{"guid": "53fa0053-afe3-4776-abe4-28ab0956aa4c:61888a1e-6975-4399-9fc3-679ccf729f18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2", "spisova_znacka": "3Obdo/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/2/2025 z 25. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2026, sp. zn. 3Obdo/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2", "identifikacne_cislo": "6122353417", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "nazov": "§ 301 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-301"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "nazov": "§ 290 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-290", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-290"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 422 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "nazov": "§ 422 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-301", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-290", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61888a1e-6975-4399-9fc3-679ccf729f18", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/2/2025\n6122353417\n25. 03. 2026\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2026:6122353417.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu ABC - Kýčerka,\nv.o.s., so sídlom Okružná 97/7B, Čadca, IČO: 00 615 714, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan\nChovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej Y. O., narodená\nXX. Y. XXXX, trvale bytom J., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so\nsídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 1 405,49 eura s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. CA-8C/103/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 24. júla 2024 č. k. 41Cob/121/2024-225, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. marca 2023 č. k.\n8C/103/2022-87 vo výroku I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 496,64 eura s\núrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia,\nzo sumy 130 eura od 22. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do\nzaplatenia a zo sumy 130 eura od 22. decembra 2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %\ndenne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. októbra\n2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do zaplatenia a zo sumy 130 eura od 22.\ndecembra 2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 160 eura, v lehote\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má voči\nžalovanej nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému\nsúdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 496,64 eura s\núrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia,\nzo sumy 130 eura od 22. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do\nzaplatenia a zo sumy 130 eura od 22. decembra 2018 do zaplatenia, ako aj so zmluvnou pokutou\nvo výške 0,5 % denne zo sumy 106,64 eura od 22. septembra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130\neura od 22. októbra 2018 do zaplatenia, zo sumy 130 eura od 22. novembra 2018 do zaplatenia a\nzo sumy 130 eura od 22. decembra 2018 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 160 eura, to všetko z titulu Zmluvy o nájme č. 1/1/2013 zo 17. apríla 2013 v\nspojení s Dodatkom 01 podpísaným 27. apríla 2015 (ďalej len „Zmluva o nájme“). Žalobca svoj nárok\nodôvodnil na tom skutkovom základe, že žalovanej prenajal, na základe Zmluvy o nájme priestory o\nvýmere 38,16 m2 s príslušenstvom za účelom zriadenia predajne mäsa a hydiny, ktoré sa nachádzali v\npavilóne W. komplexu Y. vo vlastníctve žalobcu. Cena nájmu predstavovala sumu 130 eura mesačne.\nStrany sa dohodli, že žalobca ako prenajímateľ bude náklady na vykurovanie, elektrickú energiu, vodné\na stočné fakturovať podľa skutočných nákladov. Žalovaná neuhradila nájom za mesiac september,\n\noktóber, november a december roka 2018. Do sumy nájmu za mesiac september 2018 bola započítaná\nčiastočná úhrada žalovanej. Dlh za september 2018 predstavoval 106,64 eura a za ďalšie tri mesiace\n130 eura, spolu 496,64 eura. Žalobca uplatnil v konaní aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,5 %\ndenne z neuhradenej časti vyplývajúci zo Zmluvy o nájme a nárok na náhradu paušálnych nákladov\nspojených s uplatnením štyroch pohľadávok po 40 eura.