{"guid": "71881b21-e593-48df-bf06-55f15746bf8d:006d8c64-1189-470b-9197-c0f40bad791c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121485640.1", "spisova_znacka": "2Obdo/32/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/32/2025 z 18. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2026, sp. zn. 2Obdo/32/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6121485640.1", "identifikacne_cislo": "6121485640", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Právna otázka podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou právnou, nie skutkovou, a musí mať reálny dopad na závery konajúcich súdov; otázka založená na hypotetickej skutočnosti, ktorá nebola predmetom konania, nie je vymedzená zákonom ustanoveným spôsobom (§ 432 CSP) a nie je spôsobilá dovolacieho prieskumu. Otázky viažuce sa na výklad špecificky dojednaných podmienok konkrétnej zmluvy a na to, ako určitá okolnosť zasiahla do zmluvne dohodnutého výpočtu odmeny, sú otázkami skutkovými, ktorými je dovolací súd viazaný (§ 442 CSP). Nevykonanie navrhovaného dôkazu, nedostatočné zistenie skutkového stavu či nesprávne hodnotenie dôkazov v zásade nezakladajú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a argumentácii uplatnenej prvýkrát v dovolaní nemožno priznať účinky (§ 366 CSP).", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca ako mandant sa od žalovaného mandatára, ktorý v jeho prevádzkach zabezpečoval prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom videohier, domáhal zaplatenia neodvedených tržieb za obdobie, keď boli prevádzky pre pandemické opatrenia zatvorené, pričom spor sa týkal najmä toho, ako do zmluvného vzorca na výpočet odmeny a podielu na strate vstupujú ročné zákonné odvody. Súdy nižších inštancií žalobe prevažne vyhoveli a kompenzačnú námietku žalovaného pre neurčitosť nezohľadnili. Dovolateľ namietal vady podľa § 420 písm. f) CSP (nevykonanie dôkazu o stave konania pred Európskou komisiou, nedostatočné odôvodnenie, prekvapivosť) a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil otázky výkladu § 566 ods. 1 ObZ pri objektívnej nemožnosti výkonu činnosti, bezdôvodného obohatenia pri budúcej kompenzácii odvodov a prednosti platnosti započítacieho prejavu. Dovolací súd dovolanie odmietol: súdy postupovali pri dokazovaní správne a svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili, nastolené otázky sú vo svojom jadre skutkové a viazané na konkrétne zmluvné dojednania, otázka kompenzácie je založená na hypotetickej skutočnosti a odvolací súd pri posúdení započítania neuprednostnil neplatnosť právneho úkonu, ale konštatoval nezistiteľnosť vôle dovolateľa; argumentácia o pomernom započítaní je neprípustnou novotou.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566", "nazov": "§ 566 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-566"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-566"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/006d8c64-1189-470b-9197-c0f40bad791c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121485640.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121485640.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121485640.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/32/2025\n6121485640\n18. 06. 2026\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2026:6121485640.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej\na členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu SYNOT TIP, a.s.,\nso sídlom Továrenská štvrť 1467/24, 059 51 Poprad - Matejovce, IČO: 36 472 565, zastúpeného\nAdvokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad,\nIČO: 36 858 935, proti žalovanému PB PLAY s.r.o., so sídlom Železničná 82/17, 017 01 Považská\nBystrica, IČO: 43 856 713, zastúpenému Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1.\nmája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.\nPB-13Cb/20/2021, o zaplatenie 63.856,10 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/175/2024-400 z 31. júla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. PB-13Cb/20/2021-342 zo 4. apríla\n2024 vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 5.500,32 Eur s príslušným úrokom z omeškania\nzastavil, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38.155,78 Eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 35.842,76 Eur od 18.12.2020 do 17.09.2021, 8,00 %\nročne zo sumy 33.842,76 Eur od 17.09.2021 do 21.10.2021, 8,00 % ročne zo sumy 31.842,76 Eur od\n21.10.2021 do 04.05.2022, 8,00 % ročne zo sumy 29.142,76 Eur od 05.05.2022 do 02.06.2022, 8,00 %\nročne zo sumy 26.442,76 Eur od 03.06.2022 do 06.07.2022, 8,00 % ročne zo sumy 23.742,76 Eur od\n07.07.2022 do 04.08.2022, 8,00 % ročne zo sumy 21.042,76 Eur od 05.08.2022 do 06.09.2022, 8,00 %\nročne zo sumy 18.342,76 Eur od 07.09.2022 do 03.10.2022, 8,00 % ročne zo sumy 15.642,76 Eur od\n04.10.2022 do 28.11.2022, 8,00 % ročne zo sumy 12.942,76 Eur od 29.11.2022 do 04.10.2023, 8,00 %\nročne zo sumy 10.142,44 Eur od 05.10.2023 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 17.845,18 Eur od\n16.01.2021 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 7.648,16 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia, 8,00 %\nročne zo sumy 2.520,- Eur od 09.07.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky vo výške 40,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. rozhodol, že žalobca\nmá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\nvoči žalovanému domáhal zaplatenia 63.856,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 %\nročne zo sumy 35.842,79 Eur od 18.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 17.845,18 Eur od 16.01.2021 do\nzaplatenia, zo sumy 7.648,16 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 10,- Eur\nod 16.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.510,- Eur od 01.04.2021 do zaplatenia a náhrady nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.\n\n3. Žalobca uviedol, že dlh žalovaného pozostáva z neodvedených finančných prostriedkov z VLT za\nobdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020 s dátumom splatnosti dňa 17.12.2020 po započítaní mandátnych\nodmien vo výške 35.842,76 Eur, z neodvedených finančných prostriedkov z VLT za obdobie od\n01.12.2020 do 31.12.2020 s dátumom splatnosti dňa 15.01.2021 po započítaní mandátnych odmien\nvo výške 17.845,18 Eur, z dobropisu DD20020157 splatného dňa 15.01.2021 vo výške 7.648,16 Eur,\nz postúpenej pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. SL/ST/02 zo dňa 30.06.2021,\nktorá pozostáva z neuhradenej faktúry č. 118770022 vo výške 10,00 Eur, splatnej dňa 15.02.2019,\nfaktúry č. 120770017 vo výške 10,00 Eur, splatnej dňa 31.03.2021 a faktúry č. 121770002 vo výške\n2.500,00 Eur, splatnej dňa 31.03.2021. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 15.04.2010 uzatvoril\nžalobca so žalovaným Mandátnu zmluvu č. IVT/19/10 v znení neskorších dodatkov (ďalej aj „mandátna\nzmluva“ alebo „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok mandatára vykonávať pre mandanta a na jeho\núčet činnosť spočívajúcu v zabezpečení prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom videohier\n(ďalej aj „VLT“) mandanta podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj „zákon o hazardných hrách“) v určených prevádzkach. Zabezpečením\nprevádzkovania hazardných hier prostredníctvom VLT sa rozumie príjem stávok, výplata výhier a ďalšie\nslužby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom podľa zákona o hazardných hrách. Podľa\nčlánku II. ods. 8 zmluvy bolo mandatárovou povinnosťou vykonávať samostatne čiastkové výbery tržieb\nz VLT, a to aj bez prítomnosti mandanta (resp. ním poverenej osoby) a najneskôr v deň nasledujúci po\ndni, v ktorom mandant mandatára vyzve na odvod tržby, odviesť čiastkový výber tržby na účet mandanta.\nŽalobca si voči žalovanému za mesiac 11/2020 a 12/2020 uplatnil nedoplatky na odvedených sumách\nza jednotlivé výherné automaty ponížené o sumu odmeny, ktorá patrí mandatárovi. V priebehu konania\ndoplnil, že žalobca bol povinný platiť ročný odvod za prevádzkovanie VLT napriek tomu, že vzhľadom na\nopatrenia v súvislosti s COVID-19 bola prevádzka v niektorých mesiacoch obmedzená. Suma ročného\nodvodu vstupuje do spôsobu výpočtu odmeny patriacej mandatárovi, kde výťažok alebo čistý výťažok z\njednotlivého automatu za každý mesiac je ponížený o pomernú sumu zaplateného poplatku a následne\nje táto čistá hodnota rozdelená medzi vlastníka VLT resp. vlastníka licencie na VLT a mandatára. Keďže\nide o ročný odvod, túto sumu ročného odvodu bolo potrebné rozúčtovať do tých mesiacov, v ktorých\nprevádzka VLT bola vzhľadom na COVID-19 technicky a právne možná, preto sa suma v jednotlivých\nmesiacoch líši, pretože bolo potrebné zohľadniť okolnosti vis major v súvislosti s mimoriadnou situáciou.\nŽalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že on je prevádzkovateľom výherných hracích zariadení\na on za ne aj odvádzal všetky platby a predmetom sporu nie je to, či boli alebo neboli zaplatené tieto\nplatby za výherné hracie prístroje, ale skutočnosť, že žalovaný podniká na majetku žalobcu. Prístroje sú\nžalobcove, poplatky za tieto prístroje, teda štátne odvody v zmysle zákona o hazarde, platí žalobca a\nžalovaný ich len prevádzkuje, za čo má nárok na odmenu za správu a prevádzkovanie týchto prístrojov.\nAk žalobca platí určité finančné náklady, je spravodlivé požadovať aj od žalovaného, ktorý de facto\npodniká s majetkom žalobcu, aby sa na týchto nákladoch podieľal. Príčinou vzniku sporu boli opatrenia\nštátu v súvislosti s COVID-19, kedy tento uzatvoril prevádzky, pričom odvodovú povinnosť žalobcu za\nprevádzku prístrojov v týchto uzavretých prevádzkach neobmedzil, resp. túto ponechal v plnej výške.\nŽalovaný podnikal na majetku žalobcu, a teda je povinný sa podieľať aj na týchto stratách, ktoré vznikli\nv súvislosti s uzatvorením prevádzok štátom. Konanie žalovaného možno považovať aj za nekalú\nobchodnú praktiku v tej súvislosti, že nie je ochotný akceptovať skutočnosť, že príčinou iného rozpočtu\nalebo úpravy výpočtového vzorca pre výšku odvodov do štátneho rozpočtu a odmeny pre žalovaného\nboli reálne náklady žalobcu. Bolo dobrou vôľou žalobcu sumu odvodov rozpočítať do mesiacov, v\nktorých automaty boli riadne prevádzkované. Ku žalovaným vznesenej kompenzačnej námietke vzniesol\nnámietku premlčania.\n4. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca vo svojich podaniach zo dňa\n13.05.2022, 22.06.2022, 07.07.2022, 24.08.2022, 08.09.2022 a 10.10.2022 vzal žalobu s poukazom na\njednotlivé úhrady žalovaného (k čomu predložil aj výpisy z bankových účtov) v časti o zaplatenie sumy\n20.200,- Eur s príslušnými úrokmi späť a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 43.656,10 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 35.842,76 Eur od 18.12.2020\ndo 17.09.2021, zo sumy 33.842,76 Eur od 17.09.2021 do 21.10.2021, zo sumy 31.842,76 Eur od\n21.10.2021 do 04.05.2022, zo sumy 29.142,76 Eur od 05.05.2022 do 02.06.2022, zo sumy 26.442,76\nEur od 03.06.2022 do 06.07.2022, zo sumy 23.742,76 Eur od 07.07.2022 do 04.08.2022, zo sumy\n21.042,76 Eur od 05.08.2022 do 06.09.2022, zo sumy 18.342,76 Eur od 07.09.2022 do 03.10.2022, zo\nsumy 15.642,76 Eur od 04.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 17.845,18 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia,\nzo sumy 7.648,16 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 2.520,- Eur od 09.07.2021 do zaplatenia\na náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur.\n\n5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 13Cb/20/2021-132 zo dňa 27.10.2022\ntak, že vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 20.200,- Eur s príslušným úrokom z omeškania\nzastavil, vo výroku II. žalobe žalobcu vyhovel a vo výroku III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III.\npodal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k.\n8Cb/15/2023-167 zo dňa 20.06.2023 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n6. Žalobca vzal po rozhodnutí odvolacieho súdu z dôvodu vykonaných úhrad žalovaného žalobu späť aj\nv časti o zaplatenie sumy 5 500,32 Eur a keďže žalovaný s týmito späťvzatím súhlasil, súd prvej inštancie\nvo výroku I. napadnutého rozhodnutia konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.