{"guid": "1588742b-6bf0-477d-8315-933b9e71f364:faf2c641-3996-49b2-8bb0-ac8b6db50204", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122455356.1", "spisova_znacka": "5Cdo/90/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/90/2025 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2026, sp. zn. 5Cdo/90/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122455356.1", "identifikacne_cislo": "6122455356", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": "Pre revolvingový spotrebiteľský úver je typické postupné čerpanie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úverového rámca a jeho obnovovanie bez potreby uzatvárania ďalšej zmluvy, spravidla prostredníctvom platobnej karty; právna úprava však nezakazuje vyčerpanie celého úverového rámca naraz ani jeho čerpanie bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, a taká dohoda o prvom čerpaní nemení povahu úveru ako revolvingového. Pri posúdení najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru podľa § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je správne vychádzať z priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej Ministerstvom financií SR pre spotrebiteľské úvery typu kreditné karty, keďže úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty je svojím charakterom revolvingovému úveru najbližší. Dovolací súd nie je viazaný len formálnym vymedzením prípustnosti dovolania, ale posudzuje dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a právnu otázku podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže vyabstrahovať z dovolacieho dôvodu; otázka, ktorú súdy nižších inštancií neriešili a na ktorej nezaložili svoje rozhodnutie, však prípustnosť dovolania nezakladá.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Veriteľka sa domáhala zaplatenia zosplatneného revolvingového spotrebiteľského úveru s úverovým rámcom 6 000 eur a ročnou úrokovou sadzbou 24,90 %, ktorý dlžník vyčerpal naraz prevodom na svoj účet. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli; zmluvu považovali za platnú napriek tomu, že podpisy osôb konajúcich za veriteľku boli nahradené faksimile (§ 40 ods. 3 OZ), a odplatu za neprekračujúcu dvojnásobok priemernej RPMN zverejnenej pre kreditné karty. Dovolateľ podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil otázku platnosti zmluvy, ak si strana v úverových podmienkach vymienila podpis druhej strany, a otázku, či pri úvere vyplatenom naraz na účet bez vydania kreditnej karty možno použiť priemernú RPMN pre kreditné karty. Dovolací súd dovolanie zamietol. Prvú otázku súdy nižších inštancií neriešili a nezaložili na nej rozhodnutie, preto v tejto časti nebolo dovolanie prípustné. Druhú otázku vyriešili správne, lebo dohoda o prvom čerpaní bezhotovostným prevodom sa týkala len prvého čerpania a nezbavuje úver revolvingovej povahy, pričom úver prostredníctvom kreditnej karty je revolvingovému úveru charakterom najbližší. Spotrebiteľovi, ktorý netvrdil nepriaznivú finančnú či sociálnu situáciu, uložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/faf2c641-3996-49b2-8bb0-ac8b6db50204", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122455356.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122455356.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122455356.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/90/2025\n6122455356\n28. 05. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:6122455356.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobkyne Home\nCredit Slovakia, a.s., Piešťany, Krajinská 2954/32, IČO: 36234176, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nAdvokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, Námestie sv. Anny 7269/20C, IČO:\n47234679, proti žalovanému X. X., narodenému XX. X. XXXX, S., Y. XX, zastúpenému advokátom JUDr.\nRudolfom Bezákom, Košice, Krmanova 14, o zaplatenie 5.685,90 eura s príslušenstvom, vedenom na\nMestskom súde Košice pod sp. zn. K2-37Csp/21/2023, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 30. januára 2025 sp. zn. 5CoCsp/37/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobkyni\n\np r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n\n1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 05.