{"guid": "3a6fceb0-7fc1-4b8e-9766-a70652ce9663:b1619b92-e1e9-4b74-b8b1-d173518471be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5722200010.1", "spisova_znacka": "4Cdo/16/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/16/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2026, sp. zn. 4Cdo/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:5722200010.1", "identifikacne_cislo": "5722200010", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1619b92-e1e9-4b74-b8b1-d173518471be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5722200010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5722200010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5722200010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/16/2025\n5722200010\n24. 03. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:5722200010.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti ADMEUM, s.r.o., Martin,\nMudroňova 14, IČO: 43870902, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,\nadvokát s.r.o., Martin. Kuzmányho 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorá koná Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava, Limbová 2, IČO: 00165565, za účasti intervenienta\nŽilinský samosprávny kraj, Žilina, Komenského 48, IČO: 37808427, o náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, vedenom na Okresnom súde Martin pod\nsp. zn. 11C/1/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. augusta 2024\nsp. zn. 7Co/92/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči\nžalobkyni v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 44 785,16 eura titulom\nnáhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a následným nezákonným rozhodnutím\nč. 03161/2018/OZ-15 z 20. júna 2018. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo\n„prvoinštančný súd\") rozsudkom z 02. marca 2023 č. k. 11C/1/2022-288 žalobu zamietol a žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Z vykonaného dokazovania mal\nprvoinštančný súd za preukázané, že žalobkyňa v období od 01. júla 2018 do 13. mája 2019 nebola\noprávnená na základe rozhodnutia intervenienta vykonávať prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\n- polikliniky. Konštatujúc pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej posudzoval žalobu podľa zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.\") Pripustil, že je možné\nuvažovať o zodpovednosti Mgr. Z.j ako S. žalobkyne za škodu podľa § 135a Obchodného zákonníka,\ntáto Y. však nebola žalobkyňou žalovaná a jej zodpovednosť za škodu nie je predmetom aktuálneho\nkonania. Dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu nezákonného rozhodnutia intervenienta\n(ŽSK) č. 03161/2018/OZ-15 z 20. júna 2018, ktorého nezákonnosť konštatovala žalovaná vo svojom\nrozhodnutí č. G. z 03. januára 2019.\n1.1 Ďalší predpoklad vzniku nároku na náhradu škody podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z. z. súd prvej\ninštancie nemal za preukázaný, pretože žalobkyňa predloženými účtovnými dokladmi a vyčíslením\nnákladov preukazovala, že jej v čase, kedy nemala povolenie na prevádzkovanie polikliniky, vznikli\nvýdavky a že sa dostala do straty, avšak ako vyplynulo z konania a z predložených listinných dôkazov,\nžalobkyňa má okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení v poliklinike v\nobchodnom registri zapísané ešte ďalšie predmety činnosti, na ktoré jej tiež mohli a museli vzniknúť\nvýdavky; tieto však nemajú byť zahrnuté do náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci a následne nesprávnym úradným postupom. Naviac, ako ďalej konštatoval\n\nkonajúci súd, žalobkyňa na základe nezákonného rozhodnutia mohla poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv chirurgickej ambulancii s miestom výkonu v Turčianskych Tepliciach a náklady na prevádzkovanie\ntejto ambulancie nemôžu byť hodnotené ako jej škoda, nakoľko by tieto náklady musela žalobkyňa\nvynaložiť aj bez nezákonného rozhodnutia intervenienta, keďže povolenie na poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti v takomto type špecializovanej ambulancie v rovnakom mieste výkonu (Turčianske\nTeplice, O.) mala žalobkyňa vydané, a to pred vydaním nezákonného rozhodnutia intervenienta (takýto\ntyp ambulancie bol súčasťou polikliniky), tak po jeho vydaní (nezákonné rozhodnutie totiž okrem\nzrušenia povolenia pre polikliniku tiež povolilo prevádzkovanie špecializovanej ambulancie -chirurgickej\nambulancie, ktorej odborným zástupcom mal byť MUDr. S.\n1.2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že z žalobkyňou predložených listinných dôkazov ale ani\nsvedeckou výpoveďou JUDr. Ing. N. Y. nie je možné jednoznačne určiť, ktoré výdavky žalobkyni vznikli\nv súvislosti s ostatnými predmetmi činnosti žalobkyne ako aj súvislosti s prevádzkovaním povolenej\nchirurgickej ambulancie a ktoré boli vyvolané zrušením povolenia na prevádzkovanie polikliniky\nnezákonným rozhodnutím intervenienta. Poukázal na to, že ak žalobkyňa nesmela prevádzkovať\npolikliniku, ale len chirurgickú ambulanciu, tak jej náklady „spotreba zdravotníckeho materiálu\" museli\nvzniknúť nevyhnutne na túto ambulanciu, nakoľko nebol dôvod pre ich vznik na prevádzkovanie\npolikliniky; a rovnaký záver platí aj pri ďalších službách. Z predložených listín mal za zrejmé, koľko\nz