\n1.2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca v postavení prenajímateľa a\nžalovaná v postavení nájomcu uzatvorili dňa 17. apríla 2013 Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol\nnájom priestorov nachádzajúcich sa v pavilóne W. komplexu Y. o výmere 38,16 m2, ktoré sú majetkom\nžalobcu zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. C.. Predmet nájmu bol žalovanej prenajatý za účelom zriadenia\npredajne mäsa a hydiny a nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1. mája 2013. Cena\nnájmu bola dohodnutá vo výške 130 eura mesačne, pričom nájom mal byť platený mesačne vopred, k\nposlednému dňu v mesiaci, splatnosť faktúry 10 dní od jej doručenia. V prípade neuhradenia nájmu bola\nžalovaná ako nájomca povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z neuhradenej čiastky.\nDňa 27. apríla 2015 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený dodatok 01, ktorého predmetom bolo\nupresnené vyúčtovanie spotreby tepla, elektrickej energie a dodávky vody a odvoz odpadov. Žalobca\nvystavil pre žalovanú štyri faktúry, a to faktúru č. 1018112, splatnú 21. septembra 2018, ktorou jej účtoval\nnájom priestorov za obdobie september 2018 vo výške 130 eura, faktúru č. 1018123, ktorou žalovanej\núčtoval nájom priestorov za obdobie október 2018 vo výške 130 eura, faktúru č. 1018138, ktorou účtoval\nžalovanej nájom za obdobie november 2018 vo výške 130 eura a faktúru č. 1018149, ktorou žalovanej\núčtoval nájom priestorov za obdobie december 2018 vo výške 130 eura. Súd prvej inštancie z katastra\nnehnuteľností, z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., zistil, že vlastníctvo k stavbe - pavilónu W. - č. s. XX v\nzmysle zápisu B1 svedčí v rozsahu 1/1-iny žalobcovi. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 663\na § 671 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),\n§ 261 ods. 1, 2 a 9, § 300, § 302, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) a § 1 ods. 1 a 2, § 2 Nariadenia vlády SR č.\n21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka.\n1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o nájme je obchodnoprávnym\nzáväzkovým vzťahom, a to s prihliadnutím na okolnosti v čase uzavretia zmluvy. Zmluvný vzťah sa bez\npochýb týkal podnikateľskej činnosti zmluvných strán. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej\ninštancie uviedol, že v Zmluve o nájme je síce uvedené, že predmet nájmu je vedený na liste vlastníctva\nč. XXXX, k. ú. C., v skutočnosti je ale predmet nájmu vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C.. Súd\nprvej inštancie mal za preukázané, že pavilón W., orientačné číslo XX, je vo vlastníctve žalobcu, pričom\nsúd prvej inštancie akceptoval vysvetlenie žalobcu, že pri uzavretí zmluvy prišlo ku chybe v písaní.\nPodstatné bolo dostatočne určité a nezameniteľné vymedzenie predmetu nájmu, ktorý bol žalovanou\ndlhodobo užívaný. Obe zmluvné strany vedeli, čo je predmetom nájmu a v koho vlastníctve je predmet\nnájmu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že od počiatku bol vlastníkom predmetu nájmu žalobca.\nVzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore.\nPokiaľ žalovaná namietala neskorší zápis orientačného čísla budovy, uvedené nemalo podľa súdu prvej\ninštancie vplyv na platnosť Zmluvy o nájme. Neplatnosť Zmluvy o nájme nemohla spôsobiť ani žalovanou\nnamietaná absencia ceny nájmu za 1 m2. Podstatným podľa súdu prvej inštancie bolo, že cena nájmu\nbola v zmluve dohodnutá a bolo bez významu, či bola vyjadrená v podobe mesačného nájmu za celý\npredmet nájmu alebo v podobe nájmu za 1 m2. Rovnako bez relevancie bolo podľa súdu prvej inštancie\naj to tvrdenie žalovanej, že prevádzka mala výmeru len 20,41 m2, keďže predmetom nájmu boli aj\nspoločné priestory, spolu