{"guid": "e70cc60f-fa8e-4e1e-ae10-104db00a29cb:d2d72f89-cf91-4edf-b6f1-a9e7bca444d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122272085.1", "spisova_znacka": "6Cdo/82/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/82/2024 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 6Cdo/82/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6122272085.1", "identifikacne_cislo": "6122272085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-499", "nazov": "§ 499 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-499", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-499"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "nazov": "§ 502 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-502"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-499", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-502", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2d72f89-cf91-4edf-b6f1-a9e7bca444d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122272085.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122272085.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122272085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/82/2024\n6122272085\n31. 03. 2026\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2026:6122272085.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO:\n35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37\n927 795, proti žalovanej S. H., narodenej XX. Z. XXXX, H., O. J. XXXX/XX, o zaplatenie 4 010,61 € s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 17Csp/74/2022, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. novembra 2023 sp. zn. 11CoCsp/9/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z\n22. marca 2023 č. k. 17Csp/74/2022-202 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n3 134,61 €, úrok vo výške 2 186,36 €, úrok z omeškania vo výške 10,40 €, úrok z omeškania vo výške\n604,18 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 974,61 € od 28. 01. 2022 do 23. 03. 2022,\núrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 854,61 € od 24. 03. 2022 do 25. 04. 2022, úrok z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 734,61 € od 26. 04. 2022 do 25. 05. 2022, úrok z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 3 614,61 € od 26. 05. 2022 do 23. 06. 2022, úrok z omeškania vo výške\n5 % ročne zo sumy 3 494,61 € od 24. 06. 2022 do 27. 07. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 3 374,61 € od 28. 07. 2022 do 09. 09. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n3 254,61 € od 10. 09. 2022 do 24. 10. 2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 134,61\n€ od 25. 10. 2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zamietol v časti o\nzaplatenie poplatku vo výške 36 €. Posledným výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami §§ 497 a 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1\na 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OZ“), podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.\n87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie\nč. 87/1995 Z. z.“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči\nžalovanej zaplatenia sumy vo výške 4 010,61 € spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania,\na to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril právny predchodca\nžalobcu (pôvodne Poštová banka, a.s., po zmene obchodného mena 365.bank, a. s., ďalej len „právny\npredchodca“) dňa 29. decembra 2017 so žalovanou (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ alebo\n„úverová zmluva“). Žalobca si uplatnil voči žalovanej zákonné úroky z omeškania, a to vo výške 5 %\n\nročne aj keď v súlade so zmluvnou dokumentáciou vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý\núver žalobcovi úroky v zmluvne dojednanej úrokovej sadzbe vo výške 10,50 % ročne. Na základe\nRámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom\nz 3. októbra 2022 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), bola dňa 3. októbra 2022 pohľadávka\nvoči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi.\n2. Súd prvej inštancie považoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právny\npredchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume 6 300 €, ktorý sa žalovaná zaviazala\nsplácať formou 95 pravidelných mesačných splátok po 104,74 € a poslednou 96. splátkou vo výške\n104,33 € splatnou dňa 25. decembra 2025. Počas trvania úverového vzťahu žalovaná uhradila z\nposkytnutej sumy úveru čiastku vo výške 1 592,94 €, z toho bola započítaná na istinu úveru suma\n655,39 €, na zmluvne dojednaný úrok z úveru suma 842,51 € a na poplatky suma 95,04 €. Z\ndôvodu neplnenia zmluvných platobných povinností žalovanou, právny predchodca žalobcu úver riadne\npredčasne zosplatnil v zmysle ust. § 565 OZ. Poslednú výzvu pred zosplatnením doručil žalovanej\ndňa 19. augusta 2019, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných\nsplátok v sume 375,52 €. Výzva z 19. augusta 2019 zaslaná žalovanej doporučene dňa 20. augusta\n2019 bola žalovanej preukázateľne doručená dňa 22. augusta 2019. Keďže žalovaná omeškané splátky\nnezaplatila, právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný, čo oznámil žalovanej\nlistom zo 16. septembra 2019. Výzva zo 16. septembra 2019 bola žalovanej riadne doručená dňa 19.