{"guid": "520cea8f-b3ac-496e-b458-a2b0422222c5:a3550f65-ce4f-4f51-8971-558e27bae743", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123333338.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/1/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/1/2026 z 24. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2026, sp. zn. 5ObdoK/1/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:6123333338.1", "identifikacne_cislo": "6123333338", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3550f65-ce4f-4f51-8971-558e27bae743", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123333338.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123333338.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123333338.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/1/2026\n6123333338\n24. 03. 2026\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2026:6123333338.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu\nPERSPECTA Recovery, k. s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 252 324, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze\", so sídlom SNP 116, Hliník nad\nHronom, IČO: 46 321 896, proti žalovanému 1/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. a žalovanému 2/\nG. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., o uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 2 ZKR, konajúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n41CoKR/60/2024-121 zo dňa 13.08.2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu o d m i e t a .\nŽalovaný 1/ a žalovaný 2/ m a j ú n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, rozsudkom\nč. k. 2NcKR/3/2023-79 zo dňa 18.07.2024 rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Druhým výrokom\npriznal žalovanému 1/ a žalovanému 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa voči žalovaným 1/ a 2/\ndomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii v znení účinnom do 16. júla 2022 (ďalej aj len „ZKR“). Žalobný návrh odôvodnil tým, že\nspoločnosť dlžníka sa dostala do úpadku platobnou neschopnosťou už v roku 2018, o čom podľa žalobcu\nsvedčia najmä skutočnosti, že voči dlžníkovi boli exekučne vymáhané pohľadávky v dvoch exekúciách,\na to na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.\nzn. 57Ek/715/2018 dňa 11.05.2018 a sp. zn. 54Ek/1780/2020 dňa 18.11.2020 s tým, že návrh na začatie\nkonkurzného konania nepodal dlžník prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov, ale veriteľ. Podľa\nžalobcu úpadok musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018, ku ktorému mal byť tento úpadok zistený\naj zo strany žalovaných ako jeho štatutárnych orgánov, pričom návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany\ndlžníka mal byť podaný do 30 dní od zistenia predlženia, teda najneskôr dňa 31.01.2019.\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobu zamietol pre neunesenie\ndôkazného bremena na strane žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal za preukázané, ku\nktorému konkrétnemu dátumu je možné konštatovať úpadok úpadcu vo forme jeho predlženia, teda\nku ktorému dňu záväzky úpadcu presiahli hodnotu jeho majetku, aká bola hodnota majetku a hodnota\njeho záväzkov tak, aby ich matematický rozdiel predstavoval záporné číslo, resp. z akých konkrétnych\ndôkazov by tieto skutočnosti mali vyplývať. Súd ďalej uviedol k žalobcovmu tvrdeniu o tom, že dlžník mal\nviac ako jedného veriteľa, pričom žalovaní túto skutočnosť nerozporovali, že táto skutočnosť vyplýva aj\n\nz dôkazov navrhnutých žalobcom, avšak táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu tvrdená k dátumu\n31.12.2018, od ktorého žalobca odvíjal vznik žalovanej povinnosti. Súd prvej inštancie k tvrdeniu o\ntom, že konkurz bol vyhlásený na základe návrhu veriteľa, a teda súd mal úpadok či už platobnou\nneschopnosťou alebo predlžením zistený k danému dňu, tým pádom najneskôr deň pred podaním\nnávrhu veriteľa úpadok musel nastať, uviedol, že uvedené nie je postačujúce pre záver o dôvodnosti\nžaloby. V odôvodnení rozhodnutia uviedol tiež, že na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaní\nsúhlasili s tým, že mali podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedená skutočnosť nezbavuje žalobcu\npovinnosti tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať\nskutočnosť, kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorá\nskutočnosť má byť podľa názoru súdu prvej inštancie už obsahom výzvy podľa § 74a ods. 2 ZKR tak,\naby žalovaný mal možnosť reagovať na konkrétne tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku povinnosti zaplatiť\nzmluvnú pokutu. Podľa súdu, v danom prípade, žalovaní ani nemali s akými konkrétnymi tvrdeniami\nsúhlasiť, keďže dôvodnosť podanej žaloby mohli založiť len rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu\nnepopreté druhou stranou sporu, ktoré však žalobca ani v priebehu konania nepredniesol. Z uvedených\ndôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.