o výmere 38,16 m2. Žalovaná si uvedeného musela byť vedomá, keďže celé\nroky dohodnuté nájomné vo výške 130 eura mesačne platila. Žalovaná tvrdenia a dôkazy žalobcu k\npredmetu nájmu, napr. snímku nebytového priestoru, na ktorej znázornil časti celého predmetu nájmu,\nvrátane ich výmery, v konaní nespochybnila. K rozhodnému obdobiu (september až december 2018)\nsa žalovaná vyjadrila, že nájomné za tieto mesiace neplatila, lebo v tomto období namietala výmeru\npredmetu nájmu dôvodiac, že spoločné priestory užívali aj iní nájomcovia, čím zároveň potvrdila, že\npredmet nájmu v rozhodnom období užívala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa voči\nžalovanej oprávnene domáha nároku zo Zmluvy o nájme za obdobie od septembra 2018 do decembra\n2018. Žalovaná v konaní netvrdila a nepreukázala, že by od Zmluvy o nájme odstúpila alebo že by ju\nvypovedala.\n1.4. Vzhľadom na opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace september až\ndecember 2018 vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty, a to v\nzmysle § 300 OBZ. Zmluvnú pokutu vyhodnotil súd prvej inštancie za platnú, dojednanú v súlade so\nzákonom a žalobe aj v tejto časti vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalovaná porušila svoju zmluvnú\npovinnosť platiť nájomné, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie žalobcovi\n\npriznal aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením štyroch samostatných pohľadávok, a to\nv zmysle § 369c ods. 1 OBZ. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi\npreto vznikol aj nárok na úrok z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 OBZ. Vzhľadom na procesný úspech\nžalobcu v spore, rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP o práve\nžalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n2. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom\nz 24. júla 2024 č. k. 41Cob/121/2024-225 vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vo výroku\nII. žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd poukázal na § 387 ods. 2 CSP a stotožnil sa s odôvodnením poskytnutým súdom prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal platnosťou Zmluvy o nájme, správne vyhodnotil,\nže nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva je len chybou v písaní a neskorší zápis orientačného\nčísla budovy nemá vplyv na platnosť Zmluvy o nájme. Žalovaná mala svoju prevádzkareň zriadenú\nna adrese O. pavilón W. komplex, XXX XX C., pričom ide o objekt nesporne patriaci žalobcovi, čo\nžalovaná v konaní ani nepopierala. Vo vzťahu k namietanej nesprávnej výmere žalovanou užívaných\npriestorov, odvolací súd konštatoval, že okrem vlastných výpočtov a nákresov, iný dôkaz žalovaná\nnepredložila. Za rozhodujúcu ale odvolací súd považoval tú skutočnosť, že cena nájmu bola v zmluve\ndohodnutá v podobe mesačného nájmu za celý predmet nájmu, a to predajňu užívanú žalovanou vrátane\npríslušenstva, teda žalovaná bola oprávnená za dohodnutú cenu nájmu užívať nielen priestory samotnej\npredajne o výmere 20,41 m2, ale aj spoločné priestory. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho\nsúdu správne konštatoval, že žalobcovi vznikol právny nárok na peňažné plnenie za obdobie faktického\nužívania predmetu nájmu z titulu nájmu nebytových priestorov. Súd prvej inštancie zároveň správne\nposúdil aj žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a príslušenstvo pohľadávky.\n2.2. K námietkam žalovanej o platbách realizovaných v priebehu roka 2018 odvolací súd uviedol,\nže tieto skutkové tvrdenia a listinné dôkazy boli produkované až v odvolacom konaní a žalovanej\nnič nebránilo tieto skutočnosti uviesť a dôkazy predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Zo\nžalovanou predložených fotokópií poštových poukážok bez uvedenia variabilného symbolu zároveň nie\nje podľa odvolacieho súdu zrejmé, z akého právneho titulu boli tieto platby v prospech žalobcu vykonané,\nresp. akého obdobia sa majú týkať. Odvolací súd tieto tvrdenia žalovanej nepovažoval za prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie\nv zmysle § 366 písm. d) CSP.