{"guid": "f86cd7e7-bfea-4be7-9017-006737de54ca:ca26f88e-9363-4a91-9a4d-21b68ca2cee3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2", "spisova_znacka": "9Cdo/127/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/127/2024 z 25. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2026, sp. zn. 9Cdo/127/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2", "identifikacne_cislo": "6121380757", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "nazov": "§ 525 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-708", "nazov": "§ 708 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-708", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-708"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "nazov": "§ 396 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-45", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-708", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca26f88e-9363-4a91-9a4d-21b68ca2cee3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/127/2024\n6121380757\n25. 03. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:6121380757.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2,\nIČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská\n2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému M. Š., narodenému XX. I. XXXX, Y., U. XXX/XX, zastúpenému\nadvokátom JUDr. Martinom Fabiánom, Košice, Štúrova 20, o zaplatenie 1.560,11 eura s príslušenstvom,\nvedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. KE2-41Csp/222/2021, pôvodne Okresnom súde Košice\nII pod sp. zn. 41Csp/222/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7.\ndecembra 2023 sp. zn. 5CoCsp/107/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“, „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n41Csp/222/2021-258 zo 7. októbra 2022 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu\n1.560,11 eura s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 13. 10. 2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100%.\n1.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažného plnenia v súvislosti\ns nesplateným úverom, ktorý žalovanému poskytol predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., keď\nžalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok. Vec právne\nposúdil podľa § 708, § 497 Obchodného zákonníka, § 1, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010\nZ.z., § 52 ods. 1 a 2 veta prvá, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 2 OZ, § 92\nods. 8 zákona o bankách konštatujúc, že žalovaný nenamieta uzavretie zmluvy o osobnom účte zo dňa\n15. 6. 2012 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, predmetom\nktorej okrem iných produktov bolo v zmysle čl. 1 bod 3 povolené prečerpanie k účtu a nahradenie zmluvy,\npredmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Súd\nsa vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý mal za to, že zmluva o osobnom účte nespĺňa zákonom\npožadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. argumentačne v bode 44. rozsudku so\nzáverom, že táto námietka nie je dôvodná. Nestotožnil sa ani s názorom žalovaného o tom, že uplatnený\nnárok je premlčaný za skutkového ustálenia, že pokiaľ v súvislosti s odstúpením od zmluvy, ktoré bolo\ndoručené dňa 6. 7. 2019, lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 15. 7. 2019, potom nástupca\nžalobcu si mohol pohľadávku prvýkrát uplatniť na súde dňa 16. 7. 2019 a premlčacia doba by uplynula\nnajskôr dňa 16. 7. 2022. Alternatívne pokiaľ by sa počítalo plynutie premlčacej doby od výpovede zmluvy\no povolení prečerpaní, t.j. od 30. 11. 2018, premlčacia doba by uplynula najskôr dňa 30. 11. 2021. Žaloba\nbola podaná na súde 25. 8. 2021, a preto uplatnená pohľadávka z povoleného prečerpania na účte\nžalovaného nie je premlčaná. Nestotožnil sa ani s namietaním žalovaného, že neboli splnené podmienky\nk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 30. 11. 2018, pretože v zhode s názorom žalobcu\nmal za to, že na predmetný vzťah nie je možné aplikovať § 565 OZ, pretože v danom prípade nebolo\n\ndojednané plnenie v splátkach, ale bol dojednaný pevný termín konečnej splatnosti úveru a v zmysle\nzmluvy o kontokorentnom úvere žalovaný nebol povinný uhrádzať žiadnu pravidelnú splátku, teda nebolo\ndohodnuté plnenie v splátkach. Taktiež podľa názoru súdu žalobca nebol povinný dodržať namietané\nust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko právo podľa § 565 OZ nebolo možné uplatniť.\n1.2. Vo vzťahu k namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie poukázal súd na to, že ust.\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia\npohľadávky, ak má dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči jej klientovi na tretiu osobu,\nktorá nie je bankou, keď v okolnostiach daného prípadu žalobca je touto treťou osobou. Súd mal za to,\nže predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. dodržala všetky podmienky stanovené v § 92 ods.\n8 zákona o bankách, t.j. žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku nepretržite\ndlhšie ako 90 dní. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný bol opakovane vyzývaný na úhradu a výzvou zo\ndňa 4. 5. 2020 bol osobitne upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, ktoré tvrdenie\nžalobca preukázal výzvou zo dňa 4. 5. 2020 a podacím hárkom zo dňa 6. 5. 2020 preukazujúcim jej\nodoslanie žalovanému. Tvrdenie žalovaného, že až do vydania platobného rozkazu nemal vedomosť\no výzve pred postúpením pohľadávky, súd považoval za nedôvodné a nepreukázané, nakoľko žalobca\nnepochybne preukázal odoslanie výzvy obsahujúcej okrem iného upozornenie žalovanému na možnosť\npostúpenia pohľadávky tretej osobe zo dňa 4. 5. 2020 a odoslanie tejto výzvy dňa 6. 5. 2022 žalovanému.\nV kontexte uvedeného súd poukázal na čl. 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú\nsúčasťou zmluvy o osobnom účte, podľa ktorého pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka\npovažuje za doručenú v tuzemsku 3. deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti\nnedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená; je irelevantné, či listiny (výzvy) žalovaný aj skutočne\nprevzal (§ 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde). Z tohto\ndôvodu považoval súd výzvu zo dňa 4. 5. 2020 za doručenú žalovanému. Mal preto za to, že žalobca\nje v spore aktívne legitimovaný, pretože došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky bez súhlasu\nžalovaného na tretiu osobu, ktorá bankou nie je. Predmetom sporu je dlh žalovaného z titulu povoleného\nprečerpania a keďže žalobca tvrdil a preukázal, že žalovaný titulom povoleného prečerpania dlhuje\nžalobcovi na istine sumu 1.560,11 eur a opak preukázaný nebol, súd žalobu považoval v tejto časti\nza dôvodnú a žalovaného k úhrade tejto sumy zaviazal voči žalobcovi. Súčasne ho zaviazal tiež na\nuplatnené úroky z omeškania odkazujúc na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 OZ a\ntiež § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., pretože žalovaný je s úhradou dlžnej sumy v omeškaní.\nVýrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP, keď žalobcovi priznal\nako plne úspešnej strane sporu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 5CoCsp/107/2022-322 zo 7.\ndecembra 2023 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal proti\nžalobcovi náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.\n2.1. V konaní mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou zo dňa 4. 5. 2020 vyzvala\nžalovaného k úhrade pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte FO, ďalej, že výška splatnej a\nnezaplatenej pohľadávky k tomuto dátumu predstavovala sumu 1.684,83 eura s tým,\nže banka súčasne žalovaného upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť\npohľadávku tretej osobe. Súčasne mal súd za preukázané, že predmetná výzva zo 4. 5. 2020\nbola žalovanému odoslaná dňa 6. 5. 2020, čo malo vyplývať z podacieho hárku (porovnaj bod 22.\nnapadnutého rozsudku). Súdom zistený skutkový stav, súčasne nikým nespochybňovaný, ale podľa\nnázoru odvolacieho súdu nepostačoval pre následný právny záver súdu o tom, že bol dodržaný postup\npodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože v prejednávanom prípade za daných skutkových okolností\nnedošlo k naplneniu tzv. teórie dôjdenia podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide konkrétne\no doručovanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.\n2.2. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zákonného\nustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade\nsa jedná o tzv. teóriu dôjdenia. Písomná výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne\npredstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie - splnenie závisí od toho, či tento\nprejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t. j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol\nurčený, súčasne pôsobí. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce\nna strane jednej postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje\nsa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej\niba tvrdenie o tom, že predmetný hmotnoprávny úkon bol odoslaný na poštovú prepravu, hoci aj\npreukázané (predložením podacieho hárku), podmienku dôjdenia nenapĺňa. Na správnosti uvedeného\nzáveru nemení nič ani dojednanie článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré poukázal\n\nsúčasne tiež súd prvej inštancie, podľa ktorého pri doručovaní písomností v poštovom styku sa\nzásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o\ntejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená, pretože predmetný článok 10.3\nVšeobecných obchodných podmienok teóriu dôjdenia nenapĺňa. Predmetné ustanovenie VOP totiž\nspája možnosť adresáta objektívne sa oboznámiť s hmotnoprávnym úkonom iba s okolnosťou odoslania\nzásielky, ktorá je bez výpovednej hodnoty k zhodnoteniu, či zásielka došla do sféry vplyvu príjemcu\nako okolnosti relevantnej pre naplnenie § 45 ods. 1 OZ. Aj keď úprava VOP hovorí v tomto prípade\no splnení podmienky doručenia, vo svojej podstate obchádza § 45 ods. 1 OZ, a preto naň odvolací\nsúd nemohol prihliadnuť a z nej vychádzať tak, ako to nesprávne učinil pri zhodnotení naplnenia teórie\ndôjdenia súd prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že napriek existencii\nvýzvy pred postúpením pohľadávky dátumovanej dňa 4. 