\nKonanie na odvolacom súde\n4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 41CoKR/60/2024-121 zo dňa 13.08.2025 tak,\nže odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,\nv dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.\n5. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a\nzaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré mali vplyv na rozhodnutie veci.\n6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, že uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty cestou súdu sa spravuje\nprejednacou zásadou s tým, že obsahom dôkazného bremena správcu je najmä osvedčenie skutočností\nrozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia, a teda je povinnosťou správcu\ntvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať skutočnosť,\nkedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a až následne po\nsplnení tejto povinnosti správcom, zákon v rámci obráteného dôkazného bremena vymedzuje možnosť\npovinnej osoby zbaviť sa zodpovednosti.\n7. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého žalovaní potvrdili, že bol dlžník v\núpadku. Toto potvrdenie videl žalobca v tom, že v rokoch 2020 až 2022 žalovaní zvažovali podanie\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu a v bližšie neurčenom čase ústne deklarovali záujem uhradiť zmluvnú\npokutu. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie mal podľa § 151 ods. 1 CSP považovať tieto\ntvrdenia za nesporné. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení si žalobcovej\npovinnosti tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať\nskutočnosť, kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu.\n8. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobca opieral svoj žalovaný nárok len o dve exekučné konania, a\nto na základe poverení vydaných dňa 11.05.2018 a 18.11.2020 s tým, že sa malo jednať o exekučné\ntituly v prvom prípade zo dňa 12.02.2018 a v druhom prípade zo dňa 10.09.2020. Vzhľadom na tieto\ntvrdenia mal žalobca za to, že úpadok musel nastať najneskôr ku dňu 31.12.2018, ku ktorému dňu\nmal byť zistený úpadok aj zo strany dlžníka, a teda návrh na vyhlásenie konkurzu mali žalovaní podať\nnajneskôr dňa 31.01.2019. Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\nžalobca nepreukázal, že sa dlžník dostal do úpadku platobnou neschopnosťou už najneskôr ku dňu\n31.12.2018, keď len jeden exekučný titul, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje je z dátumu 12.02.2018.\nSúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že dlžník bol v predlžení ku\ndňu 21.12.2018, keďže nevyplýva k tomuto dátumu jednak pluralita veriteľov a tiež, že nemal v konaní\npreukázané, že hodnota záväzkov dlžníka v tom čase presahovala hodnotu jeho majetku s tým, že vo\nvzťahu k tejto skutočnosti si žalobca ani nesplnil povinnosť tvrdenia.\nDovolanie žalobcu\n\n9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca (ďalej aj len\n„dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil podľa § 420 písm. c) a písm. f) CSP, ako aj § 421 ods. 1 písm.\nc) CSP a navrhol dovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie\na zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v celom rozsahu.\n10. Dovolateľ vzhliadol naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. c) CSP v tom, že žalovaní\nnemali spôsobilosť samostatne konať pred súdom z dôvodu, že preukázateľne v konaní pred súdom\nprvej inštancie neboli zastúpení advokátom, pričom v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 a 2 CSP\nstrana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a\nreštrukturalizáciou a ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa\nneprihliada, o čom súd stranu poučí. Ďalšiu argumentáciu k uvedenému dovolaciemu dôvodu neuviedol.\n11. Prípustnosť dovolania tiež vzhliadol v naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP,\npričom namietal nesprávny procesný postup spočívajúci v tom, že odvolací súd nesprávne aplikoval\nustanovenia § 11 ods. 2 ZKR v spojení s § 74a ZKR, ako aj zásadu nespornosti skutkových tvrdení podľa\n§ 151 ods. 1 CSP. Odvolací súd podľa dovolacej argumentácie nesprávne vyložil podmienky vzniku\npovinnosti členov štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a to v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou (rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 36NcKR/13/2017 zo dňa 22.09.2022).\nUviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že úpadca bol v úpadku minimálne v roku 2020 a žalovaní\npotvrdili a uznali skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu nepodali. Žalovaní taktiež neuviedli ani\nnepreukázali žiaden liberačný dôvod podľa § 74a ods. 4 a 5 ZKR. Odvolací súd napriek uvedenému\ndospel k záveru, že žalobca nepreukázal úpadok dlžníka.\n12. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa 421 ods. 1 písm. c) CSP vzhliadol dovolateľ v tom, že\nzo strany súdov nižších inštancií došlo k odlišnému vyriešeniu právnej otázky, ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Poukázal pri tom na už uvedené rozhodnutie Okresného súdu Trnava\nsp. zn. 36NcKR/13/2017 zo dňa 22.09.2022, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n26CoKR/12/2020. Uviedol, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe dôkazné bremeno preukázať, že\nkonateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo že mu povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR nevznikla, je\nvýlučne na povinnej osobe, teda konateľovi. Na základe uvedeného mal za to, že odvolací súd rozhodol\nv rozpore s princípom ochrany veriteľov a preventívnou funkciou § 11 ods. 2 ZKR.\n13. Právnu otázku, od ktorej podľa dovolateľa záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu nastolil\nnasledovne: „Koho ťaží dôkazné bremeno preukázať, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu\npodľa § 11 ods. 2 ZKR nevznikla, resp. že konateľ konal s odbornou starostlivosťou?“. Uviedol tiež jej\nzodpovedanie, ktoré považuje za správne, pričom vychádzal z už uvedeného rozhodnutia Okresného\nsúdu Trnava sp. zn. 36NcKR/13/2017 zo dňa 22.09.2022 v zmysle ktorého spočíva dôkazné bremeno\npreukázať, že povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 ZKR žalovanému nevznikla, na žalovanom, resp., aby\nosvedčil existenciu liberačných dôvodov v zmysle § 74a ods. 5 ZKR. Uviedol, že keďže návrh na začatie\nkonkurzného konania nepodali v mene dlžníka konatelia, teda žalovaní, ale veriteľ dlžníka, žalovaní si\nsvoju povinnosť nesplnili, a teda nárok na úhradu zmluvnej pokuty vznikol.\n14. Dovolateľ vo svojej dovolacej argumentácii poukázal na prílišný formalizmus rozhodovania\nodvolacieho súdu, tvrdiac, že odvolací súd sa nezaoberal kľúčovými skutočnosťami, potrebnými pre\nrozhodnutie vo veci, čím došlo k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za arbitrárne a ním zistený\nskutkový stav nemá podľa jeho tvrdení oporu vo vykonanom dokazovaní. Napadnuté rozhodnutie ako\ntaké považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a s\npoukazom na uvedenú argumentáciu dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a\nvec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\n15. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.\nKonanie pred dovolacím súdom\n\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 2 písm. b) CSP, skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel\nk záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n17. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalobcom.\n18. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n19. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).\n20. Podľa § 420 písm. c) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom\nv plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.\n21. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n22. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n23. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n24. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n25. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov\nspôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. c), f) CSP\n26. Dovolateľ namietal, že nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej\ninštancie, spočívajúcom v skutočnosti, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ neboli v konaní pred súdom prvej\ninštancie, ako ani odvolacím súdom zastúpení advokátom, došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces žalovaných, keďže im bolo týmto pochybením znemožnené uskutočňovať im patriace procesné\npráva.\n\n27. Dovolací súd uvádza, že dovolateľ uvedenú námietku odôvodnil tak, že žalovaní mali byť v zmysle\n§ 90 ods. 1 a 2 CSP zastúpení advokátom v súdnom konaní, o čom ich mal súd poučiť, pričom ak\nsi advokáta na zastupovanie nezvolia, na ich úkony súd nebude prihliadať. Bližšiu argumentáciu vo\nvzťahu k uvedenej námietke v dovolaní neuviedol. Dovolaciu argumentáciu ďalej smeroval k arbitrárnosti\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.