{"guid": "b36405da-f68a-4bff-b9a5-84993ea60ca9:a063d656-f4ca-4ae0-a410-9bcb61777565", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123444231.1", "spisova_znacka": "5Cdo/127/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/127/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 5Cdo/127/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6123444231.1", "identifikacne_cislo": "6123444231", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a063d656-f4ca-4ae0-a410-9bcb61777565", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123444231.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123444231.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123444231.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/127/2025\n6123444231\n28. 05. 2026\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2026:6123444231.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu M. Z., narodeného\nXX. Z. XXXX, N. XXX, prechodný pobyt Z., G. XXX/XX, právne zastúpeného ADVOKÁTI s.r.o.,\nBratislava, Vajanského nábrežie 5, IČO: 36715638, proti žalovanému Ing. V. M., O., narodenému\nXX. O. XXXX, D., A. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Trnava, Hlavná 11,\nIČO: 47254581, v konaní o zaplatenie 8.227,97 eura, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.\n8C/14/2024 o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 09. apríla 2025 sp. zn.\n11Co/99/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „okresný súd\") rozsudkom č. k. 8C/14/2024 220 zo dňa 15. mája 2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.227,97 eura\ns úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 8.227,97 eura od 03. 11. 2022 do zaplatenia\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol\n(výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu\n100 % (III. výrok).\n1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 40 ods. 3, § 50a ods. 1, § 51, § 517 ods.\n2, § 559 ods. 1 a 2, § 562, § 567, a § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia sumy\n8.227,97 eura s úrokom z omeškania titulom nezaplatenej ceny za vybraný nadštandardný materiál na\nrodinnom dome. Žalobca dňa 24. 05. 2022 uzavrel so žalovaným zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej\nzmluvy(ďalej len ZoBZ) a dohodu o rezervácii nehnuteľnosti č. XXXX-XXXX-XX, predmetom ktorej\nbol záväzok strán uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj pozemku a rodinného domu. Predmetný rodinný\ndom bol v tom čase rozostavaný. Žalovaný mal podľa zmluvy o budúcej zmluve možnosť využiť právo\nna výber materiálu podľa vlastného uváženia, za ktorý sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu rozdiel z\nnavýšenia obstarávacej ceny materiálu do piatich pracovných dní od podpisu záväznej objednávky.\nŽalovaný toto právo využil a vybraný materiál presiahol projektovú cenu o 8.227,97 eura. Následne bol\nvyhotovený Dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve, kde žalovaný svojím podpisom zo dňa 24. 10.\n2022 potvrdil presiahnutú projektovú cenu. Žalobcovi bol scan Dodatku č. 1 doručený mailom a všimol\nsi, že je v ňom uvedené nesprávne číslo účtu (účet patril p. U. W.) a upozornil na túto vadu odosielateľa,\nvada sa neodstránila a žalovaný uskutočnil platbu na nesprávny bankový účet. Žalobca sa po zistení\n\nuvedenej skutočnosti obrátil na žalovaného a navrhol mu vyriešiť uvedený problém podpísaním zmluvy o\npostúpení pohľadávky žalovaného voči p. U. W. vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia na žalobcu.\nŽalovaný toto riešenie odmietol prijať. Žalobca tiež poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 26. 10.\n2022, z ktorej je zjavné, že žalovaný s obsahom Dodatku č. 1 súhlasil a jeho scan zaslal s podpisom Mgr.\nG. O., aby ho preposlala žalobcovi na podpis. Z komunikácie je ďalej zjavné, že zhotovitelia Dodatku č. 1\nvedeli, že číslo účtu patrí p. W.. Žalobca sa v máji 2023 skontaktoval so žalovaným, ktorý mu uviedol, že\nsumu uvedenú v Dodatku č. 1 uhradil na číslo účtu v nej uvedené, nakoľko ho zamestnankyňa realitnej\nkancelárie ubezpečila, že je to v poriadku a žalobca o všetkom vie. To, že má žalobca pohľadávku voči\nžalovanému, zistil až pri audite, teda že ho p. W. a realitná kancelária podviedli a žalovanému povedali,\naby sumu uhradil na účet p. W.. Z tohto dôvodu žalobca požiadal žalovaného, aby mu podpísal dohodu\no postúpení pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia voči p. W., čím by sa započítal dlh\nžalovaného. Žalobca ďalej poukázal, že si svoj nárok uplatňuje nielen na základe Dodatku č. 1, ale aj\nna základe zmluvy o budúcej zmluve.\n1.2. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru,\nže žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a\nžalobný vystupovali vo vzájomnom zmluvnom vzťahu ako predávajúci a kupujúci za účelom predaja\na kúpy rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Sprostredkovateľskú činnosť v tomto zmluvnom\nvzťahu im poskytovala realitná kancelária, ktorá vypracovala zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy\na dohode o rezervácii nehnuteľnosti, Dodatok č. 1 k tejto zmluve, ako aj kúpnu zmluvu. V zmluve o\nbudúcej zmluve bola obsiahnutá dohoda o rezervácii konkrétnej nehnuteľnosti - stavby rodinného domu\ns presnou špecifikáciou technického zhotovenia a vybavenia v úrovni štandard, záväzok strán uzatvoriť\ndo určitého času kúpnu zmluvu, dohoda o budúcej kúpnej cene a možnosť kupujúceho zvoliť si iné\nmateriály, ako sú už zahrnuté v špecifikácii s tým, že ak obstarávacia cena zvolených materiálov prekročí\nprojektovú cenu nastavenú predávajúcim, zaväzuje sa žalovaný ako kupujúci rozdiel ceny uhradiť (1.3.4\nzmluvy) a od tohto záväzku si žalobca odvodzuje svoj nárok. Ako sporné súd prvej inštancie vyhodnotil\nplatnosť právnych úkonov, vznik, trvanie a zánik záväzku žalovaného, spotrebiteľský charakter ich\nvzájomného vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že platnosť zmluvy o budúcej zmluve žalovaný\npočas celého konania nenamietal, urobil tak až v záverečnej reči, keď tvrdil, že v zmluve nie je podpis\nžalobcu ako predávajúceho. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepodpísal\nzmluvu o budúcej zmluve, ktorá má obligatórne písomnú formu, skonštatoval, že toto tvrdenie nebolo\nuplatnené včas. Žalovanému nič nebránilo tieto tvrdenia predložiť skôr (či už v podanom odpore, v\nduplike, na prvom nariadenom pojednávaní). Súd prvej inštancie nie je na takéto oneskorené uplatnenie\nprostriedku procesnej obrany povinný prihliadnuť. V podstate ide o skutkové tvrdenie, ktoré ak je\npredložené riadne v konaní, môže byť protistranou popreté a môže byť predložený návrh na vykonanie\ndokazovania v tomto smere. Tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Samotná\nskutočnosť, že žalobca pripojil k žalobe verziu zmluvy bez jeho podpisu, neznamená, že k podpisu\nzmluvy žalobcom vôbec nedošlo. Naopak, svedkyňa Mgr. G. O. vo svojej výpovedi výslovne potvrdila,\nže bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, z čoho vyplýva, že bola podpísaná všetkými\núčastníkmi zmluvy (vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie v oblasti realitných činností si musela byť\nvedomá potreby podpisu zmluvy o budúcej zmluve všetkými zmluvnými stranami; je otázne či by vôbec\nrealitná kancelária začala riešiť realitnú činnosť bez podpisu zmluvných strán). Vo vzťahu k zmluve o\nbudúcej zmluve sa absolútne nevyjadrovala v tom zmysle, že bol problém s podpisom žalobcu ako\npredávajúceho, že podpis absentoval, resp. že by ho urgovali, ako to bolo v prípade podpisu Dodatku\nč. 1 žalobcom, keď sa vyjadrila, že sa dopytovali na zaslanie Dodatku č. 1 od žalobcu (cez p. N.),\navšak len do doby, pokiaľ žalovaný sumu neuhradil. Ako uviedla, z jej pohľadu bolo dôležité, aby\nDodatok č. 1 odsúhlasil žalovaný, nakoľko v podstate išlo o potvrdenie objednávky materiálov. Súd\nprvej inštancie preto z dôvodu oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu, ako aj\nz dôvodu vyvrátenia tohto tvrdenia výpoveďou svedkyne považoval zmluvu o budúcej kúpnej zmluve\nza platne uzatvorenú, z ktorej vznikajú účastníkom zmluvy práva a povinnosti, resp. pohľadávky a\nzáväzky. Záväzok žalovaného uhradiť sumu za nadštandardný materiál je v zmluve jasne a zrozumiteľne\nvyjadrený, a teda za splnenia tam uvedených podmienok mu vzniká záväzok zaplatiť rozdiel ceny medzi\nprojektovou a nadštandardnou cenou materiálu. Týmito podmienkami podľa zmluvy sú výber takýchto\nmateriálov, čo potvrdil samotný žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj svedok L. W. a podpis záväznej\nobjednávky interiérových materiálov a sanity, čo predstavuje práve Dodatok č. 1 k zmluve o budúcej\nzmluve, kde je konkrétne uvedené, od akých dodávateľov a za akú navýšenú cenu sa uskutočnil výber\nnadštandardných materiálov. Tento Dodatok č. 1 žalovaný podpísal, čím akceptoval navýšenie ceny\nmateriálov spolu o 8.227,97 eura a podľa neho v uvedenej sume aj plnil.\n\n1.3. Súd prvej inštancie posúdil záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura ako\nsamostatný záväzok dojednaný v zmluve o budúcej zmluve, subsumujúc daný právny vzťah pod\nustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka o nepomenovaných zmluvách (obsahovo možno najbližšie\nku kúpnej zmluve), obsahom ktorého bol záväzok zaplatiť rozdiel kúpnej ceny, ak žalovaný ako\nkupujúci využije možnosť nadštandardného materiálu, s rozväzovacou podmienkou, že ak nedôjde k\nzaplateniu rozdielu ceny, má žalobca ako predávajúci právo záväznú objednávku žalovaného odmietnuť\na pokračovať podľa projektu. Práve uvedená podmienka umocňuje samostatnosť dojednaného záväzku.\nDojednanie o zaplatení navýšenia ceny materiálu nemusí mať písomnú formu (aj keď je uvedené v\nobligatórne písomnej zmluve o budúcej zmluve), nakoľko ide o samostatné dojednanie nepredstavujúce\npodstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a týka sa hnuteľných vecí (bola by platná aj ústna\ndohoda). Suma rozdielu projektových a nadštandardných materiálov nebola premietnutá do celkovej\nkúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve (táto zostala vo výške pôvodne dojednanej v zmluve o budúcej\nzmluve). Zmluvu pripravovala realitná kancelária a táto nepovažovala uvedenie tejto sumy do kúpnej\nceny za potrebné (Mgr. O. vypovedala, že sa na to pozerali z hľadiska úveru a žalovaný to nepožadoval).\nAk by súd posudzoval sumu za nadštandardné materiály ako súčasť kúpnej ceny za nehnuteľnosť, tak\nby bola v kúpnej zmluve uvedená odlišná kúpna cena od ceny skutočne dohodnutej, čo má za následok\nneplatnosť celej kúpnej zmluvy (rozsudok Nejvyššího soudu SSR sp. zn. 1Cz 129/74, rozhodnutie NS ČR\nsp. zn. 30Cdo/885/2012, 30Cdo/2216/2007), čo žalovaný svojou procesnou obranou určite nesledoval.\nZ vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná vôľa žalobcu predať nehnuteľnosti - dom\nvo vyhotovení štandard a pozemky za kúpnu cenu 320.000 eur, vôľa žalovaného dom vo vyhotovení\nštandard a pozemky za kúpnu cenu 320.000 eur kúpiť, pričom táto vôľa smerovala tak k následku byť\nviazaný predbežnou zmluvou ako aj samotnou realizačnou (kúpnou) zmluvou. Ďalej bola preukázaná\nvôľa žalovaného vybrať si nadštandardné materiály a za tento výber zaplatiť predávajúcemu rozdiel v\ncene oproti projektovanému štandardu. Obsah Dodatku č. 1 vyplýva zo záväzku zo zmluvy o budúcej\nzmluve a bol potvrdený faktickým konaním žalovaného, ktorý plnil v súlade s jeho obsahom bez\nzbytočného odkladu po jeho podpísaní. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného,\nže žalobca nadštandard kúpnou zmluvou na žalovaného nepreviedol (t. j. jeho nárok na zaplatenie\nrozdielu nevznikol). Cena za konkrétny nadštandardný materiál sa skladala z ceny za štandard, ktorá\nbola zahrnutá v kúpnej cene 320.000 eur v rámci projektu (vyjadrená sumou na príslušnú jednotku)\na rozdielu zvýšenej a štandardnej ceny (napr. pri dlažbe, ktorá bola kupovaná za 33 eur/m2, je cena\ntvorená dohodnutou sumou 25 eur/m2 v zmluve o budúcej zmluve a navýšením 8 eur/m2 - príloha k\nDodatku na č. l. 169), preto uvedený mechanizmus načrtnutý žalovaným sa v danom prípade aplikovať\nnedá, nakoľko aj nadštandardné materiály boli predsa sčasti financované kúpnou cenou dojednanou v\nkúpnej zmluve. Opätovne táto skutočnosť odôvodňuje posudzovanie ceny rozdielu za nadštandard ako\nsamostatného záväzku.\n1.4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že tento materiál bol prevedený spolu\ns celou nehnuteľnosťou do vlastníctva žalovaného a ďalšie navyšovanie kúpnej ceny by bolo v rozpore\ns rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Obdo/66/2015. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa v uvedenom\nrozhodnutí zaoberal situáciou, keď došlo k navýšeniu kúpnej ceny dodatkom ku kúpnej zmluve po\npovolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kedy Najvyšší súd SR skonštatoval, že\n„v čase jeho uzavretia (dodatku - pozn.) už zmluvné strany nemali právo meniť podstatnú náležitosť\nKúpnej zmluvy, ktorou kúpna cena nepochybne je. Takúto podstatnú náležitosť Kúpnej zmluvy je\nmožné meniť len do času, kým nedôjde k povoleniu vkladu zo strany katastra.