\nseptembra 2019. Zosplatnený úver bol vo výške 5 919,17 €, pozostávajúci z nesplatenej istiny vo výške\n5 644,61 €, zmluvných úrokov vo výške 238,56 € a poplatkov za upomienky vo výške 36 €. Žalovaná svoj\ndlh uznala čo do právneho dôvodu a výšky dňa 2. marca 2020. Po vyhlásení predčasnej splatnosti do\ndňa vydania rozsudku súdu prvej inštancie bolo na žalovanú pohľadávku prijaté plnenie v sume 2 510 €.\nŽalovaná pohľadávka tak pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 3 134,61 € (čo predstavovalo rozdiel\nmedzi poskytnutým úverom v sume 6 300 € a plnením na istinu úveru v sume 3 165,39 €). Predmetom\nžaloby bol aj zmluvný úrok v sume 2 186,36 € (v súlade s R 5/2021) a úrok z omeškania v sume 10,40 €\na 604,18 €, ako aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. z nesplatenej\nistiny do zaplatenia. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že splnenie notifikačnej povinnosti\nprávnym predchodcom žalobcu preukázal žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky z\n9. novembra 2022, a keďže sa jednalo o bankovú pohľadávku, predložil aj výzvu banky zo 16. septembra\n2019 na zaplatenie dlžného zostatku úveru, ktorá bola žalovanej zasielaná doporučene. Keďže žalovaná\nbola napriek výzve banky na plnenie zo 16. septembra 2019 viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením\nsvojho splatného dlhu voči banke, týmto súd prvej inštancie považoval za splnené zákonné predpoklady\npre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorému došlo\ndňa 3. októbra 2022, t. j. po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie. Súd prvej inštancie preskúmaním\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že obsahovala všetky zákonné náležitosti a išlo o platný právny\núkon. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov a vyjadrení tak dospel\nk záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V zmysle podania žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa\n6. februára 2023 prihliadol na nárok žalobcu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 36 € ako na čiastočné\nspäťvzatie žaloby, a preto konanie v tejto časti zastavil.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) na odvolanie žalovanej (podané voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu), viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu\npotrebnom na rozhodnutie o žalobe žalobcu a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval\ndôležitý verejný záujem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP ale zmenil,\npretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).\nVo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti odvolanie\nnebolo prípustné, a preto odvolanie žalovanej v tejto časti odmietol. Odvolací súd posúdil predmetnú\nvec podľa § 39 a § 52 ods. 1 OZ, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa § 92 ods.\n8 zákona o bankách. V odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie správne\nvyhodnotil predmetný spor ako spotrebiteľský a správne sa zaoberal aj skúmaním, či boli splnené\nzákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,\ndospel ale k nesprávnemu záveru, že toto postúpenie pohľadávky bolo platné (v dôsledku čoho bol\nžalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní) konštatujúc dodržanie podmienok\ndaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola platne\n\na v súlade so zákonom (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách) postúpená na žalobcu, vec preto\nnesprávne právne posúdil.\n4. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 92 ods. 8, veta prvá zákona o bankách, ktorá pred\nsamotným postúpením pohľadávky banky na iný subjekt vyžaduje výlučnú a samostatnú písomnú výzvu\nbanky, že jej klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku [rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z 27. októbra 2022 sp. zn. 4Cdo/75/2020 a z 31. marca\n2022 sp. zn. 2Cdo/266/2020, ako aj rozhodnutie NS SR z 28. marca 2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017).\nKonštatoval tiež, že banka (uvažujúca o postúpení pohľadávky), bola pre platné postúpenie pohľadávky\npovinná písomne vyzvať klienta na jej úhradu, a to v relevantnej časovej súvislosti pred samotným\nuskutočnením postúpenia pohľadávky klienta na iný subjekt. Medzi výzvou (ktorú pre platné a účinné\npostúpenie pohľadávky nevyhnutne vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a samotným\npostúpením pohľadávky banky na iného veriteľa, musela tak byť nevyhnutne určitá časová súvzťažnosť.