{"guid": "9887da01-7ec3-4fb4-820e-06329acf8466:cd536ed2-89c5-407d-a394-b378d3027178", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123240176.1", "spisova_znacka": "4Cdo/167/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/167/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2026, sp. zn. 4Cdo/167/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6123240176.1", "identifikacne_cislo": "6123240176", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. k) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-13", "nazov": "§ 53 ods. 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd536ed2-89c5-407d-a394-b378d3027178", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123240176.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123240176.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6123240176.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/167/2024\n6123240176\n29. 01. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:6123240176.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a\nsudkýň JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti\nArvin & Benet, s. r. o., Bratislava, Záhradnícka 30, IČO: 44917422, zastúpenej spoločnosťou ATTOR\nadvokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Plynárenská 1, IČO: 55958834, proti žalovanej R. B., narodenej\nXX. B. XXXX, M., F. XXXX/XXA, zastúpenej advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Bratislava, Koreničova\n2, o zaplatenie 9 680 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/62/2023,\no dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. mája 2024 sp. zn. 26Co/24/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom zo 04. októbra\n2023 č. k. 19C/62/2023-99 I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9 680 eur spolu s úrokom\nz omeškania z tejto sumy vo výške 7,5 % ročne od 29.12.2022 do zaplatenia a II. priznal žalobkyni voči\nžalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola dňa 15. júna 2022 uzavretá\nvýhradná zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, na základe ktorej sa žalobkyňa ako\nsprostredkovateľ zaviazala vyvíjať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti žalovanej uzavrieť kúpnu\nzmluvu s treťou osobou, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobkyni províziu vo výške 4 % z\ndohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie zmluvnej pokuty v rovnakej\nvýške pre prípad porušenia výhradnosti sprostredkovania, najmä ak by žalovaná previedla vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti bez súčinnosti žalobkyne.\n1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa svoju\nsprostredkovateľskú činnosť reálne vykonávala, najmä prostredníctvom inzerovania nehnuteľnosti,\nzabezpečenia jej prezentácie, komunikácie so záujemcami a identifikovania konkrétneho kupujúceho,\ns ktorým sa pripravovalo uzavretie rezervačnej zmluvy. K uzavretiu kúpnej zmluvy s týmto záujemcom\nvšak nedošlo z dôvodov na strane žalovanej. Zároveň bolo preukázané, že žalovaná následne bez\núčasti žalobkyne uzavrela kúpnu zmluvu s inou treťou osobou, čím porušila dohodnutú výhradnosť\nsprostredkovania.\n1.3. Súd prvej inštancie obranu žalovanej založenú na tvrdení, že žalobkyňa nevyvíjala žiadnu\nrelevantnú činnosť, nepovažoval za dôvodnú, keďže bola vyvrátená tvrdeniami žalobkyne, ktoré\npodložila aj listinnými dôkazmi. Tvrdenia žalovanej o údajnom ubezpečení zo strany zamestnanca\n\nžalobkyne, že môže do predaja zapojiť aj iné realitné kancelárie, zostali nepreukázané a žalovaná\nk nim nenavrhla žiadne dôkazy. Túto obranu podľa súdu prvej inštancie vyvrátil aj samotný obsah\nuzavretej zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná si dojednali tzv. výhradnú\nsprostredkovateľskú zmluvu.\n1.4. Na tomto skutkovom základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na zmluvnú\npokutu vo výške 4 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti, teda v sume 12 680 eur, pričom po započítaní\nčiastočného plnenia zo strany žalovanej vo výške 3 000 eur považoval uplatnený nárok v sume 9 680 eur\nza dôvodný. Zmluvnú pokutu súd nepovažoval za neprijateľnú, keďže plnila aj funkciu paušalizovanej\nnáhrady škody predstavujúcej ušlý zisk žalobkyne vo forme provízie. Súd prvej inštancie súčasne priznal\nžalobkyni aj úrok z omeškania od 29. decembra 2022, keďže žalovaná nesplnila peňažný záväzok ani\npo výzve žalobkyne, a výšku úroku určil v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka\na vykonávacieho predpisu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP\").