vynaložených platieb mali pokryť udržiavacie náklady pôvodnej polikliniky. Poznamenal, že aj keď\nžalobkyňa kliniku zjavne udržiavala z dôvodu, že sa domáhala v správnom konaní nápravy nezákonného\nrozhodnutia a fakticky obnovenia pôvodného povolenia na prevádzkovanie polikliniky z roku 2014,\nčo by bolo možné vyhodnotiť ako škodu vyvolanú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným\npostupom, nakoľko žalobkyňa musela tieto výdavky vynaložiť, pretože bez ich vynaloženia by nemala\nkde a ako uviesť veci do pôvodného stavu v prípade dosiahnutia nápravy v konaní o obnove správneho\nkonania. V tejto súvislosti nepovažoval za podstatné, či by bola činnosť zrušenej polikliniky prevažne\npredmetom podnikania alebo nie, pokiaľ mala žalobkyňa okrem prevádzkovania polikliniky aj iný predmet\npodnikania, potom musí byť možné účtovne oddeliť náklady na každý z takýchto predmetov a tieto\nnáklady aj preukázať jednotlivými dokladmi, z ktorých by bolo zrejmé, že sa jedná o doklad v súvislosti\ns príslušným predmetom podnikania žalobkyne. Súdu prvej inštancie sa však rozpory ohľadne náhrady\nškody nepodarilo odstrániť ani výsluchom svedkyne JUDr. Ing. N. Y., ktorú navrhla žalobkyňa, pričom\nviac-menej z obsahu jej výpovede vyplynulo, že žalobkyňou vyčíslená suma ako náhrada škody je za\ncelú spoločnosť a za celú činnosť spoločnosti, nie za jednotlivé oddelenia.\n1.3. Aj keď žalobkyňa nevykonávala hlavnú činnosť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v\nzdravotníckom zariadení poliklinike v období od 01. júla 2018 do 13. mája 2019; z účtovnej analýzy\npredloženej žalobkyňou prvoinštančnému súdu rezultoval záver, že žalobkyni napriek tomu vznikli\nvýdavky na poistné z titulu miezd hradené sociálnej poisťovni, poistené z titulu miezd hradené\nzdravotným poisťovniam, daň zo závislej činnosti, mzdy zamestnancov a spoločníkov, úhrady\ndodávateľských faktúr, úhrady nájomného, úhrady energií, úhrady poistenia majetku, splátky istín úveru,\núhrady úrokov úveru, úhrady nebankových poplatkov, pohonné hmoty, opravy a udržiavanie a iné v\ncelkovej sume 44 785,16 eura. Súdu z tejto analýzy nebolo zrejmé, najmä z akého právneho dôvodu boli\nvýdavky a jednotlivé položky vynaložené a na akú činnosť vykonávanú žalobkyňou, keďže poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti v poliklinike v rozhodnom období nebola vykonávaná. Tieto výdavky nie sú\nbližšie špecifikované, napr. o akých zamestnancov išlo, k čomu sa vzťahovali dodávateľské faktúry. V\nnadväznosti na uvedené poukázal na to (vyplynulo to aj z výpovede svedkyne), že výdavok v sume\n6 441,75 eura bol vynaložený z vlastných finančných prostriedkov MUDr. S. S. a nie z prostriedkov\nžalobkyne, a preto nemôže ísť o škodu spôsobená žalobkyni nezákonným rozhodnutím žalovanej.\nDaňové priznanie žalobkyne za zdaňovacie obdobie 2018 sa týka ambulancie zubnej lekárskej praxe\nna prevádzkovanie ktorej žalobkyňa v rozhodnom čase nemala povolenie; účtovná závierka žalobkyne\nzostavená k 31. decembru 2018 sa týka celého roku 2018 a nie iba rozhodného obdobia. Akcentoval, že z\ntýchto dokladov nie je zrejmé, ktoré výdavky sa týkajú rozhodného obdobia a ako sa premietli do účtovnej\nanalýzy. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vznik\nškody a jej jednotlivých položiek podľa ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. t. j. skutočnú škodu.\nMal za to, že za škodu priamo vyvolanú nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom\nintervenienta je možné pokladať aj udržiavacie náklady zrušenej polikliniky, pretože ich žalobkyňa\nvynaložila na to, aby mala kde a s kým prevádzkovať polikliniku po navrátení do pôvodného stavu t. j.\npo právnom obnovení platnosti povolenia na prevádzkovanie polikliniky z roku 2014, avšak muselo by\nbyť preukázané, že sa náklady týkajú len tohto predmetu činnosti a zrušenej polikliniky.\n\n1.4. Súd prvej inštancie napokon rezumoval záver o existencii príčinnej súvislosti v zmysle, že\nnebyť nezákonného rozhodnutia žalobkyni by škoda nevznikla a mal za nesporné, že nezákonným\nrozhodnutím/nesprávnym úradným postupom žalobkyni vznikla škoda. Žalobu žalobkyne napriek tomu\nzamietol z dôvodu, že v konaní nemal za preukázanú výšku škody. V odpovedi na žiadosť žalobkyne o\nodročenie pojednávania za účelom doloženia ďalších listinných dôkazov, súd prvej inštancie zohľadnil\nskutočnosť, že žalobkyni boli doručené vyjadrenia žalovanej, ktoré spochybňovali výšku škody a\npojednávanie naplánované na 01. decembra 2022 sa odročilo, čiže žalobkyňa mala dostatok času na to,\naby vyčíslením presne špecifikovala škodu. S poukazom na sudcovskú koncentráciu súd pojednávanie\nneodročil, nakoľko nešlo o novú skutočnosť, ktorá by vyvstala na pojednávaní. O nároku na náhradu\ntrov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „CSP\") a úspešnej\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd\", alebo „krajský súd\") na odvolanie žalobkyne rozsudkom\nz 21. augusta 2024 sp. zn. 7Co/92/2023 výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1, 2) a výrokom II. priznal žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Aproboval záver súdu prvej inštancie o existencii\nkauzálneho nexu medzi nezákonným rozhodnutím intervenienta (ktoré konzumuje predchádzajúci\núradný postup intervenienta) a vznikom škody s tým, že výška škody nebola v konaní riadne preukázaná.