{"guid": "e61bcad9-5634-4c06-952d-bbfa48fd5a03:78683078-8443-4188-95ee-9768a86e7a85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1", "spisova_znacka": "8Cdo/32/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/32/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 8Cdo/32/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1", "identifikacne_cislo": "5121201041", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka upravuje len všeobecné náležitosti zmluvy v prospech tretej osoby, ktoré sa dopĺňajú o náležitosti konkrétneho zmluvného typu; ak zákon vyžadoval pre vznik vecného bremena písomnú zmluvu (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991), musí mať písomnú formu aj súhlas tretej osoby so zmluvou, ktorým sa oprávnenie zmluvnej strany transformuje na oprávnenie tretej osoby (argumentum a maiori ad minus). Písomný súhlas tretej osoby musí byť obsiahnutý už v zmluve alebo v samostatnej listine najneskôr v okamihu podania návrhu na registráciu zmluvy štátnym notárstvom, resp. v súčasnosti návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; bez neho právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech tretej osoby nevznikne. Odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na zhodný skutkový stav odvolacím súdom nezakladá prekvapivosť rozhodnutia ani vadu podľa § 420 písm. f) CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania predajne, zriadené darovacou zmluvou z roku 1991 v prospech jeho otca a v prospech vtedy maloletých detí ako tretích osôb podľa § 50 Občianskeho zákonníka, a uloženia povinnosti žalovaným umožniť mu výkon tohto práva. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol s tým, že pre vznik vecného bremena v prospech tretej osoby sa vyžaduje písomný súhlas tretej osoby a že zmluva v časti týkajúcej sa maloletých nebola schválená súdom. Dovolateľ namietal prekvapivosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a položil dosiaľ neriešené právne otázky o forme a čase súhlasu tretej osoby a o potrebe schválenia zmluvy súdom (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie zamietol: rozhodnutie nebolo prekvapivé, keďže išlo len o odlišný výklad toho istého ustanovenia, a bolo riadne odôvodnené. Vo veci samej uzavrel, že písomný režim zmluvy o zriadení vecného bremena sa vzťahuje aj na súhlas tretej osoby, ktorý musí byť daný najneskôr pri podaní návrhu na registráciu, resp. vklad; keďže písomný súhlas detí daný nebol, vecné bremeno v ich prospech nevzniklo. Pre absenciu právneho úkonu maloletých nebolo čo schvaľovať poručenským súdom, pričom vzhľadom na povahu užívania predajne nebolo možné vylúčiť stret záujmov medzi rodičom a deťmi (§ 37 ods. 2 zákona o rodine); o nakladanie s majetkom maloletých nešlo, lebo neboli vlastníkmi ani užívateľmi nehnuteľnosti.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "nazov": "§ 135c ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/509/#paragraf-868", "nazov": "§ 868 zákona č. 509/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/509/#paragraf-868", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/509-1991/paragraf-868"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/94/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/94/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/94-1963/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453,.odsek-1", "nazov": "§ 453 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453,.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-50", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/1991/509#paragraf-868", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31", "/SK/ZZ/1963/94#paragraf-37", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78683078-8443-4188-95ee-9768a86e7a85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/32/2025\n5121201041\n29. 04. 2026\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2026:5121201041.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála, v spore žalobcu: C. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom U. R. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpeného JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom\nSládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, proti žalovaným: 1/ A. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom U. R. XXX/XX, XXX XX Ž., 2/ Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX Ž., žalovaní obaja\nzastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova 167/13,\n010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o výkon práva\nzodpovedajúcemu vecnému bremenu, vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 45C/10/2021,\nv konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 6Co/876/2023-245 zo dňa\n30.septembra 2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného\nsúdu Žilina zo dňa 04.05.2023, č.k. 45C/10/2021-136 (ďalej „súd prvej inštancie“), tak, že žalobu žalobcu\nv celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že, žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %,\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 04.05.2023, č.k. 45C/10/2021-136 výrokom I. určil, že žalobcovi\npatrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve žalobcu doživotne užívať predajňu,\nnachádzajúcu sa na prízemí domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parcela č. XXX/\nX, na ulici Š. XX R. Ž.O., zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX pre k. ú. Ž., obec Žilina,\nokres Žilina, a to titulom Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991, spísanej vo forme Notárskej zápisnice\nč. N 605/91, Nz 697/91, ktorej registrácia bola bývalým štátnym notárstvom prostredníctvom D.. E. T.\nvykonaná pod č. RI, V 1713/91. Výrokom II. uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalobcovi\nvýkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve žalobcu doživotne užívať\npredajňu, nachádzajúcu sa na prízemí domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parcela\nč. XXX/X, na ulici Š. XX v Ž., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Ž., obec Žilina, okres Žilina, a to\ntitulom Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991, spísanej vo forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz\n697/91, ktorej registrácia bola bývalým štátnym notárstvom prostredníctvom D.. E. T. vykonaná pod č.\nRI, V 1713/91 .\n3. Súd prvej inštancie zistil, že účastníci darovacej zmluvy zriadili vecné bremeno v prospech O.. C.\nB., ako aj v prospech tretej osoby s poukazom na ust. § 50 Občianskeho zákonníka. Týmito tretími\n\nosobami boli deti O.. B., teda žalobca a jeho sestra. Keďže tretie osoby (maloleté deti v tom čase)\nneboli účastníkmi zmluvy, nebolo potrebné schválenie právneho úkonu - zmluvy súdom podľa § 119\nCMP, predtým § 179 OSP. Oprávnené tretie osoby boli v zmluve dostatočne určito individualizované\ntak, že ich nemožno zameniť s inými osobami. Žalobca ako tretia osoba prejavil súhlas so zriadením\nvecného bremena v jeho prospech (v čase, keď už bol plnoletý). Žalobca uviedol, že po smrti svojho otca\nsa domáhal u pôvodnej vlastníčky, neskôr aj u žalovaných, svojho práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu, t. j. žiadal o umožnenie užívania predajne v dome súp. č. XXX, toto mu nebolo umožnené,\nnedisponuje kľúčmi od predajne. Toto tvrdenie žalobcu žalovaní žiadnym spôsobom nerozporovali vo\nsvojich vyjadreniach. To, že žalobca vyjadril súhlas so zmluvou, so zriadením vecného bremena v jeho\nprospech, že sa domáhal jeho plnenia po smrti svojho otca vyplýva aj z vyjadrení, z jeho podaní v\nrámci správneho konania (na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor) a zo súdneho konania vo veci\nsprávnej žaloby (v rokoch 2020, 2021), z ktorých je zrejmé, že vyslovil súhlas, chce byť oprávneným\nz vecného bremena a súhlasí s jeho zápisom, výkonom v jeho prospech. Čo sa týka obsahu vecného\nbremena - rozhodujúci je obsah zmluvy. V bode 3 notárskej zápisnice bolo dojednané: „Prevodkyňa\nsi vyhradzuje a nadobúdatelia sa na to zaväzujú, že časť predajne pod obytným domom súp. č. XXX\npostavenej na pozemku parcela č. XXX/X budú nadobúdatelia užívať podelene, teda spoločne a to O..