\n7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu sporu vyhodnotil, že medzi stranami\nsporu bolo nesporné, že dňa 15.04.2010 žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár uzatvorili\nMandátnu zmluvu IVT č. 19/10, ktorej predmetom bol záväzok mandatára, že v rozsahu dojednanom\nv zmluve a za podmienok v nej uvedených bude pre mandanta vykonávať v čase od spustenia\ninteraktívneho videoterminálu do 31.12.2013 komplexné spracovanie ekonomických informácií\nsúvisiacich s predmetom činnosti mandanta, t. j. s prevádzkovaním videohier podľa zákona č. 171/2005\nZ. z. o hazardných hrách na adresách, ktoré budú uvedené v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Zároveň sa\nzaviazal umiestniť IVT do svojich prevádzok a kontrolu umiestnenia IVT za dohodnutých podmienok.\nMandant sa zaviazal, že za vykonanie dohodnutých činností zaplatí mandatárovi odplatu vo výške\ndohodnutej v zmluve. V čl. III bod 7. zmluvy sa strany sporu dohodli, že mandant je povinný uhradiť\nvšetky poplatky súvisiace s prevádzkovaním IVT podľa zákona o hazardných hrách. Následne strany\nsporu uzatvárali k predmetnej zmluve dodatky, ktorými menili obsah tejto zmluvy. V zmysle Dodatku č. 6\nzo dňa 30.12.2016 sa zmenil predmet zmluvy tak, že mandatár sa zaväzuje, že v rozsahu dohodnutom v\ntejto zmluve a za podmienok v nej uvedených bude pre mandanta vykonávať v mene mandanta a na jeho\núčet činnosť spočívajúcu v zabezpečení prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom videohier\n(ďalej len „VLT“, ktorý je totožný s pojmom „IVT“) mandanta v prevádzkach uvedených v prílohe č. 1\ntejto zmluvy. Zabezpečením prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom VLT sa rozumie príjem\nstávok, výplata hier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom podľa zákona č.\n171/2005 Z. z. o hazardných hrách. V zmysle Dodatku č. 26 si v čl. IV bod 1. zmluvy zmluvné strany\ndohodli výpočet odmeny mandatára tak, že táto sa vypočíta podľa vzorca zo sumy výťažku dosiahnutého\nmandatárom prevádzkovaním VLT v kalendárnom mesiaci. Súčasťou tohto vzorca je aj premenná O alikvotná časť odvodu v zmysle platného zákona o hazardných hrách. Výťažkom je tržba po odpočítaní\nodvodov v zmysle platného zákona o hazardných hrách.\n8. Námietky žalovaného týkajúce sa neoprávnene uhradených odvodov bez právneho titulu, kedy si\npodľa žalovaného žalobca uplatnil alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej\nsume za mesiace 3-10/2020 spolu vo výške 23.700,04 Eur (za prevádzku 61 VLT v 03/2020 suma 8.573,Eur, za prevádzku 46 VLT v 06/2020 suma 3.012,31 Eur, v 07/2020 suma 3.012,31 Eur, v 08/2020 suma\n3.012,31 Eur, v 09/2020 suma 3.012,31 Eur a za prevádzku 47 VLT v 10/2020 suma 3 077,80 Eur) súd\nprvej inštancie posúdil ako kompenzačnú námietku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu.\nNámietky žalovaného, že žalobca nemá vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 11/2020 nárok na zaplatenie\nsumy vo výške 3.012,31 Eur a vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 12/2020 nárok na zaplatenie sumy\nvo výške 7.432,98 Eur, keď si v rozpore so vzorcom na výpočet odmeny dohodnutej v dodatku č. 26\nmandátnej zmluvy uplatnil alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej sume, súd\nprvej inštancie posúdil ako procesnú obranu žalovaného.\n9. K námietke premlčania vznesenej žalobcom voči kompenzačnej námietke žalovaného za obdobie\n03-08/2020 súd prvej inštancie uviedol, že strany uzatvorili mandátnu zmluvu ako podnikateľské subjekty\na preto sa ich právne vzťahy spravujú Obchodným zákonníkom. V prípade bezdôvodného obohatenia,\nktoré vznikne v rámci obchodno-právnych vzťahov, sa v zmysle § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka,\nako aj ustálenej judikatúry, uplatňuje 4-ročná premlčacia lehota a preto k prípadnému premlčaniu dôjsť\nnemohlo, nakoľko premlčacia doba by uplynula až v období 03-08/2024 podľa jednotlivých vyúčtovaní.\n10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentmi žalovaného, že žalobca si vo vyúčtovaniach v\nrozpore so vzorcom na výpočet odmeny dohodnutej v dodatku č. 26 mandátnej zmluvy uplatnil alikvotnú\n\nmesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej sume. Svoj záver odôvodnil tým, že v zmysle čl.\nIII bod 7. zmluvy bol mandant, t. j. žalobca, povinný uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevádzkovaním\nIVT podľa zákona o hazardných hrách. Za takýto poplatok je potrebné považovať aj odvod v zmysle § 71\nods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je prevádzkovateľ\nhazardnej hry povinný tento poplatok uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier\nprevádzkovaný počas kalendárneho roka, t. j. bez ohľadu na to, či je terminál videohier v prevádzke alebo\nnie. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol počas pandémie COVID-19 oslobodený od platenia\ntohto zákonom stanoveného poplatku, a preto bolo jeho povinnosťou ho uhrádzať. Sporové strany si v\nzmysle dodatku č. 26 dohodli v čl. IV bod 1. výpočet odmeny mandatára tak, že táto sa vypočíta podľa\nvzorca zo sumy výťažku dosiahnutého mandatárom prevádzkovaním VLT v kalendárnom mesiaci a\nvýťažkom je tržba po odpočítaní odvodov v zmysle platného zákona o hazardných hrách. Keďže žalobca\nmusel aj počas pandémie COVID-19 (kedy neboli terminály videohier v prevádzke z dôvodu opatrení\nprijatých štátom) odvádzať odvody v plnej výške v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. p) platného\nzákona o hazardných hrách, správne postupoval pri výpočtoch odmeny mandatára, keď si uplatnil v\njednotlivých vyúčtovaniach alikvotnú časť odvodov za VLT rozdelenú medzi mesiace, v ktorých sa VLT\nprevádzkovali, preto v niektorých mesiacoch bola výška uplatňovaných odvodov v sume 589,30 Eur.\nSkutočnosť, že v určitom časovom období nebolo zo strany žalovaného objektívne možné prevádzkovať\nVLT, tak nemá vplyv na výpočet odmeny žalovaného počítanej podľa dohodnutého vzorca v zmluve v\nznení jej dodatku č. 26. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný bol povinný žalobcovi\nodviesť finančné prostriedky z VLT za obdobie 11/2020 a 12/2020 tak, ako si ich žalobca uplatnil, a to\npo zohľadnení čiastočných späťvzatí.\n11. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalobcovi taktiež prináležia uplatňované nároky z\ndobropisu DD20020157 splatného dňa 15.01.2021 vo výške 7.648,16 Eur a z postúpenej pohľadávky\nna základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. SL/ST/02 zo dňa 30.06.2021 - faktúr č. 118770022 vo\nvýške 10,- Eur splatnej dňa 15.02.2019, č. 120770017 vo výške 10,- Eur splatnej dňa 31.03.2021 a č.\n121770002 vo výške 2.500,- Eur splatnej dňa 31.03.2021, nakoľko tento nárok žalobcu nebol ani sporný.\n12. Podľa súdu prvej inštancie sa žalovaný tým, že neuhradil vzniknuté záväzky riadne a včas, dostal\ndňom nasledujúcich po ich splatnosti do omeškania. Súd prvej inštancie preto v súlade s ustanovením\n§ 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.\nz. priznal žalobcovi i úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni\nsplatnosti toho-ktorého obdobia a tej-ktorej faktúry a dobropisu zohľadniac jednotlivé platby žalovaného\npočas konania.\n13. S poukazom na článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ o boji proti\noneskoreným platbám v obchodných transakciách súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.\n14. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný zo strany žalovaného, a to vyžiadanie si písomnej\ninformácie z Európskej komisie, v akom stave je konanie o preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v\nzmysle sťažnosti podanej dňa 02.11.2021, nakoľko súd prvej inštancie považoval dôkazy nachádzajúce\nsa v súdnom spise za dostatočné pre rozhodnutie vo veci samej.\n15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\nCSP a žalobcovi, ktorému súd prvej inštancie pripísal úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n16. Na odvolanie žalovaného proti výroku II. a III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, Krajský súd v Banskej\nBystrici, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom č. k. 41Cob/175/2024-400 z 31. júla 2025, I. výrokom\nnávrh žalovaného na prerušenie konania zamietol; II. výrokom rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.\nk. PB-13Cb/20/2021-342 zo 4. apríla 2024 opravil v záhlaví tak, že označenie zástupcu žalobcu správne\nznie „Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.“; III. výrokom rozhodnutie Okresného súdu\nTrenčín sp. zn. PB-13Cb/20/2021-342 zo dňa 4. apríla 2024 v napadnutej časti II. výrokovej vety zmenil\ntak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 32.131,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n8,00 % ročne zo sumy 32.830,45 Eur od 18.12.2020 do 16.09.2021, 8,00 % ročne zo sumy 30.830,45\nEur od 17.09.2021 do 21.10.2021, 8,00 % ročne zo sumy 28.830,45 Eur od 22.10.2021 do 04.05.2022,\n8,00 % ročne zo sumy 26.130,45 Eur od 05.05.2022 do 02.06.2022, 8,00 % ročne zo sumy 23.430,45\n\nEur od 03.06.2022 do 06.07.2022, 8,00 % ročne zo sumy 20.730,45 Eur od 07.07.2022 do 04.08.2022,\n8,00 % ročne zo sumy 18.030,45 Eur od 05.08.2022 do 06.09.2022, 8,00 % ročne zo sumy 15.330,45\nEur od 07.09.2022 do 03.10.2022, 8,00 % ročne zo sumy 12.630,45 Eur od 04.10.2022 do 28.11.2022,\n8,00 % ročne zo sumy 9.930,45 Eur od 29.11.2022 do 04.10.2023 a 8,00 % ročne zo sumy 7.130,13\nEur od 05.10.2023 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 14.832,87 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia,\n8,00 % ročne zo sumy 7.648,16 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia, 8,00 % ročne zo sumy 2.520,- Eur\nod 09.07.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta. IV. výrokom\nrozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. PB-13Cb/20/2021-342 zo dňa 4. apríla 2024 v napadnutej\nčasti III. výrokovej vety zmenil tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 81,14 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nvydá súdny úradník. V. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 68,42 %.\n17. Odvolací súd uviedol, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie, či žalobcovi patrí právo\nna zaplatenie neodvedených finančných prostriedkov z VLT za obdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020\nv sume 35.842,76 Eur a neodvedených finančných prostriedkov z VLT za obdobie od 01.12.2020\ndo 31.12.2020 v sume 17 845,18 Eur, ktorý nárok mal podľa tvrdení žalobcu vyplývať z uzatvorenej\nMandátnej zmluvy č. IVT/19/10 zo dňa 15.04.2010 medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako\nmandatárom, resp. posúdiť dôvodnosť obrany žalovaného a ním vznesenej kompenzačnej námietky\nz titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa žalovaného vzniklo na strane žalobcu neoprávnene\nponíženou odmenou žalovaného za mesiac marec 2020 a jún až október 2020. V konaní nebola medzi\nstranami sporná skutočnosť, že zákonný odvod za jedno VLT predstavoval 5500,- Eur, skutočnosť, že\nžalobca vo vyúčtovaniach za obdobie 01/2020, 02/2020 a 3/2020 ako odvod za 1ks VLT uvádzal sumu\n458,50 Eur (t. j. 1/12 zo sumy 5500, - Eur ročného odvodu za 1 VLT zaokrúhlenú nahor) a ani skutočnosť,\nže na základe opatrenia ÚVZ SR č. OLP/2576/2020 a vyhlášky ÚVZ SR č. 45 prijatých proti šíreniu\nochorenia COVID-19 boli prevádzky s VLT od 12.03. do 02.06.2020 a od 17.12.2020 do 31.12.2020\nzatvorené.\n18. S poukazom na § 566 ods. 1 a 2, § 571 ods. 1 a 2 ObZ a príslušné články Mandátnej zmluvy v znení\njej Dodatkov odvolací súd zistil, že táto bola uzavretá medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej\nčinnosti, preto má charakter obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka).\nOdvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že ak dôjde k situácii, že súd na účely vyriešenia sporu\nmusí pristúpiť k výkladu prejavu vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať\npodľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 4 ObZ (napr. roz. NS SR sp. zn.\n3Obdo/16/2002). S použitím výkladových pravidiel odvolací súd určoval, či a prípadne akým spôsobom\nzasiahlo zatvorenie prevádzok, v ktorých boli umiestnené VLT, do výpočtu odmeny či podielu na strate\nv zmysle Mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov.\n19. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ v pôvodnej mandátnej zmluve bola „O“ výslovne určená ako\n„alikvotná časť odvodu mesačná (O= 334 Eur)“, v Dodatku č. 6 bola vymedzená ako „alikvotná mesačná\nčasť odvodu v zmysle platného zákona o hazardných hrách“ a v Dodatku č. 26 vzťahujúceho sa na\nžalované obdobie ako „alikvotná mesačná časť všetkých povinných platieb v zmysle platného zákona o\nhazardných hrách“. Odvolací súd na základe porovnania týchto ustanovení uzavrel, že oproti pôvodnej\nmandátnej zmluve v rámci následných dodatkov nedošlo k významnému obsahovému posunu pojmu\n„mesačná alikvotná časť“ takým spôsobom, že by bolo možné usudzovať, že by sa nemalo jednať o 1/12\nvšetkých povinných platieb (odvodov) za jedno VLT za rok tak, ako to bolo medzi stranami aj pôvodne\ndohodnuté, pretože toto zmluvné ustanovenie sa podstatne zmenilo len v časti, v ktorej precizovalo, čo je\npotrebné považovať za odvod, teda že sa jedná o odvod v zmysle platného zákona o hazardných hrách\n(Dodatok č. 6) a následne o povinné platby v zmysle platného zákona o hazardných hrách (Dodatok č.