{"guid": "901a9012-5b6c-45e4-b50d-7b110561a283:35d1c3be-83fd-4d23-b19c-aff21159e5a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123357135.1", "spisova_znacka": "4CdoS/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoS/1/2026 z 23. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2026, sp. zn. 4CdoS/1/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:6123357135.1", "identifikacne_cislo": "6123357135", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodstránitelné podmienky konania"], "merito": null, "pravna_veta": "Upozornenie spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka i následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka musia konkretizovať splátku, pre omeškanie s ktorou veriteľ právo zosplatniť dlh uplatňuje; bez nej nemožno overiť dodržanie zákonných lehôt a právny úkon je neurčitý a neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 34/2025). Právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu len na okraj, ktorý nebol dôvodom rozhodnutia, nie je záväzným právnym názorom a nezakladá rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP; dovolací súd je viazaný vymedzením právnej otázky, nie tým, pod ktoré písmeno § 421 ods. 1 CSP ju dovolateľ podradil. Právna otázka, ktorej vyriešenie nie je jediným a výlučným dôvodom, pre ktorý žalobe nebolo vyhovené, má len akademickú povahu a nemôže založiť prípustnosť dovolania.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyňa ako postupník bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sa domáhala zaplatenia zosplatneného úveru. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože vo výzve pred zosplatnením ani vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola označená konkrétna omeškaná splátka, takže zosplatnenie bolo neplatné pre neurčitosť, neplatné bolo aj postúpenie a žalobkyni chýbala aktívna vecná legitimácia. Dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozsudku podľa § 420 písm. f) CSP a rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (1Cdo/123/2022 proti 5Cdo/197/2022) podľa § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Najvyšší súd vadu zmätočnosti nezistil, keďže odôvodnenie odvolacieho súdu spolu s prvoinštančným rozsudkom tvorí koherentný celok a nesúhlas strany s hodnotením dôkazov prípustnosť dovolania nezakladá. K právnej otázke uviedol, že názor v rozhodnutí 1Cdo/123/2022 bol vyslovený iba ako doplnkový protiargument, nie ako nosný dôvod, preto nejde o rozdielnu prax, a vo veci je rozhodujúca ustálená prax potvrdená judikátom R 34/2025 (6Cdo/152/2022), podľa ktorého úkon nekonkretizujúci splátku je neplatný. Otázku začiatku plynutia premlčacej doby označil za akademickú, lebo zamietnutie žaloby stálo už na neplatnosti výzvy. Dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35d1c3be-83fd-4d23-b19c-aff21159e5a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123357135.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123357135.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123357135.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoS/1/2026\n6123357135\n23. 07. 2026\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2026:6123357135.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.,\nBratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej Remedium Legal, s. r. o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému C. T., narodenému XX. I. XXXX, Y. Y., o zaplatenie 5.647 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 68Csp/6/2024, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. marca 2025 sp. zn. 27CoCsp/8/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 29.\nnovembra 2024 č. k. 68Csp/6/2024 - 128 I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. k.\n68Csp/6/2024 - 98 zo dňa 13.03.2024, II. žalobu zamietol a III. žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1\nods. 2, § 2 písm. a), b) a c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu\nuzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).\nUviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 5.647 eur spolu s\nkapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 1.010,94 eura, kapitalizovaným úrokom z omeškania\nvo výške 51,27 eura a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.630,74 eura od 06.12.2022\ndo zaplatenia a náhrady trov konania. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania,\nz ktorého mal za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne (I. F. L., E.. L..) uzatvorila so\nžalovaným dňa 12.12.2013 Zmluvu o I. C. X. č. 275/3013/13SU, na základe ktorej bol žalovanému\nposkytnutý spotrebiteľský úver vo výške 15.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 118. mesačných\nsplátkach zročných k 04. dňu v mesiaci vo výške 206,74 eura a poslednej 119. splátky vo výške 205,70\neura. Konečná splatnosť úveru bola medzi účastníkmi dohodnutá dňa 04.12.2023. Žalovaný nesplnil v\nstanovených termínoch dohodnuté splátky úveru, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy, preto banka\nlistom označeným ako Posledná výzva pred zosplatnením písomne vyzvala žalovaného na úhradu viac\nako 3 omeškaných splátok ku dňu 15.11.2021 v celkovej výške 1.119,41 eura, a to v lehote najneskôr\n15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v súlade s\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si túto zásielku na pošte neprevzal v odbernej lehote.\nPohľadávka žalovaného nebola v stanovenej lehote uhradená, preto právna predchodkyňa žalobkyne\nvyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 06.01.2022, pričom pohľadávku zo zmluvy o\núvere č. 275/3013/13SU vo výške 6.066,60 eura (z toho istina predstavovala sumu vo výške 5.630,74\neura, úroky sumu vo výške 411,52 eura, úroky z omeškania sumu vo výške 8,08 eura a poplatky vo výške\n16,26 eura) žiadala uhradiť v lehote 10 dní od doručenia výzvy na účet uvedený vo výzve. Žalovaného\nzároveň upozornila aj na skutočnosť, že v prípade neuhradenia pohľadávky môže byť pohľadávka\npostúpená na inú osobu. Zároveň preukázala poštovou obálkou, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti bolo žalovanému riadne doručované poštou, s tým, že obálka sa banke vrátila ako neprevzatá\n\nv odbernej lehote. Dňom 01.10.2021 sa pôvodný veriteľ - I. F. L., E.. L.. zlúčila so spoločnosťou Č.X.