{"guid": "ce66c201-a9c9-48ba-ae73-6b2bd0710d38:8af88061-bbfa-4c77-80e6-4342534648ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5720204849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/164/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/164/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2026, sp. zn. 4Cdo/164/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:5720204849.1", "identifikacne_cislo": "5720204849", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8af88061-bbfa-4c77-80e6-4342534648ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5720204849.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5720204849.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5720204849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/164/2024\n5720204849\n29. 01. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:5720204849.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P.. K. E., narodenej XX. R. XXXX, K., XX. mája\nXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Trnava, Halenárska 18A,\nIČO: 53 191 030, proti žalovanej Univerzitnej nemocnici Martin, Martin, Kollárova 2, IČO: 00365327, za\núčasti intervenienta na strane žalovanej obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna\nInsurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zastúpenej advokátom JUDr. Baltazárom\nMucskom, Bratislava, Vajnorská 55, o náhradu škody na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom\nna Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/76/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 28. mája 2024 sp. zn. 9Co/175/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. mája 2024 sp. zn. 9Co/175/2023 v potvrdzujúcom výroku z r u\nš u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\") rozsudkom z 23. júna\n2023 č. k. 10C/76/2020-1043 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 41 748 eur titulom\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 10 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatnených nárokov na bolestné,\nnáhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobu\nzamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanej a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n77 %.\n1.1. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa sa\ndňa 20. novembra 2017 na gynekologicko-pôrodníckej klinike žalovanej podrobila laparoskopickému\noperačnému zákroku, pri ktorom došlo k iatrogénnemu poškodeniu ľavého močovodu. Z vykonaných\nznaleckých posudkov a výsluchov znalcov ustálil, že k poškodeniu došlo v dôsledku termického\npôsobenia elektrokoagulácie bez potrebnej vizualizácie priebehu močovodu v neprehľadnom\nanatomickom prostredí, čo viedlo k jeho nekróze a následnému pretrhnutiu. Následkom uvedeného\npoškodenia došlo po prepustení žalobkyne k úniku moču do brušnej dutiny, k urgentnej rehospitalizácii\na k operačnému výkonu dňa 25. novembra 2017 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline, kde bol\nzdokumentovaný nález defektu peritonea s ischemicky zmeneným tkanivom po koagulácii a parciálnou\nléziou ureteru. Ďalšie operačné a liečebné postupy vyústili do replantácie močovodu dňa 01. marca\n2018 a do ukončenia liečby vybratím stentu dňa 02. mája 2018. Skutkové závery súd prvej inštancie\noprel najmä o znalecké posudky MUDr. G. a MUDr. S., o závery znaleckej organizácie Ústavu péče o\nmatku a dítě v Prahe (vrátane výsluchu MUDr. Y.), ako aj o ďalšie znalecké podklady, pričom uviedol,\nže poškodenie močovodu bolo v posudzovanom prípade predvídateľným rizikom, ktoré bolo možné\nznižovať dôslednejším diagnostickým postupom pred operáciou a najmä intraoperačnou vizualizáciou\nmočovodu (stentáž, resp. vypreparovanie).\n\n1.2. Na tomto skutkovom základe prvoinštančný súd uzavrel, že poškodenie močovodu bolo spôsobené\nnedbanlivým postupom operatéra, ktorý nevykonal všetky úkony potrebné na jeho vizualizáciu a\npodcenil termické účinky použitého operačného nástroja v komplikovanom anatomickom teréne. Postup\noperujúceho lekára kvalifikoval ako postup non lege artis a zodpovednosť žalovanej vyvodil podľa § 420\nods. 2 Občianskeho zákonníka.\n1.3. