{"guid": "793d7a37-405b-40d8-abf6-d4d7bd39081c:580c7e9e-7def-4fb3-9dd3-1896613da2a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1", "spisova_znacka": "2Obdo/8/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/8/2026 z 30. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2026, sp. zn. 2Obdo/8/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1", "identifikacne_cislo": "6123372093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": "Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, nedostatočné zistenie skutkového stavu ani nesprávne vyhodnotenie dôkazu nie sú v zásade procesnou vadou znemožňujúcou strane realizáciu jej procesných práv v zmysle § 420 písm. f) CSP; v sporovom konaní ovládanom kontradiktórnosťou a sudcovskou koncentráciou (§ 153 ods. 1 a 2 CSP) rozhoduje výlučne súd, ktoré zo včas navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), a dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia ani vykonané dokazovanie. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP, ak napadnutý výrok o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej ku dňu podania žaloby; v takej bagateľnej veci dovolací súd dovolanie odmietne bez skúmania správnosti právnych záverov odvolacieho súdu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa (obchodná spoločnosť) sa od žalovanej, svojej konateľky, domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4 682,14 eura, ktoré si mala poukázať z bankového účtu vedeného na jej meno, no podľa žalobkyne slúžiaceho na podnikanie spoločnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena o pôvode prostriedkov na účte a nevykonal dôkazy výsluchom svedkov navrhnuté až na pojednávaní s poukazom na koncentráciu a hospodárnosť konania; odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces a rovnosti strán nevykonaním navrhnutých dôkazov (§ 420 písm. f) CSP) a odklon od ustálenej praxe pri posúdení dôkazného bremena (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je odňatím možnosti konať pred súdom, rozsah dokazovania určuje výlučne súd, nižšie súdy svoj postup riadne odôvodnili, obe strany mali rovnaký priestor na uplatnenie práv a dovolací súd nemôže preskúmavať skutkové zistenia. V časti opretej o § 421 ods. 1 CSP je dovolanie neprípustné pre bagateľnosť veci, keďže žalovaná suma neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (7 000 eur) ku dňu podania žaloby.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/580c7e9e-7def-4fb3-9dd3-1896613da2a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/8/2026\n6123372093\n30. 04. 2026\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Dariny Legerskej, v spore žalobkyne Lucy H Fashion\ns.r.o., so sídlom Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 820 106, právne zastúpenej Mgr. Michalom\nBaniarom, advokátom so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n53 831 624, proti žalovanej N. Q., narodenej XX. H. XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie\n4.682,14 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/110/2023, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. septembra 2025, č. k.\n41Cob/180/2024-189, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 37Cb/110/2023-129 zo dňa 22.\napríla 2024 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku zhrnul obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\nproti žalovanej zaplatenia sumy 4.682,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne\nz tejto sumy od 25.07.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že ako obchodná\nspoločnosť disponuje dvoma bankovými účtami, a to bankovým účtom na meno a na účet spoločnosti\nžalobcu vedeným v peňažnom ústave L. L., a.s., a tiež bankovým účtom na meno žalovanej a na\núčet spoločnosti žalobcu vedeným v peňažnom ústave C. F., ku ktorým má výlučný prístup žalovaná\nako konateľ spoločnosti žalobcu oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. Podľa tvrdenia\nžalobcu bolo kontrolou stavu spoločnosti žalobcu ďalším jeho spoločníkom - obchodnou spoločnosťou\nSEIG RETAIL, SE Bratislava z výpisov z bankových účtov žalobcu pravidelne predkladaných samotnou\nžalovanou ako konateľom žalobcu zistené, že žalovaná v rozpore so zákonnými povinnosťami konateľa\nsi v období od 18.02.2023 do 27.06.2023 neoprávnene, bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu,\npoukázala peňažné prostriedky vo výške 4.682,14 eura vo vlastníctve žalobcu na svoj osobný bankový\núčet, teda na svoje súkromné účely. Žalovaná výzve na vrátenie predmetných finančných prostriedkov\ntitulom bezdôvodného obohatenia v prospech žalobcu nevyhovela argumentujúc tým, že predmetné\npeňažné prostriedky sú jej vlastníctvom.\n1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že spoločnosť žalobcu sa\npri výkone podnikateľskej činnosti dostala do kontaktu s dvoma bankovými účtami. Jeden bankový\núčet je vedený v L. L., a. s. a ide o účet na meno spoločnosti, teda žalobcu, (ďalej len „účet L. L.“),\nktorého používanie v súvislosti s obchodnou činnosťou nebolo medzi stranami sporné. Sporným bolo\ndisponovanie s druhým bankový účtom, ktorý je vedený na meno žalovanej v peňažnom ústave C. F.\n\nG. (ďalej len „účet C.“) a výpisy z tohto účtu boli dobrovoľne poskytované žalovanou žalobcovi. Súd\nprvej inštancie vychádzal zo zistenia, že účet C. je v predmetnej banke nesporne vedený na meno a\npriezvisko žalovanej a zo žiadnej stranami sporu predloženej dokumentácie nevyplynulo, že by bol tento\núčet založený a vedený výlučne, resp. aj v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Žalovaná\npoprela, že by bol vlastníkom účtu žalobca, čo žalobca ani nespochybnil a zároveň poprela, že na\nuvedenom bankovom účte sa nachádzajú finančné prostriedky žalobcu. Žalovanou tvrdené skutočnosti,\nže predmetný bankový účet C. založila v banke C. F. G. výlučne ona, že bol založený pred vstupom\nďalšieho spoločníka do spoločnosti a je vedený na meno a priezvisko žalovanej, v konaní sporné\nneboli. Žalovaná predložila do spisu výpisy z účtu C. z obdobia august 2022 až október 2022, z ktorých\nvyplynulo, že v uvedenom období v rámci uvedeného účtu boli uskutočňované pohyby a účet bol v\nkladnom zostatku.