{"guid": "7baad6ca-da31-423d-b6b8-c00c23334707:8fbfb7ac-377f-4e28-b048-ef175059c74b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1", "spisova_znacka": "2Cdo/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/16/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2026, sp. zn. 2Cdo/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1", "identifikacne_cislo": "6122486306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216", "nazov": "§ 216 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-216", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-216"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-296", "nazov": "§ 296 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-296", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-296"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "nazov": "§ 525 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-216", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-296", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fbfb7ac-377f-4e28-b048-ef175059c74b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/16/2025\n6122486306\n30. 04. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:6122486306.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcu: 365.bank,\na. s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,\nBratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: I. E., nar. XX. D. XXXX, trvale bytom H.\nXX, bývajúci vo M., D. XX, o zaplatenie sumy 5.863,22 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Námestovo pod sp. zn. 15Csp/8/2023 o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nz 25. júna 2024 sp. zn. 11CoCsp/19/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo, (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“), rozsudkom z 31. januára\n2024 č. k. 15Csp/8/2023-146 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n1.1. Súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere - lepšia splátka (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) v zmysle príslušných ustanovení\nObčianskeho zákonníka (§ 52 nasl.) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\nspotrebiteľských úveroch“ alebo „zákon č.129/2010 Z. z.“), nakoľko ju žalobca uzatváral ako dodávateľ banka a žalovaný ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie v prvom rade vychádzal z toho, že medzi stranami\nsporu došlo 17. augusta 2018 k uzavretiu úverovej zmluvy č. 1875676175, na základe ktorej žalobca\nposkytol žalovanému účelový úver vo výške 7.000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 7,50 % p.a. určeného na\nrefinancovanie, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 105,58 eura splatných\nk 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15. septembra 2018, s termínom konečnej splatnosti\núveru 15. augusta 2026. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 10.134,46\neura, výška RPMN bola uvedená 10,30 %, odplata za poskytnutie úveru vo výške 8,94 %, priemerná\nvýška RPMN 9,05 % p.a., keď najvyššia prípustná hodnota odplaty mala predstavovať 18,10 % p.a.\nPoskytnutý úver bol čerpaný 18. augusta 2018.\n1.2. Okresný súd uviedol, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca podaním z 11. októbra 2021\noznačeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, doručeným žalovanému 14.\noktóbra 2021, tomuto oznámil, že podstatným spôsobom porušil ustanovenie Zmluvy o úvere a\nObchodných podmienok, na ktoré ho upozornil predchádzajúcou upomienkou. Žalovaného s poukazom\nna § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil, že k 11. októbra 2021 bola pohľadávka žalobcu\nzo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 396,95 eura pozostávajúca z\n\nomeškanej splátky vo výške 379,55 eura, poplatkov vo výške 9 eur a poistného vo výške 8,40 eura.\nŽalovaného vyzval na jej úhradu a pre prípad jej neúhrady žalovaného upozornil, že žalobca je\noprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od neho úhradu celej úverovej pohľadávky.\n1.3. Podaním z 08. novembra 2021, ktoré bolo žalovanému doručené 13. novembra 2021, žalobca\nvyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 08. novembru 2021. Zároveň vyčíslil výšku dlhu žalovaného ku dňu\nvyhlásenia predčasnej splatnosti na sumu 6.153,17 eura, pozostávajúcu z dlžnej istiny 5.863,22 eura,\núroku 263,55 eura, poplatkov za upomienky 18 eur a poistného 8,40 eura. Ak vo výzve z 11. októbra\n2021 žalobca tvrdil, že k 11. októbru 2021 mal byť žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote\nsplatnosti (dokonca so sumou uvádzanou vo výške 396,95 eura), potom splátka splatná 15. júla 2021, v\nsúvislosti s nezaplatením ktorej malo podľa odpovede žalobcu dôjsť k zosplatneniu úveru, nemohla byť\nobsiahnutá v uvádzanej dlžnej - viac ako 3 mesiace omeškanej sume, keďže ku dňu vyhotovenia danej\nvýzvy (11. októbra 2021) ešte ani neuplynuli 3 mesiace od jej splatnosti.\n1.4. V prejednávanej veci považoval za potrebné konštatovať, že ani jeden z úkonov žalobcu (výzva\ndaná podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani samotné zosplatnenie) neobsahovalo označenie\nkonkrétnej splátky, ktorej nezaplatenie (čiastočné nezaplatenie) trvajúce najmenej 3 mesiace malo byť\ndôvodom zosplatnenia. Okresný súd dospel k záveru, že platnému zosplatneniu dlhu zo Zmluvy o úvere\nk uvedenému dňu z vyššie uvádzaných dôvodov nedošlo, keďže dané úkony (výzva a zosplatnenie)\ntrpeli nedostatkom vôle a jej prejavu z hľadiska identifikácie konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre\nktorú malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, t. j. išlo o neplatné právne úkony podľa § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka.\n1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1, § 255 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nzo dňa 25. júna 2024, č. k. 11CoCsp/19/2024-187 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté\nrozhodnutie“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvá výroková veta); žalovanému voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (druhá výroková veta).\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania potvrdil\npostupom podľa § 387 ods.1, ods. 2 CSP.\n2.2. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prekročil rámec ochrany spotrebiteľa, keď napriek pasivite\nžalovaného, sám aktívne (porušujúc zásadu rovnosti strán sporu) žalobu v časti zamietol, odvolací súd\nuviedol, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, ktoré sa\nvyznačujú okrem iného aj takým špecifikom, že v súlade s § 295 ods. 1 CSP súd môže vykonať aj tie\ndôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a taký dôkaz aj bez\nnávrhu obstará alebo zabezpečí.\n2.3. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 11. októbra 2021\noznačeným ako: „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ upozornil žalovaného, že ku dňu\n11. októbra 2021 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote\nsplatnosti vo výške 396,95 eura, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 379,55 eura, poplatkov vo\nvýške 9 eur a poistného 8,40 eura. Týmto podaním banka vyzvala žalovaného na úhradu špecifikovanej\npohľadávky v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila žalovaného, že\nv prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť\núver predčasne splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Z konštrukcie predmetnej výzvy je\nzrejmé, že táto neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný)\nv omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom\nv konečnom dôsledku nie je vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil dňa 08. novembra 2021), a táto pôsobí vo vzťahu k\nspotrebiteľovi neurčito. Na základe uvedeného nemožno výzvu zo dňa 11. októbra 2021 považovať za\nkvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n2.4. Pre úplnosť odvolací súd uviedol, že z dôvodu neurčitosti (výzvy - upozornenia) ako právneho\núkonu, v dôsledku ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o\n\nmimoriadnej splatnosti úveru - označené ako ,,Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 08. novembra 2021\npovažovať za platné a účinné.\n2.5 . O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396\nods. 1 CSP pri aplikácii § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie podľa § 420 písm.\nf) a § 421 ods. l písm. b) CSP.\n3.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že v odvolaní namietal, že súd\nprvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu [čl. II písm. A) odvolania žalobcu]. Bolo preukázané,\nže žalovaný bol v čase vydania rozsudku v omeškaní s úhradou viacerých splátok. Ak by teda aj\nnedošlo k riadnemu zosplatneniu celého dlhu (čo dovolateľ popiera), neznamená to, že nemusí vrátiť\nžalobcovi z nesplateného zostatku úveru nič. Žalobcovi patrí v takom prípade minimálne nárok na\nzaplatenie splátok, ktoré sa stali splatnými do vydania napadnutého rozsudku. Napokon pre rozsudok\nje rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Krajský súd túto odvolaciu námietku de\nfacto ignoroval a nezaujal k nej žiadne stanovisko. Týmto spôsobom poprel dvojinštančnosť civilného\nsporového konania a aj samotný účel odvolacieho konania. Odvolateľovi (žalobcovi) tým prakticky odňal\nprístup k odvolaciemu konaniu a tým zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces.\n3.2. Ak súdy z ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka abstrahovali povinnosť veriteľa,\nktorá nevyplýva ani z ich extenzívneho výkladu (uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ vyhlasuje predčasnú\nsplatnosť úveru), boli povinné sa vysporiadať s tým, či zákonodarca skutočne neúmyselne opomenul\nzahrnúť túto povinnosť do jazykového vyjadrenia právneho predpisu. Inými slovami, či skutočne v danom\nprípade ide o tzv. vacuum legis. Iba kladná odpoveď môže zakladať dôvod na to, aby súd vypĺňal\nvzniknutú medzeru analógiou, prípadne vlastnou normotvorbou (čl. 4 CSP). V rozpore s uvedeným sa\nodvolací súd (ani súd prvej inštancie) týmito otázkami vôbec nezaoberal. Výklad § 53 ods. 9 v spojení\ns § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý prezentovali súdy, bude mať pro futuro nepochybne zásadný\ndopad na rozsah povinností veriteľa pri výkone jeho oprávnenia vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.\nJeho presadenie v súdnej praxi je však spôsobilé deformovať najmä vzťahy zo spotrebiteľských úverov,\nv ktorých už veritelia vyhlásili predčasnú splatnosť a nemajú možnosť reagovať na takúto radikálnu\nzmenu (ad absurdum opakovane predčasne zosplatniť úvery). Navyše, zamietnutie žaloby (aj) v rozsahu\nsplatných splátok úveru súdy de facto neodôvodnili. Súd prvej inštancie k tomu uviedol iba to, že:\n„Z uvedeného dôvodu potom žalobcom uplatnený nárok vyplývajúci z toho, ako ho žalobca skutkovo\nvymedzil, preukázaný nie je. Súd v takejto situácii nemá povinnosť vykonať „audit“ toho, koľko by mal\nžalovaný dlžiť žalobcovi v situácii, ak nedošlo k platnému a tým účinnému zosplatneniu dlhu žalobcu,\nkeďže takto nebol nárok žalobcom v žalobe skutkovo vymedzený a súčasne by pre súd bola aj veľmi\nťažko vyčísliteľná skutočná výška možnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ako na istine, tak\naj úrokoch a ďalšom jej príslušenstve a správne prepočítanie jej výšky.