5. 2020 a existencii podacieho hárku zo dňa\n6. 5. 2020, žalobca nepreukázal, že písomnosť zo 4. 5. 2020 (výzva podľa zákona o bankách) zároveň\ndlžníkovi doručil (v zmysle tzv. teórie dôjdenia), pretože žalobca v konaní nepreukázal, aby sa predmetná\nvýzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a teda, že adresát mal reálnu možnosť s daným\nprejavom vôle sa oboznámiť súčasne bez ohľadu na to, či sa adresát s daným prejavom vôle skutočne\naj oboznámil. Potom neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pri postúpení\nbankovej pohľadávky na nebankový subjekt a išlo teda o postúpenie v rozpore so zákonom. Postúpenie\npohľadávky (pohľadávok) predstavuje neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, na ktorý musí súd prihliadať\nz úradnej povinnosti. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu\nneplatnú a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (NS SR sp.zn. 1Obdo/92/2018). Ide o neplatný právny úkon\ns následkom, že nie je daná aktívna legitimácia postupníka - žalobcu na uplatnenie predmetnej bankovej\npohľadávky vyplývajúcej z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy súdnou cestou.\n2.3. Súd prvej inštancie, pokiaľ vyhovel predmetnej žalobe, vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pretože dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca je v konaní aktívne vecne\nlegitimovaný. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu znamená nedôvodnosť žaloby, na základe\nčoho možno konštatovať, že v rámci odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku neboli splnené\npodmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 388 CSP).\nZmena napadnutého rozsudku si vyžadovala zo strany odvolacieho súdu postup podľa § 396 ods. 2\nCSP. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP zohľadniac výsledok celého\nkonania, tak konania vedeného na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, konštatoval plný\núspech žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, na základe čoho žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu\ntrov celého konania v plnom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) v celom rozsahu dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol, aby\ndovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.\n3.1. Dovolací dôvod uplatnený podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalobca nastolil k vyriešeniu\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu; konkrétne v otázke, či doručovanie výzvy veriteľa do dispozičnej sféry spotrebiteľa preukázané\npodacím hárkom spôsobuje účinky riadneho doručovania do dispozičnej sféry. Poukázal na rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/129/2010 z 28. januára 2011, sp. zn. 1ObdoV/63/2005 z 30. apríla\n2007 a judikované rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod R 4/2021, ktorého právna veta znie:\n„Ustanoveniu § 53 ods. 1 OZ neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa\na veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť\nfikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“ Argumentoval aj uznesením sp. zn.\n4Cdo/90/2023 z 29. novembra 2023, ktoré na dané rozhodnutia v podstatnom odkázal, na základe čoho\nuzavrel, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP). Uviedol, že\nvšeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je to, aby adresát\nmal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť a pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa\nzásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. len, čo sa dostane prejav vôle\ndo sféry jeho dispozície.\n3.2. Vada zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP podľa dovolateľa spočívala v tom, že odvolací\nsúd odôvodnil svoj potvrdzujúci rozsudok zmätočne, nepredvídateľne a nepreskúmateľne, čo žiadnym\nspôsobom neprispieva k zachovaniu princípu právnej istoty. Uviedol, že nerozumie dôvodom, pre ktoré\nodvolací súd neuznal poštový podací hárok (v kombinácii so zmluvnými stranami dohodnutou fikciou\ndoručenia zásielok) ako relevantný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu žalovanej doručoval\n\npísomnosť. Odvolací súd bez reálneho odôvodnenia neakceptoval poštový podací hárok ako dôkaz o\ndoručení písomnosti do dispozičnej sféry žalovanej a zároveň neuviedol dôvody, pre ktoré tento dôkaz\nvyhodnotil spôsobom, že žalobca doručenie do dispozičnej sféry nepreukázal.