\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 23. mája 2024 sp.\nzn. 26Co/24/2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal voči žalovanej náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnym posúdením\nveci súdom prvej inštancie a na jeho odôvodnenie odkázal. K odvolacím námietkam žalovanej\nuviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie sa dostatočne\nvysporiadal s podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, vrátane posúdenia zmluvného vzťahu ako\nspotrebiteľského a preskúmania zmluvy z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok. Z\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že žiadne neprijateľné podmienky nezistil, vrátane\ndojednania o zmluvnej pokute, pričom prípadnú terminologickú nepresnosť nepovažoval odvolací súd\nza relevantnú z hľadiska preskúmateľnosti rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu\nprvej inštancie, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 ani\n§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom dojednanie zmluvnej pokuty nepovažoval za vyvolávajúce\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal aj na prvoinštančný\nzáver, podľa ktorého zmluvná pokuta v prejednávanej veci plní funkciu paušalizovanej náhrady škody\npredstavujúcej ušlý zisk žalobkyne vo forme provízie.\n2.2. K námietke neprimeranosti zmluvnej pokuty a neuplatnenia moderačného práva podľa § 545a\nObčianskeho zákonníka odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa primeranosťou zmluvnej pokuty\nzaoberal a dospel k záveru o jej primeranosti, a preto nebol povinný skúmať možnosť jej zníženia.\nZároveň poukázal na to, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila žiadnu relevantnú\nprocesnú obranu smerujúcu k uplatneniu moderačného práva a v odvolacom konaní nemôže úspešne\nnamietať, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentmi, ktoré v konaní neboli vznesené. Odvolací\nsúd tiež zdôraznil význam koncentračnej zásady v civilnom sporovom konaní, ktorá sa vzťahuje aj na\nspotrebiteľa.\n2.3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovanej o neplnení povinností žalobkyne\nzo sprostredkovateľskej zmluvy, keďže vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyňa\nsprostredkovateľskú činnosť vyvíjala a k uskutočneniu predaja prostredníctvom nej nedošlo z dôvodov\nna strane žalovanej. Súčasne poukázal na to, že žalovaná mala k dispozícii zmluvné a zákonné\nmožnosti, ako reagovať na prípadnú nespokojnosť s činnosťou žalobkyne, ktoré však nevyužila, a\nnapriek vedomosti o výhradnosti zmluvy ju porušila. Za tejto situácie sa nemôže úspešne domáhať\nochrany pred následkami vlastného konania ani namietať nevyváženosť práv a povinností zo zmluvy.\nVo vzťahu k možnej aplikácii generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací\nsúd uviedol, že výhradná sprostredkovateľská zmluva je v oblasti sprostredkovania nehnuteľností úplne\nbežnou zmluvou a aj bežný spotrebiteľ musí mať vedomosť o tom, že pokiaľ takúto zmluvu s realitnou\nkanceláriou uzavrie, nemôže sa bez rizika sankcie rozhodnúť, že nehnuteľnosť (alebo inú vec) predá\nbez jej vedomosti a súčinnosti. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie, ktoré\nodôvodnila poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Ako prvé\nnamietala zmätočnosť a arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä čo do vysporiadania\nsa s otázkou neprijateľnej podmienky v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ako i značnej nerovnováhy v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa podľa nej obmedzil\nlen na stotožnenie s názorom súdu prvej inštancie a poukázanie na vyjadrenia žalobkyne. V dôsledku\nuvedeného považovala napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.