{"guid": "28ead648-2a5f-4310-823c-692cda8978f5:603140ee-00ed-4d38-b313-f676c3a5039e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122417208.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/9/2025 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2026, sp. zn. 9CdoPr/9/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122417208.1", "identifikacne_cislo": "6122417208", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-155", "nazov": "§ 155 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-155", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-2", "nazov": "§ 222 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-222.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-155", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-222", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-24", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/603140ee-00ed-4d38-b313-f676c3a5039e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122417208.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122417208.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122417208.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoPr/9/2025\n6122417208\n25. 02. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:6122417208.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a členov\nsenátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobkyne obchodnej\nspoločnosti NIGOL STK s. r. o., Banská Bystrica, Zvolenská cesta 85/A, IČO: 36 720 925, zastúpenej\nadvokátom Mgr. Andrejom Durajom, Banská Bystrica, Zvolenská cesta 85/A, proti žalovanej X. K.,\nnarodenej X. I. XXXX, J. J., O. Q. č. XXXXX/XA, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska\nkancelária JUDr. Ingrida Linkešová, s. r. o., Banská Bystrica, Kovačická ulica 15075/4, IČO: 52 521 737,\no zaplatenie 3 059,58 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.\nzn. 11Cpr/1/2023, predtým vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16Cpr/1/2022, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. júna 2024 sp. zn. 11CoPr/1/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. mája 2023 č.k.\n16Cpr/1/2022-137 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala úhrady časti nákladov\nvynaložených na prehĺbenie kvalifikácie žalovanej. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná vykonávala pre žalobkyňu prácu administratívneho pracovníka\nod 7. júna 2019 na základe dohody o pracovnej činnosti. Následne bola u žalobkyne v pracovnom\npomere od 14. septembra 2020 na neurčito na základe pracovnej zmluvy z 31. augusta 2020 s\ndojednaným druhom práce administratívny zamestnanec stanice technickej a emisnej kontroly a od 1.\njúna 2021 na základe dodatku č. 4 k pracovnej zmluve s dojednaným druhom práce kontrolný technik\nstanice technickej a emisnej kontroly. Žalobkyňa žalovanej dohodou v zmysle § 155 zákona č. 311/2001\nZ. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) z 1. septembra 2020 umožnila prehĺbiť\nsi kvalifikáciu za účelom získania oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných\nvozidiel a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobkyne po dobu piatich rokov od\nzískania osvedčenia kontrolného technika na vykonávanie technickej kontroly špecifikovaných vozidiel,\nt.j. od 14. decembra 2020 a pre prípad porušenia tejto povinnosti zaplatiť žalobkyni náklady spojené\ns prehlbovaním kvalifikácie. Pracovný pomer žalovanej u žalobkyne skončil 31. mája 2022 na základe\nvýpovede zo strany žalovanej.\n1.2. Súd prvej inštancie považoval dohodu o prehlbovaní kvalifikácie za platnú, dospel však k záveru,\nže je potrebné rozlišovať náklady vynaložené pred a po uzavretí dohody podľa § 155 ZP. Žalobkyňa\nnepreukázala, že by tvrdené náklady, ktorých náhradu si v konaní uplatňuje, boli vynaložené až po\nuzavretí dohody, resp. že boli skutočne vynaložené na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej. Posúdiac\nvec po právnej stránke podľa § 155 ZP zdôraznil, že zahrnutie už vynaložených nákladov by bolo\n\nneprípustným obchádzaním zákona. Výdavky za obdobie pred uzavretím dohody je nutné považovať za\ndobrovoľné, preto v ich súvislosti zamestnancovi nevzniká žiadna povinnosť, žalovaná ich nemohla ani\nlen uznať pre rozpor s dobrými mravmi (§ 15 ZP). Súd preto žalobkyni nepriznal uplatnenú pomernú časť\nuplatnenej sumy vynaloženej od 1. júla 2019 do 12. augusta 2020 a pokiaľ ide o náklady za obdobie po\nuzavretí dohody, tieto súd žalobkyni nepriznal, lebo nebolo preukázané, že boli vynaložené v prospech\nžalovanej.