\n2.1. Odvolacia argumentácia žalobkyne bola primárne založená na jej subjektívnom presvedčení o\nriadnom preukázaní škody, predloženou znaleckou finančnou analýzou ako aj na nespokojnosti s\nprocesným postupom súdu, ktorý uplatnil sudcovskú koncentráciu, keď odmietol odročiť pojednávanie\nza účelom doplnenia dokladov, ktoré tvorili podklad pre spracovanie finančnej analýzy predloženej\nžalobkyňou. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že výška škody je otázkou skutkovou a\nv súdnom konaní sa zisťuje dokazovaním. V civilnom sporovom procese, vychádzajúcom z princípu\nkontradiktórnosti (čl. 9 CSP) a koncentrácie konania (čl. 8 CSP), má v konaní o veci samej v zásade\nbezvýnimočne prioritu preukázanie tvrdení o výške nároku stranou, ktorá ho uplatňuje v na to určenom\nštádiu konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní\no veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v ustanovení § 264 ods.\n1 a ods. 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.\n2.2. V danom prípade žalobkyňa výšku škody preukazovala účtovnou analýzou vypracovanou 13.\nseptembra 2019 spoločnosťou Fatra - consult I, s.r.o.: „Vynaložené výdavky spoločnosti ADMEUM, s. r.\no., od 01.07.2018 do 13.05.2019\", ktorá bola v reakcii na vyjadrenie žalovanej doplnená Stanoviskom\nspoločnosti Fatra - consult I., s.r.o. z 03. júna 2022, v ktorom sa vo vzťahu k výške škody opätovne\nvšeobecne uvádza len to, že na základe predloženej analýzy so zameraním na vynaložené výdavky\nžalobkyne je zrejmé, že tieto výdavky v rozhodnom období predstavovali sumu 44 785,16 eura, ktoré\nsi žalobkyňa uplatňuje ako náhradu škody od intervenienta s tým, že všetky vynaložené výdavky\nv rozhodnom období boli uhradené z titulu nevyhnutných záväzkov vyplývajúcich zo záväzkovo\nprávnych vzťahov voči finančnej správe, sociálnej a zdravotným poisťovniam, na mzdy lekárom a\nzdravotným sestrám, administratívnym pracovníkom, za vedenie účtovníctva, za nájmy, za služby\nk nájmu, dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu, za servis zdravotníckej techniky, za\nprávne poradenstvo a služby, bankové poplatky, poistné na motorové vozidlá, pohonné hmoty; a keďže\nžalobkyňa v dôsledku nezákonného rozhodnutia intervenienta nemohla vykonávať hlavnú podnikateľskú\nčinnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení poliklinike, namiesto príjmov\nmala len výdavky, z titulu nevyhnutných záväzkov, ktoré boli hradené aj z pôžičky konateľa a spoločníka\nMUDr. S. S. spoločnosti ADMEUM, s.r.o., pričom uvedené náklady a výdavky žalobkyne boli nevyhnutné\nna zachovanie chodu spoločnosti ADMEUM, s.r.o. a na dosiahnutie nápravy protiprávneho stavu. K\nstanovisku spoločnosti Fatra - consult I., s.r.o. žalobkyňa priložila Daňové priznania za zdaňovacie\nobdobie od 01. januára 2018 do 31. decembra 2018 a od 01. januára 2019 do 31. decembra 2019\ntýkajúce sa ambulancie zubnej lekárskej praxe, Účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2018 a\n31.decembru 2019 a Výsledovka po mesiacoch v EUR žalobkyne za rok 2018.\n2.3. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z týchto dokladov týkajúcich sa celých\nrokov 2018 a 2019 (a nie iba ich časti rozhodnej pre náhradu škody v tomto období od 01. júla 2018 do\n13. mája 2019) nie je zrejmé, ktoré výdavky sa týkajú rozhodného obdobia a ako sa premietli do účtovnej\n\nanalýzy. Zastával názor, že z predloženej účtovnej analýzy a to ani v spojení s vyššie označeným\nstanoviskom spoločnosti Fatra consult - I., s.r.o. nie je zrejmé najmä z akého právneho dôvodu boli\nvýdavky a jednotlivé položky vynaložené a na akú činnosť vykonávanú žalobkyňou sa tieto výdavky\nvzťahujú, keďže poskytovanie zdravotnej starostlivosti v poliklinike žalobkyňa v rozhodnom období\nnevykonávala. Tieto výdavky nie sú ani bližšie špecifikované, napr. o akých zamestnancov išlo, k čomu\nsa vzťahovali dodávateľské faktúry, o poistenie akého majetku ide, v akej súvislosti vo vzťahu k predmetu\nkonania mali byť spotrebované pohonné hmoty, či platené právne a poradenské služby. Bolo tiež zistené,\nže výdavok v sume 6 441,75 eura bol vynaložený z vlastných finančných prostriedkov Y. žalobkyne\nMUDr. S. S., a nie z prostriedkov žalobkyne, preto nemôže ísť o škodu, ktorá bola spôsobená žalobkyni\nnezákonným rozhodnutím žalovanej. Reflektujúc na tieto závery ďalej odvolací súd skonštatoval, že tak\núčtovná analýza z 13. septembra 2019 ako i následné stanovisko spoločnosti Fatra - consult I., s.r.o.\npredstavujú len sumár vágnych položiek bez ich verifikovateľnej konkretizácie a bez opory v akýchkoľvek\npodkladoch. Odvolací súd v kontexte uvedeného vyčerpávajúcim spôsobom objasnil, že k preukázaniu\nvýšky škody neprispela ani výpoveď svedkyne JUDr. Ing. N. Y.; z jej výpovede vyplynulo, že spoločnosť\nFatra - consult I., s.r.o. bola požiadaná, aby vypracovala analýzu všetkých výdavkov žalobkyne „nie na\nroztriedenie podľa jednotlivých činností\", vypovedala tiež, že priamo z jednotlivých účtovných dokladov\nsa ani nedá vyselektovať, čo bolo spojené konkrétne s činnosťou polikliniky, museli by sa identifikovať\nkonateľom spoločnosti na čo boli použité, lebo po strediskách žalobkyňa neúčtuje. Účtovné závierky k\n31. decembru 2018 a k 31. decembru 2019 sa vzťahujú na celú spoločnosť ADMEUM, s.r.o. Z uvedeného\npotom aj podľa názoru odvolacieho súdu rezultoval záver, že suma, ktorú vyčíslila žalobkyňa ako\nnáhradu škody je za celú spoločnosť a za celú činnosť spoločnosti ADMEUM, s.r.o., a nie za jednotlivé\noddelenia (zrušené ambulancie).