\n1.4. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 135a Obchodného\nzákonníka a z ustanovení § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka. Ako nespornú vyhodnotil skutočnosť,\nže na meno spoločnosti žalobcu je výslovne vedený iba účet v L. L., a. s. V súvislosti s používaním\nbankových účtov poznamenal, že ak bankový účet slúži nielen na podnikanie, ale aj na súkromné\nplatby, čo zákon nevylučuje, v takom prípade účtovníctvo podnikateľa predstavuje reálny obraz o\nstave finančných pohybov v rámci podnikateľskej jednotky. Pokiaľ žalobca na námietku žalovanej,\nže predmetný účet nie je evidovaný ani v mesačných výkazoch DPH a ani v evidencii účtovníctva\nžalobcu, reagoval tvrdením, že povinnosť zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva mala žalovaná, súd\nprvej inštancie zdôraznil, že v spoločnosti žalobcu boli v spornom období dvaja konatelia, a teda obaja\nzodpovedali rovnako za vedenie účtovníctva spoločnosti.\n1.5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že celý účet C. vo výške ním tvrdenej bol\nzahrnutý do jeho účtovníctva a že slúžil na prijímanie platieb od zákazníkov. Akcentoval, že okolnosti\npoužívania účtu C. a obsah právnych vzťahov, z ktorých plynuli finančné prostriedky na uvedený účet,\nzaťažovali v zmysle § 150 odsek 1 CSP prioritne žalobcu a pokiaľ žalobca tvrdil, že účet C. bol jeho\nplatobným miestom pre platby za tovar ním predávaný a finančné prostriedky na tomto účte pochádzali z\njeho podnikateľskej činnosti, na tieto svoje tvrdenia nepredložil relevantné listinné dôkazy. Konštatoval,\nže len samotné výpisy z účtov a žalobcom predložená emailová komunikácia nepostačovali pre záver o\nexistencii dohody o využívaní účtu C. (ako súkromného účtu žalovanej) výlučne na výkon podnikateľskej\nčinnosti žalobcu, pretože podľa výpisov za obdobie február 2023 boli na tento účet boli vykonané viaceré\nplatby od rôznych osôb, avšak bez identifikácie právnych vzťahov, ktorých sa týkali. Aj keď vzhľadom\nna obsah výpisov z predmetného účtu nie je vylúčené, že účet bol čiastočne využívaný aj na výkon\npodnikateľskej činnosti žalobcu, v spore nebolo preukázané, v akom rozsahu a či platby na účet rôznymi\nfyzickými osobami pochádzali skutočne z obchodnej činnosti žalobcu.\n1.6. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko nebol bez akýchkoľvek pochybností vyriešený pôvod\nfinančných prostriedkov na účte C., od ktorého sa ďalej odvíjala zodpovednosť žalovanej ako konateľky\nza škodu resp. nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie, nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov\npre priznanie žalobcom uplatneného nároku, či už z titulu náhrady škody, alebo z titulu vydania\nbezdôvodného obohatenia. Nevykonanie dôkazov výsluchom Y. U., T. V. a oboznámením obsahu\nvýpisov z účtu L. L. (navrhnutých žalobcom až na pojednávaní) odôvodnil jednak oneskorením\nuplatnenia takého návrhu, a tiež jeho nehospodárnosťou, keď za kľúčové považoval preukázanie pôvodu\nfinančných prostriedkov na účte C., čo by z výsluchov navrhnutých svedkov, i keď by potvrdili používanie\npredmetného účtu aj na podnikateľskú činnosť, aj tak nebolo možné zistiť, nakoľko išlo o účet súkromnej\nosoby a pôvod finančných prostriedkov na ňom bol sporný. Čo sa týka stavu účtu L. L. a pohybov na\nňom, uviedol, že tento účet bol pre účely predmetného sporu irelevantný. O trovách konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2.1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 10. septembra 2025, č. k.\n41Cob/180/2024-189 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/110/2023-129 zo dňa 22.\napríla 2024 a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n2.2. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov odvolania podaného žalobcom skonštatoval\nsprávnosť záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe riadne vykonaného dokazovania\n\na dostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s\ntvrdeniami a námietkami žalobcu v podstatnom rozsahu a vo svojom rozhodnutí dal žalobcovi odpoveď\nna všetky podstatné okolnosti prípadu. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia v bodoch 19. až 21. a na tieto odkázal.\n2.3. Zdôraznil, že ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, musel dostatočne preukázať dôvodnosť svojho\nnároku a v zhode so súdom prvej inštancie dospel k zisteniu, že dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom\nspise žalobca svoj nárok žalobca nepreukázal. Pokiaľ žalobca tvrdil, že účet C. je síce účtom vedeným\nna meno žalovanej, ale finančné prostriedky na ňom sú výlučne finančnými prostriedkami spoločnosti\nžalobcu s tým, že ide o účet, ktorý slúžil na prijímanie platieb od zákazníkov spoločnosti, na dôkaz čoho\npredložil výpisy z účtu C. za obdobie od 01. februára 2023 do 30. júna 2023, emailovú komunikáciu medzi\nT. V. a N. Q., výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia a na upustenie od protiprávneho konania\na vydanie prospechu, odvolací súd uviedol, že z predložených výpisov z účtov je zrejmé len to, že v\nniektorých konkrétnych dňoch boli vydané peniaze jednak konkrétne žalovanej, a to v dňoch a v sumách\nuvedených v žalobe, ale zároveň z týchto výpisov vyplýva, že finančné prostriedky boli poukazované aj\niným osobám uvádzaným na tomto účte, napríklad W. U., Y. U., E. Z., K. F., M. T., V. R., H.K., V. L., K.\nL., JUDr. T. V., W. V. a A. F..\n2.4. Odvolací súd poukázaním na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 132 ods. 1 a § 150 CSP\nakcentoval, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby\na stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s\ndôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Zdôraznil tiež, že predkladanie dôkazov\na unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Povinnosť\nriadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať\nprostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.\nProcesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania\nje prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby\nprocesné úkony vykonávali včas. Zároveň však poukázal na to, že súd nie je povinný vykonať všetky\nnavrhnuté dôkazy a do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS/22/04) a ani právo na to, aby bol\núčastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami\n(sp. zn. I. ÚS/50/04).\n2.5. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, odvolací súd dôvodil tým, že rozsah\nvykonania dokazovania je v zmysle § 185 ods. 1 CSP výlučne v kompetencii súdu, a nie strany sporu.\nZa situácie, že žalobca na preukázanie svojho nároku predložil len výpisy z účtu, podľa ktorých boli\nvydané peniaze okrem žalovanej aj iným osobám a emailovú komunikáciu, z ktorej však tvrdenia\nžalobcu uvádzané v žalobe o tom, že si žalovaná neoprávnene a bez akéhokoľvek súhlasu poukázala\npeňažné prostriedky vo vlastníctve žalobcu ako obchodnej spoločnosti na svoje súkromné účely a že\nby predmetné finančné prostriedky patrili výlučne žalobcovi s tým, že sa jednalo výlučne o platby od\nzákazníkov žalobcu, nevyplývajú, sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie\nuvedeným v bode 22. napadnutého rozhodnutia, že týmito dôkazmi žalobca nepreukázal svoje tvrdenie\no tom, že išlo výlučne o takzvaný firemný účet a všetky finančné prostriedky na ňom boli prostriedkami\nz výkonu jeho podnikateľskej činnosti.\n2.6. Ďalej konštatoval, že nezistil ani žalobcom tvrdené pochybenie v procesnom postupe súdu prvej\ninštancie, ktorým by mu bolo znemožnené realizovať procesné práva v takej miere, že by došlo k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces, resp. k odňatiu práva na prístup k súdu tým, že súd\nprvej inštancie nevykonal dôkazy podstatné pre zistenie rozhodujúcich skutočností navrhnuté žalobcom.\nVzhľadom na zásadu hospodárnosti konania (§ 179 ods. 1 CSP) a na sudcovskú koncentráciu konania\n(§ 153 ods. 1, 2 CSP) sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonanie navrhnutých\ndôkazov odôvodnil tým, že ich nepovažoval za včas uplatnené a ich vykonanie ani za hospodárne\nz dôvodu, že ak by aj svedkovia potvrdili, že účet C. bol využívaný aj na podnikateľskú činnosť\nžalobcu, z výsluchov navrhnutých svedkov by nebolo možné zistiť, či platby, ktoré boli na účte sa\ntýkali výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu alebo išlo o platby určené žalovanej ako fyzickej osobe\nza predaj jej súkromných vecí, prípadne o platby v prospech spoločnosti žalobcu. Odvolací súd\nsúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že návrh žalobcu na vykonanie dokazovania listinami,\nprípadne výsluchmi svedkov prednesený až na pojednávaní konanom dňa 22.04.2024 bol uplatnený\n\noneskorene, nakoľko by si vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom žalobca dovtedy také\nnávrhy na dokazovanie nepredložil, hoci mu v tom nič nebránilo. Zdôraznil, že žalobca už z obrany\nžalovanej, či už v odpore proti platobnému rozkazu, prípadne v ďalšom vyjadrení, ktorým reagovala na\nvyjadrenie žalobcu, mal vedomosť o tom, že žalovaná jeho nárok popiera. Mal teda možnosť navrhnúť\nvykonanie dôkazov výsluchom svedkov už skôr, ako až na pojednávaní konanom dňa 22.04.2024.\nOdvolací súd sa tiež stotožnil s tým, že nakoľko predmetom žaloby bolo výlučne žalobcom tvrdené\nneoprávnené disponovanie s účtom C., oboznamovanie pohybov na účte žalobcu v L. L. by bolo pre\núčely predmetného sporu irelevantné. Zhodne so súdom prvej inštancie uzavrel, že ak žalobca dôkazmi\na tvrdeniami uvádzanými v žalobe nepreukázal, že platby na účte C. boli výlučne platbami od jeho\nzákazníkov, nie je zrejmé, ako by mohol tieto skutočnosti preukázať výsluchom navrhovaných svedkov.\n2.7. K odvolacej námietke žalobcu o neúplnosti a nesprávnosti skutkových zistení v dôsledku\nnedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie\nodvolací súd uviedol, že také vady napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci nezistil. Konštatoval,\nže odvolaním napadnuté rozhodnutie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v\nkonaní na súde prvej inštancie a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem\nna dostatočne a správne zistený skutkový stav.\n2.8. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v konaní produkoval\nlistinné dôkazy, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, a z ktorých je zrejmé, že účet C.\nbol používaný na podnikateľskú činnosť spoločnosti žalobcu s tým, že žalovaná dlhodobo a dobrovoľne\npredkladala spoločnosti SEIG RETAIL, SE mesačné výpisy z účtu C. až do júla 2023, v ktorom\nobdobí si žalovaná svojvoľne prestala plniť zákonné povinnosti konateľa a v rozpore so zákazom\nkonkurencie začala podnikať prostredníctvom novovzniknutej spoločnosti LH store, s.r.o. a že na úrovni\nspoločníkov žalobcu bol zo strany žalovanej odsúhlasený prehľad tržieb a výdavkov spoločnosti žalobcu\nod zákazníkov za dodaný tovar na účet C. plne korešpondujúci s pohybmi na výpisoch z účtu C.,\na to aj emailom zo dňa 07.06.2023 o 12.28 hod. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že súd prvej\ninštancie sa uvedenými nespornými skutočnosťami preukazujúcimi skutočnosť, že účet C. bol používaný\nna podnikateľskú činnosť žalobcu v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal a\nprehliadol aj ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že prílohou emailu JUDr. T. V. zo dňa 23.05.2023 o\n11.47 hod. adresovaného žalovanej bola tabuľka - prehľad tržieb (a výdavkov) žalobcu od zákazníkov za\ndodaný tovar na účet C. plne korešpondujúci s pohybmi na výpisoch z účtu C. odsúhlasený žalovanou\nemailom zo dňa 07.06.2023 o 12.28 hod. Žalobca k odvolaniu ako dôkaz predložil prehľad tržieb a\nvýdavkov žalobcu od zákazníkov za dodaný tovar na účet C. zo dňa 06.06.2023 odsúhlasený žalovanou\nemailom zo dňa 07.06.2023.\n2.9. K vyššie uvedenej argumentácii žalobcu odvolací súd uviedol, že ak žalobca v odvolaní tvrdil, že\nžalovaná dlhodobo a dobrovoľne predkladala spoločnosti SEIG RETAIL, SE mesačné výpisy z účtu C.