{"guid": "16f778ba-1ca9-4fe6-bbea-7c5f3e7972f2:73e78e1b-8fd8-45a6-b9e7-3f10a2d317e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1", "spisova_znacka": "2Cdo/127/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/127/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 2Cdo/127/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1", "identifikacne_cislo": "6122376886", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73e78e1b-8fd8-45a6-b9e7-3f10a2d317e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/127/2025\n6122376886\n31. 03. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Z. G., nar. V., bytom Q. S., zastúpeného: Hrčka Sabó - Lukáč s. r. o., so sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, IČO: 51 433 842, proti žalovanému: J. G.,\nnar. V., bytom Y., zastúpenému: Mgr. Radovan Muzika, advokát, so sídlom Štúrova 30, Humenné, IČO:\n42 026 920, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.\nzn. 21C/21/2024, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2025 sp. zn.\n10Co/35/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné rozsudkom z 21. júna 2024 č. k. 21C/21/2024-62 (ďalej aj\n„rozsudok okresného súdu“ alebo „rozsudok súdu prvej inštancie“) zamietol žalobu (prvá výroková veta)\na žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške\ntrov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že predmetom konania je vrátenie zálohy vo\nvýške 4.000 eur, ktorú žalobca ako objednávateľ zo zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 17. februára 2020\nmal vyplatiť žalovanému, s tým, že práce neboli dokončené.\n1.2. Právne posúdiac vec podľa § 536 ods. 1, 2, § 27 ods. 1, 2 písm. a) bod 3, § 27 ods. 3 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) konštatoval, že žalovaný ako\nfyzická osoba, nemá pasívnu vecnú legitimáciu, nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z\nhmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Podľa Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom\nregistri sú záväzné údaje, ktoré sú vo verejnej listine, to znamená vo výpise z obchodného registra.\nV konaní nebolo sporné, že zmluvu o dielo uzavrel žalobca s právnickou osobou, ktorej vyplatil aj\nspornú zálohu, a teda žalovaný ako fyzická osoba nikdy nebol zmluvnou stranou z tejto zmluvy. Rovnako\nžalovaný nebol právoplatne trestne odsúdený ako fyzická osoba za tento skutok, čo by mohlo zakladať\nnárok žalobcu na náhradu škody. Z podanej žaloby vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje\nprávny dôvod, na základe ktorého by sa žalobca mohol voči žalovanému domáhať uplatneného nároku.\nVzhľadom na to súd prvej inštancie pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného\nžalobu zamietol.\n1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 19. júna 2025 č. k. 10Co/35/2024-89 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (prvá výroková veta). O\n\ntrovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv celom rozsahu (druhá výroková veta).\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n2.2. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v\ndostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec\nsprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie.\n2.3. Na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd vo vzťahu k námietke nesprávne\nzisteného skutkového stavu doplnil, že dokazovaním na súde prvej inštancie bolo jednoznačne zistené,\nže zmluvnými stranami zmluvy o dielo zo 17. februára 2020 bol žalobca a spoločnosť P., za ktorú ako\nkonateľ v danom čase konal žalovaný. Žalovaný nebol účastníkom tejto zmluvy o dielo ako fyzická osoba.\nZ výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo jasne preukázané, že žalovaný bol konateľom\nspoločnosti P. v období od 7. decembra 2017 do 12. marca 2020. Súd prvej inštancie na zistený skutkový\nstav správne aplikoval § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n2.4. Formuláciu odvolateľa z bodu 8. podaného odvolania, a to že „súd mal na túto zmluvu hľadieť tak,\nako by bola uzavretá práve so žalovaným ako fyzickou osobou ...“ odvolací súd posúdil ako námietku\no nesprávnom právnom posúdení veci. K tejto námietke poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 18. januára 2012 sp. zn. 6Cdo/214/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/358/2015, týkajúcich sa vecnej legitimácie, z ktorých citoval.\n2.