie je a nemôže byť podmienená existenciou zmluvného vzťahu. Takéto posúdenie\npodľa dovolateľa v celom rozsahu odôvodňuje podanie dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací\nsúd k uvedenej dovolacej námietke uvádza, že ak dovolateľ zároveň mienil v súvislosti s ustanovením §\n420 písm. f) CSP namietať aj to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie\nspočívalo na nesprávnych právnych záveroch, prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych\nprávnych záveroch, t.j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).\nPrávne posúdenie môže zakladať dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP cez prizmu niektorej zo\nskutkových podstát uvedených pod písmenom a) až c) (§ 421 ods. 1 CSP). Skutočnosť, že dovolateľ má\nodlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje tvrdenú vadu v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP.\n18. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že z procesného postupu súdov nižších\ninštancií nevyplýva, že by konanie bolo zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá by mala mať za následok\nporušenie procesných práv žalobcu v takej intenzite, že by bolo možné konštatovať porušenie jeho práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto prípustnosť a ani dôvodnosť dovolania takisto\nani z tohto dôvodu nie je daná.\n19. K nespokojnosti dovolateľa so skutkovými zisteniami súdov v danom spore, dovolací súd dodáva,\nže na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V\nrámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom dôvode (vade zmätočnosti) v zmysle § 420\npísm. f) CSP. Ako už bolo uvedené, v preskúmavanej veci však dovolací súd takúto existenciu vady\nzmätočnosti nezistil.\n20. Dovolateľ sa dovolacou argumentáciou taktiež domáha aj dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n21. Dovolací súd v súvislosti s uvedenými dovolacími dôvodmi poukazuje v prvom rade na ustanovenie\n§ 422 CSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\n\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n22. Podľa § 421 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n23. V danom prípade žalobca podal na súde prvej inštancie žalobu dňa 15. februára 2024, v ktorej si\nuplatnil peňažný nárok, ktorého celková výške predstavovala 1.200 eur. Výška minimálnej mzdy v roku\n2024 bola ustanovená Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.\n372/2023 Z.z. o sume minimálnej mzdy na rok 2024 sumou 750 eur; desaťnásobok tejto sumy je 7.500\neur. Na základe uvedených skutočností nie je preto splnený tzv. majetkový cenzus na to, aby dovolací\nsúd mohol posúdiť dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n24. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu (v rámci právneho posúdenia) je v danom prípade\nvylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd ani neskúmal, či dovolanie smeruje proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP).\n25. Zhrnúc vyššie uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal existenciu procesnej\nvady konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, ako aj v časti nesprávneho právneho posúdenia v zmysle §\n421 ods. l písm. b) CSP, ako celok odmietol podľa § 447 písm. c), f) CSP.\n26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca ako neverejný poskytovateľ sociálnej služby sa od žalovanej obce domáhal zaplatenia 1 200 eur ako finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 75 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli s odôvodnením, že povinnosť obce poskytnúť príspevok vzniká najskôr uzatvorením písomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 tohto zákona, ktorá medzi stranami uzatvorená nebola; vylúčili aj bezdôvodné obohatenie obce podľa § 451 a § 454 OZ. Dovolateľ namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a nastolil otázku, či je pre vznik obligatórnej povinnosti obce potrebná písomná zmluva (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací súd uzavrel, že odôvodnenia rozhodnutí spĺňajú náležitosti § 393 CSP, dovolateľ v skutočnosti polemizuje s právnym posúdením, čo vadu zmätočnosti nezakladá, a súd nie je viazaný dôvodovou správou. Dovolací prieskum podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP bol vylúčený majetkovým cenzom podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, keďže uplatnená suma 1 200 eur neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy pre rok 2024 (7 500 eur). Dovolanie ako celok odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP a na oneskorené vyjadrenie žalovanej k dovolaniu neprihliadol.", "pravna_veta": "Záver súdu o tom, či sú kumulatívne splnené zákonné podmienky vzniku nároku, je právnym posúdením veci, nie skutkovým zistením; polemika s týmto posúdením ani výhrada, že súd pri výklade zákona nevychádzal z dôvodovej správy, ktorou nie je viazaný, nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania žaloby na súde prvej inštancie, je dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP vylúčené ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP a dovolací súd nastolenú právnu otázku neskúma. Na vyjadrenie k dovolaniu podané po uplynutí lehoty určenej súdom dovolací súd podľa § 436 ods. 3 CSP neprihliada.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 436 ods. 3 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z.", "§ 75 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/45/2025", "guid": "cc9ec6ce-773f-466e-a38c-39f60d63291b:40ddde7a-78d8-4c32-be9a-76143475d815", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "majetkový cenzus", "finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby", "neverejný poskytovateľ sociálnej služby", "právne posúdenie veci", "dôvodová správa", "oneskorené vyjadrenie k dovolaniu"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:2315076f-6140-4eb0-9316-206c0866c42d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "7208320f-0e60-48fb-a6d7-e9ba0cd0cad1:1ecfc709-929f-4ff5-a7f2-6f5da02497da", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8525200757.1", "spisova_znacka": "17Co/45/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/45/2025 z 2. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-02", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8525200757.1"}], "citovane_v": []}