\n2.4. Na uvedenom základe krajský súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňou všeobecne vyčíslené\nnáklady, ktoré mali predstavovať škodu, sa netýkajú len zrušenej polikliniky a tých predmetov\nčinnosti žalobkyne, ktoré na základe nezákonného rozhodnutia (pohlcujúceho i nesprávny úradný\npostup) žalobkyňa nebola oprávnený vykonávať, t. j. prevádzkovať polikliniku v rozsahu vydaných\npovolení spred 01. júla 2018. Do výšky škody nemohli byť zahrnuté aj náklady (výdavky) vynaložené\nna ostatné predmety činností, tvoriace predmet podnikania žalobkyne (maloobchod, veľkoobchod,\nporadenskú a konzultačnú činnosť-činnosť organizačných, ekonomických a účtovných poradcov,\nprenájom motorových vozidiel, prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných ako základných služieb\nspojených s prenájmom, prenájom nehnuteľností, strojov a zariadení, propagačnú činnosť, vydavateľskú\nčinnosť, kŕmenie, pasenie, ustajňovanie, výcvik, čistenie a podkúvanie koní zverených do opatery) ako\nani činnosti chirurgickej ambulancie, ktorá jediná mohla v rozhodnom období od 01. júla 2018 do 13.\nmája 2019 pokračovať v poskytovaní lekárskej starostlivosti.\n2.5. Vo vzťahu k druhej námietke vytýkajúcej uplatnenie sudcovskej koncentrácie, v dôsledku ktorej\nžalobkyni nebolo umožnené produkovať ďalšie listinné dôkazy účtovného charakteru na preukázanie\nvýšky škody, odvolací súd zdôraznil, že žalobkyni bol v priebehu konania vytvorený dostatočný priestor\nna preukázanie ňou tvrdených skutočností. Z chronologického sledu úkonov žalobkyne vyplýva, že\nžaloba bola podaná 22. decembra 2021 a na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnená podaniami\ndoručenými 24. februára 2022 a 11. apríla 2022. Konkrétne námietky žalovanej strany k výške\nuplatňovanej škody boli obsiahnuté ako vo vyjadrení k žalobe z 29. apríla 2022, tak v duplike z 20.\njúna 2022, ktoré boli žalobkyni riadne doručené. Od 28. novembra 2022 bola žalobkyňa kvalifikovane\nzastúpená právnym zástupcom, ktorý mal do konania pojednávania (02. marca 2023) dostatok času\nreagovať na námietky týkajúce sa výšky uplatňovanej škody a zvoliť procesný postup, ktorý by neviedol\nk navrhovaniu (doplneniu) ďalších dôkazov a tým ani k nutnosti odročovať pojednávanie.\n2.6. Krajský súd na margo odvolacej argumentácie kritizujúcej sudcovskú koncentráciu ďalej uviedol, že\nžalobkyňa na konkrétne námietky žalovanej strany reagovala len opakovaním toho, čo sa uvádzalo v ňou\npredloženej účtovnej analýze a stanovisku vypracovaných spoločnosťou Fatra - consult I., s.r.o., čo však\nna konkrétne námietky nijakým spôsobom nereflektovalo. Výsluch svedkyne JUDr. Ing. N. Y. navrhnutej\nžalobkyňou sa týkal v podstate len žalobkyňou predložených vyššie uvedených podaní a dokladov a\nneprispel k preukázaniu výšky škody, nakoľko nedal odpoveď na jasne konkretizované rozpory, ktoré\ns uplatňovanou škodou súviseli a o ktorých mala žalobkyňa vedomosť. Z tohto dôvodu nemôže obstáť\npresvedčenie žalobkyne, že ňou učinený návrh na vykonanie ďalších dôkazov bol bezprostrednou\nreakciou na „nové skutočnosti\", ktoré vyplynuli z výsluchu menovanej svedkyne. Vychádzajúc z tejto\ntézy potom pre krajský súd bola neudržateľná ďalšia námietka žalobkyne, že listinné dôkazy, ktoré\n\nmienila predložiť, neboli do konania predložené skôr, lebo boli obsiahnuté vo finančnej analýze; pokiaľ\nboli dôkazy obsiahnuté vo finančnej analýze, ktorá pre ustálenie výšky škody nemohla byť (z vyššie\nuvedených dôvodov) považovaná za relevantnú, tak potom by ich predloženie na dôkaznej situácii nič\nnezmenilo. Ak však tieto listinné dôkazy mohli odstrániť pochybnosti ohľadne výšky škody (s ohľadom\nna všetky v konaní vznesené námietky a rozpory), tak žalobkyni nič nebránilo v tom, aby ich do konania\npredložila už spolu s účtovnou analýzou, resp. v priebehu konania ako reakciu na vyjadrenia žalovanej,\nv ktorých bola výška škody uplatňovaná žalobkyňou spochybňovaná jasne formulovanými námietkami,\nkonštatoval odvolací súd.\n2.7. Odvolaciemu súdu neuniklo ani to, ako si žalobkyňa sama odporuje, keď v odvolaní na jednej\nstrane uvádza, že škoda bola v konaní riadne preukázaná, keď bola súdu predložená finančná analýza,\nktorú vypracovala znalkyňa z príslušného odboru a na druhej strane zároveň tvrdí, že listinné dôkazy,\nktoré chcela do konania predložiť, a pre ktoré žiadala o odročenie pojednávania boli podstatné pre\nzistenie skutočného stavu, resp. pre posúdenie vzniknutej škody. V kontexte uvedeného krajský súd\nzdôraznil, že žalobkyňa bola poučená o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania podľa § 153, §\n154 CSP podľa uznesenia prvoinštančného súdu č. k. 11C/1/2022-114 zo 04. mája 2022 (doručenka\nna č. l. 116 spisu). Podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové\ntvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom\nhospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP vyplýva stranám\npovinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd môže určiť stranám\nzáväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných princípov CSP). S\ntýmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich\nstrana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania\n(§ 153 ods. 1 CSP). Krajský súd rozviedol ďalej úvahu, že strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny\nsúdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na\npredloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie\ndôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia\nalebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie\nkonania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu\npostupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové\ntvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu\nkonania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť\ntak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je\nstrana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie\nkonania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu\nspojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.\nPodstata koncentrácie sporového konania spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba v určitom časovom úseku, ktorý vymedzuje zákon\n(zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia).\n2.8. Odvolací súd akcentoval, že sudcovská koncentrácia sporového konania sa prejavuje tým, že na\nprostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť,\nnajmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§\n153 ods. 2 CSP). Sudcovskej koncentrácii teda dominuje individuálne vyhodnotenie procesnej situácie\nsudcom, s osobitným zameraním na procesnú aktivitu sporovej strany a efektívne, zodpovedné a\nstarostlivé plnenie povinností súvisiacich s vedením sporu. Za predpokladu, že súd sporovú stranu\n„sankcionuje\" tým, že na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v rámci sudcovskej\nkoncentrácie neprihliadne, je osobitne povinný uviesť danú skutočnosť v odôvodnení meritórneho\nrozhodnutia (§ 153 ods. 3 CSP).\n2.9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval v zmysle týchto právno-teoretických\nvýchodísk, keď jeho postupom a dostatočne odôvodneným záverom nemožno nič vytknúť. S poukazom\nna rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 530/2018) ešte doplnil, že keďže sudcovskú\nkoncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie\nrozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak\nby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s\n\nustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej\nstrane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalobcovi, ktorý vo veci\npodaného odvolania úspech nemal. V súlade s judikatúrou (IV. ÚS 442/2022) nárok na náhradu trov\nkonania má aj intervenient, ktorý sa primárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej\nsa na konaní zúčastňuje.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie, ktoré\nodôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP. Nesprávny procesný postup súdov nižších\ninštancií znemožnil žalobkyni uplatniť procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý\nproces; ide najmä o neprijatie návrhov na doplnenie dokazovania, hoci ich podľa žalobkyne zhodne\nnavrhli obe strany sporu, odmietnutie vykonať listinné dôkazy k finančnej analýze z dôvodu sudcovskej\nkoncentrácie, aj keď podľa žalobkyne malo ísť o relevantné dôkazy nevyhnutné pre zistenie výšky\nškody, a boli predkladané ako reakcia na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkyne. Kritiku\nnasmerovala aj proti nereflektovaniu súdov na žiadosť žalovanej o predloženie podkladov (listinných\ndôkazov) k finančnej analýze a proti takému nepredvídateľnému postupu súdov, keď prvoinštančný\nsúd najprv konštatuje, že finančná analýza nie je dostatočná, ale zároveň odmieta vykonať dôkazy,\nktoré by jej relevanciu potvrdili. V tejto súvislosti namietala nedostatočné a nekonzistentné odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu s prvkami arbitrárnosti. Na základe uvedeného žiadala rozsudky súdov\nnižších inštancií zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd svoj rozsudok odôvodnil zákonným\nspôsobom podľa § 220 ods. 2 CSP, v konaní nedošlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý\nproces, preto je dovolanie nedôvodné. Žiadala dovolanie podľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Intervenient na strane žalovanej k dovolaniu uviedol, že žalobkyňa mala od momentu doručenia\nžaloby s prílohami (t. j. od 22. decembra 2021) do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení\ndokazovania na pojednávaní, vytvorený dostatočný časový priestor pre produkovanie dôkazov v rovine\nsvojho nároku. Žiadal dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n13. Kľúčová námietka dovolateľky atakovala nedostatočné a nekonzistentné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, ktoré má súvis s nevykonaním listinných dôkazov k účtovnej (finančnej) analýze\nvypracovanej Fatra - consult I, s.r.o. z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, napriek\ntomu, že mohlo ísť o dôkazy, ktoré sú podstatné pre objektívne zistenie výšky škody. Tieto dôkazy\nboli navrhnuté ako reakcia na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkyne, ktorá finančnú\nanalýzu vypracovala; dovolateľka tým fakticky podrobila kritike o. i. nesprávne zhodnotenie výsledkov\nvykonaného dokazovania.