{"guid": "67b02b1e-8e76-4509-9f7a-99cdbbc5a60c:40d5d7ac-13d2-46ef-9bdb-4df05a1dbdf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5319203125.1", "spisova_znacka": "2Cdo/66/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/66/2025 z 23. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. júla 2026, sp. zn. 2Cdo/66/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:5319203125.1", "identifikacne_cislo": "5319203125", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak odvolací súd, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, vysloví na doplnenie (§ 387 ods. 2 CSP) záver, ktorý nie je pre rozhodnutie veci podstatný, absencia jeho podrobného odôvodnenia nie je postupom znemožňujúcim strane uskutočňovať procesné práva v zmysle § 420 písm. f) CSP; nesprávne právne posúdenie veci vadu zmätočnosti nezakladá. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na dvoch samostatných nosných dôvodoch, z ktorých každý sám osebe postačuje na zamietnutie žaloby, právna otázka týkajúca sa iba jedného z nich nie je otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Súdy nižších inštancií dostatočne odôvodnili záver, že písomná dohoda o úplnom a konečnom vyporiadaní budúcich nárokov podľa § 449a Občianskeho zákonníka pokrýva aj budúce účelné náklady spojené s liečením (§ 449 OZ) a nie je neplatná pre rozpor s § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zákon takúto dohodu výslovne pripúšťa.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, ktorý utrpel ťažké poškodenie zdravia pri dopravnej nehode, sa od poisťovne domáhal náhrady liečebných a cestovných nákladov vo výške 23 378,10 eur, z toho prevažnú časť tvorili náklady na bezbariérovú úpravu chodníkov a parkovacej plochy pri jeho dome; náklady vznikli po uzavretí dohody o urovnaní podľa § 449a OZ, ktorou si strany úplne a konečne vyporiadali aj budúce nároky. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože dohoda podľa § 449a OZ platne zahŕňa aj budúce náklady spojené s liečením a nie je neplatná podľa § 574 ods. 2 OZ, a žalobca navyše bez potvrdení ošetrujúceho lekára nepreukázal účelnosť a príčinnú súvislosť nákladov s liečením. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť záveru, že stavebné a terénne úpravy nie sú nákladmi spojenými s liečením, a nesprávny výklad § 449a OZ v spojení s § 574 ods. 2 OZ. Dovolací súd uzavrel, že záver o povahe stavebných nákladov bol vyslovený len na doplnenie nad rámec nosných dôvodov, preto jeho stručné odôvodnenie nie je vadou podľa § 420 písm. f) CSP, a tvrdené nesprávne právne posúdenie takú vadu zakladať nemôže. Keďže rozhodnutie spočívalo na dvoch samostatných dôvodoch (platnosť dohody o urovnaní a neunesenie dôkazného bremena), prípadné nesprávne vyriešenie otázky výkladu § 449a OZ by na výsledok nemalo vplyv, a dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné. Dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "nazov": "§ 449 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449a", "nazov": "§ 449a CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-574.odsek-1", "nazov": "§ 574 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-574.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-574"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-574.odsek-2", "nazov": "§ 574 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-574.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-574"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-574", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40d5d7ac-13d2-46ef-9bdb-4df05a1dbdf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5319203125.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5319203125.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5319203125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/66/2025\n5319203125\n23. 07. 2026\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2026:5319203125.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčlenov senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu: E. E., nar. I., bytom\nB., právne zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Szőllőssym, so sídlom Košice, Mlynská 28, IČO: 35\n570 661, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,\nŠtefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so\nsídlom Bratislava, Šoltésovej 7325/14, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 23.378,10 Eur s príslušenstvom,\nvedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/2/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 30. augusta 2024 sp. zn. 6Co/4/2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalovaná n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. apríla 2023 č. k.\n9C/2/2020-131 zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia\n23.378,10 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spojenej s úhradou liečebných a cestovných\nnákladov žalobcu v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia vzniknutého v príčinnej súvislosti s\ndopravnou nehodou z 29. októbra 2012. Zároveň žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie, aplikujúc § 427 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 2, § 449 ods. 1, ods.\n3, § 39 OZ, § 449a, § 574 ods. 2, § 585 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej aj „OZ“) dospel k záveru, že žalobca sa svojich práv nevzdal, ale sa so žalovanou slobodne\na bez nátlaku dohodol, že tá uspokojí jednorazovo vopred jeho nároky a to i tie, ktoré mu prípadne\nvzniknú v budúcnosti. Dohoda spĺňala obsahové i formálne náležitosti, pričom z nej jasne vyplynula vôľa\nzmluvných strán úplne a konečne vysporiadať všetky nároky žalobcu v spojení s dopravnou nehodou z\n29. októbra 2012. V konaní žalobca nepreukázal, že na náklady, ktoré mu vznikli po podpísaní dohody,\na ktorých úhrady sa v tomto konaní domáhal, nemohol v čase jej podpisu pomýšľať. Žalobca poznal\nsvoj zdravotný stav a už v čase negociácie dohody bolo zrejmé, že z titulu poškodenia zdravia mu\nbudú celoživotne vznikať liečebné náklady, preto ak dojednával individuálnu dohodu, mal možnosť tieto\n(náklady) po dôslednom uvážení kvantifikovať tak, aby pokryli jeho potreby i do budúcna. Ak žalobca\nvyužil túto možnosť a v zmysle § 449a OZ sa so žalovanou po dohode so svojím právnym zástupcom\ndohodol na úplnom a konečnom odškodnení akýchkoľvek budúcich nárokov podľa ustanovení § 445\n\naž § 449 OZ, potom za daných okolností súd prvej inštancie túto dohodu nepovažoval za neplatnú, a\npreto nároky podľa § 449 OZ, ktoré si žalobca v konaní uplatnil, vyhodnotil ako konečne vysporiadané\na jednorazovo odškodnené v zmysle Dohody o urovnaní z 12. septembra 2016.