\nI. F., E.. L.., ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa. Dňa 05.12.2022\nbola pohľadávka zo zmluvy o úvere proti žalovanému postúpená na žalobkyňu. Súd prvej inštancie\nvychádzajúc z ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel\nk záveru, že z uvedenej výzvy nevyplýva, pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky mienil pôvodný veriteľ\nžiadať o zaplatenie celej pohľadávky a nie je ani zrejmé, z čoho presne pozostávala uvedená dlžná suma\n1.119,41 eura, keďže táto suma nepredstavuje násobok dohodnutej mesačnej splátky vo výške 206,74\neura. Za podstatné považoval aj to, že lehota na úhradu uvedenej sumy bola určená najneskôr do 15\ndní od doručenia výzvy. Za situácie, že predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 13.12.2021,\npri dohodnutej splatnosti jednotlivých splátok vždy k 04. dňu v mesiaci, mohol pôvodný veriteľ žiadať\no jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky,\nktorá bola zročná v utorok dňa 04.01.2022. Toto svoje právo však pôvodný veriteľ využil až dňa\n06.01.2022, čiže učinil tak z pohľadu zákona neskoro, nakoľko toto jeho právo splatnosťou najbližšej\nnasledujúcej splátky zročnej dňa 04.01.2022 zaniklo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V prípade\nvyhlásenia úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka\na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukazoval na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/2/2023 zaoberajúce sa zákonnými podmienkami predčasného zosplatnenia úveru. Za\ntejto situácie preto nebolo možné považovať za platné predčasné zosplatnenie úveru vykonané listom\npôvodného veriteľa zo dňa 06.01.2022 označeným ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný. Uviedol,\nže zistenie pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky došlo k jednorazovému predčasnému zosplatneniu\ncelého úveru má význam pre posúdenie otázky dodržania zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty\nomeškania pred zosplatnením, ako aj otázky prípadného premlčania nároku žalobcu. Za stavu, že v\ntomto prípade nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru pôvodným veriteľom, nebolo možné\nani platne postúpiť žalovanú pohľadávku žalobkyni zmluvou o postúpení pohľadávok č. 22251000483\nuzatvorenou dňa 05.12.2022, keďže pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá v čase postúpenia\nfakticky neexistovala a žalobca tak nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní,\nčo samo o sebe zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby ako celku. Zároveň súd prvej inštancie s\npoukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 nemohol priznať veriteľovi právo\nna zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval\nzaplatenie celého mimoriadne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že mimoriadne zosplatnenie\núveru je neplatné. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu\nnárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“ a teda\nprekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. O trovách konania rozhodol podľa § 255\nods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. marca\n2025 sp. zn. 27CoCsp/8/2025 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. zmysle\n§ 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nV celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia mal za nesporné, že právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný uzatvorili dňa\n12.12.2013 Zmluvu o I. C. X. č. 275/3013/13SU (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo\nposkytnutie účelového spotrebiteľského úveru vo výške 15.000 eur a nebolo sporné, že žalovaný\nporušil svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať v stanovených termínoch dohodnuté splátky úveru. Medzi\nprávnou predchodkyňou žalobkyne a dlžníkom v rámci ich zmluvných vzťahov existovala dohoda o\nmožnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný pred termínom splatnosti a preto právna predchodkyňa\nžalobkyne bola oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za dohodnutých podmienok. Z obsahu\nspisu vyplývalo, že právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s\nupozornením na možnosť zosplatnenia úveru listinou zo dňa 16.11.2021, označenou ako „Posledná\nvýzva pred zosplatnením“. Z obsahu uvedenej listiny je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu\nžalovanému oznámila, že nakoľko mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, žiada ho o uhradenie\ndlžnej čiastky, ktorá je k 15.11.2021 vo výške 1.119,41 eura, najneskôr do 15 dní od doručenia\nvýzvy, pričom žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornila na možnosť\npredčasného zosplatnenia úveru v prípade nevyrovnania záväzkov po lehote v stanovenom termíne.\nZ listiny označenej ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ zo dňa 06.01.2022 vyplývalo, že\nprávna predchodkyňa žalobkyne oznámila žalovanému, že s účinnosťou v 10. deň odo dňa doručenia\ntejto výzvy vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, pričom k 05.01.2022 dlžná suma predstavuje sumu\n1.559,30 eura a celý záväzok predstavuje k 05.01.2022 sumu 6.066,60 eura, ktorú je povinný zaplatiť\nv deň účinnosti zosplatnenia úveru. Oznámenie bolo žalovanému doručené poštou a zásielka sa\n\nvrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Na žalobkyňu bola postúpená pohľadávka\nna základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022, ktorej predmetom postúpenia bola aj\npohľadávka voči žalovanému. V tomto smere odvolací súd poukázal na to, že možnosť vyhlásenia\npredčasnej splatnosti úveru je upravené v § 565 Občianskeho zákonníka a predmetné ustanovenie\numožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník\nnedodržal, neplnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, pričom toto právo môže využiť do splatnosti\nnajbližšej nasledujúcej splátky. V prípade, ak toto právo nevyužije včas, tak záväzok plniť v splátkach\nostáva zachovaný aj naďalej. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti\ndlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. Pre posúdenie jednorazového\npredčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť osobitné ustanovenie k ustanoveniu §\n565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje\nšpeciálne podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. Odvolací súd bol názoru, že v prípade, ak\nObčiansky zákonníka v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou\nje spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné\nposúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto\npráva veriteľom. Odvolací súd uviedol, že aj keď ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného\ndlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou\nveriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu vyššie\ncitované ustanovenia neukladajú expressis verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná\nv § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti\nmusí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá zakladá\ndôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej\núčelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s\nktorou splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd poukázal na\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v otázke týkajúcej sa splnenia podmienok vyplývajúcich z § 53\nods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch, kde predmetom posúdenia súdu\nbola (ne) platnosť písomných podaní (úkonov) veriteľa (právnej predchodkyne žalobkyne) a to na závery\nvyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, v zmysle ktorého sa jednoznačne\nurčilo, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade\ns ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon\nzosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu\nsplátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Najvyšší súd SR v uznesení z sp. zn.\n5Cdo/197/2022 zotrval na svojich záveroch, pričom svoju argumentáciu doplnil, keď konštatoval, ... „v\nprípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením\n§ 565 Občianskeho zákonník a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo\nstrany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne\nmôže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia\npremlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu\núveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä\nv situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť\naj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ\noznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ\npomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený“. Z novších rozhodnutí poukázal na\nzávery Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023, ktorým nedošlo k odklonu\nod vyššie spomínanej ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, a to v znení „...neuvedenie\nkonkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565\nObčianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra\n2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom\na žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z\ndôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru\nna tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne\nskonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore. Vzhľadom k vyššie uvedenému\nmožno dospieť k záveru, že v prípade zosplatnenia dlhu musí právny úkon, ktorý zosplatnenie má\n\nvyvolať obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na\nzosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa\nveriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti\no tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie\ntakéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v § 103\nvety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa od žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu\nvyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v\npodobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a pre ktorú splátku mal žalobca v úmysle\npožadovať mimoriadne zosplatnenie úveru. Tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré musia\nbyť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Odvolací súd, vychádzajúc zo\nsúdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, aplikujúc aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR,\nsa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že neboli naplnené predpoklady pre platné zosplatnenie\núveru. Z obsahu výzvy označenej ako „Posledná výzva pred zosplatnením“ zo dňa 16.11.2021 žalovaný\nnemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť\npredčasné zosplatnenie úveru. Rovnako ako vo výzve zo dňa 16.11.2021 aj v predmetnom oznámení\noznačenom ako „Vyhlásenie úvere za predčasne splatný“ zo dňa 06.01.2022 absentuje uvedenie\nkonkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu pristúpil. Pri takto neurčito formulovanej výzve, bez\njasne a zrozumiteľne označenej splátke a rovnako aj oznámenia o zosplatnení nie je možné konštatovať,\naby banka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z us. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho\nzákonníka a úver platne zosplatnila. Až v priebehu konania žalobkyňa upresnila skutkové tvrdenie\no tom, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky podaním zo dňa 06.01.2022 došlo pre\nnesplnenie splátky splatnej dňa 04.10.2021. Toto jej skutkové tvrdenie však zo žiadneho právneho\núkonu (výzvy alebo zosplatnenia) právnej predchodkyne žalobkyne nevyplýva. V zmysle naplnenia\npožiadavky určitosti právneho úkonu, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, že posudzované výzvy pred\nvyhlásením splatnosti úveru či zosplatňujúca z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou\nbol dlžník toho času v omeškaní a zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru odvolací súd uviedol, že\nnestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok\n(uvedením výšky sumy omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej\nsplátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (dlžníka), že nezaplatením tej konkrétnej splátky\nvyužije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. Uvedenie konkrétnej splátky predstavuje\nnotifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o\nhroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.