{"guid": "3ca78841-436a-4b6c-ac29-0b764de60e3b:d414034b-5bae-4c6d-bb50-e7192eee371d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122256019.1", "spisova_znacka": "8Cdo/51/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/51/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 8Cdo/51/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6122256019.1", "identifikacne_cislo": "6122256019", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d414034b-5bae-4c6d-bb50-e7192eee371d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122256019.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122256019.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6122256019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/51/2025\n6122256019\n31. 03. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:6122256019.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,\nPrievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,\nBratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: G. X., narodenej XX. U. XXXX, A. W.,\nQ. XXX, o zaplatenie 7 188,70 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n12Csp/3/2024, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 09. októbra 2024 sp. zn.\n7CoCsp/34/2024-128, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok Okresného súdu\nŽilina z 28. mája 2024 č. k. 12Csp/3/2024-87 (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“)\no zamietnutí žaloby (výrok I.) a nepriznaní náhrady trov konania žalovanej (výrok II.); potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie (výrok I.) a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).\n1.1 Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Tatra\nbanka a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 4. augusta 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe\nktorej jej poskytol úver vo výške 10.550 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 72 mesačných\nsplátkach vo výške 195,65 eur. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9. novembra 2021\npostúpila Tatra banka a.s. pohľadávku na žalobcu. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so\nsplácaním úveru, právny predchodca žalobcu jej adresoval výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa\n15. februára 2019, v ktorej sumarizoval dlžnú čiastku vo výške 633,61 eur a vyzval ju na úhradu do 5\nkalendárnych dní pod hrozbou zosplatnenia úveru. Keďže nedošlo k jej úhrade, Tatra banka a.s. listom\nz 18. marca 2019 oznámila žalovanej okamžitú splatnosť úveru v celkovej sume 7.591,98 eur. Súd prvej\ninštancie právne posúdil vec podľa § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre platné zosplatnenie\núveru. Výzva pred zosplatnením z 15. februára 2019 neobsahovala identifikáciu konkrétnej nezaplatenej\nsplátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol úver zosplatniť. Tento nedostatok spôsobil neurčitosť právneho\núkonu v zmysle § 37 OZ. Súd zdôraznil, že ak výzva neobsahuje konkretizáciu splátky, vyvoláva to\ndôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu minimálnej trojmesačnej lehoty omeškania a odkedy\nzačala plynúť premlčacia doba. Pokiaľ by veriteľ uviedol konkrétnu splátku, žalovaná by mala možnosť\ntúto jedinú splátku uhradiť a odvrátiť tak hrozbu zosplatnenia. V dôsledku neplatného zosplatnenia úveru\nprvoinštančný súd aplikoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a konštatoval, že keďže úver\nnebol splatným, nemohlo dôjsť k jeho platnému postúpeniu na žalobcu. Žalobca tak v spore nepreukázal\nsvoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto ju súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n\n1.3 O trovách konania rozhodol prvoinštančný podľa § 255 ods. 1 v spojení s Čl.17 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania.\n2. Odvolací súd sa v odvolacom konaní plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu\nprvej inštancie a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že výzva prezumovaná\nustanovením § 53 ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí\nobligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá\nzakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Nejde len o formálnu podmienku, ale o notifikačnú\npovinnosť dodávateľa, ktorá má spotrebiteľovi umožniť dozvedieť sa o hroziacom následku a tento\nnásledok odvrátiť.\n2.1. Odvolací súd ďalej argumentoval, že uvedenie iba celkovej výšky dlhu vykazuje podstatnú mieru\nabstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže objektívne bez ďalšieho určiť, ktorú splátku\npovažuje dodávateľ za rozhodnú pre založenie dôvodnosti predčasného zosplatnenia. Podľa neho\nz výzvy preto musí byť zrejmé označenie konkrétnej splátky, inak sa úkon stáva iba formálnym\nupozornením nenapĺňajúcim účel ochrannej normy spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukázal aj na relevantnú odbornú literatúru (Komentár k OZ, C. H. Beck, 2015).\n2.2 Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.\n1 CSP. V odvolacom konaní by žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu ako procesne úspešnej strane sporu, nakoľko odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Odvolací súd\nvšak z obsahu spisu zistil, že žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto jej v súlade\ns čl. 17 CSP náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodňoval ustanovením § 420 písm. f) CSP a ustanovením § 421 ods. 1 písm. c), a.\nb) CSP.V rámci uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ namietal,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu riešená rozdielne: či je veriteľ povinný v podaní podľa § 53 ods. 9 OZ a v samotnom\nzosplatnení uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.\nPoukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v\nktorom dovolací súd konštatoval, že žiadnu povinnosť špecifikovať splátku zákon veriteľovi neukladá. Na\ndruhej strane poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024,\nktoré naopak vyžaduje, aby veriteľ už vo výzve presne špecifikoval konkrétnu splátku, inak môže byť\nspotrebiteľ pomýlený v dôsledku informačnej asymetrie.\n3.1 Dovolateľ ďalej podrobne argumentoval, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť veriteľa\nkonkretizovať splátku a takáto požiadavka je absurdná. Uviedol aj modelový príklad úverového vzťahu,\nna ktorom demonštroval, že pri dlhodobom omeškaní by veriteľ musel vo výzve a v následnom\nzosplatnení uvádzať úplne iné splátky, čo by spotrebiteľovi neprinieslo žiadnu informačnú hodnotu.