{"guid": "9ccf6024-f7f3-4139-bd13-51aa4d808192:649a86c8-6901-4fde-b153-b934ecf4fc35", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1", "spisova_znacka": "7Cdo/45/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/45/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2026, sp. zn. 7Cdo/45/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1", "identifikacne_cislo": "6123388992", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/649a86c8-6901-4fde-b153-b934ecf4fc35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/45/2025\n6123388992\n24. 02. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:6123388992.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 35724803, zastúpená Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739, proti\nžalovanému W. T., narodenému XX. V. XXXX, G. - W., M. XXX/XX, o zaplatenie sumy 3.246,24 eura\ns príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 16Csp/33/2023, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 09. októbra 2024 č. k. 7CoCsp/35/2024 - 167, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom č. k. 16Csp/33/2023-120 zo dňa\n24. apríla 2024 rozhodol, že žalobu v celom rozsahu zamieta (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok\nna náhradu trov konania (výrok II.)\n1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný s VÚB, a.s. dňa 01. 10. 2019 o 10:07:20\nprostredníctvom GSM zariadenia podpísal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička\"\nreg. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru - VÚB\npôžička bezúčelový vo výške a mene 4.010 eur. Vrátenie úveru bolo dohodnuté v 48 anuitných splátkach\nvo výške 111,40 eura, splatných vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej\nanuitnej splátky s tým, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti anuitnej\nsplátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 31. 10.\n2019. V zmluve bol dohodnutý poplatok za úver v sume 40,10 eura splatný ku dňu prvého čerpania\núveru, ďalej poplatok za I. upomienku vo výške 1,50 eura, poplatok za každú ďalšiu upomienku 4 eur a\nďalšie poplatky uvedené na strane 6 zmluvy. Lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 48 mesiacov. V\nzmluve bola zároveň uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, a to v sume 5.387,30 eura pri\nvýške zľavnenej úrokovej sadzbe 14,90% a pri úrokovej sadzbe nezľavnenej 16,90%, celková čiastka,\nktorú musí dlžník zaplatiť bola v zmluve uvedená sumou 5.584,10 eura. Pre prvý prípad bola v zmluve\nuvedená RPMN vo výške 16,60% a pre druhý prípad vo výške 18,93%. V čl. II ods. 5 písm. b) zmluvy\nje uvedené, že v prípade nesplácania úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných povinností je\nveriteľ v súlade s podmienkami oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom\na za podmienok upravených v čl. VIII. podmienok. V tomto článku podmienok je pod písmenom a/\nzakotvené oprávnenie banky požadovať vrátenie celej pohľadávky s príslušenstvom pred dátumom\nkonečnej splatnosti úveru dohodnutým v zmluve a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak počas trvania\nzmluvy klient dostane do omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho ako\n3 mesiace, bol na jej zaplatenie bankou písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer uplatniť\nprávo banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní.\nZ platobnej histórie vyplynulo, že k čerpaniu úveru v celej sume 4.010 eur došlo v deň uzavretia zmluvy\ndňa 01. 10. 2019 a žalovaný zaplatil celkovo (do 08. 10. 2020) sumu 1.426,91 eura, z ktorej suma\n56,60 eura bola započítaná na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 40,10 eura a 16,50 eura na\n\npoplatky za upomienky (3 x 4 eur +3 x 1,50 eura). Úhrady žalovaného boli použité na úhradu istiny\nv rozsahu 773,26 eura a na úhradu úroku z úveru v rozsahu 594,90 eura. Z úhrad žalovaného bola\nsuma 2,15 eura použitá na zaplatenie sankčného úroku, keď žalovaný neplatil dohodnuté mesačné\nsplátky na čas. Súčet zaplatenej istiny a zmluvného úroku predstavuje 1.368,16 eura, čo pri výške\ndohodnutej mesačnej splátky 111,40 eura znamená, že žalovaný zaplatil celkovo 12 splátok a časť 13.\nsplátky, t.j. zaplatil splátky splatné 31. 10. 2019, 30. 11. 2019, 31. 12. 2019, 31. 01. 2020, 28. 02. 2020,\n31. 03. 2020, 30. 04. 2020, 31. 05. 2020, 30. 06. 2020, 31. 07. 2020, 31. 08. 2020, 30. 09. 2020 a\nnezaplatil celú splátku splatnú 31. 10. 2020. S dátumom 11. 01. 2021 označeným ako „Tretia upomienka\n- pokus o zmier\", VÚB, a.s. vyhotovila list, ktorý podľa poštového podacieho hárku Slovenskej pošty,\na.s. odoslala ešte v ten deň doporučenou zásielkou žalovanému na adresu uvedenú v úverovej zmluve.