\naž do júla 2023, v ktorom si svojvoľne prestala plniť zákonné povinnosti konateľa, potom v rozpore s\ntým v žalobe uvádzal, že si poukazovala peňažné prostriedky žalobcu na svoje súkromné účely, a to za\nobdobie 18.02.2023 až 27.06.2023, teda v období, keď samotný žalobca tvrdil, že žalovaná dobrovoľne\nspoločnosti SEIG RETAIL,SE žalovaná mesačné výpisy z účtu predkladala. Ak ďalej žalobca tvrdil, že\nprílohou emailu JUDr. T. V. zo dňa 23.05.2023 o 11.47 hod. adresovaného žalovanej bola tabuľka prehľad tržieb a výdavkov žalobcu od zákazníkov za dodaný tovar na účet C., k tomu odvolací súd\nuviedol, že predmetnú tabuľku predložil žalobca až k podanému odvolaniu. Odvolací súd preto uvedené\ndôkazy nepovažoval za prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť v\nkonaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP), nakoľko pri uplatnení uvedených prostriedkov\nprocesnej obrany žalobcu neboli splnené podmienky, ktoré zmysle § 366 CSP možno použiť v odvolaní.\nZ uvedeného dôvodu pri rozhodovaní na tieto prostriedky procesného útoku žalobcu, uplatnené až\nv podanom odvolaní, neprihliadal. V súvislosti s argumentáciou žalobca o existencii právoplatných a\nvykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo opakovane judikované používanie účtu C. na podnikateľskú\nčinnosť žalobcom, odvolací súd uviedol, že išlo o rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia vydané na návrh žalobcu, bez vykonania dokazovania a bez vyjadrenia protistrany, v ktorých\nsúdy vychádzali výlučne z dôkazov predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.\n2.10. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti spôsobilé\nzmeniť, respektíve spochybniť správnosť zistených skutkových záverov. Uzavrel, že žalobca neuniesol\nsvoje dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenia nebol schopný doložiť jednoznačnými a relevantnými\n\ndôkazmi, z ktorých by bolo možné bez pochybností posúdiť dôvodnosť odvolaním namietaného\nrozhodnutia. Odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie\nsprávne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne\nodôvodnil. Rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil\na žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie, prípustnosť\nktorého odôvodnil ustanoveniami § 420 písm. f) a § 421 písm. a) CSP, teda že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalovanej uloží\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 4.682,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy\n4.682,14 eura od 25.07.2023 do zaplatenia a žalobcovi prizná proti žalovanej nárok na náhradu trov\nprvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo aby napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Proti žalovanej si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n3.2. Žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) vo svojom dovolaní, ktorého prípustnosť opieral o ustanovenie§\n420 písm. f) CSP predovšetkým namietal, že konajúce súdy na jednej strane zamietli jeho žalobu pre\nneunesenie dôkazného bremena, avšak na druhej strane zamietli jeho návrh na vykonanie dôkazov\noboznámením listín a výsluchom svedkov JUDr. T. V. a Y. U..\n3.3. Dovolateľ poukazoval na to, že vykonanie uvedených dôkazov navrhol na prvom pojednávaní\nvo veci v priamej reakcii na predbežný právny názor súdu prvej inštancie a v súvislosti s tvrdením\nžalovanej produkovaným v rámci jej výpovede na prvom pojednávaní. Súd prvej inštancie jeho návrhu\nnevyhovel, a naproti tomu pripustil doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalovanou\naž na prvom pojednávaní, hoci tieto dôkazy mohla predložiť už skôr. Taktiež v rozpore so zásadou\nrovnosti strán na prvom pojednávaní pripustil dokazovanie výsluchom žalovanej (v postavení konateľky\na spoločníčky žalobcu), avšak ním navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov JUDr. T. V. (v pozícii\npredsedu správnej rady druhého spoločníka žalobcu) a Y. U. (v pozícii v tom čase konateľa žalobcu a\npodpredsedu správnej rady druhého spoločníka žalobcu) za účelom vyjadrenia sa k skutkovému stavu\na k jednotlivým platbám na účte C. odmietol vykonať, hoci doplniť dokazovanie navrhnutým spôsobom\nžiadal v štádiu, kedy ešte konanie nebolo súdom prvej inštancie skoncentrované.\n3.4. Dovolateľ ďalej konajúcim súdom vytýkal, že vo svojich rozhodnutiach svojvoľne prejudikovali\nnespôsobilosť dôkazov - svedeckých výpovedí JUDr. T. V. a Y. U. preukázať ním tvrdené skutkové\nokolnosti a po tomto svojvoľnom postupe konštatovali neunesenie dôkazného bremena z jeho strany,\nčo viedlo k zamietnutiu žaloby. Takýmto nesprávnym procesným postupom mu oba konajúce súdy\nznemožnili realizovať procesné práva v miere, ktorou bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.\nKonali v príkrom rozpore s jeho ústavným právom na súdnu ochranu, zákazom denegatio iustitiae a\nzásadou rovnosti zbraní. Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa odvolacou\nnámietkou o porušení zásady rovnosti strán sporu vôbec nezaoberal a nevysporiadal. Oba súdy teda\npripustili vykonanie jednostranného dokazovania v prospech žalovanej a jemu ako žalobcovi odopreli\nprávo na súdnu ochranu, pričom argumentovali hospodárnosťou konania. Vo vzťahu k tejto argumentácii\ndovolateľ opakovane akcentoval, že dokazovanie výsluchom svedkov navrhol v reakcii na výpoveď\nžalovanej na prvom pojednávaní na ktorom žalovaná po prvýkrát prezentovala skutočnosti a tvrdenia\npredtým neuvádzané. Dovolateľ vyjadril presvedčenie, že návrh na vykonanie dokazovania uskutočnil\nv rámci koncentrácie konania.\n3.5. Za absolútne vybočenie konajúcich súdov z medzí zákonnosti dovolateľ označil prejudikovanie,\nže výsluch svedkov JUDr. T. V. a Y. U. ako dôkazný prostriedok by nebol spôsobilý preukázať pôvod\nfinančných prostriedkov na účte C., resp. tituly jednotlivých úhrad na ňom, nakoľko obaja menovaní\nboli priamo zainteresovaní do spôsobu vedenia podnikateľskej činnosti žalobcu, vrátane používania\nbankových účtov, teda aj účtu C.. Obaja teda boli objektívne spôsobilí vypovedať a prispieť k objasneniu\nskutkového stavu veci. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/100/2018 zo dňa 16.05.2019 a sp. zn. 5Cdo/202/2018 zo dňa 29.10.2019,\n\nv ktorých najvyšší súd súlade s predchádzajúcou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky\nopakovane vyslovil, že „Nevykonanie navrhnutého dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie\nskutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno klasifikovať\nako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (pozri III. ÚS 132/09). V takomto prípade by prichádzalo do úvahy vyslovenie porušenia\nzákladného práva na rovnosť účastníkov konaní podľa článku 47 ods. 3 ústavy, že nevykonanie dôkazu\nstranou navrhnutého dôkazu by ho oproti druhej strane znevýhodňovalo“. Ďalej v súvislosti so zásadou\nrovnosti zbraní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/107/2019\nzo dňa 31.03.2021.\n3.6. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 421 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že\nposúdenie otázky unesenia dôkazného bremena spočíva v právnom posúdení veci, teda v riešení\nprávnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd v napadnutom rozsudku a predtým aj súd prvej inštancie\nodklonili od ustálenej rozhodovacej praxe, keď v rozpore s princípom rovnosti zbraní zamietli jeho\nžalobu pre neunesenie dôkazného bremena. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 28.11.2017 sp. zn. III. ÚS 651/2016, z ktorého vyplýva povinnosť súdu reflektovať v\nprípade objektívnej nemožnosti predloženia dôkazu stranou znášajúcou dôkazné bremeno a preklenúť\ninformačnú núdzu vyžiadaním relevantnej informácie od protistrany ňou disponujúcej. Zdôraznil, že\nbolo povinnosťou súdov v súlade s princípom rovnosti zbraní v súvislosti s argumentáciou žalovanej o\npovinnosti žalobcu riadne viesť účtovníctvo požadovať dôkazy o vedení účtovníctva práve od nej ako\nkonateľky. Dovolateľ tiež argumentoval existenciou právoplatných a vykonateľných uznesení, ktorými\nbolo opakovane judikované, že účet C. bol používaný na podnikateľskú činnosť žalobcu a boli na ňom\nrealizované platby z jeho podnikateľskej činnosti vrátane platieb prijímaných od zákazníkov. Konajúce\nsúdy teda v rozpore s právnou istotou dospeli vo svojich rozsudkoch k protichodnému záveru, pričom\nodvolací súd sa s touto protichodnosťou v dovolaním napadnutom rozsudku relevantným spôsobom\nnevysporiadal.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní\nv súlade so zákonom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) preskúmal vec\na dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nPrípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP\n8. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Túto vadu dovolateľ vzhliadol v nevykonaní navrhovaných dôkazov, v porušení zásady rovnosti\nstrán sporu, v odopretí práva na súdnu ochranu v rozpore so zákazom denegatio iustitiae v nesprávnosti\nhodnotenia vo veci predložených dôkazov vedúcich v konečnom dôsledku k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a právnym záverom a v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.\n\n9. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle\nvyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v\nzjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v\nspojení so súdnou ochranou práva.\n10. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym\nporiadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nsúdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n11. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nIntenzita zásahu do procesných práv strany sporu z dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu teda musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do\npráva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi, hodnoteným dôkazom a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). V\npríslušnom procesnom kódexe koncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť na\nnápravu najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok\nzásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov ako prvkov naplnenia\nprincípu právnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020, I. ÚS 204/2023).\n12. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné\npochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným\npostupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by\ntým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a\nvýklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces.\n14. Dovolací súd poukazuje v preskúmavanej veci predovšetkým na skutočnosť, že odvolací súd sa\nvo svojom potvrdzujúcom rozsudku stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej\ninštancie a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1, 2 CSP. Ak sa odvolací súd v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n350/09). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v\npodstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným\nna odôvodnenie súdnych rozhodnutí.\n15. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku podrobne uviedol skutkovú i právnu argumentáciu a\nodvolací súd sa v potvrdzujúcom rozhodnutí jednoznačne stotožnil s jeho závermi vyslovenými v bodoch\n19. až 21. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a na tieto odkázal. Konanie pred súdom\nprvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho\nsúdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). K posudzovaniu prípustnosti\ndovolania pri uplatnení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba pristupovať\n\nindividuálne s prihliadnutím na konkrétnu rozhodovanú vec. Namieste je tak reštriktívny prístup a rovnako\ntak platí, že nie je možné posudzovať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu izolovane, ale v\nspojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže obidve rozhodnutia tvoria jeden celok\n(3Obdo/4/2021).