\n3.1. Žalovaná ďalej v intenciách ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolila otázku zásadného\nprávneho významu, či „predstavuje dojednanie zmluvnej pokuty v sprostredkovateľskej zmluve, kde je\njednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, a to vo výške provízie, bez ohľadu na to, aký rozsah služieb\nsprostredkovateľ poskytol, neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve\". Poukázala na charakter\nsprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorej nárok na províziu, resp. odmenu sprostredkovateľa vzniká\naž po dosiahnutí výsledku s pričinením sprostredkovateľa. Súdy v danej veci nevzali do úvahy, že\nzáujemca nemá povinnosť uzatvoriť zmluvu s treťou osobou sprostredkovanú sprostredkovateľom.\nDojednanie zmluvnej pokuty vo výške provízie považovala za obchádzajúce zákonné ustanovenie §\n774 Občianskeho zákonníka. Rovnako vytkla nižším súdom, že sa odmietli zaoberať skutočnosťou,\naká reálna škoda mohla sprostredkovateľovi vzniknúť, keď samotný zákon priznáva sprostredkovateľovi\nnárok na províziu až po uzavretí zmluvy s jeho pričinením. Dovolateľka uzavrela, že zmluvná pokuta\nvo výške provízie bez ohľadu na to, aký rozsah služieb sprostredkovateľ poskytol, zakladá značnú\nnerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žiadala\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala odložiť\nvykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu považovala rozhodnutia nižších súdov za zákonné a ich\nodôvodnenia za dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé. Mala za to, že dovolateľka nepreukázala\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi nárokom na odmenu za sprostredkovanie predaja\nnehnuteľnosti a nárokom na zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy o sprostredkovaní. Zmluvná pokuta\npritom nebola dohodnutá pre prípad, že žalovaná odmietne podpísať kúpnu zmluvu, z ktorého dôvodu\npoukaz dovolateľky na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2010 nepovažovala za\nprimeraný. Z uvedených dôvodov mala za to, že ani dovolací dôvod spočívajúci v § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP nie je daný. Navrhla preto podané dovolanie v celom rozsahu zamietnuť.\n5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.\n6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n10. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n11. Žalovaná vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala\nnedostatočné odôvodnenie, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom\nna právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými\ndeficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného\nhodnotenia dôkazov a pod.).\n14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n15. V posudzovanej veci dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nnevykazuje znaky arbitrárnosti ani nepreskúmateľnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Rozsudok\nodvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na obsahové náležitosti rozhodnutia (§ 220 CSP) a jeho\nodôvodnenie je preskúmateľné z hľadiska skutkových i právnych záverov. Odvolací súd sa nielen\nformálne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v intenciách § 387 ods. 2 CSP, ale aj vecne\nreagoval na nosné odvolacie výhrady žalovanej formulované v odvolaní, najmä na tvrdenú povinnosť\nsúdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok ex offo, na namietanú neprijateľnosť zmluvnej pokuty\npodľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, na výhradu neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty\na potrebu jej moderácie podľa § 545a Občianskeho zákonníka, ako aj na námietku jednostranného\nsankcionovania len spotrebiteľa.\n15.1. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s tvrdením žalovanej o nepreskúmateľnosti\nprvoinštančného rozsudku tým, že zdôraznil, že súd prvej inštancie zmluvný vzťah správne posúdil\nako spotrebiteľský a po preskúmaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že neobsahuje neprijateľné\nzmluvné podmienky; tento záver pritom odvolací súd po vlastnom preskúmaní zmluvy potvrdil. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd posudzoval neprijateľnosť zmluvných\ndojednaní jednak podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jednak v rovine §\n53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda presne v intenciách, ktoré žalovaná v odvolaní požadovala.