{"guid": "a51654e9-78e2-4089-b718-e6d66d007788:7316fca8-c4f1-4640-88a4-591c9b1528f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6118264940.1", "spisova_znacka": "4Obdo/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/3/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 4Obdo/3/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6118264940.1", "identifikacne_cislo": "6118264940", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1", "nazov": "§ 422 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7316fca8-c4f1-4640-88a4-591c9b1528f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6118264940.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6118264940.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6118264940.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/3/2025\n6118264940\n31. 03. 2026\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2026:6118264940.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobcu ČaSS, spol. s r.o.,\nso sídlom Mieru č. 126, 044 24 Poproč, IČO: 31 685 455, proti žalovanému Národný ústav detských\nchorôb, so sídlom Limbová 2643/1, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 607 231,\nzastúpenému advokátom Mgr. Tomášom Szabom, so sídlom Blumentálska 2735/20, 811 07 Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 54.500,-- eur s príslušenstvom a 50.000,-- eur, vedenom na\nMestskom súde Bratislava III (pôvodne na Okresnom súde Bratislava III) pod sp. zn. 23Cb/227/2018,\nv konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/52/2020-334\nzo 16. novembra 2021 vo výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu\nBratislava III č. k. 23Cb/227/2018-235 z 23. októbra 2019, v časti o uložení povinnosti žalovanému\nzaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne od 17. apríla 2018 do zaplatenia, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie [ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“ (s účinnosťou od\n1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III - pozn. dovolacieho súdu)] rozsudkom č. k. 23Cb/227/2018-235\nz 23. októbra 2019, svojím prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým výrokom uložil žalobcovi\npovinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vedenou pod\nsp. zn. 23Cb/227/2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 54.500,-- eur s\npríslušenstvom z titulu neuhradenia ceny žalovaným za žalobcom vykonané upratovacie práce pre\nžalovaného v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. marca 2015\n(ďalej tiež len „zmluva o dielo“ alebo „zmluva“). Žalobu odôvodnil tým, že v zmluve o dielo boli nesporným\nspôsobom vyjadrené podstatné náležitosti zmluvy a jednou z nich bola aj cena za predmet plnenia. V\nčl. II. bod l zmluvy o dielo bola formulovaná cena za kalendárny mesiac realizácie predmetu zmluvy,\nktorá bola stanovená na sumu 54.500,-- eur s DPH za mesiac. Žalobca dňa 5. mája 2015 vystavil\nfaktúru č. 52-5-0000376 za riadne vykonané služby a doručil ju žalovanému dňa 13. mája 2015, čo bolo\npotvrdené vlastnoručným podpisom príslušného zamestnanca žalovaného. Žalovaný faktúru žalobcovi\nnezaplatil, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo, nakoľko žalobcovi nezaplatil\nzmluvnú odmenu za zrealizované dielo za mesiac apríl 2015 v lehote splatnosti dňa 4. júla 2017. Okrem\ntoho sa žalobca žalobou zo dňa 20. apríla 2018, vedenou na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.\n23Cb/226/2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.000,-- eur z dôvodu, že\ndňa 30. mája 2015 platne uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo v súlade s § 536 a nasl. Obchodného\nzákonníka (ďalej tiež len „ObchZ“), uverejnenou v centrálnom registri zmlúv dňa 1. apríla 2015, ktorým\ndňom nadobudla účinnosť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V predmetnej zmluve\n\nbolo v čl. IV. stanovené nakladanie so zábezpekou, ktorú žalobca riadne a včas zložil. Žalovaný v\nzmysle toho istého ustanovenia zmluvy bol povinný zábezpeku žalobcovi vrátiť najneskôr po dobe\nuplynutia siedmych pracovných dní od uplynutia šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy o dielo. Žalovaný\nzábezpeku na účet žalobcu nevrátil a od zmluvy o dielo ku dňu 1. júna 2015 odstúpil, čo však neznamená,\nže zábezpeku nemal bezodkladne vrátiť žalobcovi.\n3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 23Cb/227/2018-141 zo dňa 17. októbra 2018 konania vedené\npod sp. zn. 23Cb/227/2018 a sp. zn. 23Cb/226/2018 podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn.\n23Cb/227/2018.\n4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, svedkov C.. U.\nM., U. V., K. F., E.. L. V. a C.. C. B. a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. Vec právne\nposúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2, § 261 ods. 2, 8, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, 2, § 536 ods.\n1, 2, § 537 ods. 1, § 554 ods. 1, § 556, § 560 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1, 2, § 346\nods. 1, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 300 ObchZ a § 1 ods. 2 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka\n(ďalej tiež len „OZ“).\n5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o dielo dňa 30. marca 2015, bol\nžalobca podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObchZ, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti; žalovaný bol subjektom verejného práva podľa § 261 ods. 2 ObchZ, ktorý zmluvu\nuzavrel pri zabezpečovaní vlastnej prevádzky. Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na všetky\nokolnosti vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, súd považoval za zrejmé,\nže za použitia § 261 ods. 8 ObchZ sa na všetky zmluvné ustanovenia zmluvy o dielo vzťahuje právny\nrežim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež pre všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy,\nokrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2\nObchZ a § 1 ods. 2 OZ použije právny režim Občianskeho zákonníka. Keďže obsah predmetnej zmluvy\nzahŕňal podstatné časti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo\npodľa § 536 a nasl. ObchZ.