{"guid": "6d1adcd7-4659-4116-819a-8734d71b4a29:b681c4c2-6600-4202-8b25-18dee89bbb11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121446732.1", "spisova_znacka": "5Cdo/40/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2025 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. januára 2026, sp. zn. 5Cdo/40/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6121446732.1", "identifikacne_cislo": "6121446732", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b681c4c2-6600-4202-8b25-18dee89bbb11", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121446732.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121446732.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121446732.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/40/2025\n6121446732\n22. 01. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:6121446732.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcu EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nRemedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ T. H., narodenému\nXX. E. XXXX, C. XX a 2/ Y. H., narodenej XX. R. XXXX, C. XX, obidvoch právne zastúpených\nJUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, Svidník, Goldbergera 249/1, o zaplatenie 14.678,09 eura\ns príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. SK-5Csp/114/2021, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. augusta 2024 č. k. 2CoCsp/22/2024-313, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 23. februára 2024 č. k. SK - 5Csp/114/2021 - 266 zamietol\nžalobu a žalovaným priznal proti žalobcovi v plnom rozsahu náhradu trov konania, o ktorých výške\nbude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n1.1. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,\na.s. uzatvoril so žalovanými dňa 15. 07. 2015 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe\nktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 21.000 eur. Žalovaní napriek opakovaným výzvam (zo\ndňa 09. 07. 2020, 11. 08. 2020, 10. 09. 2020 a 22. 12. 2020) neplnili povinnosť platiť v stanovených\ntermínoch dohodnuté splátky úveru, právny predchodca žalobcu preto v súlade so zmluvou a § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka pristúpil ku dňu 10. 08. 2020 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa\n14. 12. 2020 bola medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom uzavretá zmluva o postúpení\npohľadávky voči žalovaným, ktorá predstavovala ku dňu postúpenia sumu 17.737,57 eura a pozostávala\nz istiny vo výške 14.636,47 eura, z riadneho úroku vo výške 2.718,50 eura, z úroku z omeškania 340,98\neur a poplatkov 41,62 eur.\n1.2. Aplikujúc ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) a § 215\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy\n14.678,09 eura s prísl. zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že platné\npostúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých\ntam uvedených podmienok. Pohľadávka, resp. jej časť môže byť postúpená o. i. len ak je splatná a\naž po predchádzajúcej písomnej výzve banky. Za písomnú výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o\nbankách nie je možné považovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Obsahom spisu\n\nsú štyri výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu, z ktorých ani jedna neobsahuje upozornenie na omeškanie\ntej ktorej splátky. Listina zo dňa 10. 09. 2020 obsahuje poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky,\navšak žalobca nepreukázal jej doručenie žalovaným. Vyvstali aj pochybnosti o dodržaní zákonnej 90dňovej lehoty podľa §-u 92 ods. 8 zákona o bankách, keď pohľadávka žalobcu bola postúpená dňa 14.\n12. 2020, takže výzva z 10. 09. 2020 musela byť doručená najneskôr 14. 09. 2020.\n1.3. Zosplatnenie úveru je podľa okresného súdu neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť a nejasnosť, nakoľko neobsahuje identifikáciu splátky, pre\nktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť (využiť oprávnenie prislúchajúce mu podľa ust. § 53\nods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka).\n1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP a\npriznal žalovaným náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.\n2. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. augusta 2024 č.\nk. 2CoCsp/22/2024-313 rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu potvrdil a priznal\nžalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súd prvej inštancie\nv dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.\nKeďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,\nodvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré\nodkázal (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n2.1. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia\npohľadávky odvolací súd zdôraznil, že v prípade zmlúv spotrebiteľského charakteru je potrebné\nzohľadniť § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnym ustanovením k § 565 Občianskeho\nzákonníka. Vychádzajúc z § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ\nuplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ po kumulatívnom splnení dvoch podmienok. Prvou z nich je\nuplatnenie tohto práva veriteľom najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.