\n2.3. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku o veci samej a v závislom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, preto ho v súlade s §\n387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nrozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie. Dovolacie dôvody žalovaná vymedzila nesprávnym právnym posúdením veci\nv spojení s prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaná v dovolaní uviedla,\nže dovolanie podáva len v časti príslušenstva, pretože istinu uhradila vkladom na účet žalobcu 18.\nseptembra 2024.\n3.1. Žalovaná poukázala na výšku zmluvnej pokuty zo žalovanej istiny 496,64 eura, ktorú vyčíslila na\nsumu 5 270,24 eura a výšku úrokov z omeškania, ktoré vyčíslila na sumu 259,90 eura, spolu v sume\n5 530,15 eura. Odvolací súd mal uplatniť moderačné právo vyplývajúce z § 301 OBZ, keďže zmluvná\npokuta je neprimerane vysoká. Konajúce súdy neprihliadli na hospodárske postavenie subjektov, na\nvýšku zabezpečovanej istiny a na ďalšie okolnosti. Žalovaná tvrdí, že je slabšou stranou, pri aplikácii\nmajetkového cenzu je preto potrebné aplikovať § 422 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Aktuálne nie je\npodnikateľkou, nemá žiaden príjem zo zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti.\n3.2. Dovolateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010\nsp. zn. 2Obdo/39/2010, podľa ktorého by sa mal súd pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a\nprípadnom využití moderačného práva zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami prípadu, vrátane\nhospodárskej pozície zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsobu zapracovania zmluvnej pokuty\ndo zmluvy, reciprocitu zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka a skutočnosť, či prišlo k vzniku škody\nalebo nie. Už v čase dojednania bola zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne neprimerane vysokou\nzmluvnou pokutou. Žalovaná bola v čase uzatvárania Zmluvy o nájme malou živnostníčkou s predajňou\ns mäsovými produktmi. Vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky je možné konštatovať, že\n\nuplatňovaná zmluvná pokuta má až likvidačný charakter, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že\nžalovaná je fyzickou osobou vyššieho veku bez vysokého príjmu. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta\nje pre žalovanú likvidačná.\n4. K dovolaniu žalovanej doručil súdu vyjadrenie žalobca. S dovolacími dôvodmi uvádzanými žalovanou\nnesúhlasí. Vo vzťahu k moderačnú právu pri zmluvnej pokute žalobca poukázal na správanie žalovanej,\nktorá sa cielene uviedla do stavu bez majetkového zabezpečenia, a to s cieľom vyhnúť sa plateniu\ndlhov, ktoré postupne vznikali v čase, kedy žalovaná užívala nebytové priestory žalobcu. Pri ukončení\nnájomného vzťahu osočujúcim spôsobom útočila na prenajímateľa. Žalobca poukázal na ďalšie súdne\nkonania vedené proti žalovanej. Žalovaná cielene previedla svoj nehnuteľný majetok darovacou zmluvou\nna svoje deti, voči čomu žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaná\nzároveň nie je slabšou stranou, režim vzniknutých pohľadávok sa riadi ustanoveniami Obchodného\nzákonníka. Žalobca dovolaciemu súdu navrhuje, aby dovolaniu žalovanej nevyhovel a žalobcovi priznal\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. K vyjadreniu žalobcu k dovolaniu doručila súdu vyjadrenie žalovaná. Dovolateľka považuje uplatnenú\nzmluvnú pokutu za neprimerane vysokú s likvidačným charakterom. Žalovaná mala záujem sa so\nžalobcom dohodnúť mimosúdne, pričom uhradila celá istinu. Zmluvná pokuta vo výške 64 000 eura za\njeden nájomný vzťah, kde žalovaná mala obyčajnú malú predajňu, kde ani za celú dĺžku nájomného\nvzťahu nedosiahla tržbu vo výške žalovanej zmluvnej pokuty, je podľa žalovanej neprimeraná s\nprihliadnutím na zabezpečovaný záväzok.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.