\" Uvedené právne\nzávery Najvyššieho súdu SR nie je možné aplikovať na predmetné konanie, nakoľko vychádza z iného\nzisteného skutkového stavu. V prejednávanom prípade Najvyšším súdom SR došlo k úprave ceny\n(jej navýšeniu) dohodou uzatvorenou po povolení vkladu katastrom nehnuteľností, pričom v aktuálne\nsúdenej veci sa zmluvné strany dohodli na zaplatení navýšenia za nadštandard ešte pred uzatvorením\nkúpnej zmluvy (vychádzajúc zo zmluvy o budúcej zmluve). Preto nedošlo k zmene ceny dodatočne, po\ndohode zmluvných strán o kúpnej cene domu a pozemkov, ale žalobca aj žalovaný boli uzrozumení\no dojednanej kúpnej cene 320.000 eur a o povinnosti žalovaného zaplatiť za nadštandardný výber\nmateriálov vopred, pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Ďalšou spornou otázkou bolo, či došlo k zániku\nzáväzku plnením žalovaného na účet uvedený v Dodatku č. 1, ktorý patril tretej osobe. Súd prvej inštancie\nmal za preukázané z výpovede žalovaného (a nepriamo aj z iných dôkazných prostriedkov - výsluch\nsvedkýň, ich e-mailová komunikácia, znenie Dodatku č. 1), že žalovaný plnil sumu na nadštandard\nna účet uvedený v Dodatku č. 1 s vedomím, že plní žalobcovi. Rovnako mal súd prvej inštancie za\npreukázané, že číslo účtu pariace tretej osobe nebolo uvedené v Dodatku č. 1 na pokyn žalobcu, ale\npráve tejto tretej osoby (L. W.) realitnou kanceláriou, ktorá zabezpečovala vypracovanie zmlúv a tento\npostup nebol zo strany realitnej kancelárie so žalobcom vopred odkonzultovaný. Žalovaný teda plnil na\n\niný účet ako účet veriteľa (žalobcu), pričom tento účet mu nebol oznámený žalobcom, ale bol určený\ntretími osobami. Preto takéto plnenie nemá za následok zánik záväzku splnením dlhu, aj keď dlžník plnil\nv dobrej viere, resp. bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že plní žalobcovi, prípadne\nže ho v správnosti jeho konania utvrdilo správanie žalobcu, ktorý nenamietal nezaplatené sumy ani pri\nuzatváraní kúpnej zmluvy, ani pro odovzdaní nehnuteľnosti (súd prvej inštancie nemal za preukázané,\nže žalobca mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedomosť o realizovanom nadštandarde a o tom, že\nžalovaný uhradil platbu tretej osobe). Dohoda žalobcu a tretej osoby o plnení na účet tejto tretej osoby\nv konaní preukázaná nebola, aj keď jej existenciu potvrdil svedok L. W. a mala spočívať v dojednaní,\nže žalovaný uhradí cenu za nadštandard jemu, čím dôjde k zníženiu údajného dlhu žalobcu. Okrem\nvýpovede svedka existenciu takejto dohody priamo ani nepriamo nepreukazujú žiadne iné vykonané\ndôkazy. Podľa svedka L. W. dohoda mala byť ústna a neexistovalo o nej žiadne potvrdenie. Tvrdenie\nsvedka je spochybnené tým, že takto sa mal splácať údajne dlh žalobcu voči nemu rádovo vo výške\n30.000 eur - 35.000 eur, pričom svedok si dlh voči žalobcovi nijako neuplatňoval, resp. nevymáhal,\nnaopak žalobca si voči nemu uplatňuje nároky v súdnych konaniach (na č. l. 59 je založená predžalobná\nvýzva, v ktorej žalobca vyzýva svedka L. W. na vydanie bezdôvodného obohatenia - platby realizované\nv apríli a máji 2022 a januári 2023 spolu vo výške približne 26.000 eur, t. j. približne v období, keď\nbola uhradená platba žalovaným na účet svedka, čo spochybňuje tvrdenie svedka o jeho pohľadávkach\nvoči žalobcovi). Tvrdenú dohodu so žalobcom svedok L. W. nespomenul pri zadaní pokynu Mgr. N.,\naby bolo v Dodatku č. 1 jeho číslo účtu, tento pokyn jej podľa jej svedeckej výpovede v podstate\nneodôvodnil ničím. Hodnotiac výpoveď svedka prostredníctvom doktríny RAVEN a jej kritérií (reputácia,\nschopnosť vidieť, osobný záujem, znalosť a ne/zaujatosť) súd prvej inštancie skonštatoval, že v prípade\nkritéria prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedka môže byť jeho hmotnoprávne postavenie\novplyvnené výsledkom tak, že ak bude žalovaný neúspešný, tento si môže voči nemu uplatňovať\npeňažné nároky. Samotné takéto konštatovanie nediskvalifikuje svedka absolútne, avšak vzhľadom k\ntomu, že iné dôkazné prostriedky nepotvrdzujú, resp. spochybňujú jeho tvrdenia o dlhu žalobcu voči\nsvedkovi, čiastočne znižuje dôveryhodnosť tohto svedka. Tvrdenú dohodu nepodporuje ani správanie\nžalobcu, ktorý v roku 2023 zisťoval u žalovaného, či cena za nadštandard bola uhradená a komu\n(výpoveď žalovaného) a následne zisťoval v realitnej kancelárii, prečo nebol Dodatok č. 1 doriešený,\nnebol z jeho strany podpísaný a nebola na jeho účet pripísaná platba, prečo je v záhlaví jeho číslo\núčtu, ale v bode 1.6 nie, prečo riešili Dodatok č. 1 bez neho. Zároveň žiadal o opravu čísla účtu v bode\n1.6 Dodatku č. 1, jeho podpis zmluvnými stranami a úhradu do 08. 06. 2023 (mail na č. l. 58 zo dňa\n01. 06. 2023). Uvedené konanie žalobcu rovnako nenaznačuje, že by o realizácii nadštandardu v čase\nuzatvorenia kúpnej zmluvy, resp. do mája 2023 vedel (tak ako to tvrdí žalovaný). Ak by aj žalobca mohol\nzistiť z obhliadky domu pri kontrole prác alebo pri odovzdaní domu (protokol zo dňa 22. 12. 2022), že\nboli použité drahšie materiály, nič to nemení na skutočnosti, že plnenie bolo prijaté na iný účet ako jeho\n(maximálne to má dôsledky v tom, že vzniknutú situáciu mohol začať riešiť skôr). Otázku, prečo žalobca\nneriešil Dodatok č. 1 a účet uvedený v ňom po jeho doručení v októbri 2022, ktorú nastolil žalovaný,\nžalobca zodpovedal tak, že účet namietal u L. W., ktorý ho ubezpečil, že nadštandard sa robiť nebude.\nToto vyjadrenie je síce v rozpore s výpoveďou svedka W., avšak následné kroky žalobcu, keď zisťoval,\nči sa realizoval nadštandard a komu bol rozdiel uhradený, nasvedčujú tvrdeniu žalobcu. V konečnom\ndôsledku táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre posúdenie veci. Súd prvej inštancie poukázal aj na\nnásledné konanie žalobcu, keď sa snažil vyriešiť vec mimosúdnou dohodou so žalovaným, v zmysle\nktorej by žalovaný na neho postúpil pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia voči p. W. a došlo\nby k vzájomnému započítaniu pohľadávok, čím by dlh žalovaného zanikol. Z uvedeného postupu je\nzrejmé, že žalobca bol skutočne presvedčený o svojom nároku a o tom, že žalovaný bol konaním tretích\nosôb uvedený do omylu a vzniklo bezdôvodné obohatenie. Tým, že bol žalobca ochotný vstúpiť do\npostavenia žalovaného ako veriteľa bezdôvodného obohatenia (navrhovaným postúpením pohľadávky)\na vymáhať si pohľadávku sám voči L. W., sa potvrdzujú skutkové tvrdenia žalobcu a autentizuje to jeho\nsnahu o vyriešenie veci tak, aby žalovaný nebol zasiahnutý tým, že bol pri platobných podmienkach\nuvedený do omylu. Je zrejmé, že žalovaný bude duplicitne zasiahnutý platobnou povinnosťou, ale túto\nskutočnosť mohol odvrátiť akceptovaním predsúdneho návrhu žalobcu. Žalobca si nemohol voči L. W.\npriamo uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v danom prípade je oprávneným z\nbezdôvodného obohatenia žalovaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká osobe, ktorá neoprávnené plnenie\nprijala (jej majetkový stav sa zväčšil), avšak nie na úkor veriteľa, ale na úkor dlžníka, ktorého majetkový\nstav sa zmenšil tým, že plnenie vydal bez toho, aby dosiahol zánik svojho dlhu voči veriteľovi splnením.\n1.5. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že posudzovaný právny vzťah strán sporu má spotrebiteľský\ncharakter vzhľadom na postavenie žalobcu ako dodávateľa, keď tento vykonáva činnosti spočívajúce\nv zhotovení stavby rodinného domu a jeho následnom predaji so ziskom a poukazu na rozhodnutie\n\nÚstavného súdu I. ÚS 232/2023 súd prvej inštancie uviedol, že nejde o situáciu ako v prejednávanom\nprípade, kedy je sporné postavenie veriteľa ako dodávateľa. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol\n(najmä vzhľadom na preukázané prerušenie živnosti žalobcu, ktoré v zásade neneguje status\ndodávateľa, pričom žalovaný nepredložil takmer žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia).\nSpotrebiteľský vzťah je daný postavením medzi realitnou kanceláriou - sprostredkovateľom ako\ndodávateľom na jednej strane a žalobcom a žalovaným na strane druhej ako spotrebiteľmi, čo však na\nposúdenie predmetného nároku vplyv nemá. V tomto smere súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením\nžalovaného, že realitná kancelária zastupovala žalobcu, toto zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva.\nRealitná kancelária sprostredkovala predaj nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným. V danom\nprípade by však ani posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského neprivodilo iné posúdenie nároku, resp. iný\nvýsledok. Žalovaný v tejto súvislosti nedôvodne argumentoval neprijateľnými zmluvnými podmienkami\npodľa § 53 ods. 4 písm. h) a v) Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že si žalobca nesplnil povinnosť predložiť\nzáväznú objednávku podľa 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve (vznik nároku žalobcu nebol podmienený\n„predložením\" záväznej objednávky, pričom ako bolo uvedené vyššie, takýmto úkonom je Dodatok č. 1\nk zmluve). Ďalej tvrdil, že žalobca požaduje plnenie presahujúce rámec kúpnej zmluvy, čo je nesprávne\ninterpretované, pretože žalobca si uplatňuje nárok na základe zmluvy o budúcej zmluve, teda záväzok,\nktorý bol medzi stranami dojednaný, zmluvne upravený a za ktorý dostal žalovaný protiplnenie.\n1.6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že cenu nadštandarného materiálu a jej zaplatenie žalobcom\npotvrdili viaceré dôkazy (príloha k Dodatku č. 1, výpovede svedkov). Rovnako nebolo preukázané\ntvrdenie, že úhradou materiálu žalobcom od dodávateľov by nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, keď o\nuvedené plnenie sa zmenšil dlh žalobcu voči p. L. W.. Uvedený dlh žalobcu nie je preukázaný. Preto\nv danom prípade by bolo možné konštatovať, že sa žalovaný obohatil o rozdiel ceny štandardu a\nnadštandardu na úkor žalobcu, ktorý tento rozdiel hradil (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).\nŽalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, avšak neurčito bez konkretizácie dôvodov, pre\nktoré by nemala byť vecná legitimácia žalobcu daná (poukázal len na súvislosť s nepodpísaním zmlúv\nzo strany žalobcu). Vzhľadom na závery o preukázaní existencie záväzkovo právneho vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným mal súd prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú. Zhrnúc\nvyššie uvedené závery súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca svoj nárok preukázal a tento je\ndôvodný, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.227,97 eura. K omeškaniu žalovaného došlo\ndňa 03. 11. 2022, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania od tohto dátumu\na vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol.\n1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže bol v konaní úspešný v plnom\nrozsahu žalobca (jeho neúspech predstavuje len nepatrnú časť príslušenstva), súd prvej inštancie mu\npriznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd\") rozsudkom z 09. apríla 2025 sp. zn. 11Co/99/2024\nrozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. (I. výrok) Odvolanie žalovaného proti II. výroku\nnapadnutého rozsudku odmietol. (II. Výrok) Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu.(III. Výrok)\n2.1. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o namietanie absencie podpisu žalobcu na ZoBZ, bolo potrebné\nuviesť, že žalovaný nenamietal uzatvorenie ZoBZ. Uzatvorenie ZoBZ žalovaný nespochybňoval až do\nprednesu jeho záverečnej reči na pojednávaní nariadenom na deň 15. 05. 2024. Uzatvorenie zmluvy\nmedzi stranami sporu nebolo sporné, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, sám žalovaný vo svojom\nvyjadrení zo dňa 26. 02. 2024 potvrdil uzatvorenie zmluvy, keď sa vyjadril v tom zmysle, že po uzatvorení\nZoBZ žalobca pokračoval v dokončení rodinného domu. Žalovaný tak uviedol predmetné skutkové\ntvrdenie oneskorene, keďže mu nič nebránilo, aby ho uviedol už skôr. Žalovaný nespochybnil uzavretie\nZoBZ ani po tom, čo bol súdom prvej inštancie na pojednávaní nariadenom na deň 05. 04. 2024\ninformovaný o sporných a nesporných skutočnostiach, resp. že uzatvorenie predmetnej zmluvy nie je\nsporné. Navyše uzatvorenie ZoBZ bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne Mgr. O., ktorá sa následne vo\nsvojej výpovedi vyjadrovala aj k Dodatku č. 1, ktorý mal v podstate predstavovať potvrdenie objednávky\nmateriálov zo strany žalovaného. Uzatvoreniu ZoBZ zodpovedá aj následné faktické správanie strán\nsporu ako aj ich na to ďalšie nadväzujúce úkony (realizácia stavby a jej následný predaj žalovanému\nna základe kúpnej zmluvy). Samotná kúpna zmluva ohľadom spôsobu platenia kúpnej ceny odkazuje\naj na ZoBZ, kde je táto uvedená ako podklad pre zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 10.000 eur.\nTvrdenie žalovaného, že poukázal iba na zrejmú skutočnosť vyplývajúcu zo spisu, ktorou je predloženie\nnepodpísanej verzie ZoBZ žalobcom, je skutkovým tvrdením, ktoré ale bolo uplatnené oneskorene. Súd\nprvej inštancie preto správne z dôvodu oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu\nna ZoBZ, ako aj z dôvodu potvrdenia uzatvorenia ZoBZ výpoveďou svedkyne, ktorá zabezpečovala\n\nuzatvorenie predmetnej zmluvnej dokumentáciu ohľadom predaja rodinného domu v Lužiankach, teda\nbola tou osobou, ktorá sa vie vyjadriť k otázke uzatvorenia jednotlivých zmlúv, považoval ZoBZ za\nplatne uzatvorenú, z ktorej vznikli účastníkom zmluvy konkrétne práva a povinnosti, čomu zodpovedá\naj následné faktické konanie strán sporu. Len na doplnenie odvolací súd uviedol, že nie je nijako\npreukázané tvrdenie žalovaného, že realitná kancelária zastupovala žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa\nsúd prvej inštancie správne vysporiadal aj s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnej\nveci, keď mal za preukázanú existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.\nPlnenie, ktoré požadoval žalobca nepresahuje rámec kúpnej zmluvy tým spôsobom, ako to prezentuje\nžalovaný s poukazom na otázku prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá v tejto veci pri\nposudzovaní nároku žalobcu nebola, ani podľa názoru odvolacieho súdu, podstatná. Nárok žalobcu totiž\nvyplýva zo ZoBZ a nie z kúpnej zmluvy. Samotná kúpna zmluva nemá konkrétny vplyv na nárok žalobcu\nuplatňovaný v tomto konaní. V tomto prípade ide o záväzok žalovaného, ktorý bol medzi stranami\nsporu dojednaný mimo rámec kúpnej zmluvy a bol dojednaný v ZoBZ, za ktorý dostal žalovaný aj\nreálne protiplnenie. V tomto smere súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sa jedná o samostatný\nzáväzok žalovaného popri záväzku na zaplatenie kúpnej ceny 320.000 eur. Navyše žalovaný realizáciu\nnadštandardného materiálu a výšku sumy, ktorú mal zaň uhradiť žalobcovi, nenamietal, teda využil\nprávo na výber materiálu, čo potvrdil aj podpisom Dodatku č. 1 k ZoBZ a poskytol protiplnenie za\nvýber nadštandardných materiálov, hoc na účet, ktorý nepatril žalobcovi. Celá argumentácia žalovaného\nohľadom poukazovania na uzatvorenú kúpnu zmluvu a požadovanie plnenia žalobcom nad jej rámec\nnebola vzhľadom na uvedené relevantná a absolútne nereflektuje vyššie uvedené rozhodné skutočnosti.