\n3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si liečebné a cestovné náklady uplatňoval priebežne\nod podania žaloby, a to číselným vyjadrením bez konkrétnej špecifikácie s odvolaním sa na pripojené\nlistinné dôkazy, predstavujúce podľa poslednej špecifikácie sumu 23.378,10 Eur.\n4. V bode 29. odôvodnenia rozsudku konštatoval: „Pre možné posúdenie uplatneného nároku\nsúd nedisponoval žiadnymi potvrdeniami ošetrujúceho lekára, aby vedel vyhodnotiť, že vynaloženie\nliečebných nákladov súviselo s liečbou sporného úrazu (žalobca predložil bločky bez bližšieho\nzdôvodnenia, niektoré dokonca boli úplne nečitateľné č. l. 14), vo vzťahu k ostatným výdavkom\nsa žalobca obmedzil taktiež len na vymenovanie nákladov a ich cenu, preto súd nepresvedčil o\nich priamej príčinnej súvislosti s liečením a ich účelnosti. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,\nže nie je jeho úlohou nahrádzať žalobcom neunesené dôkazné bremeno, zasahovať do zásady\nrovnosti sporovým strán a kontradiktórnosti konania a tiež hypotetizovať o možnej účelnosti a spojitosti\ntýchto výdavkov s liečením žalobcu, bez ohľadu na skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov.\nRovnako preukázanosti nákladov spojených s liečením nenasvedčuje a nemôže nasvedčovať len\nsubjektívne presvedčenie poškodeného o ich nevyhnutnosti pri liečbe zdravotných ťažkostí. Žalobcovi,\nktorý bol v konaní zastúpený advokátom pritom bolo zrejmé, že nedostatočné odôvodnenie účelnosti\nnárokovaných výdavkov má za následok jeho neúspech v spore.“\nII.\nKonanie o odvolaní\n5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom z 30. augusta\n2024 č. k. 6Co/4/2024-154 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n6. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvej inštancie\nvykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec aj\nv nosných dôvodoch správne právne posúdil.\n7. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a\naplikoval § 449a OZ, pričom namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie\nveci súdom prvej inštancie odvolací súd s poukazom na ustálenú súdnu prax konštatoval, že stavebné\na terénne práce pri zhotovení chodníkov a parkovacej plochy s dodávkou materiálov (viď Faktúra č.\nXXXX/XX z 26. 04. 2018 na sumu 21.793,45 Eur - na č. l. 13) neboli nákladmi spojenými s liečením\nv zmysle § 449 ods. 1 OZ, a preto nemohli byť z tohto právneho titulu žalobcovi hradené. Táto časť\nžalobného nároku bola nielenže nedôvodná, ale najmä bola bezpredmetná polemika žalobcu obsiahnutá\nv odvolaní, týkajúca sa právnej terminológie (právo, nárok), ako aj jeho argumenty vo vzťahu k právnym\ndôsledkom uzatvorenej Dohody o urovnaní v spojení s ustanoveniami § 449a OZ a § 574 OZ.\n8. K samotnej Dohode o urovnaní z 12. septembra 2016, uzatvorenej medzi žalobcom a jeho rodinnými\npríslušníkmi (v zastúpení splnomocneným advokátom) na jednej strane a žalovanou na strane druhej,\nodvolací súd považoval za potrebné uviesť, že ustanovenie § 449a OZ predstavuje vysporiadanie\nbudúcich nárokov una tantum (iba jedenkrát) a týka sa len nárokov upravených v § 445 až § 449\nOZ (s výnimkou jednorazového vyrovnania podľa § 447b OZ). Citované zákonné ustanovenie sa tak\nvzťahuje aj na jednorazové odškodnenie tzv. budúcich nákladov spojených s liečením (§ 449 OZ), teda\naj nákladov vo zvyšnej žalobcom v tejto žalobe uplatnenej časti (1.584,65 Eur). Keďže zákon výslovne\numožňuje takúto dohodu uzavrieť, nebolo možné ju vyhodnotiť ako neplatný právny úkon pre jeho rozpor\nso zákonom (§ 39 OZ). Správny bol preto právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ sporové strany\nuzatvorili dňa 12. septembra 2016 dohodu o úplnom a konečnom vyporiadaní budúcich nárokov, táto\nsa vzťahuje aj na žalobou uplatnené liečebné náklady. Žalobca opomenul, že znenie § 449a OZ celkom\njasne a zrozumiteľne pokrýva aj budúce nároky liečebných nákladov (§ 449 OZ), teda aj nároky na touto\nžalobou uplatnené náklady na lieky, ako aj za ortopedické pomôcky, ostatné zdravotnícke pomôcky, ako\naj rehabilitáciu.\n\n9. K odvolacej námietke žalobcu, že dohoda v zmysle § 449a OZ pokrýva len nároky týkajúce sa práv,\nktoré už v čase uzatvorenia dohody existovali, odvolací súd uviedol, že uzatvorenie takejto dohody má\nmedzi stranami odstrániť akúkoľvek spornosť, pričom vyplatením takéhoto jednorazového odškodnenia\naj smerom do budúcnosti (čo má byť zohľadnené v konečnej finančnej čiastke) sa všetky dohodou\ndotknuté nároky, vyplývajúce zo škodovej udalosti, považujú za vyporiadané. Súd prvej inštancie potom\nsprávne poukázal na to, že žalobca v čase uzatvárania predmetnej dohody bol zastúpený advokátom,\nvedomý si svojho zdravotného stavu ako i nevyhnutnosti konštantne sa do budúcna podrobovať liečbe,\nrehabilitáciám. Rovnako nebolo možné stotožniť sa v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu, že\npredmetná dohoda z 12. septembra 2016 v čl. II. presne špecifikovala, že strany urovnávajú práva\na povinnosti, ktoré sú predmetom súdnych konaní špecifikovaných v bode 1. čl. I. tejto dohody, a\nteda nemožno ju aplikovať aj na dodatočné liečebné náklady vzniknuté až po podpise predmetnej\ndohody. Žalobca však opomenul, že podľa čl. I. bodu 5. tejto dohody sa urovnanie týkalo všetkých\nuplatnených, ako aj budúcich právnych nárokov podľa akýchkoľvek právnych predpisov žalobcu, medzi\nktorými sú uvedené aj účelné náklady spojené s liečením podľa § 449 OZ. Z takto formulovaného článku,\npodľa názoru odvolacieho súdu, nad mieru akýchkoľvek pochybností vyplynul jednoznačný zámer ako\nžalovanej, tak aj žalobcu, vyporiadať si do budúcna jednorazovo v dohode označené sporné nároky,\nktoré vznikli do dňa uzatvorenia tejto dohody, ako aj tie, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.\n10. V súvislosti s odvolacou námietkou, týkajúcou sa nevypočutia žalobcom navrhnutej svedkyne,\nčím malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, odvolací súd poukázal na rozsiahlu\nrozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít a konštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie,\nktorý nevykonal žalobcom navrhnutý výsluch svedkyne, a aj tieto odvolacie námietky vyhodnotil ako\nirelevantné.