\n6. Z predložených listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení právnych zástupcov strán sporu a\nvypočutých svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ diela a\nžalovaný ako jeho objednávateľ dňa 30. marca 2015 písomne uzavreli zmluvu o dielo. Predmetom\ndiela bol hmotne zachytený výsledok činnosti žalobcu v zmysle § 536 ods. 2 ObchZ v čl. II. bod 1\npredmetnej zmluvy, spočívajúci vo vykonávaní kompletných upratovacích, čistiacich a dezinfekčných\nprác v priestoroch objednávateľa na celkovej ploche vnútorných priestorov cca 53267,66 m2, presun\nkomunálneho a nebezpečného odpadu určeným spôsobom na stanovené miesta vrátane zabezpečenia\nčistiacich a dezinfekčných prostriedkov, plastových vriec na odpad, odpadových košov a mechanizmov\npotrebných na vykonávanie požadovaných služieb v rozsahu a časových intervaloch určených\nobjednávateľom. Žalobca zložil na účet žalovaného zábezpeku vo výške 50.000,-- eur a za činnosti\nvykonané za mesiac apríl 2015 mu vystavil faktúru č. 52-5-0000376 na sumu 54.500,-- eur, ktorú\nžalovaný žalobcovi vrátil dňa 20. mája 2015. Žalovaný niekoľkokrát písomne, napr. v dňoch 9. apríla\n2015, 17. apríla 2015 a 24. apríla 2015 písomne doporučenými zásielkami namietal vady činností\nžalobcu. Dňa 4. mája 2015 žalovaný od zmluvy písomne odstúpil.\n7. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá zmluva o\ndielo, vyplývali žalobcovi ako zhotoviteľovi diela určité povinnosti, predovšetkým žalovaným požadované\ndielo zhotoviť riadne a včas ho žalovanému odovzdať. Keďže predmetom diela boli upratovacie práce v\npriestoroch žalovaného, ktorý je nemocnicou, mal súd za zrejmé, že išlo o vysoko špecifický druh diela,\nktorého vykonávanie prebiehalo zložitým spôsobom dennodenne na pomerne veľkom priestore. Zároveň\nvzhľadom na povahu žalovaného ako nemocnice mal tiež za zrejmé, že kvalita upratovacích, čistiacich a\ndezinfekčných prác v jeho priestoroch ako nemocnice vyžadovala presnosť a riadne poskytnutie takýchto\nslužieb, inak hrozilo ohrozenie zdravia pacientov. Žalobca preto musel v konaní preukázať splnenie si\nsvojej zmluvnej povinnosti (t. z. riadne a včasné vykonanie diela spočívajúce v riadnom každodennom\nposkytnutí nakontrahovaných služieb), ktorá predchádzala splneniu si zmluvnej povinnosti žalovaného\nza takéto dielo zaplatiť.\n\n8. Ďalej súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca ako zhotoviteľ si predmetnou faktúrou síce uplatnil nárok\nna zaplatenie ceny za dielo vykonané v mesiaci apríl 2015, nakoľko však žalovaný ako objednávateľ\nriadne vykonanie diela spochybňoval, bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že svoju povinnosť\nzhotoviť dielo riadne a včas, splnil. Žalobca v konaní iba tvrdil, že nevedel o žiadnych údajných vadách\nním poskytovaných činností, nakoľko žalovaný uplatnil svoje reklamácie až po čase, kedy ich mal v\nzmysle zmluvy o dielo uplatniť, prípadne tieto reklamácie nemali požadované náležitosti alebo neboli\nzasielané jeho pracovníkom, ktorí mali predmetné činnosti vo svojej pracovnej náplni. Podľa názoru\nsúdu bolo v konaní jednoznačne preukázané svedeckými výpoveďami svedkýň F., E.. V. a C.. B.,\npísomnými reklamáciami žalovaného zo dňa 9. apríla 2015, 13. apríla 2015, 17. apríla 2015, 24.\napríla 2015 a 20. mája 2015, kontrolami plnenia harmonogramu, záznamami o nezhode a mailovými\nsprávami svedkyne K. F. ohľadom reklamácie upratovacích služieb, že žalobca vedel najneskôr od 9.\napríla 2015, kedy mu bola zo strany žalovaného prvýkrát doručená doporučeným spôsobom písomná\nreklamácia ním poskytovaných prác, že ním vykonávané práce nepovažuje žalovaný za vykonané riadne\na že podľa žalovaného práce vykazujú vady. Podľa súdu nebolo v konaní dôležité vyriešenie otázky,\nči žalovaný reklamoval práce v reklamačnej lehote, alebo či tieto reklamácie doručoval oprávneným\nsubjektom, dôležité v konaní bolo, že žalovaný jednoznačne uvedenými dôkazmi preukázal, že žalobcom\nvykonané práce vykazujú vady. Keďže žalobca nepreukázal, že by dielo vykonal riadne, nevzniklo mu\nprávo na zaplatenie ceny diela. Súd mal ďalej za to, že pre zistenie, že dielo žalobcu malo vady,\nstačilo, že žalovaný služby poskytované žalobcom vnímal ako vadné, čo jednoznačne preukazujú vyššie\nmenované dôkazy a fakt, že žalobca mal o tomto jednoznačne vedomosť. Skutočnosť, či boli vady diela\nreklamované predpísaným spôsobom alebo nie, nezbavuje žalobcu jeho zákonnej povinnosti zhotoviť\ndielo riadne, ale znamenalo by iba to, že žalovaný ako objednávateľ nereklamoval vady predpísaným\nspôsobom, čo však nemá žiadny vplyv na to, že dielo žalobcu reálne vady malo. Súd preto vychádzal\nzo záveru, že žalobca nielenže vykonal dielo s vadami, ale súdu ani nepreukázal, že by ho žalovanému\nodovzdal, z ktorého dôvodu nemohol byť žalobca v žalobe o zaplatenie ceny diela úspešný.\n9. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že povaha vád služieb žalobcu, spočívajúcich v nedostatočnom a\nnekvalitnom upratovaní priestorov žalovaného, ktorý je nemocnicou, bola takej povahy, ktorá odporovala\nobsahu a správnosti služieb požadovaných žalovaným v predmetnej zmluve. Takéto porušenie\nzmluvných povinností žalobcu zhotoviť dielo riadne bolo v zmysle § 560 ods. 1 ObchZ považované za\nvady, ktoré nezodpovedali výsledku určenému v zmluve, a teda v zmysle § 344 a § 345 ods. 1 ObchZ\nzaložili žalovanému právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko nekvalita poskytovaných prác žalobcom\nv zmysle vykonaného dokazovania bola natoľko flagrantná, že žalovaný ako nemocnica nemohol mať\nzáujem na pokračovaní takýchto služieb z hygienického a medicínskeho hľadiska. Odstúpenie od\nzmluvy o dielo zo dňa 4. mája 2015 považoval súd za platné, pretože žalobca v zmysle § 345 ods.\n2 ObchZ vzhľadom na predmet svojej činnosti, ako aj vzhľadom na povahu vykonávaných prác a\nstatus žalovaného ako nemocnice musel ako podnikateľ vedieť, že nekvalitné vykonávanie upratovacích,\nčistiacich a dezinfekčných prác v priestoroch žalovaného bude znamenať, že žalovaný nebude mať\nzáujem na plnení zmluvných povinností žalobcu. V zmysle čl. VIII. bod 4 zmluvy sa opakované\nneposkytnutie objednaných služieb považovalo za hrubé porušenie zmluvných podmienok. Keďže k\nodstúpeniu zmluvy zo strany žalovaného došlo platne, v zmysle § 349 ods. 1 ObchZ zmluva o odstúpení\n(správne malo znieť „zmluva o dielo“ - pozn. dovolacieho súdu), zanikla.