\nRovnako sa súd prvej inštancie v tomto smere správne vysporiadal aj s poukazom žalovaného na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 s konštatovaním, že právne závery v ňom\nuvedené nie je možné aplikovať na predmetné konanie, keď toto vychádza z iného zisteného skutkového\nstavu, kde v tomto prípade nedošlo k žiadnej zmene kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve dodatočne,\nale ide tu o záväzok žalovaného, ktorý má svoj podklad ešte v ZoBZ uzatvorenej pred samotnou kúpnou\nzmluvou.\n2.2. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu podrobne a logicky vysporiadal s\nvyjadreniami strán aj v rámci ich ústnych prednesov na pojednávaní, so správaním strán v priebehu\nrealizácie stavby rodinného domu, ako aj po nej, a to aj v súvislosti s tvrdenou vedomosťou žalobcu\no realizovanom nadštandarde, ako aj so svedeckými výpoveďami, pričom tieto logicky vyhodnotil vo\nvzájomných súvislostiach, a to aj v súvislosti s tvrdenou existenciou dohody žalobcu s treťou osobou p. W. o tom, aby žalovaný plnil za nadštandardný materiál na účet p. W.. Dohoda žalobcu a tretej osoby\no plnení na účet tejto tretej osoby v konaní nebola, ani podľa názoru odvolacieho súdu, bez akýchkoľvek\npochybností preukázaná, keďže okrem výpovede svedka - p. W. existenciu takejto dohody priamo ani\nnepriamo nepreukazujú žiadne iné vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie sa pomerne podrobne zaoberal\nhodnotením tejto svedeckej výpovede, a to aj prostredníctvom doktríny RAVEN a jej kritérií a aj v kontexte\nďalších skutočností, absencie iných dôkazných prostriedkov ohľadom existencie takejto dohody, ako aj\nsprávania sa žalobcu, ktorý v roku 2023 zisťoval u žalovaného, či cena za nadštandard bola uhradená\na komu a následne zisťoval konkrétne skutočnosti ohľadom Dodatku č. 1 aj v realitnej kancelárii, kde\nnamietal jeho obsah v časti čísla bankového účtu. K tvrdeniu žalovaného, že nie je uveriteľné, že\nžalobca nesúhlasil s Dodatkom č. 1 aj s poukazom na dlhšie časové obdobie, v ktorom mal byť žalobca\nnečinný, keď nemal namietať jeho znenie, odvolací súd uviedol, že prípadnú dočasnú nečinnosť žalobcu\nv tomto smere nemožno považovať za prejav žalobcovho súhlasu, navyše ak žalobca následne aj reálne\nzisťoval priamo v realitnej kancelárii dôvody pre uvedenie čísla účtu tretej osoby v Dodatku č. 1 v časti\nčísla bankového účtu, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky za zrealizovaný nadštandard\na konštantne aj v priebehu konania namietal uvedenie nesprávneho čísla účtu v Dodatku č. 1. Závery\nsúdu prvej inštancie nemožno vyhodnotiť ako svojvoľné či nekritické úvahy, ale ako skutočnosti, ktoré\nreálne spochybňujú existenciu dlhu žalobcu u tejto tretej osoby (p. W.), či existenciu takejto dohody\nmedzi ním a žalobcom. Číslo účtu patriace tretej osobe nebolo v Dodatku č. 1 uvedené na základe\npokynu žalobcu, ale na základe pokynu p. W., pričom súhlas žalobcu s tým, aby boli finančné prostriedky\nza nadštandard poskytnuté na číslo účtu inej osoby, nie je možné vyvodiť z iných dôkazov, a to ani\nz kúpnej zmluvy a ani z ustanovenia bodu 1.3.4. ZoBZ, na ktoré poukazoval žalovaný. Rovnako tak\nvedomosť žalobcu o realizovanom nadštandarde nemožno automaticky považovať za preukázanú na\nzáklade platenia faktúr žalobcom, vyhotovovania si fotografií, prítomnosti žalobcu na stavbe a odovzdaní\nrodinného domu, vzdelania žalobcu, či poukazom na Dodatok č. 1, ktoré by uvedenému nasvedčovali\nskôr iba nepriamo a nie ako nespochybniteľnú skutočnosť. V tomto smere bolo potrebné brať na zreteľ\naj dlhodobú spoluprácu žalobcu s vykonávateľom stavby a v nadväznosti na to aj prípadnú určitú dôveru\nžalobcu k p. W., ďalej skutočnosť, že žalobca nebol stavebníkom predmetnej stavby, ako aj následné\n\nsprávanie sa žalobcu spočívajúce v overovaní si skutočností ohľadom zrealizovaného nadštandardu vo\nvzťahu k žalovanému a realitnej kancelárii, čo nenasvedčuje jeho vedomosti o realizácii nadštandardu,\ns čím sa vysporiadal aj súd prvej inštancie v odsekoch 46. - 47. napadnutého rozsudku. Odhliadnuc\nod uvedeného bol však odvolací súd toho názoru, že uvedená skutočnosť (vedomosť či nevedomosť\nžalobcu) nie je rozhodujúca pre posúdenie predmetnej veci, keď to nemení nič na tej skutočnosti, že\nžalovaný poskytol plnenie za zrealizovaný nadštandard inej osobe než žalobcovi.\n2.3. Mal za potrebné uviesť, že žalobca si nemohol voči p. W. priamo uplatniť nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, keďže v danom prípade je oprávneným z bezdôvodného obohatenia\nžalovaný. Z konania žalobcu odvolaciemu súdu nevyplývalo špekulatívne konanie či konanie, ktoré\nby bolo v rozpore s dobrými mravmi, ale len domáhanie sa nárokov, ktoré mu patria, keďže\nvykonané dokazovanie poskytuje dostatočné závery o tom, že tu došlo k výberu materiálov žalovaným\npresahujúcich projektovú cenu, teda tu došlo k realizácii nadštandardu, čo ani nebolo žalovaným\nspochybňované a za tento nadštandard žalovaný aj reálne plnil inej osobe ako osobe žalobcu, teda súd\nprvej inštancie správne skonštatoval, že plnenie nebolo poskytnuté žalobcovi ako oprávnenej osobe,\na teda dlh ako taký nezanikol. Vykonané dokazovanie tiež neposkytovalo záver o tom, že by žalobca\nkonal v rámci právneho vzťahu so žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno\nohľadom tejto skutočnosti zaťažovalo žalovaného, pričom uvedené nebolo preukázané. Táto skutočnosť\nnevyplývala ani z predloženej zmluvnej dokumentácie, kde žalobca nie je označený ako podnikateľský\nsubjekt. Žalobca síce mal od roku 2010 zapísanú živnosť, okrem iného aj v oblasti stavebníctva a\nrealizovania stavieb, avšak túto mal pozastavenú. Zmluvy so žalovaným neuzatváral ako podnikateľ.\nSúd prvej inštancie sa v tomto smere správne vysporiadal s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.\nzn. I. ÚS 232/2023 s poukazom na odlišnosť situácie v predmetnej veci s tým, že dôkazné bremeno\nbolo v tejto prejednávanej veci na žalovanom, ktorý ho, ani podľa názoru odvolacieho súdu, neuniesol.\nPoukaz na to, že žalobca staval a predával viacero stavieb v posledných troch rokoch, čo má byť podľa\ntvrdenia žalovaného viac ako stihne bežný človek, ešte samo osebe nepreukazuje podnikateľskú činnosť\nžalobcu, zároveň skutočnosť, že by tak žalobca robil práve v rámci konkrétnej podnikateľskej činnosti\nnie je podložená žiadnymi relevantnými dôkazmi a je založená len na domnienke žalovaného. Odvolací\nsúd sa v tomto smere plne stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie aj pre prípad prípadného posúdenia\npredmetného vzťahu ako spotrebiteľského, ako aj s nasledujúcim právnym zdôvodnením súdu prvej\ninštancie, ktoré je uvedené v odseku 49. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V nadväznosti na\nuvedené rovnako tak z vykonaného dokazovania nevyplýval žalovaným tvrdený status slabšej strany\nv predmetnom konaní v zmysle zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku. Odvolací súd\ntak konštatoval, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať\nza opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky\nkonzistentné. Odvolací súd preto, pokiaľ ide o odvolacie dôvody uplatnené žalobcom, uviedol, že\nnedošlo k ich naplneniu.\n2.4. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie v zmysle § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže\ntýmto výrokom nebola žalovanému spôsobená ujma, teda nebol vydaný v neprospech žalovaného.\nOprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá\nujma na jej právach, čo je aj tento prípad, keďže uvedeným výrokom nebola žalovanému uložená žiadna\npovinnosť.\n2.5. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý úspech v odvolacom\nkonaní nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262\nods. 2 CSP).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ\") dovolanie, prípustnosť\nktorého odôvodňovali § 420 písm. f) a § 421 ods. 1CSP.\n3.1. Vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu § 420 písm. f) CSP uviedol, že Krajský súd v Nitre porušil\njeho právo na spravodlivý proces tým, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s povinnosťou súdov\nex offo skúmať žalobnú legitimáciu, ako aj ex offo skúmať absolútnu neplatnosť zmluvy a zároveň sa\nnevysporiadal ani s námietkou žalovaného, že podľa § 186 ods. 1 CSP sa skutočnosti známe súdu z\njeho činnosti (k týmto sa podľa odbornej literatúry zaraďujú aj skutočnosti, ktoré sú zachytené v súdnych\n\nspisoch) nedokazujú a teda na absenciu podpisu žalobcu na ZoBZ mal prihliadať ex offo a vysporiadať\nsa s ňou, čo súd prvej a druhej inštancie neurobili. Vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu § 421\npísm. a) a c) CSP sa krajský súd svojim postupom a postojom odklonil / znegoval právne otázky vo\nvzťahu k povinnosti súdu ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (Rozsudok NS SR\npod sp. zn. 1Obo/9/2018 z 24. 09. 2019 a Rozsudok NS SR pod sp. zn. 4Obo/299/2006 z 04. 09. 2008) a\nk povinnosti súdu skúmať ex offo aj aktívnu žalobnú legitimáciu (UZ NS SR pod sp. zn. 2Obo/11/2020 a\n4Cdo/198/2021). Vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu § 421 písm. b) CSP uviedol, že za otázku,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená považoval nasledovnú: „Považuje sa\nza skutočnosť známu súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP aj absencia podpisu na listine, ktorá\nje súčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje?\" Podľa názoru žalovaného sa považuje za\nskutočnosť známu súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP aj absencia podpisu na listine, ktorá je\nsúčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje. Ak totiž nejaká skutočnosť vyplýva zo súdneho\nspisu, osobitne ak táto spočíva v zrejmej absencii napr. listiny, podpisu, dátumu, alebo inej podstatnej\nnáležitosti, tak na túto nie sú strany konania povinné poukazovať a táto skutočnosť je skutočnosťou\nznámou súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP. Inak povedané žalovaný by bol povinný namietať\nto, že napr. podpis na konkrétnej listine nie je podpisom toho ktorého účastníka daného úkonu, ale nie\nje povinným namietať to, že na listine sa žiadny podpis nenachádza. V tomto prípade pravdepodobne\ndošlo na strane súdov prvej a druhej inštancie k zamieňaniu výkladu pojmu právny názor a právna\nskutočnosť. Strana konania môže mať na akúkoľvek právnu skutočnosť akýkoľvek právny názor, napr.\nsa môže domnievať, že bola uzatvorená kúpna zmluva na nehnuteľnosť, pretože sa na tom s druhou\nstranou dohodla, napriek tomu keďže nebola naplnená obligatórna písomná forma kúpnej zmluvy, tak\nprávnou skutočnosťou je, že takáto kúpna zmluva nevznikla. Obdobne aj v tomto prípade, žalobca,\nžalovaný aj zástupca realitnej kancelárie mohli mať právny názor, že ZoBZ na predaj nehnuteľnosti\nvznikla, ale právnou skutočnosťou je že nevznikla, keďže táto zostala nepodpísaná žalobcom ako\nbudúcim predávajúcim. Strana konania pritom nie je povinná rozporovať právne názory druhej strany\n(tieto vyhodnocuje súd), ale len právne skutočnosti tvrdené druhou stranou. Uvedené pochybenie súdu\ndruhej inštancie okrem dovolacieho dôvodu podľa§ 421 písm. b) CSP napĺňa aj dovolací dôvod podľa\n§ 421 písm. a) a c) CSP, a to z dôvodu, že podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu, t.j. že: „Ak strana\nuvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája\nnesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec\npodľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je\nviazaný právnou kvalifikáciou\" (viď napr. Rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 7Cdo/25/2018, 7Cdo/1/2023\na 5Obdo/3/2024). Krajský súd sa teda bez náležitého odôvodnenia odklonil od vyriešenej otázky, že\nsúd nie je viazaný právnou kvalifikáciou strán konania (v tomto prípade, vznik a existencia platnej ZoBZ\nz dôvodu jej nepodpísania žalobcom, teda absencia písomnej formy), ale táto je vecou úvahy súdu.\nKrajský súd v rozpore s uvedeným nadviazal na súd prvej inštancie v tom, že mal za nespornú vznik\nprávneho vzťahu založeného ZoBZ na ktorej ale absentoval podpis žalobcu a ktorá tak bola absolútne\nneplatným právnym úkonom z dôvodu nenaplnenia písomnej formy. Z dôvodu, že súd druhej inštancie\n(rovnako ako súd prvej inštancie) nezdôvodnil, na základe akej úvahy nepovažuje za skutočnosť známu\nsúdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP absenciu podpisu sporovej strany na listine, ktorá je\nsúčasťou súdneho spisu a ktorá bola vykonaná nielen jej doručením všetkým stranám konania, ale táto\nbola aj oboznámená na pojednávaní, tak bol naplnený aj dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, a to\nv podobe porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia\nrozsudku. Uviedol, že nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, ktorý v rozsudku k uvedenému\nuviedol: „v tomto prípade nedošlo k žiadnej zmene kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve dodatočne,\nale ide tu o záväzok žalovaného, ktorý má svoj podklad ešte v ZoBZ uzatvorenej pred samotnou kúpnou\nzmluvou.\" Krajský súd sa svojim postupom a postojom odklonil / znegoval právnu otázku neprípustnosti\nzmeny kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej ceny po povolení vkladu do katastra nehnuteľností,\nktorá bola už vyriešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28. 02.