\nseptembra 2024 č. k. K2-37Csp/21/2023-146 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu\n5.685,90 eura, úrok 786,76 eura, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.721 eur od 15. 12. 2019\ndo 08. 01. 2020, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.621 eur od 09. 01. 2020 do zaplatenia,\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením\npo právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa ako veriteľka uzatvorila\nso žalovaným ako dlžníkom dňa 22. 05. 2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č.\nXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) a na neurčitú dobu mu poskytla bezúčelový revolvingový úver s\núverovým rámcom (kreditným limitom) 6.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 24,90%, s RPMN 28%, s\ncelkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 6.809,28 eura, s výškou minimálnej mesačnej splátky 2,43%\nz výšky úverového rámca (145,80 eura). Termín splatnosti mesačnej splátky bol dohodnutý k 20.dňu v\nmesiaci. Pri výpočte RPMN sa vychádzalo z predpokladu, že celá výška úveru bude čerpaná okamžite,\nbezhotovostne, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutá na dobu jedného\nroka a splatená v 12-tich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Zmluvnými stranami bolo\ndohodnuté aj poistenie výdavkov Balíček EXTRA, s mesačnou úhradou za poistenie 8,9% z pravidelnej\nmesačnej splátky úveru. Pod textovou časťou úverovej zmluvy sa nachádzajú podpisy zmluvných strán,\npri žalobkyni sú uvedené mená a priezviska dvoch osôb konajúcich za obchodnú spoločnosť a nad\nnimi faksimile ich podpisov. Žalovaný čerpal celý úver dňa 31. 05. 2019 prevodom peňazí na účet.\nHoci bola prvá splátka úveru splatná dňa 20. 06. 2019, žalovaný prvýkrát uhradil splátku 129 eur\naž 07. 11. 2019. Následne zaplatil 150 eur dňa 13. 12. 2019 a 100 eur 08. 01. 2020; ďalšie splátky\nnezaplatil. Celkovo žalovaný uhradil sumu 379 eur, z nej na úhradu prvej splátky 145,80 eura, druhej\n\nsplátky 145,80 eura a na úhradu tretej splátky 87,40 eura. Listom zo dňa 25. 10. 2019 označeným ako\n„Výzva k plneniu dlžnej čiastky“, doručeným žalovanému 06. 11. 2019, žalobkyňa upozornila žalovaného\nna omeškanie so splácaním mesačných splátok, na špecifikovaný aktuálny nedoplatok 729 eur aj na\nmožnosť zosplatnenia celého úveru. Listom z 29. 11. 2019 označeným ako „Výzva k splateniu celého\núveru“ žalobkyňa vyzvala žalovaného na splatenie celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy\nvo výške 6.787,66 eura, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy (ktorá bola žalovanému doručená dňa\n09. 12. 2019). Predžalobná upomienka bola žalobkyňou vyhotovená 31. 01. 2020.\n1.2. Súd prvej inštancie právne spor posúdil podľa § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka,\n§ 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 103, § 565 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), §\n1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\n(ďalej len „ZoSÚ“) a § 1a ods. 1, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 a\nzistil, že záväzkový právny vzťah strán sporu je spotrebiteľským úverom. Predloženú Zmluvu podrobil\npreskúmaniu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, pričom nezistil, že by\nobsahovala neprijateľné podmienky. Rovnako nezistil, že by Zmluva neobsahovala všetky náležitosti\nvyžadované v § 9 ZoSÚ. Podpis (štatutárnych zástupcov) žalobkyne bol v súlade s § 40 ods. 3 OZ\nnahradený mechanickými prostriedkami, písomná forma zmluvy teda dodržaná bola. Sporným nebolo,\nže žalobkyňa pred uzatvorením Zmluvy s odbornou starostlivosťou posúdila schopnosť žalovaného\nsplácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Aj pri zosplatnení úveru žalobkyňa postupovala v súlade s\nprávnou úpravou (§ 53 ods. 9 OZ). Právo žalobkyne nebolo premlčané. Okresný súd podrobne vysvetlil\npodstatu revolvingového úveru a uviedol, že v Zmluve uvedená ročná úroková sadzba 24,90% je\nurčená v súlade s § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 (ďalej aj\n„nariadenie vlády“). Žalovaný vo svojej argumentácii vychádzal zo súhrnných údajov pre spotrebiteľské\nnerevolvingové úvery (pri výške úveru od 1.500 eur do 6.500 eur a dobe splácania od 1 do 5 rokov), čo\nho viedlo k tvrdeniu o nižšom úročení úveru. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru ale okresný\nsúd poukázal na potrebu vychádzať zo súhrnných údajov pre spotrebiteľské úvery typu kreditné karty,\nso stavom ku dňu 31. 03. 2019, podľa ktorých priemerná hodnota RPMN predstavovala 22,79%. Výška\ndohodnutého úroku potom neprevyšuje zákonom ustanovenú najvyššiu prípustnú hranicu (dvojnásobok\npriemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 nar. č. 87/1995 Z. z. pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne).\nNajvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je v prípade žalovaného\n45,58% (2 x 22,79%), úroková sadzba 24,90% teda neprekročila najvyššiu prípustnú odplatu podľa\nprávnych predpisov a nie je neprimerane vysokou.\n1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku (v skratke „CSP“) a v konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania,\no výške ktorej rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30. januára 2025 sp. zn. 5CoCsp/37/2024\n(č. k. 5CoCsp/37/2024-180) odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyni priznal\nproti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V celom rozsahu sa stotožnil s\ndôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti a vo vzťahu\nk odvolacím námietkam žalovaného doplnil:\n2.1. Ustanovenie § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, s odkazom na § 40 Občianskeho\nzákonníka, písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, pričom podpis sa môže\nnahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Odvolací súd uviedol, že prejav\nvôle zachytený v písomnej forme je platný až od podpisu konajúcej osoby. Občiansky zákonník\nvo všeobecnosti hovorí len o podpise konajúcej osoby, no v súkromnom práve sa za riadny podpis\npovažuje vlastnoručný podpis. Občiansky zákonník ako výnimku v druhej vete §-u 40 ods. 3 umožňuje\nnahradiť vlastnoručný podpis mechanickými prostriedkami (pečiatka, faksimile, reprodukcia) tam, kde je\nto objektívne obvyklé. Umiestnenie faksimile podpisov osôb oprávnených konať za obchodnú spoločnosť\nžalobkyne na uzavretej Zmluve, na základe ktorej žalovaný čerpal úver, je v tomto prípade prípustným\nnahradením podpisov osôb oprávnených konať za žalobkyňu mechanickými prostriedkami (pripojením\nsnímky - skenu podpisov). Zmluva vyhovuje požiadavke písomnej formy v zmysle § 40 ods. 2 a 3 OZ a\n§ 9 ods. 1 ZoSÚ. Zo žiadneho ustanovenia Úverových podmienok nevyplýva, že pre platnosť a účinnosť\nZmluvy sa vyžaduje vlastnoručný podpis; táto odvolacia námietka žalovaného je neopodstatnená.\n2.2. K námietke neplatnosti Zmluvy z dôvodu dojednania vyššej odplaty za poskytnutie peňažných\nprostriedkov ako je najvyššia prípustná odplata, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných\nprostriedkov požadovať odvolací súd citoval relevantnú právnu úpravu (§ 53 ods. 6 OZ, § 1 ods. 4 a\n§ 1a ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., § 21 ods. 2 ZoSÚ a poukázal na záver okresného súdu, že\n\nvýška v Zmluve dohodnutej ročnej úrokovej sadzby 24,90 % bola posúdená podľa Súhrnných informácií\no údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk\nzverejňovaných Ministerstvom financií SR. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov\nzverejnená pre kreditné karty ku dňu 31. 03. 2019 bola 22,79 % p.a.. Najvyššia prípustná výška odplaty\ntak podľa § 1a v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu vyhotovenia Zmluvy\npredstavovala 45,58 % ročne. Žalovaný úverovú kartu neobdržal, pretože si po dohode so žalobkyňou\nvybral čerpanie prvého úveru prevodom financií na jeho účet.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku vymedziac dve právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ neboli riešené.