\nC. B. bude užívať časť označenú v náčrte tvoriacom prílohu znaleckého posudku č. XX/XX znalca O..\nE. U., ako predajňu, E. U., rod. B. bude užívať časť predajne označenej ako sklad a kancelárie. Tento\nzáväzok o úžitku predajne platí i pre deti nadobúdateľov, a to najmä pre E. B. a C. B. a to za tých\nistých podmienok ako ich užíval ich otec.“ Podľa bodu 7 tejto notárskej zápisnice: „Na základe tejto\nzmluvy sa urobí do EN na LV č. XXXX tento zápis, do CLV vecné bremeno: právo doživotného užívania\npredajne pre Ing. C. B., resp. jeho deti E. a C. B.“. Z uvedeného dojednania zmluvy, z prejavov vôle\núčastníkov zmluvného vzťahu vyplýva (aj s poukazom na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka),\nže vecné bremeno bolo zriadené in personam (osobné vecné bremeno), právo doživotného užívania\npredajne svedčilo nielen O.. B. ako oprávnenému z vecného bremena, ale aj jeho deťom - žalobcovi a\njeho sestre. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo časovo obmedzené. Z takto dojednaného\nvecného bremena nevyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrilo výlučne iba ich otcovi,\nresp. že by deťom O.. B. prináležalo právo užívania predajne len za života svojho otca, že by ich právo\nplynúce z vecného bremena bolo časovo obmedzené. Súd mal za to, že zriadené vecné bremeno\nbolo formulované dostatočne a určito, zodpovedalo vôli účastníkov zmluvného vzťahu (zmluvy spísanej\nvo forme notárskej zápisnice). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo doživotného užívania\npredajne bolo zriadené pre všetky tri fyzické osoby (a to rovnocenne, bez rozdielu). Vecné bremeno bolo\nzriadené s vymedzením rovnakého obsahu (právo užívania predajne), ako aj času trvania - doživotne, u\ndetí za tých istých podmienok ako ich užíval ich otec (bod 3 notárskej zápisnice). Právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, právo doživotne užívať predajňu bolo zriadené v prospech všetkých troch osôb\ntak, ako vyplýva z obsahu zmluvy, z prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu. Oprávnený z vecného\nbremena bol jednak otec žalobcu (jeho právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaniklo jeho smrťou\ns poukazom na ust. § 15lp ods. 4 Občianskeho zákonníka), zároveň bolo vecné bremeno zriadené aj\nv prospech tretích osôb (detí O.. B.). Tým, že žalobca prejavil súhlas so zmluvou, stal sa oprávneným\nzo zmluvy, oprávneným z vecného bremena, čiže aj žalobcovi svedčí právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu, právo užívať predajňu v špecifikovanej nehnuteľnosti, a to doživotne (s poukazom na ust. §\n50 Občianskeho zákonníka a § 15lo Občianskeho zákonníka). Súd mal za to, že nenastala žiadna zo\nskutočností, ktorá by mala za následok zánik vecného bremena v prospech oprávneného - žalobcu (§\n151p Občianskeho zákonníka).\n4. Súd prvej inštancie vychádzal z aplikácie § 50 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na základe\ntohto ustanovenia môžu účastníci uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby, môžu zriadiť vecné\nbremeno aj v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy. Táto tretia osoba musí byť v\nzmluve presne označená, pretože vecné bremeno sa nemôže zriadiť v prospech konkrétne neurčenej\nosoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Tretia osoba nie je účastníkom zmluvy. O právach\na povinnostiach tejto osoby platí ust. § 50 Občianskeho zákonníka. Ak nie je v zákone ustanovené\nalebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví\nsúhlas. Súhlas tretej osoby, ktorá sa tým stáva oprávneným z vecného bremena je nevyhnutným\npredpokladom pre vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Táto osoba nie je (nemusí byť)\núčastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena. Nie je potrebné, aby v zmluve v prospech tretieho podľa\n§ 50 Občianskeho zákonníka bola tretia osoba individuálne určená, postačí ak je určená dostatočne\nobjektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť individualizovaná (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu ČR sp. zn. 22Cdo 3079/2010 zo dňa 29.05.2012). Zákon nepredpisuje formu súhlasu, pričom tento\n\nsúhlas (prejav, úmysel prijať plnenie zo zmluvy) môže tretia osoba urobiť výslovne alebo konkludentne.\nTretia osoba sa sama rozhodne, či prejaví so zmluvou súhlas alebo nie. Súd poznamenáva, že v\nsamotnej zmluve spísanej vo forme notárskej zápisnice nebola stanovená žiadna lehota, v ktorej je\ntakáto tretia osoba oprávnená vysloviť svoj súhlas so zmluvou. Účastníci si zmluvu riadne prečítali,\npodpísali, súhlasili s jej obsahom, táto bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Stanovisko (súhlas)\ntretej osoby, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá, je predpokladom na to, aby nastali účinky takejto\nzmluvy voči tejto osobe. Tento predpoklad súvisí s tým, že tretia osoba do vyjadrenia svojej vôle nie je\núčastníkom zmluvy v prospech tretieho. Takáto zmluva sa uzaviera bez jej účasti. Z tohto dôvodu zákon\npredvída tieto situácie: a) tretia osoba prejaví súhlas so zmluvou v jej prospech, nezáleží na forme tohto\nprejavu vôle a preto ho možno urobiť aj mlčky (konkludentne), po tomto súhlase sa tretia osoba stáva\noprávnenou zo zmluvy. Zmluva zo dňa 29.10.1991 neustanovovala žiadnu lehotu, v ktorej je táto tretia\nosoba oprávnená vysloviť svoj súhlas so zmluvou, účastníci zmluvného vzťahu súhlasili s obsahom tejto\nzmluvy, b) tretia osoba nedá súhlas, v takom prípade zmluva platí len medzi účastníkmi, c) tretia osoba\nodoprie prejaviť súhlas s takouto zmluvou.\n5. Odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistil, že na základe darovacej zmluvy\nspísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 29.10.1991 bolo pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX, pre\nk.ú., obec a okres Ž. zapísané vecné bremeno v znení „právo doživotného užívania predajne pre O..\nC. B., resp. jeho deti E. a C. B.“ (zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe vkladu V\n1713/91). Po smrti O.. C. B., ktorý zomrel dňa 27.11.2018 podala pôvodná vlastníčka E. U.Á. na Okresný\núrad Žilina, katastrálny odbor žiadosť o zrušenie vecného bremena úmrtím a označený správny orgán\ndňa 12.12.2018 vymazal vecné bremeno z tiarch na LV č. XXXX, k. ú. Ž. v celom znení. Následne\nprebehlo na tomto administratívnom orgáne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorý dňa\n20.01.2020 vydal rozhodnutie, v ktorom uviedol, že sa opravuje chyba v katastrálnom operáte v k.