\nDruhou je povinnosť dodávateľa upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva ešte pred zosplatnením\npohľadávky, v lehote nie kratšej ako 15 dní, adresovanou písomnosťou, ktorá sa ako jednostranný\nhmotnoprávny úkon musí dostať do dispozičnej sféry spotrebiteľa.\n2.2. K argumentácii žalobcu ako odvolateľa o tom, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala\npovinnosť vo výzve spojenej s predčasným zosplatnením úveru identifikovať splátku, pre nesplnenie\nktorej došlo k predčasnej splatnosti úveru odvolací súd uviedol, že takáto požiadavka vyplýva z\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Každý platný právny úkon musí byť okrem iného určitý a\nzrozumiteľný. Odvolací súd poukázal na svoju rozhodovaciu prax prezentovanú v rozhodnutiach sp.\nzn. 7CoCsp/23/2023 (z ktorého odcitoval časť vysvetľujúce potrebu špecifikácie splátky úveru, pre\nnezaplatenie ktorej dochádza k jeho predčasnému zosplatneniu), sp. zn. 2CoCsp/14/2024 a sp. zn.\n22CoCsp/30/2023. Doplnil, že ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú\nsa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, vyvoláva to dôvodné pochybnosti o dodržaní zákonom\nstanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov na uplatnenie tohto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy\nzačala plynúť premlčacia doba. Právny predchodca žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti zo dňa 11. 08. 2020 oznámil žalovaným, že pristúpil k uplatneniu svojho práva v zmysle ust.\n§ 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak oznámenie neobsahuje identifikáciu\nkonkrétnej splátky, pre ktorú toto oprávnenie využil.\n2.3. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9Cdo/165/2022, v ktorom sa dovolací súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie v prípade\npostúpenia pohľadávky banky na tretí (nebankový subjekt) v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách\na odkázal na svoje skoršie rozhodnutie, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako R 60/2018.\n2.4. Vychádzajúc z § 92 ods. 8 zákona o bankách odvolací súd skonštatoval, že zákon pre výzvu\ntam uvedenú nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti ani povinnosť banky osobitne oznámiť\nklientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je\npovinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí\nlehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Za výzvu pred postúpením,\nod ktorej doručenia do postúpenia pohľadávky musí uplynúť aspoň 90 dní, možno považovať aj písomnú\nvýzvu banky na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky. Z výzvy na zaplatenie\nnemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pohľadávku postúpi, musí z nej však byť\nbez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.\n2.5. Z vyššie uvedeného vyplýva, ako uviedol vo svojom rozsudku odvolací súd, že banka svoju\npohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpila na žalobcu pred termínom konečnej splatnosti\n\núveru, čo je v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež § 92 ods. 8 zákona\no bankách.\n2.6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, keďže na základe ním podaného odvolania\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Preto odvolací súd úspešným žalovaným priznal\nvoči žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. a), b), c) Civilného sporového poriadku. Za vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku žalobca (vychádzajúc z obsahu jeho dovolania ako ustanovuje § 124 CSP) označil\nnepredvídateľné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, a tým pádom jeho arbitrárnosť. V prípade\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku za právnu otázku, pri\nriešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vymedzil\nžalobca (ďalej aj „dovolateľ“) v podstate otázku, či ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.\no bankách vyžaduje pri postúpení pohľadávky kvalifikovanú výzvu banky dlžníkovi, obsahujúcu presné\nstanovenie splátky, od ktorej sa zosplatnenie odvíja. Za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm.\nc) CSP) označil dovolateľ otázku, či je veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9\na § 565 Občianskeho zákonníka súčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje, resp. v podaní, ktorým\nupozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s § 53 ods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu\nsplátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a či jej prípadné\nneuvedenie spôsobuje neplatnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ. Vo vzťahu k tejto otázke uviedol,\nže dovolanie cit.: „odôvodňuje preventívne aj v súlade s § 421 ods. 1 písm. b) CSP v prípade, ak by\ndovolací súd otázku ohľadom povinnosti špecifikácie splátky vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti a vo\nvýzve pred zosplatnením a jeho právny názor prezentovaný okrem iného vo vyššie citovanom rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024 nepovažoval za\nustálený“.\n3.1. Na zdôvodnenie vady zmätočnosti ako dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ\nuviedol, že závery odvolacieho súdu uvedené v odôvodnení jeho rozsudku sú v extrémnom rozpore s\ndoslovným znením zákona, odbornej literatúry a judikatúry čo neprispieva k právnej istote. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu označil za nespravodlivé, chrániace spotrebiteľa v rovine zamietnutia žaloby za každú\ncenu a vyhľadávania dôvodov neplatnosti právneho úkonu oproti spravodlivému súdnemu rozhodnutiu\nrešpektujúcemu aj práva veriteľa.\n3.2. Pri uplatnení dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ tvrdil, že odvolací súd\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (aj) pri riešení (prvej dovolacej) otázky,\nči ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách vyžaduje pri postúpení pohľadávky\nkvalifikovanú výzvu banky dlžníkovi, obsahujúcu presné stanovenie splátky, od ktorej sa zosplatnenie\nodvíja. V jadre rozsiahleho zdôvodnenia takto uplatneného dovolacieho dôvodu uviedol, že podľa\nodvolacieho súdu možno za výzvu pred postúpením pohľadávky považovať výzvu banky klientovi na\núhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky. Krajský súd podľa dovolateľa opomenul, že\nvýzvou podľa uvedeného ustanovenia zákona môže byť aj výzva realizovaná po konečnej splatnosti\núveru, ktorá žiadnu špecifikáciu splátky nemôže obsahovať. Ide o výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách,\nktorý je pridaním ďalšej náležitosti nad rámec výzvy na zaplatenie aspoň časti omeškaného peňažného\nzáväzku v rozpore s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/165/2022, 1Cdo/154/2022, 1Cdo/4/2020, alebo\nrozsudky sp. zn. 7Cdo/26/2017, 1Cdo/147/2017 - R 60/2018, 8Cdo/169/2020, 8Cdo/139/2020, ktoré\nnevyžadujú, aby výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bola kvalifikovaná.\n3.3. Za druhú právnu otázku, (aj) od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP) označil dovolateľ otázku, či\nje veriteľ povinný za dodržania podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka\nsúčasne v podaní, ktorým toto právo uplatňuje, resp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie\ntohto práva v súlade s § 53 ods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil\nk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a či jej prípadné neuvedenie spôsobuje neplatnosť\nuplatnenia práva podľa § 565 OZ. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Cdo/123/2022, v ktorom sa dovolací súd nestotožnil s názorom, že špecifikácia\nsplátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia\ndlhu. V uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k opačnému záveru,\npodľa ktorého pre platnosť úkonu zosplatnenia podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ je zo strany veriteľa\n\nnevyhnutné, aby už vo výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva) presne špecifikoval konkrétne splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne splatiť celý\ndlh. Žalovaní v posudzovanom spore boli pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s\núhradou dohodnutých mesačných splátok viac ako 3 mesiace a na možnosť banky vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť úveru boli upozornení opakovane, predovšetkým výzvou z 09. 07. 2020 a podaním z 11.\n08. 2020 označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalobca mohol vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť úveru jedine pre nezaplatenie splátky splatnej 25. 04. 2020, s ktorou boli žalovaní\nv omeškaní viac ako 3 mesiace. Veriteľ podľa dovolateľa nie je povinný vedieť správne právne posúdiť,\npre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ (ide o právnu\notázku), jeho povinnosťou je iba vymedziť skutkový stav.\n3.4. Dovolateľ ďalej uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného dovolanie odôvodňuje preventívne aj\nustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP v prípade, ak by dovolací súd právny názor prezentovaný v\nrozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 o povinnosti špecifikácie splátky vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti\na vo výzve pred zosplatnením nepovažoval za ustálený.\n3.5. V ďalšej časti dovolania žalobca podporne poukázal na novelizáciu § 53 Občianskeho zákonníka\núčinnú od 01. 11. 2024 a tvrdil, že prejav vôle je neurčitý len v prípadoch jeho nie istého obsahu. Z obsahu\nzosplatnenia je zrejmá vôľa veriteľa, aby nastala splatnosť celej pohľadávky pre nedodržanie platobnej\ndisciplíny dlžníka, čo znemožňuje posúdiť uvedené právne úkony ako neurčité. Nakoľko nedošlo k\npostúpeniu tzv. živého úveru, v konaní nie je sporné splnenie zákonných podmienok platného postúpenia\npohľadávky a žalobca je plne aktívne vecne legitimovaný.\n4. Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“ alebo\n„najvyšší súd“) zistil, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Následne\nskúmal, či sú splnené ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je vzhľadom na uplatnený dovolací\ndôvod (§ 420 písm. f) CSP) prípustné, zaoberal sa preto jeho dôvodnosťou.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n7. K nedostatočnému odôvodneniu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu napadnutého\ndovolateľom treba uviesť, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je\njedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Z odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva\naj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán, ale iba významnými\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veciach Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins c.