\n14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n15. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné či nekonzistentne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Argumentácia odvolacieho\nsúdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj\nzávery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu je zrejmé, z akých skutkových zistení a právnych úvah vychádzal, keď\ndospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobkyne o výške škody a nemožnosti v danom\n\nprípade aplikovať ustanovenie § 264 ods. 1 CSP. Opodstatnene akcentoval, že výška škody je otázkou\nskutkovou a v súdnom konaní sa zisťuje dokazovaním. V civilnom sporovom procese, vychádzajúcom\nz princípu kontradiktórnosti (čl. 9 CSP) a koncentrácie konania (čl. 8 CSP), má v konaní o veci samej\nv zásade bezvýnimočne prioritu preukázanie tvrdení o výške nároku stranou, ktorá ho uplatňuje v na\nto určenom štádiu konania. Civilný sporový poriadok neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri\nrozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v ustanovení\n§ 264 ods. 1 a ods. 2 CSP sa týka výlučne výpočtu súdneho poplatku.\n15.1. Odvolací súd v odôvodnení riadne zdôvodnil, prečo považoval za správny a náležite odôvodnený\npostup súdu prvej inštancie, ktorý uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, v dôsledku ktorej žalobkyni\nnebolo umožnené ďalej produkovať nové listinné dôkazy účtovného charakteru na preukázanie výšky\nškody; uviedol, že žalobkyni bol v priebehu konania vytvorený dostatočný priestor na preukázanie ňou\ntvrdených skutočností.\n15.2. Z chronologického sledu úkonov žalobkyne mu vyplynulo, že žaloba bola podaná 22. decembra\n2021 a na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnená podaniami doručenými 24. februára 2022 a\n11. apríla 2022. Konkrétne námietky žalovanej strany k výške uplatňovanej škody boli obsiahnuté ako\nvo vyjadrení k žalobe z 29. apríla 2022, tak v duplike z 20. júna 2022, ktoré boli žalobkyni riadne\ndoručené. Od 28. novembra 2022 bola žalobkyňa kvalifikovane zastúpená právnym zástupcom, ktorý\nmal do konania pojednávania (02. marca 2023) dostatok času reagovať na námietky týkajúce sa výšky\nuplatňovanej škody a zvoliť procesný postup, ktorý by neviedol k navrhovaniu (doplneniu) ďalších\ndôkazov a tým ani k nutnosti odročovať pojednávanie.\n15.3. Odvolací súd v kontexte uvedeného tiež doplnil, že žalobkyňa na konkrétne námietky žalovanej\nstrany reagovala len opakovaním toho, čo sa uvádzalo v ňou predloženej účtovnej analýze a v stanovisku\nFatra - consult I., s.r.o., čo však na konkrétne námietky nijakým spôsobom nereflektovalo. Výsluch\nsvedkyne JUDr. Ing. N. Y. sa týkal v podstate len žalobkyňou predložených podaní a dokladov a\nneprispel k preukázaniu výšky škody, nakoľko nedal odpoveď na jasne konkretizované rozpory, ktoré s\nuplatňovanou škodou súviseli a o ktorých mala žalobkyňa vedomosť. Z týchto dôvodov bol neudržateľný\nnázor žalobkyne, že ňou učinený návrh na vykonanie ďalších dôkazov bol bezprostrednou reakciou na\n„nové skutočnosti\", ktoré vyplynuli z výsluchu menovanej svedkyne. Vychádzajúc z tejto tézy potom pre\nodvolací súd bola neudržateľná aj námietka žalobkyne, že listinné dôkazy, ktoré mienila predložiť, neboli\ndo konania predložené skôr, lebo boli obsiahnuté vo finančnej analýze; pokiaľ boli dôkazy obsiahnuté\nvo finančnej analýze, ktorá pre ustálenie výšky škody nemohla byť (z vyššie uvedených dôvodov)\npovažovaná za relevantnú, tak potom by ich predloženie na dôkaznej situácii nič nezmenilo. Svoje úvahy\nodvolací súd doplnil o legitímnu požiadavku, že ak tieto listinné dôkazy mohli odstrániť pochybnosti\nohľadne výšky škody (s ohľadom na všetky v konaní vznesené námietky a rozpory), tak žalobkyni\nnič nebránilo v tom, aby ich do konania predložila už spolu s účtovnou analýzou, resp. v priebehu\nkonania ako reakciu na vyjadrenia žalovanej, v ktorých bola výška škody uplatňovaná žalobkyňou\nspochybňovaná jasne formulovanými námietkami.\n15.4. Sumarizujúc vyššie uvedené oprávňuje dovolací súd vysloviť názor, že návrh žalobkyne na\ndoplnenie dokazovania a otázku sudcovskej koncentrácie konania odvolací súd riadne vyhodnotil\nv bodoch 15. až 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočné a presvedčivé.\nNeakceptovanie návrhov na doplnenie dokazovania nemôže samo osebe viesť k záveru o porušení\npráv účastníka konania. (...) „Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé\nsúdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver\nvšeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala\nby mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený\ndo podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.\" (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).\n15.5. K nepreukázaniu výšky škody odvolací súd vychádzal z toho, že v danom prípade žalobkyňa výšku\nškody preukazovala účtovnou analýzou vypracovanou spoločnosťou Fatra -consult I, s.r.o.: „Vynaložené\nvýdavky spoločnosti ADMEUM, s. r. o., od 01.07.2018 do 13.05.2019\", ktorá bola v reakcii na vyjadrenie\nžalovanej doplnená stanoviskom Fatra - consult I., s.r.o. z 03. júna 2022, ku ktorému žalobkyňa priložila\ndaňové priznania týkajúce sa ambulancie zubnej lekárskej praxe, účtovné závierky zostavené k 31.