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu vyjadril písomne, navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť, stotožniac\nsa s vecne správnym rozhodnutím odvolacieho súdu, uplatniac si náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. V zmysle § 419 CSP\nje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Žalobca prípustnosť dovolania v danej veci vyvodzoval (aj) z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ\nv týchto súvislostiach namietal, že odvolací súd odôvodnil svoj potvrdzujúci rozsudok zmätočne, čo\nžiadnym spôsobom neprispieva k princípu právnej istoty. Ide o nepredvídateľné a nepreskúmateľné\nrozhodnutie, ktoré len zdanlivo poskytuje odpoveď na základnú otázku konania ohľadom preukázania\ndoručovania do dispozičnej sféry adresáta prostredníctvom podacieho hárku, resp. doručovania ako\ntakého.\n8. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/41/2017, sp. zn.\n3Cdo/214/2017, sp. zn. 8Cdo/5/2017, sp. zn. 8Cdo/73/2017, sp. zn. 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k nim tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny\nprocesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením\nsúdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu (resp.\núčastníka konania), právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v uznesení sp. zn. III.\nÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať v dvoch podobách.\nProcesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných ustanovení právnych\npredpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje\nako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej\nmoci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými\nvýkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť (i\nzjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich\nprávnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky\n\nalebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda\nich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa\nzistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n10.1. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n11. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení a nepresvedčivosti odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nkritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej\nštruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Za\nprocesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP je vo všeobecnosti možné považovať to, že odvolací\nsúd rozhodnutie neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, avšak v tomto prípade tomu tak nie\nje. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje jasné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa dostatočne a logicky vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a s odvolacími námietkami. Konajúce súdy zaoberajúc sa aktívnou vecnou legitimáciou\nžalobcu skúmali a následne dôsledne odôvodnili, či boli dodržané podmienky postúpenia bankovej\npohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách keď odvolací súd dospel k záveru, že tieto podmienky\nsplnené neboli. Odvolací súd argumentoval, že napriek existencii výzvy pred postúpením pohľadávky\ndátumovanej dňa 4. 5. 2020 a existencii podacieho hárku zo dňa 6. 5. 2020, žalobca nepreukázal, že\npísomnosť zo 4. 5. 2020 (výzva podľa zákona o bankách) zároveň dlžníkovi doručil (v zmysle tzv. teórie\ndôjdenia), pretože žalobca v konaní nepreukázal, aby sa predmetná výzva dostala do dispozičnej sféry\nžalovaného, a teda, že adresát mal reálnu možnosť s daným prejavom vôle sa oboznámiť súčasne bez\nohľadu na to, či sa adresát s daným prejavom vôle skutočne aj oboznámil. Svoje rozhodnutie založil na\nzrozumiteľnej argumentácii, že Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001\nZ. z. neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ), nestačilo v spore preukázať podanie zásielky na pošte,\nale aj to, že pošta zabezpečila dôjdenie zásielky do dispozičnej sféry adresáta, čím mu bola vytvorená\nobjektívna možnosť oboznámiť sa s ňou, s jej obsahom.\n12. Z obsahu dovolania je celkom zrejmé, že žalobca sa svojou argumentáciou existencie vady\nzmätočnosti snaží spochybniť aj právne posúdenie sporu odvolacím súdom (rovnaké námietky uvádza\naj pri nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 CSP), ktorá však aj v\nprípade jej opodstatnenosti by mala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,\nnezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (k tomu pozri aj R\n24/2017, 9Cdo/248/2021, 9Cdo/265/2021).\n13. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania v danej veci aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. K posúdeniu dôvodnosti dovolania, (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady\n(po prijatí záveru o prípustnosti dovolania).\n14. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa\nodvolacím súdom vyriešená nesprávne (§ 432 ods. 1 CSP), a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne\nokolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli\ninak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n\n15. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolateľ povinný\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť a\noznačením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, uviesť, ako by mala byť táto otázka správne\nriešená. Žalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke, či\n„či doručenie výzvy veriteľa do dispozičnej sféry spotrebiteľa preukázané podacím hárkom spôsobuje\núčinky riadneho doručovania do dispozičnej sféry“. Z obsahu dovolania možno ustáliť to, že žalobca\nsa nestotožňuje s právnymi závermi súdov nižších inštancií ohľadne preukázania doručenia výzvy na\nplnenie žalovanému, nakoľko v dovolaní tvrdí, že doručenie výzvy preukázal poštovým podacím hárkom,\nz čoho možno vyvodiť jej nesúhlas s právnym záverom odvolacieho súdu, že podací hárok nepreukazuje\ndoručenie výzvy, teda nepreukazuje skutočnosť, že sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného.\nPodľa názoru žalobcu sa mal odvolací súd odkloniť od právnych záverov vyslovených v rozhodnutiach\ndovolacieho súdu R 4/2021, 5Cdo/129/2010, 1ObdoV/63/2005, 5Obdo/2/2017 a rozhodnutia ústavného\nsúdu I. ÚS 174/09.\n16. Rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako R 4/2021 bolo pôvodne najvyšším súdom vydané v dovolacom konaní\nvedenom pod sp. zn. 5Cdo/36/2020; ide o rozhodnutie, z ktorého záverov vychádzali nižšie súdy pri\nposúdení otázky účinkov doručenia výzvy na plnenie. V tomto rozhodnutí dovolací súd konštatoval, že\njednou z podmienok platného postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt v zmysle ustanovenia § 92\nods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je okrem písomnej výzvy banky aj omeškanie klienta trvajúce nepretržite\nviac ako 90 kalendárnych dní, čo i len s časťou dlhu, pričom tieto podmienky musia byť splnené\nkumulatívne, inak je postúpenie pohľadávky postihnuté absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v\nzmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom. V otázke doručovania výziev pri zosplatnení úveru dovolací\nsúd zaujal jednoznačný názor, že „koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti\nväčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov,\nakým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2\nods. 3 OZ si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona,\nak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno\nodchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 OZ vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa\nodchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená\ntýmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi\nprávneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby\núčinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci\nprávny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a\nvyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí\njej doručenie hoci i z nedbanlivosti, (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti\ndruhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta,\naby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom\nzmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav\nvôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne\noboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné\nbremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom\ndoručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“ Za podstatné\npovažoval, aby adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, teda aby sa tento\nprejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom povinnosťou odosielateľa je preukázať doručenie\nprejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta, (teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných\nrúk adresáta). Preukázanie takto definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s\npreukázaním odoslania prejavu vôle. Práve z tejto názorovej línie vychádzal aj odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí, správne ich interpretoval a aplikoval na prejednávanú vec; tieto závery dovolacieho súdu sú\nv priamom protiklade s tvrdeniami žalobcu v dovolaní.\n17. Rovnako ani v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010, 1ObdoV/63/2005,\ndovolací súd nevyslovil také právne posúdenie veci, ktoré by mohlo akokoľvek spochybniť právne\nzávery vyslovené odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí. Dovolací súd sa v rozhodnutí sp.\nzn. 5Cdo/129/2010 zaoberal otázkou účinného doručenia vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady\nnájomcovi a v tejto súvislosti konštatoval potrebu objektívnej možnosti nájomcu sa s týmto vyhlásením\noboznámiť, avšak bez nutnosti túto objektívnu možnosť aj skutočne využiť. Predmetom rozhodnutia\n\ndovolacieho súdu sp. zn. 1ObdoV/63/2005 bola zase otázka, či pri doručovaní pozvánky na valné\nzhromaždenie boli dodržané podmienky § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka a rovnako aj podmienky\nupravené v spoločenskej zmluve. Čo sa týka rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/2/2017 a I. ÚS 174/09, v nich bola\nriešená otázka odoslania podania, a nie jeho doručenia, preto odkaz dovolateľa na uvedené rozhodnutia\nje bez právnej relevancie z hľadiska ňou tvrdeného odklonu.