\n28. Dovolací súd považuje za potrebné úvodom k tejto dovolacej námietke poukázať na ustanovenie\n§ 435 CSP, v zmysle ktorého v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a\nprocesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného\ndovolania. Námietku nespôsobilosti žalovaného 1/ a 2/ samostatne konať pred súdom vzniesol dovolateľ\naž v dovolaní, a teda uvedené nenamietal ani v odvolaní, ani pred súdom prvej inštancie.\n29. Navyše, v posudzovanom prípade sa nejedná o situáciu, kedy by žalovaný 1/ a žalovaný 2/\nnemali spôsobilosť samostatne konať pred súdom, teda by nemali procesnú spôsobilosť. Procesnou\nspôsobilosťou strany v konaní sa rozumie spôsobilosť samostatne konať pred súdom ako strana sporu,\nktorá každému prináleží v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony v zmysle ustanovenia\n§ 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom, za ňu koná zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.\n30. V posudzovanom prípade ide (k čomu čiastočne smeruje aj dovolacia argumentácia) o situáciu\npovinného zastúpenia advokátom v spore súvisiacom s konkurzným konaním, pričom následkom\nnezastúpenia v zmysle § 90 ods. 1 CSP je, že súd neprihliada na vyjadrenia, resp. inú procesnú obranu\nžalovaného 1/ a 2/ v konaní. Na takúto prípadnú procesnú obranu žalovaných sa hľadí, ako by boli\nv konaní nečinní, a teda sa vôbec nevyjadrili (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Obdo/97/2018 zo dňa 15.11.2019, uverejnené pod č. R 51/2020 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).\n31. Uvedená námietka prednesená žalobcom naznačuje porušenie práva na spravodlivý proces\nžalovaných 1/ a 2/, ktorí však takúto námietku v konaní nevzniesli, a preto podľa názoru dovolacieho\nsúdu je pre účely odôvodnenia dovolacích dôvodov uvedených v § 420 písm. f) CSP nepoužiteľná,\nnakoľko ani prvostupňový, ani odvolací súd svojím procesným postupom neznemožnili žalobcovi\nuskutočňovať jemu patriace procesné práva.\n32. Na základe uvedeného dovolací súd dovolanie žalobcu v tejto časti dôvodov ako neprípustné podľa\n§ 447 písm. f) CSP odmietol.\nK dovolacej námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\n33. Pre naplnenie prípustnosti dovolania dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f/ CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných\nznakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú\nmieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ v rámci tohto dôvodu namietol, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.\nNamietal nesprávny procesný postup spočívajúci v podstate vo formálnom posúdení veci ako aj, že sa\nnezaoberal kľúčovými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci, a teda v končenom dôsledku,\nže odvolací súd dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vovykonanom dokazovaní.\nZopakoval, že žalovaní nemali procesnú spôsobilosť samostatne konať pred súdom a nekonal za nich\nadvokát.\n34. Dovolací súd uvádza, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať\nvšetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva\nje právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky\n[napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS\n26/94 zo dňa 10.05.1994]. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP možno rozumieť aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\njeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň\n\nnejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky a tvrdenia strán\nzrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 419/2021\nzo dňa 30.09.2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno\ntotiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a\njeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve\ncez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n120/2020 zo dňa 21.01.2021, odseky 37 až 41).\n35. Dovolací súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré má tvoriť predmet vecnoprávneho prieskumu v dovolacom konaní, má byť a priori preskúmateľné. To znamená, že má obsahovať\ndostatok dôvodov a ich vysvetlenie má byť zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov, protirečení, má byť\ntiež koherentné s právnou úpravou, konzistentné vzhľadom na posudzovaný skutkový a právny stav\nvo veci a v neposlednom rade presvedčivé. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý\nzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,\nlexikálne a štylistické hľadiská. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým podľa § 387 ods. 1\nCSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s\njeho odôvodnením, môže byť stručnejšie. Aj pri stručnejších dôvodoch je však podmienkou pre naplnenie\npráva na spravodlivý súdny proces zrozumiteľnosť a celková presvedčivosť týchto dôvodov.\n36. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 46/05 zo dňa 29.06.2005). Odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania\n(nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 76/07 zo dňa 06.12.2007).\n37. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. III.\nÚS 264/08 zo dňa 03.09.2008, IV. ÚS 372/08 zo dňa 20.11.2008, IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.10.2009),\npretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (uznesenie\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 489/2011 zo dňa 10.11.2011).\n38. Z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca\ndomáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa\nvo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,\nako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú\nrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n39. Podľa § 393 ods. 2, 3 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah\nnapadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v\nodvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich\nvyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 CSP tým nie sú dotknuté.\n40. Dovolací súd posúdil napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP komplexne, aj s rozsudkom súdu prvej inštancie\na dospel k záveru, že tento spĺňa všetky predpoklady pre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie v\nzmysle vyššie uvedených zákonných požiadaviek. Ak by sa aj rozhodnutie javilo stručnejšie v niektorých\nreakciách odvolacieho súdu na námietky žalobcu, nemožno konštatovať, že by táto stručnosť dosiahla\nintenzitu porušenia práva na spravodlivý súdny proces.\n\n41. V dôvodoch svojho rozsudku odvolací súd uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie,\nobsah odvolania žalobcu, zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán, tiež\nsa vysporiadava s podstatnými odvolacími námietkami. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetľuje,\nprečo rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní\nriadil, konštatujúc, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní žalovaného nároku je vecne správnym.\n42. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namieta, že odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie sa nedostatočne\nzaoberali kľúčovými skutočnosťami, potrebnými pre rozhodnutie vo veci a ich prílišný formalizmus pri\nposudzovaní veci, dovolací súd uvádza, že tieto námietky nie sú opodstatnené.\n43. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (odseky 20 až 40) vyplýva, že odvolací súd\nsa s uvedenými námietkami podrobne vysporiadal, uviedol svoju argumentáciu k jednotlivým dôkazom\npredostretým žalobcom v odvolacom konaní, pričom odkázal na odsek 26 odôvodnenia rozsudku\nprvostupňového súdu, v ktorom prvostupňový súd poukázal okrem iného na to, že obsahom dôkazného\nbremena správcu v posudzovanej veci je najmä osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre určenie\nmomentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia. Je teda povinnosťou správcu tvrdiť a preukázať, ku\nktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať skutočnosť, kedy vznikla\npovinnosť dotknutého subjektu podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Až následne po splnení tejto\npovinnosti správcom, zákon v rámci obráteného dôkazného bremena vymedzuje možnosť povinnej\nosoby zbaviť sa zodpovednosti v zmysle § 74a ods. 5 ZKR.\n44. Odvolací súd sa v rozsudku zaoberal aj argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa skutočnosti, že\nžalobcovia súhlasili s tým, že mali podať návrh na vyhlásenie konkurzu a uviedol, že sa stotožnil s\nnázorom súdu prvej inštancie v tom smere, že táto skutočnosť nič nemení na jeho závere o nesplnení\nsi povinnosti tvrdenia vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd\nuviedol, že uvedené nezbavuje žalobcu povinnosti tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal\ndo predlženia a taktiež tvrdiť a preukázať skutočnosť, kedy vznikla povinnosť dotknutého subjektu podať\nnávrh na vyhlásenie konkurzu.\n45. Z napadnutého rozsudku tiež vyplýva, že odvolací súd sa zaoberal tvrdením žalobcu o tom, že nárok\nvoči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ opieral o vedené exekučné konania, a to na základe poverení\nvydaných dňa 11.05.2018 a 18.11.2020 s tým, že sa malo jednať o exekučné tituly v prvom prípade zo\ndňa 12.02.2018 a druhom prípade zo dňa 10.09.2020, od ktorých žalobca odvíjal vznik úpadku najneskôr\nku dňu 31.12.2018, ku ktorému mal byť úpadok zistený aj zo strany dlžníka, a teda návrh na vyhlásenie\nkonkurzu mal byť podaný najneskôr dňa 31.01.2019, teda 30 dní od zistenia predlženia. Vo vzťahu k\nuvedenému odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu (č. l. 70) vyplýva, že prvé poverenie na vykonanie\nexekúcie bolo vydané dňa 11.05.2018, teda nie 31.12.2018, tak ako to uviedol žalobca. Druhý exekučný\ntitul mal byť vydaný 18.11.2020, teda až potom, ako žalobca tvrdil, že úpadok musel nastať najneskôr\nku dňu 31.12.2018.