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť\nodvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP; navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.1. Dovolateľ tvrdil, že rozsudok odvolacieho súdu porušuje právo dovolateľa na spravodlivý proces a\nspočíva aj v nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, že žalovaný uzatvoril zmluvu o prevode\nobchodného podielu, z ktorej je zrejmé, že k dátumu 30. januára 2020 bolo zmenené meno spoločnosti\na J. G. už konateľom novej spoločnosti nebol, a preto v žiadnom prípade nemohol dňa 17. februára 2020\nuzatvoriť zmluvu na spoločnosť P. V tom čase už táto spoločnosť neexistovala a žalovaný už konateľom\ntejto spoločnosti nebol. Z uvedeného je zrejmé, že úmysel žalovaného nebol v žiadnom prípade vykonať\nrekonštrukciu, ale jeho úmysel smeroval k prevzatiu zálohy, uvedeniu dovolateľa do omylu ohľadom\nvykonania rekonštrukcie a jeho vlastné obohatenie. Žalovaný si bol vedomý, že nie je ani spoločníkom,\nani konateľom spoločnosti P., pričom mal vedomosť, že táto spoločnosť už neexistuje, no napriek tomu\nvystupoval ako konateľ spoločnosti. V trestnom konaní bolo preukázané, že nástupnícka spoločnosť\nspoločnosti P. o sume 4.000 eur nemala žiadnu vedomosť, nemá predmetnú sumu zaúčtovanú vo\nsvojom účtovníctve, nedisponuje zmluvou o dielo. Súd sa mal vysporiadať s touto otázkou, ako aj so\nskutočnosťami, ktoré sú uvedené v uznesení OR PZ Humenné. Súd mal na túto zmluvu hľadieť tak,\nako by bola uzavretá so žalovaným ako fyzickou osobou, a to najmä preto, že daná zmluva nebola v\nspoločnosti ani zaevidovaná a taktiež ani príjem z nej. Rozhodnutie súdu by vytváralo pomerne zvláštny\nprecedens, kde by bývalí konatelia spoločností mohli uzatvárať zmluvy s tretím subjektom v čase, kedy\nešte nedôjde k zápisu zmien do Obchodného registra, pričom by následne neboli právne zodpovední za\nsvoje konanie, ale zodpovedná by mala byť spoločnosť, ktorá by absolútne o ničom nevedela. Uvedené\nskutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k zneužitiu právneho postavenia zo strany žalovaného a k\nzneužitiu obchodného mena spoločnosti za účelom osobného prospechu. V tomto prípade je zrejmá\nosobná pasívna legitimácia žalovaného ako fyzickej osoby, pretože spoločnosť neexistovala, nebola\nv zmluvnom vzťahu, neprevzala plnenie a ani z neho nijako neprofitovala. Poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/135/2011, podľa ktorého ak osoba bez právneho\ntitulu vystupuje ako konateľ spoločnosti a uzatvorí zmluvu s treťou osobou, je z tejto zmluvy zaviazaná\nako fyzická osoba, nie ako spoločnosť; uznesenie sp. zn. 3Cdo/35/2020, podľa ktorého zmluva, ktorú\nuzatvorí osoba neoprávnene v mene spoločnosti, zakladá právny vzťah medzi fyzickou osobou a treťou\nstranou, ak sa preukáže vedomé uvedenie do omylu a úmyselné jednanie a zdôraznil, že v\n\nzmysle judikatúry (napr. NS SR sp. zn. 4Cdo/161/2013) je potrebné prihliadať na skutočný úmysel strán\npri uzatváraní zmluvy a nielen na jej formálne označenie.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu zdôraznil, že ku dňu uzavretia zmluvy bol konateľom\nspoločnosti P.; funkcia konateľa mu zanikla až dňom 12. marca 2020, a to na základe rozhodnutia\njediného spoločníka spoločnosti P. Zápis do obchodného registra má len deklaratórny charakter.\nRozsudok odvolacieho súdu mal za správny a navrhol odvolanie zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\nPrávna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n8. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod výlučne podľa § 420 písm. f) CSP.\n9. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP, na ktoré dovolateľ odkazoval v dovolaní, zakladá prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho\nprocesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale\n\naj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv\ngarantovaných Ústavou Slovenskej republiky.\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní\ndošlo k vade zmätočnosti namietanej dovolateľom.\n14. Dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP, keď nižšie súdy nezohľadnili dokazovaním zistený skutkový stav veci, v dôsledku\nčoho vec nesprávne právne posúdili.\n15. Dovolací súd po preskúmaní veci nevzhliadol v procesnom postupe odvolacieho súdu žiadne\nporušenie procesných ustanovení a už vôbec nie pochybenie, vedúce k porušeniu práva žalobcu na\nspravodlivý proces.