\n16. Dovolateľ vyvodzujúci prípustnosť svojho dovolania z ustanovania § 420 písm. f) CSP namietal\nnevykonanie ním navrhovaných dôkazov konajúcimi súdmi a tvrdil, že v dôsledku nevykonania\ndokazovania v potrebnom rozsahu mu nebolo umožnené preukázať jeho tvrdenia. Dôvodil, že tým\nmu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nemohol náležitým spôsobom objasniť a\npreukázať právny titul jednotlivých platieb poukázaných na účet C., ktorý bol využívaný pri výkone jeho\npodnikateľskej činnosti. Vykonaním ním navrhnutých dôkazov by teda došlo k objasneniu právneho\ndôvodu jednotlivých platieb na uvedenom účte.\n17. V kontexte prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP dovolací súd prioritne uvádza,\nže pokiaľ súd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal\niné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne\nvyhodnotil niektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu\nrealizáciu procesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je\ndôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP (I. ÚS 65/2020, III. ÚS\n171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, IV. ÚS 511/2020).\n18. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania a konania predchádzajúceho jeho vydaniu\nkonštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre posúdenie veci. V bode 71.\nodôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú\nnaplnené, pretože súd prvej inštancie z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a\nprávne závery o nepreukázaní dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Prisvedčil súdu prvej inštancie,\nže z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise - z predložených výpisov z účtu, vyplýval len pohyb\nna predmetnom účte, a to nielen realizácia platieb v prospech žalovanej, ale i ďalších fyzických osôb\n(bod 54. odôvodnenia), avšak nebolo nimi preukázané tvrdenie žalobcu, že platby na účte C. boli\nvýlučne platbami od jeho zákazníkov (bod 64. odôvodnenia). V súvislosti s povinnosťou bremena\ntvrdenia a dôkazného bremena poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 132 ods.1\nCSP (povinnosť v žalobe úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich\npreukázanie) a § 150 ods. 1 CSP (povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné skutočnosti). Zároveň\npripomenul, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný dôkaz navrhnutý\nstranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu\nsú síce povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak rozhodnutie o tom, ktoré z\nnavrhnutých dôkazov budú vykonané, je výlučne v kompetencii súdu. Nevykonanie dôkazu navrhnutého\nstranou sporu nie je postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom.\n19. Už súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne a logicky odôvodnil tým,\nže dokazovanie listinnými dôkazmi, výpismi z účtov L. L. a výsluchom Y. U. a T. V. neuskutoční v\nsúlade so zásadou koncentrácie konania, nakoľko tieto dôkazy neboli označené v dovtedy predložených\npodaniach a vyjadreniach zo strany žalobcu a ich vykonanie by si vyžadovalo odročenie pojednávania.\nZároveň mal za to, že vykonanie dokazovania navrhnutým spôsobom by bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania, lebo ak by aj svedkovia potvrdili, že účet C. bol využívaný aj na podnikateľskú\nčinnosť, k čomu čiastočne dospel aj súd v napadnutom rozhodnutí, z výsluchov týchto svedkov by nebolo\nmožné zistiť, či platby, ktoré boli na účte, sa týkali výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu alebo či išlo o\nplatby určené žalovanej ako fyzickej osobe za predaj jej súkromných vecí, prípadne o platby v prospech\nspoločnosti žalobcu. K návrhu na dokazovanie výpismi z účtu L. L. súd prvej inštancie uviedol, že ich\nnepovažoval za hospodárne, nakoľko predmetom žaloby bolo výlučne neoprávnené disponovanie s\núčtom C., preto pohyby na účte L. L. by boli pre účely tohto konania irelevantné. S vyššie uvedenou\nargumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré nevyhovel návrhu žalobcu na\nvykonanie dokazovania výsluchom uvedených svedkov a oboznámenia listín, sa odvolací súd stotožnil.\n20. Odvolací súd pripomenul, že civilné sporové konanie je ovládané aj sudcovskou koncentráciou\nkonania, na základe ktorej sa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré\nstrana, teda tak žalobca, ako aj žalovaný nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by\n\nprihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov (§ 153 ods. 1, 2 CSP), keď prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany sú\naj skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149). Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania\nlistinami, prípadne výsluchmi svedkov uvedené na pojednávaní konanom dňa 22.04.2024, by si\nvyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania, tak, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, keďže\nžalobca do termínu tohto pojednávania tieto návrhy na dokazovanie nepredložil. Odvolací súd pritom\ndôvodil, že žalobca už z obrany žalovanej, uplatnenej v odpore proti platobnému rozkazu i v ďalšom\nvyjadrení, ktorým reagovala na vyjadrenie žalobcu, mal vedomosť o tom, že nárok žalobcu popiera,\na preto mal priestor navrhnúť vykonanie dôkazov výsluchom svedkov skôr, ako až na pojednávaní\nkonanom dňa 22.04.2024.\n21. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľa\nnezistil také nedostatky v postupe konajúcich súdov, ktoré by odôvodňovali záver, že by dovolateľ\nbol postupom súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu akokoľvek na svojich procesných právach\nukrátený, že by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, rovnosti zbraní či k porušeniu zákazu\ndenegatio iustiiae, ku ktorým porušeniam malo podľa dovolateľa dôjsť predovšetkým nevykonaním\nnavrhnutých dôkazov. Vzhľadom na námietku dovolateľa o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej\ninštancie s tvrdením, že mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces smerujúce k preukázaniu\ndôvodnosti žalobou uplatneného nároku, dovolací súd považuje sa nevyhnutné opätovne akcentovať, že\ndovolateľovi nič nebránilo tvrdiť a preukazovať vlastníctvo finančných prostriedkov na účte C. uvedením\nrozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov už v podanej žalobe, prípadne vo vyjadreniach v reakcii\nna obranu žalovanej. Z vyššie uvedenej argumentácie dovolateľa jednoznačne vyplýva nespokojnosť s\npriebehom dokazovania a závermi súdov nižších inštancií, avšak v žiadnom prípade v preskúmavanej\nveci nemôže ísť o porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko každá sporová strana mala primeranú\nmožnosť včas predložiť svoje návrhy a uplatniť svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne\nnevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Sporovým stranám\nbol počas konania vytvorený rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie\nich procesných povinností (k tomu viď aj II. ÚS 121/2002).\n22. K námietke dovolateľa, že konajúce súdy nezistili skutočný stav veci a nesprávne vyhodnotili\nvykonané dôkazy, dovolací súd naviac zdôrazňuje, že úlohou súdu v civilnom sporovom konaní nie\nje zistiť skutočný stav veci (to je úlohou súdu v mimosporových konaniach). V sporovom konaní,\nvyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti, súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku\na procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej\nkoncentrácie konania). Týmito skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré\nv súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu\nnavrhnutých dôkazov (keďže návrh na vykonanie dokazovania predstavuje prostriedok procesného\nútoku a procesnej obrany) vykoná. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedené platí aj vo\nvzťahu k dovolateľom namietanému odôvodneniu nevykonania dôkazu výsluchom navrhnutých svedkov\nJUDr. T. V. a Y. U. zo strany súdu prvej inštancie.\n23. Dovolací súd zároveň konštatuje, že ani prípadné nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu, alebo\nnesprávne prijaté skutkové závery zo strany konajúcich súdov nie je možné podrobiť dovolaciemu\nprieskumu. V tejto súvislosti opätovne pripomína (viď napr. 3Obdo/18/2018, 2Obdo/20/2024), že\ndovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových\nzistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel\nod prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie ( §\n442 CSP) Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nprvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n24. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho relevantnými\nodvolacími námietkami, pretože odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam\nžalobcu uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a\nvyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne\n\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania (II. ÚS 76/07). Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci odvolací súd\ndostatočne a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o\nzamietnutí žalobou uplatňovaného nároku z dôvodu, že žalobca relevantnými, riadne a včas uplatnenými\ntvrdeniami a dôkazmi nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností pôvod finančných prostriedkov na účte\nC., od ktorého odvodzoval právo na vydanie týchto prostriedkov od žalovanej titulom bezdôvodného\nobohatenia.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalobcu podľa ust. § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná.\nPrípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP\n26. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalobcu prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\ndovolací súd uvádza, že podané dovolanie je v tejto časti neprejednateľné.\n27. Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu, že tento\nmimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následne sekundárnym záverom\ndovolacieho súdu je, že dovolanie je aj dôvodné (opodstatnené). Pokiaľ dovolací súd nedospeje k\nuvedenému primárnemu záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní\nďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti v ňom\nzaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne\nneprípustným dovolaním, porušil by zákon. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je\nprocesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok bez ďalšieho odmietnuť.\n28. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza, že predmetom dovolacieho\nprieskumu je namietané nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi (prípustnosť dovolania\nuplatnená podľa § 421 ods. 1 CSP). Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola riešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n29. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak\nnapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany)\nneprevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.\n30. Podľa ustanovenia § 422 ods. 2 CSP, na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v\nodseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n31. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP\nje obmedzená nielen ustanovením § 421 ods. 2 CSP, ale aj ustanovením § 422 CSP. V zmysle\nuvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť,\nči ide o bagateľnú vec, je limitovaná predmetom konkrétneho sporu, teda tým, o čo strane v tej-ktorej\nposudzovanej veci ide (II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016, I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú\nvec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho\nsúdu (resp. aj súdu prvej inštancie). V posudzovanom prípade je predmetom dovolacieho konania\npreskúmanie výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodovalo o žalobou uplatnenom\nnároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.682,14 eura s príslušenstvom. Výška minimálnej mzdy v čase\npodania návrhu na začatie konania na súde prvej inštancie, t. j. k 03.08.2023 bola 700 eur mesačne,\npričom 10-násobok tejto sumy predstavuje 7.