\nPráve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi\nurčito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje\npodstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá\nsplátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje\ndodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred\nmožné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.\nPokiaľ žalobkyňa upriamila pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Cdo/123/2022, k tomu uviedol, že ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít\nnemožno považovať jediné rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktorý právny názor v ňom vyjadrený\nneskoršia súdna prax najvyššieho súdu nenadviazala. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nna ktoré poukazuje žalobca je svojím nastoleným záverom pri riešení (ne) platnosti právnych úkonov\nojedinelým na rozdiel od vyššie citovaných rozhodnutí dovolacieho súdu (napr. sp. zn. 5Cdo/197/2022,\n5Cdo/2/2023, 6Cdo/15/2023), ktoré sa zjednotili v otázke konkretizovania splátky už vo výzve podľa §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré závery sú pre odvolací súd záväzné. Rovnako daný prípad\nnemožno posudzovať v intenciách záverov plynúcich z odvolateľom citovaného uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020, publikovaného pod č. R 29/2023, nakoľko dané rozhodnutie nerieši\notázku náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale právnu otázku premlčania. Pokiaľ\nžalobkyňa vo vzťahu k obsahu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj oznámenia o\nzosplatnení poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu, a to v rozhodnutí sp. zn. 16CoCsp/2/2023,\nktoré bolo v obdobných skutkových základoch vykladané tak, ako uvádzala žalobkyňa v podanom\nodvolaní, s poukazom na závery Najvyššieho súdu SR, odvolací súd v predmetnej problematike\nprehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo obdobných veciach. Za právne nevýznamné\npovažoval odvolací súd tiež poukazy žalobkyne na rozhodnutia iných odvolacích súdov, týkajúcich\nsa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov\nv preskúmavanej veci odvolací senát rozhodujúci v súdenej veci viazaný nie je. Nakoľko žalobkyňa\nv spore neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že zo strany právnej predchodkyne žalobkyne došlo k\n\nzosplatneniu úveru zákonným spôsobom podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,\nnemôže byť platným ani postúpenie pohľadávky žalovaného a zmluva o postúpení pohľadávky je tak\nneplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobkyňa nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným\nna uplatnenie pohľadávky banky v prebiehajúcom spore. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa\n§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého\nprípustnosť odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) a písm. c)\nCSP. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu absentuje vysvetlenie,\nv čom konkrétne identifikoval neurčitosť právnych úkonov, t. j. ako konkrétne sa pri absencii určenia\nomeškanej splátky a splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie (za dodržania podmienok podľa § 53 ods. 9\nOZ a § 565 OZ) v uvedených právnych úkonoch prejavil vnútorný rozpor takýchto úkonov (žalobkyňa\nodôvodnenie odvolacieho súdu v zmysle, že pri prejavení vôle veriteľa vo výzve v zmysle § 53\nods. 9 OZ/ § 565 OZ bez špecifikácie konkrétnej splátky v týchto podaniach nemá dlžník možnosť\nverifikovať svoje omeškanie, teda verifikovať, so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní a\ntak ani nemôže zabrániť zosplatneniu celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky nepovažuje\nžalobkyňa za odôvodnenie postačujúce pre spoľahlivé ustálenie, v čom konkrétne má uvedené\nspôsobovať neurčitosť). Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa za to, že rozsudok odvolacieho súdu\nje nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Dovolateľka formulovala právnu otázku: „či je veriteľ\npovinný za dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým toto\nprávo uplatňuje, resp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s § 53\nods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti pohľadávky, t. j. či je skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej by mohlo dôjsť (vo\nvýzve podľa § 53 ods. 9 OZ) / došlo (vo výzve, ktorou sa uplatňuje právo na vyhlásenie splatnosti podľa\n§ 565 OZ) k uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ náležitosťou týchto právnych\núkonov, ktorej prípadné neuvedenie by spôsobovalo neplatnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ“.\n3.1. Poukázala na rozdielnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o totožnej\notázke; v rozhodnutí z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 najvyšší súd zastával názor, že „Veriteľ\nmá právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania\naspoň tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda\nod toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po\nnaplnení zákonných predpokladov). Podstata ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka\n(dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného\npravidla actio nata, ustanoveného v § 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť\nvýlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť\nuplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy\ntoto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej\nsplátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch\nmesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený\ndlh... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,\npre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.\nŽiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací\nsúd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá\nvyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie\ntakejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie\nrelevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym\nkonštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak,\ntreba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade\nso zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné\npredpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace\npo splatnosti.“\n3.2. Odlišné posúdenie otázky určitosti výzvy - upozornenia, ktorá je predpokladom zosplatnenia úveru,\nposkytol najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022, keď konštatoval: ,,Ak zo strany veriteľa dôjde\nk vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný\núkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú\n\nmôže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na\nmožnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie\npoškodený.“\n3.3. Mala za to, že dovolací súd pristupuje k výkladu § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ rozdielne, keď vo\nvyššie citovaných rozhodnutiach dospel k opačným záverom ohľadom povinnosti špecifikácie splátky,\npre ktorú dochádza k zosplatneniu vo výzve v zmysle § 53 ods. 9 OZ resp. v samotnom zosplatnení a\nnásledne skutočnosti či táto skutočnosť je alebo nie je podmienkou platnosti tohto úkonu.\n3.4. Dovolateľka zastávala názor, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť\núveru podaním zo 6. januára 2022 - toto svoje právo uplatnila v súlade s § 565 OZ a v súlade s\naktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021, sp. zn. 4Cdo/132/2021, sp. zn. 7Cdo/26/2023, sp.\nzn. 6Cdo/87/2023, sp. zn. 1Cdo/148/2022) a zároveň toto svoje právo uplatnila v súlade s § 53 ods. 9\nOZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom\nspotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený. Uviedla, že špecifikácia\nsplátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, by bola, prihliadnuc na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu navyše nadbytočná - keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu jasne vyplýva, že\nvždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky - a teda veriteľ si nemôže „vybrať“,\npre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje.\n3.5. Žalobkyňa konštatovala, že veriteľ nie je povinný vedieť správne právne posúdiť, pre nesplnenie\nktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ a jeho úlohou je len\nsledovať splnenie týchto podmienok a ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon\njednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva,\nže došlo k uplatneniu tohto práva, nakoľko toto nevyplýva z právnych predpisov a je šikanózne, keďže\nveriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie\nktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už\nvýhradne vecou súdu. Obdobne vo veciach, v ktorých sa riešilo, pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený\nzosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských veciach,\nbolo rozhodnuté aj v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 7Cdo/268/2020,\n4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021, 2Cdo/332/2021,\n6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021, 2Cdo/298/2021,\n4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023, ktoré podľa názoru\nžalobkyne predstavujú ustálenú judikatúru dovolacieho súdu a od ktorej sa odvolací súd odklonil.\nŽalobkyňa zastávala názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ a vyzval žalovaného na úhradu\ndlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15 dní v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojitosti s § 565 OZ - a z jeho\nstrany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny\nzáver ako ten, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým pádom aj k platnému\npostúpeniu pohľadávky.\n3.6. Zdôraznila, že nemožno súhlasiť s právnou interpretácií a výkladom sporných zákonných\nustanovení Občianskeho zákonníka odvolacím súdom, nakoľko ten v napadnutom rozhodnutí uviedol,\nže „(...) Z obsahu výzvy označenej ako „Posledná výzva pred zosplatnením“ zo dňa 16.11.2021 žalovaný\nnemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť\npredčasné zosplatnenie úveru. Rovnako ako vo výzve zo dňa 16.11.2021 aj v predmetnom oznámení\noznačenom ako „Vyhlásenie úvere za predčasne splatný“ zo dňa 06.01.2022 absentuje uvedenie\nkonkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu pristúpil. Pri takto neurčito formulovanej výzve, bez\njasne a zrozumiteľne označenej splátke a rovnako aj oznámenia o zosplatnení nie je možné konštatovať,\naby banka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z us. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho\nzákonníka a úver platne zosplatnila (...)“. Správnosť vyššie uvedených interpretačných prístupov a\nprávnych záverov najvyššej súdnej inštancie majú potvrdzovať aj rozhodnutia viacerých súdov nižšej\ninštancie, ktoré odvolací súd nepovažoval za relevantné. K neurčitosti obsahu (zosplatňujúcej) výzvy\nzopakovala, že uvedenie splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky nie je obligatórnou\nnáležitosťou, ktorú by stanovoval zákon. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba\nodmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobkyňa namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nktorá mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\n\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n15. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n16. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nspĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto\nho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené či nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku\nzodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí\nodôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú\ninterpretačnú presvedčivosť. Za zohľadnenia skutočnosti, že odvolací súd náležite aplikoval § 387\nods. 2 CSP, v dôsledku čoho poňal do svojho rozhodnutia aj prvoinštančný rozsudok, je dovolací súd\ntoho názoru, že z odôvodnenia rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku\nktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o potrebe potvrdenia prvoinštančného\nrozhodnutia.\n16.1. Odvolací súd v odôvodnení v prvom rade konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo\nveci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších\ndôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 a § 192 CSP, z\ntýchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo\nzisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Rovnako konštatoval, že odôvodnenie\nprvoinštančného rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie\npodstatné a právne významné.\n16.2. Následne odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré\nuvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri\nrozhodovaní daného sporu, preto jej odvolacie námietky nepovažoval za spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť prvoinštančného rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.\n16.3. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobkyne\ntýkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie vo vzťahu k výzve na zaplatenie\nomeškaných splátok s upozornením na zosplatnenie označené ako „Výzva“ z 16. novembra 2021. Po\npoukaze na povahu predmetu konania sa odvolací súd v odôvodnení stotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie ohľadom potreby aplikácie § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ a úvahy o potrebe vymedzenia konkrétnej\nsplátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver. V nadväznosti\nna to v zhode s prvoinštančným súdom konštatoval, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho\núkonu, v dôsledku ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o\nmimoriadnej splatnosti úveru - označené ako ,,Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ zo 6. januára\n2022 považovať za platné a účinné.\n17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd spolu s potvrdzovaným rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie (s ktorým tvorí kompletizujúcu organickú jednotu) neopomenul vziať do úvahy\nžiadnu z (rozhodných) skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Za procesnú vadu konania podľa\n\nustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho\nsúdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná\nskutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia\nodvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to,\naby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s\njeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n18. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia.\n19. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne\ndeficity v rámci zisťovania skutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného sporového konania, najmä náležitou aplikáciou prejednacej zásady,\nzásady voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP) a princípu všeobecnej spravodlivosti. Zároveň pri\nzisťovaní skutkového stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie\ndôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov),\nnapadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie\nmyšlienkového procesu hodnotenia dôkazov, zo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací súd\nnezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú známky\nsvojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého omylu. Námietky žalobkyne v tomto smere preto\ndovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za\nneopodstatnené.\n20. Žalobkyňa namietala i nesprávne právne posúdenie sporu odvodzujúc prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. l písm. c) CSP a na preukázanie svojho tvrdenia uviedla rozhodnutia dovolacieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/123/2022 a 5Cdo/197/2022.\n21. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti\njej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska\nprípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného dovolacieho konania spočívajúci\nvo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP,\nsúčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit curia 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS\n51/2020).\n22. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP je relevantná právna otázka,\npri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená\nv prijatí odlišných právnych názorov. Ide teda o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne\nnázory dovolacích senátov sa ešte neustálili (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu). Podľa názoru dovolacieho súdu žalobkyňa v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom\nvymedzila právnu otázku, riešenie ktorej - podľa názoru žalobkyne - je v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu rozdielne a zároveň poukázala na rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022 a\n5Cdo/197/2022. Na tomto mieste dovolací súd konštatuje, že senát 1C dovolacieho súdu v uznesení\nz 30. januára 2024, sp. zn. 1Cdo/123/2022 síce dospel k záveru, že „Dovolací súd sa nestotožňuje\n\ns názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,\nby mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť\nv zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá“, avšak je potrebné zdôrazniť, že pre\nneprípustnosť dovolacích otázok v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 najvyšší súd meritórne nastolenú\notázku neriešil. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 právny názor o nadbytočnosti\nkonkretizácie omeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení vyslovil len ako protiargument k nie\npre vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti\nzosplatnenia. Uvedené akcentoval Ústavný súd Slovenskej republiky nasledovne: „ (...) len na okraj\na doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení\nrozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom,\nbez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť.“ (porovnaj sp. zn. III. ÚS 157/2025).\nS poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že dovolateľka síce odvodzovala prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. l písm. b) resp. písm. c) CSP, avšak posudzujúc dovolanie podľa obsahu je\nnutné vyvodiť prípustnosť jej dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n23. V danom prípade pre posúdenie veci je zásadnou otázkou, či k ne/dochádza porušeniu ustanovení §\n37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ, ak vo výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje uvedenie konkrétnej\nsplátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru a či absencia uvedenia konkrétnej splátky spôsobuje\nneplatnosť takého úkonu.\n24. Vychádzajúc z dovolateľkou formulovanej právnej otázky dovolací súd uvádza, že senát 5C\ndovolacieho súdu v uznesení z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 vyslovil, že „V súvislosti s úpravou\nrežimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,\nže veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo\nsplátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že\nupozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\nÚčinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote\npred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného\nupozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ\nmôže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej\nnasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nzmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za\npredčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia\nje zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne\nmôže zosplatniť celý dlh“.\n25. Dovolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že senát 6C najvyššieho súdu vo svojom uznesení\nz 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, po rozbore relevantných právnych ustanovení, § 37 ods.\n1 OZ, § 565 vety prvej OZ a § 53 ods. 9 OZ pri posudzovaní rovnako formulovanej otázky ako v\npreskúmavanej veci dospel k záveru, že „ (...) ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky\npre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch\nmesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach\ns mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej Občianskeho\nzákonníka o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky)\na takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie\nkratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo\nurčiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch\nv zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako\nna úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto\nnáležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia\npožiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch\nsankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Z týchto\ndôvodov senát najvyššieho súdu 6C argumenty dovolateľky na podporu jej tvrdenia o neexistencii\nžiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia konkretizácie splátky, pre ktorú má dôjsť k\nzosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení na hodlané využitie práva tejto\npredchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné.\n\n26. Posudzujúc právne účinky dovolania podľa stavu v čase jeho podania, dovolací súd konštatuje, že\nmedzičasom Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí\nkonanom 4. júna 2025 prijalo uznesenie najvyššieho súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022\nako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025,\nktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné\nspoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia\noboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny\núkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka)“.\n27. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku pre ktorú splátku bol veriteľ\noprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať začiatok premlčacej doby v spotrebiteľských\nveciach a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Cdo/268/2020, 4Cdo/201/2022, 1Cdo/53/2021, 4Cdo/231/2021, 9Cdo/368/2021, 4Cdo/23/2021,\n2Cdo/332/2021, 6Cdo/71/2022, 2Cdo/272/2021, 1Cdo/61/2022, 4Cdo/250/2021, 4Cdo/262/2021,\n2Cdo/298/2021, 4Cdo/221/2022, 6Cdo/64/2021, 9Cdo/98/2022, 1Cdo/143/2022, 6Cdo/87/2023.\n28. Vychádzajúc z obsahu spisu a z obsahu rozhodnutí súdov nižších inštancií, súd prvej inštancie\nzdôraznil, že v predmetnej VÝZVE nie je označená, špecifikovaná konkrétna splátka, s ktorou je dlžník\n- spotrebiteľ v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou veriteľ - dodávateľ zvažuje uplatnenie práva\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka, ani to z podania nevyplýva, resp. nie je to z neho možné vyvodiť.\nDospel k záveru, že tým, že veriteľ - právny predchodca žalobkyne vo VÝZVE zo 16. novembra 2021\nneoznačil konkrétnu splátku, v súvislosti s omeškaním s ktorou zvažoval uplatnenie práva zosplatniť\núver, znemožnil dlžníkovi - žalovanému efektívne odvrátiť hrozbu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\núveru. Okresný súd zdôraznil, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre omeškanie\ndlžníka s konkrétnou splátkou a pri súčasnom dodržaní podmienok a lehôt v zmysle § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka a pokiaľ neuplatní právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu/úveru v príslušných\nlehotách, také oprávnenie vo vzťahu k príslušnej splátke stráca; a prípadný nárok na úhradu takej splátky\nmôže uplatniť „už len“ ako nárok na úhradu omeškanej splátky. Nemôže však úhradou takej splátky\n(prípadne ostatných starších splatných a neuhradených splátok) podmieňovať ne/zosplatnenie dlhu/\núveru (v upozornení na možnosť zosplatnenia dlhu/úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).