\nUviedol, že identifikácia rozhodnej splátky je výlučne otázkou právneho posúdenia súdom v súlade\nso zásadou iura novit curia, a nie skutkovým tvrdením, ktoré by musel veriteľ obligatórne uvádzať v\nsamotnom právnom úkone.\n3.2. Dovolateľ podporne poukázal aj na novelizáciu ustanovenia § 53 OZ účinnú od 1. novembra 2024,\nkde zákonodarca výslovne upravil povinnosť obchodníka uviesť vo výzve iba sumu splátok, s ktorými\nje spotrebiteľ v omeškaní a nie konkrétnu splátku, čo podľa neho potvrdzuje nezákonnosť výkladu\nodvolacieho súdu.\n3.3. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal, že odvolací súd a\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutia odôvodnili arbitrárne a vniesli do problematiky nepredvídateľnosť.\nPrístup súdov označil za prehnane formalistický, pričom uviedol, že súdy fakticky „novelizovali“ zákon\nnad rámec svojich právomocí, čím porušili ústavný princíp trojdelenia moci. Absencia vysvetlenia, v čom\npresne mal spočívať vnútorný rozpor a neurčitosť predmetných úkonov, robí podľa neho rozhodnutia\nnepreskúmateľnými.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.\n\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že\ndovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n12. Dovolací súd sa primárne zaoberal existenciou vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Skutočnosť, že odvolací súd zaujal pri výklade hmotného\npráva (§ 53 ods. 9 a § 565 OZ) právny názor, s ktorým sa dovolateľ nestotožňuje, sama osebe nezakladá\n\nvadu zmätočnosti a nie je odňatím možnosti konať pred súdom. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej\ninštancie, svoje rozhodnutie riadne, vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia je zrejmý\nlogický myšlienkový postup, prečo považuje absenciu označenia splátky za materiálny nedostatok\nspôsobujúci neurčitosť a neplatnosť právneho úkonu. Tento postup nevykazuje žiadne znaky ústavne\nneakceptovateľnej arbitrárnosti alebo extrémneho formalizmu, ale predstavuje riadny výkon súdnej moci.\nDovolací súd preto uzatvára, že konanie nie je zaťažené namietanou vadou podľa § 420 písm. f) CSP.\n13. Následne dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu\npodľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že otázka materiálnych náležitostí\nvýzvy podľa § 53 ods. 9 OZ (konkrétne nutnosť identifikácie omeškanej splátky) bola v rozhodovacej\npraxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešená rozdielne.\n14. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že za účelom zjednotenia rozdielnej\nrozhodovacej praxe senátov, na ktorú upozorňoval aj samotný dovolateľ poukazom na rozporné\nrozhodnutia (sp. zn. 1Cdo/123/2022 verzus sp. zn. 5Cdo/197/2022), bola daná právna otázka\npredložená na rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\n15. Veľký senát v zjednocujúcom rozsudku zo dňa 20. augusta 2025, sp. zn. 1VCdo/5/2025, prijal\npre senáty najvyššieho súdu záväzný právny názor (§ 48 ods. 3 CSP), ktorý vo svojej právnej\nvete jasne definoval: „Pre platné uplatnenie práva veriteľa na jednorazové a predčasné zosplatnenie\nspotrebiteľského úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa obligatórne vyžaduje, aby veriteľ\nv predchádzajúcom písomnom upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka určito a\nzrozumiteľne špecifikoval konkrétnu splátku, pre nesplnenie ktorej (a s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní\naspoň tri mesiace) hrozí vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Uvedenie iba celkovej dlžnej sumy bez\nidentifikácie rozhodnej splátky spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu a má za následok neplatnosť\nnásledného zosplatnenia pre rozpor so zákonom.“\n16. Veľký senát v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že účelom ustanovenia § 53 ods. 9 OZ\nv spotrebiteľských vzťahoch nie je iba deklaratórne oznámenie výšky dlhu, ale reálne poskytnutie\nobjektívnej možnosti spotrebiteľovi odvrátiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Na dosiahnutie tohto\núčelu je nevyhnutné, aby spotrebiteľ z výzvy presne a bez pochybností vedel identifikovať, splnením\nktorej konkrétnej omeškanej splátky dôjde k zániku práva veriteľa na zosplatnenie úveru. Nejde\no extenzívny výklad ani o neprípustnú novelizáciu zákona, ale o ústavne konformnú interpretáciu\nzohľadňujúcu ochranu slabšej strany pred informačnou asymetriou.\n17. Aplikujúc tento záväzný zjednocujúci právny názor veľkého senátu na prejednávanú vec, dovolací\nsúd konštatuje, že odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospeli k vecne správnemu právnemu\nzáveru. Podľa rozhodnutia R 34/2005 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nSúdov Slovenskej repliky : „ Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné\nspoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia\noboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny\núkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025,\nsp. zn. 6Cdo/152/2022). Keďže oznámenie právneho predchodcu dovolateľa zo dňa 15. februára 2019\nneobsahovalo špecifikáciu konkrétnej splátky, súdy nižších inštancií postupovali správne, keď takúto\nvýzvu vyhodnotili ako neurčitú a v dôsledku toho aj celé zosplatnenie a následné postúpenie pohľadávky\nv zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách za neplatné.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uplatnenie dovolacích dôvodov podľa § 420 písm.\nf) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP predmetné dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f) CSP odmietol, keďže\ndovolanie nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n19. Dovolací súd rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov dovolacieho konania žalovanej\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoCsp/34/2024", "guid": "0fc48886-94bf-46c2-baab-2a736dcf46e4:90637c24-2074-43b2-b011-bd3edfdec5aa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "c0d5c852-4002-4316-8429-041aa6804cd2:5adfe4ab-e5ae-4880-821d-0e25eda5ba9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.1", "spisova_znacka": "1VCdo/5/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/5/2025 z 3. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-03", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4417214020.1"}], "citovane_v": []}