\n26). Takémuto záveru zodpovedá aj jazykový resp. významový výklad použitého pojmu „alikvotný“.\n20. Odvolací súd dodal, že jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve je potrebné\nvykladať nielen prostriedkami gramatickými, ale aj logickými či systematickými. Článok III. ods. 7\nMandátnej zmluvy v znení jej dodatkov, podľa ktorého je mandant (žalobca) povinný uhradiť všetky\npoplatky súvisiace s prevádzkovaním IVT (VLT) podľa zákona o hazardných hrách, keď tieto poplatky sa\nuhrádzajú za celý rok, nie je možné premietať do určenia ceny predmetu plnenia a platobných podmienok\n\ndohodnutými medzi stranami v mandátnej zmluve, ako to presadzoval žalobca. Odvolací súd sa preto\nnestotožnil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ on bol povinný v plnom rozsahu platiť ročné povinné\nplatby podľa zákona o hazardných hrách, je spravodlivé požadovať od žalovaného, aby sa na tom\npodieľal, pretože strany si takúto povinnosť žalovaného v zmluve nedohodli, presne si ale dohodli vzorec\npre výpočet odmeny resp. podielu na strate mandatára v čl. IV Mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov,\nktoré v žiadnom svojom ustanovení neurčuje prenesenie zodpovednosti za uhrádzanie povinných platieb\npodľa zákona o hazardných hrách zo žalobcu na žalovaného.\n21. Z obsahu nepopretých tvrdení žalovaného vyplýva podľa odvolacieho súdu tiež to, že aj následné\nsprávanie strán po uzavretí Mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov zodpovedalo tomu, že mesačná\nalikvotná časť odvodu predstavovala jednu dvanástinu zo zákonných odvodov (povinných platieb) podľa\nzákona o hazardných hrách platených ročne za jedno VLT, aj keď je pravdou, že strany v konaní zároveň\nnetvrdili, že v čase pred pandémiou došlo k obmedzeniu prevádzkovania VLT.\n22. Odvolací súd ďalej po zohľadnení rozhodnutia ústavného súdu v ods. 17 rozhodnutia sp. zn.\nI. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, zastával názor, že ani v súvislosti s mimoriadnou situáciou\nspôsobenou šírením nebezpečného ochorenia COVID-19 nebolo právom žalobcu, aby bez zmeny\nzmluvných dojednaní tomu prispôsobil premennú „O“ tak, že zákonný odvod rozpočítal do mesiacov,\npočas ktorých neboli prevádzky s VLT zatvorené, a to o to viac, keď pri kreovaní Dodatku č. 26\nuzavretého dňa 01.04.2020 (vťahujúceho sa na obdobie od 01.06.2020) už bolo možné dôsledky\npandémie zohľadniť z dôvodu zatvorenia prevádzok v marci 2020.\n23. Pokiaľ bolo potom podľa odvolacieho súdu medzi stranami nesporné, že zákonný odvod\npredstavoval v roku 2020 sumu 5.500,- Eur za jedno VLT, jedna dvanástina z tejto sumy predstavuje\nsumu 458,33 Eur tak, ako to v konaní v rámci svojej procesnej obrany tvrdil žalovaný. Odvolací súd dodal,\nže strany v priebehu sporu nepredniesli žiadnu argumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že medzi stranami\nbola osobitná dohoda o spôsobe matematického zaokrúhľovania príslušnej alikvotnej mesačnej čiastky\npovinných odvodov.\n24. Pri odpovedi na otázku, či bol žalobca povinný hradiť žalovanému odmenu resp. či bola daná\npovinnosť žalovaného podieľať sa na strate aj za obdobie, v ktorom bola počas mesiaca december\nod 18.12. do 31.12.2020 prevádzka, v ktorej boli umiestnené VLT, uzavretá, odvolací súd konštatoval,\nže pokiaľ žalovaný ako mandatár prevádzkoval VLT v mesiaci 12/2020 (bez ohľadu na počet dní\nprevádzkovania), vznikol mu nárok na odmenu resp. i povinnosť podieľať sa na strate. V tomto smere\npreto odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú, ktorá nenachádza\noporu v ustanoveniach Mandátnej zmluvy v znení Dodatku č. 26.\n25. V reáliách uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k vyúčtovaniu za mesiac 11/2020 odvolací\nnepovažoval za oprávnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.012,31 Eur, keď v rozpore s\ndohodnutou odmenou a vzorcom jej výpočtu podľa Dodatku č. 26 Mandátnej zmluvy si vo vyúčtovaní za\ntento mesiac uplatnil alikvotnú mesačnú časť všetkých povinných platieb v nesprávnej sume vo výške\n589,30 Eur za jedno VLT, čo nepredstavuje alikvotnú mesačnú čas nesporného zákonného odvodu vo\nvýške 5.500,- Eur ročne za 1 VLT v sume 458,33 Eur, a teda neoprávnene uplatnená suma za jedno VLT\npredstavuje čiastku 130,97 Eur, čo je pri celkovom počte VLT 46 v mesiaci november 2020 výsledná\nsuma 6.024,62 Eur, z ktorej polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu vo výške 3.012,31\nEur. Vyúčtovanú pohľadávku žalobcu za mesiac 11/2020 po započítaní odmeny v sume 35 842,76 Eur\nbolo potrebné ponížiť o sumu neoprávnene krátenej odmeny žalovaného vo výške 3.012,31 Eur, preto\nžalobcovi prináleží uplatnený nárok v sume 32 830,45 Eur (35 842,76 Eur - 3.012,31 Eur).\n26. Vo vzťahu k vyúčtovaniu zmluvy vo vzťahu k mesiacu 12/2020, aj keď odvolací súd dospel k záveru,\nže pokiaľ boli v dňoch 01.12. až 17.12. 2020 prevádzky zatvorené, nemalo to vplyv na výpočet odmeny,\nstále platí výklad ustanovení mandátnej zmluvy zo strany odvolacieho súdu, že mesačná časť zákonných\nodvodov nebola vo výške 589,30 Eur, ale vo výške 458,33 Eur za jedno VLT, preto si žalobca podľa\nodvolacieho súdu neoprávnene uplatnil rozdiel v sume alikvotného odvodu za jedno VLT v čiastke 130,97\nEur, čo je pri celkovom počte VLT 46 v mesiaci december 2020 výsledná suma 6.024,62 Eur, z ktorej\npolovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu vo výške 3.012,31 Eur. Vyúčtovanú pohľadávku\nžalobcu za mesiac 12/2020 v sume 17.845,18 Eur bolo preto potrebné ponížiť o sumu neoprávnene\n\nkrátenej odmeny žalovaného vo výške 3.012,31 Eur, preto žalobcovi prináleží uplatnený nárok v sume\n14 832,87 Eur (17.845,18 Eur - 3.012,31 Eur).\n27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie neodvedených\nfinančných prostriedkov za VLT za obdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020 s dátumom splatnosti dňa\n17.12.2020 po započítaní mandátnych odmien vo výške 32.830,45 Eur a neodvedených finančných\nprostriedkov z VLT za obdobie od 01.12.2020 do 31.12.2020 s dátumom splatnosti dňa 15.01.2021 po\nzapočítaní mandátnych odmien vo výške 14.832,87 Eur.\n28. Vo vzťahu ku vznesenej kompenzačnej hmotnoprávnej námietke žalovaného odvolací súd s\npoukazom na ust. § 149 CSP zdôraznil, že z obsahu započítacieho prejavu musí byť z hľadiska\nurčitosti zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej\npohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z jeho viacerých pohľadávok. Z prednesov žalovaného\npodľa odvolacieho súdu vyplýva, že uplatnený nárok žalobcu žalovaný nepovažoval za dôvodný v časti\n34 155,78 Eur, pričom v časti 23.700,03 Eur práve z dôvodu kompenzačnej námietky. V žiadnom z\nprehlásení žalovaného obsahujúcich kompenzačnú námietku však nebolo určite a zrozumiteľne určené,\nna ktoré z viacerých pohľadávok žalobcu, ktoré vo svojom súčte prevyšovali nárok žalovaného, žalovaný\nsvoju pohľadávku započítava, a v akej výške, a ktoré z pohľadávok v tomto dôsledku zanikli a v akej\nvýške. Odvolací súd dodal, že pokiaľ sa žalovaný odvolával na výzvu na zaplatenie zo dňa 08.01.2024\nadresovanú žalobcovi (č.l. 335 listinného spisového materiálu), ktorým žalovaný vyzval žalobcu na\nzaplatenie sumy 23.700,03 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, z uvedených skutočností žalovaný\nnevyvodil, kedy mala nastať splatnosť jeho pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní\ntvrdil len to, že táto výzva bola žalobcovi doručená (bez uvedenia dátumu), čo preukazuje odpoveď\nžalobcu na túto výzvu (č.l. 334 listinného spisového materiálu).\n29. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom poukázal na to, že prísne nahliadanie\nodvolacieho súdu na náležitosti uplatnenej kompenzačnej námietky by bolo prílišným formalizmom\npopierajúcim zmysel tohto inštitútu, odvolací súd konštatoval, že neodoprel autonómnemu prejavu vôle\nžalovaného v podobe kompenzačnej námietky dôsledky zamýšľané žalovaným, pretože odvolaciemu\nsúdu ani nebola známa vôľa žalovaného, aké konkrétne následky mienil žalovaný v právnej sfére strán\ntoho konania vo väzbe na zánik vzájomných pohľadávok vyvolať.\n30. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutého\ndôkazu, a to aby súd prvej inštancie vyžiadal informáciu z Európskej komisie, v akom stave je konanie\no preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v zmysle sťažnosti zo dňa 02.11.2021, keď predmetnou\nsťažnosťou Asociácia zábavy a hier, ktorej členom je aj žalobca, napadla nesúlad ustanovenia § 71\npísm. p) zákona č. 30/2019 Z. z. s čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a iniciovala\nkonanie o preskúmanie neoprávnenej pomoci v zmysle čl. 12 Nariadenia rady (EÚ) 2015/1589 zo dňa\n13.07.2015, pričom v prípade, ak by bol žalobca úspešný aj v rámci tohto konania, a zároveň aj v konaní\no sťažnosti, získal by ako prevádzkovateľ, ktorý je odvod povinný platiť v zmysle zákona č. 30/2019 Z.\nz., taktiež kompenzáciu zo strany štátu, čím by vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, a to na\núkor žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný tiež v odvolaní žiadal prerušiť konanie podľa § 164 CSP do\nskončenia konania o sťažnosti.\n31. Odvolací súd k tejto námietke uviedol, že podstatnou pre súdenú vec bolo znenie zmluvy a v nej\nstranami dohodnuté platobné podmienky zaväzujúce strany na plnenie, ktoré sú naďalej v platnosti bez\nohľadu na výsledok konania o sťažnosti Asociácie zábavy a hier pred Európskou komisiou. Preto ani\nvýsledky tohto konania nemajú žiadny potenciál ovplyvniť výsledok tohto súdneho sporu, preto odvolací\nsúd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.\n32. Vo vzťahu k úroku z omeškania odvolací súd konštatoval, že pokiaľ nebol správny záver súdu prvej\ninštancie vo vzťahu k uplatnenej istine vo vzťahu k vyúčtovaniu 11/2020, nemôže byť správny ani vo\nvzťahu k úroku z omeškania, pretože jednotlivými úhradami mohol žalovaný uhrádzať len skutočne\nexistujúci nárok žalobcu. Odvolací súd dodal, že žiadna zo strán v podanom odvolaní nespochybnila\nvýšku úrokovej sadzby 8% ročne určenú súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, či dátum\nsplatnosti jednotlivých pohľadávok uplatnených žalobcom v tomto súdnom konaní. Žalovaný v podanom\nodvolaní namietal, že nie je možné, aby bol žalobca v omeškaní s dvoma rozdielnymi sumami v jeden\ndeň a skutočnosť, že súd prekročil rámec žalobného petitu, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania zo\n\nsumy 2520,- Eur, i keď si žalobca uplatnil 2510,- Eur; odvolaciu argumentáciu žalovaného o prekročení\nžalobného petitu odvolací súd neposúdil ako dôvodnú s podrobným výpočtom obsiahnutým v bode 95.\nnapádaného rozhodnutia.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262\nods. 1 a § 255 ods. 1, ods. 2 CSP.\n34. Proti výroku I., III. a V. výroku rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote\ndovolanie žalovaný (č. l. 423 a nasl. spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ CSP, teda\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný má za to, že jednotlivé\nporušenia ustanovení o konaní, najmä pokiaľ ide o neodôvodnenie napádaného rozsudku, ako aj\nnevykonanie navrhnutých dôkazov, súhrnne aj spolu s ostatnými namietanými porušeniami dosahujú\nintenzitu zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces.\n35. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) k vadám v procese a neodôvodnenie kontradiktórnosti\nkonania namietol, že súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd nevykonal návrhy na vykonanie dôkazov\nnavrhované žalovaným, ako ani nevysvetlili, prečo tieto návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania\nnevykonali, napriek tomu, že tieto boli riadne označené a zdôvodnené, a napriek tomu, že neboli\nnaplnené podmienky na nevykonanie dôkazu.