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu za bolesť, súd prvej inštancie dospel k záveru o jeho premlčaní.\nNeprijal tvrdenie žalobkyne, že sa o škode dozvedela až v októbri a novembri 2019 vypracovaním\nsúkromných znaleckých posudkov, keďže z výpovede znalca MUDr. S. na pojednávaní dňa 14.\nseptembra 2022 vyplynulo, že funkcia močovodu bola obnovená replantáciou 01. marca 2018 a liečba\nbola ukončená 02. mája 2018 vybratím stentu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že hoci sa zdravotný\nstav žalobkyne z hľadiska trvalých následkov stabilizoval až neskôr, táto skutočnosť je významná pre\nposúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie však pre nárok na náhradu za bolesť, ktorý je\nviazaný na liečenie poškodenia zdravia a odstraňovanie jeho následkov. Za rozhodujúci okamih pre\nobjektivizáciu bodového hodnotenia bolesti a pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej\ndoby považoval deň 02. mája 2018, od ktorého bolo možné bodové hodnotenie bolesti vykonať. Súčasne\nustálil, že žalobkyňa mala najneskôr k tomuto dňu vedomosť o tom, že k poškodeniu močovodu došlo\npri operácii u žalovanej, čo vyplýva aj z jej výpovede a z trestného oznámenia podaného 08. novembra\n2018. Keďže žaloba bola podaná dňa 16. novembra 2020 a žalovaná vzniesla námietku premlčania,\nsúd prvej inštancie nárok na náhradu za bolesť nepriznal.\n1.4. K náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie uviedol, že posúdenie\ntrvalých následkov poškodenia zdravia je viazané na stabilizáciu zdravotného stavu spravidla po\nuplynutí jedného roka od škodnej udalosti (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), pričom v tejto časti\nnebola uplatnená námietka premlčania. Pokiaľ šlo o trvalé následky vzniknuté poškodením močovodu\nžalobkyne na jej ďalšom fyzickom zdraví, vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. S., ktorý stanovil\nbodové hodnotenie a zvýšil ho na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., čo\nsúd považoval za primerané vzhľadom na rozsah a intenzitu pretrvávajúcich urologických ťažkostí\nžalobkyne. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj\nv súvislosti s následkami v oblasti jej psychického zdravia, vychádzajúc zo súkromného znaleckého\nposudku MUDr. U. P.. Zo znaleckých záverov vzal za preukázané, že po roku 2017 sa u žalobkyne\ndemonštrovala post traumatická stresová porucha, pričom došlo aj k zhoršeniu už predtým existujúcej\nzmiešanej úzkostno-depresívnej poruchy diagnostikovanej od roku 2009. Návrhu žalobkyne na zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.\nsúd v časti psychických následkov nevyhovel. Poukázal na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, z ktorých\nvyplynulo, že žalobkyňa bola invalidná už pred poškodením zdravia, ktoré je predmetom tohto sporu,\npre psychickú poruchu a že neskoršie zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nnebolo možné jednoznačne priradiť k novodemonštrovanej posttraumatickej stresovej poruche, keďže\njej prejavy splývali s predchádzajúcou diagnózou. Odlišne súd prvej inštancie posúdil návrh na zvýšenie\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v časti fyzických následkov hodnotených znalcom MUDr.\nS.. S prihliadnutím na vek žalobkyne a na rozsah obmedzení vyplývajúcich z ťažkého poškodenia\nmočového traktu, najmä výrazné obmedzenie športových, spoločenských a intímnych aktivít v dôsledku\ntrvalých urologických ťažkostí, považoval vec v tejto časti za prípad hodný osobitného zreteľa a pristúpil\nk zvýšeniu bodového hodnotenia o 10 %, teda na 1408 bodov. Po zohľadnení fyzických a psychických\nnásledkov určil súd prvej inštancie celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia na 2188 a\npri hodnote jedného bodu 19,08 eur určil náhradu v sume 41 747,04 eur, ktorú po zaokrúhlení priznal\nvo výške 41 748 eur. Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia\nžalobu zamietol.\n1.5. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvej inštancie uviedol, že vyhotovením\nvideozáznamu z operácie žalobkyne z 20. novembra 2017 a jeho poskytnutím orgánom činným\nv trestnom konaní nedošlo k protiprávnemu zásahu do jej osobnostných práv podľa § 12 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, keďže tento záznam mal dokumentačný charakter, tvoril súčasť zdravotnej\ndokumentácie a žalovaná bola oprávnená ho vyhotoviť a sprístupniť v súlade so zákonom č. 576/2004\nZ. z. Za významné pritom považoval aj to, že žalobkyňa tento videozáznam sama použila ako dôkaz v\ntrestnom konaní a pri zadovážení znaleckých posudkov. Súčasne však dospel k záveru, že samotným\niatrogénnym poškodením zdravia žalobkyne došlo k zásahu do jej osobnostného práva na ochranu\nsúkromia v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, keďže následky poškodenia sa výrazne a dlhodobo\n\npremietli do jej osobného, rodinného a intímneho života, obmedzili jej spoločenské uplatnenie a ovplyvnili\njej dôstojnosť a sebaobraz, a to nielen v súkromí, ale aj pri kontakte s okolím. Tieto okolnosti,\npreukázané vykonaným dokazovaním, považoval súd prvej inštancie za dostatočne intenzívne na\npriznanie primeranej peňažnej satisfakcie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.\n2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP\").\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie strán sporu i intervenienta rozsudkom\nz 28. mája 2024 sp. zn. 9Co/175/2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie I vo výroku, ktorým zamietol\nnárok žalobkyne na bolestné, potvrdil; II. v ostatnej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v potrebnom rozsahu, avšak\nprvoinštančný súd z jeho výsledkov mimo otázky premlčania bolestného nevyvodil správne skutkové\nzistenia, vec v tejto časti nesprávne právne posúdil a odôvodnenie rozsudku nespĺňalo požiadavky §\n220 ods. 2 CSP. Zároveň zdôraznil, že v odvolacom konaní nebol spochybnený základ zodpovednosti\nžalovanej za iatrogénne poškodenie žalobkyne pri operácii z 20. novembra 2017. Predmetom prieskumu\nboli výlučne výroky o premlčaní bolestného a výroky o výške náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n2.2. Vo vzťahu k bolestnému sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodujúcim\nokamihom pre možnosť objektívneho bodového ohodnotenia bolesti a súčasne pre začiatok plynutia\ndvojročnej subjektívnej premlčacej doby bol deň 02. mája 2018, keď bola ukončená liečba poškodeného\nmočovodu vybratím stentu. Poukázal pritom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej počiatok subjektívnej\npremlčacej doby sa viaže na vedomosť poškodeného o škode a o zodpovednej osobe a nezávisí od\ntoho, kedy si poškodený zabezpečí dôkazy alebo vytvorí priaznivejšiu procesnú situáciu. Odvolací súd\nzároveň prevzal úvahy súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala najneskôr k 02. máju 2018 vedomosť\no tom, že poškodenie vzniklo pri operácii u žalovanej, pričom odvolaciu argumentáciu žalobkyne o\nuplatnení nároku v trestnom konaní voči operatérovi označil z hľadiska plynutia premlčacej doby voči\nžalovanej za irelevantnú, keďže ide o odlišný druh konania a odlišný pasívne legitimovaný subjekt. Z\ntýchto dôvodov rozsudok v časti zamietnutia bolestného ako premlčaného potvrdil.\n2.3. V časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný\nsúd pochybil jednak pri určení hodnoty bodu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., keď vychádzal\nz opatrenia platného pre rok 2018 namiesto roku 2017 ako roku predchádzajúceho roku ustálenia\nzdravotného stavu, a jednak pri zvýšení bodového hodnotenia o 10 % podľa § 5 ods. 5 citovaného\nzákona, ktoré skutkovo nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd poukázal na to, že zvýšenie miery\npoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa rozhodnutí Sociálnej poisťovne vychádzalo\nz viacerých zdravotných diagnóz a nebolo možné ho jednoznačne pripísať výlučne následkom\npoškodenia močových orgánov. Zároveň však odmietol odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej\nzdravotný stav žalobkyne nebol v časti psychických následkov ustálený v zmysle § 8 ods. 4 zákona\nč. 437/2004 Z. z., keď zdôraznil, že ustálenie zdravotného stavu nemožno posudzovať rozdielne pre\nsomatické a psychické následky toho istého škodného deja. Keďže bolo