\n1.3. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na skutkové\nzistenia nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedkov zamestnancov žalobkyne ani jej konateľa. O\nnároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V dôsledku zmeny kauzálnej\npríslušnosti okresných súdov v individuálnych pracovnoprávnych sporoch v zmysle zákona č. 150/2022\nZ. z. v znení zákona č. 398/2023 Z. z., ktorým sa mení Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1. júna\n2023 bola vec po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie postúpená podľa § 24 písm. c), § 40 a § 43\nods. 1 CSP Okresnému súdu Banská Bystrica.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 27.\njúna 2024 sp. zn. 11CoPr/1/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanej priznal voči žalobkyni\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam (§ 387 ods. 1, 2 CSP)\nuviedol, že súd prvej inštancie dôsledne a preskúmateľne rozlišoval medzi pojmami tvrdené náklady a\npreukázané náklady na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, vychádzajúc z podstaty procesnej povinnosti\nstrany sporu preukázať tvrdené skutočnosti. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vec správne\nprávne posúdil, keď dospel k záveru, že náhradu nákladov vynaložených žalobkyňou na prehlbovanie\nkvalifikácie žalovanej pred uzavretím dohody podľa § 155 ZP nemožno žalobkyni priznať, pretože\nzáväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa možno v zmysle predmetného\nustanovenia viazať len na náklady vynaložené po uzavretí dohody. Odkázal na znenie čl. II bodu\n7 dohody uzavretej medzi sporovými stranami, z ktorej vyplýva záväzok zamestnávateľa poskytovať\nzamestnancovi pracovné voľno, náhradu mzdy a ďalších vopred odsúhlasených nákladov spojených s\nprehlbovaním kvalifikácie zamestnanca. Zdôraznil, že zmyslom a účelom dohody o zvýšení (prehĺbení)\nkvalifikácie je úprava vzťahov s tým súvisiacich do budúcna, nie spätne, ako sa nesprávne domnieva\nžalobkyňa. Záverom dodal, že súd prvej inštancie nepochybil, keď nevykonal ako dôkaz žalobkyňou\nnavrhovaný výsluch svedkov k vynaloženým nákladom na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej, lebo\nžalobkyňa mala možnosť preukázať tvrdené skutočnosti predložením listinných dôkazov. Z týchto\ndôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací súd\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a aby žalobkyni\npriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne\ndovolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobe v celom\nrozsahu vyhovie a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj\ntrov odvolacieho a dovolacieho konania.\n3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces a prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\noprela žalobkyňa o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a jeho odôvodnenie je\nnedostatočné. Zotrvala v presvedčení, že platná právna úprava nepodmieňuje vznik nároku na náhradu\npomernej časti nákladov vynaložených na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca v prípade nezotrvania\nzamestnanca v pracovnom pomere vynaložením týchto nákladov len po uzavretí dohody v zmysle §\n155 ZP. Odvolací súd len zopakoval argumentáciu súdu prvej inštancie, svoje vlastné úvahy vôbec\nnezdôvodnil a opomenul sa vyjadriť k námietke žalobkyne ohľadom posúdenia uplatneného nároku\nžalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia.\n3.2. K dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a k prípustnosti dovolania z hľadiska\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobkyňa v dovolaní uviedla, že odvolací súd nesprávne právne\nposúdil otázku vzniku nároku zamestnávateľa na náhradu pomernej časti nákladov vynaložených na\nzvýšenie kvalifikácie zamestnanca a dospel k nesprávnemu záveru, že tento vzniká len v prípade ich\nvynaloženia zamestnávateľom po uzatvorení dohody podľa § 155 ZP. Podľa žalobkyne podmienkou\nvzniku uplatneného nároku je len preukázanie úhrady týchto nákladov zamestnávateľom a porušenie\npovinnosti zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po dohodnutý čas, čo bolo v konaní preukázané.