\n\ndecembru 2018 a 31.decembru 2019 a tzv. výsledovku po mesiacoch v EUR žalobkyne za rok 2018;\nohľadom týchto dôkazov odvolací súd skonštatoval, že tak účtovná analýza ako i stanovisko spoločnosti\nFatra - consult I., s.r.o. predstavujú len sumár vágnych položiek bez ich verifikovateľnej konkretizácie a\nbez opory v akýchkoľvek podkladoch. Odvolací súd v kontexte uvedeného vyčerpávajúcim spôsobom\nobjasnil, že k preukázaniu výšky škody neprispela ani výpoveď svedkyne JUDr. Ing. N. na uvedenom\nzáklade krajský súd dospel k presvedčeniu, že žalobkyňou všeobecne vyčíslené náklady, ktoré mali\npredstavovať škodu, sa netýkajú len zrušenej polikliniky a tých predmetov činnosti žalobkyne, ktoré\nna základe nezákonného rozhodnutia (pohlcujúceho i nesprávny úradný postup) žalobkyňa nebola\noprávnený vykonávať, t. j. prevádzkovať polikliniku v rozsahu vydaných povolení spred 01. júla 2018.\nDo výšky škody nemohli byť zahrnuté aj náklady (výdavky) vynaložené na ostatné predmety činností,\ntvoriace predmet podnikania žalobkyne (maloobchod, veľkoobchod, poradenskú a konzultačnú činnosť\n- činnosť organizačných, ekonomických a účtovných poradcov, prenájom motorových vozidiel, prenájom\nnehnuteľností s poskytovaním iných ako základných služieb spojených s prenájmom, prenájom\nnehnuteľností, strojov a zariadení, propagačnú činnosť, vydavateľskú činnosť, kŕmenie, pasenie,\nustajňovanie, výcvik, čistenie a podkúvanie koní zverených do opatery) ako ani činnosti chirurgickej\nambulancie, ktorá jediná mohla v rozhodnom období od 01. júla 2018 do 13. mája 2019 pokračovať v\nposkytovaní lekárskej starostlivosti.\n15.6. Na základe uvedeného možno konštatovať, že je celkom zrejmé, na základe akých dôvodov\nodvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nvšetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že žalobkyňa sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnila a že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so závermi\nvyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama\nosebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Pokiaľ žalobkyňa namietala nesprávne vyhodnotenie výsledkov dokazovania, dovolací súd uvádza,\nže dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri\nustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.\nustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore\nnezistil.\n17. Dovolací súd pripomína, že podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Zároveň\nje potrebné uviesť, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov bez toho, aby z toho plynúce skutkové závery\nboli svojvoľné či ústavne neudržateľné, nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd\npritom pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS\n97/97).\n\n18. K výhrade o nezákonne uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania dovolací súd vo všeobecnosti\nuvádza, že podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia\ndôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom\nhospodárnosti a podľa pokynov súdu. S touto zásadou je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.\n19. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP (Sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by\nkonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by\nto vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na\nprostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení\nrozhodnutia vo veci samej.\n20. Ústavný súd už napr. v uznesení č. k. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021, publikovanom v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 70/2021, v súvislosti s údajnou nezákonnou koncentráciou\nkonania akcentoval, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154\nCSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť\nzdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.\nProcesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak\nby konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná\nprávna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú\nosobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na\npojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania\na požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného\nútoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je\nponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme\nprocesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné\núčinky. Sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 CSP (na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania)\nje teda v diskrečnej právomoci súdu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení\nalebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na\nprocesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :\nC. H. Beck. 2022.)\n21. Krajský súd zdôraznil, že žalobkyňa mala dostatok časového priestoru, aby navrhované listinné\ndôkazy k finančnej analýze produkovala oveľa skôr, ako na poslednom pojednávaní. Konkrétne námietky\nžalovanej k uplatňovanej výške škody boli totiž obsiahnuté tak vo vyjadrení žalovanej k žalobe z 29.