\n3.1. Žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) v spojení s námietkou absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy\nuplatnenou pred súdmi nižších inštancií tvrdil, že žalobkyňa túto zmluvu vlastnoručne nepodpísala,\npretože obsahuje iba faksimile podpisov jej štatutárnych zástupcov. Žalobkyňa si ale sama v Hlave\n2, § 2 Úverových podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy vyhradila, že zmluva sa stáva\nplatnou a účinnou podpisom druhej zmluvnej strany. Súdy konštatovali, že vlastnoručný podpis je\nnahradený pripojením snímky (skenu) podpisov osôb oprávnených konať za žalobkyňu a zmluva\nvyhovuje požiadavkám písomnej formy v zmysle § 40 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1\nzákona č. 129/2010 Z. z.. Podľa žalovaného však ak si zmluvné strany výslovne dojednali alebo jedna z\nnich si v úverových podmienkach výslovne vymienila, že pre platné uzatvorenie zmluvy je nutný podpis\ndruhej zmluvnej strany, pre platné uzatvorenie zmluvy je nevyhnutný podpis a nepostačuje pripojenie\nfaksimile.\n3.2. Ďalej žalovaný namietal nesprávnosť výkladu § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka o odplate pri poskytnutí peňažných\nprostriedkov spotrebiteľovi majúc za to, že úver, ktorý mu bol žalobkyňou poskytnutý, nie je revolvingový.\nZa nesprávny označil názor súdov nižších inštancií, v zmysle ktorého sa pre výpočet najvyššej\nprípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru môže použiť priemerná hodnota ročnej\npercentuálnej miery nákladov zverejnená Ministerstvom financií SR pre kreditné karty.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla zamietnutie dovolania, pretože dovolací dôvod v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b) CSP nie je naplnený, keďže otázky predostrené žalovaným sú skutkového charakteru. Súdy\nnižších stupňov dali na námietku žalovaného vyčerpávajúcu odpoveď. Podľa presvedčenia žalobkyne\nje dodržaná písomná forma právneho úkonu s uvedením podpisov konajúcich osôb, veď napokon\nžalobkyňa a žalovaný sa správali podľa jeho obsahu. Žalobkyňa tiež uviedla, že položená právna otázka\nžalovaného nezohľadňuje špeciálne ustanovenie §-u 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa\nktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom\núvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. Namietla aj, že dovolací súd nie je skutkovým súdom.\nTvrdenie žalovaného, že dlžníkovi nie je odovzdaná kreditná karta nebolo pred súdmi nižších inštancií\nprezentované. Navyše žalovaný disponoval kreditnou kartou, ako to vyplýva z výpisu z interného\nsystému s uvedením čísla kreditnej karty zo dňa 22. 05. 2019 pre Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (nároky z ktorej boli predmetom sporu). Táto kreditná karta bola\nzrušená ku dňu zosplatnenia budúcich splátok úveru, t. j. ku dňu 29. 11. 2019.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\nBez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné, preto\npristúpil k skúmaniu jeho dôvodnosti.\n6. Dovolateľ podal dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. V dovolaní, ktorého prípustnosť\nsa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia\nsúdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n\n7. Dovolateľ explicitne nevymedzil nijakú konkrétnu právnu otázku, ktorej zodpovedanie súdmi nižších\ninštancií bolo pre prejednanie sporu rozhodujúce a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená. Najvyšší súd sa však striktne nezameral len na to, či dovolateľ vymedzil prípustnosť\ndovolania formálne na konkrétnom riadku svojho podania. Do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP)\nv snahe vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP, aby mohol následne posúdiť, či od tejto\notázky záviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá napĺňa hypotézu zakotvenú v písm. b)\n§-u 421 ods. 1 CSP (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023). Rovnako\ndovolací súd aplikoval ustanovenie § 124 CSP a posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu snažiac sa na\njednej strane autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019), na druhej strane majúc na zreteli potrebu\nnenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným nahrádzaním procesnej aktivity strany sporu\nobligatórne zastúpenej advokátom a princípu právnej istoty nastolenej právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím súdu.