ustálené, že k ukončeniu\nliečby poškodeného močovodu a k obnove jeho funkcie došlo dňa 02. mája 2018, tento okamih\nbol rozhodujúci aj pre posúdenie ustálenia zdravotného stavu žalobkyne ako celku. Skutočnosť, že\nžalobkyňa sa v súvislosti s duševným ochorením naďalej podrobuje liečbe, sama osebe nebráni\nvykonaniu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd pritom poukázal\naj na to, že odstránenie následkov poškodenia močovodu sa muselo nevyhnutne premietnuť aj do\npsychického stavu žalobkyne, keďže u nej došlo k zmierneniu stresu a frustrácie vyplývajúcich z\ndovtedy neustálenej poruchy močového traktu, a preto bodové ohodnotenie vykonané znalkyňou MUDr.\nP. považoval z hľadiska časového okamihu za akceptovateľné. Odvolací súd zároveň zdôraznil, že\nurčenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je podľa zákona č. 437/2004 Z. z.\nodbornou otázkou, ktorá je viazaná na lekársky posudok vypracovaný oprávneným subjektom, pričom\nsúd nie je oprávnený nahrádzať odborné medicínske závery vlastným hodnotením. Aj keď CSP v\nporovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou výslovne neupravuje inštitút kontrolného znaleckého\nposudku, nevylučuje možnosť vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania pri rozpore záverov znalcov\n(§ 207 ods. 3 CSP). V prejednávanej veci však odvolací súd nevzhliadol dôvody na spochybnenie\n\npresvedčivosti a úplnosti znaleckého posudku MUDr. P., keďže žalovaná ani intervenient nepredložili\nrelevantné odborné protiargumenty spôsobilé spochybniť jej závery.\n2.4. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného\nsúdu, že vyhotovenie a sprístupnenie videozáznamu z operácie nepredstavovalo protiprávny zásah\ndo osobnostných práv žalobkyne podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže postup žalovanej\nbol v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z. a sprístupnenie záznamu slúžilo aj na uplatnenie nárokov\nžalobkyne. Ďalej zdôraznil, že samotné iatrogénne poškodenie zdravia môže za splnenia zákonných\npredpokladov zakladať zásah do osobnostných práv žalobkyne v rovine jej súkromného, rodinného\na intímneho života. Súčasne však poukázal na to, že pri určovaní primeranej peňažnej satisfakcie\nje potrebné zdravotné postihnutie žalobkyne hodnotiť v širšom kontexte spravodlivého usporiadania\nvzťahov medzi stranami, keďže hoci ide o stav trvalý, existujú prostriedky, ktoré umožňujú jeho\nzmiernenie navonok a znižovanie jeho spoločenských dopadov. Odvolací súd v tejto súvislosti vytkol\nprvoinštančnému súdu, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel\nk záveru o nemožnosti žalobkyne otehotnieť a o príčinnej súvislosti tohto stavu s operačným zákrokom\nz roku 2017. V ďalšom konaní preto zaviazal súd prvej inštancie k vysporiadaniu sa aj s tvrdeniami\nžalovanej o predchádzajúcich gynekologických zákrokoch žalobkyne, vrátane operácií vykonaných v\nrokoch 2009 a 2014, ktoré mohli mať vplyv na jej reprodukčné schopnosti.\n3. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\")\ndovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nNamietala posúdenie premlčacej doby nižšími súdmi vo vzťahu k uplatnenému nároku na bolestné.\nS poukazom na výklad ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedla, že svoj nárok na\nodškodnenie bolesti podľa § 444 Občianskeho zákonníka mohla subjektívne uplatniť na súde až vtedy,\nkeď sub a) mala k dispozícii lekársky posudok, v ktorom sú ohodnotené zmeny v jej zdravotnom stave\na zároveň sub b) sa dozvedela o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu. Vo vzťahu k vedomosti o\nškode spochybnila výklad, podľa ktorého je táto vedomosť viazaná na moment ustálenia zdravotného\nstavu, čo robí zo subjektívne normovanej podmienky („dozvie sa o škode\") v skutočnosti podmienku\nobjektívnu, a to navyše odborného charakteru. V danom prípade mala za to, že o ustálení jej zdravotného\nstavu a o výške škody na jej zdraví spôsobenej žalovanou sa dozvedela až zo znaleckých posudkov\nz konca roka 2019 mala výhrady, že ustálenie zdravotného stavu je výsostne medicínskou otázkou,\nna zodpovedanie ktorej je kompetentný iba odborník - lekár. Opačný výklad považovala za extenzívny\na neprimeraný vo vzťahu k žalobkyni ako laikovi, založený na sporných podmienkach objektívneho a\nodborného charakteru. Navyše, u žalobkyne bola spočiatku prítomná dôvodná pochybnosť aj o tom, kto\nzodpovedá za škodu, ktorá jej bola spôsobená; pretože Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\npobočka Martin, v oznámení z 02. mája 2019 konštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany\nžalovanej bola poskytnutá lege artis. Vzhľadom na takýto záver odborne spôsobilého orgánu nebolo\nmožné od žalobkyne spravodlivo očakávať, aby mohla mať odôvodnenú vedomosť o nesprávnosti\na nezákonnosti postupu žalovanej. Až následným prešetrovaním Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, pobočka Trnava, bolo zistené, že zdravotná starostlivosť u žalovanej nebola žalobkyni\nposkytnutá správne. Dovolateľka žalobu doručila Okresnému súdu Martin 16. novembra 2020, teda bez\nzbytočného odkladu po tom, čo bola 07. septembra 2020 oboznámená o uvedenom závere a ktorým\ndňom považovala za naplnené obe podmienky vymedzené v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. V tejto súvislosti považovala rozhodnutia nižších súdov aj za arbitrárne, nakoľko sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadali s rozhodujúcimi argumentami a skutkovými tvrdeniami žalobkyne v konaní.\nŽiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Intervenient na strane žalovanej vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie žalobkyne v časti\nuplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nenapĺňa zákonné predpoklady,\nnie je odôvodnené a preukázané. Pokiaľ išlo o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, mal za\nto, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP. Navyše, žalobkyňa vo svojom dovolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti,\nprávne názory či závery, ale iba opakovala argumenty zo základného konania. Vzhľadom na to navrhol\npodané dovolanie odmietnuť, prípadne zamietnuť.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.\n7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n10. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť\ndovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je, pristúpi\nsubsidiárne k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho posúdenia veci (§\n421 CSP).\n11. Žalobkyňa svoje dovolacie námietky subsumovala pod dovolacie dôvody § 420 písm. f) CSP a §\n421 ods. 1 písm. b) CSP. V podstatnom namietala nesprávne určenie počiatku plynutia subjektívnej\npremlčacej doby pri nároku na náhradu za bolesť, pričom odvolaciemu súdu vytýkala, že sa\nnedostatočne a presvedčivo nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa okamihu nadobudnutia\nvedomosti o škode a o zodpovednej osobe. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že závery odvolacieho\nsúdu sú v napadnutej časti arbitrárne, keďže podľa jej názoru nereflektujú osobitosti prejednávanej veci\nani okolnosti, za ktorých mala nadobudnúť relevantnú vedomosť o vzniku škody na zdraví.\n12. Žalobkyňou uplatnené dovolacie námietky sa po obsahovej stránke čiastočne prekrývajú, pokiaľ\nide o dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nkeďže výhrady smerujú jednak proti spôsobu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, jednak proti\nsamotnému právnemu posúdeniu otázky počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Takýto prienik\ndovolacích dôvodov však v okolnostiach prejednávanej veci nie je výnimočný ani nepochopiteľný, hoci\nvo všeobecnosti platí, že obsahovo totožná dovolacia námietka spravidla nespadá súčasne pod oba\ndôvody prípustnosti dovolania (porovnaj IV. ÚS 372/2020).\n13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri náhrade škody na zdraví\nzákonodarca výslovne ustanovil iba subjektívnu premlčaciu dobu, pričom objektívna premlčacia doba sa\npodľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuplatňuje. Z povahy subjektívnej premlčacej doby vyplýva,\nže jej počiatok nemožno určovať abstraktne alebo formalisticky, ale vždy s prihliadnutím na to, kedy\npoškodený reálne a preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda na zdraví určitého\ndruhu a rozsahu a kto za ňu zodpovedá. Táto vedomosť musí byť dostatočná na to, aby poškodený\nmohol svoj nárok uplatniť na súde, hoci nie je nevyhnutné, aby v danom okamihu poznal presnú výšku\nškody vyjadrenú v peniazoch.