\napríla 2022, ako aj v duplike z 20. júna 2022, ktoré boli žalobkyni riadne doručené. Od 28. novembra 2022\nbola žalobkyňa kvalifikovane zastúpená právnym zástupcom, ktorý mal do pojednávania konaného 02.\nmarca 2023 dostatok času reagovať na námietky týkajúce sa uplatňovanej škody a zvoliť taký procesný\npostup, ktorý by neviedol k navrhovaniu (doplneniu) ďalších dôkazov a tým ani k nutnosti odročovať\npojednávanie. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon\nprihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať\nmu procesnoprávne účinky). Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa\nvlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany,\nktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť\nkonania, bude prihliadať (II. ÚS 530/2018). Súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania za\núčelom doloženia ďalších listinných dôkazov nevyhovel s argumentom, že žalobkyni boli doručené\nvyjadrenia žalovanej, ktoré spochybňovali výšku škody a pojednávanie naplánované na 01. decembra\n2022 sa odročilo, čiže žalobkyňa mala dostatok času na to, aby vyčíslením presne špecifikovala škodu; s\npoukazom na sudcovskú koncentráciu pojednávanie neodročil, nakoľko nešlo o novú skutočnosť, ktorá\nby vyvstala (vyplynula) na pojednávaní.\n22. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena následne žalobkyňa nepreukázala výšku škody, hoci\nna to mala v okolnostiach konkrétnej veci vytvorený dostatočný priestor, bola kvalifikovane právne\n\nzastúpená a mala vedomosť o nedostatkoch predložených dôkazov (najmä účtovnej analýzy), ktoré\nžalovaná namietala v priebehu celého konania. Prostriedok procesného útoku v podobe návrhu na\nvykonanie ďalších listinných dôkazov viažucich sa k predloženej účtovnej analýze nebol vykonaný včas,\nlebo ho žalobkyňa mohla vykonať skôr, ak by konala uvážlivejšie; žalobkyňa mohla požiadať JUDr.\nIng. N. o predloženie dokladov, ktoré tvorili podklad pre spracovanie finančnej analýzy kedykoľvek do\ntermínu pojednávania. V zásade predloženie dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné,\npretože to znamená zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na nariadenie ďalšieho\npojednávania. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nebol povinný prihliadať na včas nepredložené\nprostriedky procesného útoku, pretože sa riadil zásadou sudcovskej koncentrácie konania a zásadou\nhospodárnosti konania a to vzhľadom na štádium konania kedy boli uplatnené.\n23. Záverom najvyšší súd na margo námietky žalobkyne, že odvolací súd nemôže odmietnuť doplnenie\ndokazovania o dôkazy, ktoré zhodne navrhli obe strany sporu v civilnom konaní len z dôvodu uplatnenia\nsudcovskej koncentrácie konania, pretože by išlo o prílišný právny formalizmus, v prvom rade uvádza,\nže žalobkyňa sa bráni procesnou obranou žalovanej (a nie svojou vlastnou), ktorou sa odvolací súd\nnemal dôvod zaoberať, pretože zamietnutie žaloby potvrdil, čím bol účel procesnej obrany žalovanej\nnaplnený; po ďalšie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o rovnakom návrhu na doplnenie dokazovania\nzo strany žalovanej, tak takáto interpretácia procesnej obrany žalovanej je nesprávna. Žalovaná na\npojednávaní predložila prvoinštančnému súdu iba zosumarizovanie nedostatkov listinných dôkazov,\nktoré namietala už v predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaná nežiadala o odročenie pojednávania\nna účel doplnenia dokazovania; bola to žalobkyňa, ktorej návrh na odročenie z dôvodu doloženia\nďalších listinných dôkazov prvoinštančný súd zamietol (č. l. 285). Je celkom logické, že nie je v záujme\nžalovanej strany, ktorá je úspešná, aby pri znášaní dôkazného bremena svojou vlastnou procesnou\naktivitou nahrádzala nečinnosť žalobkyne. Žalobkyňa v dovolaní tiež odvolaciemu súdu vyčítala, že sa\nnevysporiadal s jej námietkou, že pri rozhodovaní je potrebné vychádzať len zo skutočností, ktoré boli\npreukázané, a nie ich mať „viac - menej preukázané\" výsluchom svedkyne; podľa názoru dovolacieho\nsúdu sa však odvolací súd výsluchom tejto svedkyne dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že výsluch\nsvedkyne JUDr. Ing. N. sa týkal v podstate len žalobkyňou predložených podaní a dokladov a neprispel k\npreukázaniu výšky škody, nakoľko nedal odpoveď na jasne konkretizované rozpory, ktoré s uplatňovanou\nškodou vyvstali a o ktorých mala žalobkyňa vedomosť.\n24. Sumarizujúc vyššie uvedené najvyšší súdu konštatuje, že postup súdov nižších inštancií, ktorý\nuprednostnil procesnú zodpovednosť žalobkyne za dôkaznú kvalitu žaloby, nepredstavuje v aktuálnej\nprávnej úprave civilného procesu, kladúcej dôraz na zásadu formálnej pravdy posilnenú koncentráciou a\nkontradiktórnym vedením procesu, koncept arbitrárny či ústavne neudržateľný (porov. III. ÚS 446/2022).\n25. Keďže súdy nižšej inštancie postupovali v súlade so zákonnou úpravou sudcovskej koncentrácie\nkonania, dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta,\nže odvolací súd (resp. súd prvej inštancie) nesprávnym procesným postupom jej znemožnil\nuskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n[§ 420 písm. f) CSP]. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447\npísm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok..", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}