\nV uvedenom liste VÚB, a. s. žalovanému oznámila, že voči nemu eviduje pohľadávku po splatnosti\nvo výške 356,45 eura, z toho istina 207,17 eura, úroky 138,79 eura, úroky z omeškania 0,99 eura a\npoplatky 9,50 eura. VÚB, a. s. v liste súčasne žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy\ns tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom\npred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Listom zo dňa 17. 02. 2021 označeným ako\n„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom\" VÚB, a. s. žalovanému oznámila,\nže z dôvodu, že napriek jej predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu\nZmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 01. 10. 2019, dnešným dňom\nvyhlasuje predčasnú splatnosť uvedeného úveru vrátane jeho príslušenstva so zostatkom 3.458,92 eura,\nz toho istina 3.236,74 eura, ktorá sa počnúc zajtrajším dňom úročí úrokovou sadzbou z omeškania v\nzmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, základné úroky 210,20 eura, sankčné úroky 2,48 eura,\npoplatky 9,50 eura. VÚB, a.s. napokon v tomto liste žalovaného vyzvala na zaplatenie predčasne\nzosplatneného úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Konštatoval, že žalobkyňa\nodvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela s VÚB, a.s.,\na to rámcovú dňa 13. 11. 2020 a na konkrétnu pohľadávku dňa 28. 02. 2023, ktorej predmetom\nbolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Reg. č.\nXXXXXXXXXXXXXXX. Nakoľko žalobkyňa žiadala priznať žalovanú pohľadávku z úveru na základe\ntoho, že ju predčasne zosplatnila na základe oprávnenia zakotveného v úverovej zmluve, s ohľadom\nna aktuálnu rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa sa zaoberal tým, či k tomuto zosplatneniu došlo\nna základe platných právnych úkonov. V rámci predbežného právneho posúdenia vykonaného na\npojednávaní konštatoval, že nedošlo k predčasnej splatnosti úveru a úver je tak splatný podľa podmienok\ndohodnutých v úverovej zmluve, keď zosplatňovací úkon, ako aj upomienku, ktorá mu predchádzala\nvyhodnotil ako neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na toto posúdenie\nmohla žalujúca strana reagovať, pokiaľ by sa pojednávania zúčastnila. Túto možnosť však nevyužila\na túto okolnosť nepovažoval za takú, pre ktorú by mal pojednávanie odročiť, keď predbežné právne\nposúdenie v tomto spore vychádzalo z právnych názorov Krajského súdu v Žiline, ktoré už žalobkyni\nbolo známe (v sp. zn. 6CoCsp/2/2023 vystupuje ako žalobkyňa). S poukazom na to, že v upomienke\nzo dňa 11. 01. 2021 bol žalovaný upozornený na omeškanie so sumou vo výške 356,45 eura, z toho\nistina 207,17 eura, úroky 138,79 eura, úroky z omeškania 0,99 eura a poplatky 9,50 eura konštatoval, že\nbolo zrejmé, že omeškaná istina a úroky (z ktorých výlučne pozostávala každá anuitná mesačná splátka\núveru) spolu v sume 345,96 eura (207,17+138,79) zodpovedá viac ako trom omeškaným splátkam a\njednoznačne nemožno (z tejto samotnej upomienky) ustáliť o ktoré konkrétne splátky ide. Pokiaľ ide o\nsamotný obsah zosplatňovacieho úkonu, v ňom špecifikácia, s ktorou konkrétnou splátkou/splátkami sa\nžalovaný dostal do omeškania a v akom rozsahu, absentuje úplne. Na základe vyššie uvedeného dospel\nk záveru, že upomienku a oznámenie o vyhlásení splatnosti nemožno považovať za určité a tým platné\nprávne úkony podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky\nstanovené v § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na\npredčasné zosplatnenie úveru. V dôsledku toho, pohľadávka, ktorú postupovala VÚB, a.s. na žalobkyňu\nsplatná nebola. Nakoľko v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. VÚB, a.s. mohla postúpiť len\nsplatnú pohľadávku a táto podmienka splnená nebola, postúpenie je pre rozpor s uvedeným zákonným\nustanovením neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Tento záver v konečnom dôsledku znamená,\nže žalobkyňa žalovanú pohľadávku nenadobudla a nie je tak v spore aktívne vecne legitimovaná.\nZároveň akcentoval, že ak by aj bolo možné vyhodnotiť vyššie uvedené úkony VÚB, a.s., ktoré vykonala\ns poukazom na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka ako platné, poukázal na závery Krajského\nsúdu v Žiline uvedené v rozhodnutí sp. zn. 10CoCsp/61/2022 zo dňa 30. 11. 2022, v zmysle ktorých\nlen podací hárok nepreukazuje doručenie zásielky a ani to, že sa zásielka dostala do dispozičnej\nsféry adresáta. Argumentácia, že odosielateľ by mal disponovať buď doručenkou alebo potvrdením\no faktickom nedoručení, vrátane jeho dôvodu zodpovedá úvahám a záverom Najvyššieho súdu SR\n\nvysloveným v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15. 12. 2020, ktoré rozhodnutie bolo publikované i v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021. Pre chýbajúcu účinnosť výzvy\na následne nadväzujúceho zosplatnenia nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, čo spôsobilo\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. S ohľadom na tento záver považoval za nadbytočné\nzaoberať sa otázkou dôvodnosti nároku.