ú.\nŽ., do LV č. XXXX, do jeho časti „C“ ťarchy a zapisuje sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu v\nznení právo doživotného užívania predajne pre E. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX podľa\nRI, V 1713/1991-75/92. V odôvodnení rozhodnutia Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor uviedol, že z\nvlastného podnetu začal katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, že dňa 07.12.2018\nmu bolo doručené podanie - žiadosť o zmenu údajov v súbore popisných informácií KN, zrušenie\nvecného bremeno úmrtím od podávajúcej E. U. a prílohou predmetného podania bol úmrtný list C. B., nar.\nXX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, na základe ktorého mala byť z LV č. XXXX, k. ú. Ž., vymazaná ťarcha\nprávo doživotného užívania predajne pre O.. C. B., resp. jeho deti E. a C. B. a na základe RI, V 1713/92, a\nto len v časti zriadenej v prospech C. B. st. Právo doživotného užívania v prospech jeho detí E. a C. malo\nzostať v LV č. XXXX W.achované. Dňa 12.12.2018 bolo však záznamom pod výkazom zmeny 9257/2018\nv LV č. XXXX, k. ú. Ž., v jeho časti „C“ ťarchy vymazané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v\ncelom znení, nielen v časti prislúchajúcej O.. C. B., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti na LV č. XXXX, k.\nú., obec a okres Žilina nie je zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobcu.\nNa uvedenom liste vlastníctva je aktuálne zapísané len vecné bremeno v prospech E. U. spočívajúce v\npráve doživotného bývania a neobmedzeného užívania nehnuteľnosti: pozemok registra CKN parcela\nč. XXX/X, stavba dom súp. č. XXX, ide o vecné bremeno odlišného rozsahu.\n6. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii vecného bremena žalobcu,\nktorý bol základom pre vyhovenie jeho žalobe. Účastníci Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 v súlade\ns ust. § 50 Občianskeho zákonníka (o.i.) zriadili aj vecné bremeno v prospech tretích osôb, ktoré neboli\núčastníkmi zmluvy - detí O.. C. B.: dcéry E. B. a syna C. B. (žalobcu), pričom išlo o vecné bremeno\nin personam. Z povahy veci pritom vyplýva, že každý z nich sa môže žalobou samostatne domáhať na\nsúde nárokov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Žalobca a jeho sestra teda netvoria nerozlučné spoločenstvo\n(§ 77 CSP) ani nútené procesné spoločenstvo (§ 78 CSP.\n7. Odvolací súd ďalej konštatoval, že ak ide o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§\n151n a nasl. Občianskeho zákonníka) v prospech osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy, súhlas tretích\nosôb, ktoré majú byť oprávnené z vecného bremena, je i v takomto prípade nevyhnutným predpokladom\npre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Inak povedané, na to, aby tretia osoba nadobudla\nnárok z tejto zmluvy, t. j. stala sa subjektom oprávneným z vecného bremena, je potrebné, aby k zmluve\nv prospech tretieho pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť, a to jednostranný právny úkon, ktorým\ntretia osoba prejavuje svoj súhlas so zriadením vecného bremena. V prípade zmluvy v prospech tretej\nosoby zákon nepredpisuje osobitnú formu úkonu. Ustanovenie § 150o Občianskeho zákonníka však\njednoznačne stanovuje, že vecné bremeno k nehnuteľnosti vzniká písomnou zmluvou. Ak sa má teda\n\ntretia osoba stať subjektom oprávneným zo zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej v jej prospech\na zákon pre zmluvu o zriadení vecného bremena výslovne vyžaduje písomnú formu, potom podľa názoru\nodvolacieho súdu nielen zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá v prospech tretej osoby podľa\n§ 50 Občianskeho zákonníka, ale aj následný súhlas tretej osoby s touto zmluvou musia mať písomnú\nformu. Súhlas tretích osôb môže byť pritom obsiahnutý priamo v zmluve alebo v samostatnej listine.\nPre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je v takomto prípade súčasne nevyhnutné, aby\nbol súhlas tretích osôb, ktoré majú byť oprávnené z vecného bremena so zmluvou o zriadení vecného\nbremena uzavretou v ich prospech, prejavený najneskoršie v okamihu podania návrhu na registráciu\nzmluvy štátnym notárstvom, resp. aktuálne podania návrhu na jeho vklad do katastra nehnuteľností.\n8. V posudzovanom prípade nebolo medzi stranami sporu sporné, že v čase uzavretia Darovacej zmluvy,\nktorej súčasťou bola i zmluva o zriadení vecného bremena podľa § 50 Občianskeho zákonníka, t. j.\ndňa 29.10.1991, boli žalobca C. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho sestra E. B., nar. XX.XX.XXXX maloletí a\nich otec O.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bol ich zákonným zástupcom. Podľa § 36 zákona č. 94/1963 Zb.\no rodine, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, rodičia zastupujú dieťa pri právnych úkonoch, ku\nktorým nie je plne spôsobilé. Rodičia zastupujú dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nemá dieťa samé\nspôsobilosť, hlavne pokiaľ ide o právne úkony majetkového charakteru. V otázke zastúpenia mal. dieťaťa\nrodičmi je nutné dodať, že v prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je\nnutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak však ide o podstatnú vec, je potrebné sa spýtať druhého rodiča, či s\nprejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by druhý rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky\npre postup podľa § 49 zákona o rodine (R 17/1968). Žalobca v tomto spore pritom vôbec netvrdil, či jeho\nmatka v čase uzavretia zmluvy s týmto právnym úkonom/úkonmi jeho otca O.. C. B. vyslovila súhlas.\n9. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ak zákonní zástupcovia\nsú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s\nmajetkom potrebný súhlas súdu. Právne úkony zástupcu maloletého dieťaťa v zásade nepodliehajú\nsúhlasu štátnych orgánov, iba ak by to zákon výslovne vyžadoval. Podľa § 28 Občianskeho\nzákonníka schválenie súdom vyžadujú dispozície zákonných zástupcov v súvislosti so správou majetku\nzastúpených nad rámec bežných vecí. Uvedené obmedzenie sa vzťahuje aj na rodičov, ktorí spravujú\nmajetok svojich detí. Kritériá na rozlíšenie bežných vecí a vecí presahujúcich obvyklé hospodárenie\nzákon neustanovuje. Interpretácia týchto pojmov je teda vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V\nzásade sa bude vyžadovať schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností, prevodoch spoluvlastníckych\npodielov, zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti, pri dedičských dohodách, pri právnych úkonoch\ntýkajúcich sa väčšej hodnoty a podobne. Ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na\nrodičov, ktorí spravujú majetok svojho maloletého dieťaťa (pozri R V/1967, str. 518 odsek 4). Z ust. § 179\nO.s.p. jednoznačne vyplýva, že ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za\nmaloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého. Pri rozhodovaní o\nschválení úkonu zástupcu maloletého podľa § 179 O.s.p. súd posudzuje predovšetkým to, či daný úkon\nje v záujme maloletého dieťaťa. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že záujem maloletého nie je možné\nvidieť jedine v tom, že maloletý nadobudne vecné bremeno (v danom prípade právo užívať predajňu),\nale je tiež potrebné prihliadnuť na to, aká je možnosť tieto veci deťmi užívať a aké by boli prípadné\nnáklady s tým spojené, vrátane jej údržby (napr. R 59/1966). Žalovaní v rámci svojej obrany v spore\nnamietali neplatnosť zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej v prospech maloletých detí B. (o.i.)