\n36. Konkrétne, žalovaný navrhoval vykonanie dôkazu, a to vyžiadania si písomnej informácie z Európskej\nkomisie, v akom stave je konanie o preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v zmysle sťažnosti\npodanej dňa 02.11.2021. Žalovaný odôvodňoval svoj návrh na získanie písomnej informácie z Európskej\nkomisie z dôvodu, v akom stave je konanie o preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v zmysle\nsťažnosti podanej dňa 02.11.2021. Dovolateľ je názoru, že žalobca by mohol získať ako prevádzkovateľ\naj kompenzáciu zo strany štátu, čím by vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie, a to na úkor\nžalovaného. Žalovaný tiež zdôrazňoval, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 30/2019 má\npráve žalobca postavenie prevádzkovateľa VLT, pričom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. p)\nzákona č. 30/2019 je práve on povinný platiť odvod štátu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má práve\nžalobca postavenie, na základe ktorého sa môže domáhať ochrany svojich práv voči štátu, pričom je\nnepochybné, že žalovaný takéto oprávnenia nemá.\n37. Súd prvej inštancie nevykonal tento dôkaz navrhovaný zo strany žalovaného, a ani sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadal s týmto návrhom žalovaného na vykonanie dôkazu. Odvolací súd tento\ndôkaz rovnako nevykonal, a síce sa krátko vyjadril v Napádanom rozsudku k tomuto návrhu na\nvykonanie dôkazu, no toto vyjadrenie k nevykonaniu navrhovaného dôkazu nie je logicky udržateľným\nodôvodnením, a je podľa názoru žalovaného nanajvýš arbitrárne.\n38. Podľa dovolateľa, podstatnou pre odvolací súd a pre súdenú vec bolo znenie zmluvy a v nej\nstranami dohodnuté platobné podmienky zaväzujúce strany na plnenie, ktoré sú naďalej v platnosti\nbez ohľadu na výsledok konania o sťažnosti Asociácie zábavy a hier pred Európskou komisiou.\nArgumentácia odvolacieho súdu v bode 90 napádaného rozsudku je týmto podľa dovolateľa svojvoľná,\nlogicky neudržateľná a významne formálna. Argumentácia odvolacieho súdu totiž nesleduje účel\nMandátnej zmluvy a predmetného ustanovenia o odmene Žalovaného/podiele Žalovaného na strate.\nPredmetné ustanovenie o odmene Žalovaného/podiele Žalovaného na strate malo zjavne čiastočne\npreniesť na Žalovaného stratu vtedy, keď síce Žalovaný prevádzkoval predmetné VLT (nie vtedy, keď\nich neprevádzkoval), no odvody boli vyššie ako tržby. Uvedené ho zjavne malo aj motivovať k riadnemu\nvykonávaniu činnosti prevádzky VLT, čo však objektívne nebolo pre žalovaného možné v dobe, keď boli\npovinne prevádzky zatvorené.\n39. Nie je podľa dovolateľa spravodlivým, a teda ani udržateľným riešením, ktoré načrtol odvolací súd\nv Napádanom rozsudku, že Žalovaný by sa mal na tejto strate v čase prevádzky VLT podieľať, no na\ndruhú stranu by v prípade napríklad neskoršieho zníženia či absolútneho vytratenia tejto straty, mal\nna uvedenom benefitovať na úkor Žalovaného práve Žalobca. Dovolateľ uviedol, že platenie odvodov\nje zákonná povinnosť Žalobcu v zmysle legislatívy v oblasti hazardu, nie Žalovaného. Žalovaný sa\nmá v zmysle vzorca síce podieľať na strate Žalobcu v dôsledku úhrady zákonných odvodov vyšších\n\nako je tržba, no v prípade neskoršieho poníženia týchto odvodov alebo odpustenia týchto odvodov, v\nskutočnosti žiadna strata, na ktorej by sa Žalovaný mal podieľal Žalobcovi vôbec nevznikne.\n40. Rovnako je podľa žalovaného nespravodlivým usporiadaním vzťahov, keď v prípade úspechu\nŽalobcu vo veci sťažnosti podanej dňa 02.11.2021 vybavovanej Európskou komisiou ďalej pre Žalobcu\nprestala existovať predmetná strata, no Žalovaný sa na tejto strate, ktorá prestala existovať ďalej\npodieľal. Uvedené je podľa Žalovaného proti účelu predmetného ustanovenia Mandátnej zmluvy,\nnakoľko jeho účelom nebolo, aby Žalobca na úkor Žalovaného benefitoval či prenášal neexitujúcu\nodvodovú povinnosť Žalobcu. Podľa názoru Žalovaného by išlo najskôr o plnenie z právneho dôvodu,\nktorý neskôr odpadol (a aj to výlučne v prípade, keď došlo k strate v dobe prevádzky VLT - nie v dobe,\nkeď Žalovaný ani len nemohol VLT objektívne prevádzkovať, nakoľko vtedy ani nemohol vznikať nárok\nna odmenu/stratu).\n41. Dovolateľ poukázal v tomto kontexte aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 460/2017-73 zo dňa 20.12.2017 a považuje výklad zvolený odvolacím súdom za v rozpore\ns požiadavkami vecne priliehavého a rozumného usporiadania vzťahu medzi Žalobcom a Žalovaným,\na to aj v kontexte účelu Mandátnej zmluvy a ustanovenia o odmene/podielu na strate. Žalovaný tiež\nnamietol nevykonanie a riadne neodôvodnenie nevykonania dôkazov - listinného dôkazu, a to výklad\nslova alikvotne zo Synonymického slovníka slovenčiny a vyúčtovanie z mandátnej zmluvy za rok 2019.\n42. Nakoľko k vykonaniu navrhovaného dokazovania nedošlo, ako ani k jeho riadnemu odôvodneniu,\ndovolateľ poukázal okrem početnej judikatúry aj na aplikáciu tzv. Perna testu (ktorý je aplikovateľný aj\nv civilných sporových konaniach), ktorým v prípade, ak súd odmietne vykonať určitý stranou navrhnutý\ndôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo navrhované (opomenuté)\ndôkazy neboli vykonané.\n43. S poukazom na tzv. Perna test, ktorý má podľa dovolateľa nepochybne svoju relevanciu aj vo\nvzťahu k opomenutým (nevykonaným) dôkazom je Napádaný rozsudok nezákonný, nakoľko opomenutie\ndôkazov označených a navrhnutých neobstojí v Perna teste. Vyššie uvedený Perna test Žalovaný\naplikuje na nevykonané a nezaobstarané dôkazy. Uvedené vo svojej podstate zakladá a napĺňa dovolací\ndôvod podľa § 420 ods. písm. f) CSP.\n44. Žalovaný v nadväznosti na nevykonané dôkazy vzhliadol naplnenie dovolacieho dôvodu podľa §\n420 ods. písm. f) CSP, aj pre porušenie rovnosti strán sporu a porušenie princípu kontradiktórnosti\nkonania. Nevykonaním navrhovaných dôkazov, a to najmä vo vzťahu k zabezpečeniu informácie z\nEurópskej komisie o podanej sťažnosti, má podľa dovolateľa za následok porušenie rovnosti strán v\nkontradiktórnom konaní, keď žalobca nevykonaním tohto dôkazu benefituje, a bude benefitovať na\nŽalovanom, ktorý sa ako jediný bude podieľať na „strate“ Žalobcu, ktorá vo svojej podstate v prípade\núspechu nevykonanej sťažnosti zanikne.\n45. Dovolateľ ďalej namietol aj nedostatočné odôvodnenie Napádaného rozsudku, pričom absencia\nriadneho odôvodnenia má za následok porušenie práva Žalovaného na spravodlivý proces, a teda vadu\nzmätočnosti Napádaného rozsudku podľa § 420 písm. f) CSP.\n46. Absencia riadneho odôvodnenia a zmätočnosť Napádaného rozsudku je podľa dovolateľa daná v\nsúvislosti s vyhodnotením otázky či skutočnosť, že v určitom časovom období objektívne nebolo možné\nzo strany Žalovaného prevádzkovať VLT, má alebo nemá vplyv na výšku jeho odmeny, resp. podielu na\nstrate v nadväznosti na (ne)aplikáciu § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n47. V bode 75 Napádaného rozsudku podľa dovolateľa odvolací súd vychádza pri posúdení toho, či bol\nŽalovaný povinný na odmenu/stratu v rozsahu tvrdenom Žalobcom z tej argumentácie, že z Mandátnej\nzmluvy nevyplýva, že by sa odmena mandatára odvíjala od počtu dní či hodín prevádzkovania VLT v\naktuálnom mesiaci, ale výlučne od toho, či k prevádzkovaniu VLT v tom ktorom mesiaci došlo.\n48. Napadnuté odôvodnenie kľúčovej otázky - či skutočnosť, že v určitom časovom období objektívne\nnebolo možné zo strany Žalovaného prevádzkovať VLT, má alebo nemá vplyv na výšku odmeny\nŽalovaného, resp. podielu na strate - obsiahnuté v bodoch 74 a 75 Napádaného rozsudku je podľa\nŽalovaného nedostatočné, nakoľko je nelogické, zmätočné, a ako také neudržateľné. Zmätočnosť a\n\nneudržateľnosť záverov odvolacieho súdu vidí Žalovaný napr. v argumente odvolacieho súdu, že výška\nodmeny Žalovaného, resp. podiel Žalovaného na strate, sa odvíja od toho, či k prevádzkovaniu VLT v\ntom, ktorom mesiaci došlo (bez ohľadu na počet dní prevádzkovania).\n49. Podľa dovolateľa takýmto výkladom odvolacieho súdu na jednu stranu by Žalobca nebol povinný\nuhradiť podiel na strate, ak by sa v danom mesiaci neprevádzkoval VLT vôbec, no na druhú stranu by\nmusel hradiť podiel v celej výške na strate, ak by sa v danom mesiaci mohli objektívne prevádzkovať VLT\nlen jeden deň. Takýto výklad podľa Žalovaného je zmätočný, nelogický, zjavne nespravodlivý, extrémne\nformálny a nezohľadňujúci zásady poctivého obchodného styku. Odvolací súd pritom týmto formálnym a\nnelogickým odôvodnením vôbec nereagoval na to, či má alebo nemá skutočnosť, že žalovaný objektívne\nnemôže pre vis maior prevádzkovať VLT, a teda plniť z Mandátnej zmluvy, vplyv na nárok na jeho\nodmenu, resp. vplyv na jeho povinnosť podieľať sa na strate.\n50. Ďalšiu zmätočnosť v odôvodnení odvolacieho súdu vidí Žalovaný v tom, že Žalovaný nehovoril o\nnejakej dennej alikvotnej časti povinných zákonných platieb za prevádzkovanie VLT, uvedené nebolo\nzákladom argumentácie Žalovaného. Odvolací súd sa opiera v rámci argumentácie o neexistenciu\nnejakej dennej alikvotnej časti povinných zákonných platieb za prevádzkovanie VLT v Mandátnej zmluve,\nktorú však Žalovaný ani netvrdil. Žalovaný tvrdil objektívnu nemožnosť prevádzkovania VLT z dôvodu\nproticovidovej legislatívy. Odvolací súd argumentoval, že denná alikvotná časť povinných zákonných\nplatieb za prevádzkovanie VLT nevstupuje do vzorca na výpočet odmeny. Žalovaný však netvrdil, že\nby do vzorca na výpočet odmeny vstupovala denná alikvotná časť povinných zákonných platieb za\nprevádzkovanie VLT.\n51. To, čo dovolateľ tvrdil bolo, že je potrebné aplikovať § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, a že\nz tohto § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné vyvodiť, že odmena nepatrí mandatárovi\nza obdobie, keď mandatár nevykonával činnosť v mene mandanta, t. j. keď objektívne nebolo možné\nprevádzkovať predmetné VLT z dôvodu vzniku pandémie COVID-19, keď boli vydané opatrenia zo strany\nÚradu verejného zdravotníctva, na základe, ktorých nebolo objektívne možné prevádzkovať VLT od\n12.03.2020 do 02.06.2020 a následne od 17.12.2020 do konca roku 2020. Žalovaný totiž netvrdil, že mu\nza obdobie, keď nebolo objektívne možné prevádzkovať VLT patrila odmena/podiel na strate vo výške\nzakladajúcej sa na takejto premennej, ale Žalovaný tvrdil, že mu za obdobie, keď nebolo objektívne\nmožné prevádzkovať VLT nepatrila žiadna odmena a ani žiadny podiel na strate.\n52. Dovolateľ považoval za potrebné poznamenať, že účelom Mandátnej zmluvy a ustanovení o\nodmene/strate v Mandátnej zmluve nebolo prenášať na Žalovaného povinnosť úhrady odvodov v zmysle\nlegislatívy v oblasti hazardu zo Žalobcu ako prevádzkovateľa, ktorému táto povinnosť podľa zákona\npatrí, v čase, keď sa predmetné VLT vôbec neprevádzkujú. Strata totiž môže vzniknúť v čase, keď\nsa predmetné VLT riadne prevádzkujú, no nedochádza k dosahovaniu potrebných tržieb. Uvedené\nustanovenie nemalo za cieľ prenášať na Žalovaného zákonné povinnosti Žalobcu v čase, keď dochádza\nk objektívnej nemožnosti prevádzkovania VLT zo strany Žalovaného, keď žalovaný objektívne ani\nnemôže plniť z Mandátnej zmluvy, aby v takomto období suploval zákonnú povinnosť žalobcu.\n53. Dovolateľ zhrnul, že ako žalovaný tvrdil, že za dané obdobie, s ohľadom na objektívnu nemožnosť\nprevádzkovania VLT (vis maior) a s ohľadom na účel Mandátnej zmluvy a výklad § 566 ods. 1\nObchodného zákonníka a jednotlivé ustanovenia Mandátnej zmluvy, vôbec žiadny nárok Žalovaného\nna odmenu/podiel na strate za dané obdobie, keď objektívne nemohol vykonávať činnosť, nie je. S\nuvedenou argumentáciou Žalovaného sa odvolací súd podľa dovolateľa nevysporiadal v Napádanom\nrozsudku. Nevysporiadal sa ani s otázkou účelu ustanovenia o odmene/podiele na strate z Mandátnej\nzmluvy, ani s otázkou aplikácie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako ani s otázkou vplyvu objektívnej\nnemožnosti prevádzkovania VLT a jeho vplyvu na nárok Žalovaného na odmenu/podiel na strate.\n54. Odvolací súd sa taktiež podľa dovolateľa v celom odôvodnení žiadnym spôsobom nezaoberal tým,\nže do vzorca, ktorého sa formálne drží pri svojich úvahách, vstupuje ako premenná tržba, ktorá však\nv čase, keď nie je možné objektívne prevádzkovať VLT úplne absentuje, t. j. žiadna tržba ani nie je\na nemôže byť. Podľa Žalovaného preto zjavne z účelu uvedeného ustanovenia vyplýva, že má ísť o\npodieľanie sa na strate v čase prevádzky VLZ, keď existuje premenná tržba, pričom jej výšku vie aj\nŽalovaný ovplyvňovať spôsobom a efektivitou výkonu svojej činnosti. Uvedené je však odlišné v čase,\n\nkeď objektívne nemôže z dôvodu vis maior prevádzkovať VLT vôbec, a keď vôbec neposkytuje činnosť\npre mandanta, keď z tohto dôvodu nemôže pre Žalovaného plynúť ani odmena, ani strata.\n55. Rovnako dovolateľ namietol, že odvolací súd v odôvodnení Napádaného rozsudku nevysvetľuje,\nako vyložil a aplikoval dotknuté ustanovenia Mandátnej zmluvy, na ktorých potrebu výkladu a aplikácie\npoukázal Žalovaný v rámci Odvolania, z ktorých vyplýva, že akákoľvek odmena/podiel na strate pre\nŽalovaného plynú za prevádzkovanie VLT, ku ktorému však vôbec nedochádzalo a nemohlo dochádzať\nv čase, keď bola prevádzka objektívne nemožná v dôsledku účinnosti prijatej proticovidovej legislatívy.