\n\nŽalovaná v čase podpisu dohody mala vedomosť o konkrétnej výške už vynaložených nákladov na\nprehĺbenie jej kvalifikácie, ako aj presnej sume, ktorú bude musieť zamestnávateľovi nahradiť v prípade\nporušenia povinnosti zotrvať v pracovnom pomere, pričom uzavretím dohody s nimi dobrovoľne vyjadrila\nsúhlas. Právny názor odvolacieho súdu nepomerne chráni zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšenie\nkvalifikácie len vďaka nákladom vynaloženým zamestnávateľom, pričom následne sám porušil svoju\npovinnosť zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby. V závere vyjadrila presvedčenie, že\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom nezohľadňuje špecifiká pracovných pomerov, pri ktorých musí\nzamestnanec pred uzatvorením pracovného pomeru absolvovať vzdelávanie zamerané na získanie\noprávnenia potrebného na vykonávanie pracovnej pozície u zamestnávateľa, na absolvovaní ktorých\nmá zamestnávateľ záujem. Z uvedeného dôvodu bolo namieste posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska\nustanovení o bezdôvodnom obohatení.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nodmietol resp. zamietol, a aby žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalobkyňa nepreukázala naplnenie dovolacích dôvodov. Odvolací súd jasne uviedol, že vznik nároku\nzamestnávateľa na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca\nje podmienený vynaložením týchto nákladov po uzavretí dohody o zvýšení kvalifikácie. Uvedené je v\nsúlade s účelom tohto ustanovenia, ktorým je motivovať zamestnávateľa k investíciám do vzdelávania\nzamestnancov s garanciou ich zotrvania v pracovnom pomere. Ak by boli náklady vynaložené pred\nuzavretím dohody, ide o dobrovoľné náklady zamestnávateľa, na ktoré sa ust. § 155 ZP nevzťahuje.\nŽalovaná vyjadrila súhlas s právnymi závermi odvolacieho súdu, že dohoda o zvyšovaní kvalifikácie má\npredchádzať vynaloženiu nákladov, aby bol zamestnanec riadne informovaný a mohol prijať zodpovedný\nzáväzok.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania (§\n428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne\nje síce v časti prípustné, ale vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod [§ 421 ods.1 písm. b) CSP]\nnedôvodné a vo zvyšnej časti je potrebné ho ako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n11. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace\nprocesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n12.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká tak zákonnému, ako aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Dovolateľka porušenie práva na spravodlivý proces oprela o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a nepredvídateľné.\n14. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie\nje významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či\ndošlo k žalobkyňou namietanej procesnej vade; túto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n16. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07).\n17. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky či absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n18. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny,\nstotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Treba mať na pamäti,\nže potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vytvára s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie\norganickú (kompletizujúcu) jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho\npredmetu jeden celok (porov. IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 350/09).\n19. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie\n\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za nedostatočne odôvodnené resp. arbitrárne.\nOdvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu.\n20. Argumentácia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je koherentná a dostatočne\npodporuje súdmi prijaté závery. V odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku sa odvolací súd\nneobmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, vyjadril sa aj k\nnosnej odvolacej argumentácii žalobkyne (uplatnenej aj v dovolaní) a z odôvodnenia jednoznačne a\nzrozumiteľne vyplývajú úvahy odvolacieho súdu, ktorými sa pri rozhodovaní vo veci riadil. Dovolací súd\nsa preto nestotožnil s námietkou dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho\nsúdu.\n21. Odvolací súd po zrekapitulovaní zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie v relevantnej\nčasti ustálil, že uplatnené odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné. V danom prípade bol pre\nrozhodnutie vo veci samej podstatný záver, že zamestnávateľ nemá nárok na náhradu nákladov\nvynaložených na prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca pred uzavretím dohody podľa § 155 ZP, a to ani\nvtedy, ak zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere po dohodnutý čas, pretože tento záväzok sa môže\nviazať len na náklady vynaložené po uzavretí kvalifikačnej dohody. Vychádzajúc z tejto premisy zhodne\nso súdom prvej inštancie, viazaný ním zisteným skutkovým stavom, dospel k záveru, že žalobkyňou\nuplatnené náklady vo výške 3 853,60 eura vynaložené v období od 1. júla 2019 do 12. augusta 2020,\nt.j. pred dňom uzavretia dohody v zmysle § 155 ZP nemožno priznať, a pokiaľ šlo o ďalšie uplatnené\nnáklady, žalobkyňa nepreukázala, že boli skutočne vynaložené v prospech žalovanej.\n22. Je zrejmé, že odvolací súd za rozhodujúce z hľadiska posúdenia nároku zamestnávateľa na náhradu\npomernej časti nákladov vynaložených na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca v zmysle § 155 ZP\npovažoval preukázanie úhrady nákladov zamestnávateľom po uzavretí dohody podľa § 155 ZP v priamej\nsúvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, ktorý nezotrval v pracovnom pomere po dohodnutú\ndobu. Svoje úvahy zrozumiteľne previazal so základnými teoretickými východiskami vzájomnej ochrany\nstrán dohody o zvýšení kvalifikácie, ako aj zmyslu a účelu tohto inštitútu pracovného práva; v tomto\nsmere mu nemožno vyčítať, že pri (samotnou žalobkyňou tvrdenej) absencii ustálenej rozhodovacej\npraxe vychádzal i z názorov odbornej právnickej spisby. Odvolaciemu súdu tiež nemožno vyčítať, že\nsa nevysporiadal s otázkou posúdenia uplatneného nároku optikou možného nároku z bezdôvodného\nobohatenia; obsah spisu vedie dovolací súd k záveru, že odvolací súd nedostal možnosť reagovať na\ntakúto argumentáciu žalobkyne, lebo žalobkyňa túto skutočnosť v odvolaní ani len nenamietala.\n23. Dovolaciemu súdu preto z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva nedostatočnosť,\nnezrozumiteľnosť alebo nepresvedčivosť, ani absencia skutkových či právnych záverov, majúcich pre\nvec podstatný význam, ani závery, ktoré by popierali pravidlá formálnej a právnej logiky alebo taká\naplikácia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne\na náležite neodôvodnil respektíve že pri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu dovolateľky.\n24. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu\nochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Odvolací súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len\nna tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré\npovažuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu\nprvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n25. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok. Preto\nskutočnosť, že žalobkyňa s názormi súdov oboch inštancií nesúhlasí, sama o sebe nepostačuje na\nprijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdnych rozhodnutí, ktoré spolu tvoria celok. Iba skutočnosť,\n\nže dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezistil, preto je dovolanie žalobkyne v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n27. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska žalobkyňou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n28. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n29. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n30. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Žalobkyňa, namietajúc,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, prípustnosť\npodaného dovolania vyvodzovala z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n31. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú\ndovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).\n32. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania\nzávisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.\n33. Žalobkyňa za právnu otázku, od vyriešenia ktorej v danom prípade záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, označila otázku posudzovania nároku na náhradu pomernej časti nákladov vynaložených na\nprehĺbenie kvalifikácie zamestnanca pred uzavretím dohody v zmysle § 155 ZP, ak zamestnanec\nnezotrvá v pracovnom pomere po dohodnutý čas. Skúmaním podmienok prípustnosti dovolania dovolací\nsúd dospel k záveru, že ide o otázku relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu totiž skutočne záviselo od dovolateľkou vymedzenej právnej otázky, keď nižšie súdy\ndospeli zhodne k záveru, že záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa\nmožno v zmysle predmetného ustanovenia viazať len na náklady vynaložené po uzavretí kvalifikačnej\ndohody. Po zistení, že podmienky prípustnosti dovolania sú splnené, dovolací súd preto pristúpil k\nskúmaniu, či podané dovolanie je aj dôvodné, t.j. či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v predmetnej právnej otázke.\n34. Dohoda v zmysle § 155 ZP je právnou formou zabezpečenia stabilizácie zamestnancov, ktorí si\nzvyšujú/prehlbujú kvalifikáciu. Okrem stabilizačnej plní i ochrannú a úhradovú funkciu. Kvalifikačná\nfunkcia spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi získanie, resp. zvýšenie kvalifikácie.\n\nÚhradová a stabilizačná funkcia zas v povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady,\nktoré vynaložil na jeho kvalifikačný proces za predpokladu, že nesplní svoj zmluvný záväzok zotrvať\nu zamestnávateľa v pracovnom pomere dohodnutý čas (BARANCOVÁ, H. a kol. Zákonník práce.\nKomentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 1225-1226 s.).\n35. Zamestnávateľ môže podľa § 155 ZP so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zaväzuje\numožniť zamestnancovi zvýšenie resp. prehĺbenie kvalifikácie a za tým účelom mu poskytnúť pracovné\nvoľno, náhradu mzdy a náhradu ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa, naopak,\nzaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa určitý dohodnutý čas po skončení štúdia alebo\nmu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred\nskončením štúdia. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná.\n36. Uzavretím dohody sa zamestnávateľ zaväzuje poskytovať zamestnancovi po dobu zvyšovania/\nprehlbovania kvalifikácie určité pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie. Dohodu možno uzavrieť pred\nzačatím „štúdia“ alebo kedykoľvek v jeho priebehu. Zmyslom a účelom dohody je upraviť vzájomné\npráva a povinnosti súvisiace so zvyšovaním či prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca do budúcna, nie\nspätne do minulosti. Niet preto pochýb, že záväzok zamestnanca i zamestnávateľa môže smerovať len\ndo budúcnosti. K týmto záverom možno dospieť gramatickým a logickým výkladom, ale tiež autentickou\ninterpretáciou posudzovaného ustanovenia. Aj podľa dôvodovej správy k § 155 zákona č. 311/2001 Z.\nz. Zákonník práce sa totiž poskytovanie pracovného voľna, náhrady mzdy a ďalších nákladov spojených\nso štúdiom odvíja až z uzavretia dohody o zvyšovaní kvalifikácie, ktorá je právnou formou stabilizácie\nzamestnancov. Preto aj pokiaľ ide o vrátenie (pomernej časti) vynaložených nákladov, možno medzi\nne zahrnúť len náklady vynaložené na kvalifikáciu zamestnanca po uzavretí dohody v zmysle § 155\nZP (obdobne napr. GÁŠPAROVÁ, E.: Dohoda o zvýšení kvalifikácie uzatvorená podľa § 155 zákona č.\n311/2001 Z. z. Zákonník práce, 2022, dostupné na portáli epi.sk).\n37. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dohodou podľa § 155 ZP je možné upraviť\nlen vzájomné práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v súvislosti so zvyšovaním resp.\nprehlbovaním kvalifikácie do budúcna. Záväzok zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi pomernú časť\nnákladov vynaložených na jeho štúdium v prípade, ak nezotrvá v pracovnom pomere po dohodnutý čas,\nmožno viazať len na náklady vynaložené po uzavretí dohody.