\n11. V závere rozhodnutia odvolací súd uzavrel, že podstatná časť z uplatňovaného nároku žalobcu (vo\nvýške 21.793,45 Eur) nebola z právneho hľadiska liečebným nákladom; v konaní nebolo preukázané,\nže uplatnené náklady spojené s liečením vynaložil žalobca účelne a v príčinnej súvislosti s jeho liečbou;\nnaviac išlo o nárok, ktorý bol vysporiadaný Dohodou o urovnaní z 12. septembra 2016.\nIII.\nDovolanie žalobcu\n12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“)\nprípustnosť odôvodnil § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n\ndovolanie, ktorého\n\n13. Za nesprávny procesný postup, ktorý mal žalobcovi znemožniť uskutočniť procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP označil\ndovolateľ postup odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia podal výklad § 449 OZ s tým, že\nstavebné a terénne práce pri zhotovení chodníkov a parkovacej plochy s dodávkou materiálov nie sú\nnáklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 OZ. Z odôvodnenia však nie je podľa dovolateľa\nzrejmé, z akého dôvodu nebolo možné považovať náklady na bezbariérovú úpravu domu ako bydliska\npoškodeného za liečebné náklady v zmysle § 449 ods. 1 OZ, teda či týmto vynaloženým nákladom\nchýba prvok príčinnej súvislosti s následkami poškodenia zdravia žalobcu pri dopravnej nehode, resp. či\ntieto náklady nespadajú pod druh nákladov, ktoré súdna prax umožňuje považovať za náklady v zmysle\n§ 449 ods. 1 OZ, resp. či odvolací súd mal za to, že tieto náklady vznikli až po ustálení zdravotného\nstavu poškodeného, a preto nie sú nákladmi v zmysle § 449 ods. 1 OZ. Odvolací súd pri vyslovení\nnázoru o tom, že náklady na bezbariérovú úpravu nie sú nákladmi spojeným s liečením len všeobecne\npoukázal na kontext ním vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 449 ods. 1 OZ, pričom konkrétne\nneuviedol, ktorý aspekt z ním podaného výkladu tieto náklady nespĺňajú. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nneobsahuje kompletný sylogizmus, z ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod odvolacieho súdu, v\ndôsledku ktorého odmietol považovať náklady na bezbariérovú úpravu za náklady v zmysle § 449 ods.\n1 OZ.\n14. Za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 písm.\na) CSP označil dovolateľ otázku posúdenia nákladov na bezbariérovú úpravu domu žalobcu, ktoré\nodvolací súd odmietol považovať za náklady v zmysle § 449 ods. 1 OZ, čo však nezodpovedá\nustálenej súdnej praxi. Súdna prax vykladá podľa žalobcu pojem účelne vynaložených nákladov\nspojených s liečením v širšom zmysle (R 26/1982), keď za liečebné náklady považuje nielen náklady\n\nna samotnú liečbu poškodeného, ktoré vedú k zlepšeniu jeho zdravia, ale aj náklady na rehabilitáciu\npoškodeného v príslušnom zdravotníckom zariadení, na prilepšenie k strave, diétne stravovanie (R\n44/1978), príp. náklady zvýšeného, t. j. buď výdatnejšieho stravovania, ktoré prekračujú rámec bežného\nstravovania po dobu, kedy vznikla potreba tohto druhu stravovania, náklady preukázateľne a účelne\nvynaložené na návštevy najbližších príbuzných poškodeného v zdravotníckom zariadení priaznivo\nvplývajúce a urýchľujúce liečebný proces (R 28/1980), náklady na ošetrovateľa, osobného asistenta\nalebo pomocníčky v domácnosti pri domácich prácach (napr. náklady na ošetrovateľku pri čiastočnej\nalebo úplnej bezmocnosti poškodeného). K náhrade účelných nákladov spojených s liečením patria\naj výdavky na protézy (R III/1967, s. 53 ods. 4). Súdna prax sa teda prikláňa k záveru, že pod\nnáklady liečenia treba podradiť nielen výdavky, ktoré sú spojené s vlastným liečebným procesom, ale aj\nobdobné náklady vynaložené v čase, keď už vlastné liečenie skončilo (zdravotný stav je stabilizovaný),\navšak niektoré problémy pretrvávajú a vznikajú v súvislosti s nimi ďalšie výdavky. Žalobca v príčinnej\nsúvislosti so svojou imobilitou a nemožnosťou chôdze, kedy je mobilný len na invalidnom vozíku,\nvynaložil náklady na bezbariérovú úpravu okolia svojho domu, aby bol možný prístup s vozíkom do\njeho domu a pohyb okolo neho. Svojou povahou tak ide o náklady vynaložené za účelom kompenzácie\nchýbajúcej mobility žalobcu ako základného fyzického pohybu ľudskej osoby, aby žalobca mal umožnený\nbezbariérový prístup do svojho domu a pohyb v jeho bezprostrednom okolí. Ide o svojou povahou\nidentické náklady, ktoré sú vynakladané za účelom zakúpenia protéz, ktoré rovnako kompenzujú\nzdravotne postihnutej osobe napr. chýbajúcu končatinu a umožňujú tak osobe vykonávať základnú\nmobilitu, resp. iné základné životné úkony. Náklady na zakúpenie protéz sú pritom podľa ustálenej súdnej\npraxe všeobecne považované za náklady v zmysle § 449 ods. 1 OZ. Obdobne tak mali byť považované\nza takéto náklady aj žalobcom vynaložené náklady na bezbariérové úpravy domu žalobcu.\n15. V súvislosti s prípustnosťou dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ namietol,\nže odvolací súd nesprávne vyriešil právnu otázku týkajúcu sa výkladu § 449a OZ, ktorú formuloval\nnasledovne: „Je možné vzhľadom na ustanovenie § 574 ods. 2 OZ považovať za platnú dohodu podľa §\n449a OZ, ktorou sa osoba vzdáva nárokov z práv, ktoré ešte v čase dohody neexistovali, alebo je takúto\ndohodu podľa § 449a OZ možné uzavrieť len ohľadne budúcich nárokov z práv, ktoré už v čase tejto\ndohody existovali, ale ešte neboli nárokovateľné, t. j. právne vynútiteľné ?“\n16. Žalobca zastáva názor, že interpretáciou ustanovenia § 449a OZ s dôrazom na presnosť tam\npoužitých pojmov, ako aj s dôrazom na súvislosť s ustanovením § 574 ods. 2 OZ je správny záver, že\nv zmysle § 449a OZ je možné sa vzdať len budúcich nárokov ohľadne práv, ktoré už v čase uzavretia\ndohody existovali, ale ešte neboli nárokovateľné, t. j. právne vynútiteľné. Ide o napr. o budúce nároky\ntýkajúce sa práva na náhradu za stratu na zárobku, kedy samotné právo na náhradu za stratu na\nzárobku poškodenému v čase uzavretia dohody podľa § 449a OZ už vzniklo, ale jeho jednotlivé plnenia\n(nakoľko sa uhrádza peňažným dôchodkom) budú splatné, a teda nárokovateľné až v budúcnosti.\nDohoda v zmysle § 449a OZ sa však nemôže vzťahovať na budúce nároky týkajúce sa práv, ktoré v\nčase dohody ešte neexistovali. Takáto dohoda by bola totiž v rozpore s ustanovením § 574 ods. 2 OZ\na v zmysle tohto ustanovenia by bola neplatná. Odvolací súd označil takúto interpretáciu predmetného\nustanovenia § 449a OZ za odporujúcu samotnému zmyslu tejto právnej úpravy. Žalobca ohľadne svojho\nstanoviska argumentuje interpretačnou presnosťou ustanovenia § 449a OZ a tam použitých pojmov.