\n10. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný svoje reklamácie\nnepredkladal včas, nedodržal spôsob ich doručenia a neobsahovali ani potrebný obsah. Táto skutočnosť\npodľa súdu nebola pre rozhodnutie veci rozhodujúca, napriek tomu však súd dospel k záveru, že\nreklamácie žalovaného boli platné, nakoľko podľa čl. VIII. bod 6 zmluvy si žalovaný mal reklamáciu vád\nslužieb uplatniť u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení, prípadne v lehotách podľa čl. VIII. bod 13, a to\npísomne zápisom do denníka služieb alebo doporučeným listom, elektronicky, e-mailom alebo faxom.\nHoci reklamačné lehoty v označenom článku boli stanovené na 8 hodín, 24 hodín, prípadne 72 hodín v\nzávislosti od okamihu ich uplatnenia, súd mal za to, že žalovaný vady žalobcom poskytovaných služieb\nreklamoval, a to telefonicky v zmysle čl. VIII. bod 6 zmluvy (svedkyňa F. telefonovala s pracovníkom\nžalobcu p. V., o ktorom žalobca síce tvrdil, že reklamácie na starosti nemal, ktorý sa však podľa\nsvojej svedeckej výpovede pohyboval v priestoroch žalovaného a v mene žalobcu voči pracovníkom\nžalovaného aktívne vystupoval), ďalej e-mailom rovnako v zmysle čl. VIII. bod 6 zmluvy (e-maily\nsvedkyne F. zasielané najmä na mailovú adresu pracovníka žalobcu p. V.), reklamácie vyplývali aj z\ninterných predpisov žalovaného nazvaných ako kontroly plnenia harmonogramu a záznamy o nezhode,\nktoré v zmysle čl. VIII. bod 6 zmluvy spĺňali podmienku „písomne zápisom do denníka služieb”, napokon\n\npísomnými reklamáciami žalovaného adresovanými žalobcovi z 9. apríla, 13. apríla, 17. apríla a 24.\napríla 2015 a 20. mája 2015, opäť v zmysle čl. VIII. bod 6 predmetnej zmluvy. Súd neprisvedčil\ntvrdeniam žalobcu, že reklamácie sú neplatné a teda sa má za to, že dielo bolo vykonané riadne,\npretože vady na diele jednoznačne vznikli, a to dokonca takého charakteru, že zo strany žalobcu\nšlo o podstatné porušenie zmluvy. Skutočnosť, či pracovník žalobcu p. V. bol alebo nebol oprávnený\nvybavovať sťažnosti, nepovažoval súd za relevantnú, nakoľko bol pracovníkom žalobcu a okolnosti,\no ktorých sa dozvedel, mal svojmu zamestnávateľovi oznámiť. S poukazom na čl. IX. bod 5 zmluvy,\nv ktorom bolo dohodnuté, že vedúci žalovaného bude operatívne riadiť prácu pracovníkov žalobcu\na v prípade potreby dávať pracovníkom žalobcu pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, súd\npovažoval predmetné písomné reklamácie za pokyny žalovaného pracovníkom žalobcu (napr. p. V.)\nna odstránenie nedostatkov. Uvedenému podľa súdu neodporuje ani fakt, že v predmetnom zmluvnom\nustanovení bola ako kontaktná osoba žalobcu spolu s telefónnym číslom uvedený C.. M.. Súd mal za\nto, že žalovaný mal možnosť dávať pokyny ohľadom nedostatkov aj iným pracovníkom žalobcu, čo v\nkonaní aj nastalo. Rovnako ohľadom včasnosti reklamácií mal súd za to, že žalovaný podľa povahy\nposkytovaných prác mal záujem na ich riadnom plnení a vady ich plnenia oznamoval žalobcovi vyššie\nuvedeným spôsobom obratom a bezodkladne. Konštatujúc vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe\nžalobcu na zaplatenie ceny diela ako nedôvodne podanej nevyhovel.\n11. Vo vzťahu k vráteniu zábezpeky, ktorú žalobca zaplatil žalovanému v zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy,\nsúd zo znenia tretej vety čl. IV. bod 1 zmluvy mal za to, že nakoľko žalobca závažným a opakovaným\nspôsobom porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, predmetná zábezpeka v plnej sume\nprepadla v prospech žalovaného ako zmluvná pokuta. Uvedené zmluvné ustanovenie súd považoval\nza zloženie zábezpeky žalobcom žalovanému ako prípadnej zmluvnej pokuty pre prípad nekvalitne\nposkytovaných služieb žalobcom. Nakoľko táto skutočnosť nastala (teda žalobca nekvalitne poskytoval\nžalovanému služby, dokonca s vadami, ktoré znamenali podstatné porušenie zmluvných povinností\nžalobcu), predmetná zábezpeka sa zmenila na zmluvnú pokutu v zmysle § 300 ObchZ a § 544 OZ a\nzostala žalovanému ako sankcia za žalobcom porušenú zmluvnú povinnosť vykonať dielo riadne a včas.\nNa základe uvedeného súd žalobe žalobcu na vrátenie zábezpeky, ako nedôvodne podanej, nevyhovel.\n12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej sporovej strane.\n13.\nNa odvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), d), f) a h) CSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 2Cob/52/2020-334 zo 16.\nnovembra 2021 podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel\nčo do zaplatenia sumy 49.050,-- eur s úrokom z omeškania od 17. apríla 2018 až do zaplatenia a vo\nzvyšku, t. j. čo do zaplatenia sumy 5.450,-- eur s príslušenstvom, úroku z omeškania zo sumy 49.050,-eur od 5. júla 2015 do 16. apríla 2018 a sumy 50.000,-- eur, žalobu zamietol.\n14. Odvolací súd, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov čiastočne\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, na pojednávaní dňa 16. novembra 2021 zopakoval dokazovanie\nlistinnými dôkazmi (zmluva o dielo z 30. marca 2015, faktúra\nč. 52-5-0000376, písomné reklamácie\nz 9., 13., 17. a 24. apríla 2015, list z 20. mája 2015, ktorým bola vrátená faktúra, odstúpenie od zmluvy\na kontroly plnenia harmonogramu) a dospel k záveru, že prvoinštančný rozsudok je potrebné zmeniť. V\nodôvodnení rozsudku zopakoval skutkové okolnosti zistené súdom prvej inštancie týkajúce sa predmetu\ndiela, ako aj tej okolnosti, že žalobca zložil na účet žalovaného zábezpeku vo výške 50.000,-- eur a\nza činnosti vykonané v mesiaci apríl 2015 mu vystavil faktúru č. 52-5-0000376 na sumu 54.500,-- eur,\nktorú žalovaný žalobcovi vrátil dňa 20. mája 2015. Uviedol, že žalovaný viackrát písomne doporučenými\nzásielkami namietal vady činností žalobcu s tým, že dňa 4. mája 2015 od zmluvy písomne odstúpil.\nPoukázal tiež na to, že reklamácie mal súd za preukázané svedeckými výpoveďami svedkýň F., E.. V. a\nC.. B., písomnými reklamáciami žalovaného žalobcovi zo dňa 9., 13., 17. a 24. apríla a 20. mája 2015,\nďalej kontrolami plnenia harmonogramu a záznamami o nezhode a mailovými správami svedkyne K.