\n46. Dovolací súd uvádza, že odvolací súd v bode 38 odôvodnenia svojho rozsudku dostatočne ozrejmil,\nako dospel k právnemu názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobca\nnepreukázal, že sa dlžník dostal do úpadku platobnou neschopnosťou už najneskôr ku dňu 31.12.2018,\npričom uviedol, že len jeden exekučný titul, na ktorý žalobca v žalobe poukazuje je z dátumu 12.02.2018.\nKonštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie, že z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že dlžník bol v\npredlžení ku dňu 31.12.2018, keďže nevyplýva k tomuto dátumu jednak pluralita veriteľov a tiež, že\nnemal v konaní preukázané, že hodnota záväzkov dlžníka v tom čase presahovala hodnotu jeho majetku\ns tým, že vo vzťahu k tejto skutočnosti si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia.\n47. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že odvolací súd považoval rozsudok súdu\nprvej inštancie za dostatočne zrozumiteľný a presvedčivý, pričom na podporu svojho záveru tiež\npoukázal aj na vyjadrenie žalobcu v odvolaní, v ktorom uviedol, že vo svojom prednese na ústnom\npojednávaní pripustil, že úpadok vo forme predlženia nebol zistený k dátumu, ktorý označil žalobca vo\nsvojich podaniach, avšak opakovane poukazoval na to, že úpadok, či už vo forme predlženia alebo\nplatobnej neschopnosti mal byť zistený žalovanými, ak by konali s odbornou starostlivosťou skôr, než\ndňa 07.04.2022 podal veriteľ návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Odvolací súd teda\nkonštatoval, že sám žalobca pripustil, že nemusel úpadok vo forme predlženia byť zistený k dátumu,\nktorý on sám označil vo svojich písomných podaniach.\n\n48. Dovolací súd vzhliadol odôvodnenie odvolacieho súdu vo vzťahu k tejto skutočnosti za dostatočné,\nsúvislé a presvedčivo odôvodnené, pričom uvádza, že z neho vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil\ns názorom súdu prvej inštancie, keď uviedol, že nie je úlohou súdu, aby sám zisťoval rozhodujúce\nskutočnosti a aby sám vyvodzoval, ku ktorému dňu došlo k úpadku dlžníka z dôvodu jeho predlženia,\npričom v tejto súvislosti odkázal na bod 29 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s ktorým\nsa stotožnil. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, v čoho dôsledku rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnenie\nvyhodnotil ako správne a dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé. Námietky žalobcu v odvolaní posúdil\nako nedôvodné a tento svoj záver presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.\n49. Účelom dovolania ako výnimočného opravného prostriedku je v danom prípade podľa vymedzenia\ndaného dovolaním (§ 440 CSP) identifikovať a napraviť zistené procesné pochybenia (vady zmätočnosti)\nnajzávažnejšieho charakteru, dosahujúce až ústavnoprávny rozmer. Pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle ust. § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, že došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení; rozhodujúcim\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu skutočne došlo.\n50. Dovolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov (uznesenie ústavného súdu sp.\nzn. IV. ÚS 22/04 zo dňa 30.01.2004) a ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS\n50/04 zo dňa 03.03.2004).\n51. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie súdu, iné ako strana v konaní očakáva,\nresp. nesúhlas s rozhodnutím súdu, nie je a priori porušením práva na spravodlivý proces, ani princípu\nlegitímneho očakávania rozhodovania súdu, ako ani princípu samotnej právnej istoty. Nemožno totiž\nstotožňovať právo na súdnu ochranu s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok (uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 4/94 zo dňa 19.01.1994, II. ÚS 3/97 zo dňa\n19.03.1997, I. ÚS 204/2010 zo dňa 27.05.2010).