\n18. Dovolací súd záverom opakovane uvádza, že dovolateľ je zo zákona povinný nielen uviesť právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne (a vyložiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia), ale tiež konfrontovať túto nesprávnosť s doterajšou rozhodovacou činnosťou dovolacieho\nsúdu, lebo tomu patrí úloha zjednocovať rozhodovaciu prax súdov v civilnom konaní. Podľa toho je\ndovolateľ povinný vymedziť, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania a pokiaľ dovolateľ\nuplatňuje dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, mal by v dovolaní uviesť, ktorý z predpokladov\nvymedzených v tomto ustanovení je naplnený a prečo. Dovolateľ je povinný jasne a zrozumiteľne\nvymedziť relevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a uviesť, v čom sa odvolací súd odchýlil\nod tejto relevantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prejednávanej veci však žalobca takto\nnepostupoval a odlišnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej by sa mal odvolací súd odchýliť,\nnevymedzil. Rozhodnutia dovolacieho súdu, o ktoré žalobkyňa opiera dôvodnosť dovolania, žiadnym\nspôsobom nenapĺňajú definičné znaky podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože v nich dovolací\nsúd nevyslovil také právne závery, od ktorých by sa v prejednávanej veci odvolací súd odchýlil.\nDovolací dôvod uplatňovaný podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP preto nie je prípustný, pretože neexistuje\ndovolateľom tvrdený rozpor záverov odvolacieho súdu s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\nDovolací súd opakovane uvádza, že žalobkyňa v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom v otázke, či doručenie do dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom\nspôsobuje účinky riadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ. Súdy nižšej inštancie však boli\nnázoru, že doručenie výzvy - oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, príp. inej výzvy v zmysle §\n92 ods. 8 zákona o bankách nemali za preukázané.\n19. Dovolací súd ešte v súvislosti s možnými úvahami o existencii tzv. ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (R 71/2018) upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v skutkovo a právne obdobných\nveciach sa predmetnou otázkou dovolací súd zaoberal v celom súhrne vzájomne na seba nadväzujúcich\nrozhodnutiach: sp. zn. 5Cdo/133/2023, 1Cdo/68/2023, 3Cdo/39/2023, 2Cdo/182/2022, 9Cdo/295/2021,\n7Cdo/70/2023, 4Cdo/186/2024, v dôsledku čoho je možné v nich vyslovené právne názory považovať\nza ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Vec prejednávajúci senát sa v celom rozsahu\nstotožňuje so závermi vyslovenými v týchto rozhodnutiach a v okolnostiach posudzovanej veci na\nne v celosti poukazuje. Na margo dovolateľom preferovaného uznesenia z 29. novembra 2023 sp.\nzn. 4Cdo/90/2023, podľa ktorého „právny názor odvolacieho súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že\npredmetné výzvy žalovanému doručila, keď neakceptoval podacie hárky o ich podaní na poštovú\nprepravu na adresu žalovaného, ktorými žalobkyňa doručovanie výziev preukazovala, nie je správny“\ndovolací súd, teraz už v kontexte vyššie menovanej recentnej judikatúry najvyššieho súdu uvádza,\nže povinnosť predložiť vec veľkému senátu (§ 48 CSP) nevzniká, ak senát, nasledujúc ustálenú\nrozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu sa dostáva do rozporu s iným, ojedinele vysloveným právnym\nnázorom. Z citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu (5Cdo/133/2023, 1Cdo/68/2023, 3Cdo/39/2023,\n2Cdo/182/2022, 9Cdo/295/2021, 7Cdo/70/2023, 4Cdo/186/2024) vo vzťahu k preskúmavanej veci\nvyplýva, že otázkami nastolenými dovolateľom v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 432 ods.\n1 CSP sa dovolací súd zaoberal a zaujal k nim jednotné stanovisko (rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu už viacej nie je rozdielna). Vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu tak zdieľa názor súladný s\nabsolútne väčšinovým názorom praxe dovolacieho súdu, že predloženie samotného podacieho hárku\nsamo o sebe ešte nedokazuje, že došlo k dôjdeniu zásielky - výzvy a oznámenia aj do dispozičnej\nsféry žalovaného na adresu uvedenú v zmluve o úvere, t. j. nepreukazuje, aký bol osud zásielky po\njej odovzdaní na pošte. Aj keď na doručovanie zásielky prostredníctvom poštového doručovateľa nemá\nodosielateľ vplyv a dosah, ustanovenie § 45 ods. 1 OZ jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel\nadresátovi - neprítomnej osobe. Nestačí teda v spore preukázať podanie zásielky na pošte, ale aj to,\nže pošta zabezpečila dôjdenie zásielky do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta, čím mu bola\nvytvorená objektívna možnosť oboznámiť sa s ňou a s jej obsahom.\n20. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\n\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n21. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP, žalovanému ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}