\nF.. Zo svedeckých výpovedí svedkov p. V. a C.. M. zistil, že podľa nich žalobca práce poskytol riadne,\navšak C.. M. pripustil, že rokoval so zástupcom žalovaného o vadách reklamovaných žalovaným, čím\npotvrdil, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný považoval jeho služby za nevykonané riadne,\nale s vadami. Odvolací súd sa stotožnil so zistením prvoinštančného súdu, že prílohu k predmetnej\n\nfaktúre, ktorú bol žalobca povinný pripojiť v zmysle čl. III. bod 1 zmluvy a ktorá mala byť v súlade s\ntýmto zmluvným dojednaním vzájomne odsúhlasená ako mesačný výkaz prác, síce pripojil, ale bez\nodsúhlasenia žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že reklamácie žalovaného boli platné\n(aj keď to nebolo podľa jeho názoru rozhodujúce), nakoľko podľa čl. VIII. bod 6 zmluvy si mal žalovaný\nreklamáciu vád služieb uplatniť u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení, prípadne v lehotách podľa\nčl. VIII. bod 13, a to písomne zápisom do denníka služieb alebo doporučeným listom, elektronicky, emailom alebo faxom. Napokon konštatoval správne zistenie súdu prvej inštancie, že v zmysle čl. VIII.\nbod 6 zmluvy, zábezpeka sa zmenila na zmluvnú pokutu v zmysle § 300 ObchZ a § 544 OZ a zostala\nžalovanému ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti.\n15. Berúc do úvahy skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a znenie ustanovení čl. III. body 1\na 3 a čl. IV. bod 3 zmluvy, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie síce zistil, že žalovaný\nfaktúru vystavenú za práce vykonané v mesiaci apríl 2015 žalobcovi vrátil, dôvodom jej vrátenia sa však\nnevenoval a nevychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, že práce vykonávané boli, pričom\nsporným bolo, či sú reklamácie žalovaného oprávnené. Hoci súd prvej inštancie vyhodnotil reklamácie\nako oprávnené, mal za to, že v konaní nebolo dôležité vyriešenie otázky, či žalovaný reklamoval práce v\nreklamačnej lehote alebo či tieto reklamácie doručoval oprávneným subjektom, dôležité v konaní podľa\nneho bolo, že žalobcom vykonané práce vykazujú vady, v dôsledku čoho žalobca nárok na zaplatenie\nfakturovanej ceny, nemá.\n16. Z listu zo dňa 20. mája 2015, ktorým žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 52-5-0000376 za upratovacie\npráce v mesiaci apríl 2015, vystavenú na sumu 54.500,-- eur vrátane DPH, odvolací súd zistil, že\ndôvodom jej vrátenia bolo nedodržanie Harmonogramu upratovacích prác, frekvencie a hygienickoepidemiologického režimu v zmysle čl. III. bod 3 zmluvy (ďalej len „harmonogram“) a že ním žalovaný\nžiadal prepracovanie faktúry a zníženie ceny o 10 % na sumu 49.050,-- eur vrátane DPH. Žalovaný teda\nnenamietal, že práce neboli vykonané a odovzdané, namietal nedodržanie harmonogramu a nekvalitu\nprác s tým, že žiada zľavu o 10 %. Táto skutočnosť vyplynula z viacerých písomných podaní žalovaného,\nnapr. odporu zo dňa 24. mája 2018 a písomného vyjadrenia zo dňa 17. augusta 2018, v ktorých sa\nžalovaný bránil tým, že žalobca práce riadne nevykonal a preto si v súlade s citovaným článkom uplatňuje\nzľavu. Takúto obranu vzniesol žalovaný aj v rámci odvolacieho konania, kedy bol dokonca ochotný\nuzavrieť zmier v znení, že by bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi cenu 49.050,-- eur so zohľadnením, že sa\nnedostal do omeškania, keďže žalobca faktúru neprepracoval ani nevrátil.\n17. Odvolací súd mal za to, že ak chcel byť žalobca v spore o zaplatenie 54.500,-- eur úspešný, bol\npovinný preukázať, že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny v súlade so zmluvou, keďže predmetná\nzmluva upravuje, kedy je zhotoviteľ oprávnený fakturovať cenu za zhotovenie diela. Podľa čl. IV.\nbod 3 zmluvy bol žalobca oprávnený fakturovať cenu na základe riadne uskutočneného plnenia\npodľa čl. III., z ktorého vyplýva cena ako aj povinnosť žalobcu znížiť fakturovanú cenu o 10 % pri\nnedodržaní harmonogramu. Reklamácie a kontroly plnenia harmonogramu preukazujú, že vykonané\npráce vykazovali vady a žalovanému vzniklo právo na zľavu, ktorú si uplatnil. Žalobca naopak\nnepreukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie fakturovanej ceny v plnom rozsahu, keďže nepreukázal,\nže reklamácie sú prekludované a neoprávnené.\n18. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že strany sporu v čl. VIII. Bod 1 zmluvy\ndojednali fikciu správnosti poskytovaných služieb do momentu oprávnenej reklamácie, pričom žalovaný\nvčas ani oprávnene nereklamoval, preto na reklamácie podľa jeho názoru prihliadať nemožno, odvolací\nsúd poukázal na čl. VIII. bod 6 zmluvy, z ktorého vyplýva, že objednávateľ reklamáciu vád služieb\nuplatní u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení, resp. v lehotách podľa bodu 13 tohto článku, písomne\nzápisom do denníka služieb príp. doporučeným listom, elektronicky e-mailom alebo faxom. Ak teda\nžalovaný reklamoval vady bezodkladne po ich zistení formou doporučeného listu, nemožno podľa\nodvolacieho súdu tvrdiť, že reklamoval oneskorene. Žalovaný totiž dodržal jednu z dohodnutých foriem\nuplatnenia reklamácie, i keď doručenie listu trvalo určitý čas a do dispozície žalobcu sa dostal s určitým\nodstupom od zistenia vád služieb. Rozhodujúce však podľa odvolacieho súdu je, že strany sporu si takúto\nmožnosť uplatnenia reklamácie dojednali a museli si byť vedomé skutočnosti, že doporučená zásielka\nsa nedostane do dispozície zhotoviteľa, t. j. žalobcu ihneď. Odvolací súd zdôraznil, že ďalšou z foriem\nuplatnenia reklamácie bol aj zápis do denníka služieb, pričom povinnosť doručovať výpisy z denníka\nslužieb zhotoviteľovi zo zmluvy nevyplýva. Uplatnenie reklamácie bolo teda splnené samotným zápisom\ns tým, že žalobca mal k denníku služieb prístup a mal možnosť sa so zápismi oboznámiť. Za pravdivú\n\nuznal odvolací súd námietku žalobcu, že možnosť uplatniť reklamáciu telefonicky z čl. VIII. nevyplýva,\ntúto okolnosť však odvolací súd podporne považoval za dôkaz o tom, že žalobca mal vedomosť\no zistených nedostatkoch už skôr, pričom operatívne riadenie a dávanie pokynov na odstránenie\nnedostatkov aj telefonickou formou vyplýva z čl. IX. bod 5 zmluvy. Vo vzťahu k obsahu samotných\nreklamácií a ich oprávnenosti odvolací súd uviedol, že táto bola preukázaná jednak citovanými listinnými\ndôkazmi a svedeckými výpoveďami (v bodoch 48. a 53. prvoinštančného rozsudku). V tejto časti sa\nodvolací súd stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvoinštančným súdom a odôvodnením jeho\nrozsudku.