“ Primárnym dôvodom je teda\ndomnienka súdu, že by preňho zistenie dlžnej čiastky bolo zložité, čo vzhľadom na jeho povinnosť\nveci súdiť, nemožno akceptovať. Svojím rozhodnutím pritom súdy vystavili žalobcu absurdnej situácii.\nPri podaní žaloby o zaplatenie jednotlivých splátok úveru mu totiž hrozí, že žalovaný namietne ich\npremlčanie. Napokon v napadnutom rozsudku krajského súdu absentuje prakticky akákoľvek reakcia na\nodvolaciu argumentáciu žalobcu, v ktorej spochybnil východiská súdu prvej inštancie.\n3.3. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že krajský súd nesprávne\nvyhodnotil právne otázky, ktoré ešte neboli vyriešené v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, a od\nktorých záviselo jeho rozhodnutie, a to:\n1. „Je veriteľ povinný v upozornení na možnosť využitia oprávnenia požadovať zaplatenie celej\npohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a v nadväzujúcej\nvýzve na zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka\nkonkretizovať splátku, pre ktorej nezaplatenie vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru?“\n2. „Ak veriteľ uplatní nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe\npredčasného zosplatnenia, avšak súd dospeje k záveru, že nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru\nplatne, má mu byť priznaný nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia\nrozsudku?“.\n\n3.4. K prvej právnej otázke dovolateľ uviedol, že zamietavý rozsudok odvolacieho súdu (totožne aj\nrozsudok súdu prvej inštancie) vychádza zo zásadného a úplne nového výkladu § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka, a to, že ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (resp.\nvo výzve podľa § 565 Občianskeho zákonníka) neoznačí rozhodujúcu splátku, malo by byť zosplatnenie\núveru neplatné (ods. 15., 16., 17., 19. a 20. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Námestovo; ods.\n10., 11., 12., 13., 14. a 15. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline).\n3.4.1. Znenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka podmieňuje právo veriteľa predčasne\nzosplatniť úver kumulatívnym splnením dvoch podmienok: 1. trojmesačné omeškanie spotrebiteľa so\nzaplatením splátky (ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a 2. upozornenie spotrebiteľa na\nuplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z jazykového vyjadrenia citovanej právnej úpravy\nteda nevyplývajú obsahové náležitosti daných úkonov, ktoré vyžaduje krajský súd (čo paradoxne súd\nsám uznáva), t. j. povinnosť informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú neuhradil a pre ktorú\nteda vyhlasuje veriteľ predčasnú splatnosť úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo\nvzťahu k obsahu upozornenia vyžaduje iba to, aby bol spotrebiteľ upozornený na zámer veriteľa vyhlásiť\npredčasnú splatnosť peňažného záväzku. Pri výzve na splatenie celej pohľadávky § 565 Občianskeho\nzákonníka nestanovuje prakticky žiadne obligatórne náležitosti a jej obsah ponecháva na vôli veriteľa.\nAk by upozornenie a výzva mali spĺňať aj ďalšie obsahové kritéria, nepochybne by boli vymedzené v\nnormatívnom texte zákona.\n3.4.2. Výklad § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vychádza napadnutý rozsudok,\nteda: a) nezodpovedá zreteľnému slovnému vyjadreniu právnej normy, ktoré odvolací súd nahradil\nvlastnou predstavou o spravodlivosti, čím právnu normu svojvoľne dotvoril a prekročil vlastné právomoci\n(v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), b) nemožno abstrahovať ani zo sémantického, systematického,\nhistorického alebo teleologického výkladu a c) zasahuje do fundamentálnych princípov právneho\nporiadku, ktorými sú právna istota, presnosť, predvídateľnosť a jednoznačnosť právnej úpravy a\nvnútorná konzistentnosť právneho poriadku.\n3.5. K druhej právnej otázke dovolateľ uviedol, že súdy vec vyhodnotili tak, že žalobca vyhlásil predčasnú\nsplatnosť úveru neplatne. Z toho vyplýva, že aktuálne by mal žalovaný splácať úver podľa pôvodne\ndojednaného splátkového kalendára. Napriek tomu paradoxne žalovanému neuložili súdy povinnosť\nzaplatiť splátky úveru, ktoré boli splatné v čase vyhlásenia rozsudkov (§ 217 ods. 1 CSP) podľa\nrozvrhu dojednaného v zmluve o úvere (čl. 2.4 zmluvy o úvere). Ad absurdum žalobu zamietli v celom\nrozsahu. Stanovisko k tomu zaujal iba súd prvej inštancie, ktorý uviedol, že skutkové vymedzenie\nnároku vychádzalo z predpokladu, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru riadne (a teda záväzok\nžalovaného je splatný v celom rozsahu). Keďže však súdy posúdili tento aspekt inak, žalobca ním\nvymedzený nárok nepreukázal a tak „nemali na výber“ a mohli žalobu iba zamietnuť.\n3.5.1. Z procesného hľadiska sa javí, že priznanie splatných splátok súdy považovali za prekročenie\ntoho, čo bolo vymedzené ako uplatňovaný nárok v žalobe (§ 216 CSP). Žalobca sa domáhal zaplatenia\nistiny úveru vo výške 5.863,22 eura, zmluvných úrokov vo výške 1.087,83 eur, úroku z omeškania vo\nvýške 5 % zo sumy 5.863,22 eura od 9. novembra 2021 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia napadnutého\nrozsudku 770,25 eura), poistného vo výške 8,40 eur a poplatkov vo výške 18 eur. Spolu teda žiadal\npriznanie čiastky vo výške 7.747,70 eura. Neuhradené splátky splatné ku dňu vyhlásenia napadnutého\nrozsudku predstavujú podľa amortizačnej tabuľky úveru (rozpisu splátok) sumu 3.696,12 eura (36\nsplátok x 102,67 eura - splátka úveru bez nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver po\njej navýšení po odklade), t. j. ani nie polovicu v žalobe uplatneného plnenia.\n3.5.2. Priznaním neuhradených splatných splátok tak pri ich číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným\nnárokom zjavne nemôže dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP.\nRozhodnutie odvolacieho súdu popiera aj základnú zásadu, že procesné právo sa spravidla prispôsobuje\nprávu hmotnému. Účelom civilného práva je totiž poskytovanie ochrany subjektívnym hmotným právam.\nJe neprípustné, aby v situácii, keď je zrejmé, že žalobca má voči žalovanému nárok na určité peňažné\nplnenie (splatné splátky úveru), mu súd neposkytol ochranu, ale pre domnelé procesné prekážky (princíp\nne ultra petitum) žalobu v celom rozsahu zamietol.\n3.6. Správne majú byť podľa dovolateľa riešené právne otázky nasledovne :\n\n1. „Veriteľ nie je povinný v upozornení na možnosť využitia oprávnenia požadovať zaplatenie celej\npohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a v nadväzujúcej výzve na zaplatenie celej\npohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ konkretizovať splátku, pre ktorej nezaplatenie\nvyhlasuje predčasnú splatnosť úveru.“\n2. „Ak súd v spotrebiteľskom spore dospeje k záveru, že veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru\nplatne a nemá z tohto dôvodu jednorazový nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru,\nprizná mu iba nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku; pričom\ntým neporuší § 216 CSP.“.\n3.7. Dovolateľ sa tak dovolaním domáhal, aby najvyšší súd dovolaniu v celom rozsahu vyhovel a\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozsudok okresného súdu zmení, žalobe v celom rozsahu\nvyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, odvolacieho a\ndovolacieho konania.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP, ďalej aj\n„dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné zamietnuť.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu\n- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania\npre riešenie právnej otázky).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania okrem iného aj z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a/ zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n\n9.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS\n3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Žalobca v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietal,\nže rozhodnutie odvolacieho súd nezodpovedalo na námietky dovolateľa uvedené v odvolaní čo podľa\nobsahu (§ 124 CSP) zodpovedá vade nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku\nodvolacieho súdu.\n11. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho súdu\npovažuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou\nje aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí\nústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe\nzahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je\nnaplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných\nprávnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces, nie sú svojvoľné (arbitrárne), neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov.\n11.1. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných\nsúdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný\nsúd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 501/11).\n11.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II.\nÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak\npovedané judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd k námietke nedostatočného odôvodnenia\n(nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu, môže len konštatovať, že v posudzovanom spore\nobsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým\nby založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n12.1. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP stotožniac sa s\ndôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie vrátane správnych skutkových a právnych záverov, na ktoré aj\nodkázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP (pozri odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd svoje\n\nrozhodnutie nezaložil v porovnaní so súdom prvej inštancie na žiadnych iných, či nových skutkových a\nprávnych záveroch.\n12.2. Keďže odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil, treba jeho dôvody\nposudzovať v kontexte s dôvodmi uvedenými v potvrdzovanom rozsudku okresného súdu, s ktorým\nvytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska\njeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Ak odvolací súd v plnom rozsahu\nodkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na\nrelevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v\nsebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n12.3. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené. Dovolací súd nezistil, že by\nv danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k\nporušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil\núvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné.\n12.3.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd podrobne zdôvodnil, prečo potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobcu o zaplatenia nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere\nuzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu vyplýva ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd\nza rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah\nodvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, a prečo\nrozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, keď sa stotožnil so záverom okresného súdu,\nže výzvu zo dňa 11. októbra 2021 nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek\nvyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru označené ako ,,Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 08. novembra 2021 nemožno považovať za platné\na účinné z dôvodu neurčitosti. K čomu na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie doplnil\naj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami\nžalobcu a ním spochybňovaného záveru ne/splnení náležitostí výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka a ne/určitosti výzvy na úhradu dlžnej sumy. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\n(body 6. až 18.) v kompletizujúcej jednote s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 8. až\n22.) nevyplýva nedostatočnosť, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.\n13. Konkrétne pokiaľ dovolateľ namietal nedostatok odôvodnenia v tom smere, že odvolací súd\nnezodpovedal na námietku dovolateľa uvedenú v odvolaní, že žalobcovi patrí minimálne nárok na\nzaplatenie splátok, ktoré sa stali splatnými do vydania napadnutého rozsudku, dovolací súd poukazuje\nna bod 20. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu organickú\njednotu: „V danom prípade skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku vychádza z toho, že\ncelý záväzok žalovaného vyplývajúci z ÚZ je už splatný v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru k\n08.11.2021. Záver súdu je, že k platnému zosplatneniu dlhu z ÚZ k uvedenému dňu z vyššie uvádzaných\ndôvodov nedošlo, keďže dané úkony (výzva a zosplatnenie) trpia nedostatkom vôle a jej prejavu z\nhľadiska identifikácie konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej\nsplatnosti úveru, t. j. ide o neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu potom\nžalobcom uplatnený nárok vyplývajúci z toho, ako ho žalobca skutkovo vymedzil, preukázaný nie je. Súd\nv takejto situácii nemá povinnosť vykonať „audit“ toho, koľko by mal žalovaný dlžiť žalobcovi v situácii,\nak nedošlo k platnému a tým účinnému zosplatneniu dlhu žalobcu, keďže takto nebol nárok žalobcom\nv žalobe skutkovo vymedzený a súčasne by pre súd bola aj veľmi ťažko vyčísliteľná skutočná výška\nmožnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ako na istine, tak aj úrokoch a ďalšom jej príslušenstve a\nsprávne prepočítanie jej výšky.“ Inými slovami súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani splátky splatné\ndo dňa vyhlásenia meritórneho rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že nemá povinnosť za žalobcu\nzisťovať, čo žalovaný dlží žalobcovi, ak sám žalobca v žalobe skutkovo nevymedzil svoj nárok.\n\n14. Dovolací súd pre úplnosť pripomína, že odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia,\nktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n15. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd nezistil, že by odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne, či\narbitrárne (svojvoľne) odôvodnil, resp. vybočil z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP, čím by založil\nprocesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje\nso závermi odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie), nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\no neodôvodnenosti, či arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu\nkonania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je\ndaný prípad. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Žalobca tak neopodstatnene namietal, že odvolací súd mu\nnedostatočným odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd tak uzavrel, že dovolanie žalobcu\nnamietajúceho vadu podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho\nsúdu je síce v tejto časti prípustné, ale nie je dôvodné.\n16. Dovolateľ zároveň namietal dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n17. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n19. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. (2Cdo/203/2016, 3Cdo/38/2019, 4Cdo/32/2018,\n6Cdo/113/2017, 7Cdo/25/2018, 8Cdo/100/2017) K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd\npristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna\núprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne\nodlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n20. Pre procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam\nobsah pojmu „právna otázka“, a to ako dovolateľ túto otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Aby\nurčitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické\nznaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa\ntu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie\nzáviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním (ďalej aj „kľúčová otázka“). Právna\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k\n\nzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť, príp. aj dôvodnosť dovolania.\n21. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či žalobca v podanom dovolaní vôbec nastolil právnu otázku, resp. ním nastolená\nprávna otázka je taká otázka, ktorú odvolací súd riešil, na jej riešení založil svoje rozhodnutie a dovolací\nsúd sa zároveň ešte touto právnou otázkou vo svojej rozhodovacej praxi nezaoberal (§ 421 ods. l písm.\nb) CSP).\n22. Dovolateľ v dovolaní vymedzil prípustnosť svojho dovolania s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP ohľadom nesprávneho vyriešenia otázky\n1. „Je veriteľ povinný v upozornení na možnosť využitia oprávnenia požadovať zaplatenie celej\npohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a v nadväzujúcej výzve na zaplatenie celej\npohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ konkretizovať splátku, pre ktorej nezaplatenie\nvyhlasuje predčasnú splatnosť úveru?“ (prvá otázka).\n2. „Ak veriteľ uplatní nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe\npredčasného zosplatnenia, avšak súd dospeje k záveru, že nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru\nplatne, má mu byť priznaný nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia\nrozsudku?