{"guid": "2f551951-813e-4648-b4f0-c022be7408b7:abe111bb-4adb-4898-a49f-e9d2f54e4da2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5824200019.1", "spisova_znacka": "10CdoR/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10CdoR/2/2026 z 29. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2026, sp. zn. 10CdoR/2/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:5824200019.1", "identifikacne_cislo": "5824200019", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2026-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania vo veci výživného medzi rodičmi a deťmi a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa posudzuje podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože Civilný mimosporový poriadok v § 76 a § 77 o prípustnosti dovolania „neustanovuje inak“ (§ 2 ods. 1 CMP). Nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nie je porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, ak súd svoje rozhodnutie o ich nevykonaní náležite zdôvodní (§ 220 ods. 2 CSP); za vadu zmätočnosti nemožno považovať ani to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP), preto nesúhlas dovolateľa s hodnotením skutkových okolností ani odlišný právny názor na vec prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladajú.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Otec maloletého dieťaťa podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o výživnom a o úprave styku; prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a namietal nedostatočné odôvodnenie, nevykonanie navrhnutých dôkazov o pomeroch matky a porušenie rovnosti účastníkov. Najvyšší súd najprv uviedol, že prípustnosť dovolania vo veciach výživného medzi rodičmi a deťmi sa posudzuje podľa CSP, keďže CMP neustanovuje inak. Následne konštatoval, že odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií, chápané v ich organickej jednote, spĺňajú zákonné kritériá, odvolací súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami a nemusí odpovedať na každú odvolaciu námietku. Nevykonanie navrhnutých dôkazov nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nevykonanie zdôvodnil, čo sa stalo; vlastné hodnotenie skutkového stavu dovolateľom je neprípustnou skutkovou námietkou, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom a nesprávne právne posúdenie vadu zmätočnosti nezakladá. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné; o trovách rozhodol podľa § 52 CMP.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abe111bb-4adb-4898-a49f-e9d2f54e4da2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5824200019.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5824200019.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5824200019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10CdoR/2/2026\n5824200019\n29. 07. 2026\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2026:5824200019.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa Z. Y., nar. XX. E. XXXX,\nbytom u matky, zastúpené I. práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, ako kolíznym opatrovníkom,\ndieťa rodičov - matky Mgr. H. H., nar. XX. E. XXXX, G. F. - F., F.. E. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Michaelou\nPagáčikovou, advokátkou so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, a otca H. Y., nar. XX.. XXXX, F.\nnad F. XXXX, t. č. B., J. XX, zastúpeného Mgr. Luciou Foltýnovou, advokátkou so sídlom Moyzesova\n1918/6A, Bánovce nad Bebravou, za účasti prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,\nso sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému\ndieťaťu, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7P/55/2024, o dovolaní otca proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 30. septembra 2025 sp. zn. 12CoP/129/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie\n\no d m i e t a.\n\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „okresný súd\") rozsudkom z 03. júla 2024\nč. k. 7P/55/2024-285 rozhodol tak, že I. zveril maloletú Z. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti\nmatky, s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, II.\notcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, vždy do každého\n15.- dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa poskytuje výživné, do rúk matky maloletého dieťaťa,\npočnúc dňom 03.01.2024, III. otcovi maloletej uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie\nod 03.01.2024 do 03.07.2024 vo výške 605 eur do rúk matky maloletej do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, IV. a V. otcovi upravil styk s maloletou, pričom uložil matke povinnosť dieťa otcovi v určenom\nčase riadne pripravené odovzdať v mieste svojho bydliska, otcovi maloletej a VI. žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania. V rovine právnej rozhodol podľa § 24, § 25, § 26, § 36 ods. 1, § 62\nods. 2 až 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZR\").\n1.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v najlepšom záujme je zverenie maloletého dieťaťa\ndo osobnej starostlivosti matky. Za preukázané považoval, že otec dieťaťa na základe vlastného\nrozhodnutia bez dohody s matkou prestal realizovať osobnú starostlivosť o dieťa podľa naposledy\nvydaného rozsudku o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a od začiatku januára\n2024 sa s dieťaťom nekontaktoval. Keďže ide o dieťa v nízkom veku, vzhľadom na prerušenie kontaktu s\notcom na pol roka bude potrebné kontakt len postupne obnovovať. Uviedol, že samotná táto skutočnosť\nsvedčí proti návrhu otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Ani to, že sa otec o dieťa v\nminulosti osobne staral, pokiaľ matka bola v zamestnaní, aby finančne zabezpečila rodinu, nemení nič\nna tom, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca by bolo nevhodné vzhľadom na odcudzenie\ndieťaťa. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal preukázané, že starostlivosť matky o dieťa je na\npožadovanej úrovni a neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti. Otec ani počas obdobia, kedy\nsa o dieťa nestaral, neplatil výživné, pričom urobil tak až keď matka na neho podala trestné oznámenie,\n\nkedy zaplatil výživné v minimálnej výške 30 % životného minima na nezaopatrenú neplnoletú osobu.\nZa nedôveryhodné považoval súd otcove vyjadrenia, spochybňujúce rodičovské kompetencie matky,\nktorými ju označoval za závislú na alkohole, liekoch a necitlivú k potrebám dieťaťa, keďže si otec prestal\ndieťa preberať do svojej starostlivosti. Pokiaľ by bol skutočne o tom presvedčený, tak by mal snahu, aby\nbolo dieťa v jeho starostlivosti čo najviac. Okresný súd poukázal na to, že otec je aj k svojim ďalším\ndeťom nezodpovedný, pretože si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Z jeho výsluchu vyplynulo, že je\nobžalovaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy pre neplatenie výživného k ďalším dvom deťom.\nPrvoinštančný súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, tak aby sa s ním spočiatku stretával v\nkratších časových úsekoch bez prespatia u otca a postupne sa úseky predlžovali tak, že otec bude môcť\ns dieťaťom stráviť celý víkend. Mal za to, že je v záujme psychického zdravia dieťaťa, aby sa postupne\nobnovil vzťah, vzhľadom na to, že polroka sa nestretávali. Výživné určil 150 eur mesačne od podania\nnávrhu matky. Zistil, že otec je zamestnaný ako vodič vo firme O. v Lietavskej Lúčke. Napriek výzve\nsúdu predložil výplatné pásky len za mesiace január, apríl a máj 2024, kde mu bola vyplatená suma od\n177,67 eura do 1.071,46 eura. Otec uviedol v rámci výsluchu, že má príjem v čistom 1.200 eur mesačne.\nAko výdavky uviedol nájomné 580 eur mesačne a výživné na dve maloleté deti Z. Y. a X. Y. v sume\n380 eur. Taktiež má záväzky od exekútora, ktoré sa vymáhajú v sumách od 100 do 350 eur mesačne.\nOtec má základné vzdelanie, prax má ako vodič a strojník. Má vodičské oprávnenie na všetky skupiny\nmotorových vozidiel. Okresný súd vychádzal z ponuky voľných pracovných miest, ktorú predložila matka\ns tým, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem, než má doteraz. Vychádzal z\npotenciálneho príjmu v sume 1.700 eur mesačne, nakoľko otec spĺňa predpoklady pre pracovné miesta,\nktoré sú v ponuke. Vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby a existenciu ďalších dvoch vyživovacích\npovinností a potenciálny príjem otca, súd považoval za primerané určiť výživné 150 eur mesačne. Ďalej\nurčil, aby otec zaplatil zameškané výživné 605 eur za obdobie od 03.01.2024 do vyhlásenia rozsudku\ndňa 03.07.2024. Pri výpočte zameškaného výživného odpočítal výživné v sume 295 eur, ktoré otec\nzaplatil matke dieťaťa v apríli 2024 po tom, čo na neho podala trestné oznámenie. Súd vychádzal z\nvýpočtu 6 mesiacov x 150 eur = 900 eur a od 900 eur odpočítal zaplatenú sumu 295 eur. Súd zamietol\nnávrh na dokazovanie vyžiadaním si správy zo šetrenia bytových pomerov otca, keďže ho považoval\nza nadbytočný vzhľadom