\n1.2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\"), s tým, že žalovaný si náhradu trov\nkonania neuplatnil, preto mu ju súd prvej inštancie nepriznal.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom 09. októbra 2024 č. k. 7CoCsp/35/2024\n- 167 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalovanému nepriznal voči žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).\n2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci\nvykonal dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým\nzisteniam, následne vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim\nspôsobom odôvodnil.\n2.2. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade súd prvej inštancie dostatočným spôsobom popísal\nnielen skutkové okolnosti prejednávanej veci ale i jej právne posúdenie. Na zdôraznenie správnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že uvedenie splátky, pre ktorú sa dostal\nspotrebiteľ do omeškania a ktorá je podkladom pre uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 OZ v súvislosti\ns ust. § 565 OZ je významné nielen z pohľadu toho, že zaplatením tejto splátky môže žalovaný zvrátiť\nokamžitú splatnosť spotrebiteľského úveru. Inak povedané pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia\núveru vôbec nepostačuje, ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú splatnosť vyvolala možno\nvyvodiť z ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd akcentoval, že nie je úlohou súdu v\nprípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 OZ preskúmavaním platobnej histórie úverového\nvzťahu, či „rozpočítavaním\" dlžných súm zisťovať, pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť.\n2.3. Odvolateľka podľa odvolacieho súdu mylne argumentovala, že určenie od akej omeškanej splátky\nsa žalovaný dostal do omeškania a od akej konkrétnej splátky si žalobkyňa uplatňuje predčasné\nzosplatnenie dlhu je právnym posúdením a žalobkyňa nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len\nskutkovo vymedziť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že právne posúdenie veci je na súde v zmysle\nzásady „iura novit curia\", avšak konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského\núveru, je skutkovým tvrdením, a nie právnym posúdením ako sa mylne domnievala odvolateľka.\nPoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018, 4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021.\n2.4. Odvolací súd uzavrel, že zodpovedanie otázky platnosti upozornenia spotrebiteľa a uplatnenie práva\nv zmysle § 53 ods. 9 OZ bolo rozhodujúce pre skutkové a právne posúdenie skutočnosti, či došlo k\núčinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené bolo potom rozhodné aj vo vzťahu k otázke\nči je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore, a to z hľadiska súladu postupu žalobkyne s\npodmienkami prezumovanými v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase\npostúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že aktívna vecná\nlegitimácia žalobkyne v prejednávanej veci daná nie je. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil\nnámietku žalobkyne ako nedôvodnú.\n2.5. Vo vzťahu k preukazovaniu riadneho doručovania odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo/36/2020 z 15. 12. 2020 a uviedol, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych\núkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že\nprejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto\nokamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa\nadresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť\nspoznať jeho obsah a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28. 01.\n2011.\n2.6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255\nods. 1 CSP tak, že žalovaný síce bol v odvolacom konaní úspešný, avšak odvolací súd nezistil, že by mu\nv súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobkyne preukázateľne vznikli náklady, preto žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka\") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd\nzrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n\n3.1. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v súvislosti\ns nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, keďže odvolací súd\npodľa názoru žalobkyne svoj potvrdzujúci rozsudok odôvodnil arbitrárne, pričom vniesol do problematiky\nvyhlásenia splatnosti v sporoch s prvkom spotrebiteľa nepredvídateľnosť, v dôsledku čoho došlo k\nnaplneniu tohto dovolacieho dôvodu. Z celého kontextu napadnutého rozhodnutia sa rozhodnutie\nodvolacieho súdu javilo žalobkyni ako zmätočné, nespravodlivé a tendenčné, z ktorého vyznieva skôr\númysel umelej „ochrany spotrebiteľa\" v rovine zamietnutia žaloby za každú cenu a vyhľadávania dôvodov\nneplatnosti právneho úkonu, než spravodlivé súdne rozhodnutie rešpektujúce (aj) práva veriteľa, vo\nvzťahu ku ktorému dlžník neplní povinnosti, na ktorých plnenie sa zmluvne zaviazal.