\n14. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu je dlhodobo ustálený právny názor, podľa ktorého sa\npoškodený o škode na zdraví spočívajúcej v bolesti dozvie spravidla v čase, keď sa jeho zdravotný\nstav po skončení liečby ustáli natoľko, že je možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie ujmy. Tento\nprávny názor bol vyjadrený už v rozhodnutí sp. zn. 1Cz 23/83 publikovanom pod R 9/1986 a stal sa\nvýchodiskom ďalšej judikatúry.\n\n14.1. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo/152/2010 zdôraznil, že jednotlivé nároky na náhradu škody\nna zdraví sú samostatnými nárokmi s vlastnými subjektívnymi premlčacími dobami, pričom ich počiatok\nsa viaže na okamih, keď sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Objektívna premlčacia\ndoba sa na tieto nároky neuplatňuje.\n14.2. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť, najvyšší súd v rozsudku sp. zn. MCdo/37/2000,\npublikovanom pod R 68/2003, judikoval, že za deň zistenia bolesti nemožno považovať deň vyhotovenia\nlekárskeho posudku ani deň ukončenia práceneschopnosti, ale okamih ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného, keď je možné bolesť objektívne ohodnotiť. Lekársky posudok má v tomto kontexte len\ndeklaratórny charakter, keďže potvrdzuje už existujúcu a zistenú ujmu.\n14.3. Uvedené judikatúrne závery boli opakovane aprobované aj ústavným súdom, ktorý zdôraznil,\nže viazanie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na ustálenie zdravotného stavu sleduje\npožiadavku právnej istoty a nie je samo osebe v rozpore s právom na spravodlivý proces, pokiaľ\nzodpovedá okolnostiam konkrétnej veci.\n15. Dovolací súd však v okolnostiach konkrétnej veci považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedený\nvýklad § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať mechanicky bez prihliadnutia na osobité\nokolnosti prípadu. Typicky v sporoch o náhradu škody na zdraví spôsobenej postupom non lege artis\nide často o situácie, v ktorých poškodený nemá bezprostrednú vedomosť o tom, že k poškodeniu jeho\nzdravia došlo v dôsledku nesprávneho odborného postupu, ani o tom, kto za škodu zodpovedá.\n15.1. V týchto prípadoch nadobudnutie vedomosti o škode a o zodpovednej osobe spravidla predpokladá\nodborné posúdenie zdravotného stavu a príčin jeho poškodenia, či už formou znaleckého dokazovania\nalebo vyjadrenia špecializovaného orgánu. Viazanie počiatku subjektívnej premlčacej doby výlučne\nna moment ustálenia zdravotného stavu by v takýchto situáciách viedlo k faktickému objektivizovaniu\nsubjektívnej premlčacej doby, keďže ide o otázku odborného medicínskeho charakteru, ktorú poškodený\nako laik spravidla nie je schopný sám posúdiť. Navyše, uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví\npredpokladá nielen vedomosť o stabilizácii zdravotného stavu, ale aj vedomosť o porušení právnej\npovinnosti zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a o existencii príčinnej súvislosti medzi\ntýmto porušením a vzniknutou ujmou; bez nadobudnutia týchto rozhodujúcich skutočností by poškodený\nobjektívne nemohol svoj nárok v súdnom konaní účinne uplatniť. Tento aspekt je o to vypuklejší v\nsituáciách, keď odborné orgány alebo znalci poskytujú rozdielne alebo postupne sa vyvíjajúce závery\no lege artis postupe, príp. keď príslušný orgán verejnej moci v počiatočnej fáze konania konštatuje\nsprávnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti.\n15.2. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za legitímne posudzovať počiatok plynutia subjektívnej\npremlčacej doby v širších súvislostiach s prihliadnutím na to, kedy poškodený reálne získal dostatok\ninformácií umožňujúcich mu urobiť záver, že mu vznikla škoda na zdraví v dôsledku konkrétneho\npochybenia a že existuje subjekt, ktorý za ňu zodpovedá. Takýto prístup nepopiera ustálenú judikatúru,\nale ju spresňuje a individualizuje v závislosti od povahy uplatneného nároku a skutkového základu veci.