na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Ďalej zamietol návrhy na\nvykonanie dokazovania kamerovými záznamami, kde otec tvrdil, že matka je zachytená v stave opitosti\na svedkov C. starej matky maloletého dieťaťa, pána H., bývalého manžela matky dieťaťa, J. D., priateľky\nsynovca otca dieťaťa a R. F., bývalej partnerky otca dieťaťa. Otec tiež navrhoval vyžiadať si správu\nz novembra 2022 od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto,\nkde mal sused matky telefonovať, že je opitá a na základe toho volať políciu. Tieto návrhy považoval\nokresný súd za nedôvodné a nadbytočné, nakoľko kolízny opatrovník vykonával v domácnosti matky\ndieťaťa pravidelné kontroly, kde nezistil nedostatky v jej starostlivosti o dieťa. Navyše navrhnuté dôkazy\nsa týkali obdobia rokov 2022 alebo začiatku roku 2023 a nie aktuálneho obdobia. Pokiaľ aj kolízny\nopatrovník tvrdil, že dňa 06.06.2023 matka bola pod vplyvom alkoholu, zároveň uviedol, že v rodine\nbola vykonaná kontrola a bolo zistené, že o dieťa sa v tom čase starali starí rodičia a dieťa nebolo\nohrozené. Zamietol aj návrh prokurátorky na vykonanie znaleckého posudku z odboru psychológie vo\nvzťahu dieťaťa k jednotlivým rodičom a ich schopnosti sa postarať o dieťa, nakoľko ho považoval za\nnadbytočný, keďže otec sa maloletým dieťaťom pol roka nestretol. O trovách konania súd rozhodol tak,\nže žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len „CMP\").\n2. Na odvolanie otca Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd\" alebo „krajský súd\") rozsudkom z 30.\nseptembra 2025 sp. zn. 12CoP/129/2024 návrh na zmenu kolízneho opatrovníka zamietol, rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52, § 57, § 58 ods. 1 CMP, §396 ods. 1 CSP).\n2.1. Po preskúmaní spisu a rozhodnutia okresného súdu mal odvolací súd za to, že okresný súd\nsprávne posúdil otázku zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ako aj otázku vyživovacej\npovinnosti a plne sa stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP. Uviedol, že\nokresný súd vykonal dostatočné dokazovanie ohľadom zverenia maloletého dieťaťa. Argumentácia otca\no ukončení stretávania sa s dieťaťom neobsahuje dostatočnú racionalitu vo vzťahu k zachovaniu si\ndostatočných vzťahov s ním. Aj skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania sa začal domáhať\nzapretia otcovstva k maloletému dieťaťu má za následok spochybnenie jeho rodičovskej spôsobilosti\nvo vzťahu k jeho záujmu a vôli zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, o ktorú sa uchádzal v\ntomto konaní. Preto nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej\n\nstarostlivosti otca. Zdôraznil, že pri otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného\nz rodičov, ktorí spolu nežijú v jednej domácnosti, súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa.\nJe nesporné, že rodičovský príp. expartnerský konflikt rodičov ohrozuje prosperitu dieťaťa. V danom\nprípade, zo strany otca možno vnímať určité negatívne emócie, pokiaľ z jeho podaní a tvrdení vyplýva\nkritika rodičovskej spôsobilosti matky. Na základe uvedeného v dôsledku konfliktu rodičov, došlo k\nďalšej neudržateľnosti striedavej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa sa približne od začiatku roka\n2024 nachádzalo vo výlučnej starostlivosti matky, nakoľko otec subjektívne vyhodnotil, že striedavá\nosobná starostlivosť dieťaťu nevyhovuje. Zároveň s dieťaťom styk nenadviazal, starostlivosť o dieťa\nnezabezpečoval, len od určitého času uplatňoval určité právne prostriedky na zverenie dieťaťa do jeho\nstarostlivosti. V dôsledku podania návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu však následne\nsnaha otca o zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti dostala značnú trhlinu, spochybňujúcu jeho úprimný\nzáujem o dieťa. Matka tak aj podľa odvolacieho súdu vykazuje väčšiu stabilitu svojich pomerov, pokiaľ\nide o otázku skutočného záujmu o starostlivosť o dieťa, ako aj otázku pracovného uplatnenia, na\nrozdiel od druhého rodiča. Otec podľa súdu neprejavil autentický záujem o dieťa a podľa lustrácie\nv registri Sociálnej poisťovne vykazuje frekventovanejšiu pracovnú fluktuáciu. Posudzujúc tak vek\ndieťaťa, životné pomery rodičov, zázemie dieťaťa, stálosť výchovného prostredia ako aj to, ktorý z\nrodičov zabezpečuje osobnú starostlivosť a aké právne kroky vo vzťahu k dieťaťu podniká, odvolací\nsúd mal zato, že zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti matky je v jeho najlepšom záujme. Za\nnepodstatné považoval aj tvrdenia otca o bytovej otázke matky a jej údajnej nadmernej konzumácii\nalkoholu. Návrh otca a kolízneho opatrovníka na zmenu kolízneho opatrovníka z dôvodu zmeny bydliska\ndieťaťa považoval odvolací súd v tomto štádiu odvolacieho konania za nedôvodný. Počas celého\nkonania pred prvostupňovým súdom zastupoval maloleté dieťa kolízny opatrovník riadne ustanovený\npodľa bydliska dieťaťa, ktorý mal od začiatku na základe svojich šetrení potrebné informácie o dieťati.