\n2017. Podľa názoru žalovaného a v súlade s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR akonáhle\nnastanú účinky povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, tak nie je možné meniť kúpnu cenu, a to už\nvôbec nie jednostranne a bez písomných a riadne očíslovaných dodatkov. Keďže krajský súd uvedený\nprávny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28. 02. 2017\nneakceptoval a odklonil sa od právnej otázky neprípustnosti zmeny kúpnej ceny po povolení vkladu\nnehnuteľnosti, tak uvedené predstavuje naplnenie dovolacieho dôvodu § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\nZ dôvodu, že súd druhej inštancie (rovnako ako súd prvej inštancie) nezdôvodnil, na základe akej úvahy\nnepovažuje úhradu podľa ZoBZ, resp. Dodatku k ZoBZ za navýšenie kúpnej ceny (kúpna cena pritom\npredstavuje všetko, čo kupujúci predávajúcemu zaplatil za predmet kúpy), tak bol naplnený aj dovolací\n\ndôvod podľa § 420 písm. f) CSP, a to v podobe porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v\ndôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku KS. Uviedol, že súdy nižších stupňov sa vo svojich\nrozhodnutiach nevysporiadali s otázkou platnosti / neplatnosti Dodatku k ZoBZ, a to ani v časti. Na\njednej strane pritom uvádzajú, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura posúdili\nako samostatný záväzok dojednaný v ZoBZ, na strane druhej poukazujú na Dodatok k ZoBZ, akoby sa\njednalo o platný právny úkon (tento síce podpísal žalovaný a zástupca RK, ale nie žalobca). Súdy pritom\nneuviedli, že by Dodatok k ZoBZ mal byť niekedy podpísaný žalobcom, avšak aj napriek tomu akoby\npovažovali takto absolútne neplatný Dodatok k ZoBZ za prejav vôle žalovaného. Uvedené následne\npôsobí značne rozporuplne až zmätočne, pretože: 1. Ak je ZoBZ platným právnym úkonom, a to napriek\nabsencii podpisu žalobcu ako zmluvnej strany, tak v tom prípade napriek absencii podpisu žalobcu ako\nzmluvnej strany musí byť aj Dodatok k ZoBZ posúdený ako platný právny úkon. V takomto prípade\nžalovaný plnil podľa platného Dodatku k ZoBZ a teda žalobcovi žiaden nárok nevznikol. Ak je Dodatok\nk ZoBZ absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na tomto absentuje podpis žalobcu ako zmluvnej\nstrany, tak s rovnakou optikou musí byť ako absolútne neplatná posúdená aj samotná ZoBZ, ktorú\ntaktiež žalobca nepodpísal (v tomto smere nepovažujeme za postup lege artis rozvíjať úvahy o tom, či\nniekde niekedy existovalo aj znenie ZoBZ podpísané žalobcom, ktoré ale nikto nikdy nevidel a ktoré sa\nznenazdajky objavilo až v odvolacom konaní). Žalobca síce uviedol, že ZoBZ bola uzatvorená, pričom\nale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a toto tak zostalo len jeho právnym názorom\nbez prejavu vo forme právnej skutočnosti (preukázaná existencia písomnej ZoBZ podpísanej všetkými\nzmluvnými stranami). V takomto prípade žalovaný nemal žiadnu povinnosť plniť ani z Dodatku k ZoBZ ani\nzo samotnej ZoBZ a teda žalobcovi žiaden nárok nevznikol, a to aj s poukazom na neskoršie uzatvorenie\nsamostatnej kúpnej zmluvy. Uvedené skutočnosti namietal tak v záverečnej reči dňa 15. 05. 2024, ako aj\nv podanom odvolaní. Aj napriek tomu sa s uvedeným nevysporiadali ani súd prvej inštancie a ani krajský\nsúd, pričom uvedené predstavuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP a to v podobe\nporušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku\nKS. Ani v jednom z uvedených prípadov tak nárok žalobcu ku dňu podaniu návrhu na vydanie platobného\nrozkaz neexistoval, pretože buď ho žalovaný splnil (plnil podľa Dodatku k ZoBZ), alebo žalovaný nikdy\nnemal povinnosť plniť (pretože tak ako Dodatok k ZoBZ tak ani ZoBZ nie sú platnými právnymi úkonmi).\nBol toho názoru, že nie je možné akceptovať postup súdu prvej a druhej inštancie, ktorí v prípade výskytu\nrovnakej vady (absencia podpisu zmluvnej strany) spôsobujúcej absolútnu neplatnosť právneho úkonu\nna jeden dokument akoby neprihliada (Dodatok k ZoBZ), ale druhý dokument (ZoBZ), ktorý trpí rovnakou\nvadou vyhodnotia ako platný a záväzný. Podľa názoru súdu prvej a súdu druhej inštancie uvedeného v\nrozsudku, tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že žalobca konal v rámci svojej obchodnej alebo\ninej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Žalovaný uviedol, že krajský súd sa svojim postupom a\npostojom odklonil / znegoval právnu otázku spočívajúcu v tom, že je to dodávateľ (v aktuálnej terminológii\nobchodník), ktorý má preukázať, že nie je dodávateľom a nie aby spotrebiteľ preukazoval, že dodávateľ\nje dodávateľom. Okrem predmetného odklonu / negácie tak Krajský súd (ale ani súd prvej inštancie) sa\nnevysporiadali s tým, prečo by žalobca nemal mať postavenie dodávateľa, keď pred prerušením živnosti\npodnikal v stavebníctve a aj počas jej prerušenia naďalej zabezpečoval výstavbu stavieb (minimálne 3\nrodinných domov). Uvedená absencia odôvodnenia znamená aj poručenie práva na spravodlivý proces\na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n3.2. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol dovolaciemu súdu aby rozhodnutie súdu odvolacieho zrušil\na vec vrátil a ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutia súdov považuje za vecne a právne správne,\nvzhľadom na ktorú skutočnosť navrhol dovolaciemu súdu aby dovolanie v zmysle ustanovenia § 448\nzamietol, prípadne ako neprípustné odmietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd\", resp. ,,najvyšší súd\") príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nCSP), v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\nK dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n9. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup\nznemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala\ntakú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Pretože dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd\npristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či napĺňa\nzáruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), a či je\nzachované právo dovolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)\narbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a\nzávermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\narbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\"). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.\nÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n12. K námietkam dovolateľa týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj\nprávo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\n\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998).\n13. Žalovaný vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP predovšetkým\nnamietal, že odvolací súd porušil právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s povinnosťou súdov ex offo skúmať žalobnú legitimáciu, ako aj ex offo skúmať absolútnu\nneplatnosť zmluvy a zároveň sa nevysporiadal ani s námietkou Žalovaného, že podľa § 186 ods. 1 CSP\nsa skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (k týmto sa podľa odbornej literatúry zaraďujú aj skutočnosti,\nktoré sú zachytené v súdnych spisoch) nedokazujú a teda na absenciu podpisu žalobcu na ZoBZ mal\nprihliadať ex offo a vysporiadať sa s ňou, čo súd prvej a druhej inštancie neurobili.