\nAko vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách\npovažoval výzvu zo 16. septembra 2019, táto bola ale urobená tri roky pred samotným postúpením\npohľadávky, a teda akákoľvek časová súvislosť medzi touto výzvou a postúpením pohľadávky podľa\nodvolacieho súdu absentovala a nemala ani charakter výlučnej a samostatnej výzvy urobenej podľa §\n92 ods. 8 zákona o bankách, ale mala charakter oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru\nobsahujúceho aj výzvu na úhradu dlžnej pohľadávky. V konaní predložené dôkazy (výzva žalobcu\nna zaplatenie z roku 2019 a výzva právneho zástupcu banky z 28. februára 2022) vzhľadom na ich\nobsah ako aj dátum ich vyhotovenia a doručovania, tieto zákonné podmienky podľa odvolacieho súdu\nnespĺňali, pretože nemali žiaden vzťah k právnemu úkonu postúpenia pohľadávky, od ktorého žalobca\nodvodzoval svoje postavenie veriteľa a aktívnu vecnú legitimáciu v spore a sledovali iný účel (splnenie\npodmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a oznámenia žalovanej strane o podaní žaloby).\nPred samotným postúpením pohľadávky (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky) tak žalobca\nnepreukázal akúkoľvek inú výzvu banky, v ktorej by banka v aktuálnom stave oznamovala svojmu\nklientovi aktuálnu výšku zameškanej časti záväzku klienta voči banke v súvislosti so zamýšľaným\npostúpením pohľadávky. Výzva, ktorá by predchádzala postúpeniu pohľadávky tak, ako je to zakotvené\nv § 92 ods. 8 zákona o bankách, v spise absentovala. Odvolací súd uzavrel, že postúpenie pohľadávky\nbankou bez splnenia zákonných podmienok bolo potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom\na takýto úkon bol absolútne neplatný (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu\nmal súd povinnosť prihliadať ex offo. Neplatnosť postúpenia pohľadávky v danej veci vyplynula pre\nodvolací súd aj z ustanovenia § 525 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak\nby postúpenie odporovalo zákonu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách). Na základe uvedeného odvolací\nsúd konštatoval, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca tak v konaní nemal aktívnu\nvecnú legitimáciu, pričom jej nedostatok viedol k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd doplnil, že mu bola\nznáma určitá nejednotnosť aktuálnej rozhodovacej praxe ohľadom otázky platného postúpenia bankovej\npohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na označené rozhodnutia NS\nSR bol však toho názoru, že platné postúpenie bankovej pohľadávky nemohla založiť akákoľvek výzva\nbanky adresovaná klientovi, ale iba samostatná a výlučná výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o\nbankách, ktorú banka urobí v súvislosti so zamýšľaným postúpením pohľadávky bankou na tretiu osobu.\nVo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku (o zastavení konania v časti o zaplatenie poplatku v\nsume 36 €), že tento nebol vydaný v neprospech žalovanej. Keďže odvolanie žalovanej smerovalo proti\nrozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj proti tomuto výroku, odvolací súd odvolanie\nžalovanej v tejto časti odmietol.\n5. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnil s poukazom na ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP a uviedol, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, „...posúdenia platnosti postúpenia pohľadávky\nvoči žalovanej...“, platnosť ktorého založilo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Právny názor\nodvolacieho súdu (bod 14.) obsiahnutý v napadnutom rozsudku, na základe ktorého odvolací súd\nposúdil neplatnosť postúpenia pohľadávky žalovanej, považoval dovolateľ za nesprávny z dôvodu, že\nodvolací súd svoje rozhodnutie založil na právnych názoroch NS SR, ktoré boli prekonané neskoršími,\nresp. novšími rozhodnutiami (judikát z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017 publikovaný v Zbierke\nrozhodnutí NS SR pod č. 60/2018 a rozhodnutie NS SR z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022).\nPodľa dovolateľa NS SR v označenom rozhodnutí (sp. zn. 9Cdo/165/2022) vyriešil nastolenú právnu\notázku tak, že zákon, pre výzvu (v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách) neustanovuje žiadne\nosobitné obsahové náležitosti. Z predmetného ustanovenia pri žiadnej z výkladových metód nevyplývala\n\npovinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na\ntretiu osobu. V zmysle označeného rozhodnutia NS SR banka nebola povinná osobitne upozorňovať,\nresp. informovať klienta/dlžníka, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu, bude oprávnená\npostúpiť pohľadávku na inú osobu. Dovolateľ ďalej uviedol, že ak banka klienta/dlžníka písomne vyzvala\nna úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, bolo možné takúto písomnosť považovať\nza výzvu pred postúpením (pohľadávky), od ktorej doručenia musela uplynúť aspoň 90 dní a následne\nbolo možné pohľadávku postúpiť. Z výzvy na zaplatenie nemuselo výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu\nneuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musela z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností\nzrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú mal dlžník uhradiť. Doplnil, že uvedenú právnu otázku\nokrajovo riešilo aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplynulo, že za výzvu na\nplnenie pred postúpením (podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách), možno považovať aj oznámenie\no vyhlásení predčasnej splatnosti, ak je jeho obsahom výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.