\naj z dôvodu, že tento právny úkon nebol schválený súdom v konaní podľa § 179 O.s.p.\n10. Odvolací súd konštatoval, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne\nvyplýva, že zmluva zo dňa 29.10.1991 v časti o zriadení vecného bremena uzavretej v prospech\nmaloletých detí B. podľa § 50 Občianskeho zákonníka, ani jednostranný právny úkon podľa § 50 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, ktorým by ako zákonný zástupca maloletých detí s predmetnou zmluvou\nvyslovil svoj súhlas, neboli súdom schválené v konaní podľa § 179 O.s.p. Vecné bremeno, ktorého\nurčenia a ochrany sa žalobca v tomto spore domáha, nemohlo ku dňu registrácie predmetnej zmluvy\nvzniknúť. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že zo strany bývalého Štátneho notárstva v Žiline\ndošlo k registrácii tejto zmluvy pod č. RI, V1713/91, s následným zápisom vecného bremena v prospech\nžalobcu a jeho sestry na list vlastníctva č. XXXX pre k.ú., obec a okres Žilina, keďže absentoval\nnadobúdací titul tohto vecného práva v prospech maloletých detí B..\n\n11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas dovolanie podľa § 420, písm. f)\nCSP s tým, že súd nesprávnym procesným postupom mu ako strane znemožnil, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne podal\ndovolanie podľa ustanovenia § 421 ods.1, písm. b) CSP, s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenie právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n12. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420, písm. f) CSP žalobca tvrdil, že odvolací súd vydal\nnečakané, prekvapivé a nepredvídateľné rozhodnutie. Odvolací súd síce pred svojím zmeňujúcim\nrozsudkom vyzval obe strany sporu výzvou zo dňa 20.09.2024 v zmysle § 382 CSP avšak následne\nrozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu z dôvodu, že k platnému zriadeniu vecného bremena v prospech\nžalobcu nedošlo, resp. že toto nevzniklo, na základe iného ustanovenia právneho predpisu, konkrétne\nna základe ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie, podľa ktorého ak právny\núkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, odvolací\nsúd výslovne neuvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak je zrejmé, že práve z dôvodu\nnedodržania písomnej formy jednostranného úkonu žalobcu - prejavu súhlasu so zriadením vecného\nbremena odvolací súd dospel k záveru, že k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre\nžalobcu (platne) nedošlo. K tomuto ustanoveniu odvolací súd nevyzýval žalobcu na vyjadrenie sa,\nnapriek tomu (najmä) na základe tohto ustanovenia odvolací súd odôvodnil svoj právny záver, že k\nplatnému zriadeniu, a teda ani k vzniku vecného bremena pre žalobcu nemohlo dôjsť, keďže žalobca\nako tretia osoba neprejavil svoj súhlas so zmluvou - so zriadením vecného bremena v jeho prospech\npísomne, a to dokonca v sprísnenej písomnej forme tak, že tento súhlas musel byť obsiahnutý už\nv priamo v zmluve v prospech tretieho alebo v samostatnej listine, prejavený najneskôr v okamihu\npodania návrhu na registráciu zmluvy štátnym notárstvom. Žalobca namietal, že odvolací súd v bode\n41 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaní sa k výzve do rozhodnutia odvolacieho\nsúdu nevyjadrili, pričom opomenul uviesť, že žalovaní sa ani vyjadril nemohli, pretože do vyhlásenia\nrozsudku (30.09.2024) im výzva odvolacieho súdu zo dňa 20.09.2024 doručená nebola, čo sa stalo až\ndňa 03.10.2024. Žalovaní sa následne vyjadrili podaním ich právneho zástupcu zo dňa 07.10.2024 až\npo rozhodnutí odvolacieho súdu, a to doručením tohto vyjadrenia odvolaciemu súdu dňa 07.10.2024.\n13. Žalobca v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420, písm. f) CSP ďalej namietal, že odvolací súd\nnedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\nstupňa, čo má v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho i Ústavného súdu SR za následok, že\ntakýmto vadným postupom sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom (v zmysle terminológie\nCSP - porušilo sa jeho právo na spravodlivý proces). Podľa názoru žalobcu, s ktorým sa stotožnil aj\nsúd prvého stupňa v bodoch 31 a 32 napadnutého rozsudku, na zriadenie a vznik vecného bremena\nv prospech vtedy maloletých C. B. (žalobca) a jeho sestry E., na základe Darovacej zmluvy zo dňa\n29.10.1991 so zriadením vecného bremena ako zmluvy v prospech tretej osoby (§ 50 v spojení s\n§ 135c ods. 1 vtedy účinného Občianskeho zákonníka), nebolo potrebné schválenie (poručenského)\nsúdu. A to jednak preto, že maloleté deti neboli účastníkmi zmluvy a zároveň vôľou zmluvných strán\nnebolo to, aby tieto maloleté deti boli ihneď oprávnené z vecného bremena. Vôľou zmluvných strán\nnepochybne bolo, aby tieto maloleté deti mali právo užívať predajňu ako časť rodinného domu č. s.\n149 (označenú v náčrte tvoriacom prílohu znaleckého posudku č. 62/91) vtedy, ak s týmto oprávnením\nprejavia súhlas. Užívať predajňu na účel, na ktorý sa hodí, z povahy veci prirodzene nemôžu 14 a 7\nročné deti. Ak ju budú chcieť užívať v budúcnosti, logicky len ako plnoleté a vtedy zároveň ako plnoleté\ns týmto oprávnením aj vyslovia súhlas. Presne to sa aj stalo, teda maloleté deti sa užívania predajne\npočas svojej maloletosti nikdy nedomáhali, t. j. neprejavili súhlas s tým, aby boli oprávnené z vecného\nbremena, a to ani sami ani prostredníctvom ich zákonných zástupcov, ale súhlas s Darovacou zmluvou\nzo dňa 29.10.1991 v časti zriadeného vecného bremena prejavil len žalobca, teda vyslovil súhlas s tým,\naby bol oprávnený z vecného bremena až vo svojej plnoletosti. Sestra žalobcu takýto súhlas dodnes\nneprejavila, keďže po dohode s bratom nechce svoje oprávnenia z vecného bremena vykonávať. A to\nani evidenčné oprávnenie spočívajúce v zápise práva zodpovedajúceho jej (potenciálnemu) vecnému\nbremenu do katastra nehnuteľností. Keďže žalobca prejavil vôľu (súhlas) byť oprávneným zo zmluvy,\nt. j. byť v danom konkrétnom prípade oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve užívania\npredajne za tých istých okolností ako ju užíval otec, až v období, kedy bol nepochybne plnoletý, súhlas\nsúdu na jeho viazanosť zmluvou, resp. na jeho oprávnenosť zo zmluvy sa nevyžadoval. Do momentu\nprejavenia súhlasu tretej osoby, v tomto prípade žalobcu so zmluvou, totiž darovacia zmluva vrátane jej\nčasti, ktorou bolo zriadené vecné bremeno platila len medzi jej účastníkmi (stará matka žalobcu L. B. ako\ndarkyňa a pôvodná/ povinná z vecného bremena, otec žalobcu O.. C. B. ako obdarovaný a oprávnený z\n\nvecného bremena a teta žalobcu E. U. ako obdarovaná a zároveň /budúca/ povinná z vecného bremena\npo prevode zaťaženej časti domu na ňu).\n14. Druhým dôvodom, pre ktorý je uvažovaná aplikácia ust. § 28 OZ účinného ku dňu 29.10.1991 v\ndanom prípade vylúčená, bola podľa žalobcu skutočnosť, že predmetná zmluva v časti zriadeného\nvecného bremena sa v žiadnom smere netýkala spravovania (správy) majetku maloletých detí a nešlo\no nakladanie s majetkom maloletých detí. Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa\n29.10.1991, v časti pre maloletých ako zmluva v prospech tretej osoby, nevyžadovala pre svoju platnosť\nschválenie súdu a teda z dôvodu neexistencie takého súhlasu nemôže byť absolútne neplatnou. Táto\nzmluva začala mať záväzkovo-právne (obligačné) ale i vecno-právne účinky vo vzťahu ku žalobcovi\nako oprávnenému z vecného bremena až momentom, kedy s ňou až ako plnoletý po prvý krát prejavil\nsúhlas. Dovtedy nebol z tejto zmluvy v ničom povinný, ani oprávnený, nebol jej účastníkom a zároveň\nsa táto zmluva netýkala ani jeho majetku, preto súhlas súdu nemohol byť potrebný. Opačný výklad je\npríliš formalistický a nezodpovedajúci skutkovému a právnemu stavu veci. Poručenský súd by podľa\nnázoru žalobcu nemal v tom čase čo schvaľovať a teda ani čo posudzovať, či je v záujme maloletého,\nnakoľko v tom čase sa vôbec nevedelo, či vôbec bude z takejto zmluvy osoba maloletého niekedy\noprávnená. V skutočnosti sa to aj potvrdilo, žalobca ako oprávnený zo zmluvy, t. j. z vecného bremena\nnebol z tejto zmluvy oprávneným v čase jeho maloletosti, ale až v dospelosti, kedy so zmluvou aj prejavil\nsúhlas. Žalobca namietal, že odvolací súd najmä nezdôvodnil, prečo považoval zriadenie vecného\nbremena v prospech tretej, vtedy maloletej osoby, za nakladanie s jej majetkom a prečo vôbec bol toho\nnázoru, že išlo o konanie zákonného zástupcu (otca) za maloleté dieťa. Deti neboli účastníkmi zmluvy,\nnenadobúdali ako tretie osoby touto zmluvou ešte žiadne práva ani povinnosti, teda v prípade konania ich\notca nešlo o konanie v ich mene, ktoré by vyžadovalo súhlas súdu. Takúto zmluvu v prospech maloletých\ndetí ako v prospech tretieho mohli uzavrieť aj iné osoby, medzi ktorými nemusel nevyhnutne figurovať ich\nzákonný zástupca, pričom zmluva by začala voči nim platiť až prejavím ich súhlasu so zmluvou. Dovtedy\nzmluva platí len medzi tými, ktorí ju uzavreli. Až takýto prípadný súhlas zákonného zástupcu so zmluvou\n-jednostranný právny úkon v mene maloletého, by bolo možné považovať za konanie v mene dieťaťa a\naž vtedy by bolo možné uvažovať nad tým, či ide o nakladanie s majetkom, ktoré nevyhnutne vyžaduje\nsúhlas súdu. K tomu sa však odvolací súd nevyjadril vôbec, len prezentoval svoj právny názor, kde tieto\nnámietky či argumenty žalobcu nevyvrátil ani neposudzoval. Rovnako tak sa tak odvolací súd nevyjadril\nk ústavnej doktríne spočívajúcej v tom, že prioritu má mať výklad, ktorý neplatnosť právneho úkonu\nnezakladá, ak sú možné oba výklady a prečo nerešpektoval jednoznačne prejavenú vôľu zmluvných\nstrán, aby bolo umožnené ďalšie užívanie predajne (časť domu, ktorý mala nadobudnúť p. E. U.) ihneď\notcovi žalobcu a neskôr aj jeho deťom, ak o takéto užívanie zriadené ako právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu prejavia záujem.\n15. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421, ods.1, písm. b) CSP žalobca tvrdil, že považuje za\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom to, že odvolací súd považoval za nevyhnutný\npredpoklad pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe zmluvy v prospech\ntretieho existenciu písomného súhlasu tretej osoby budúceho oprávneného z vecného bremena), a to\nobsiahnutého priamo v zmluve v prospech tretieho alebo v samostatnej listine, prejaveného najneskôr v\nokamihu podania návrhu na registráciu zmluvy štátnym notárstvom. Právny záver je v priamom rozpore\ns podstatou a zmyslom zmluvy v prospech tretej osoby a tiež v rozpore so znením ust. § 50 Občianskeho\nzákonníka, kde je táto zmluva upravená. Tretia osoba nemusí dať vôbec súhlas s uzavretím zmluvy v\nčase jej vzniku (uzavretia) ani v čase jej podania na registráciu (vklad do katastra nehnuteľností), a to\nuž len napríklad z toho dôvodu, že o existencii takejto zmluvy ani nemusí vedieť, ale vyžaduje sa len jej\nsúhlas s obsahom zmluvy na to, aby vstúpila (následne, po uzavretí zmluvy a po prejavení jej súhlasu\nso zmluvou) do právneho vzťahu na základe zmluvy v prospech tretej osoby a aby v ňom následne\nuplatňovala zriadené práva vo svoj prospech. Tento súhlas nemusí byť výslovný a už vôbec nie len v\npísomnej forme (ani v prípade, ak pre samotný zmluvný typ uzavretý vo forme zmluvy v prospech tretieho\nsa vyžaduje písomná forma) ako nesprávne uzavrel odvolací súd, ale môže ísť o súhlas tretej osoby aj\n„len“ konkludentný alebo vo forme ústnej alebo samozrejme i vo forme písomnej. Tento záver vyplýva z\ndlhodobo konštantných názorov odbornej literatúry, rozhodovacej činnosti súdov, vrátane NS SR, pričom\nžalobcovi nie je známe, že by uvedené nemalo platiť v prípade zmluvy, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú\nformu. Ak by tomu tak bolo, zrejme by zákonodarca pri takýchto typoch zmlúv požiadavku písomnej formy\nsúhlasu tretej osoby uviedol explicitne v ust. § 50 Občianskeho zákonníka. Následne len vtedy by pri\nnedodržaní takto hypoteticky zákonom predpísanej formy súhlasu tretej osoby so zmluvou mohol platiť\nzáver odvolacieho súdu, že k zmluve v prospech tretieho platne nedôjde, pretože súhlasný jednostranný\nprávny úkon tretej osoby je v rozpore s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda pre nedostatok\n\nformy neplatný. Ďalej žalobca považoval za nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom to, že\nodvolací súd vyžadoval pre platný vznik vecného bremena dojednaného v prospech žalobcu schválenie\nDarovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 v časti zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech tretej\nosoby poručenským súdom v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka v konaní podľa §179 O.s.p. Nebolo\npotrebné schválenie (poručenského) súdu, a to najmä preto, že zároveň vôľou zmluvných strán nebolo\nto, aby tieto maloleté deti boli ihneď oprávnené z vecného bremena. Vôľou zmluvných strán nepochybne\nbolo, aby tieto maloleté deti mali právo užívať predajňu ako časť rodinného domu č.s. XXX (označenú\nv náčrte tvoriacom prílohu znaleckého posudku č. 62/91) vtedy, ak s týmto oprávnením prejavia súhlas.\nUžívať predajňu na účel, na ktorý sa hodí, z povahy veci prirodzene nemôžu 14 a 7 ročné deti.\n16. Žalobca položil nasledovné právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli dosiaľ\nvyriešené a ktoré podľa jeho právneho názoru odvolací súd nesprávne právne posúdil, a to:\na) Vyžaduje sa v prípade zmluvy v prospech tretieho uzavretej v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka,\nktorou sa zriaďuje v prospech tretej osoby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, písomná forma\nprejavenia súhlasu tretej osoby s touto zmluvou na to, aby tretia osoba bola oprávnená z vecného\nbremena? Ak áno, je potrebné, aby takýto písomný súhlas tretej osoby bol obsiahnutý už v zmluve v\nprospech tretieho alebo v samostatnej listine a aby bol súhlas tretej osoby prejavený najneskôr v okamihu\npodania návrhu na registráciu zmluvy štátnym notárskom, resp. v súčasnosti v okamihu podania návrhu\nna vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností?\nb) Vyžaduje sa pre platné zriadenie a vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech\nmaloletého ako tretej osoby na základe zmluvy v prospech tretieho v zmysle § 50 Občianskeho\nzákonníka schválenie takejto zmluvy súdom, ak zákonný zástupca nevyslovil súhlas s touto zmluvou za\nmaloletého ako tretiu osobu?