\n19. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozporné\nvýpovede a za vierohodné označil iba výpovede svedkýň p. B. a V.. Poukazom na ust. § 191 ods.\n1 CSP konštatoval postup prvoinštančného súdu za súladný so zákonom, keďže v napadnutom\nrozsudku vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval. K výpovediam\nsvedkov navrhnutých žalobcom, a to C.. U. M. a U. V. doplnil, že tieto je potrebné vyhodnotiť v\nsúvislosti so svedeckými výpoveďami menovaných svedkýň a listinnými dôkazmi, konkrétne písomnými\nreklamáciami a zápismi v denníku služieb. Hoci svedkovia navrhnutí za žalobcu tvrdili, že o reklamáciách\nnevedeli až do doručenia písomnej reklamácie, nevysvetlili, čo bolo predmetom ich rokovaní po\nuzatvorení zmluvy, keďže podľa C.. M. rokovali o samotných činnostiach, nie o sťažnostiach. Podľa\nodvolacieho súdu rozhodujúce je, že najneskôr doručením písomnej reklamácie z 9. apríla 2015\ndo dispozície žalobcu, si žalovaný uplatnil prvú reklamáciu zmluvne dohodnutým spôsobom, pričom\noprávnenosť tejto reklamácie ako aj ďalších reklamácií vyplýva zo zápisov v denníku služieb, ktoré boli\nvyhotovované rôznymi oddeleniami žalovaného.\n20. Pokiaľ teda žalobca vykonal práce s vadami, ktoré žalovaný fakticky prevzal a žalovaný si uplatnil\nzľavu v súlade so zmluvou, nie je možné podľa odvolacieho súdu tvrdiť, že nárok na zaplatenie nevznikol\nvôbec. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny, zníženej o 10 %, t. j. 49.050,-- eur, keďže\nžalovaný preukázal, že včas a oprávnene reklamoval. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k\nzáveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto mu priznal nárok na zaplatenie sumy 49.050,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17. apríla 2018, t. j. od podania žaloby až\ndo zaplatenia. Odvolací súd nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od splatnosti faktúry,\nkeďže sa stotožnil s názorom žalovaného, že faktúru vrátil dôvodne v súlade so zmluvnými podmienkami\n(čl. IV. body 4, 5 v spojení s čl. III. bod 3), a teda nemohol byť v omeškaní od 5. júla 2015. Žalobca\nfaktúru neopravil, ani nedoručil žalovanému pôvodne vystavenú faktúru, preto odvolací súd stanovil\nzačiatok doby omeškania od podania žaloby, ktorú možno považovať podľa súdnej judikatúry za výzvu\nna zaplatenie.\n21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že súd prvej\ninštancie nesprávne posúdil spôsob reklamácie, čo podľa neho vyústilo do nesprávneho právneho\nposúdenia o prepadnutí zábezpeky. Odvolací súd nemal v konaní za sporné, že žalobca ako zhotoviteľ\nzložil na účet žalovaného ako objednávateľa finančnú čiastku 50.000,-- eur, ktorá mala slúžiť ako\nzabezpečovací nástroj zmluvného záväzku za účelom riadneho poskytovania služieb, ich kvality a\nvčasnosti dodržiavania zmluvných podmienok. Poukázal na čl. IV. bod 1 zmluvy, z ktorého vyplýva,\nže v prípade, ak zhotoviteľ v priebehu prvých šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy závažným\nalebo opakovaným spôsobom poruší zmluvné povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy, uvedená čiastka\nv plnej sume prepadá v prospech objednávateľa ako zmluvná pokuta. Keďže odvolací súd mal v konaní\noprávnenosť reklamácií za preukázanú, konštatoval, že došlo k opakovanému porušeniu zmluvných\npovinností, v dôsledku čoho finančná zábezpeka prepadla objednávateľovi ako zmluvná pokuta.\n22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že\nich náhradu pomerne rozdelil. Keďže z celkovo uplatneného nároku na zaplatenie sumy 54.500,-- eur +\n50.000,-- eur bol žalobca úspešný iba v časti 49.050,-- eur, odvolací súd skonštatoval úspech žalobcu\nv rozsahu 47 % a úspech žalovaného v rozsahu 53 %.\n23. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote, v časti výroku\no zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania dovolanie\nžalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo\n„dovolací súd“) uznesením sp. zn. 4Obdo/79/2022 z 29. júla 2024, a to odmietnutím dovolania žalobcu\na priznaním nároku žalovaného na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n\n24. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie aj žalovaný\n(č. l. 347 - 350), a to v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, že\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 8,05 % ročne od 17. apríla 2018 do zaplatenia\n(prvý výrok napadnutého rozsudku), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\nPre vylúčenie pochybností žalovaný explicitne uviedol, že v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, ani\nv časti určenia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 49.050,-- eur, dovolanie nepodáva (keďže sumu\n49.050,-- eur žalobcovi už aj uhradil). Toto dovolanie žalovaného však nebolo dovolaciemu súdu v čase\npredloženia dovolania žalobcu uvedeného v bode 23., o ktorom už dovolací súd rozhodol pod sp. zn.\n4Obdo/79/2022, na rozhodnutie predložené a súd prvej inštancie ho predložil najvyššiemu súdu až po\ndoručení rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 4Obdo/79/2022, preto o ňom rozhoduje dovolací súd v\ntomto samostatnom dovolacom konaní.\n25. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) odvolaciemu súdu vytkol, že jeho rozsudok je\nv dovolaním napadnutej časti nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný, vyvoláva pochybnosti o\nsprávnej aplikácii právnych noriem a ustálenej súdnej judikatúry. Tvrdí, že v časti rozhodovania o\npovinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 49.050,-- eur od 17. apríla 2018 do\nzaplatenia, záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu od posúdenia právnej otázky, od ktorého momentu\nmá žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania, resp. od ktorého momentu bol žalovaný v omeškaní\nso zaplatením faktúry. Odvolací súd v tejto časti rozhodol tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania od\n17. apríla 2018, t. j. od podania žaloby až do zaplatenia, a teda rozhodol inak, ako to v žalobe navrhol\nžalobca, ktorý žiadal úrok z omeškania od splatnosti faktúry (t. j. od 5. júla 2015).