\nSúčasne vyložil, prečo nepovažuje dojednanie zmluvnej pokuty za ustanovenie vyvolávajúce značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poukázal aj na\nargument, že zmluvná pokuta v posudzovanom type zmluvy plní funkciu paušalizovanej náhrady škody\npredstavujúcej ušlý zisk sprostredkovateľa vo forme nedosiahnutej provízie.\n\n15.2. Odvolací súd sa zároveň výslovne vyjadril k námietke žalovanej smerujúcej k potrebe moderácie\npodľa § 545a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že prvoinštančný súd sa primeranosťou zmluvnej pokuty\nzaoberal a pokiaľ ju považoval za primeranú, nebol povinný rozvíjať úvahy o jej znížení. Nad rámec\ntoho odvolací súd poukázal na procesný rozmer veci, keď zdôraznil, že žalovaná v konaní pred súdom\nprvej inštancie procesne nebola aktívna, nenavrhla vykonanie dôkazov k svojim tvrdeniam a neuplatnila\nani návrh na uplatnenie moderačného práva. Odvolací súd preto nepovažoval za vadu konania, ak sa\nprvoinštančné rozhodnutie nezaoberalo hypotetickými argumentmi, ktoré neboli včas vnesené do sporu,\na pripomenul význam koncentračnej zásady aj v spotrebiteľských sporoch.\n15.3. K tvrdeniu žalovanej, že zmluva sankcionuje len spotrebiteľa a že porušenie povinností\nsprostredkovateľa nie je sankcionované nijako, odvolací súd pripojil úvahy, podľa ktorých prípadné\nvýhrady k plneniu povinností sprostredkovateľa mala žalovaná riešiť zmluvnými prostriedkami\n(ukončenie zmluvy, odstúpenie, dohoda o predčasnom ukončení, resp. vyčkanie na uplynutie doby\ntrvania zmluvy), a nie vedomým porušením výhradnosti sprostredkovania, ktoré zmluva výslovne\nzakazovala. Súčasne odvolací súd vysvetlil, že zmluvná pokuta vo výške provízie bola v prejednávanej\nveci platne dojednaná vzhľadom na jej špecifický charakter v sprostredkovateľskej zmluve s realitnou\nkanceláriou; jej nastavenie vo výške provízie považoval za odôvodnené aj preventívnou funkciou,\nkeďže v opačnom prípade by sa sprostredkovateľ vystavoval riziku obchádzania zo strany záujemcu\npo predstavení potenciálneho kupujúceho, čím by zmluvná pokuta stratila svoj preventívny účinok a len\nčiastočne by plnila reparačnú a sankčnú funkciu. Týmto spôsobom odvolací súd odpovedal aj na jadro\ntvrdenia žalovanej o neprimeranej zmluvnej sankcii a o „nútenom držaní v záväzku\", keď zrozumiteľne\nvyložil, prečo považuje dojednanie zmluvnej pokuty v takejto výške za funkčne a právne akceptovateľné\na prečo vznik zmluvnej pokuty viazal na vedomé porušenie výhradnosti zo strany žalovanej.\n15.4. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že odvolací súd sa v rámci svojho preskúmania\ndôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré boli v konaní\nnastolené, ako aj s konkrétnymi odvolacími námietkami žalovanej. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu obsahuje zrozumiteľné a preskúmateľné dôvody, z ktorých je zrejmé, akými úvahami sa odvolací\nsúd riadil pri posúdení jednotlivých odvolacích námietok žalovanej. V spojení s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie, na ktoré v podstatných bodoch nadviazal, tvorí rozhodnutie odvolacieho súdu ucelený,\nzrozumiteľný a vnútorne konzistentný celok, ktorý spĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie\nrozhodnutí v zmysle § 393 CSP. Skutočnosť, že dovolateľka sa so závermi odvolacieho súdu\nnestotožňuje, že požaduje podrobnejšiu odpoveď na každý argument alebo že presadzuje odlišné\nprávne hodnotenie dojednanej zmluvnej pokuty, nepredstavuje procesnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP.\nPrípustnosť dovolania z tohto dôvodu preto daná nie je.\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí\nna záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať,\nže v prejednávanej veci boli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namieta,\nže odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\n18. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená).\n\n19. Žalovaná sa v dovolaní domáha preskúmania právnej otázky, a to či „predstavuje dojednanie\nzmluvnej pokuty v sprostredkovateľskej zmluve, kde je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, a to vo\nvýške provízie, bez ohľadu na to, aký rozsah služieb sprostredkovateľ poskytol, neprijateľnú podmienku\nv spotrebiteľskej zmluve\".\n20. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že takto formulovaná otázka sa z hľadiska skutkového a\nprávneho kontextu, v ktorom ju odvolací súd v napadnutom rozhodnutí posudzoval, javí na prvý pohľad\nako zjednodušená a do značnej miery hypotetická. Odvolací súd totiž nevyslovil všeobecný právny\nzáver, podľa ktorého by dojednanie zmluvnej pokuty v sprostredkovateľskej zmluve so spotrebiteľom\nvo výške provízie - bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu - nepredstavovalo neprijateľnú zmluvnú\npodmienku. Naopak, jej prípustnosť posudzoval výlučne v kontexte konkrétneho zmluvného dojednania,\njeho funkcie, výhradného charakteru sprostredkovania, spôsobu porušenia zmluvy a správania sa\nzmluvných strán.\n20.1. Najvyšší súd si je však vedomý judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej\nvyplýva požiadavka, aby dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania nepostupoval prehnane\nformalisticky a aby sa pokúsil autenticky porozumieť obsahu dovolania ako celku, vrátane argumentácie\ndovolateľa v prospech prípustnosti dovolania (porov. nálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019, ako\naj I. ÚS 51/2020). V zmysle tejto judikatúry ide o istý procesný dialóg medzi dovolateľom a dovolacím\nsúdom, v ktorom dovolací súd nesupluje procesnú aktivitu dovolateľa, ani dodatočne nedotvára právnu\notázku na úkor procesnej protistrany, zároveň však nevyžaduje akademicky dokonalú formuláciu právnej\notázky ako podmienku vecného posúdenia prípustnosti dovolania.\n20.2. Najvyšší súd preto vychádzajúc z obsahu dovolania ako celku dospel k záveru, že napriek nie\ncelkom priliehavej formulácii právnej otázky je z dovolacej argumentácie zrejmé, že dovolateľka v\nskutočnosti namietala právne aspekty, ktorými sa zaoberal aj odvolací súd. Dovolací súd preto považoval\npredpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci\nz ustanovenia § 421 ods. 1 CSP za splnený a na tomto základe podrobil rozsudok odvolacieho súdu\nmeritórnemu dovolaciemu prieskumu.\n21. Dovolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že dojednanie zmluvnej pokuty v\nspotrebiteľskej zmluve samo osebe neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na druhej strane jej\ndojednanie podlieha sprísnenému testu neprijateľnosti podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Zmluvná\npodmienka upravujúca zmluvnú pokutu môže byť neprijateľná z viacerých dôvodov, najmä ak od\nspotrebiteľa požaduje plnenie, s ktorým sa pred uzavretím zmluvy nemal možnosť reálne a zrozumiteľne\noboznámiť [§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka], alebo ak ukladá spotrebiteľovi povinnosť\nzaplatiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu za nesplnenie jeho záväzku [§ 53 ods. 4 písm. k)\nObčianskeho zákonníka].\n21.1. Zároveň platí, že posúdenie neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute sa nezužuje len na\nabstraktné porovnanie jej výšky, ale vyžaduje komplexné zhodnotenie okolností jej dojednania, vrátane\ntransparentnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, splnenia požiadavky písomnej formy podľa §\n544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možnosti spotrebiteľa oboznámiť sa s jej obsahom pred uzavretím\nzmluvy a celkového nastavenia práv a povinností zmluvných strán. Z hľadiska spotrebiteľského práva\nje rozhodujúce, či zmluvná pokuta nepredstavuje prostriedok cieleného presunu podnikateľského rizika\nvýlučne na spotrebiteľa a či jej dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v jeho neprospech.\n21.2. Dovolací súd súčasne zdôrazňuje, že Občiansky zákonník nestanovuje paušálnu hranicu\nprípustnej výšky zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch; primeranosť jej výšky a funkcie je\npreto potrebné posudzovať vždy individuálne, s prihliadnutím na povahu zabezpečenej povinnosti, účel\nzmluvnej pokuty a na to, či plní legitímnu preventívnu, sankčnú alebo reparačnú funkciu, alebo či sa v\nkonkrétnych okolnostiach javí ako neprimeraná sankcia v rozpore s ochranou spotrebiteľa.