\nPredmetné ustanovenie totiž hovorí o vysporiadaní budúcich nárokov, nie o vysporiadaní budúcich práv.\nPrávna teória sa pritom zhoduje v tom, že pojmy právo a nárok nie sú totožné. Nárok je totiž zložkou,\nresp. vlastnosťou subjektívneho práva. Za právny nárok je možné označiť také štádium realizácie\nsubjektívneho práva, v ktorom možno vymáhať a vynútiť plnenie zodpovedajúcej právnej povinnosti.\nAk teda ustanovenie § 449a OZ hovorí o budúcich nárokoch, nemôže sa tento pojem pri interpretácii a\naplikácii tohto ustanovenia zamieňať s pojmom „budúce práva“. Toto ustanovenie je navyše potrebné\ndať do kontextu s ustanovením § 574 ods. 2 OZ, ktoré dohody o vzdaní sa práv vzniknutých v budúcnosti\n(ale nie o vzdaní sa budúcich nárokov) vyhlasuje za neplatné. Argumentácia žalobcu nemôže ísť proti\nzmyslu tejto právnej normy. Práve naopak, správnosť tejto interpretácie potvrdzuje zámer zákonodarcu\npri prijímaní ustanovenia § 449a OZ, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 188/2006 Z.\nz., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou\nradou Slovenskej republiky (ďalej len „Dôvodová správa“), v ktorej sa totiž výslovne uvádza:\n„Následne sa navrhuje doplnenie Občianskeho zákonníka o nový § 449a, ktorý umožní kapitalizáciu\n\ndôchodkov (rent) do budúcnosti. Návrh vychádza z toho, že doteraz bolo v praxi sporné, či kapitalizácia\nbudúcich príjmov vo forme dôchodku (renty) je prípustná alebo nie. Kapitalizácia dôchodkov je výhodná\npre oprávneného, ako aj pre povinného. U povinného sa znížia administratívne výdavky spojené so\nsprávou, sledovaním a prípadnou valorizáciou dôchodkov. U oprávneného výhoda spočíva v tom, že\njednorazovou výplatou budúcich nárokov (kapitalizácia dôchodku) sa sám môže rozhodnúť o investovaní\ncelej sumy odškodnenia a zabrániť tak do budúcna možnému znehodnoteniu sumy odškodnenia. Návrh\nvychádza z obdobných úprav v zahraničí.“\nZ uvedenej citácie je podľa dovolateľa zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle pokryť touto právnou\núpravou možnú dohodu na kapitalizácii budúcich nárokov, t. j. budúcich príjmov vo forme dôchodku\nz už existujúcich práv, a nie iných práv na náhradu škody, ktoré eventuálne môžu vzniknúť až v\nbudúcnosti. Podľa § 449a OZ budúce nároky podľa ustanovení § 445 až § 449 možno odškodniť\njednorazovo na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným\na povinným (TOMAN, J.: Niekoľko úvah o práve a nároku, premlčaní a preklúzii /s významom nielen\npre pracovné právo/ Justičná revue, 61, 2009, č. 12, s. 1355 - 1364). Podľa § 574 ods. 2 OZ dohoda,\nktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná (Všeobecnú časť a\nOsobitnú časť čl. II Dôvodovej správy). Práve opačný výklad by bol v rozpore so zmyslom a účelom\nprávnej úpravy v ustanovení § 449a OZ, čo by zasahovalo okrem iného aj do práva žalobcu na\nspravodlivý proces. Podstata základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny\nproces totiž spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie\nsa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonávajú. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu, či práva na\nspravodlivý súdny proces predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana poskytne v\nzákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu. Do obsahu základného\npráva na súdnu ochranu patrí okrem iného aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne konformne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci. Uvedené ústavné pravidlo sa vzťahuje v celom rozsahu\naj na ochranu základných práv a slobôd, ktorú poskytujú orgány verejnej moci v rozsahu svojich\nkompetencií vrátane základného práva na súdnu ochranu. Tomuto základnému právu zodpovedá\nuplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, ktorý ústavný súd uplatňuje aj v konaniach\no návrhoch fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto zásady vyplýva\ntiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.\nplnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky\norgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou\n(a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. V tomto smere je tak\nnaplnený i dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.\nŽalobca si podanou žalobou uplatnil v konaní nároky z práva na náhradu škody, konkrétne práv na\nnáhradu liečebných nákladov, ktoré vznikli až po uzatvorení dohody o urovnaní a v čase uzavretia tejto\ndohody ešte neexistovali. Uzavretím predmetnej dohody sa tak nemohol vzdať týchto práv, ani budúcich\nnárokov z týchto práv. Zo samotného znenia ustanovenia § 449 ods. 1 a 3 OZ totiž zjavne vyplýva, že\ntoto právo vzniká až vynaložením účelných nákladov spojených s liečením. Jednoznačne teda vznikli\naž po uzavretí Dohody o urovnaní z 12. septembra 2016 a táto dohoda sa na ne preto v zmysle vyššie\nuvedených argumentov nemohla vzťahovať.\n17. Vzhľadom na prezentované skutočnosti dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zmenil tak, že: žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 23.378,10\nEur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 22.665,12 Eur od 06. 09. 2019 do zaplatenia, s 5 % úrokom\nz omeškania ročne zo sumy 202,57 Eur od 17. 03. 2020 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 510,41 Eur od 03. 03. 2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho\nkonania a náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n18. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.\n\nIV.\nKonanie o dovolaní\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané aj predpoklady prípustnosti,\nresp. dôvodnosti dovolania.\n20. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,\n5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n21. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\na to z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017,\n3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd je viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n22. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (pozri sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017,\n7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n23. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Z práva na\nspravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie\nje ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a\ndožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\n\n24. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R\n129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018,\n7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n25. Pokiaľ žalobca nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu videl v tom,\nže odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoj záver, že náklady na terénne a stavebné úpravy nie sú\nv zmysle ustálenej judikatúry považované za náklady spojené s liečením, dovolací súd takú vadu\nrozhodnutia odvolacieho súdu nezistil.\n26. Dovolací súd zdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden\ncelok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu tak v sebe zahŕňa\npo obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n27. Žalobca v konaní okrem nároku na náhradu nákladov na stavebné a terénne práce uplatňoval\naj nárok na náhradu nákladov na lieky, liečivá a cestovných nákladov vo výške 1.584,65 Eur (z celkovej\nvýšky 23.378,10 Eur - 21.793,45 Eur).\n28. Vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP videl dovolateľ v tom, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil,\nprečo náklady na stavebné a terénne práce - bezbariérovú úpravu chodníkov a parkovacej\nplochy (vo výške 21.793,45 Eur) pri dome ako bydlisku žalobcu nemožno považovať za náklady\nspojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 OZ; z uvedeného dôvodu považoval rozsudok odvolacieho\nsúdu za nepreskúmateľný.\nPodľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a\naké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní.\nPodľa § 449 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.\nPodľa § 449a OZ budúce nároky podľa ustanovení § 445 až § 449 možno odškodniť jednorazovo na\nzáklade písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.\nPodľa § 574 ods. 1 OZ veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh\nodpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.\n\nPodľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,\nje neplatná.\n29. Súd prvej inštancie v podstatnej časti odôvodnenia jeho rozsudku považoval uplatnený nárok v\ncelosti, čo do základu i jeho výšky za nedôvodný vzhľadom na záver o platnosti Dohody o\nurovnaní z 12. 09. 2016, uzavretej podľa § 449a OZ, keď konštatoval:\n„27. Žalobca v konaní tvrdil, že nespochybňuje, že k dohode došlo, domnieva sa však, že podľa § 574\nods. 2 OZ, je táto neplatná, nakoľko žalobca sa v nej vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. S\ntakouto argumentáciou sa súd nestotožňuje. Ako bolo uvedené v bode 26. rozsudku, žalobca sa svojich\npráv nevzdal, ale sa so žalovanou slobodne a bez nátlaku dohodol, že tá uspokojí jednorazovo vopred\njeho nároky a to i tie, ktoré prípadne vzniknú žalobcovi v budúcnosti. Dohoda spĺňa obsahové i formálne\nnáležitosti, pričom z nej jasne vyplýva vôľa zmluvných strán úplne a konečne vyporiadať všetky nároky\nžalobcu v spojení s dopravnou nehodou z 29. 10. 2012.\nV konaní žalobca nepreukázal, že by na náklady, ktoré mu vznikli po podpísaní dohody, a ktorých úhrady\nsa v tomto konaní od žalovanej domáha, nemohol v čase jej podpisu pomýšľať. Žalobca poznal svoj\nzdravotný stav a už v čase negociácie dohody bolo zrejmé, že z titulu poškodenia zdravia mu budú\nceloživotne vznikať liečebné náklady, preto ak dojednával individuálnu dohodu, mal možnosť tieto po\ndôslednom uvážení kvantifikovať tak, aby pokryli jeho potreby i do budúcna (to aké lieky, vitamíny, čaje,\noleje, zdravotné pomôcky, liečby pravidelne podstupuje, aké má obmedzenia v pohybe bolo žalobcovi\nznáme). Ak žalobca využil možnosť a v zmysle § 449a OZ sa so žalovanou, po dohode so svojím\nprávnym zástupcom (ktorý mu zaiste odborne ozrejmil obsah i následky podpísania tejto dohody), čiže\nnešlo z jeho strany o konanie ľahkovážne a neuvážené, dohodol na úplnom a konečnom odškodnení\nakýchkoľvek budúcich nárokov podľa ustanovení § 445 až § 449 Občianskeho zákonníka, súd za daných\nokolností túto dohodu nepovažoval za neplatnú, preto nároky podľa § 449 OZ, ktoré si žalobca v konaní\nuplatňuje, hodnotil ako konečne vyporiadané a jednorazovo odškodnené v zmysle Dohody o urovnaní\nz 12. 09. 2016.“\n30. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil pre jeho vecnú správnosť (§ 387 ods. 1 CSP),\nkeď dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho\nzáklade správne zistil skutkový stav veci a vec aj v nosných dôvodoch správne právne posúdil.\n31. Za bezpredmetnú považoval polemiku žalobcu ohľadom právnej terminológie (právo, nárok) vo\nvzťahu k právnym dôsledkom uzatvorenej Dohody o urovnaní v spojení s ustanoveniami § 449a OZ a §\n574 OZ (viď bod 10. posledná veta odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).\n32. Vo vzťahu k odvolacej námietke, týkajúcej sa záveru o platnosti Dohody o urovnaní, na ktorom súd\nprvej inštancie založil rozhodnutie o zamietnutí žaloby, a ktorý bol pre toto rozhodnutie podstatný a\nrozhodujúci, odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP v bodoch 11. až 13. odôvodnenia jeho rozhodnutia\ndôvodil:\n„11/ Podľa § 574 ods. 1 Obč. zák. „Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva\nalebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.“ Podľa ods. 2 „Dohoda, ktorou sa niekto\nvzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.“ Aplikačnej praxi robí ťažkosti otázka\nvýkladu pojmu „vzdanie sa práva vopred“.\nPod vzdaním sa práva je treba pritom rozumieť vzdanie sa práva ako k celku už v existujúcom\nzáväzkovom vzťahu. Nemožno ho vykladať v tom zmysle, že zmluvné strany nemôžu za trvania\nzáväzkového vzťahu modifikovať predmet plnenia, teda dohodnúť ešte pred vznikom práva iné právne\ndôsledky. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Odo/1/2002 „z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ vyplýva,\nže sa možno vzdať len tých práv, ktoré v čase uzavretia dohody existujú, pričom sa nemožno platne\nvzdať majetkových práv, o ktorých nie je známe, či v budúcnosti vzniknú, ani tých, ktoré v čase uzavretia\ndohody ešte nevznikli (napríklad právo na náhradu škody).“\nNajvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 29Odo/645/2001 vyslovil, že „neplatnosť vzdania sa budúcich práv\nna základe dohody podľa ustanovenia § 574 ods. 2 OZ môže nastať len ohľadom tých práv (budúcich\nnárokov), ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, popr. iných právnych skutočností, pričom vznik\ntýchto práv (nárokov) je založený obligatórne. Avšak tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, t. j.\ndohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo ju aj vylúčiť, nemožno takúto\ndohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv (nárokov), a teda dohodu neplatnú.“\n\nZa zmienku stojí aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1227/2007, podľa ktorého „je potrebné\nustanovenie § 574 ods. 2 OZ vykladať vo svetle rozhodujúcej zásady súkromného práva, ktorou je\nzásada autonómie vôle, teda možnosti osoby vlastnou vôľou ovplyvňovať a určovať svoje postavenie\nv právnych vzťahoch (zvlášť v takých záväzkových právnych vzťahoch, kde sa prejavuje zásada\nzmluvnej voľnosti). Len pri rešpektovaní autonómie vôle je možné najlepšie realizovať spoločenské\na ekonomické záujmy subjektov práva. Obmedzenie autonómie vôle, ktoré je, o. i. obsiahnuté aj v\nkogentnom ustanovení § 574 ods. 2 OZ v právnom poriadku demokratického a právneho štátu, kde\nsloboda jedinca je štátom garantovaná, nie však poskytovaná (viď čl. 8 Listiny základných práv a slobôd),\nprichádza do úvahy len vtedy, kedy by jej dôsledné uplatňovanie viedlo k založeniu, či prehlbovaniu\nprirodzenej nerovnosti medzi subjektami právnych vzťahov napr. u spotrebiteľských zmlúv, kedy na\njednej strane vystupuje spotrebiteľ (slabšia strana) a na druhej dodávateľ (profesionál). Za takýto verejný\nzáujem nie je ale možné považovať ochranu veriteľa pred jeho vlastným nerozvážnym konaním, osobitne\npotom ak sa jedná o subjekt práva, ktorý je dostatočne vybavený na to, aby svoje vážne rozhodnutia\nvopred a dôkladne zvážil so všetkou odbornosťou. Takúto ochranu nemá a nemôže mať na mysli\nustanovenie § 574 ods. 2 Obč. zák., nakoľko by naopak a paradoxne zakladalo nerovnosť medzi\nsubjektami súkromnoprávneho vzťahu.“\n12/ Pokiaľ ide o samotnú Dohodu o urovnaní z 12. 09. 2016 uzatvorenú medzi žalobcom a jeho rodinnými\npríslušníkmi (v zastúpení splnomocneným advokátom) na jednej strane a žalovanou na strane druhej,\nodvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 449a OZ („Budúce nároky podľa ustanovení\n§ 445 až § 449 možno odškodniť jednorazovo na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom\nvyporiadaní medzi oprávneným a povinným.“) predstavuje vyporiadanie budúcich nárokov una tantum\n(iba jedenkrát). Netýka sa nárokov, ktoré sú vyplácané jednorazovo, ale len nárokov upravených v\nustanoveniach § 445 až § 449 OZ (s výnimkou jednorazového vyrovnania podľa § 447b Obč. zák.).\nCitované zákonné ustanovenie sa tak vzťahuje aj na jednorazové odškodnenie tzv. budúcich nákladov\nspojených s liečením (§ 449 OZ), teda aj nákladov vo zvyšnej žalobcom v tejto žalobe uplatnenej časti\n(1.584,65 Eur). Keďže zákon výslovne umožňuje takúto dohodu uzavrieť, nie je možné ju vyhodnotiť\nako neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Prvoinštančný súd teda dospel k\nsprávnemu právnemu záveru, že pokiaľ sporové strany uzatvorili dňa 12. 09. 2016 dohodu o úplnom a\nkonečnom vyporiadaní budúcich nárokov, táto sa vzťahuje aj na žalobou uplatnené liečebné náklady.\nŽalobca s odkazom na dôvodovú správu k zákonu č. 188/2006 Z. z., ktorým bol do Občianskeho\nzákonníka zavedený inštitút dohody o úplnom a konečnom vyporiadaní budúcich nárokov dôvodí, že\nzákonodarca mal v úmysle pokryť touto právnou úpravou len možnú dohodu na kapitalizácii budúcich\npríjmov vo forme dôchodku a nie iných práv na náhradu škody. Žalobca však opomína, že znenie\nustanovenia § 449a OZ celkom jasne a zrozumiteľne pokrýva aj budúce nároky liečebných nákladov\n(§ 449 OZ), teda aj nároky na touto žalobou uplatnené náklady na lieky (antihistaminikum Prothazin,\nanalgetikum Flector, neuroleptikum Haloperidok ...), ako aj za ortopedické pomôcky (ponožky), ostatné\nzdravotnícke pomôcky, ako aj rehabilitáciu.\n13/ Žalobca ďalej v odvolaní argumentuje, že dohoda v zmysle § 449a OZ pokrýva len nároky\ntýkajúce sa práv, ktoré už v čase uzatvorenia dohody existovali. Odvolací súd sa ani s touto\nargumentáciou nestotožňuje, pretože odporuje samotnému zmyslu citovanej právnej normy. Ratio legis\npredmetnej právnej úpravy je predsa dohoda strán na úplnom a konečnom vyporiadaní sporných\nnárokov vyplývajúcich zo škodovej udalosti, v konkrétnom prípade z dopravnej nehody z 29. 10.\n2012. Uzatvorenie takejto dohody má medzi stranami odstrániť akúkoľvek spornosť, pričom vyplatením\ntakéhoto jednorazového odškodnenia aj smerom do budúcnosti (čo má byť zohľadnené v konečnej\nfinančnej čiastke) sa všetky dohodou dotknuté nároky, vyplývajúce zo škodovej udalosti, považujú za\nvysporiadané. Ako bolo uvedené už vyššie, zmyslom tohto inštitútu je odstrániť spornosť a predísť\nzbytočnému rozmnožovaniu sporov do budúcna súvisiacich s dodatočným vyčíslovaním a uplatňovaním\nsi ďalších nárokov vzniknutých v súvislosti s takouto škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie potom\nsprávne poukázal na to, že žalobca v čase uzatvárania predmetnej dohody bol zastúpený advokátom,\nvedomý si svojho zdravotného stavu, ako i nevyhnutnosti konštantne sa do budúcna podrobovať\nliečbe, rehabilitáciám. Rovnako nie je možné stotožniť sa v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu, že\npredmetná dohoda z 12. 09. 2016 v čl. II. presne špecifikovala, že strany urovnávajú práva a povinnosti,\nktoré sú predmetom súdnych konaní špecifikovaných v bode 1. čl. I. tejto dohody, a teda nemožno\nju aplikovať aj na dodatočné liečebné náklady vzniknuté až po podpise predmetnej dohody. Žalobca\nvšak opomína čl. I. bod 5. tejto dohody, podľa ktorého sa urovnanie týka všetkých uplatnených, ako aj\nbudúcich právnych nárokov podľa akýchkoľvek právnych predpisov žalobcu, medzi ktorými sú uvedené\naj účelné náklady spojené s liečením podľa § 449 OZ. Z takto formulovaného článku, podľa názoru\nodvolacieho súdu, nad mieru akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačný zámer ako žalovanej, tak\n\naj žalobcu, vysporiadať si do budúcna jednorazovo v dohode označené sporné nároky, ktoré vznikli do\ndňa uzatvorenia tejto dohody, ako aj tie, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti.\n33. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie\nje daný prípad. Žalobca neopodstatnene namieta, že odvolací súd mu nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že odvolací súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní,\nale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na\nktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n34. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán\nsporu vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS\n324/2011).