\n26. Podľa názoru žalovaného odvolací súd posúdil právnu otázku momentu vzniku nároku žalobcu na\núrok z omeškania, t. j. momentu vzniku omeškania dovolateľa s úhradou faktúry nesprávne, pričom toto\nposúdenie nie je podľa jeho názoru ani dostatočne právne zargumentované a vysvetlené. Odvolaciemu\nsúdu vytkol, že právny záver v tomto smere oprel o bližšie nešpecifikovanú súdnu judikatúru, podľa\nktorej možno žalobu považovať za výzvu na zaplatenie, avšak odvolací súd svoju právnu úvahu\nžiadnym spôsobom nevysvetlil, preto je jeho rozhodnutie v napadnutej časti nepreskúmateľné, z dôvodu\nktorého voči rozsudku odvolacieho súdu v časti určenia doby začiatku plynutia úrokov z omeškania\nani nevie dostatočne argumentovať. Tvrdí však, že pre správne právne posúdenie momentu vzniku\nnároku žalobcu na úrok z omeškania je podstatné to, že žalovaný žalobcovi dôvodne vrátil faktúru č.\n52-5-0000376 vystavenú na sumu 54.500,-- eur s DPH zo dňa 5. mája 2015, splatnú dňa 4. júla 2015.\nFaktúra bola žalobcovi vrátená listom zo dňa 20. mája 2015, v súlade s čl. IV. bod 5 Zmluvy o dielo č.\n79/2015 z 30. marca 2015, podľa ktorého „Faktúra musí obsahovať všetky náležitosti faktúry v súlade\nso zákonom o účtovníctve. V prípade, ak vo faktúre budú uvedené nesprávne údaje, nebude obsahovať\nvšetky náležitosti, objednávateľ je oprávnený vrátiť faktúru zhotoviteľovi na opravu, resp. doplnenie.\nObjednávateľ je oprávnený uviesť dôvod vrátenia faktúry. Odo dňa doručenia opravenej resp. doplnenej\nfaktúry plynie pre objednávateľa nová lehota splatnosti faktúry.” Dôvodom vrátenia faktúry bolo, že v nej\nboli uvedené nesprávne údaje, t. j. nesprávne fakturovaná suma 54.500,-- eur, ktorá však vzhľadom na\nuplatnené reklamácie a nedodržanie harmonogramu upratovacích prác, mala byť v zmysle čl. III. bod 3\nzmluvy o dielo znížená na sumu 49.050,-- eur. Žalovaný má za to, že vrátením nesprávne vyhotovenej\nfaktúry žalobcovi vznikla žalobcovi povinnosť vyhotoviť novú správnu faktúru a doručiť ju žalovanému.\nNová lehota splatnosti by mu začala plynúť odo dňa doručenia opravenej faktúry tak, ako to bolo výslovne\ndohodnuté v čl. IV. bod 5 zmluvy o dielo. Opravenú faktúru však žalobca žalovanému nikdy nedoručil,\nčo skonštatoval aj odvolací súd v závere bodu 34. napadnutého rozsudku.\n27. V ďalšej časti dovolania žalovaný vyslovil, že podmienkou úhrady dohodnutej ceny bolo v zmysle\nčl. IV bod 3 zmluvy doručenie správne vystavenej faktúry žalovanému, po vzájomnom odsúhlasení\nmesačných výkazov prác. Lehota splatnosti bola v zmysle čl. IV. bod 4 zmluvy o dielo dohodnutá na min.\n60 dní od doručenia faktúry žalovanému. Keďže žalovaný oprávnene a dôvodne vrátil faktúru žalobcovi,\nnedisponoval žiadnym účtovným dokladom, ani iným relevantným titulom, na základe ktorého by mohol\nuhradiť žalobcovi cenu za vykonané upratovacie práce. Pre žalovaného bola, resp. mala byť jediným\ntitulom k úhrade faktúra vystavená na sumu 49.050,-- eur, nakoľko na túto sumu bol žalobca v zmysle\nčl. III. bod 3 zmluvy o dielo povinný faktúru opraviť. Až do doby doručenia opravenej faktúry a uplynutia\njej lehoty splatnosti sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou, čo vyplýva aj z § 365 ods.\n4 ObchZ. V dôsledku uvedeného má žalovaný za to, že sa nemohol dostať do omeškania skôr, ako\nby mu bola doručená faktúra vystavená na správnu sumu 49.050,-- eur. Nakoľko žalobca žalovanému\n\nfaktúru vystavenú na správnu sumu 49.050,-- nikdy nedoručil, relevantným právnym titulom na úhradu\nsa pre žalovaného stalo až právoplatné rozhodnutie v príslušnej veci, a teda rozsudok odvolacieho súdu.\nŽalovaný preto zastáva názor, že do omeškania s úhradou dlžnej sumy voči žalobcovi sa mohol dostať\nnajskôr až momentom právoplatného rozhodnutia v danej veci, ktoré je doposiaľ jediným správnym\na relevantným titulom k úhrade sumy 49.050,-- eur. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym záverom\nodvolacieho súdu o tom, že žaloba sa považuje za výzvu na plnenie, v nadväznosti na ktorý záver\nby bolo prípustné určiť začiatok doby omeškania pre žalovaného od podania žaloby. Podľa názoru\nžalovaného sa žaloba dá považovať za písomnú výzvu na plnenie v prípadoch, keď absentuje čas\nsplatnosti, resp. čas splatnosti nebol zmluvnými stranami konkrétne dohodnutý, v prejednávanom spore\nvšak o takýto prípad nejde. Lehota splatnosti pre pohľadávky žalobcu voči žalovanému bola zmluvnými\nstranami dohodnutá v čl. IV., bod 4 zmluvy o dielo, podľa ktorého „Lehota splatnosti je min. 60 dní od jej\ndoručenia objednávateľovi, a to na základe dohody zmluvných strán o dlhšej lehote splatnosti. Zmluvné\nstrany prehlasujú, že takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim\nzo záväzkového vzťahu pre zhotoviteľa podľa § 369d Obchodného zákonníka. Dňom doručenia faktúry\nje deň zaevidovania faktúry na podateľni objednávateľa.“\n28. Podľa žalovaného nemôže byť žaloba považovaná za výzvu na plnenie s dôsledkom začatia plynutia\nomeškania pre žalovaného aj z toho dôvodu, že od začiatku apeloval na to, že na úhradu sumy 54.500,-eur, požadovanej žalobcom, nie je povinný a žiadal od žalobcu opravu faktúry na sumu 49.050,-eur. Žalovaný sa úhrade oprávnenej ceny za upratovacie práce za mesiac apríl 2015 nijako zámerne\nnevyhýbal, žiadal len doručenie správne vystavenej faktúry ako relevantného účtovného dokladu. Aj\npočas súdneho konania bol ochotný uhradiť sumu 49.050,-- eur, napríklad na základe súdneho zmieru,\nktorý navrhoval žalobcovi na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 16. novembra 2021. Z uvedeného\ndôvodu považuje žalovaný za nesúladné s dobrými mravmi, aby bol zaviazaný k úhrade úrokov z\nomeškania už od podania žaloby, čo nie zo zavinenia jeho osoby predstavuje ku dňu podania dovolania\nviac ako 4 roky a úroky z omeškania vo výške cca 16.000,-- eur.\n29. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný za nesprávny právny názor odvolacieho súdu\no stanovení začiatku doby omeškania pre žalovaného od podania žaloby v prípade, keď žalovaný\nnedisponoval správnym účtovným dokladom ani iným relevantným titulom k úhrade a žalobou si žalobca\nuplatnil nárok na zaplatenie inej sumy, ako bol žalovaný povinný uhradiť. Tento právny záver odvolacieho\nsúdu nie je v napadnutom rozsudku ani postačujúco vysvetlený, nie je právne zargumentovaný,\nabsentuje v ňom označenie konkrétnej judikatúry, z ktorej by mal vychádzať, a preto je podľa názoru\nžalovaného nezrozumiteľný a nedostatočný.