\n8. V rámci takto daných limitov posudzovania obsahu dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku dovolací súd na základe dovolacej argumentácie dovolateľa dospel k záveru, že žalovaný\nvymedzil dve právne otázky, od vyriešenia ktorých malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu, a\nktoré v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli riešené. Prvou sa dovolateľ pýtal na\nplatnosť zmluvy (vo vzťahu k posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere), v písomnom vyhotovení\nktorej je mechanickými prostriedkami nahradený vlastnoručný podpis zmluvnej strany, hoci si zmluvné\nstrany výslovne dojednali, alebo jedna z nich si v úverových podmienkach výslovne vymienila, že pre\nplatné uzatvorenie zmluvy je nutný podpis druhej zmluvnej strany. Druhá právna otázka dovolateľa\nsa týkala správnosti aplikácie §1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vzniku\nzáväzkového vzťahu strán sporu pri posúdení najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie\nrevolvingového spotrebiteľského úveru na základe priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov\nzverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky pre kreditné karty, ak bola celá suma úveru\nvyplatená naraz na bankový účet dlžníka.\n9. Pri prvej dovolateľom nastolenej dovolacej otázke poukazuje dovolací súd na obsah súdneho\nspisu, priebeh konania a odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií. Z nich je zrejmé, že\nsúdy sa zaoberali platnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX\nuzavretej stranami sporu dňa 22. 05. 2019 ako písomného právneho úkonu vo vzťahu k potrebe jej\nopatrenia (vlastnoručným) podpisom žalobkyne. Dospeli k záveru, že jeho nahradenie mechanickými\nprostriedkami (sken resp. faksimile podpisov štatutárnych zástupcov umiestnených nad vytlačenou\npodobou ich mien a priezvisk) predstavuje prípad spadajúci pod druhú vetu §-u 40 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka a podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami. Dovolateľ sa ale v dovolaní\npýtal na možnosť nahradenia podpisu konajúcej osoby v písomne uzavretej zmluve mechanickými\nprostriedkami v situácii, keď si zmluvné strany výslovne dojednali, alebo jedna z nich si v úverových\npodmienkach výslovne vymienila, že pre platné uzatvorenie zmluvy je nutný podpis druhej zmluvnej\nstrany. Takto nastolenú dovolaciu otázku súdy nižších inštancií neriešili, odvolací súd vo vzťahu k\nÚverovým podmienkam len uviedol, že zo žiadneho ich ustanovenia nevyplýva pre platnosť a účinnosť\nZmluvy požiadavka jej opatrenia vlastnoručným podpisom. Dovolanie preto v tejto časti nie je prípustné.\nDovolací súd nad rámec uvedeného, s poukazom na hospodárnosť konania a výchovnú funkciu súdnych\nrozhodnutí dáva do pozornosti relevantný text Úverových podmienok a obsah Zmluvy. V Hlave 2, § 2\nÚverových podmienok je uvedené, že: „Zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom druhej zmluvnej\nstrany“. Dovolateľ ani súdy nižších inštancií sa nezaoberali tým, ktorá zmluvná strana v zmluvnom\nvzťahu strán sporu je prvá a ktorá druhá. Dovolací súd poukazuje na textáciu Zmluvy v podobe, v\nakej bola pripojená k žalobe, žalovaným nespochybnenej. Zmluva je formulárová (opatrená údajom o\nplatnosti tlače od 01. 02. 2019), obsahuje predtlačené rubriky, v ktorých sú doplnené jednotlivé údaje\ntýkajúce sa osoby žalovaného a záväzkového vzťahu. Žalobkyňa je za uvedeným svojho označenia\núdajmi z obchodného registra označená skrátenou podobou „Spoločnosť a/alebo my“. Zmluva obsahuje\nvety typu „Zoznamujeme vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových podmienok“, „Podpisom zmluvy\nuzatvárame aj zmluvu o platobných službách....“, „Svojím podpisom vyhlasujete, že....“, „Zákonné\ninformácie k vašej zmluve“, „Dohodli sme sa, že...“, „Súčasne potvrdzujete...“ a podobné. Uvedené\nnaznačuje, že oferentom Zmluvy bola žalobkyňa a akceptantom žalovaný, preto z čoho by bolo možné\nvyvodiť, kto z nich je prvou a kto druhou zmluvnou stranou.