\n16. Dovolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára\npoznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe\nobsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na\nzisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú\nprejednávaný nárok). Strany boli povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. O tom, ktoré z navrhovaných\ndôkazov budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje výlučne súd, nie strany sporu (§ 185\nods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre\nvec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nnemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999, R 6/2000).\n17. Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalobca v danom spore aj využil, nebolo mu odňaté. Pokiaľ\nsúdy nižšej inštancie opierali svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotili podľa predstáv\nžalobcu, nešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalobcovi realizáciu procesných práv priznaných mu\nCSP. Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,\nz akých dôvodov tak neurobil.\n18. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a\nteleologickú zhodu s priebehom konania (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,\n1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť\ndovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý\nproces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.\n19. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní majoritne spochybňoval vykonané dokazovanie a zistenie skutkového\nstavu a navodzoval vlastné hodnotenie dôkazov a zistenie skutkových okolností smerujúce k založeniu\nsvojho názoru na právne posúdenie sporu a úspechu v spore tvrdiac, že jeho postup v danej situácii\nbol správny a zákonný, dovolací súd zdôrazňuje, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti\nsebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom,\naby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany\na prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy\ntou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti\n\nneúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé\na relevantné.\n20. Z hľadiska obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) kruciálnym obsahom dovolacej argumentácie\nbola námietka existencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ktorá námietka ale ani\nprípadný dovolací dôvod podľa § 420 písm. b) CSP nenapĺňa. Dôvod zmätočnostnej vady uvedený\nv § 420 písm. b) CSP je daný vtedy, ak sa konanie viedlo s osobou, ktorá nemala spôsobilosť na\npráva a povinnosti, čo teoreticky prichádza do úvahy v prípadoch fyzickej osoby ešte nenarodenej, už\nzomrelej, s neexistujúcou právnickou osobou, príp. osobou už zriadenou, resp. založenou, ktorá však\nnemá spôsobilosť na práva a povinnosti, s výnimkou takej strany, ktorej procesnú subjektivitu priznáva\nzákon, ktoré skutočnosti dovolateľ netvrdil a z obsahu spisu ani nevyplývajú. Napokon dovolateľ ani\nvýslovne dovolací dôvod podľa § 420 písm. b) CSP neuplatnil. Od procesnej subjektivity treba odlišovať\ntzv. vecnú legitimáciu strany - aktívnu, či pasívnu, ktorá znamená hmotnoprávny vzťah strany sporu k\nprejednávanej veci. Vecná legitimácia a jej nedostatok je ale z hľadiska prípustnosti dovolania podľa §\n420 CSP právne bezvýznamná.\n21. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípadný nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne\nposúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP. Nejde totiž o nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci „strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. Pokiaľ dovolacia argumentácia žalobcu, ktorou namietal\nnesprávne vyhodnotenie dôkazov, mala smerovať k spochybneniu správnosti právneho posúdenia\nveci súdmi nižšej inštancie čo do existencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, potom\nnamietaná nesprávnosť právneho posúdenia veci nie je procesnou vadou zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (viď R 24/2017). Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tejto súvislosti dovolací súd na okraj poznamenáva,\nže žalobca spôsob právneho posúdenia veci odvolacím súdom ako samostatný dôvod prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania nenamietal.\n22. Vo vzťahu k dovolaniu žalobcu dovolací súd tak uzatvára, že prípustnosť dovolania podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP môže byť daná len v prípade nesprávneho procesného postupu (t. j.\npostupu, ktorý je v rozpore so zákonom) odvolacieho súdu, k čomu v rozhodovanom spore nedošlo.\nVzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol (§ 447 písm. f) CSP).\n23. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči\nžalobcovi v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady\ntrov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}