\n16. V prejednávanej veci odvolací súd založil svoje závery o premlčaní nároku na náhradu za\nbolesť na výklade § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý viaže počiatok plynutia subjektívnej\npremlčacej doby výlučne na deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Takto zvolený prístup\nvšak nebol sprevádzaný dostatočným a presvedčivým vysporiadaním sa s individuálnymi okolnosťami\nprejednávanej veci a s konkrétnymi námietkami žalobkyne. Odvolací súd sa osobitne nevyrovnal s\ntvrdením žalobkyne, že relevantnú vedomosť o ustálení jej zdravotného stavu, ako aj o príčinnej\nsúvislosti medzi operačným zákrokom a vznikom ujmy nadobudla až zo znaleckých posudkov\nvypracovaných v roku 2019. Rovnako nebola náležite zohľadnená skutočnosť, že príslušný orgán\ndohľadu nad zdravotnou starostlivosťou pôvodne konštatoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti lege\nartis, čo mohlo objektívne posilniť pochybnosti žalobkyne o existencii nesprávneho odborného postupu\na oddialiť nadobudnutie jej vedomosti o zodpovednom subjekte.\n17. Za tejto situácie dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa s rozhodujúcimi odvolacími\nnámietkami žalobkyne týkajúcimi sa počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na\nnáhradu za bolesť nevysporiadal v požadovanom rozsahu. Právne posúdenie tejto otázky zostalo\nneúplné a v dôsledku toho aj predčasné. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti neobsahuje dostatočné a\n\nindividualizované úvahy o tom, kedy žalobkyňa v konkrétnych skutkových okolnostiach veci nadobudla\nreálnu a preukázateľnú vedomosť o tom, že jej vznikla škoda na zdraví v dôsledku nesprávneho\nodborného postupu žalovanej a kto za túto škodu zodpovedá. Odvolací súd sa obmedzil na formálne\nprevzatie judikatúrneho východiska viažuceho počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na\nmoment ustálenia zdravotného stavu, bez toho, aby sa presvedčivo vysporiadal s argumentáciou\nžalobkyne o postupnom a odborne sprostredkovanom nadobúdaní tejto vedomosti, ako aj s významom\npočiatočných záverov orgánu dohľadu o lege artis postupe.\n18. Takýto postup odvolacieho súdu viedol k tomu, že jeho rozhodnutie v napadnutej časti neobstojí z\nhľadiska požiadaviek kladených na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a na ústavne konformnú\naplikáciu § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nevysporiadanie sa s podstatnými námietkami\nžalobkyne, ktoré mali význam pre posúdenie okamihu nadobudnutia jej vedomosti o škode a o\nzodpovednom subjekte, zakladá dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a zároveň vedie k\nzáveru o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Za tejto situácie bolo\npotrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n19. V ďalšom konaní bude odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vyjadreným v\ntomto zrušujúcom uznesení (§ 455 CSP). Odvolací súd sa bude znovu a riadne zaoberať otázkou\npočiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku žalobkyne na náhradu za bolesť podľa §\n106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to s prihliadnutím na všetky individuálne skutkové okolnosti\nprejednávanej veci. V tomto rámci preskúma, kedy žalobkyňa v konkrétnych okolnostiach prípadu reálne\na preukázateľne nadobudla vedomosť o tom, že jej vznikla škoda na zdraví v dôsledku nesprávneho\nodborného postupu, ako aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Osobitne sa vysporiada s významom\nznaleckých posudkov vypracovaných v roku 2019, ako aj s vplyvom počiatočných záverov orgánu\ndohľadu nad zdravotnou starostlivosťou o lege artis postupe na formovanie vedomosti žalobkyne o\nexistencii škody a zodpovedného subjektu. Až po takto vykonanom individualizovanom posúdení bude\nmožné urobiť presvedčivý právny záver o tom, či žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu za bolesť je\nalebo nie je premlčaný.\n20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/175/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}], "citovane_v": []}