\n3.2. Dovolateľka vymedzila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, ktorý je daný vtedy,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. V predmetnom prípade podľa dovolateľky ide o vyriešenie právnej otázky:\n„či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej ako ,,OZ\") a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje,\nresp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ\nuvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\npohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej by mohlo dôjsť (vo výzve\npodľa § 53 ods. 9 OZ) / došlo (vo výzve, ktorou sa uplatňuje právo na vyhlásenie splatnosti podľa\n§ 565 OZ) k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ náležitosťou týchto\nprávnych úkonov, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia práva podľa §\n565 OZ.\" Dovolateľka uviedla, že k otázke výkladu, či skutkové vymedzenia splátky, pre nesplnenie\nktorej došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ je náležitosťou\ntakéhoto právneho úkonu, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť tohto právneho\núkonu, zaujal stanovisko dovolací súd v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako\n„dovolací súd\" alebo „najvyšší súd\") sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024. Dovolací súd dospel pri\nriešení vyššie vymedzenej právnej otázky k opačnému záveru a rozhodol odchýlne od rozhodnutia\nsp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024 v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa\n26. 06. 2024. Keďže dovolací súd pristupuje k výkladu ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ rozdielne,\ndovolanie smeruje voči riešeniu tejto otázky ohľadne povinnosti špecifikácie splátky, pre ktorú dochádza\nk zosplatneniu vo výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ resp. v samotnom zosplatnení, a následne\nskutočnosti či táto skutočnosť je alebo nie je podmienkou platnosti tohto úkonu. Poukázala na body 13.\na 14. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a uviedla, že sa s uvedeným právnym posúdením\nv žiadnom prípade nestotožňuje, nakoľko je v rozpore s výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s\nust. § 565 OZ. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa konkretizovať splátku, pre\nktorú veriteľ hodlá zosplatniť úver (vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ) / zosplatnil úver (v úkone podľa\n§ 565 OZ) a ani povinnosť konkretizovať splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Žalobkyňa zastáva\nnázor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej\nzákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi\npostupcom a žalovaným dohodnutá. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so zaplatením splátok aspoň\ntri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako\n15 dní na možné uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 11. 01. 2021). V zmysle\nvyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru podaním zo dňa 17. 02. 2021 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ\na v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (uznesenia sp. zn. 5Cdo/224/2021 z\n30. 11. 2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15. 12. 2022, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29. 11. 2023, sp. zn.\n6Cdo/87/2023 z 31. 05. 2023, sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12. 07. 2023) pre nezaplatenie splátky splatnej\ndňa 31. 10. 2020 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu\ntroch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a\nzároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného)\ns platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto\noprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 11. 01. 2021). Dovolateľka uviedla, že špecifikácia\nsplátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, by bola, prihliadnuc na citované rozhodnutia najvyššieho súdu\nnadbytočná, keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu jasne vyplýva, že vždy môže ísť len\no splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda veriteľ si nemôže „vybrať\", pre nesplnenie ktorej\nsplátky toto právo uplatňuje. Dovolateľka zastávala právny názor, že zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred zosplatnením ani vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti\nkonkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala, priam naopak, najvyšší súd o predmetnej otázke\nuž rozhodol, a to tak, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou\n\nplatnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení ani vo výzve\npodľa § 53 ods. 9 OZ konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Teda jednoducho povedané,\npostupcovi, resp. žalobkyni žiadna právna norma neukladala povinnosť v podaní zo dňa 11. 