\n56. Dovolateľ ďalej namieta, že odvolací súd vôbec nevysvetľuje v Napádanom rozsudku, ako odvolací\nsúd aplikoval ustanovenia § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka. Odvolací súd cituje tieto\nustanovenia § 266 ods. 1 a ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, no podľa dovolateľa žiadnym\nspôsobom neuvádza, ako tieto ustanovenia následne aplikoval alebo neaplikoval na prejednávanú vec,\na venuje sa systematickému či historickému výkladu jednotlivých ustanovení Mandátnej zmluvy.\n57. Absencia riadneho a udržateľného odôvodnenia Napádaného rozsudku a zmätočnosť Napádaného\nrozsudku je podľa dovolateľa daná aj v súvislosti s (ne)odôvodnením neprerušenia konania.\n58. Dovolateľ opakovane zdôraznil, že je nespravodlivým usporiadaním vzťahov, aby v prípade úspechu\nŽalobcu vo veci sťažnosti podanej dňa 02.11.2021 vybavovanej Európskou komisiou, ďalej pre Žalobcu\nprestala existovať predmetná strata, no Žalovaný sa na tejto strate, ktorá prestala existovať ďalej\npodieľal vo vzťahu k Žalobcovi. Uvedené je podľa Žalovaného proti účelu predmetného ustanovenia\nMandátnej zmluvy, nakoľko jeho účelom nebolo, aby Žalobca na úkor Žalovaného benefitoval. Podľa\nnázoru Žalovaného by išlo najskôr o plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol (a aj to výlučne\nv prípade, keď došlo k strate v dobe prevádzky VLT - nie v dobe, keď Žalovaný ani len nemohol VLT\nobjektívne prevádzkovať, nakoľko vtedy ani nemohol vznikať nárok na odmenu/stratu).\n59. Dovolateľ namieta nedostatočné odôvodnenie odmietnutia jeho návrhu na prerušenie konania, a to\nna rovnakom odôvodnení ako namieta nedostatočné odôvodnenie nevykonania dôkazu vybavovanej\nsťažnosti Európskou komisiou. Je podľa dovolateľa zjavné, že ak by odvolací súd riadne vzhliadol\ndôvodnosť vykonania predmetného dôkazu, potom by vzhliadol aj dôvodnosť predmetného návrhu na\nprerušenie konania. Rovnako je potrebné podľa dovolateľa poznamenať, že žalovaný by sa mohol\npodieľať na strate, ktorú nakoniec žalobca vôbec neutrpí, a to práve podľa výsledku uvedeného konania.\nNeprerušením konania odvolacím súdom bolo preto zasiahnuté do práva žalovaného na spravodlivé\nsúdne konanie.\n60. Absencia riadneho a udržateľného odôvodnenia Napádaného rozsudku a zmätočnosť Napádaného\nrozsudku je podľa dovolateľa daná aj v súvislosti s (ne)odôvodnením vo vzťahu k uplatneniu nároku\nŽalovaného z bezdôvodného obohatenia, a to v súhrnnej výške 23.700,04 eura.\n61. Dovolateľ poukázal, že ak uvádzal na pojednávaní, že sumu vo výške 34.155,78 eur považuje za\nnedôvodnú, mal logicky byť jeho prejav ako žalovaného posúdený ako vzájomná žaloba, a nie ako\nzapočítavací prejav. Zároveň dovolateľ dodal, že neprihliadnutie na kompenzačnú námietku je podľa\njeho názoru prílišne formalistickým prístupom konajúceho súdu, a teda porušením práva Žalovaného na\nspravodlivé súdne konanie z dôvodu prílišného formalizmu.\n62. Žalovaný uviedol, že nebol v priebehu súdneho pojednávania, ani neskôr, ani v rámci\nprvoinštančného rozhodnutia nijako konfrontovaný s tým, že by nebolo zrejmé, či už súdu alebo\nŽalobcovi, na akú pohľadávku Žalovaný započítava svoju pohľadávku, a ktorá pohľadávka Žalobcu\nzaniká a v akom rozsahu. Odvolací súd v Napádanom rozsudku už len prišiel s tzv. prekvapivou\nargumentáciou pre Žalovaného o nedôvodnosti jeho nároku, a to práve z dôvodu nedostatočného\nidentifikovania pohľadávky Žalobcu, na ktorú/ktoré sa malo započítavať. Žalovaný poukazuje na to, že\nzapočítaval na sumu 34.155,78 eur (čo bola celková zostávajúca tvrdená pohľadávka Žalobcu voči\nŽalovanému).\n63. Dovolateľ je toho názoru, že v prípade ak nie je uvedené, na ktorú z viacerých pohľadávok Žalobcu\nžalovaný započítava svoju pohľadávku, je potrebné uprednostniť platnosť právneho úkonu a vykladať\nprávny úkon Žalovaného - započítavací prejav Žalovaného tak, že všetky Žalobcove pohľadávky,\n\nna ktoré sa započítava, zanikajú v rovnakom pomere. Takýto výklad je podľa dovolateľa v súlade\ns princípom prednosti platnosti právneho úkonu v zmysle ústavnoprávnej doktríny. Takýto postup je\nmatematicky možný, a preto dovolateľ nerozumie, prečo by mal byť uprednostnený výklad o neplatnosti\nprávneho úkonu pred jeho platnosťou.\n64. Dovolateľ taktiež uviedol, že odvolací súd opomenul to, že Žalovaný uviedol výslovne, že má zaniknúť\n„nesporný dlh“. Avšak v rozpore s uvedeným odvolací súd vo výroku Napádaného rozsudku uviedol,\nže zanikla pohľadávka vo výške 32.131,16 EUR (za 11/2020), a to v časti 25.700,32 EUR, v dôsledku\nčoho mala zostať táto pohľadávka vo výške 7.130,13 EUR. V tejto výške je predmetná pohľadávka aj\npriznaná vo Výroku III Napádaného rozsudku. Avšak, Žalovaný dal pri úhradách príkaz, a uvedené sa\nnachádza aj v dokladoch o úhrade doložených do súdneho spisu, že uhrádza len nesporný dlh. Zároveň\npodľa žalovaného to, že Žalobca vzal v časti späť žalobu, nemá vplyv na to, ako pohľadávky zanikali.\n65. Absencia riadneho a udržateľného odôvodnenia Napádaného rozsudku a zmätočnosť Napádaného\nrozsudku je podľa dovolateľa daná aj v súvislosti s (ne)odôvodnením vo vzťahu k otázke osoby povinnej\nplatiť odvody podľa legislatívy v oblasti hazardu.\n66. Dovolateľ namieta, že odvolací súd v Napádanom rozsudku sa nezaoberal tou skutočnosťou,\nže Žalobca má postavenie prevádzkovateľa, ktorý je odvod povinný platiť v zmysle legislatívy v\noblasti hazardu. V zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona č. 30/2019 má práve žalobca postavenie\nprevádzkovateľa VLT, pričom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. p) Zákona č. 30/2019 je práve\non povinný platiť odvod štátu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca postavenie, na základe\nktorého sa môže domáhať ochrany svojich práv voči štátu pre úhradu odvodov za obdobie, keď nebolo\nmožné objektívne VLT prevádzkovať, pričom je nepochybné, že žalovaný takéto oprávnenia nemá.\nŽalovaný argumentuje, že postupom odvolacieho súdu dochádza k preneseniu odvodovej zákonnej\npovinnosti, ktorá patrí žalobcovi na žalovaného, pričom k tomuto presunu dôjde bez ohľadu na to, či\nbudú tieto uhradené odvody žalobcovi kompenzované vďaka podanej sťažnosti. Nie je týmto podľa\ndovolateľa možné považovať za súladné s právnou úpravou, ako ani za spravodlivé, aby boli uvedené\npovinnosti prenášané na Žalovaného. A už vôbec nie je možné považovať za súladné s právnou úpravou\na spravodlivé, aby uvedené znášal Žalovaný za situácie, keď Žalobca uvedené vôbec znášať nebude.\n67. Dovolateľ ďalej uviedol, že Napádaný rozsudok pre vadu zmätočnosti podľa § 420 f) CSP aj\npre svojvoľnosť v postupe odvolacieho súdu, ktorá sa prejavuje v svojvoľnom hodnotení jednotlivých\ndôkazov, znamená jeho zmätočnosť pre nedostatok predvídateľnosti.\n68. Žalovaný namieta, že odvolací súd vôbec neposudzoval predložené dôkazy, a najmä Mandátnu\nzmluvu samotnú v kontexte jej účelu a účelu predmetného ustanovenia o odmene/podiele na strate.\n69. Odvolací súd sa podľa dovolateľa obmedzil v odôvodnení Napádaného rozsudku na konštatovanie\no neexistencii dennej alikvotnej časti povinných zákonných platieb za prevádzkovanie VLT v Mandátnej\nzmluve, o čo oprel svoj záver o povinnosti Žalovaného uhrádzať podiel na strate za mesiac 12/2020. Pri\nformulovaní tohto záveru však žiadnym spôsobom nevyhodnocoval a nezohľadňoval dôkazy, z ktorých\nvyplývala (i) objektívna nemožnosť prevádzkovania VLT zo strany Žalobcu, (ii) povinnosť Žalobcu znášať\nzákonné odvody, (iii) absencia vyúčtovania v mesiacoch, kedy vôbec nedochádzalo k prevádzke VLT a\nďalšie skutočnosti, na ktorých Žalovaný zakladal neexistenciu nároku na podiel Žalovaného na strate.\n70. Žalovaný namieta tiež svojvoľnosť v postupe odvolacieho súdu aj vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov\na vyhodnocovaniu zisteného skutkového stavu ohľadom riadneho uplatnenia započítacieho prejavu kompenzačnej námietky žalovaného.\n71. Dovolateľ ďalej namieta, že Napádaný rozsudok je zaťažený vadami podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n72. Žalovaný namieta, že odvolací súd v rámci Napádaného rozsudku nesprávne právne posúdil a\nvyriešil právnu otázku ohľadom aplikácie ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný\nustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka vykladal a aplikoval tak, že v prípade, ak objektívne\nnie je možné vykonávať činnosť pre mandanta (tak ako v uvedenom prípade v dôsledku vis maior), tak\nmandatárovi nepatrí nárok na odmenu (a teda ani podiel na strate), nakoľko odmena mandanta je v\n\nzmysle § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka viazaná na výkon činnosti mandatára, pričom táto nemohla\nbyť vykonávaná z objektívnych príčin.\n73. Žalovaný opakovane namieta, že nebolo účelom ustanovenia Mandátnej zmluvy o odmene/\npodiele na strate prenášať zákonnú odvodovú povinnosť zo Žalobcu na Žalovaného za situácie, keď\nŽalovaný ani len nemohol predmetné VLT prevádzkovať z dôvodu vis maior (z dôvodu vtedy platných\nprotipandemických opatrení a vyhlášok), a teda keď nemohol vykonávať pre Žalobcu ako mandanta\nvôbec činnosť v zmysle Mandátnej zmluvy.\n74. Žalovaný svoju argumentáciu k ustanoveniu § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka opiera aj o\ndotknuté ustanovenia Mandátnej zmluvy, z ktorých ustanovení je podľa dovolateľa zjavné, že tieto\nnadväzujú na ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, a zakotvujú povinnosť úhrady\nodmeny/podielu na strate na prevádzkovanie VLT, a teda samotný výkon činnosti v zmysle Mandátnej\nzmluvy. Účelom ustanovenia o odmene/podiele na strate bolo výlučne podieľať sa na strate v čase\nprevádzkovania VLT, keď tržba bude nižšia ako predmetné zákonné odvody. Do vzorca na výpočet\nodmeny/straty pritom vstupuje ako premenná tržba, ktorá však v čase, keď nie je možné objektívne\nprevádzkovať VLT úplne absentuje. Podľa Žalovaného preto zjavne z účelu uvedeného ustanovenia\nvyplýva, že má ísť o podieľanie sa na strate v čase prevádzky VLZ, keď existuje premenná tržba, pričom\njej výšku vie aj Žalovaný ovplyvňovať spôsobom a efektivitou výkonu svojej činnosti. Uvedené je však\nodlišné v čase, keď objektívne nemôže z objektívneho dôvodu prevádzkovať VLT vôbec, a keď vôbec\nneposkytuje činnosť pre mandanta, keď vôbec ani nevie mať akúkoľvek tržbu v zmysle predmetného\nvzorca, a keď z tohto dôvodu nemôže pre Žalovaného plynúť ani odmena, ani strata.\n75. S vyššie uvedenou argumentáciou Žalovaného sa odvolací súd v Napádanom rozsudku\nnevysporiadal. Nevysporiadal sa ani s otázkou účelu ustanovenia o odmene/podiele na strate z\nMandátnej zmluvy, ani s otázkou aplikácie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako ani s otázkou\nvplyvu vis maior - objektívnej nemožnosti prevádzkovania VLT a jeho vplyvu na nárok Žalovaného na\nodmenu/podiel na strate.\n76. Je preto podľa Žalovaného potrebné zodpovedať doposiaľ neustálenú právnu otázku, či sa má\nustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré zakotvuje, že sa mandátnou zmluvou mandatár\nzaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením\nprávnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a ktoré zakotvuje, že sa mandant\nzaväzuje zaplatiť mandatárovi za to odplatu, vykladať v tom zmysle, že mandatár nemôže požadovať\nodplatu za čas, počas ktorého vôbec objektívne nemohlo dochádzať z objektívneho dôvodu vis maior k\nuskutočňovaniu činnosti v zmysle mandátnej zmluvy?\n77. Podľa dovolateľa nie je spravodlivým usporiadaním vzťahu medzi Žalobcom a Žalovaným, aby sa\ndotknuté ustanovenia Obchodného zákonníka a Mandátnej zmluvy vykladali tak, že Žalovaný sa má\npodieľať na strate aj za obdobie, keď vôbec nemôže vykonávať činnosť v zmysle Mandátnej zmluvy,\nteda keď objektívne z dôvodu vis maior nemôže prevádzkovať VLT. Rovnako Žalovaný namieta, že\nnie je v žiadnom prípade spravodlivým, a teda udržateľným usporiadaním vzťahu medzi Žalobcom\na Žalovaným ani to, aby sa predmetné dotknuté ustanovenia Obchodného zákonníka a Mandátnej\nzmluvy vykladali tak, že Žalovaný by sa mal podieľať na strate v čase prevádzky VLT, resp. dokonca\naj na strate, keď k prevádzke VLT ani objektívne nemôže dochádzať, no na druhú stranu by v prípade\nneskoršieho zníženia či absolútneho negovania tejto straty, mal na uvedenom znížení/negovaní straty\nbenefitovať Žalobca na úkor Žalovaného tak, že síce Žalobcovi táto strata čiastočne alebo úplne zanikne,\nno uvedené zníženie/negovanie straty nebude mať žiadny vplyv na podieľanie sa Žalovaného na tejto už\nneexistujúcej zaniknutej strate. Podľa názoru Žalovaného by išlo najskôr o plnenie z právneho dôvodu,\nktorý neskôr odpadol (a aj to výlučne v prípade, keď došlo k strate v dobe prevádzky VLT - nie v dobe,\nkeď Žalovaný ani len nemohol VLT objektívne prevádzkovať, nakoľko vtedy ani nemohol vznikať nárok\nna odmenu/stratu).