\n7. Žalovaná dôvodnosť svojho dovolania odvodzuje z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení\ns dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Odvolací súd mal podľa dovolateľky\npri žalovanej zmluvnej pokute využiť svoje moderačné právo vyplývajúce z § 301 OBZ a neprimerane\nvysokú zmluvnú pokutu znížiť.\n8. Podľa § 422 ods. 1 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo\nsa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej\nstrany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom\ndovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho\nkonania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n9. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n10. Najvyšší súd v prvom rade uvádza, že zmluvná pokuta, aj keď žalobcom uplatnená ako percentuálna\nsadzba z dlžnej sumy za každý deň omeškania, nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121\nods. 3 OZ. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady\nspojené s jej uplatnením. Zmluvná pokuta tak nepredstavuje príslušenstvo pohľadávky, ale samostatnú\npohľadávku žalobcu. V danom prípade preto nie je dôvod aplikovať § 422 ods. 1 písm. c) CSP, keďže\npredmetom dovolacieho konania je zmluvná pokuta a úrok z omeškania. Predmetom dovolacieho\nkonania tak nie je výlučne príslušenstvo pohľadávky.\n11. Žalovaná súčasne v dovolaní tvrdí, že je v spore slabšou stranou vzhľadom na skutočnosť, že\nuž aktuálne nevykonáva podnikateľskú činnosť a nemá ani žiaden príjem zo zamestnania alebo inej\nzárobkovej činnosti.\n12. Najvyšší súd konštatuje, že za spor s ochranou slabšej strany je potrebné v zmysle druhej\nhlavy tretej časti Civilného sporového poriadku považovať spotrebiteľské spory, antidiskriminačné\nspory a individuálne pracovnoprávne spory. Argumentácia dovolateľky, ktorá tvrdí, že už aktuálne\nnevykonáva podnikateľskú činnosť, zrejme smeruje k možnému posudzovaniu tohto sporu ako sporu\nspotrebiteľského. V zmysle § 290 CSP je za spotrebiteľský spor potrebné považovať spor medzi\n\nobchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou\nzmluvou. V posudzovanej veci bolo pritom jednoznačne zistené, že záväzkový vzťah z ktorého vznikol\nnárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní, bol obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, ktorý\nvznikol medzi dvoma podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Samotná skutočnosť, že\nžalovaná už aktuálne nepodniká, nemá na povahu tohto záväzkového vzťahu a tým aj sporu z neho\nvzniknutého žiaden vplyv. Žalovaná Zmluvu o nájme uzatvárala ako fyzická osoba podnikajúca, na\nzáklade živnostenského oprávnenia, a to na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou bola\npredajňa s mäsom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že by žalovaná bola spotrebiteľkou a zároveň,\nže by prebiehajúci súdny spor vyplýval alebo súvisel so spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedeného dôvodu\ndovolací súd neaplikoval znížený majetkový cenzus v zmysle § 422 ods. 1 písm. b) CSP.\n13. Žalovaná v dovolaní vyčíslila, že zmluvná pokuta zo žalovanej istiny 496,64 eura, je v sume\n5 270,24 eura a výška úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, je v sume 259,90 eura.\nŽalovaná vychádzala z vyčíslenia uskutočneného žalobcom k 31. augustu 2024. Podľa tvrdení žalovanej\na priloženého dokladu o úhrade dlžnej sumy 496,64 eura k dovolaniu žalovaná uhradila dlžnú sumu\n496,64 eura k dátumu 18. septembra 2024. Podľa výpočtu dovolacieho súdu tak suma zmluvnej pokuty,\nktorá má byť predmetom dovolacieho konania predstavuje sumu 5 314,94 eura. Keďže v konaní pred\nodvolacím súdom nebolo skutkovo ustálené uhradenie žalovanej pohľadávky vo výške 496,64 eura zo\nstrany žalovanej (žalovaná tvrdí, že dlžnú sumu uhradila po skončení odvolacieho konania), najvyšší\nsúd v záujme ochrany procesných práv dovolateľky zohľadnil aj tú skutočnosť, v akej výške by zmluvná\npokuta bola vyčíslená ku dňu podania dovolania (5 332,32 eura), resp. k poslednému dňu lehoty na\npodanie dovolania (5 364,61 eura).