\n\n10. Jadro druhej dovolateľom nastolenej právnej otázky, ktorou smeroval k spochybneniu správnosti\nzáverov súdov nižších inštancií o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie revolvingového\nspotrebiteľského úveru, spočívalo v posúdení, či je revolvingovým úverom aj úver, ktorého celý\núverový rámec bol vyčerpaný v plnej výške jednorazovo bezhotovostným prevodom financií na účet\ndlžníka. Dovolateľ tvrdil, že o úverovú kartu umožňujúcu čerpanie úveru nežiadal a ani ju neobdržal\na úver vo výške 6.000 eur bol v zmysle Zmluvy poskytnutý prevodom na jeho účet. Tvrdil aj, že\nHlava 3 Úverových podmienok v skutočnosti len finguje právo žalovaného rozhodnúť sa pre čerpanie\núveru buď prostredníctvom karty, alebo prevodom na bankový účet. Uvedené právo žalovaného (ktorý\nho nazval údajným právom) mohlo vzniknúť „najskôr okamihom uzatvorenia Zmluvy (nie predtým),\nktorým okamihom je však zo znenia Zmluvy už zrejmé, že celý úver bude poskytnutý prevodom\nna účet žalovaného, t. j. žalovaný dlžník už nemá možnosť voľby karta vs. prevod na bankový\núčet“. Ak by podstatou zmluvného vzťahu žalobkyne a žalovaného založeného Zmluvou bola kreditná\nkarta, žalobkyňa by ju žalovanému odovzdala a čerpanie úveru by nechala na žalovaného. Účelom\nZmluvy bolo podľa žalovaného okamžité vyčerpanie celého úverového rámca za účelom jeho úročenia\núrokovou sadzbou, na ktorú by, nebyť vyššie uvedenej simulácie, žalobkyňa nemala právny nárok, čo\nje nekalou obchodnou praktikou. Z uvedeného vyplývajúci správny právny záver je podľa dovolateľa\nten, že „priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená Ministerstvom financií SR\npre Kreditné karty sa nemôže použiť pre výpočet najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie\nspotrebiteľského úveru, ktorý je síce podľa znenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy dojednaný ako\nrevolvingový, avšak spotrebiteľovi - dlžníkovi nie je odovzdaná kreditná karta, ktorou by sa revolving mal\nrealizovať a zároveň je v spotrebiteľskej úverovej zmluve výslovne dojednané, že celá suma úveru bude\nvyplatená v celosti na bankový účet dlžníka“.\n11. Súdy nižších inštancií v odôvodneniach rozsudkov vysvetlili (okresný súd v bode 27.1., ktorého\npodstatu zopakoval odvolací súd v bode 41) základnú charakteristiku revolvingového úveru. Ide o\nvariantu spotrebiteľského úveru umožňujúcu opakované čerpanie peňažných prostriedkov až do výšky\ndohodnutého úverového rámca. Obnovuje sa automaticky bez toho, aby klient musel úver opakovane\ndojednávať. Pre revolvingový úver je typické jeho priebežné čerpanie a dopĺňanie, čo neumožňuje\npresné určenie počtu splátok úveru, dobu jeho splácania ani konkrétny percentuálny údaj o RPMN\n(uvádza sa jej indikatívny výpočet). Na základe obsahu Zmluvy dospeli k záveru, že úver poskytnutý\nžalovanému žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa, čo žalovaný nespochybnil; spochybnil jedine spôsob\nčerpania revolvingového úveru. Preskúmaním obsahu Zmluvy dovolací súd zistil, že podľa jej úvodných\nustanovení žalovaný mohol čerpať úverové prostriedky prostredníctvom karty až po odsúhlasení\nžalobkyňou. Aj v Hlave 3 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli tak, že po odsúhlasení\nspoločnosťou môže žalovaný čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom karty. V nasledujúcom\nodseku je uvedené, že účastníci zmluvy sa dohodli na možnosti čerpania prvého úveru vo výške\nuvedenej v zmluve prevodom na bežný účet, ktorý žalovaný uvedie v zmluve. To podľa súdov nižších\ninštancií znamenalo, že prvé čerpanie revolvingového úveru nebude uskutočnené prostredníctvom karty,\nale potvrdením transakcie v zmluve. Dovolací súd zistil, že časť Zmluvy (na str. 2) obsahuje predtlačené\noznačenie rubriky „Potvrdenie transakcie“, v ktorej je dopísaný text, z ktorého je zrejmé, že žalovaný\nsvojím podpisom Zmluvy požiadal o čerpanie úveru vo výške 6.000 eur z dojednaného úverového rámca\nprevodom na nižšie uvedený účet. V ďalšom riadku Zmluvy je vypísané číslo účtu žalovaného.