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanom prípade\nprípustnosť dovolania žalobcu nie je možné vyvodzovať z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, pretože tomu\nbráni ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP (v zmysle ktorého pre prípustnosť dovolania podaného\npodľa § 421 ods. 1 CSP musí výška dovolateľom žiadaného peňažného plnenia prevyšovať 10-násobok\nminimálnej mzdy ku dňu začatia konania). V tejto časti je preto dovolanie žalobcu neprípustné.\n\n32. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalobcu podľa ust. § 420 písm. f) CSP\nani podľa ust. § 421 ods. 1 CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm. c)\nCSP odmietol.\n33. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že\nžalovanej náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi nepriznal, nakoľko v dovolacom konaní jej\npreukázateľne žiadne trovy nevznikli.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa (obchodná spoločnosť) sa od žalovanej, svojej konateľky, domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4 682,14 eura, ktoré si mala poukázať z bankového účtu vedeného na jej meno, no podľa žalobkyne slúžiaceho na podnikanie spoločnosti. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena o pôvode prostriedkov na účte a nevykonal dôkazy výsluchom svedkov navrhnuté až na pojednávaní s poukazom na koncentráciu a hospodárnosť konania; odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces a rovnosti strán nevykonaním navrhnutých dôkazov (§ 420 písm. f) CSP) a odklon od ustálenej praxe pri posúdení dôkazného bremena (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol: nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je odňatím možnosti konať pred súdom, rozsah dokazovania určuje výlučne súd, nižšie súdy svoj postup riadne odôvodnili, obe strany mali rovnaký priestor na uplatnenie práv a dovolací súd nemôže preskúmavať skutkové zistenia. V časti opretej o § 421 ods. 1 CSP je dovolanie neprípustné pre bagateľnosť veci, keďže žalovaná suma neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (7 000 eur) ku dňu podania žaloby.", "pravna_veta": "Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, nedostatočné zistenie skutkového stavu ani nesprávne vyhodnotenie dôkazu nie sú v zásade procesnou vadou znemožňujúcou strane realizáciu jej procesných práv v zmysle § 420 písm. f) CSP; v sporovom konaní ovládanom kontradiktórnosťou a sudcovskou koncentráciou (§ 153 ods. 1 a 2 CSP) rozhoduje výlučne súd, ktoré zo včas navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), a dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia ani vykonané dokazovanie. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP, ak napadnutý výrok o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej ku dňu podania žaloby; v takej bagateľnej veci dovolací súd dovolanie odmietne bez skúmania správnosti právnych záverov odvolacieho súdu.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 422 ods. 2 CSP", "§ 153 ods. 1 a 2 CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "41Cob/180/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "nevykonanie navrhnutého dôkazu", "sudcovská koncentrácia konania", "dôkazné bremeno", "bagateľná vec", "bezdôvodné obohatenie", "rovnosť strán sporu"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:96f1a36c-e4fb-4d79-8170-70e1e000e1ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.204.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.204.2023.2"}, {"guid": "ussr:0d747377-cda5-4b3c-8d2b-6bad00283702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1"}, {"guid": "ussr:69bf1f4d-c6d8-4bd7-9163-274c3c62df20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.511.2020.1"}, {"guid": "ussr:c571973a-04b1-4d17-ac0d-0db2f4100ca3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.202.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.202.2020.1"}, {"guid": "ussr:bad22d3f-f799-40db-9eaa-eaf8ad91a38d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.108.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 108/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.108.2020.1"}, {"guid": "ussr:de53591a-0ff8-4837-8efa-6d199a132447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.65.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.65.2020.1"}, {"guid": "ussr:9b09e3c2-a632-4708-8284-1d6361da8f6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.171.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.171.2018.1"}, {"guid": "ussr:29a157a9-dcf1-4d55-915d-7c07e97e0caa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1"}, {"guid": "ussr:4444fd9a-3648-4660-92dd-73b1150a1bbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 651/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 651/2016 z 28. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.651.2016.1"}, {"guid": "ussr:d6c9f22e-d8c3-48d6-8ecb-f31a62a27873", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:5acf534d-1730-436c-a65e-b54139e61131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.165.2017.1"}, {"guid": "ussr:60e08ebf-3233-42af-91cd-ccc0b4722f6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 885/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 885/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.885.2016.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:fed565dd-1632-4856-b1d2-24a3a4bd4107", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 132/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/09 z 7. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed565dd-1632-4856-b1d2-24a3a4bd4107"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "2223ea21-8154-4ab8-b57e-b9978c557135:8a39f308-2f6d-4837-8d6f-b61ceb739227", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2", "spisova_znacka": "3Obdo/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/4/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5116217742.2"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}], "citovane_v": []}