\n14. V súlade s § 421 ods. 2 CSP a Oznámením č. 352/2021 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny Slovenskej republiky o sume minimálnej mzdy na rok 2022 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.\n663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, suma minimálnej mzdy bola na rok 2022\noznámená vo výške 646 eura. Desaťnásobok minimálnej mzdy pre účely § 421 ods. 1 písm. a) CSP tak\npredstavuje sumu 6 460 eura, pričom vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 5 314,94 eura (resp. ku dňu\npodania dovolania vo výške 5 332,32 eura a k poslednému dňu lehoty na podanie dovolania vo výške 5\n364,61 eura) ako predmet dovolacieho konania neprevyšuje stanovený desaťnásobok minimálnej mzdy.\n15. Pokiaľ žalovaná v dovolaní poukazuje na zmluvnú pokutu, ktorá by mala byť vo výške 20 125,61\neura (str. 3 dovolania), je zrejmé, že uvedená suma zmluvnej pokuty je počítaná z odlišnej pohľadávky\ns odlišnou splatnosťou, než aká bola uplatnená žalobcom v tomto konaní. Dovolateľka ďalej na záver\ndovolania (str. 6 dovolania) poukázala aj na celkovú sumu zmluvnej pokuty vo výške 64 010 eur. Takto\nvyčíslená suma zmluvnej pokuty ale rovnako nevyplýva z pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto\nkonaní.\n16. Z uvedeného dôvodu prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 421 ods. 1 CSP je vylúčená podľa\nustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) CSP.\n17. Najvyšší súd nad rámec vyššie uvedeného dopĺňa, že žalovaná vo svojom odvolaní ani neuplatnila\nnámietku nevyužitia moderačného práva súdu v zmysle § 301 OBZ. Namietaným nesprávnym právnym\nposúdením veci by sa tak dovolací súd ani nemohol zaoberať. Nešlo by o právnu otázku, od ktorej\nvyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolací súd poukazuje v tomto smere na závery\nrozsudku najvyššieho súdu zo 16. mája 2019 sp. zn. 4Cdo/110/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 73/2019, podľa ktorých dovolateľ\nmôže v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešne\nargumentovať iba tými dôvodmi, ktoré už skôr namietol v odvolaní, avšak odvolací súd tieto dôvody\nmeritórne posúdil v jeho neprospech. Pokiaľ teda žalovaná v konaní doposiaľ nenamietala aplikáciu §\n301 OBZ, nemôže sa ňou zaoberať ani dovolací súd.\n18. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že sa zaoberal aj možnou prípustnosťou dovolania žalovanej podľa\n§ 420 písm. f) CSP, aj keď žalovaná len v úvode v sprievode viacerých ustanovení upravujúcich dovolacie\nkonanie označila § 420 CSP a v kontexte ďalšieho obsahu dovolania už žalovaná odôvodňovala výlučne\ndovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP. Napriek uvedenému dovolací súd skúmal, či žalovaná v konaní uplatnila\nnávrh na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, teda návrh na využitie moderačného práva\n\nsúdu v zmysle § 301 OBZ a či sa odvolací súd s takýmto návrhom riadne vysporiadal. Z podaní žalovanej,\nako aj jej vyjadrení na pojednávaní, nevyplýva, že by žalovaná v konaní uplatnila námietku neprimerane\nvysokej zmluvnej pokuty a že by v konaní tvrdila okolnosti nasvedčujúce neprimeranosti dohodnutej\nvýšky zmluvnej pokuty vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Žalovaná v konaní\nnamietala okolnosti týkajúce sa skutočnej výmery predmetu nájmu, odberu a vyúčtovania energií, vady\nZmluvy o nájme v časti čísla listu vlastníctva a chýbajúcej ceny nájmu za 1 m2, s čím sa súdy nižšej\ninštancie riadne vysporiadali. Pokiaľ žalovaná v konaní netvrdila okolnosti nasvedčujúce neprimeranosti\nzmluvnej pokuty a súdom nižšej inštancie nenavrhovala zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty,\nsúdy nižšej inštancie sa otázkou aplikácie § 301 OBZ nemohli zaoberať.\n19. Dovolací súd z uvedených dôvodov uzatvára, že prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP je\nvylúčená podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP. Keďže najvyšší súd nezistil ani prípustnosť dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n20. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}