\nFrancúzsko).\n8. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra\n2022 vyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\n\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“\n9. K porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť\nprekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe\nzisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane sporu odňatá možnosť právne a skutkovo\nargumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila\nako významná pre jeho rozhodnutie (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/226/2011,\n4Cdo/125/2018, 4Cdo/345/2020).\n10. Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu spĺňajú\nvyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 CSP a\nnemožno ich považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Súd aj v opravnom konaní\nmusí dať odpoveď iba na tie námietky uvedené v opravnom prostriedku, ktoré majú podstatný význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Rozhodnutia\nokresného a krajského súdu nemožno považovať z dôvodov nižšie uvedených ani za prekvapivé.\n11. Odôvodnenie rozsudkov súdov nižších inštancií (uvedenú stručne v bodoch 1 a 2 tohto rozsudku\ndovolacieho súdu) zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť\naj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudkov vyplýva vzťah medzi\nskutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov (náležitosti a dátum uzavretia úverovej zmluvy,\nporušenie zmluvnej povinnosti riadne splácať úver žalovanými, výzvy na splácanie dlhu, tvrdené\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následné postúpenie pohľadávky na žalobcu z jeho právneho\npredchodcu) a právnymi závermi (nedostatok aktívnej legitimácie dovolateľa ako dôsledok postúpenia\npohľadávky neplatného pre rozpor so zákonom a neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru).\nV hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súdy ich\nnáležitým spôsobom v celom súhrne posúdili a náležite vyhodnotili. Argumentácia okresného aj\nodvolacieho súdu je koherentná a ich rozhodnutia sú konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v nich\nzvolené aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\nDovolateľ v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní\npred súdmi nižších inštancií.\n12. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím\nsúdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil\nk posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom.\n13. Dovolanie je v zmysle § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 2 CSP).\n14. Otázka relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP musí byť otázkou právnou (§ 432 ods. 1 CSP), nie\nskutkovou. Zároveň musí ísť o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním (jej vyriešenie viedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu).\nPrávnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\n\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods.\n1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n15. Právna otázka v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným,\nurčitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne\nnapríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017)\nuviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n16. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\npotrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil, c) uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená.\n17. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. c) CSP, je jeho\n(procesnou) povinnosťou: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju\nriešil odvolací súd a b) označením konkrétnych (odlišných, aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí\ndovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná\nrozdielne. V rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že dovolateľ je „povinný\ndovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej\nprávnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“.\n18. Súdy nižších inštancií dospeli k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vychádzajúc z\ndvoch skutočností: 1/ pohľadávka v čase jej postúpenia nebola splatná pre neplatnosť zosplatnenia\núveru v dôsledku neoznačenia splátky, pre nezaplatenie ktorej k nemu malo dôjsť a 2/ z neplatnosti\npostúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré okrem splatnosti pohľadávky\nvyžaduje aj písomnú výzvu banky, za ktorú v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je možné\npovažovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.\n19. V uznesení z 30. januára 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval\notázku začiatku plynutia premlčacej doby pri predčasne zosplatnenom spotrebiteľskom úvere. Otázkou\npovinnosti veriteľa špecifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru v podaní, ktorým tento právny úkon činí, sa teda dovolací súd v tomto rozhodnutí\nnezaoberal.