\n30.\nPre doplnenie žalovaný vyslovil, že aj keby sa aj pripustila prípustnosť úvahy o tom, že žaloba sa\npovažuje za výzvu na plnenie, aj v takom prípade je podľa názoru žalovaného odvolacím súdom\nneprávne právne zargumentovaná a aplikovaná; žalovaný na tomto mieste poukazom na ustanovenie\n§ 124 ods. 2 CSP, § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ako i komentár k CSP (Civilný sporový\nporiadok, Veľké komentáre, Števček - Ficová - Baricová - Mesiarkinová - Bajánková - Tomašovič a kol.,\nstr. 442) odvolaciemu súdu vytkol, že rozhodol nesprávne, keď určil moment vzniku nároku žalobcu na\núrok z omeškania od podania žaloby, ktorá bola žalobcom na súd podaná dňa 17. apríla 2018, pretože\npri svojom rozhodovaní nezohľadnil, kedy sa o žalobe dozvedel žalovaný, t. j. kedy sa žalovaný dozvedel\no hmotnoprávnom úkone žalobcu. Žalovaný sa totiž o podaní žaloby žalobcom nedozvedel už v deň jej\npodania žalobcom na súd, ale až neskôr, keď mu bola súdom doručená spolu s výzvou na vyjadrenie\nk žalobe.\n31. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia žalovaný navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho\nsúdu č. k. 2Cob/52/2020-334 zo 16. novembra 2021 v časti určenia povinnosti žalovanému zaplatiť\nžalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 49.050,-- eur od 17. apríla 2018 do zaplatenia,\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby označený rozsudok odvolacieho\nsúdu v časti určenia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy\n49.050,-- eur od 17. apríla 2018 do zaplatenia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\núrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 49.050,-- eur od uplynutia 3 dní od právoplatnosti rozsudku\nodvolacieho súdu do zaplatenia. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.\nSúčasne, postupom podľa § 444 ods. 1 CSP navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku\n\nodvolacieho súdu v časti určenia povinnosti uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne\nzo sumy 49.050,-- eur od 17. apríla 2018 do zaplatenia, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, dôvodiac\ntým, že je najväčším poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pre deti v strednej a východnej Európe,\njeho príjmy plynú len zo zdravotného poistenia a sú následne určené len na prevádzku nemocnice a\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti deťom, pričom každé určenie povinnosti uhradiť peňažnú sumu\nnemalej výšky je značným zásahom do jeho ekonomickej sféry.\n32. K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalovaného je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n34. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n35. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z § 420 (alebo § 421) CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem\niného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby\ntieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n36. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nCSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n37. Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie\ncitovaného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/\nnesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať\njej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávnym procesným postupom súdu je taký postup\nsúdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a\nobranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\nPod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť\nalebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu\nplnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj\n\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž\noddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a\njeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve\ncez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n120/2020 z 21. januára 2021).\n38. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalovaný namietol nepreskúmateľnosť\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 8,05 %\nročne zo sumy 49.050,-- eur od 17. apríla 2018 do zaplatenia tvrdiac, že jeho rozhodnutie o priznaní\noznačeného úroku nie je dostatočne vysvetlené, nie je právne zargumentované, absentuje v ňom\noznačenie konkrétnej judikatúry, z ktorej odvolací súd vychádzal, ktoré okolnosti majú za následok\nnezrozumiteľnosť rozsudku v dotknutej časti a nedostatočnosť dôvodov, ktoré odvolací súd k ním\nvysloveným záverom v tejto časti viedli.\n39. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\n40. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP pritom nedochádza len úplnou absenciou\nodôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS\n419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods.\n2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie,\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n41. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n42. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dospel k záveru,\nže tento vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí spĺňa.\n43. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 23Cb/227/2018-235 z 23. októbra\n2019, dospejúc k záveru, že žalobca upratovacie práce pre žalovaného v zmysle zmluvy o dielo uzavretej\nmedzi žalobcom a žalovaným dňa 30. marca 2015, nevykonal riadne a včas, žalobu zamietol. Na\nodvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\n\nb), d), f) a h) CSP, odvolací súd rozsudkom č. k. 2Cob/52/2020-334 zo 16. novembra 2021 podľa §\n388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy\n49.050,-- eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 17. apríla 2018 do zaplatenia a vo zvyšku, t.