\n78. Ďalej je podľa dovolateľa potrebné zodpovedať doposiaľ neustálenú právnu otázku, či sa má\nustanovenie § 451 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka vykladať tak, že bezdôvodným obohatením\nje aj majetkový prospech mandanta získaný od mandatára z dôvodu povinnosti mandatára podieľať sa\npodľa zmluvy na strate vzniknutej pri vykonávaní činnosti podľa mandátnej zmluvy v dôsledku toho, že\ntržby dosiahnuté pri vykonávaní činnosti podľa mandátnej zmluvy sú nižšie ako povinné zákonné odvody\n\nsúvisiace s vykonávaním činnosti podľa mandátnej zmluvy, keď následne mandant obdrží finančnú\nkompenzáciu zodpovedajúcu povinným zákonným odvodom súvisiacim s vykonávaním činnosti podľa\nmandátnej zmluvy.\n79. Ďalej má dovolateľ za to, že je potrebné sa zaoberať aj právnou otázkou súvisiacou s platnosťou/\ndôvodnosťou zohľadnenia kompenzačného prejavu žalovaného v tomto konaní. Žalovaný v tejto časti\nodkázal na argumentáciu k posúdeniu odvolacieho súdu vo vzťahu k jeho kompenzačnej námietke.\n80. Dovolateľ tiež navrhuje posúdenie podstatnej doposiaľ neustálenej právnej otázky v znení, či\nje v súlade s ústavnoprávnym princípom prednosti platnosti právneho úkonu, keď konajúci súd\nuprednostní neplatnosť právneho úkonu pred jeho platnosťou, z dôvodu, že žalovaný nešpecifikoval\npri započítavacom prejave, ktoré pohľadávky žalobcu právnym úkonom - započítaním pohľadávky\nžalovaného zanikajú, a to napriek tomu, že matematicky je možné, aby zanikli všetky pohľadávky\nžalobcu, na ktoré sa započítava pomerne alebo je možné započítavať podľa dátumu splatnosti, kde\nnajskôr by bolo započítavané na pohľadávku najskôr splatnú?\n81. Pri posudzovaní dovolateľom označených otázok dovolateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR\nzo dňa 09.06.2020 vydaný pod sp. zn. I. ÚS 336/2019 a žiada dovolací súd, aby predmetné právne\nposúdenie a právne otázky vykladal v súlade s citovanou právnou doktrínou, v zmysle ktorej „Je užitočné\nsa pozrieť aj na dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne\nmožno posúdiť, (a) či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa\nniektoré z písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP. Ide o to pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi\n- jeho textu ako celku, ale druhej strane ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg,\nale nie o právnu pomoc.“\n82. Dovolateľ preto navrhol, aby dovolací súd napádané rozhodnutie vo výrokoch I., III., IV. a V. zrušil a\nvec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň dovolateľ požiadal o náhradu trov dovolacieho\nkonania.\n83. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného\nzamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania.\n84. Podľa žalobcu v dovolacích dôvodoch poukázal žalovaný na veci, ktoré vzájomne nesúvisia a neboli\nani predmetom žaloby. Žalobca uviedol, že je vlastníkom prístrojov na prevádzkovanie hazardných hier,\naj licencie na prevádzkovanie hazardných hier a z toho dôvodu je aj platiteľom povinného ročného\nodvodu za každé výherné zariadenie, ktoré je aktívne využívané v herni. Žalovaný je prevádzkovateľom\nherne, resp. herní, t. j. priestoru, kde sú tieto prístroje umiestnené a zabezpečuje prevádzku týchto\npriestorov na základe mandátnej zmluvy. Žalovaný teda podniká na majetku žalobcu s tým, že výnos\nz tohto podnikania, resp. z prevádzky týchto zariadení je rozdeľovaný medzi žalobcu a žalovaného na\nzáklade výpočtového vzorca, pričom do tohto vzorca vstupujú aj licenčné poplatky, ktoré žalobca platí\nštátu. Práve to je dôvod, prečo je v mandátnej zmluve zakotvený podiel na strate. Ide o situáciu, keď\nvýnos z výherných zariadení, v tom ktorom mesiaci nepokryje ani pomernú časť nákladov, ktorú žalobca\nvynaložil na zaplatenie licencie za prevádzkovanie v tom ktorom roku štátu. Ak žalovaný tvrdí, že sa\nmá podieľať na strate, ktorú definuje iným spôsobom ako vyplýva z jeho dovolania, ide v skutočnosti\no zavádzajúce tvrdenie v snahe vytvoriť zdanie, že de facto platí niečo na úkor žalobcu. V skutočnosti\nje to však jeho podiel na strate, ktorá vzniká žalovanému tým, že musel zaplatiť licenciu a podiel na\nstrate je oprávnený práve z toho dôvodu, že žalovaný podniká na majetku žalobcu a na základe licencie,\nktorú zaplatil žalobca štátu. Bez splnenia týchto podmienok by teda žalovaný nemal na čom podnikať\na dosahovať zisk.\n85. V rokoch 2020 a 2021 boli prevádzky z rozhodnutia štátu dočasne uzatvorené z dôvodu pandémie\nCOVID-19 v určitých mesiacoch resp. v určitých obdobiach týchto rokov, avšak štát žalobcovi licenčné\npoplatky za dobu, keď nemohol prevádzkovať svoje výherné zariadenia nevrátil. Z toho dôvodu je\nnesporné, že aj žalovaný bol povinný sa podieľať na strate, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku zaplatenia\ntýchto licenčných poplatkov a to aj za obdobie, kedy boli prevádzky žalovaného zatvorené. Žalovaný sa\nsnaží tieto jednoznačné skutočnosti zahmlievať rôznymi tvrdeniami uvedenými v dovolaní o dôvodnosti\nresp. nedôvodnosti podielu na strate a snaží sa vyhnúť zodpovednosti za straty, ktoré vznikli ako\nžalobcovi tak aj žalovanému v dôsledku uzatvorenia prevádzok.\n\n86. Zároveň žalovaný podľa žalobcu zavádza súd tvrdeniami o tom, že potenciálne žalobcovi tieto\nstraty uhradí štát a to vrátením časti licenčných poplatkov, ktoré boli zaplatené za výherné zariadenia v\nčase, keď z rozhodnutia štátu boli prevádzky zatvorené. Keďže takéto rozhodnutie doposiaľ neexistuje,\nnevidíme dôvod, prečo by sa mal súd touto otázkou zaoberať, keďže ide o hypotetickú pohľadávku a ide\no pohľadávku žalobcu nie žalovaného, ktorú si žalovaný nemôže uplatňovať a ani nemôže nútiť žalobcu,\naby si potenciálne takúto pohľadávku uplatnil. Preto tvrdenia žalovaného o tom, že sa súd mal touto\notázkou zaoberať, prípadne prerušiť konanie až do rozhodnutia vo veci vrátenia licenčných poplatkov\nžalobcovi, ktoré konanie údajne prebieha na ESĽP, nemajú žiadnu relevantnú právnu oporu, aby sa\nsúd touto námietkou žalovaného zaoberal. Pokiaľ by nastala situácia, že by štát vrátil časť licenčných\npoplatkov žalobcovi, túto pohľadávku eventuálne bude môcť uplatniť žalovaný na žalobcovi samostatnou\nžalobou, pričom nedošlo ani k premlčaniu pohľadávky, keďže nárok žalovanému eventuálne vznikne\naž momentom pripísania akejkoľvek sumy od štátu na účet žalobcu titulom vrátenia časti licenčných\npoplatkov zaplatených v rokoch 2020 a 2021.\n87. Namietanie nevykonania dôkazov týkajúcich sa výkladu pojmu „alikvotná čiastka“ sú podľa žalobcu\nbezpredmetné, keďže súd sa sám vysporiadal s výkladom tohto pojmu a to na str. 28 bode 70 rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. 41Cob/175/2024-400 zo dňa 31.07.2025. Žalobca uviedol, že tejto\nnámietke dovolateľa nerozumie, keďže výklad krajského súdu je v podstate v ich prospech.\n88. Pokiaľ ide o námietku, že súdy sa nevyporiadali s námietkou zápočtu (s kompenzačnou námietkou),\nje podľa žalobcu nesporné, že započítanie, ktoré doručil žalovaný je neurčité, nie je možné zistiť, čo a s\nčím si započítava, ani kedy sa pohľadávky vzájomne stretli, keďže uplatnené pohľadávky boli viacerých\ndruhov a z viacerých právnych titulov a súd žalobcovi nepriznal úplnú sumu, ktorú si uplatňoval. Preto\nsúd nemohol relevantne akceptovať započítanie, a teda tieto vyčítané vady rozsudku považuje za\nnedôvodné, keďže túto situáciu zapríčinil samotný žalovaný.\n89. Predmetom sporu boli aj iné pohľadávky, ktoré nevyplývali len z mandátnej zmluvy ale vyplývali aj\nnároky uplatnené žalobcom z dobropisov, ktoré žalovaný uznal a neuhradil v lehote splatnosti. Je podľa\nžalobcu týmto zrejmé, že žalovaný sa snaží zbaviť zodpovednosti riadne si splniť svoje záväzky voči\nnemu ako žalobcovi.\n90. Podľa žalobcu sa súd vysporiadal s predmetom žaloby, ako aj so všetkými relevantnými námietkami\nžalovaného, preto žalobca napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný, zrozumiteľný a\nnáležite odôvodnený.\n91. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v dovolaní a\nzopakoval svoje dovolacie námietky.\n92. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.\n93. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie\nuskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017).\n94. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno\nnapadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá\nprávna úprava jeho prípustnosti podľa CSP. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov nie je\nďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie (1Cdo/113/2012, 4Cdo/280/2013, 7Cdo/92/2012, 3Cdo/539/2014). Základná\nidea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita, nastolené\nprávoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Dovolací\nsúd pristupuje k preskúmaniu samotnej dôvodnosti dovolacích dôvodov výlučne za predpokladu, že sú\nsplnené podmienky prípustnosti dovolania, ktoré je dovolací súd povinný preskúmať prednostne.\n\n95. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP\n96. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n97. Námietky dovolateľa týkajúce sa nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu napĺňajúceho\ndôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP sa týkajú predovšetkým nevykonania žalovaným\nnavrhovaného dôkazu, čím malo dôjsť v konaní k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania, rovnosti\nstrán sporu, čo viedlo k nezákonnému a arbitrárnemu rozhodnutiu s tým, že je napádané rozhodnutie\nnedostatočne odôvodnené, resp. svojvoľné, zmätočné a nepredvídateľné.\n98. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou súvisiacou s dokazovaním, dovolací súd pripomína,\nže už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných\noprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich\nskutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí\nuverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k\nzáveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP\nnie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti\ndovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými\ndôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ OSP. Pre tento záver svedčí aj\n§ 243a ods. 2 druhá veta OSP, ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2013 sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna\núprava na podstate uvedeného nič nezmenila.\n99. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom\nstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).\n100. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi\npredpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá\nurčité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP).\n101. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený\ndopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384\nCSP).\n102. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho\ndôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;\nna rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§\n442 CSP).\n103. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe\nsúdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie\nzabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal\nsúd, ktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd v konaní nie je viazaný\nnávrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie\nnávrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je\nvždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.\n\n104. V súvislosti s otázkou nevykonania dôkazu navrhovaného stranou sporu v kontexte prípustnosti\ndovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP dovolací súd uvádza, že pokiaľ súd nevykonal v priebehu\ncivilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil niektorý dôkaz, nemožno to v\nzásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany, čo\nv súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v\nzmysle ust. § 420 písm. f) CSP (I. ÚS 65/2020, III. ÚS 171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, IV. ÚS\n511/2020). V súvislosti s uvedeným však dovolací súd považuje za potrebné upozorniť, že Ústavný súd\nSR vo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol\nmať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne\nustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR (III. ÚS 332/2009).\n105. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že rozsudok okresného súdu bol preskúmavaný\nv medziach odvolacích dôvodov so zameraním sa na posúdenie, či žalobcovi patrí právo na zaplatenie\nneodvedených finančných prostriedkov z VLT za obdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020 v sume\n35.842,76 Eur a neodvedených finančných prostriedkov z VLT za obdobie od 01.12.2020 do 31.12.2020\nv sume 17 845,18 Eur, ktorý nárok mal podľa tvrdení žalobcu vyplývať z uzatvorenej Mandátnej zmluvy\nč. IVT/19/10 zo dňa 15.04.2010 medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom, resp.\nposúdiť dôvodnosť obrany žalovaného.\n106. S poukazom na § 566 ods. 1 a 2, § 571 ods. 1 a 2 ObZ, § 266 ods. 1 až 4 ObZ, príslušné\nčlánky Mandátnej zmluvy v znení jej Dodatkov, dôkazy predostreté v konaní, ako aj nepopreté tvrdenia\nstrán sporu a ich následné správanie sa, odvolací súd skúmal akým spôsobom zasiahlo zatvorenie\nprevádzok, v ktorých boli umiestnené VLT, do výpočtu odmeny či podielu na strate v zmysle Mandátnej\nzmluvy v znení jej dodatkov. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie\nneodvedených finančných prostriedkov za VLT za obdobie od 01.11.2020 do 30.11.2020 s dátumom\nsplatnosti dňa 17.12.2020 po započítaní mandátnych odmien a neodvedených finančných prostriedkov\nz VLT, ako aj za obdobie od 01.12.2020 do 31.12.2020 s dátumom splatnosti dňa 15.01.2021 po\nzapočítaní mandátnych odmien. V tejto súvislosti podrobne skúmal vzorec pre výpočet odmeny, resp.\npodiel na strate. Rovnako odvolací súd zaujal svoje stanovisko aj ku vznesenej kompenzačnej námietke\nžalovaného, ktorú s poukazom na § 149 CSP nemal za takú, ktorá by bola spôsobilá vyvolať zánik\nvzájomných pohľadávok.\n107. Osobitne k návrhu žalovaného na vykonanie ním navrhovaného dôkazu v podobe získania\ninformácie z Európskej komisie, v akom stave je konanie o preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v\nzmysle sťažnosti zo dňa 02.11.2021, keď predmetnou sťažnosťou Asociácia zábavy a hier, ktorej členom\nje aj žalobca, napadla nesúlad ustanovenia § 71 písm. p) zákona č. 30/2019 Z. z. s čl. 107 ods. 1 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie a iniciovala konanie o preskúmanie neoprávnenej pomoci v zmysle čl. 12\nNariadenia rady (EÚ) 2015/1589 zo dňa 13.07.2015, dovolací súd zisťuje, že návrh na vykonanie tohto\ndôkazu odmietol vykonať súd prvej inštancie, ktorá okolnosť je zrejmá zo zápisnice z pojednávania zo\n7. marca 2024 na č. l. 338 s tým, že strany sporu už ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemali\na súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Odvolací súd k tejto námietke o nevykonaní\ndôkazu zdôraznil, že podstatnou pre súdenú vec bolo znenie zmluvy a v nej stranami dohodnuté platobné\npodmienky zaväzujúce strany na plnenie, ktoré sú naďalej v platnosti bez ohľadu na výsledok konania\no sťažnosti Asociácie zábavy a hier pred Európskou komisiou. Z tohto dôvodu nepovažoval vykonanie\ntohto dôkazu za potrebné, a to v zhode so záverom súdu prvej inštancie. S týmto dôkazom súvisiaci\nnávrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 164 CSP do skončenia konania o sťažnosti, odvolací\nsúd zamietol, nakoľko výsledky konania o sťažnosti podľa názoru konajúcich súdov nemajú žiadny\npotenciál ovplyvniť výsledok tohto súdneho sporu.\n108. Dovolací súd konštatuje, že zo zápisníc o pojednávaní na súde prvej inštancie, ako ani zo\nzápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom, nevyplýva, že by došlo zo strany konajúcich súdov k\ndovolateľom namietanému pochybeniu v procese dokazovania, pretože tieto po skončení dokazovania\nstrany riadnym procesným postupom vyzvali na vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom, kedy strany sporu\nnemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania.\n\n109. Vo vzťahu k namietanému narušeniu rovnosti strán sporu dovolací súd uvádza, že v civilnom\nsporovom konaní sa uplatňujú základné zásady a princípy spravodlivosti konania, medzi ktoré patrí\naj princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti konania (čl. 6, čl. 9 CSP). Tak, ako vyplýva z\nustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu a najvyššieho súdu, každá\nstrana sporu musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za potrebné na\nto, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s dôkazmi, protiargumentmi a podaniami protistrany,\npredloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a následne mať aj možnosť vyjadriť sa k nim.\nKontradiktórnosť v civilnom konaní znamená možnosť strany popierať požiadavky a argumenty druhej\nstrany a právo na to, aby boli vypočuté jej argumenty a návrhy (viď nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n31/2016, III. ÚS 32/2015, I. ÚS 276/2016, IV. ÚS 89/2018, II. ÚS 249/2012, II. ÚS 168/2012). Najvyšší súd\nuvádza, že z obsahu spisu a priebehu celého konania nevyplýva žiadne z porušení základných zásad a\nprincípov v civilnom sporovom konaní, resp. dovolateľ ani neposkytol žiadnu relevantnú argumentáciu,\nako malo dôjsť k ním tvrdenému porušeniu princípu rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti konania,\nkeď počas konania mal možnosť predkladať a i predkladal dôkazy i argumenty, mal možnosť sa zoznámiť\ns dôkazmi protistrany a vyjadriť sa k nim. Žalovaným uvedená argumentácia ostáva v rovine nesúhlasu s\nhodnotením dôkazov zo strany vo veci konajúcich súdov, pričom dovolací súd už na konkrétne námietky\nreagoval v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia.\n110. Preto dovolací súd dospel k záveru, že vyššie označené dovolacie námietky žalovaného ohľadom\nnevykonania ním navrhovaného dôkazu - získania informácie z Európskej komisie, v akom stave\nje konanie o preskúmanie neoprávnenej štátnej pomoci v zmysle sťažnosti zo dňa 02.11.2021;\nnedostatočným vysporiadaním sa s kompenzačnou námietkou žalovaného; čím malo dôjsť v konaní\nk porušeniu princípu kontradiktórnosti konania, rovnosti strán sporu, čo viedlo k nezákonnému a\narbitrárnemu rozhodnutiu (navyše zhodné s odvolacími, pozn. dovolacieho súdu) nie sú dôvodné,\nnakoľko vo veci konajúce súdy postupovali pri dokazovaní procesne správne a vykonali dokazovanie\nv potrebnom rozsahu.\n111. Dovolací súd ďalej uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nje jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS\n383/06).\n112. S poukazom na nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 120/2020, IV. ÚS 557/2020, ako aj v zmysle judikatúry\nESĽP dovolací súd uvádza, že „kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za\njeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní,\nalebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie,\nobjasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také\nnemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené“.\n113. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa nezaoberal\njeho odvolacou argumentáciou ohľadom zmätočnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolací\nsúd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrozumiteľným a plne akceptovateľným\nspôsobom špecifikuje správnosť vyhodnotenia dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, čo viedlo k\nsprávnemu právnemu posúdeniu prejednávaného sporu, čím spĺňa všetky atribúty vyžadované ust. §\n220 ods. 2 CSP. Preto, ak dovolateľ z obsahu dovolania namieta, že postupom odvolacieho súdu malo\ndôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, takáto námietka nemôže obstáť, nakoľko súdy prvej a\ndruhej inštancie v odôvodnení svojich rozhodnutí sa v rámci svojho právneho posúdenia dostatočne a\npreskúmateľne vyjadrili ku všetkým rozhodným argumentom prejednávaného sporu, ktorými argumentmi\npovažovali nárok žalobcu za preukázaný, resp. obranu žalovaného za nedostatočnú.\n114. Dovolateľ v podanom dovolaní opakovane poukázal, že súdy nedostatočne odôvodnili svoje\nrozhodnutia aplikovaním § 566 ods. 1 ObZ s dôrazom na Mandátnu zmluvu za takej okolnosti, kedy\nbolo plnenie objektívne nemožné, čím sa preniesla podľa názoru dovolateľa zákonná povinnosť úhrady\nodvodov zo žalobcu na žalovaného, ktoré závery sú nedôvodné ani s ohľadom na § 266 ods. 1 až 4\nObZ, ktorý výklad podľa dovolateľa odvolací súd vôbec v napádanom rozhodnutí nevysvetlil.\n115. Dovolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia je zrejmé, že s poukazom\nna § 566 ods. 1 a 2, § 571 ods. 1 a 2 ObZ a príslušné články Mandátnej zmluvy v znení jej Dodatkov\n\nodvolací súd zistil, že táto bola uzavretá medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, preto\nmá charakter obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Odvolací\nsúd zdôraznil, že na účely vyriešenia sporu pristúpil k výkladu prejavu vôle účastníkov obchodného\nzáväzkového vzťahu podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 4 ObZ,\na to v kľúčovej otázke či a prípadne akým spôsobom zasiahlo zatvorenie prevádzok, v ktorých boli\numiestnené VLT, do výpočtu odmeny či podielu na strate v zmysle Mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov.\n116. Odvolací súd podrobne skúmal mandátnu zmluvu s akcentom na premennú „O“ a porovnával jej\nznenie v Dodatku č. 6 a Dodatku č. 26 s takým záverom, že oproti pôvodnej mandátnej zmluve v rámci\nnásledných dodatkov, nedošlo k významnému obsahovému posunu pojmu „mesačná alikvotná časť O“ takým spôsobom, že by bolo možné usudzovať, že by sa nemalo jednať o 1/12 všetkých povinných\nplatieb (odvodov) za jedno VLT za rok, kedy takémuto záveru zodpovedá aj jazykový resp. významový\nvýklad použitého pojmu „alikvotný“. Po takomto konštatovaní odvolací súd rozvinul svoju úvahu v bodoch\n74. a 75. napádaného rozhodnutia, v ktorých prepočítal žalobný návrh žalobcu s takým záverom, že\npovažoval obranu žalovaného v tejto časti za správnu, ak ani podľa odvolacieho súdu nebolo právom\nmandanta (žalobcu) rozpočítavať ročné odvody len na mesiace, v ktorých došlo k prevádzkovaniu VLT,\nale bolo potrebné výpočet odmeny určiť podľa alikvótnej mesačnej časti ročných povinných platieb v\nrozsahu 1/12 (bod 76. napadnutého rozsudku). Uvedené skutkové zistenie platí podľa odvolacieho súdu\naj na obdobie, kedy boli prevádzky zatvorené (bod 77. napadnutého rozsudku).\n117. Predmetná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska celého obsahu\nnapadnutého rozsudku podľa dovolacieho súdu zjavne nadväzuje na skutkové zistenia s poukazom na\nobsah mandátnej zmluvy, jej dodatkov, tvrdenia strán a ich následné správanie sa, ako aj podstatné\ndôkazy vykonané súdmi oboch inštancií.\n118. Závery odvolacieho súdu považuje dovolací súd z pohľadu práva na spravodlivý proces za\nudržateľné a konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa požiadavky\nkladené právom na spravodlivý proces na odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko je presvedčivé,\nzrozumiteľné, jasné, vnútorne bezrozporné a v súlade so skutkovými zisteniami.\n119. Pokiaľ dovolateľ namietol aj nepredvídateľnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu,\ndovolací súd odkazuje na judikatúr ústavného súdu, ktorý definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie, o ktoré\nide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných\nprávnych záveroch ako súd prvého stupňa, pričom zároveň odvolací súd účastníkovi konania neumožní\nvyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník konania nemá možnosť právne\nargumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov\nsúdu prvého stupňa nejavili ako významné (m. m. II. ÚS 407/2016). Dovolací súd ani takúto námietku\ndovolateľa nevzhliadol za dôvodnú, keďže konajúce súdy oboch inštancií zakladali svoje rozhodnutia\nna rovnakých právnych záveroch, tak ako sa uvádza aj vyššie v časti venujúcej sa odôvodneniu\nnapadnutého rozhodnutia.\n120. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia preto dovolací súd dospel k záveru, že\ndovolateľom spochybnená hodnotiaca úvaha (resp. jej výsledok) odvolacieho súdu zodpovedá zásadám\nformálnej logiky a je aj preskúmateľná. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú v súlade\nso zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť nimi\nzistené. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej\núpravy Civilného sporového poriadku. Takýmto procesným postupom odvolacieho súdu preto nedošlo\nk tomu, že by súd (odvolací) znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n121. Dovolateľ vo svojom dovolaní ďalej dôvodí Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací\ndôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n\n122. Dovolací súd zdôrazňuje, že relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP je právna (nie skutková) otázka,\nna ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa\nnázoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s\nprihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne,\nsúdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n123. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n124. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových\npoznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné\nnapríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,\nčo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej\nalebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým\nzjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či nepravdivosť\nskutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha\nv procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad\nmožnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade\nsvojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o\nexistencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad\n(3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n125. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok pri dovolaní podľa § 421 ods. 1 CSP je\npotrebné poukázať tiež na to, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací\nsúd (§ 442 CSP). Najvyšší súd v dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže\nprehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch oboch inštancií a v zásade ani posudzovať\nsprávnosť z nich vyvodených skutkových zistení (záverov).\n126. Poukazujúc na dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný konajúcim súdom vytkol,\nže nesprávne právne posúdili viaceré otázky majúce podľa jeho názoru význam pre prejednávanú vec,\na ktoré neboli v rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ešte vyriešené.\n127. Namietol nesprávne právne posúdenie otázky „či sa má ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ktoré zakotvuje, že sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet\nzariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo\nuskutočnením inej činnosti a ktoré zakotvuje, že sa mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi za to odplatu,\nvykladať v tom zmysle, že mandatár nemôže požadovať odplatu za čas, počas ktorého vôbec objektívne\nnemohlo dochádzať z objektívneho dôvodu vis maior k uskutočňovaniu činnosti v zmysle mandátnej\nzmluvy? Je potrebné zároveň zodpovedať podľa dovolateľa aj obdobnú a doposiaľ neustálenú právnu\notázku „či sa má ustanovenie § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka a ostatné ustanovenia Obchodného\nzákonníka o mandátnej zmluve vykladať v tom zmysle, že ak v určitom časovom období objektívne\nmandatár nemohol pre prekážku vis maior vykonávať činnosť v zmysle mandátnej zmluvy pre mandanta,\nnevzniká mandatárovi za obdobie tejto objektívnej nemožnosti výkonu činnosti nárok na odmenu/\npovinnosť podieľať sa na strate v zmysle mandátnej zmluvy?“\n128. V tejto súvislosti dovolateľ považuje za nespravodlivé, aby sa ust. § 556 ods. 1 Obchodného\nzákonníka v spojení s mandátnou zmluvou vykladali tak, že žalovaný by sa mal podieľať na strate v\nčase prevádzky VLT, resp. dokonca aj na strate, keď k prevádzke VLT ani objektívne nemôže dochádzať\nz dôvodu vis maior. Dovolateľ zároveň poukázal, že v prípade neskoršieho zníženia či absolútneho\nnegovania tejto straty (v zmysle obsahu podaného dovolania zrejme po úspechu v konaní o sťažnosti\npred EK a následnej kompenzácii, pozn. dovolacieho súdu) žalobcovi táto strata čiastočne alebo úplne\nzanikne, no uvedené zníženie/negovanie straty nebude mať žiadny vplyv na podieľanie sa žalovaného\nna tejto už neexistujúcej zaniknutej strate.\n\n129. Vyššie naznačené posúdenie podľa dovolateľa otvára jeho ďalšiu právnu otázku, a to či sa má\nustanovenie § 451 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka vykladať tak, že bezdôvodným obohatením\nje aj majetkový prospech mandanta získaný od mandatára z dôvodu povinnosti mandatára podieľať sa\npodľa zmluvy na strate vzniknutej pri vykonávaní činnosti podľa mandátnej zmluvy v dôsledku toho, že\ntržby dosiahnuté pri vykonávaní činnosti podľa mandátnej zmluvy sú nižšie ako povinné zákonné odvody\nsúvisiace s vykonávaním činnosti podľa mandátnej zmluvy, keď následne mandant obdrží finančnú\nkompenzáciu zodpovedajúcu povinným zákonným odvodom súvisiacim s vykonávaním činnosti podľa\nmandátnej zmluvy.\n130. Dovolací súd vychádzajúc zo žalovaným formulovaných dovolacích otázok konštatuje, že jadro\ntakto formulovaných otázok je späté s otázkou skutkovou, a to či a prípadne akým spôsobom zasiahlo\nzatvorenie prevádzok, v ktorých boli umiestnené VLT, do výpočtu odmeny či podielu na strate v\nzmysle Mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov. Toto zistenie konajúcich súdov spočíva komparovaním\nmandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu s akcentom na premennú „O“ v jej pôvodnom znení,\nako aj v znení jej Dodatku č. 6 a Dodatku č. 26, čo tvorilo nosné dôvody, na základe ktorých bolo súdmi\npriznané žalobcom uplatnené peňažné plnenie.\n131. Možno preto uzavrieť, že vyššie označené otázky položené žalovaným, ako aj jeho ďalšia\nargumentácia ohľadom „(ne)spravodlivého usporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným“ tvoria\notázky skutkové, viažúce sa na špecificky dojednané podmienky mandátnej zmluvy súvisiace s takým\nvýkladom, že žalovaný sa má podieľať na strate aj za obdobie, keď vôbec nemôže nevykonávať činnosť\nv zmysle mandátnej zmluvy, resp. keď objektívne nemôže prevádzkovať VLT.\n132. Dovolací súd zároveň pripomína, že zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že\nvzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v\nrozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte\nneriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad reálneho dopadu na závery konajúcich súdov,\na nie ich hypotetická konštrukcia. Inými slovami dovolací súd uvádza, že dovolateľom naznačené\n„(ne)spravodlivé usporiadanie vzťahu strán sporu“ je založené na hypotéze, kedy by priznaný žalovaný\nnárok znamenal plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, ak by mandant obdržal finančnú\nkompenzáciu zodpovedajúcu povinným zákonným odvodom súvisiacim s vykonávaním činnosti podľa\nmandátnej zmluvy, a to na základe úspechu v konaní o sťažnosti pred EK, ako to v podanom dovolaní\nnaznačuje dovolateľ. Takto formulované otázky spojené s hypotetickou skutočnosťou, ktorá nebola\npredmetom súdneho konania, nie je vymedzená zákonom ustanoveným spôsobom, čím nie je spôsobilá\ndovolacieho prieskumu.\n133. Z obsahu podaného dovolania je možné vyvodiť, že dovolateľ v tejto časti primárne nesúhlasil s\nvyhodnotením zistených skutkových zistení, vykonaním a vyhodnotením dôkazov súdmi nižšej inštancie.\nSúd prvej inštancie ako aj odvolací súd rozhodovali predovšetkým na základe vyjadrení sporových\nstrán, ako aj z predložených listinných dokladov. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, vo svojich\nrozhodnutiach jasne zadefinovali, aké dokazovanie vykonali a čo mali z vykonaného dokazovania za\npreukázané, a preto dovolateľom nastolené úvahy navyše v hypotetickej rovine o kompenzácii zo strany\nštátu, nemajú žiadny potenciál ovplyvniť výsledok tohto súdneho sporu.\n134. Žalovaný ďalej s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP namietol právnu otázku „či\nje v súlade s ústavnoprávnym princípom prednosti platnosti právneho úkonu, keď konajúci súd\nuprednostní neplatnosť právneho úkonu pred jeho platnosťou, z dôvodu, že žalovaný nešpecifikoval\npri započítavacom prejave, ktoré pohľadávky žalobcu právnym úkonom - započítaním pohľadávky\nžalovaného zanikajú, a to napriek tomu, že matematicky je možné, aby zanikli všetky pohľadávky\nžalobcu, na ktoré sa započítava pomerne alebo je možné započítavať podľa dátumu splatnosti, kde\nnajskôr by bolo započítavané na pohľadávku najskôr splatnú? Takto formulovanú otázku považuje\ndovolateľ za právne významnú pre prejednávanú vec a ktorá nebola v rámci rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu ešte vyriešená.\n135. Aj v súvislosti s vyššie označenou otázkou dovolateľ odkázal na nález Ústavného súdu SR z 9.\njúna 2020 vydaný pod sp. zn. I. ÚS 336/2019 so snahou autenticky porozumieť dovolateľovi a dovolaniu,\n\nresp. jeho textu ako celku s tým, že v ostatnom poukázal na svoju argumentáciu smerovanú na prísne\nformálne nahliadanie odvolacieho súdu na náležitosti uplatnenej kompenzačnej námietky.\n136. Dovolací súd k takto nastolenej právnej otázke uvádza, že odvolací súd nepostupoval dovolateľom\nnaznačeným smerom, kedy by uprednostnil neplatnosť právneho úkonu pred jeho platnosťou. Uvedené\nje zrejmé z odôvodnenia napádaného rozsudku odvolacieho súdu, ktorý vyhodnocoval uplatnenú\nkompenzačnú námietku vznesenú žalovaným ako jeho autonómny prejav vôle, z ktorého prejavu\nkonajúcemu súdu nebola známa vôľa v tom smere, aké konkrétne následky mienil žalovaný v právnej\nsfére strán tohto konania vo väzbe na zánik vzájomných pohľadávok vyvolať. Týmto zistením konajúci\nsúd neuprednostňoval neplatnosť právneho úkonu pred jeho platnosťou, čím je tento dovolací dôvod\nvymedzený v rozpore so zákonnou požiadavkou v zmysle § 432 CSP. Pokiaľ dovolateľ poukázal,\nže započítaním pohľadávky je matematicky možné, aby zanikli všetky pohľadávky žalobcu, na ktoré\nsa započítava pomerne alebo je možné započítavať podľa dátumu splatnosti, kde najskôr by bolo\nzapočítavané na pohľadávku najskôr splatnú, túto argumentáciu je nutné vyhodnotiť ako novo uvedené\nskutočnosti (tzv. „novoty“), ktorým však nemožno priznať účinky v zmysle § 366 CSP.\n137. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že\nprípustnosť dovolania žalovaného vyvodená podľa § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie\nje procesne daná, preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/, f/ CSP, odmietol.\n138. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n139. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca ako mandant sa od žalovaného mandatára, ktorý v jeho prevádzkach zabezpečoval prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom videohier, domáhal zaplatenia neodvedených tržieb za obdobie, keď boli prevádzky pre pandemické opatrenia zatvorené, pričom spor sa týkal najmä toho, ako do zmluvného vzorca na výpočet odmeny a podielu na strate vstupujú ročné zákonné odvody. Súdy nižších inštancií žalobe prevažne vyhoveli a kompenzačnú námietku žalovaného pre neurčitosť nezohľadnili. Dovolateľ namietal vady podľa § 420 písm. f) CSP (nevykonanie dôkazu o stave konania pred Európskou komisiou, nedostatočné odôvodnenie, prekvapivosť) a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nastolil otázky výkladu § 566 ods. 1 ObZ pri objektívnej nemožnosti výkonu činnosti, bezdôvodného obohatenia pri budúcej kompenzácii odvodov a prednosti platnosti započítacieho prejavu. Dovolací súd dovolanie odmietol: súdy postupovali pri dokazovaní správne a svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili, nastolené otázky sú vo svojom jadre skutkové a viazané na konkrétne zmluvné dojednania, otázka kompenzácie je založená na hypotetickej skutočnosti a odvolací súd pri posúdení započítania neuprednostnil neplatnosť právneho úkonu, ale konštatoval nezistiteľnosť vôle dovolateľa; argumentácia o pomernom započítaní je neprípustnou novotou.", "pravna_veta": "Právna otázka podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou právnou, nie skutkovou, a musí mať reálny dopad na závery konajúcich súdov; otázka založená na hypotetickej skutočnosti, ktorá nebola predmetom konania, nie je vymedzená zákonom ustanoveným spôsobom (§ 432 CSP) a nie je spôsobilá dovolacieho prieskumu. Otázky viažuce sa na výklad špecificky dojednaných podmienok konkrétnej zmluvy a na to, ako určitá okolnosť zasiahla do zmluvne dohodnutého výpočtu odmeny, sú otázkami skutkovými, ktorými je dovolací súd viazaný (§ 442 CSP). Nevykonanie navrhovaného dôkazu, nedostatočné zistenie skutkového stavu či nesprávne hodnotenie dôkazov v zásade nezakladajú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a argumentácii uplatnenej prvýkrát v dovolaní nemožno priznať účinky (§ 366 CSP).", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 432 ods. 1 a 2 CSP", "§ 442 CSP", "§ 185 ods. 1 CSP", "§ 191 ods. 1 CSP", "§ 366 CSP", "§ 447 písm. c) a f) CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "právna otázka a skutková otázka", "mandátna zmluva", "odmena mandatára", "kompenzačná námietka", "započítanie", "nevykonanie navrhovaného dôkazu", "novoty v dovolacom konaní"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}