“ (druhá otázka).\n23. Posudzujúc vyššie uvedenú prvú právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP (bod 22.\ntohto rozhodnutia) zohľadňujúc obsah dovolania (§ 124 CSP) v kontexte rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorému bolo dovolanie podané, v čase rozhodnutia odvolacieho súdu (25. júna 2024)\nnebola ešte vyriešená, avšak medzičasom (v čase podania dovolania 29. októbra 2024, č. l. 206 spisu,\npozn. dovolacieho súdu) už bola dovolacím súdom vyriešená v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.\n6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 a neskôr v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. februára\n2025, ktoré bolo ako judikát R 34/2025 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu\nSR, odpadol tak dôvod jej riešenia v zmysle prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nDovolací súd potom vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP) konštatoval jeho prípustnosť podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP a zisťoval, či sa odvolací súd pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nzáviselo jeho rozhodnutie, odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n24. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. septembra 2024 dovolací súd v spore o zaplatenie\n74.002,54 eura s prísl. odmietol dovolanie žalobcu (veriteľa), keď konštatoval, že „(...) napadnutým\nrozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení\n(ne)platnosti úkonov veriteľa realizovaných v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,\npreto namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre\nktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka, malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka,\nako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi\nprávnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako\npostupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia\nzákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v\nzmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval\nnedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.“ Uvedené rozhodnutie bolo podrobené testu\nústavnosti v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 124/2025 zo dňa 27. februára 2025, keď ústavná sťažnosť (veriteľa)\nbola odmietnutá.\n25. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/152/2022 vyplýva, že „... ak právo veriteľa žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť\nnajskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava\nz ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o\nsplátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ\no možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému\nvyužitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako\n15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či\n\nk uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone\nustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon\nzákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť\njej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek\nslúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný\nneplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“ Uvedené rozhodnutie bolo následne odsúhlasené\na prijaté na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu na publikáciu v Zbierke rozhodnutí\na stanovísk Najvyššieho súdu SR, publikované ako R 34/2025 (ďalej aj „R 34/2025“) s právnou vetou v\nnasledovnou znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo\nurčiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch\nlehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon\nnekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka).“\n26. Vychádzajú z vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že nastolená prvá právna\notázka v zmysle bod 21. tohto rozhodnutia už bola dovolacím súdom riešená v rozhodnutiach sp.\nzn. 6Cdo/15/2023 a sp. zn. 6Cdo/152/2022 (R 34/2025), a preto v súlade s nimi, je potrebné na ňu\nodpovedať tak, že neuvedenie konkrétnej splátky, či nekonkretizácia splátky, pre ktorú má dôjsť k\npredčasnému zosplatneniu celého dlhu v právnych úkonoch veriteľa smerujúcich k zosplatneniu podľa\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, spôsobuje neplatnosť takýchto právnych úkonov pre ich\nneurčitosť.\n27. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu senátu rozhodujúceho v prejednávanom spore uvedený\nprávny záver, ako aj vyššie citované úvahy smerujúce k tomuto právnemu záveru, vyplývajúce z\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/15/2023, na ktoré nadviazalo ďalšie rozhodnutie sp.\nzn. 6Cdo/152/2022, neskôr prijaté občianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu ako R 34/2025,\npredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Od takto vyjadreného právneho názoru\nvo vyššie citovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu reprezentujúcich ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu senát dovolacieho súdu rozhodujúci v prejednávanom spore nepovažuje za potrebné\nsa odkloniť a na ktorý v celom rozsahu odkazuje, nakoľko je plne aplikovateľný aj na posudzovaný spor.\n28. Na základe uvedeného dovolací súd aplikujúc uvedené na posudzovaný spor, keď odvolací súd vo\nsvojom rozhodnutí uviedol, že „účelom tohto ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho\nzákonníka, je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ\nvyužije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne\nrozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže\ndopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým poskytovateľ úveru zosplatnil celý úver (teda predčasné\nzosplatnenie), z ktorého nebolo ani s prihliadnutím na ostatné žalobcom produkované listiny zrejmé,\npre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, potom súd prvej inštancie správne\nposúdil ako neurčitý právny úkon, a s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho\nneurčitosť ako neplatný právny úkon. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie má za to,\nže neboli splnené podmienky na platné zosplatnenie s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s\nustanovením § 565 OZ, keďže nie je zrejmé pre ktorú splátku bol úver zosplatnený. (...)“ (pozri bližšie\nbod 10. rozhodnutia krajského súdu), môže len konštatovať, že tento záver nie je nesprávny a je v\nsúlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Dovolateľ tak neopodstatnene namietal,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu a ním zvolené riešenie právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\njeho rozhodnutie, spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 CSP), pretože odvolací súd\nsa svojím právnym posúdením v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP neodklonil od rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, a preto dovolací súd dovolanie žalobcu v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa §\n447 písm. c) CSP (mutatis mutandis rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/98/2023, 2Cdo/5/2025).\n29. Pre úplnosť považuje dovolací súd za potrebné vyjadriť sa k podaniu dovolateľa zo dňa 12. februára\n2025 „PODNET DOVOLATEĽA NA POSTÚPENIE VECI VEĽKÉMU SENÁTU“, v ktorom dovolateľ\npoukazuje, že v prípade prvej právnej otázky existuje rozdielna rozhodovacia prax, pričom poukázal\nna rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. januára 2024. Dovolací súd poukazuje na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 157/2025-22 z 13. marca 2025 „To isté platí\naj pre právny názor iného senátu najvyššieho súdu vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022\nz januára 2024, pre odchýlenie od ktorého mal najvyšší súd podľa sťažovateľky postúpiť jej vec na\n\nrozhodnutie veľkému senátu. Nemožno dospieť k záveru, že by v tomto rozhodnutí najvyšší súd\npopri riešení nosnej otázky, ktorou bol začiatok plynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného\nspotrebiteľského úveru, záväzne vyriešil aj otázku, či pod sankciou neplatnosti musí byť v oznámení o\nzosplatnení konkretizovaná omeškaná splátka. Najvyšší súd právny názor o nadbytočnosti konkretizácie\nomeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení, aplikácie ktorého sa sťažovateľka dožaduje,\nvyslovil len ako protiargument k nie pre vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii\nomeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. Tieto len na okraj a doplnkovo vyjadrené\nprávne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení rozhodnutí dovolacieho\nsúdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom, bez vyriešenia ktorých\nby dané veci nebolo možné rozhodnúť. To bola v oboch prípadoch otázka začiatku plynutia premlčacej\nlehoty predčasne zosplatneného spotrebiteľského úveru.“ Z uvedeného tak vyplýva, že v posudzovanej\notázke neexistuje rozdielna rozhodovacia prax zakladajúca eventuálne dôvod na postup podľa § 48 ods.\n1 CSP.\n30. K druhej dovolateľom formulovanej otázke, posudzujúc uvedenú právnu otázku v zmysle § 421\nods. 1 písm. b) CSP (bod 22. tohto rozhodnutia) zohľadňujúc obsah dovolania (§ 124 CSP) v kontexte\nrozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorému bolo dovolanie podané, ktorá v čase podania dovolania\n(29. októbra 2024 viď potvrdenie o odoslaní č. l. 206 spisu) dovolacím súdom vyriešená nebola, avšak\nmedzičasom dovolací súd predmetnú otázku riešil v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/49/2025 z 3. decembra\n2025, odpadol tak dôvod jej riešenia v zmysle prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nDovolací súd potom vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 CSP) konštatoval jeho prípustnosť podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP a zisťoval, či sa odvolací súd pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nzáviselo jeho rozhodnutie, odklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n31. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/49/2025 z 03. decembra 2025 v spore, v ktorom sa žalobou\nžalobkyňa domáhala zaplatenia istiny s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom nesplnenia dlhu\nzo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zamietol dovolanie žalobkyne proti rozsudku krajského súdu, ktorý\npotvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu.\n31.1. V tomto spore dovolací súd okrem iného posudzoval právnu otázku uplatnenú podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP v znení: „Ak súd v spotrebiteľskom spore dospeje k záveru, že veriteľ nevyhlásil\npredčasnú splatnosť úveru platne a nemá z tohto dôvodu jednorazový nárok na celý zostatok pohľadávky\nzo spotrebiteľského úveru, prizná mu iba nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku\ndňu vyhlásenia rozsudku; pričom tým neporuší § 216 CSP“ vo vzťahu, ku ktorej uviedol, že žalobkyňa\n(dovolateľka) žalobou uplatnený nárok (priznanie peňažného plnenia) vyvodzovala (po skutkovej\nstránke) z toho, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim\ntvrdeniam aj dôkazy. Ak by súdy (bez procesnej aktivity žalobkyne) tejto priznali časť uplatneného nároku\nv spore (spolu s príslušenstvom), t. j. by jej priznali nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné\nku dňu vyhlásenia rozsudku, hoci išlo o