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie, prípustnosť a\ndôvodnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že súd mu nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť, vec mu vrátiť na\nďalšie konanie a zároveň mu priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.\n3.1. Dovolateľ sa nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v dovolaním\nnapadnutom „uznesení\", pričom mal za to, že toto rozhodnutie súčasne nespĺňa ani samotné náležitosti\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie trpí aj zásadnými vadami v procese\ndokazovania. K návrhu na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti uviedol, že k plneniu\nschválenej (predchádzajúcej) rodičovskej dohody dochádzalo s výraznými ťažkosťami, spočívajúcimi\nnielen v rozporuplnom postoji matky, maloletá Lea zjavne nezvládala neustále presuny od otca k matke\na naopak, a to ako po fyzickej stránke, nakoľko bola často chorá, tak aj po psychickej stránke, nakoľko\nvždy, keď malo dôjsť k zmene prostredia, maloletá Z. plakala a nechcela ísť od otca k matke a naopak. Z\njeho strany počas vykonávania výlučnej osobnej starostlivosti a neskôr striedavej osobnej starostlivosti\nnikdy nedošlo ku konaniu, ktorým by matke bránil v styku s mal. Z. alebo mal. Z. riadne nepripravil na\nstretnutie s matkou v dohodnutom čase. Podľa názoru otca taktiež odvolací súd prikladá neprimeranú\nzávažnosť konaniu o zapretie otcovstva. V dôsledku plynutia prekluzívnych lehôt, bol nútený podať návrh\nna zapretie otcovstva. S prihliadnutím na viaznucu komunikáciu s matkou maloletej Z. otec považoval\nza jedinú možnosť vykonania testov otcovstva ich vykonanie prostredníctvom súdom určeného znalca.\nK bytovej otázke matky uviedol, že miesto trvalého pobytu matky nie je jej skutočným pobytom a\nskutočným pobytom maloletého dieťaťa, a teda šetrenia vykonávané Úradom práce, sociálnych vecí a\nrodiny nemali žiadnu relevanciu. Záver odvolacieho súdu o tom, že v prvostupňovom konaní maloleté\ndieťa zastupoval riadne ustanovený kolízny opatrovník, zo skutkového stavu veci nevyplýva a tento\nmožno konštatoval výlučne na základe účelových tvrdení matky. Otec už v prvoinštančnom konaní\nopakovane uvádzal, že v čase, kedy zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú Z., matka nemala\nzáujem sa na tejto podieľať ani v minimálnom rozsahu a na výživu mal. Z. otcovi neprispievala vôbec.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je zrejmé, na základe akých skutočností odvolací súd,\nale taktiež aj súd prvej inštancie, dospeli k záveru, že šlo o dohodu za účelom nastúpenia matky\ndo zamestnania, aby zabezpečila finančné potreby rodiny. Odôvodnenie nevykonania dokazovania\nzo strany odvolacieho súdu tak závažných tvrdení (nadmerné požívanie alkoholu zo strany matky),\nktoré nepochybne majú vplyv na zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,\nje neprijateľné. Rovnako súdy podľa otca nebrali do úvahy jeho vykonávanie osobnej starostlivosti\nmaloletej a zároveň si nesprávne vyhodnotili prečo prestal vykonávať striedavú starostlivosť, pričom\n\ntvrdil, že k tomu pristúpil s ohľadom na záujem maloletej. V rozhodnutí odvolacieho súdu dovolateľ\npovažoval aj za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania jeho znevýhodnenie spočívajúce len v\nsamotnej skutočnosti, že je otcom dieťaťa, pričom matka dieťaťa má podľa konajúceho súdu automaticky\nlepšie predpoklady na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, bez potreby bližšieho skúmania\npomerov oboch rodičov.\n4. Matka vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasila s tvrdeniami dovolateľa, ktoré považovala za nepravdivé.\nDovolanie je nedôvodné a neprípustné. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je v celom jeho rozsahu\nspravodlivé, správne a zákonné, vychádzajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a\npredovšetkým zohľadňujúce najlepší záujem maloletého dieťaťa, ako základné kritérium pri rozhodovaní\nsúdu vo veciach maloletých. Napadnuté súdne rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne,\nnakoľko obsahuje podrobné až vyčerpávajúce odôvodnenie, v ktorom súd podrobne zdôvodnil svoje\nkroky a myšlienkové pochody, ktoré súd viedli k prijatiu takéhoto rozhodnutia. Procesný postup tak\nprvostupňového ako aj odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia,\npovažovala za zákonný, majúci oporu v platnom práve a v žiadnom svojom okamihu sa nevymykajúci z\nrámca vymedzeného platnou legislatívou. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a procesný postup,\nktorý predchádzal jeho prijatiu nie sú postihnuté žiadnou z vád, ktorá by odôvodňovala zrušenie príp.\nzmenu právoplatného rozhodnutia.\n4.1. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil s rozhodnutiami súdov nižších stupňov.\n4.2. Generálna prokuratúra vo vyjadrení považovala dovolanie za nedôvodné.\n5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci výživného medzi rodičmi a deťmi, ktoré je od 01. júla\n2016 upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Vzájomný vzťah medzi Civilným mimosporovým\nporiadkom (ďalej len „CMP\") a Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP\") je vymedzený v § 2\nods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon\nneustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní\n„neustanovuje inak\", ak ide o prípustnosť dovolania vo veci výživného medzi rodičmi a deťmi; prípustnosť\ndovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej len „najvyšší súd\" alebo\n„dovolací súd\") po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu\n(účastník konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady\nprípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n7. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý odôvodnil nedostatočným\nodôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, nesprávnym procesným postupom, nedostatkami v\ndokazovaní a samotnou arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal existenciu\ntzv. vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Ak totiž dovolanie z dovolacieho dôvodu\nuvedeného v § 420 CSP smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v\ntomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. zmätočnosť rozhodnutia), neznamená len splnenie podmienky\nprípustnosti dovolania, ale zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.\n9. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je\nmožnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde\na v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho\n\nintegrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n10. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa podľa názoru dovolacieho\nsúdu všetky zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie argumenty\ndovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno\npovažovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to,\nže ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to nie je tento prípad. Dovolací súd\npovažuje za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať\nodpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o\nodvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné\ndať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva\naj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nodvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n11. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\nv zmysle § 387 ods. l CSP, pričom sa v napadnutom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré\nv podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Je zrejmé, že prvoinštančným súdom obstarané\nskutkové zistenia a ich právne posúdenie považoval za natoľko správne, že ich nepotreboval nijako\nkorigovať. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov (odvolacieho a prvoinštančného), chápaných v ich\norganickej (kompletizujúcej) jednote (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS\n264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,\nakými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k\njeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom\nzodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej\ninštancie, obsah odvolania otca, vyjadrenie kolízneho opatrovníka i ďalšie vyjadrenie otca, zhrnutie\npodstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo\nrozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti\ndopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími\nnámietkami. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu prvej inštancie\nnevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa vysporiadal vo svojom\nodôvodnení so všetkými podstatnými námietkami otca vznesenými v zásadnej časti aj v dovolaní.\n12. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní predkladá vlastné hodnotenie skutkového stavu, ktorý podľa jeho\npresvedčenia odôvodňuje zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, je potrebné k tomu uviesť,\nže dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri\nustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy a\nnie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd\na jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018).\n13. Dovolací súd ďalej poznamenáva, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá\nskutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych\nzáveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k\nzáveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R\n54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,\n\n7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúce\nsúdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle §420 písm. f) CSP. Dovolací\nsúd v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna\n2020) sa zaoberal aj celkovým postupom odvolacieho súdu pokiaľ išlo o hodnotenie skutkových zistení a\npotrebu dokazovania a nezistil porušenie procesných pravidiel CSP v odvolacom konaní, ktoré by mohli\nmať za následok prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n14. Z odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je zrejmé, že súdy sa v rámci\nsvojho rozhodovania zaoberali dovolateľom uvádzanými dôvodmi, pre ktoré ukončil realizáciu striedavej\nosobnej starostlivosti o maloletú, pričom tieto konfrontovali aj s vyjadreniami matky, avšak dospeli k\nzáveru, že už samotná skutočnosť, že otec od januára 2024 nezabezpečoval osobnú starostlivosť o\nmaloletú a prakticky s ňou nebol v žiadnom kontakte, svedčí proti jej zvereniu do starostlivosti otca. U\ndieťaťa v takom veku, v akom je maloletá, je prerušenie kontaktu s rodičom na čas pol roka (pozn. ku dňu\nrozhodnutia súdu prvej inštancie) príliš dlhé a vzťah s otcom bude potrebné len postupne obnovovať.\nUvedený záver vyjadril súd prvej inštancie v odseku 7. a 10. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z\nodsekov 18., 19. a 22. odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd sa\ns uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, pričom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie doplnil, že aj návrh dovolateľa na zapretie otcovstva k maloletej má za následok\nspochybnenie jeho rodičovskej spôsobilosti vo vzťahu k jeho záujmu a vôli zabezpečovať osobnú\nstarostlivosť o maloletú. Nesúhlas dovolateľa s takýmto vyhodnotením skutkových okolností odvolacím\nsúdom, resp. jeho vyjadrenie, že odvolací súd konaniu o zapretie otcovstva prikladá „neprimeranú\nzávažnosť\", rovnako nepredstavuje dovolací dôvod v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.\n14.1. Vo vzťahu k tvrdeniu dovolateľa, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a\nani odvolací súd neprihliadol na jeho námietky o nedostatočnom prešetrení pomerov matky a maloletej\nv mieste ich skutočného bydliska, nakoľko matka sa s maloletou nezdržiava v mieste trvalého pobytu,\ntreba poukázať na skutočnosť, že dovolateľ totožné argumenty uvádzal už aj v podanom odvolaní,\npričom odvolací súd na ne reagoval v odseku 20. odôvodnenia svojho rozsudku.\n14.2. Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie záveru odvolacieho\nsúdu vo vzťahu k obdobiu, kedy zabezpečoval starostlivosť o maloletú výlučne on sám, čo odvolací\nsúd vyhodnotil tak, že sa jednalo o dohodu rodičov, kedy zas matka nastúpila do zamestnania za\núčelom finančného zabezpečenia domácnosti. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno\npovažovať za nedostatočné, nakoľko toto je potrebné vnímať v kontexte odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že súd túto skutočnosť nepovažoval za podstatnú pre rozhodnutie\nv predmetnej veci, keď v odseku 10. odôvodnenia konštatoval, že matka dieťaťa nespochybňovala, že\notec dieťaťa sa skutočne o dieťa v minulosti osobne staral, zatiaľ čo ona bola v zamestnaní, aby finančne\nzabezpečila rodinu. Avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že otec dieťaťa svojvoľne prerušil kontakt\ns maloletou a zverenie do osobnej starostlivosti otca v súčasnosti by pre dieťa bolo nanajvýš nevhodné,\npretože za čas, kedy sa otec s ním nestretával, sa mu odcudzil.