\nDovolateľ sa stotožnil s týmto právnym názorom NS SR, resp. posúdením § 92 ods. 8 zákona o bankách\na právny názor odvolacieho súdu, že pre naplnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v\nzmysle citovaného zákona bolo nevyhnutné, aby výzva obsahovala upozornenie na možné postúpenie\npohľadávky (ak dlžník v lehote dlh neuhradí) považoval za nesprávny. Podľa názoru dovolateľa výzva\nprávneho predchodcu na zaplatenie zo 16. septembra 2019 bola výzvou na zaplatenie v zmysle § 92\nods. 8 zákona o bankách, keďže išlo o výzvu na zaplatenie presne špecifikovanej sumy dlhu (5 919,17\n€), a pretože žalovaná bola v omeškaní čo i len časti tohto svojho záväzku dlhšie ako 90 dní, boli splnené\nzákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky žalobcovi. Dovolateľ preto navrhol rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť vo výroku I. a vo výroku II.\n6. Žalovaná dovolací návrh nepodala.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za\núčinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bol (z procesného\nhľadiska) vydaný napádaný rozsudok odvolacieho súdu (§ 424 CSP), za splnenia podmienok podania aj\nspísania dovolania na to oprávnenou osobou (§ 429 ods. 2 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania\n(§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú splnené procesné predpoklady pre uskutočnenie\nmeritórneho dovolacieho prieskumu. Dospel pritom k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na\nodôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP), uvádza nasledovné.\n8. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n10. Podľa § 432 ods. 1 a 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n12. Žalobca vyvodzujúci prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP v dovolaní\nnamietal nesprávne právne posúdenie právnej otázky postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92\nods. 8 zákona o bankách, od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci a dôvodil, že táto právna otázka je v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne. Dovolací súd po preskúmaní veci musel\nkonštatovať, že dovolateľ síce správne vymedzil pre rozhodnutie vo veci významnú právnu otázku,\nnestotožnil sa ale s dovolacou námietkou dovolateľa, že táto (právna otázka) bola zo strany odvolacieho\nsúdu nesprávne právne posúdená a je dovolacím súdom riešená rozdielne. Dovolací súd k uvedenému\nuvádza, že sa riešením nastolenej právnej otázky síce zaoberal opakovane, jej riešenie ale zjednotil\nrozsudkom veľkého senátu NS SR (rozsudok NS SR z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025) publikovaným\n\nv zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2025 pod č. R 38/2025. Označený\njudikát dovolacieho súdu vyslovil právnu vetu, že „...Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách\npredpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že\nje v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže\nbyť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení\núveru za predčasne splatný...“. S poukazom na judikát dovolacieho súdu R 38/2025, ktorý ustálil a\nzjednotil riešenie dovolateľom nastolenej právnej otázky týkajúcej sa platného postúpenia bankovej\npohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, bolo nevyhnutné konštatovať správnosť postupu\nodvolacieho súdu, keď ten oznámenie právneho predchodcu žalobcu o predčasnej splatnosti úveru zo\n16. septembra 2019, nepovažoval za osobitnú výzvu banky klientovi, (že je v omeškaní so splatením čo\ni len časti svojho peňažného záväzku), ktorú pre platné postúpenie pohľadávky predpokladá ust. § 92\nods. 8 zákona o bankách a vyslovil, že k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo.\n13. Keďže nastolená právna otázka postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o\nbankách bola dovolacím súdom vyriešená ustálene a nie je dovolacím súdom riešená rozdielne,\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP vyvodiť nešlo a pre dovolací súd preto\nvyplynul záver, že dovolanie nebolo možné považovať za prípustné.\n14. Dovolací súd preto podľa § 447 písm. c) CSP o dovolaní rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete\nvýroku tohto jeho uznesenia.\n15. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania NS SR neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát NS SR pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoCsp/9/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}