\n14. V súvislosti s predmetnou námietkou dovolateľa týkajúcou sa absolútnej neplatnosti zmluvy a\nabsencie podpisu žalobcu na ZoBZ, dovolací súd konštatuje, že nezistil existenciu rozporu v zistení\nskutkového stavu, ani vo vyhodnotení dôkazov. Súd prvej inštancie v bode 37. - 38. uviedol:\n„37. Súd preto z dôvodu oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu, ako aj z\ndôvodu vyvrátenia tohto tvrdenia výpoveďou svedkyne považuje zmluvu o budúcej kúpnej zmluve\nza platne uzatvorenú, z ktorej vznikajú účastníkom zmluvy práva a povinnosti, resp. pohľadávky a\nzáväzky. Záväzok žalovaného uhradiť sumu za nadštandardný materiál je v zmluve jasne a zrozumiteľne\nvyjadrený, a teda za splnenia tam uvedených podmienok mu vzniká záväzok zaplatiť rozdiel ceny\nmedzi projektovou a nadštandardnou cenou materiálu. Týmito podmienkami podľa zmluvy sú výber\ntakýchto materiálov, čo potvrdil samotný žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj svedok L. W. a podpis\nzáväznej objednávky interiérových materiálov a sanity, čo predstavuje práve dodatok č. 1 k zmluve o\nbudúcej zmluve, kde je konkrétne uvedené, od akých dodávateľov a za akú navýšenú cenu uskutočnil\nvýber nadštandardných materiálov. Tento dodatok žalovaný podpísal, čím akceptoval navýšenie ceny\nmateriálov spolu o 8.227,97 eura a podľa tohto dodatku v uvedenej sume aj plnil.\n38. Súd záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eura posúdil ako samostatný záväzok\ndojednaný v zmluve o budúcej zmluve, subsumujúc daný právny vzťah pod ustanovenie § 51 o\nnepomenovaných zmluvách (obsahovo možno najbližšie k kúpnej zmluve), obsahom ktorého bol\nzáväzok zaplatiť rozdiel kúpnej ceny, ak žalovaný ako kupujúci využije možnosť nadštandardného\nmateriálu, s rozväzovacou podmienkou, že ak nedôjde k zaplateniu rozdielu ceny, má žalobca ako\npredávajúci záväznú objednávku žalovaného odmietnuť a pokračovať podľa projektu. Práve uvedená\npodmienka umocňuje samostatnosť dojednaného záväzku. Napokon dojednanie o zaplatení navýšenia\nceny materiálu nemusí mať písomnú formu (aj keď je uvedené v obligatórne písomnej zmluve o budúcej\nzmluve), nakoľko ide o samostatné dojednanie nepredstavujúce podstatné náležitosti zmluvy o budúcej\nzmluve a týka sa hnuteľných vecí (bola by platná aj ústna dohoda).\"\n14.1. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, namieta tak nedôvodne. Dovolací súd zdôrazňuje, že sa jednalo o zmluvu o zaplatení\nnadštandardných hnuteľných vecí (sanita, obklad, dlažba), písomná forma preto nebola potrebná. Zákon\ntúto osobitnú formu vyžaduje iba pri nehnuteľných veciach, preto všetky námietky vo vzťahu k podpisu\nzmluvy o budúcej zmluve sú pre posúdenie danej prejednávanej veci irelevantné.\n15. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP\nz hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a\nprávnych otázok. Pokiaľ dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia dovolací súd považuje v\nzmysle vyššie uvedeného túto námietku za nedôvodnú.\n16. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\n\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento\nprípad. Žalovaný preto neopodstatnene namietal, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie\nnámietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,\nktoré zostali sporné alebo, na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska\ndoplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n16.1. Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Žalovaný preto neopodstatnene namieta\nexistenciu tejto vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nK dovolaciemu dôvodu vymedzenému v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP\n17. Dovolateľ vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a to otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a to „Považuje sa za\nskutočnosť známu súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP aj absencia podpisu na listine, ktorá je\nsúčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje?\"\n17.1. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúci v odklone od ustálenej\nrozhodovacej činnosti dovolacieho súdu , dovolateľ nachádzal pri riešení neprípustnosti zmeny kúpnej\nceny po povolení vkladu nehnuteľnosti a pri posúdení postavenia žalovaného ako dodávateľa, ktorý má\npreukázať, že nie je dodávateľom a nie aby spotrebiteľ preukazoval, že dodávateľ je dodávateľom.\n18. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n21. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n\n22. Dovolací súd uvádza, že ak dovolateľ namietal odklon od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n2Obdo/66/2015, namietal tak nedôvodne. Odvolací súd v spojitosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie\nv bodoch 60. a 41. rozhodnutia konštatovali, že právne závery v ňom uvedené nie je možné aplikovať\nna predmetné konanie, keď toto vychádza z iného zisteného skutkového stavu, kde v tomto prípade\nnedošlo k žiadnej zmene kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve dodatočne. V prejednávanej veci ide\no záväzok žalovaného, ktorý má svoj podklad ešte v ZoBZ uzatvorenej pred samotnou kúpnou zmluvou,\na preto predmetnú otázku neriešili.\n22.1. Vo vzťahu k namietanej otázke týkajúcej sa posúdenia postavenia žalovaného ako dodávateľa,\ndovolací súd uvádza, že daná otázka pre danú prejednávanú vec nebola rozhodujúca, nakoľko žalovaný\nsám o nadštandardné plnenie požiadal, čo bolo nesporné. Zo strany žalobcu mu nič nebolo nanútené.\n23. Vo vzťahu k otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu podľa dovolateľa ešte nebola\nvyriešená a to „Považuje sa za skutočnosť známu súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP\naj absencia podpisu na listine, ktorá je súčasťou súdneho spisu v ktorom súd koná a rozhoduje?\"\ndovolací súd uvádza, že predmetná otázka odvolacím súdom v napadnutom rozsudku nebola riešená,\nnakoľko i sám dovolateľ potvrdzuje, že odvolací súd nezdôvodnil, na základe akej úvahy nepovažuje za\nskutočnosť známu súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP absenciu podpisu sporovej strany na\nlistine, ktorá je súčasťou súdneho spisu a ktorá bola vykonaná nielen jej doručením všetkým stranám\nkonania, ale táto bola aj oboznámená na pojednávaní.\n24. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.\na) a b) CSP v danej veci nie je daný.\n25. Dovolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolanie, smerujúce proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je dôvodné, zamietol (§ 448 CSP).\n26. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) vznikol nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi voči v dovolacom konaní\nneúspešnému dovolateľovi. Z obsahu spisu vznik trov dovolacieho konania u žalobcu preukázaný je,\npreto mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}