konanie, v ktorom súdy nemohli prekročiť návrhy strán (§ 216\nCSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bola žalovaná, porušili by tým zásadu „ne ultra petitum“,\nčím by porušili právo žalovanej na spravodlivý proces. V takom prípade by súdy totiž svojím postupom pri\nposudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročili rámec ňou vymedzeného petitu, pretože\nby jej priznali plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Dovolací\nsúd preto uzavrel, že na dovolateľkou formulovanú dovolaciu právnu otázku možno odpovedať tak, že\n„ak si veriteľ žalobou uplatnil nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe\njeho predčasného zosplatnenia (skutkový základ), a súd dospeje k záveru, že tento veriteľ nevyhlásil\npredčasnú splatnosť úveru platne, nemôže v spore, v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§ 216\nCSP), naviac s ochranou slabšej strany, takémuto veriteľovi ex offo (bez procesnej aktivity veriteľa žalobcu) priznať nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku,\nnakoľko by mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu,\na teda by rozhodol v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“. Nejde tu teda iba o číselné porovnanie\nnároku (kedy dovolateľka argumentovala, že jednotlivé neuhradené splátky splatné ku dňu vyhlásenia\nnapadnutého rozsudku predstavujú sumu 3.993,84 eura, t. j. ani nie polovicu v žalobe uplatneného\nplnenia), ale o to, že by išlo o plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom\nnávrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010).\n32. Podporne je možné poukázať na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 12. februára 2024 sp. zn.\n4Cdo/85/2021 v ktorom síce neriešil najvyšší súd právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 CSP, avšak pri\n\nposúdení dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP sa zaoberal dodávateľom uplatneným nárokom\nz tvrdeného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných\npovinností zo strany žalovaného (spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že\nk zosplatneniu úveru došlo. S týmto ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že\nzosplatnenie bolo neplatné a napriek uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi\n(dodávateľovi) vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového\nstavu podľa obsahu spisu a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací\nsúd zmenil prvostupňové rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku\ndňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil\nkritike a uzavrel, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil\nrámec ním vymedzeného petitu, pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený\nžalobou, preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie.\n33. Dovolací súd poukazuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť\nrozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd\nnie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by\ntým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na\nzaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové\nokolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by okresný súd mohol určiť výšku a počet\nsplatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok\nodvodzoval od jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne\nzosplatneného úveru.\n33.1. V prejednávanej veci ide o skutkovú otázku; žalobca v žalobe uplatnený nárok vymedzil skutkovo\ntak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol v dôsledku zosplatnenia úveru v dôsledku neplnenia povinnosti\ndlžníka splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ nezaplatených splatných\nsplátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného\nútoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. Ak Civilný sporový poriadok\npod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie rozhodujúcich\nskutočnosti (§ 140 CSP) a takýto návrh na zmenu žaloby podaný nebol, za takejto situácie pokiaľ by\nokresný súd rozhodoval tak, ako tvrdí (mieni) dovolateľ (o doposiaľ nezaplatených splatných splátkach\núveru, pričom takto žalobu skutkovo nevymedzil, ďalej viď vyššie ), porušil by zásadu ne ultra petitum\nv zmysle § 216 CSP.\n33.2. Reagujúc na dovolaciu argumentáciu k procesnej aktivite žalobcu dovolací súd dodáva, že v\nprejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, a teda spor s ochranou slabšej strany; podľa § 296 CSP\nzmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Ak súdy nižšej\ninštancie žalobcovi nepriznali ani sumu predstavujúcu splatné splátky do dňa vyhlásenia meritórneho\nrozhodnutia, ich závery neboli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.\n34. Zhrnúc uvedené dovolací súd sa nemal dôvod odkloniť sa od uvedených rozhodnutí najvyššieho\nsúdu, preto dovolací súd dovolanie žalobcu v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm.\nc) CSP.\n35. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu namietajúceho\nvadu podľa § 420 písm. f) CSP je v časti síce prípustné, ale nie je dôvodné a ohľadom namietajúceho\nnesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP je neprípustné (§ 447\npísm. c) CSP). Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n36. Žalovanému ako úspešnému v dovolacom konaním vznikol zásadne nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v dovolacom\nkonaní nečinný, trovy dovolacieho konania si neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu trovy\ndovolacieho konania nevznikli, preto v súlade so svojou judikatúrou dovolací súd rozhodol o trovách\ndovolacieho konania žalovaného tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}