\n22. Aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (porov. III. ÚS 31/2023) vyplýva, že posúdenie\nneprijateľnosti zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve nemôže byť založené výlučne na izolovanom\nhodnotení jej výšky, ale musí zahŕňať komplexný test neprijateľnosti, ktorý zohľadňuje kritérium dobrej\nviery, existenciu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa,\n\nako aj explicitne normované ďalšie kritéria so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola\nzmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy\na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inej zmluvy, od ktorej závisí (§ 53 ods. 13 Občianskeho\nzákonníka). Zmluvná pokuta, aj keď je formulovaná jasne a zrozumiteľne, je tak iba východiskom\nďalšieho hodnotenia, nie jeho konečným záverom.\n23. Aplikujúc uvedené východiská na posudzovanú vec, dovolací súd dospel k záveru, že dojednanie\nzmluvnej pokuty obsiahnuté v čl. 3.4 sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu\nnemožno v okolnostiach prejednávanej veci považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle\n§ 53 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvného textu vyplýva, že ide o výhradnú sprostredkovateľskú\nzmluvu, v ktorej sa žalovaná ako spotrebiteľka výslovne zaviazala, že počas trvania zmluvy neprevedie\nnehnuteľnosť na tretiu osobu bez účasti sprostredkovateľa, pričom porušenie tejto povinnosti bolo\nsankcionované zmluvnou pokutou vo výške zodpovedajúcej dohodnutej provízii.\n23.1. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil (a ani to medzi stranami nebolo sporné), že by s ohľadom na\nkritériá transparentnosti a informovanosti žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvnej\npokuty pred uzavretím zmluvy. Ustanovenie o zmluvnej pokute bolo súčasťou samotného textu zmluvy,\nformulované jednoznačne, zrozumiteľne a bez odkazu na skryté alebo dodatočné dokumenty. Nešlo\no prekvapivé dojednanie ani o ustanovenie, ktoré by bolo spotrebiteľovi vnucované bez možnosti\noboznámenia sa s jeho obsahom, a preto nie je daný dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. a)\nObčianskeho zákonníka.\n23.2. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, dovolací súd zdôrazňuje, že jej určenie vo výške\nprovízie sprostredkovateľa nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte funkcie, ktorú mala v danom\nzmluvnom vzťahu plniť. Zmluvná pokuta bola viazaná výlučne na porušenie základnej povinnosti\nžalovanej rešpektovať výhradný charakter sprostredkovania a jej účelom bolo zabrániť obchádzaniu\nsprostredkovateľa po tom, čo ten vyvinul činnosť smerujúcu k predaju nehnuteľnosti a nadviazal kontakt\ns potenciálnymi záujemcami o jej kúpu. V tomto kontexte nemožno považovať zmluvnú pokutu vo výške\n4 % z ceny prevádzanej nehnuteľnosti za neprimerane vysokú sankciu v zmysle § 53 ods. 4 písm.\nk) Občianskeho zákonníka, keďže ide o sumu zodpovedajúcu dohodnutej odmene sprostredkovateľa,\nktorá predstavuje ekonomicky predvídateľný a primeraný ekvivalent hodnoty zabezpečenej povinnosti.\n23.3. Pri hodnotení, či predmetné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán na škodu spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), dovolací súd prihliadol\nna to, že zmluvná pokuta nebola nastavená paušálne ani bez ohľadu na správanie spotrebiteľa, ale\nbola viazaná výlučne na vedomé porušenie výhradného záväzku zo strany žalovanej. Jej účelom\nnebolo sankcionovať spotrebiteľa za to, že neuzavrie sprostredkovanú kúpnu zmluvu, ale zabezpečiť\nsplnenie povinnosti zdržať sa konania, ktorým by bol zmarený účel sprostredkovateľskej zmluvy.\nNevýhoda sprostredkovateľa spočívajúca v tom, že jeho nárok na províziu vzniká až uzatvorením\nsprostredkúvanej zmluvy, bola v danom prípade vyvažovaná práve povinnosťou žalovanej po dobu\ntrvania sprostredkovateľskej zmluvy neuzatvoriť akúkoľvek zmluvu, v dôsledku ktorej by došlo k prevodu\nvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvná pokuta tak nepredstavovala jednostranný\nprostriedok zvýhodnenia sprostredkovateľa, ale nástroj vyvažujúci zmluvné postavenie strán v situácii,\nkeď nárok sprostredkovateľa na províziu vzniká až dosiahnutím výsledku, ktorý môže byť konaním\nzáujemcu ľahko zmarený. Takto nastavené dojednanie nepredstavuje neprimerané sankcionovanie\nspotrebiteľa ani obchádzanie zákona, ale legitímny zmluvný prostriedok ochrany oprávnených záujmov\nsprostredkovateľa.