\n37.1. Zamestnávateľ je tým subjektom, od ktorého závisí, či so zamestnancom uzavrie kvalifikačnú\ndohodu za účelom stabilizácie zamestnanca v pracovnom pomere ako istej formy kompenzácie za to,\nže mu umožnil zvýšiť/prehĺbiť si kvalifikáciu poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a náhrady\nďalších s tým súvisiacich nákladov. Zamestnávateľ môže - princíp liberalizácie pracovnoprávneho\nzákonodarstva s tým ráta - umožniť zamestnancovi zvýšiť resp. prehĺbiť si kvalifikáciu aj z dobrej vôle,\nbez toho, aby od neho požadoval akúkoľvek kompenzáciu. Ak zamestnávateľ má v úmysle „poistiť si“\nsvoju investíciu do vzdelania zamestnanca, je v jeho záujme, aby postupoval podľa § 155 ZP a uzavrel\nso zamestnancom kedykoľvek v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu písomnú dohodu, v ktorej\ndostatočne určiteľným spôsobom vyjadrí celkovú sumu nákladov určených na vzdelanie zamestnanca\n(k tomu aj R 7/1984). Dohoda nemôže slúžiť na zabezpečenie minulých „záväzkov“, naopak, pôsobí\nvýlučne do budúcna. Akékoľvek stabilizačné dojednania strán sporu pred uzatvorením dohody, pokiaľ\nneboli urobené písomne, sú v tomto smere neplatné pre nedostatok formy (§ 17 ods. 2 ZP, § 155 ods.\n1 ZP). Zamestnancovi nemôže byť na škodu, že s ním zamestnávateľ neuzavrel kvalifikačnú dohodu\nskôr. Nemožno uvažovať ani o nároku z bezdôvodného obohatenia (§ 222 ods. 2 ZP v spojení s § 1 ods.\n4 ZP), lebo zamestnancovi nemôže byť na ujmu neplatnosť právneho úkonu, ak túto sám nespôsobil\n(§ 17 ods. 3 prvá veta ZP), v takých prípadoch má dokonca nárok na náhradu škody, ak mu bola v\ndôsledku neplatnosti právneho úkonu spôsobená. Ako správne uvažoval už odvolací súd, niet pochýb,\nže zamestnanec sa až uzavretím dohody dozvie, že náklady vynaložené zamestnávateľom na zvýšenie/\nprehĺbenie jeho kvalifikácie bude povinný zamestnávateľovi vrátiť, ak nesplní svoj záväzok (vyplývajúci\nz tejto dohody) zotrvať u zamestnávateľa po určitú dohodnutú dobu.\n38. V posudzovanom prípade súdy oboch inštancií zhodne vychádzali zo záveru, že náhradu nákladov\nvynaložených žalobkyňou na prehlbovanie kvalifikácie žalovanej pred uzavretím dohody podľa §\n155 ZP nemožno žalobkyni priznať, pretože záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u\nzamestnávateľa možno v zmysle § 155 ZP viazať len na náklady vynaložené po uzavretí dohody. Ustálili,\nže pre posúdenie nároku zamestnávateľa na náhradu (pomernej časti) nákladov je potrebné, aby tento\nv konaní preukázal, že po uzatvorení dohody vynaložil na kvalifikáciu zamestnanca určité náklady, a\n\nže zamestnanec porušil svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Považovali za\nnesporné, že značná časť uplatnených nákladov bola vynaložená pred uzavretím kvalifikačnej dohody;\nvynaloženie nákladov na kvalifikáciu žalovanej po uzavretí dohody z vykonaného dokazovania nezistili,\npreto žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu posúdili ako nedôvodný.\n39. Berúc do úvahy vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že podané dovolanie síce [v časti\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) v spojení s § 432 CSP] vyvolalo procesný účinok\numožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, jeho výsledok ale vedie k záveru, že\ndovolanie žalobkyne nie je dôvodné - právne posúdenie v dovolaní nastolenej právnej otázky odvolacím\nsúdom (i súdom prvej inštancie) bolo správne. Keďže žalobkyňa dovolaním napadla vecne správny\nrozsudok odvolacieho súdu, dovolací súd jej dovolanie ako nedôvodne podané podľa § 448 CSP\nzamietol.\n40. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok\nna náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia\ndovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nDohodou podľa § 155 Zákonníka práce je možné upraviť len vzájomné práva a povinnosti zamestnanca\na zamestnávateľa v súvislosti so zvyšovaním resp. prehlbovaním kvalifikácie do budúcna. Záväzok\nzamestnanca uhradiť zamestnávateľovi pomernú časť nákladov vynaložených na jeho štúdium v\nprípade, ak nezotrvá v pracovnom pomere po dohodnutý čas, možno viazať len na náklady vynaložené\npo uzavretí dohody.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}