\nj. čo do zaplatenia sumy 5.450,-- eur s príslušenstvom, úroku z omeškania zo sumy 49.050,-- eur\nod 5. júla 2015 do 16. apríla 2018 a sumy 50.000,-- eur, žalobu zamietol. Zmenu prvoinštančného\nrozsudku vo vzťahu k istine 49.050,-- eura a k nemu prináležiacemu úroku z omeškania odvolací súd\nzdôvodnil tým, že mal preukázané, že žalobca práce pre žalovaného vykonal, ktorú okolnosť žalovaný\nani nepoprel, len žiadal zníženie fakturovanej sumy o 10 % z dôvodu vád, preto odvolací súd priznal\nžalobcovi zaplatenie sumy 54.500,-- eur zníženú o 10 %, t. j. 49.050,-- eur. Zo spisu tiež vyplýva,\nže žalobca v žalobe navrhol priznanie úroku z omeškania od 4. júla 2015, t. j. od splatnosti faktúry\nč. 52-5-0000376 vystavenej 5. mája 2015, ktorou žalobca fakturoval žalovanému sumu 54.500,-- eur\nza upratovacie práce podľa zmluvy o dielo za mesiac apríl 2015 (č. l. 9 spisu). Odvolací súd úrok z\nomeškania od splatnosti faktúry nepriznal, stotožniac sa s názorom žalovaného, že dôvodne vrátil faktúru\nžalobcovi v súlade so zmluvnými podmienkami zakotvenými v článku IV., body 4, 5 v spojení s článkom\nIII. bod 3 zmluvy o dielo, preto nemohol byť v omeškaní od 5. júla 2015. Keďže však žalobca žalovaným\nvrátenú faktúru neopravil, ani nedoručil žalovanému pôvodne vystavenú faktúru, odvolací súd stanovil\nzačiatok doby omeškania od podania žaloby, ktorú možno podľa súdnej judikatúry považovať za výzvu\nna zaplatenie (bod 34. rozsudku odvolacieho súdu). Dovolací súd má za to, že odôvodnenie odvolacieho\nsúdu v uvedenom znení možno považovať za dostatočne zdôvodnené, obsahujúce vysvetlenie dôvodu,\npre ktorý úrok z omeškania nepriznal od žalobcom požadovaného dátumu splatnosti faktúry.\n44. Pokiaľ ide o dovolateľom namietanú nesprávnosť záveru odvolacieho súdu k začiatku doby\nomeškania, tvrdiac, že žalovaný žalobcom vystavenú faktúru vrátil ako nesprávne vyhotovenú na opravu\na doplnenie, nakoľko v nej boli uvedené nesprávne údaje, a preto až odo dňa doručenia opravenej/\ndoplnenej faktúry mala žalovanému plynúť nová lehota splatnosti faktúry, resp. pokiaľ tak neurobil (keďže\nžalobca faktúru vystavenú na správnu sumu 49.050,-- nikdy žalovanému nedoručil), potom právnym\ntitulom na úhradu sa pre žalovaného malo stať až právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací\nsúd poznamenáva, že táto otázka predmetom dovolacieho prieskumu podľa uplatneného dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP byť nemôže, pretože nesprávne právne posúdenie môže dovolací súd\nskúmať len podľa § 421 CSP, ktorý dovolací dôvod žalovaným však uplatnený v dovolaní nebol. Rovnako\ntak posudzovanie, či úroky z omeškania možno priznať odo dňa podania žaloby alebo až odo dňa\ndoručenia žaloby žalovanému na vyjadrenie, ktorým okamihom sa žaloba dostane do dispozičnej sféry\nžalovaného, je otázkou právneho posúdenia veci, ktorú nemožno preskúmavať v rámci uplatneného\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.\n45. Dovolací súd pre úplnosť k možnosti podania dovolania podľa § 421 CSP uvádza, že jeho podaniu\nv tejto veci by zrejme bránil aj majetkový cenzus podľa § 422 CSP. Žalovaný totiž dovolaním napadol\nprvý, zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 49.050,-- eur, avšak len\nv časti priznaného úroku z omeškania 8,05 % ročne od 17. apríla 2018 do zaplatenia, resp. rozporoval\nzačiatok omeškania (mal za to, že do omeškania sa dostal až po právoplatnom priznaní istiny žalobcovi\nsúdom), ktorú okolnosť žalovaný aj výslovne zdôraznil v úvode svojho dovolania, keď uviedol, že „...v\nčasti určenia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 49.050,-- eur...“ dovolanie nepodáva. Na to, aby bola\ndaná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 422 ods. 1 CSP,\nmusel by dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení prevyšovať\ndesaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada, čo však v predmetnom prípade\nsplnené nie je. Tzv. majetkový cenzus predstavuje obmedzenie prípustnosti dovolania na výšku sumy,\nktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom dovolací súd je pri posudzovaní prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení viazaný výrokom\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a rozsahom podaného dovolania.\n46. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti priznaného\núroku z omeškania dostatočne vysvetlil dôvody svojho zmeňujúceho rozsudku, vykonaného v dôsledku\nčiastočne nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a svoj záver, i keď\nstručne, ale dostatočne jasne a zrozumiteľne vyhodnotil v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia,\nrešpektujúc zákonnú požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v súlade s ustanovením §\n220 ods. 2 CSP (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP). Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\n\nnemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.\nI. ÚS 188/06).\n47. Dovolací súd opäť pre úplnosť dodáva, že vo vzťahu k podmienke prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP je nevyhnutné tiež posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany\nna spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž\nsplnená, ak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery,\nže strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade\nžalovanej strane obrana jej práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby\numožnená bola.\n48. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalovaného podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP daná nie je, dovolací súd jeho dovolanie podľa ustanovenia § 447\npísm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia.\n49. Keďže dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, je neopodstatnený tiež jeho návrh na odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozsudku podľa § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu nevydal o tom samostatné rozhodnutie (resp. nerozhodol osobitným výrokom).\n50. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov dovolacieho konania\nv plnom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalobcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli (keďže k\ndovolaniu žalovaného sa písomne ani nevyjadril), preto dovolací súd v súlade s článkom 17 základných\nprincípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal\n(k uvedenému porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018,\npublikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).\n51. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/52/2020", "guid": "eb7e992f-464d-4f0b-a4fa-df7c7b6d4ab5:7b1422ef-d1fe-4639-b4d1-2196f58e434e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}