\nc) Je možné považovať zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech maloletého na\nzáklade zmluvy v prospech tretieho, ktorej jedným z účastníkov ako oprávnený z vecného bremena je\ni zákonný zástupca maloletého, za nakladanie tohto zákonného zástupcu s majetkom maloletého, na\nktoré je potrebný súhlas súdu?\nd) Je možné považovať zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech maloletého\nna základe zmluvy v prospech tretieho, ktorej jedným z účastníkov ako oprávnený z vecného bremena\nje i zákonný zástupca maloletého, za nakladanie tohto zákonného zástupcu s majetkom maloletého, na\nktoré je potrebný súhlas súdu, ak zákonný zástupca nevyslovil súhlas za maloletého ako tretiu osobu\ns touto zmluvou ?\n17. Vzhľadom k tomu, že o správnosti a úplnosti skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa\nna základe vykonaných dôkazov niet žiadnych pochýb, ktorým stavom v danej veci a pri dodržaní\npríslušných zákonných ustanovení CSP je viazaný aj súd odvolací, pričom vo veci ide výlučne len o\nprávne posúdenie tohto skutkového stavu, žalobca navrhoval dovolaciemu súdu v záujme dosiahnutia\nvčasného a spravodlivého rozsúdenia sporu, aby vo veci rozhodol sám a aby napadnutý Rozsudok\nKrajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/87/2023 zo dňa 30.09.2024 zmenil tak, že rozsudkom určí, že :\nI. Žalobcovi patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve žalobcu doživotne užívať\npredajňu nachádzajúcu sa na prízemí domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C\" pare. č.\nXXX/X, na ulici Š. XXv Ž., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie Ž., a to titulom Darovacej zmluvy\nzo dňa 29.10.1991, spísanej vo forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz697/91, ktorej registrácia bola\nbývalým štátnym notárstvom prostredníctvom D.. E. T. vykonaná pod č. RI, V1713/91,\nII. Ukladá žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť umožniť žalobcovi výkon práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu, spočívajúceho v práve žalobcu doživotne užívať predajňu nachádzajúcu sa vpravo\nna prízemí domu súp. č. XXX,postaveného na pozemku registra „C\" pare. č. XXX/X, na ulici Š. XXv Ž.,\nzapísaného na LVč. XXXX pre kat. územie Ž., a to titulom Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991, spísanej\nvo forme Notárskej zápisnice č. N 605/91, Nz697/91, ktorej registrácia bola bývalým štátnym notárstvom\nprostredníctvom D.. E. T. vykonaná pod č. RI, V1713/91.\n\n18. V nadväznosti na to žalobca navrhoval dovolaciemu súdu, aby o trovách konania rozhodol v zmysle\n§ 453 ods. 2 CSP tak, že prizná žalobcovi voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania na súde\nprvej inštancie, nárok na náhradu trov odvolacieho konania a tiež nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n19. Ak by dovolací súd bol toho názoru, že zmena rozsudku odvolacieho súdu nie je možná, s poukazom\nna všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v zmysle § 449 ods. 1 CSP Najvyššiemu súdu SR ako\nsúdu dovolaciemu navrhol, aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/87/2023 zo\ndňa 30.09.2024 v celom rozsahu v oboch jeho výrokoch zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ a 2/.\n20. Žalovaní 1/ a 2/ v zastúpení advokátom vo vyjadrení zo dňa 14.02.2025 k dovolaniu žalobcu uviedli,\nže odvolací súd v rozsudku podrobne vysvetlil, z akých dôvodov žalobu zamietol, čo vyjadril v ods. 78\nrozsudku, podľa ktorého, žalobu v tomto spore nepreukázal, že v jeho prospech platne vzniklo vecné\nbremeno, ktorého určenia a ochrany sa žalobca v tomto spore domáhal, odvolací súd dospel k záveru o\nabsencií jeho aktívnej vecnej legitimácie. V priebehu sporu žalobca v rámci svojich vyjadrení zotrvával\nna názore,, žalobca je aktívne legitimovaný a jeho prípadné vyjadrenie k použitiu ustanovenia § 40 ods. 1\nObčianskeho zákonníka by bolo len totožné s jeho tvrdeniami v priebehu konania. V ods. 79 odvolacieho\nrozsudku, odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a prezentovaný právny záver\n(ods. 78) sa už odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami\nprezentovaných odvolateľnú. Pokiaľ žalobca namietal vadu podľa § 420 písm. f CSP vtom, že odvolací\nsúd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, čím došlo k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý súdny proces , žalovaní 1/ a 2/ poukazovali na to, že odvolací súd v ods. 44-79 rozsudku,\npodrobným spôsobom odôvodnil zamietavý výrok svojho rozhodnutia. Uvedená dovolacia námietka je\nlen prejavom nespokojnosti dovolateľa z výroku rozhodnutia, ktorý nevyznel v jeho prospech, z ktorého\ndôvodu bol pre dovolateľa rozsudok odvolacieho súdu nečakaný a prekvapivý. Pokiaľ išlo o dôvod podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b CSP, podľa ktorého rozhodnutia odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá je podľa žalobcu v rozhodovacej praxi do volacieho súdu riešená ako to vyplýva z časti B\ndovolania žalobcu (str. 9 dovolania). Dovolateľ za nesprávne právne posúdenie veci dovolacím súdom\npovažoval za nevyhnutný predpoklad pre vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na základe\nzmluvy v prospech tretieho a existencia písomného súhlasu tretej osoby, a to obsiahnutého priamo v\nzmluve alebo v samotnej listine, prejaveného najneskôr v okamihu podania návrhu na registráciu zmluvy\nštátnym notárom. Odvolací súd sa k predmetnému vecnému bremenu podrobne vyjadril v ods. 49-71\nrozsudku, v rámci ktorého stanoviska poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zr 2Cdo/205/2009\nzo dňa 29.6.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/214/2011 z dňa 18.1.2012. K\ntvrdeniu žalobcu , že k zmluve o zriadení vecného bremena nebol potrebný súhlas poručenského súdu,\nkeďže nešlo o nakladanie s majetkom maloletých detí uviedli, že právo užívania predajne predajne má\nvyslovene majetkový charakter obchodnej činnosti spočívajúcej v zásobovaní tovarom predajne, úhrade\nvzniknutých nákladov a pod. spojených s rizikom Z uvedených dôvodov odvolací súd správne poukázal\nna ustanovenie § 36 Zákona povinnosti rodičov zastupovať dieťa pri právnych úkonoch, ku ktorým nie\nje plne spôsobilé. Navrhovali, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal\nžalobca , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429\nods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalobcu podľa §\n448 CSP zamietol.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n22. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420, písm. f) CSP žalobca tvrdil, že odvolací súd vydal\nnečakané , prekvapivé a nepredvídateľné rozhodnutie. Odvolací súd síce pred svojím zmeňujúcim\nrozsudkom vyzval obe strany sporu výzvou zo dňa 20.09.2024 v zmysle § 382 CSP avšak následne\nrozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu z dôvodu, že k platnému zriadeniu vecného bremena v prospech\n\nžalobcu nedošlo, resp. že toto nevzniklo, na základe iného ustanovenia právneho predpisu, konkrétne\nna základe ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie, podľa ktorého ak právny\núkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, odvolací\nsúd výslovne neuvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak je zrejmé, že práve z dôvodu\nnedodržania písomnej formy jednostranného úkonu žalobcu - prejavu súhlasu so zriadením vecného\nbremena odvolací súd dospel k záveru, že k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu pre\nžalobcu (platne) nedošlo.