\n15. V súvislosti s údajným požívaním alkoholu u matky dovolací súd uvádza, že porušením práva na\nspravodlivý proces nie je nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov, pokiaľ súd svoje rozhodnutie\no ich nevykonaní náležite zdôvodní (§ 220 ods. 2 CSP). Z odseku 15. odôvodnenia rozsudku súdu\nprvej inštancie je zrejmé, prečo súd dovolateľom navrhované dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať,\npričom odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil (odsek 21. odôvodnenia\nodvolacieho rozsudku). So skutočnosťami, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané a ktoré sa\ntýkali námietok dovolateľa o nadmernom požívaní alkoholu matkou, sa súd prvej inštancie ako aj\nodvolací súd vysporiadal.\n15.1. Rovnako ani námietku dovolateľa spočívajúcu v nezrozumiteľnosti dôvodov, pre ktoré odvolací súd\npovažuje za podstatnú skutočnosť, že maloletá od posledného stretnutia s otcom, ktoré sa uskutočnilo\nzačiatkom roka 2024, sa nachádza vo výlučnej starostlivosti matky, pričom súd žiadnym spôsobom\nneprihliadol na obdobie, kedy osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečoval otec, nepovažuje dovolací\nsúd za dôvodnú, a to s poukazom na horeoznačené odôvodnenia rozsudkov, v ktorých súdy svoje úvahy\nzrozumiteľne objasnili. Nesúhlas dovolateľa s konštatovaním odvolacieho súdu (obsiahnutým v odseku\n22. odôvodnenia jeho rozhodnutia) vo vzťahu k existencii negatívnych emócií otca voči matke, ako aj vo\n\nvzťahu k subjektívnemu vyhodnoteniu otca o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, je\nopätovne len vyjadrením k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov.\n16. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolateľ neopodstatnene namietal dovolací\ndôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol\npodľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie\nje prípustné.\n17. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania je založené na ustanovení § 52 CMP.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Otec maloletého dieťaťa podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, o výživnom a o úprave styku; prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a namietal nedostatočné odôvodnenie, nevykonanie navrhnutých dôkazov o pomeroch matky a porušenie rovnosti účastníkov. Najvyšší súd najprv uviedol, že prípustnosť dovolania vo veciach výživného medzi rodičmi a deťmi sa posudzuje podľa CSP, keďže CMP neustanovuje inak. Následne konštatoval, že odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií, chápané v ich organickej jednote, spĺňajú zákonné kritériá, odvolací súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami a nemusí odpovedať na každú odvolaciu námietku. Nevykonanie navrhnutých dôkazov nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nevykonanie zdôvodnil, čo sa stalo; vlastné hodnotenie skutkového stavu dovolateľom je neprípustnou skutkovou námietkou, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom a nesprávne právne posúdenie vadu zmätočnosti nezakladá. Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné; o trovách rozhodol podľa § 52 CMP.", "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania vo veci výživného medzi rodičmi a deťmi a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa posudzuje podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože Civilný mimosporový poriadok v § 76 a § 77 o prípustnosti dovolania „neustanovuje inak“ (§ 2 ods. 1 CMP). Nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nie je porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, ak súd svoje rozhodnutie o ich nevykonaní náležite zdôvodní (§ 220 ods. 2 CSP); za vadu zmätočnosti nemožno považovať ani to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP), preto nesúhlas dovolateľa s hodnotením skutkových okolností ani odlišný právny názor na vec prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladajú.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 442 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 393 CSP", "§ 2 ods. 1 CMP", "§ 52 CMP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia", "nevykonanie navrhnutých dôkazov", "viazanosť skutkovým stavom", "zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti", "výživné"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}