\n23.4. Dovolací súd zohľadnil aj ďalšie kritériá výslovne normované v § 53 ods. 13 Občianskeho\nzákonníka, najmä povahu služby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, okolnosti jej uzavretia a\ncelkové nastavenie zmluvných práv a povinností. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja\nnehnuteľnosti na základe výhradného zastúpenia, ktoré je v realitnej praxi spojené s vynaložením\nnákladov, časovej investície a reputačným rizikom sprostredkovateľa. Zmluvná pokuta mala preto okrem\nsankčnej a preventívnej funkcie aj funkciu reparačnú, keď mala nahrádzať ušlú legitímnu odmenu\nsprostredkovateľa v prípade porušenia exkluzivity, ako aj chrániť sprostredkovateľa pred rizikom ujmy na\njeho dobrej povesti spočívajúcim v ponúkaní nehnuteľnosti, ktorá by už fakticky nebola určená na predaj\nalebo by bola prevedená bez jeho vedomia. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sprostredkovateľská\nzmluva bola uzatvorená na dobu určitú, čím bola časovo vymedzená intenzita zásahu do dispozičnej\n\nslobody žalovanej ako spotrebiteľky. Zmluva žalovanú nezaväzovala k prevodu nehnuteľnosti ani k\nuzavretiu kúpnej zmluvy s konkrétnym záujemcom, ale k rešpektovaniu dohodnutého výhradného\nrežimu po dobu jej trvania. Záväzok nepreviesť nehnuteľnosť bez súčinnosti sprostredkovateľa\npočas doby trvania zmluvy bol pritom legitímnym prejavom princípu zmluvnej autonómie príznačného\npre občianskoprávne vzťahy a nemožno ho bez ďalšieho považovať za neprípustné obmedzenie\nspotrebiteľa. Napokon, žalovaná mala k dispozícii zmluvné aj zákonné prostriedky, ako na prípadnú\nnespokojnosť s činnosťou sprostredkovateľa reagovať, vrátane možnosti zmluvu po uplynutí dohodnutej\ndoby nepredĺžiť, prípadne využiť ďalšie právne nástroje predpokladané právnym poriadkom. Pri\nposúdení zmluvy ako celku preto nemožno konštatovať, že by jej nastavenie viedlo k značnej\nnerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa.\n23.5. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že dojednanie zmluvnej pokuty obsiahnuté v\nspornej sprostredkovateľskej zmluve nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53\nObčianskeho zákonníka. Ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je transparentné, zrozumiteľné, viazané\nna konkrétne porušenie výhradného záväzku, primerané svojou výškou aj funkciou a zohľadňujúce\npovahu poskytovanej služby i oprávnené záujmy sprostredkovateľa. Takto dojednaná zmluvná pokuta\nnespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa,\nneobchádza zákonnú úpravu sprostredkovania a neodporuje ani zásadám ochrany spotrebiteľa, ani\nzákladným princípom súkromného práva.\n24. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva\nna správnom právnom posúdení veci. Odvolací súd po preskúmaní sprostredkovateľskej zmluvy\nuzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou správne konštatoval, že predmetné dojednanie o zmluvnej\npokute nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to ani z hľadiska generálnej klauzuly podľa\n§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani z pohľadu osobitných prípadov uvedených v § 53 ods. 4\nObčianskeho zákonníka. Jeho záver, podľa ktorého bola zmluvná pokuta vo výške zodpovedajúcej\ndohodnutej provízii za daných okolností platne dojednaná, je tak vecne správny, ústavne konformný a\nv súlade s účelom ochrany práv spotrebiteľa.\n25. Keďže rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska napadnutého právneho posúdenia správny, dovolací\nsúd dospel k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n26. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 453\nods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), preto jej dovolací súd proti žalovanej priznal\nv súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/24/2024", "guid": "1139d7a2-6d92-4b7a-b27f-41d016640f8f:3185ba70-e22d-4596-b518-98342d8343d6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}