\n52. Na základe uvedeného dovolací súd dovolanie žalobcu aj v tejto časti dôvodov ako neprípustné a\ntiež nedôvodné podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 CSP\n53. Dovolateľ ďalej prípustnosť dovolania odôvodnil podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP tým, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne. Aplikujúc materiálny prístup pri posudzovaní dovolateľovej argumentácie, však dovolací súd\ndospel k názoru, že dovolateľ namieta zároveň dovolací dôvod podľa § 421 písm. a) CSP, a teda odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z argumentácie dovolateľa dovolací súd dovolaciu\notázku v zmysle uvedených dovolacích dôvodov vyvodil tak, že koho ťaží dôkazné bremeno preukázať,\nže povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR nevznikla, resp. že konateľ\nkonal s odbornou starostlivosťou. Dovolateľ uviedol, že za správne právne posúdenie danej otázky\npovažuje názor, že dôkazné bremeno preukázať, že konateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo, že\nmu povinnosť podľa § 11 ods. 2 ZKR nevznikla, je výlučne na povinnej osobe, teda konateľovi. Poukázal\npri tom na rozhodnutia Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Nitre bližšie špecifikované v dovolaní,\nv ktorých bol vyjadrený tento názor.\n54. Dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP,\nmá viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že\nposúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje\na náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej\nprávnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je\nnesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku\n\nzásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň\npri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp.\nktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu\nsmerujúcu k doplneniu dovolania.\n55. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie\nskutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí byť označená\nv dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Dovolateľ musí uviesť, v čom spočíva\nnesprávnosť jej riešenia a ako mala byť správne riešená.\n56. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej\nneviedlo ku kľúčovým záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v\npriebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska ustanovenia\n§ 421 ods. 1 CSP.\n57. Pri skúmaní obsahu dovolania z hľadiska jeho prípustnosti podľa § 421 ods. 1 CSP, dospel dovolací\nsúd k záveru, že dovolanie v tejto časti nie je prípustné, pretože od právnej otázky, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a dovolateľ považuje jej vyriešenie odvolacím súdom za nesprávne,\nnezáviselo rozhodovanie odvolacieho súdu, a teda otázka nebola v konaní kľúčová. Uvedené platí aj\nv prípade, ak dovolateľ v dovolaní napáda odklon od ustálenej rozhodovacej praxe alebo rozdielnosť\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n58. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť vo vzťahu k právnej otázke nastolenej dovolateľom,\nže na to, aby mohol dovolací súd pripustiť dovolanie z uvedeného dovolacieho dôvodu, je potrebné\naby dovolateľ vo svojej argumentácii vo vzťahu k uvedenej právnej otázke poukázal na rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, pričom konštatuje, že v posudzovanom prípade tak dovolateľ neučinil, keďže\npoukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre. Tieto však\npod pojem „ustálenej súdnej praxe“ a pod pojem „dovolací súd“ v zmysle § 421 ods. 1 CSP zahrnúť\nnemožno, nakoľko zákon viaže prípustnosť dovolania v ustanovení § 421 ods. 1 CSP v písm. a)\na c) výlučne na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho (k tomu viď aj\nrozhodnutie sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24.01.2018, ktoré občianskoprávne kolégium Najvyššieho\nsúdu SR dňa 10.10.2018 prijalo ako judikát pod č. R 71/2018, právna veta ktorého znie: „Do ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV. vydaných ŠEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.“, ako aj\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/29/2019 zo dňa 29.05.2020).\n59. Vo vzťahu k tvrdeniu o rozdielnom rozhodovaní dovolacieho súdu, dovolateľ v dovolaní ničím\nnepreukázal (a odkazom na vzájomne si protirečiace rozhodnutia najvyššieho súdu nedoložil) svoj\nnázor, že právna otázka, týkajúca sa posúdenia toho, ktorej procesnej strane prináleží dôkazné\nbremeno preukázania povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne, a teda, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.\n60. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nebolo zistené splnenie podmienok prípustnosti dovolania\npodaného dovolateľom z dôvodov vyvodzovaných z § 420 CSP (vady zmätočnosti) ako ani z dôvodov\npodľa § 421 ods. 1 CSP (vada nesprávneho právneho posúdenia veci), dovolací súd v celom rozsahu\ndovolanie odmietol (§ 447 písm. f/ CSP) bez toho, aby sa zaoberal posúdením veci vo vecno-právnej\nrovine.\n61. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovanému 1/ a žalovanému 2/ rozhodne súd prvej\ninštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n\n62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}