\n35. Dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom\nsúdu prvej inštancie v ich kompletizujúcej jednote jasne, zrozumiteľne a presvedčivo dáva odpoveď\nna všetky právne a skutkovo relevantné (podstatné) argumenty žalobcu, spojené s predmetom\nkonania, vrátane tých, ktoré sa týkajú Dohody o urovnaní a jej dopadu na žalobou uplatnené\nnároky, keď uzavrel, že „znenie ustanovenia § 449a OZ celkom jasne a zrozumiteľne pokrýva aj budúce\nnároky liečebných nákladov (§ 449 OZ), a keďže zákon výslovne umožňuje takúto dohodu uzavrieť, nie\nje možné ju vyhodnotiť ako neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ).\n36. Vzhľadom na záver, že Dohoda o urovnaní v sebe zahŕňa i (prípadné) budúce nároky na náklady\nspojené s liečením, vrátane z tohto titulu uplatnených nákladov na terénne a stavebné úpravy,\nnižšie súdy procesne nepochybili, ak sa už podrobnejšie nezaoberali odôvodnením názoru, že v\nprípade nákladov na terénne a stavebné úpravy nejde o náklady spojené s liečením, (§ 449 ods. 1 OZ);\nposudzovanie tejto otázky bolo, vzhľadom na riadne odôvodnený záver uvedený v predchádzajúcom\nbode tohto odôvodnenia, nadbytočné a nepodstatné.\n37. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a zaujal k nim správny právny záver. Dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom\nprostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho opravného\nprostriedku, a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (R 73/2019).\nAk potom žalobca predmetné dovolacie námietky neuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany\nsvojich práv, nemôže ich dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a\ncontrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný\npostup v konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn.\n7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018).\n38. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že za podstatné pre rozhodnutie vo veci považoval nielen\nneunesenie dôkazného bremena žalobcu, ale aj vylúčenie budúcich nárokov v Dohode o urovnaní,\nvrátane budúcich nárokov na náklady spojené s liečením žalobcu, čo by samo osebe malo za následok\nneúspech žaloby.\n\n39. Z tohto hľadiska záver odvolacieho súdu, že uplatňované náklady na terénne a stavebné úpravy nie\nsú nákladmi spojenými s liečením (§ 449 ods. 1 OZ), odôvodnený v bodoch 9. a 10. jeho rozsudku, je\npotrebné považovať za záver vyslovený nad rámec odvolacieho prieskumu, vyslovený pomimo, len\nna doplnenie (§ 387 ods. 2 CSP), v reakcii na nie podstatnú argumentáciu žalobcu v odvolaní,\nkeďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nAbsenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia pre rozhodnutie veci nepodstatného záveru potom\nnemožno vyhodnotiť ako postup, ktorým by bolo stane znemožnené uplatňovanie procesných práv a\npovinností, a v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n40. Pokiaľ žalobca za nesprávny procesný postup v zmysle § 420 písm. f) CSP označil (podľa jeho\nnázoru) nesprávny výklad ustanovenia § 449a OZ v spojení s § 574 ods. 2 OZ, teda za dôvod podľa\n§ 420 písm. f) CSP označil tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd uvádza, že už\npodľa predchádzajúcej procesnej úpravy (OSP) dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení\nsa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a sp. zn. 1Cdo/62/2010,\n2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a\n8ECdo/170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne\nposúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani od\n1. júla 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť niektorej\nstrany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Nesprávne právne\nposúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (viď aj R 24/2017). Tento\nprávny záver považuje i ústavný súd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019). Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n41. Samotný nesúhlas dovolateľa s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu, resp. to, že odvolací súd\nneodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, taktiež nemožno považovať za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP.\n42. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v posudzovanom\nspore má všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2\nCSP, z hľadiska formálnej štruktúry obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových\na právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho\npovažovať za neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n43. Z uvedených dôvodov dovolanie žalobcu, podané z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd\nvyhodnotil ako nedôvodné, čo by samo osebe malo za následok odmietnutie dovolania podľa § 447\npísm. f) CSP.\nK dovolaniu podľa § 421 ods. 1 CSP\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nPodľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\n\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (ods. 2).\n44. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n45. Na to, aby dovolací súd mohol vecne preskúmať dovolanie, musí byť riadne odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).\n46. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím\nsúdom je dovolateľ povinný jednoznačne vymedziť právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a uviesť, ktorý z predpokladov prípustnosti dovolania definovaných\nv § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP zakladá prípustnosť jeho dovolania, čo v prípade dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP vyžaduje uviesť spôsob riešenia vymedzenej právnej otázky dovolacím\nsúdom s poukazom na jeho príslušnú rozhodovaciu prax a súčasne argumentovať, ako by mala byť\nriešená. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí\nísť predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej\nalebo procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v\ndovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť\n(prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Ak takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu chýba,\ndovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené a\nzaložiť svoje rozhodnutie na domnienke o tom, ktorú právnu otázku má dovolateľ na mysli a v tejto\nsúvislosti vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú\ndanej problematiky.\n47. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je daná len vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n48. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré, okrem iného, patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n431 až § 435 CSP (porovnaj sp. zn. 2Cdo/203/2016 a 6Cdo/113/2017).\n49. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie\nktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.\n50. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm.\na) CSP by mal dovolateľ:\na) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,\nb) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť),\nv čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nc) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.\n51. Dovolanie žalobcu v tejto časti nespĺňa požadované kritériá. Predovšetkým, dovolateľ jasným a\nzrozumiteľným spôsobom neformuloval právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd mal odkloniť od\nustálenej judikatúry, neuviedol ani rozhodnutia najvyššieho súdu, d ktorých odvodzuje namietaný odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a sám riadne nevysvetlil, prečo by sa malo pristúpiť\n\nk ním (v obsahu dovolania naznačenému) namietanému právnemu záveru, že náklady na bezbariérovú\núpravu domu a terénu okolo možno považovať za náklady súvisiace s liečením.\n52. Rozhodné je však to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo výlučne od vyriešenia otázky,\nči uvedené náklady sú nákladmi spojenými s liečením v zmysle § 449 OZ. Ako vyplýva z vyššie\nuvedeného, odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) založil svoje rozhodnutie na dvoch nosných,\npre rozhodnutie vo veci podstatných dôvodoch, z ktorých každý sám osebe by viedol k zamietnutiu\nžaloby:\n- že žalobca nekonal ľahkovážne a neuvážene, keď po dohode so svojím právnym zástupcom\nuzavrel so žalovanou Dohodu o urovnaní z 12. 09. 2016 a dohodol sa ňou na úplnom a konečnom\nodškodnení akýchkoľvek budúcich nárokov podľa ustanovení § 445 až § 449 Občianskeho zákonníka,\nktorú dohodu za daných okolností nepovažoval za neplatnú, a preto nároky podľa § 449 OZ, ktoré si\nžalobca v konaní uplatňuje hodnotil ako konečne vyporiadané a jednorazovo odškodnené,\n- a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď bez potvrdení ošetrujúceho lekára súd nevedel\nvyhodnotiť, či vynaloženie uvedených nákladov súviselo s liečením.\n53. Vzhľadom na záver o neunesení dôkazného bremena, pričom odvolací súd sa stotožnil s\nodôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj s týmto záverom (čo\nvyplýva z bodu 7. odôvodnenia jeho potvrdzujúceho rozsudku), ani prípadné nesprávne riešenie otázky\nne/platnosti Dohody o urovnaní by nemalo vplyv na výsledok konania, založený na druhom nosnom\ndôvode, t. j. na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ktorý je sám osebe dôvodom na\nzamietnutie žaloby.\n54. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k otázke, nadnesenej v súvislosti s dovolaním z dôvodu\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n55. Dovolací súd preto dovolanie podané z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP vyhodnotil ako\nneprípustné, čo by samo osebe viedlo k odmietnutiu dovolania v tejto časti podľa § 447 písm. f) CSP.\n56. Vzhľadom na vyššie konštatovanú nedôvodnosť dovolania podaného z dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP dovolací súd dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.\n57. Žalovanej v dovolacom konaní nevznikli žiadne trovy, preto jej dovolací súd voči žalobcovi\nnárok na náhradu takých trov nepriznal.\n58. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, ktorý utrpel ťažké poškodenie zdravia pri dopravnej nehode, sa od poisťovne domáhal náhrady liečebných a cestovných nákladov vo výške 23 378,10 eur, z toho prevažnú časť tvorili náklady na bezbariérovú úpravu chodníkov a parkovacej plochy pri jeho dome; náklady vznikli po uzavretí dohody o urovnaní podľa § 449a OZ, ktorou si strany úplne a konečne vyporiadali aj budúce nároky. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože dohoda podľa § 449a OZ platne zahŕňa aj budúce náklady spojené s liečením a nie je neplatná podľa § 574 ods. 2 OZ, a žalobca navyše bez potvrdení ošetrujúceho lekára nepreukázal účelnosť a príčinnú súvislosť nákladov s liečením. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť záveru, že stavebné a terénne úpravy nie sú nákladmi spojenými s liečením, a nesprávny výklad § 449a OZ v spojení s § 574 ods. 2 OZ. Dovolací súd uzavrel, že záver o povahe stavebných nákladov bol vyslovený len na doplnenie nad rámec nosných dôvodov, preto jeho stručné odôvodnenie nie je vadou podľa § 420 písm. f) CSP, a tvrdené nesprávne právne posúdenie takú vadu zakladať nemôže. Keďže rozhodnutie spočívalo na dvoch samostatných dôvodoch (platnosť dohody o urovnaní a neunesenie dôkazného bremena), prípadné nesprávne vyriešenie otázky výkladu § 449a OZ by na výsledok nemalo vplyv, a dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné. Dovolanie ako celok zamietol podľa § 448 CSP.", "pravna_veta": "Ak odvolací súd, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, vysloví na doplnenie (§ 387 ods. 2 CSP) záver, ktorý nie je pre rozhodnutie veci podstatný, absencia jeho podrobného odôvodnenia nie je postupom znemožňujúcim strane uskutočňovať procesné práva v zmysle § 420 písm. f) CSP; nesprávne právne posúdenie veci vadu zmätočnosti nezakladá. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na dvoch samostatných nosných dôvodoch, z ktorých každý sám osebe postačuje na zamietnutie žaloby, právna otázka týkajúca sa iba jedného z nich nie je otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Súdy nižších inštancií dostatočne odôvodnili záver, že písomná dohoda o úplnom a konečnom vyporiadaní budúcich nárokov podľa § 449a Občianskeho zákonníka pokrýva aj budúce účelné náklady spojené s liečením (§ 449 OZ) a nie je neplatná pre rozpor s § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zákon takúto dohodu výslovne pripúšťa.", "ustanovenia": ["§ 449 ods. 1 OZ", "§ 449a OZ", "§ 574 ods. 2 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 387 ods. 2 CSP", "§ 448 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["náhrada škody na zdraví", "náklady spojené s liečením", "dohoda o urovnaní", "vzdanie sa budúcich práv", "prípustnosť dovolania", "odôvodnenie rozhodnutia", "dôkazné bremeno", "právna otázka"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}