\n24. Dovolací súd zistil, že v danom prípade išlo o interpretáciu ustanovenia § 50 v spojení s § 135c\nods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.12.1991 v časti pojmu či súhlas tretej osoby\noprávnenej k zmluve o zriadení vecného bremena musí mať písomnú formu. Zo strany odvolacieho súdu\nišlo o odlišnú interpretáciu dotknutých ustanovení občianskeho zákonníka. Dovolací súd poukazuje na\nprávnu vetu rozhodnutia č. 12/2020 publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky k pojmu prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu: „ Zo základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva aj zákaz tzv. prekvapivých\nrozhodnutí. O prekvapivé rozhodnutie ide aj v prípade, ak inštančne nadriadený (spravidla odvolací)\nsúd úplne alebo podstatne zmení právne východiská, podľa ktorých bola vec dosiaľ posudzovaná,\na neumožní účastníkom vyjadriť sa k tejto zmene. Typicky pôjde o zmenu právnej kvalifikácie\nrelevantných skutkových zistení alebo rozhodujúcich skutkových okolností, a to za situácie, keď počas\nkonania predchádzajúceho, takejto zmene nemali strany pochybnosť o inej, dovtedy zvažovanej\nkvalifikácii (vychádzajúc z priamej informácie súdu alebo z iných podstatných skutočností). Prekvapivosť\nrozhodnutia môže spočívať v aplikácii právnej normy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými\nstranami ani súdom, alebo v zmene právneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným, alebo\nskutočnosťou zistenou až v odvolacom konaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť.\nPosúdenie, či v danom prípade ide o prekvapivé rozhodnutie, bude vždy závisieť od konkrétnych\nskutkových okolností. Iba odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na\nzhodný skutkový stav nemôže spôsobiť prekvapivosť napadnutého rozhodnutia. (Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 52/2019 z 1. apríla 2020) Ústavný súd Slovenskej republiky na\nneverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 )“.\n25. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za prekvapivé, pretože išlo o odlišnú\ninterpretáciu tohto istého zákonného ustanovenia § 50 Občianskeho zákonníka. Na túto odlišnú\ninterpretáciu reagoval žalobca podaním dovolania.\n26. Žalobca v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420, písm. f) CSP ďalej namietal, že odvolací súd\nnedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\nstupňa. Dovolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku konštatuje, že rozsudok\nje detailne a zrozumiteľne odôvodnený, pričom odvolací súd vyhodnotil právnu otázku súhlasu tretej\nosoby so zmluvou v prospech tretej osoby v prípade zriadenia vecného bremena tak, že sa vyžaduje\npísomný súhlas.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n27. Podľa § 421 ods. 1,písm.b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená .\n28. Najvyšší súd konštatuje, že žalobcom položené právne otázky v dovolacom konaní sú prípustné.\nPodľa poznatkov dovolacieho súdu neboli doteraz v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené.\n29. V danom prípade išlo vecné bremeno v prospech tretej osoby zriadené in personam, vzniknuté\nna základe zmluvy Darovacej zmluvy zo dňa 29.10.1991 spísanej štátnou notárkou D.. E. T. vo forme\nnotárskej zápisnice N 605/91,Nz 687/91 a registrovanej štátnym notárstvom pod č. R I, V 1713/91.\n30. Podľa § 868 zákona č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník pokiaľ\nďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.\njanuárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992\nsa však posudzujú podľa doterajších predpisov.\n\n31. Prvá právna otázka bola formulovaná vo vzťahu k § 50 a § 135c ods.1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení účinnom ku dňu v čase uzavretia Darovacej zmluvy, ktorej súčasťou bola i\nzmluva o zriadení vecného bremena podľa § 50 Občianskeho zákonníka, t. j. dňa 29.10.1991, tak, že:\n„ Vyžaduje sa v prípade zmluvy v prospech tretieho, uzavretej v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka,\nktorou sa zriaďuje v prospech tretej osoby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, písomná forma\nprejavenia súhlasu tretej osoby s touto zmluvou na to, aby tretia osoba bola oprávnená z vecného\nbremena? Ak áno, je potrebné, aby takýto písomný súhlas tretej osoby bol obsiahnutý už v zmluve v\nprospech tretieho alebo v samostatnej listine a aby bol súhlas tretej osoby prejavený najneskôr v okamihu\npodania návrhu na registráciu zmluvy štátnym notárskom, resp. v súčasnosti v okamihu podania návrhu\nna vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností?\n32. Podľa § 135c ods.2 zák.č. 40/1964 Z. Občiansky zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991\nvecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na\nzáklade závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( §\n135a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523135a'&ucin-k-dni='31.12.1991'>). Na účinnosť\nzmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia\nštátnym notárstvom.\n33. Dovolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka upravuje iba všeobecné\nnáležitosti zmluvy v prospech tretej osoby, ktoré v závislosti od konkrétneho zmluvného typu budú\nrozšírené o podstatné náležitosti tohto konkrétneho zmluvného typu. Preto pokiaľ ustanovenie §135c\nods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 29.10.1991vyžadovalo pre vznik\nvecného bremena písomnú zmluvu, tak potom i zmluva o zriadení vecného bremena v prospech tretej\nosoby musela mať písomnú formu. Písomnú formu musel mať aj súhlas tretej osoby, pretože až týmto\nsúhlasom by sa pôvodné oprávnenie zmluvnej strany transformovalo na oprávnenie tretej osoby.\n34. Písomný právny režim, zákonom stanovený pre zmluvy o zriadení vecného bremena, sa vzťahuje\naj na súhlas tretej osoby podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá nadobúda oprávnenie z\nvecného bremena. Ide o výklad za použitia pravidla argumentum a maiori ad minus v dôsledku ktorého\njednostranný právny úkon - súhlas tretej osoby so zriadením vecného bremena zdieľa právny režim\nzmluvy, pre ktorej platnosť zákon vyžaduje písomnú formu. Súhlas je súčasne zákonnou požiadavkou\npre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám v zmysle § 135c ods.2, druhá veta\nObčianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, preto na jeho účinnosť bola potrebná\nregistrácia štátnym notárstvom. Za túto registráciu oprávnenia z vecného bremena žalobcu nemožno\npovažovať registráciu Darovacej zmluvy RI V 1713/91. E. a C. B. neprejavili písomný súhlas so zmluvou\nv čase registrácie vykonanej štátnym notárstvom. Tento písomný súhlas nebol podľa obsahu spisu daný\nani počas konania. Vecné bremeno v prospech E. a C. B. nevzniklo.\n35. Dovolací súd pri prvej otázke dospel k záveru, že v prípade zmluvy v prospech tretieho, uzavretej v\nzmysle § 50 Občianskeho zákonníka, ktorou sa zriaďuje v prospech tretej osoby právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu sa pre vznik oprávnenia z vecného bremena tejto osoby vyžaduje písomná forma\nprejavenia súhlasu so zmluvou .