\n12. Dovolací súd upriamuje pozornosť na dve veci. Po prvé, pre revolvingový úver je typické postupné\nčerpanie peňažných prostriedkov do výšky tvoriacej vopred dohodnutý úverový rámec (peňažnú sumu,\nktorú si dlžník požičiava) a pri zachovaní platobnej disciplíny dlžníka jeho postupné obnovovanie bez\npotreby uzatvárania ďalšej zmluvy. Po druhé, k čerpaniu peňažných prostriedkov dochádza zväčša\nprostredníctvom (platobnej) karty, či už kreditnej, alebo debetnej. Právna úprava však nezakazuje (hoci\npre tento typ úveru trochu atypické) vyčerpanie celého dohodnutého úverového rámca naraz, ani jeho\nčerpanie bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov. V posudzovanom spore treba zdôrazniť,\nže dohoda zmluvných strán o poskytnutí revolvingového úveru prevodom financií na účet žalovaného\nsa vzťahovala iba na jeho prvé čerpanie, ako expressis verbis vyplýva z Hl. 3 Úverových podmienok (čo\nžalovaný nijako nespochybnil). Záver odvolacieho súdu o tom, že žalovaný mohol peňažné prostriedky\nčerpať prostredníctvom karty, alebo čerpanie prvého úveru mohlo byť aj bezhotovostne na účet žalovaný\nnamietal v dovolaní z dôvodov uvedených v 10. bode tohto rozsudku s tým, že on nijakú úverovú kartu\nneobdržal (čo uviedol aj v konaní pred súdmi nižších inštancií). Dovolací súd poukazuje na to, že aj\nproces uzatvárania posudzovanej Zmluvy prešiel štádiom návrhu na uzavretie zmluvy a štádiom jeho\nakceptácie žalovaným (opak v konaní tvrdený nebol). Sporným nebolo, že žalovaný kartu umožňujúcu\n\nčerpanie úveru neobdržal (k čomu mohlo v zmysle Úverových podmienok aj Zmluvy dôjsť až po schválení\nžalobkyňou), keď (aj v dovolaní) sám uvádzal, že o jej vydanie nežiadal. Nepoprel ale, že sa so\nžalobkyňou dohodol na prvom čerpaní úveru bezhotovostne, prevodom financií na jeho účet, ktorý je\nšpecifikovaný v Zmluve. Z dodržania postupnosti kontraktačného procesu, dopísania údajov do rubriky\nPotvrdenie transakcie a uvedenia čísla účtu žalovaného v Zmluve nevyplýva, že žalovaný voľbu prvého\nčerpania úverových prostriedkov bezhotovostne mohol realizovať až okamihom uzavretia zmluvy ako\ntvrdí v dovolaní. K týmto okolnostiam sa stručne vyjadril odvolací súd aj v 39. bode odôvodnenia jeho\nrozsudku.\n13. Nad rámec uvedeného sa pre úplnosť žiada dodať, že podstatou úverového vzťahu strán sporu\nnaozaj nebola kreditná karta, ako uvádza dovolateľ. Kreditná karta je totiž užší finančný nástroj ako\nrevolvingový úver; ide o druh revolvingového úveru čerpaný prostredníctvom platieb alebo výberov\npeňazí za použitia platobnej karty. Žalovaný mohol v zmysle Zmluvy obdržať len kartu, ktorá by mala\nfunkciu identifikačnú a platobnú, nie kreditnú kartu. Súdy nižších inštancií aplikovali ekonomické údaje\ntýkajúce sa kreditných kariet pri posúdení výšky odplaty dojednanej v zmluvnom vzťahu strán sporu\njedine preto, že úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty je svojím charakterom a podstatou\nnajbližší revolvingovému úveru zazmluvnenému medzi žalobkyňou a žalovaným, čo tiež vysvetlili.\n14. Zo zhrnutia všetkého zhora uvedeného vyplýva, že odpoveď súdov nižších inštancií na dovolateľom\nvymedzenú druhú právnu otázku, vychádzajúca zo súhrnných údajov pre spotrebiteľské úvery typu\nkreditné karty, že v Zmluve uvedená ročná úroková sadzba je určená v súlade s § 1a ods. 1 nar. vlády\nč. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 a neprekročila najvyššiu prípustnú odplatu podľa\nprávnych predpisov, je správna.\n15. Dovolací súd uzatvára, že dovolacia argumentácia predložená dovolateľom pri prvej právnej otázke\n(9. bod tohto rozsudku) nepredstavuje vymedzenie relevantnej právnej otázky tak, ako to predpokladá\n§ 421 ods. 1 písm. b) v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Dovolateľ teda v dovolaní nevymedzil právnu\notázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie, čo by bolo dôvodom pre odmietnutie jeho\ndovolania (§ 447 písm. f) CSP). Vo vzťahu k druhej dovolacej otázke (bod 11. tohto rozsudku) dovolací\nsúd konštatuje, že ide o právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ale\nsúdy nižších inštancií ju vyriešili správne. Dovolací súd preto dovolanie zamietol ako celok (§ 448 CSP).\n16. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací\nsúd priznal v celom rozsahu náhradu trov dovolacieho konania. Rozhodol tak napriek tomu, že\nžalovaný dovolateľ vystupoval v dovolacom konaní v procesnej pozícii spotrebiteľa. Žalovaný v dovolaní\nvôbec netvrdil skutočnosti o jeho nepriaznivej finančnej, rodinnej alebo sociálnej situácii nasvedčujúce\nnemožnosti nahradenia trov konania protistrany z ekonomických dôvodov. Z obsahu súdneho spisu\nnevyplýva, že právna pomoc dovolateľovi bola poskytnutá bezplatne, pro bono, alebo za zníženú\nodmenu. V okolnostiach prípadu dovolací súd prihliadal na to, že dôvodom zamietnutia dovolania bol\nnedostatok relevancie prvej dovolateľom vymedzenej právnej otázky pre predmet konania a nastolenie\ndruhej dovolacej otázky spôsobom tendujúcim k správnosti jej vyriešenia odvolacím súdom.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Veriteľka sa domáhala zaplatenia zosplatneného revolvingového spotrebiteľského úveru s úverovým rámcom 6 000 eur a ročnou úrokovou sadzbou 24,90 %, ktorý dlžník vyčerpal naraz prevodom na svoj účet. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli; zmluvu považovali za platnú napriek tomu, že podpisy osôb konajúcich za veriteľku boli nahradené faksimile (§ 40 ods. 3 OZ), a odplatu za neprekračujúcu dvojnásobok priemernej RPMN zverejnenej pre kreditné karty. Dovolateľ podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil otázku platnosti zmluvy, ak si strana v úverových podmienkach vymienila podpis druhej strany, a otázku, či pri úvere vyplatenom naraz na účet bez vydania kreditnej karty možno použiť priemernú RPMN pre kreditné karty. Dovolací súd dovolanie zamietol. Prvú otázku súdy nižších inštancií neriešili a nezaložili na nej rozhodnutie, preto v tejto časti nebolo dovolanie prípustné. Druhú otázku vyriešili správne, lebo dohoda o prvom čerpaní bezhotovostným prevodom sa týkala len prvého čerpania a nezbavuje úver revolvingovej povahy, pričom úver prostredníctvom kreditnej karty je revolvingovému úveru charakterom najbližší. Spotrebiteľovi, ktorý netvrdil nepriaznivú finančnú či sociálnu situáciu, uložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania.", "pravna_veta": "Pre revolvingový spotrebiteľský úver je typické postupné čerpanie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úverového rámca a jeho obnovovanie bez potreby uzatvárania ďalšej zmluvy, spravidla prostredníctvom platobnej karty; právna úprava však nezakazuje vyčerpanie celého úverového rámca naraz ani jeho čerpanie bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, a taká dohoda o prvom čerpaní nemení povahu úveru ako revolvingového. Pri posúdení najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru podľa § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je správne vychádzať z priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej Ministerstvom financií SR pre spotrebiteľské úvery typu kreditné karty, keďže úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty je svojím charakterom revolvingovému úveru najbližší. Dovolací súd nie je viazaný len formálnym vymedzením prípustnosti dovolania, ale posudzuje dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a právnu otázku podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže vyabstrahovať z dovolacieho dôvodu; otázka, ktorú súdy nižších inštancií neriešili a na ktorej nezaložili svoje rozhodnutie, však prípustnosť dovolania nezakladá.", "ustanovenia": ["§ 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.", "§ 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.", "§ 53 ods. 6 OZ", "§ 40 ods. 3 OZ", "§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 124 CSP", "§ 453 ods. 1 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoCsp/37/2024", "guid": "127c87a5-d745-4766-94e5-7c893d242bde:430370f0-d07b-42d5-9454-ed1c8c7336bd", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["spotrebiteľský úver", "revolvingový úver", "najvyššia prípustná odplata", "ročná percentuálna miera nákladov", "kreditná karta", "písomná forma právneho úkonu", "prípustnosť dovolania", "trovy dovolacieho konania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:aac9be80-781e-491f-b798-aa7e3f5b270a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "6bc85583-b9e7-46f5-945c-68accda19bbe:fb12ba37-f636-4957-8aee-35ed3070cac7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123205090.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/37/2024 z 8. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123205090.2"}], "citovane_v": []}