\nKonštatoval, že s poukazom na obsahové nedostatky listiny VÝZVA zo 16. novembra 2021 (v zmysle §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), resp. jej neurčitosť ako právneho úkonu, hoc zaslanej aj doručenej\ndo sféry dispozície dlžníka - žalovaného, v dôsledku ktorých tento jednostranný právny úkon veriteľa\n- právneho predchodcu žalobkyne je neplatný, nemožno následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru/dlhu listinou označenou ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo 6. januára 2022, tiež\nzaslanou aj doručenou do sféry dispozície dlžníka - žalovaného považovať za platné a účinné. Uzavrel,\nže nadväzne platí, že žalobkyňa nepreukázala, že je nositeľkou žalobou uplatneného nároku a prislúcha\njej aktívna vecná legitimácia. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd,\nktorý ďalej uviedol, že vychádzajúc z obsahu výziev postupcu I. F. L. zo 16. novembra 2021 mal odvolací\nsúd za nepochybné, že v týchto nie je uvedená konkrétna splátka s ktorou mal byť žalovaný v omeškaní,\nčím nebol splnený zákonný predpoklad na zosplatnenie úveru s následným dôsledkom absencie aktívnej\nvecnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní.\n29. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Ňou zadefinovaná\nprávna otázka (pre ktorú splátku bol veriteľ oprávnený zosplatniť úver a od kedy je potrebné počítať\nzačiatok premlčacej doby v spotrebiteľských veciach) by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421\nods. 1 písm. a) CSP iba vtedy, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a vyhodnotenia) odvolacím súdom\npredstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý nebolo jej žalobe vyhovené. Žalobkyňa ale túto otázku\nnastolila v inej situácii, v ktorej zamietnutie jej žaloby opodstatňoval aj samotný záver súdu, že žalobe\nnebolo možné vyhovieť z dôvodu, že obsahové nedostatky listiny VÝZVA zo 16. novembra 2021, resp. jej\nneurčitosť ako právneho úkonu, v dôsledku ktorých tento jednostranný právny úkon veriteľa - právneho\npredchodcu žalobkyne je neplatný, nemožno následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru/dlhu\nlistinou označenou ako Vec - vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo 6. januára 2022 považovať\nza platné a účinné a žalobkyňa nepreukázala, že jej prislúcha aktívna vecná legitimácia. Predmetná\n„dovolacia“ otázka sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkala takého záveru, výlučne na\nktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Takto dovolateľkou nastolená otázka má v danom\n\nprípade povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu\nalebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred\ndovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa\nnijako nepremietne do právnej sféry procesných strán.\n30. So zreteľom na doposiaľ uvedené dovolací súd konštatuje, že pri riešení dovolateľkou nastolenej\nprávnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nedošlo odvolacím súdom\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. k odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Z\nuvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým namietala nesprávne právne posúdenie\nveci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyňa ako postupník bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru sa domáhala zaplatenia zosplatneného úveru. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože vo výzve pred zosplatnením ani vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola označená konkrétna omeškaná splátka, takže zosplatnenie bolo neplatné pre neurčitosť, neplatné bolo aj postúpenie a žalobkyni chýbala aktívna vecná legitimácia. Dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozsudku podľa § 420 písm. f) CSP a rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (1Cdo/123/2022 proti 5Cdo/197/2022) podľa § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Najvyšší súd vadu zmätočnosti nezistil, keďže odôvodnenie odvolacieho súdu spolu s prvoinštančným rozsudkom tvorí koherentný celok a nesúhlas strany s hodnotením dôkazov prípustnosť dovolania nezakladá. K právnej otázke uviedol, že názor v rozhodnutí 1Cdo/123/2022 bol vyslovený iba ako doplnkový protiargument, nie ako nosný dôvod, preto nejde o rozdielnu prax, a vo veci je rozhodujúca ustálená prax potvrdená judikátom R 34/2025 (6Cdo/152/2022), podľa ktorého úkon nekonkretizujúci splátku je neplatný. Otázku začiatku plynutia premlčacej doby označil za akademickú, lebo zamietnutie žaloby stálo už na neplatnosti výzvy. Dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Upozornenie spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka i následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka musia konkretizovať splátku, pre omeškanie s ktorou veriteľ právo zosplatniť dlh uplatňuje; bez nej nemožno overiť dodržanie zákonných lehôt a právny úkon je neurčitý a neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 34/2025). Právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu len na okraj, ktorý nebol dôvodom rozhodnutia, nie je záväzným právnym názorom a nezakladá rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP; dovolací súd je viazaný vymedzením právnej otázky, nie tým, pod ktoré písmeno § 421 ods. 1 CSP ju dovolateľ podradil. Právna otázka, ktorej vyriešenie nie je jediným a výlučným dôvodom, pre ktorý žalobe nebolo vyhovené, má len akademickú povahu a nemôže založiť prípustnosť dovolania.", "ustanovenia": ["§ 53 ods. 9 OZ", "§ 565 OZ", "§ 37 ods. 1 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 447 písm. c) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["predčasné zosplatnenie úveru", "spotrebiteľský úver", "určitosť právneho úkonu", "aktívna vecná legitimácia", "postúpenie pohľadávky", "prípustnosť dovolania", "rozdielna rozhodovacia prax", "nepreskúmateľnosť rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}