01. 2021\nani v podaní zo dňa 17. 02. 2021, ktorou došlo k mimoriadnej splatnosti úveru uviesť splátku, pre ktorú k\ntomuto zosplatneniu aj došlo. Ohľadne platnosti právneho úkonu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn. 4Cdo/9/2017. Obdobne vo veciach, v ktorých sa\nriešilo, že pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok\npremlčacej doby v spotrebiteľských veciach bolo rozhodnuté aj v uzneseniach najvyššieho súdu so sp.\nzn. 7Cdo/268/2020, 4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021,\n2Cdo/332/2021, 6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021,\n2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023, ktoré\npodľa názoru žalobkyne predstavujú ustálenú judikatúru dovolacieho súdu, a od ktorej sa vo veci\nkonajúce súdy odklonili napriek tomu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia im boli známe. S\nohľadom na uvedené mala dovolateľka za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle,\nže veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ a\nrovnako aj v samotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v realite by veriteľ uvádzal\nv týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec\nžiadnu informačnú hodnotu. Naopak, prihliadnuc k uvedenému modelovému príkladu by sa spotrebiteľ\nparadoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve\npodľa § 53 ods. 9 OZ akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú\ndomnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu, čo by však nemohlo nastať, nakoľko\npri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované (spotrebiteľ by bol\nnaďalej v omeškaní so splácaním dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky neuhradil\na zároveň bol upozornený na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti). V tejto súvislosti\npoukázala aj na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22. 09. 2010.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,\nktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného\nrozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší\nsúd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\n7.1. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolateľka bola toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a\nnepredvídateľné.\n9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny\nprocesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\n\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých\nzaložili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu\na uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek\nje nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.\nMoldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,\nnajmä pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že za porušenie práva strany\nsporu na spravodlivý proces treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany\nsporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne\nrelevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením\nuvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu\nokrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia, odníma možnosť náležite argumentovať proti\nrozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\nZjavný nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia teda je porušením práva na spravodlivé\nsúdne konanie a táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľky tvrdiacej, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúci\nje výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n12. Ak dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť a\nnepredvídateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd opakovane\nuvádza, že odôvodnenie rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n13. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí\njeden celok a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Potvrdzujúci rozsudok\nodvolacieho súdu by bolo možné považovať za nepredvídateľný len vtedy, ak by odvolací súd založil\nrozhodnutie (hoci potvrdzujúce) na nových skutkových zisteniach alebo na aplikácii úplne inej právnej\nnormy, ktorú súd prvej inštancie nepoužil, pričom by odvolací súd nedal stranám sporu možnosť\nvyjadriť sa k týmto novým skutkovým alebo právnym okolnostiam. K takejto situácii v preskúmavanej\nveci nedošlo. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie na základe tých istých dôvodov,\nktoré uvádzal už súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožnil (bod 5., 25. a 29.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu). Z uvedeného dôvodu nemožno napadnutý\nrozsudok považovať za nepredvídateľný.\n14. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd uviedol, že je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). V preskúmavanej veci dovolací súd\nzistil, že odvolací súd sa nielen stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako vecne správnym, ale\n\nsám tiež reagoval na odvolacie námietky žalobkyne a na potvrdenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.\nOdvolací súd zdôraznil, že vo výzve na zaplatenie musí veriteľ nezameniteľne určiť konkrétnu splátku,\ns ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, keďže len zaplatením tejto splátky môže zvrátiť okamžitú splatnosť\núveru. Z gramatického výkladu § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že ide vždy o jednu konkrétnu splátku, nie o\nkumuláciu viacerých neuhradených splátok. Ak veriteľ túto náležitosť vo výzve neuvedie, je neplatný\nnielen úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ale aj následné postúpenie pohľadávky, čo má za\nnásledok nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu (body 8. až 24. odôvodnenia rozsudku).\n15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemožno považovať za\nnedostatočne odôvodnený, ani za zmätočný a nekonzistentný preto dovolanie nie je prípustné. To, že\ndovolateľka nesúhlasila so závermi odvolacieho súdu, nezakladá existenciu dovolacieho dôvodu vady\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP\n16. Podľa § 421 ods.1 písm. c) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n17. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n17.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n18. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n19. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP má určujúci význam vymedzenie\n„právnej\" otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, lebo pri jej riešení ešte nedošlo k\nustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné\n(rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní.\n20. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda\nvecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania.\n21. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť dovolania aj v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP,\nkeď podľa jej názoru bola zo strany odvolacieho súdu nesprávne právne posúdená otázka spojená s\n\nvýkladom ustanovenia § 53 ods. 9 OZ (účinného v rozhodnom čase, pozn.) v spojení s § 565 OZ a\nto, „či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ ...\nuvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky...\", ktorá\nje v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne (bod 3. tohto uznesenia). Poukázala\nna podľa jej názoru odlišné rozhodnutia dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 1Cdo/123/2022 a sp. zn.\n5Cdo/197/2022.\n22. Dovolateľkou načrtnutú rozdielnosť rozhodovania tejto otázky v prípadoch však medzičasom vyriešil\nnajvyšší súd v judikáte č. 34/2025, ktorého právna veta znie „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú\nprichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň\nzákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v\nznení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,\nsankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\" Podľa názoru najvyššieho\nsúdu bola právna otázka nastolená dovolateľkou ustálenou praxou dovolacieho súdu už vyriešená,\nkeďže za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a\nstanoviská publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,\na nie rozdielnu prax dovolacieho súdu v ojedinelých prípadoch. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd\nrozhodol v súlade s právnym názorom vyjadreným v R 34/2025 (uznesenie najvyššieho súdu z 13.\nfebruára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022), hoci tento judikát bol prijatý až po jeho rozhodnutí.\n23. Pre úplnosť najvyšší súd poznamenáva, že nemal dôvod preskúmavanú vec predložiť na rozhodnutie\nveľkému senátu, pretože pre neprípustnosť dovolacích otázok v rozhodnutiach (sp. zn. 1Cdo/123/2022\na sp. zn. 5Cdo/197/2022), na ktoré poukazovala dovolateľka meritórne nastolenú otázku neriešil. Len\nna okraj a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou\nodôvodnení rozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli\ndôvodom, bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť (porovnaj uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 13. marca 2025 sp. zn. III. ÚS 157/2025-22).\n24. So zreteľom na doposiaľ uvedené dovolací súd konštatuje, že pri riešení dovolateľkou nastolenej\nprávnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nedošlo k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci resp. odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\n25. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n26. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) a\nf) CSP.\n27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}