\n20. Uznesením z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 dovolací súd zrušil rozhodnutie okresného aj\nodvolacieho súdu pre porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces, teda z procesných dôvodov\n(§ 420 písm. f) CSP) bez toho, aby sa zaoberal správnosťou riešenia dovolateľom nastolenej právnej\notázky. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií zistil dovolací súd o. i. aj v\ntom, že sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, či určenie konkrétnej splátky, pre ktorú hrozí zosplatnenie,\nnie je nevyhnutnou náležitosťou výzvy (upozornenia) podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ (t. j. nie\noznámenia o zosplatnení úveru pozn. dovolacieho súdu).\n21. Problematiku potreby špecifikácie splátky, pre nezaplatenie ktorej využíva veriteľ svoje oprávnenie\nvyhlásiť úver za splatný skôr, pred uplynutím dohodnutej doby splatnosti úveru, riešil najvyšší súd vo\nviacerých rozhodnutiach. Záver, ku ktorému dospel, je uvedený v prvej právnej vete rozhodnutia č.\n34/2025 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n(č. 3/25), ktorá znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo\nurčiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch\nlehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon\nnekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka)“. Tým došlo k ustáleniu právneho názoru a rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2020 č. k. I. ÚS 115/2020), ktorý potom\nposudzoval dovolateľom nastolenú právnu otázku nie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (a nie ani podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP ako preventívne uvádzal dovolateľ), ale podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n\nSúdy nižších inštancií správne vychádzali pri rozhodovaní z toho, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru žalovaných oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11. 08. 2020 nie je určité pre\nabsenciu presného označenia nezaplatenej splátky úveru, pre ktorú veriteľ svoje právo uplatňuje, takže\nsa neodklonili od (medzičasom) ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n22. Vzhľadom na formuláciu dovolacej otázky žalobcom, ktorý nastolil otázku povinnosti veriteľa\nuviesť, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\npohľadávky v podaní, ktorým uplatňuje svoje právo podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,\nresp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s § 53 ods. 9 OZ a či\njej prípadné neuvedenie spôsobuje neplatnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ dovolací súd dáva\ndo pozornosti, že súdy nižších inštancií sa zaoberali iba povinnosťou označenia nezaplatenej splátky\nv právnom úkone, ktorým veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V konaní neriešili\npovinnosť veriteľa označiť túto splátku už v upozornení na uplatnenie jeho práva podľa § 53 ods. 9\nv spojení s § 565 OZ, preto ani dovolací súd na túto časť dovolacej otázky z dôvodu neprípustnosti\ndovolania neodpovedá.\n23. Vo vzťahu k prvej dovolateľom nastolenej otázke (bod 3.2. tohto uznesenia) dovolací súd uvádza, že\nsíce ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil, ale vzhľadom na jej vyriešení nezaložil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že za písomnú výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona\no bankách nie je možné považovať oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd\n(viď bod 2.4. tohto rozsudku) dospel k záveru, že vychádzajúc z § 92 ods. 8 zákona o bankách za výzvu\npred postúpením, od ktorej doručenia do postúpenia pohľadávky musí uplynúť aspoň 90 dní, možno\npovažovať aj písomnú výzvu banky na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky. Z\nvýzvy na zaplatenie musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky,\nktorú má dlžník uhradiť. Uvedené závery sú len jedným z dvoch dôvodov, z ktorých súdy nižších\ninštancií vyvodili neplatnosť postúpenia pohľadávky (druhým bola práve skutočnosť, že pohľadávka v\nčase postúpenia nebola splatná ako je uvedené zhora). Dovolací súd konštatuje, že v danej situácii je\ndovolateľom nastolená prvá dovolacia otázka iba akademická a jej zodpovedanie by posunulo dovolacie\nkonanie do výlučne akademickej roviny.\n24. Nad rámec uvedeného, ale dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Veľkého senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, v zmysle ktorého\nustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky\nna iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.\n25. Zosumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd, na základe dôvodov uvedených dovolateľom a\nposudzujúc dovolanie aj podľa obsahu (§ 124 CSP) dospel k záveru, že je nie daná prípustnosť dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, čo zakladá dôvod pre odmietnutie dovolania. Vzhľadom na súčasne\nuplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, naplnenie ktorého dovolací súd nezistil, však\ndovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, ktorým trovy dovolacieho konania\nnevznikli. Dovolací súd im preto voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoCsp/22/2024", "guid": "99dabaaa-d09a-4b51-950e-5d62fb331567:f5ca9328-fc3b-470c-b524-02dbc62cc1dd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}