\n36. Pre vznik oprávnenia tretej osoby z vecného bremena musí byť jej písomný súhlas obsiahnutý\nuž v zmluve v prospech tretieho alebo v samostatnej listine najneskôr v okamihu podania návrhu na\nregistráciu zmluvy štátnym notárstvom, resp. v súčasnosti v okamihu podania návrhu na vklad práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností.\n37. Správa katastra nevykonáva zápis právnych úkonov, ktoré sú podmienené, ale ktorých právne\núčinky bezpodmienečne nastanú ku dňu povolenia vkladu. V prípade zmluvy o vecnom bremene\nv prospech tretej osoby ide svojou povahou o právny úkon podmienený súhlasom tretej osoby.\nNepodmienenosť právneho úkonu je skutkovou a právnou okolnosťou, ktorá má v zmysle § 31 ods.1,\ndruhá veta zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona vplyv na povolenie vkladu vecného bremena\nv prospech konkrétnej osoby.\n38. Pokiaľ ide o druhú právnu otázku b), či sa vyžaduje sa pre platné zriadenie a vznik práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech maloletého ako tretej osoby na základe zmluvy v\n\nprospech tretieho v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka schválenie takejto zmluvy súdom, ak zákonný\nzástupca nevyslovil súhlas s touto zmluvou za maloletého ako tretiu osobu, tak dovolací súd poukazuje\nna ust. § 37 ods. 2 zákona č. 94/1963Zb. o rodine v znení účinnom ku dňa 29.10.1991 podľa ktorého:\n„ Žiadny z rodičov nemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť\nk stretnutiu záujmov medzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom“. Odpovede na právne\notázky môže dovolací súd formulovať iba v spojení so skutkovým stavom, ktorý bol zistený v konaní.\nPísomný súhlas maloletých detí nebol daný, a preto absentoval právny úkon maloletých, ktorý by mal\nbyť schválený poručenským súdom. Dovolací súd ďalej poukazuje na to, že obsahom vecného bremena\nbolo právo užívať predajňu. Žalobca uviedol v dovolaní na s. 10, že: „Užívať predajňu na účel, na ktorý\nsa hodí z povahy veci prirodzene nemôžu 14 a 7 ročné deti. Ak ju budú chcieť užívať v budúcnosti,\nlogicky len ako plnoleté a vtedy zároveň ako plnoleté s týmto oprávnením vyslovia súhlas. Presne to sa aj\nstalo, teda maloleté deti sa užívania predajne počas svojej maloletosti nikdy nedomáhali, t. j. neprejavili\nsúhlas s tým, aby boli oprávnené z vecného bremena a to ani sami ani prostredníctvom ich zákonných\nzástupcov, ale súhlas s Darovacou zmluvou zo dňa 29.10.1991 v časti zriadeného vecného bremena\nprejavil, teda vyslovil s tým súhlas, aby bol oprávnený z vecného bremena až vo svojej plnoletosti len\nžalobca“. Dovolací súd konštatuje, že vzhľadom na povahu vecného bremena - užívanie predajne,\nnebolo možné vylúčiť existenciu stretu záujmu medzi otcom a deťmi a deťmi navzájom. Právny stav\nužívania - predajne totiž prirodzene vyvoláva vznik povinností, ktoré dieťa nemôže plniť a ktorými ho\nnemožno zaťažiť.\n39. Pokiaľ ide o právnu otázku c) či, je možné považovať zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu v prospech maloletého na základe zmluvy v prospech tretieho, ktorej jedným z účastníkov\nako oprávnený z vecného bremena je i zákonný zástupca maloletého, za nakladanie tohto zákonného\nzástupcu s majetkom maloletého, na ktoré je potrebný súhlas súdu, dovolací súd uvádza, že nešlo o\nnakladanie s majetkom maloletých detí, keďže maloleté deti neboli vlastníkmi ani užívateľmi predmetnej\nnehnuteľnosti. To isté sa vzťahuje k otázke d) či je možné považovať zriadenie práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu v prospech maloletého na základe zmluvy v prospech tretieho, ktorej jedným z\núčastníkov ako oprávnený z vecného bremena je i zákonný zástupca maloletého, za nakladanie tohto\nzákonného zástupcu s majetkom maloletého, na ktoré je potrebný súhlas súdu, ak zákonný zástupca\nnevyslovil súhlas za maloletého ako tretiu osobu s touto zmluvou.\n40. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\ntak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania proti\nžalobcovi 1/ v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného užívania predajne, zriadené darovacou zmluvou z roku 1991 v prospech jeho otca a v prospech vtedy maloletých detí ako tretích osôb podľa § 50 Občianskeho zákonníka, a uloženia povinnosti žalovaným umožniť mu výkon tohto práva. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd ju zamietol s tým, že pre vznik vecného bremena v prospech tretej osoby sa vyžaduje písomný súhlas tretej osoby a že zmluva v časti týkajúcej sa maloletých nebola schválená súdom. Dovolateľ namietal prekvapivosť a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (§ 420 písm. f) CSP) a položil dosiaľ neriešené právne otázky o forme a čase súhlasu tretej osoby a o potrebe schválenia zmluvy súdom (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie zamietol: rozhodnutie nebolo prekvapivé, keďže išlo len o odlišný výklad toho istého ustanovenia, a bolo riadne odôvodnené. Vo veci samej uzavrel, že písomný režim zmluvy o zriadení vecného bremena sa vzťahuje aj na súhlas tretej osoby, ktorý musí byť daný najneskôr pri podaní návrhu na registráciu, resp. vklad; keďže písomný súhlas detí daný nebol, vecné bremeno v ich prospech nevzniklo. Pre absenciu právneho úkonu maloletých nebolo čo schvaľovať poručenským súdom, pričom vzhľadom na povahu užívania predajne nebolo možné vylúčiť stret záujmov medzi rodičom a deťmi (§ 37 ods. 2 zákona o rodine); o nakladanie s majetkom maloletých nešlo, lebo neboli vlastníkmi ani užívateľmi nehnuteľnosti.", "pravna_veta": "Ustanovenie § 50 Občianskeho zákonníka upravuje len všeobecné náležitosti zmluvy v prospech tretej osoby, ktoré sa dopĺňajú o náležitosti konkrétneho zmluvného typu; ak zákon vyžadoval pre vznik vecného bremena písomnú zmluvu (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991), musí mať písomnú formu aj súhlas tretej osoby so zmluvou, ktorým sa oprávnenie zmluvnej strany transformuje na oprávnenie tretej osoby (argumentum a maiori ad minus). Písomný súhlas tretej osoby musí byť obsiahnutý už v zmluve alebo v samostatnej listine najneskôr v okamihu podania návrhu na registráciu zmluvy štátnym notárstvom, resp. v súčasnosti návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; bez neho právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech tretej osoby nevznikne. Odlišná interpretácia totožného zákonného ustanovenia aplikovaného na zhodný skutkový stav odvolacím súdom nezakladá prekvapivosť rozhodnutia ani vadu podľa § 420 písm. f) CSP.", "ustanovenia": ["§ 50 OZ", "§ 135c ods. 2 OZ", "§ 868 OZ", "§ 37 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine", "§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 448 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/876/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["vecné bremeno", "zmluva v prospech tretej osoby", "súhlas tretej osoby", "písomná forma právneho úkonu", "registrácia zmluvy štátnym notárstvom", "prekvapivé rozhodnutie", "zastúpenie maloletého", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "2448e19e-65a9-497f-9ccc-27430f77948f:f29f329f-df7a-4717-b7b9-b55e4ace4539", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/87/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/87/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2448e19e-65a9-497f-9ccc-27430f77948f:f29f329f-df7a-4717-b7b9-b55e4ace4539"}], "citovane_v": []}