{"guid": "073b8d77-a3a5-485e-b10a-4f0fbc7c48e1:2c334d86-b81a-4ebb-b09b-0c166def375c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5116214233.1", "spisova_znacka": "9Cdo/13/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/13/2025 z 28. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2026, sp. zn. 9Cdo/13/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:5116214233.1", "identifikacne_cislo": "5116214233", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nevylučuje, aby súd na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 tohto zákona určil neplatnosť dobrovoľnej dražby len v časti týkajúcej sa niektorých samostatných vecí, ktoré boli predmetom dražby, a to aj vtedy, ak nejde o spoločnú dražbu podľa § 23 zákona. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je jediným prostriedkom nápravy a ochrany práva osoby dotknutej dražbou, preto je namieste jej extenzívny výklad; opačný výklad by bol v rozpore s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a nútil by dotknutú osobu napádať aj dražbu vecí, ktorými na svojich právach dotknutá nebola. Ak boli predmetom dražby viaceré samostatné veci, splnenie podmienok dražby sa posudzuje vo vzťahu ku každej z nich osobitne; otázka určenia rozsahu vzájomnej reštitučnej povinnosti nemá vplyv na posúdenie platnosti dražby.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v časti týkajúcej sa rozostavaných stavieb, ktoré záložca zaťažil záložným právom v prospech záložnej veriteľky, hoci nebol ich skutočným vlastníkom – podielovým spoluvlastníkom bol žalobca, čo bolo právoplatne určené v inom konaní. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli, pretože záložná zmluva bola v tejto časti absolútne neplatná a zákon nevylučuje čiastočnú neplatnosť dražby. Záložná veriteľka v dovolaní namietala vadu podľa § 420 písm. f) CSP (nevysporiadanie sa s jej dobromyseľnosťou a nevykonanie testu proporcionality) a nesprávne právne posúdenie dosiaľ neriešenej otázky, či možno určiť čiastočnú neplatnosť dražby nehnuteľností mimo spoločnej dražby podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z. z. Najvyšší súd vadu zmätočnosti nezistil – odôvodnenie rozhodnutí v ich organickej jednote bolo dostatočné a súdy test proporcionality fakticky vykonali, hoci ho tak formálne neoznačili; v tejto časti dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Vo veci samej potvrdil záver, že čiastočná neplatnosť dobrovoľnej dražby je prípustná, lebo ide o jediný prostriedok ochrany dotknutej osoby, zákon ju nevylučuje, opačný výklad by odporoval právu na súdnu ochranu a vyslovenie neplatnosti celej dražby by porušilo zákaz reformatio in peius; dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-5", "nazov": "§ 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b", "nazov": "§ 151b OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-23", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c334d86-b81a-4ebb-b09b-0c166def375c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5116214233.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5116214233.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5116214233.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/13/2025\n5116214233\n28. 07. 2026\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2026:5116214233.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Holiča a\nčlenov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu\nW. J., narodeného XX. I. XXXX, Q. N. K. XXX, štátneho občana I. W. R., zastúpeného advokátskou\nkanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860\n654, proti žalovaným 1/ E. Š., narodenému XX. O. XXXX, Ž., S. XXXX/XX, 2/ obchodnej spoločnosti\nLICITOR group, a.s., Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 36 421 561, 3/ obchodnej spoločnosti Prvá stavebná\nsporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 31 335 004, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nAdvokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662, 4/ X..\nK. K., narodenej XX. F. XXXX, D., K. X, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Karáskom, Považská\nBystrica, M. R. Štefánika 136, za účasti intervenientky na strane žalovaného 1/ K. S., narodenej XX.\nA. XXXX, Č. J. XX, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.\n20C/154/2016, o dovolaní žalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. augusta 2024\nsp. zn. 16Co/18/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nStranám náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nIntervenientke na strane žalovaného 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 20C/154/2016-291 zo 14. júla\n2023 určil, že dražba týkajúca sa bližšie špecifikovaných rozostavaných stavieb - rodinného domu,\nhospodárskej budovy a prístrešku na auto, ktorá sa uskutočnila 30. marca 2016, a ktorej priebeh bol\nosvedčený konkretizovanou notárskou zápisnicou, je neplatná. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až\n4/ a intervenientke na strane žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o\nvýške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.\n1.1. Žalobca sa žalobou podanou 27. mája 2016 proti žalovaným 1/ až 4/ domáhal, aby súd určil,\nže dobrovoľná dražba z 30. marca 2016 je neplatná v časti týkajúcej sa rozostavaných stavieb, t.j.\nrodinného domu, hospodárskej budovy a prístrešku na auto. V žalobe spochybnil platnosť zmluvy o\nzriadení záložného práva uzavretej medzi žalovanou 3/ ako záložným veriteľom a žalovanou 4/ ako\nzáložcom v prospech predmetných rozostavaných stavieb, a to z dôvodu, že žalovaná 4/ nikdy nebola\nskutočnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, naopak, je nimi žalobca, ktorý ich staval svojpomocne a z\nvlastných finančných prostriedkov.\n1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že 30. júla 2012 žalovaná\n3/ ako záložný veriteľ so žalovanou 4/ ako záložcom uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva a\nmandátnu zmluvu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalovanej 3/ na sporných\n\nrozostavaných stavbách a ďalších nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Č. J., a to za\núčelom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere\na stavebnom úvere poskytnutej žalovanou 3/ ako veriteľom K. K., st. (matke žalovanej 4/ a bývalej\nmanželke žalobcu) a žalobcovi ako spoludlžníkom. Ďalej uviedol, že priebeh opakovanej dobrovoľnej\ndražby bol riadne osvedčený notárskou zápisnicou. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti, na ktorých\nbolo zriadené záložné právo v prospech žalovanej 3/. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 64 800\neur, pričom toto nebolo účastníkmi urobené; po jeho znížení na sumu 43 200 eur bolo urobené podanie\núčastníkom s poradovým č. 1 (žalovaným 1/), ktorému licitátor udelil príklep. Na základe uvedeného\nbol žalovaný 1/ zaevidovaný na LV č. XXXX k. ú. Č. J. ako vlastník vydražených nehnuteľností.\nTakto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 21 ods. 2, ods. 4 zákona č.\n527/2002 Z. z. a § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „OZ“). Po posúdení procesnej prípustnosti žaloby žalobcu podľa § 137 písm. d) zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) k námietkam\nžalovaných uviedol, že okruh strán v konaní je úplný, lebo ako strany vystupovali všetky zákonom\npredpokladané subjekty. Žalobca ako dotknutá osoba podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.\ntvrdil, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, na základe ktorej sa uskutočnila dražba, ako aj v čase\nkonania dražby, bol vlastníkom rozostavaných stavieb. Táto skutočnosť bola právoplatne ustálená v\nsúdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17C/27/2014, podľa záverov ktorého je\nžalobca podielovým spoluvlastníkom sporných rozstavaných stavieb. Na strane žalovaného ako nútené\nprocesné spoločenstvo (§ 78 CSP) vystupovali tak navrhovateľ dražby (žalovaná 3/), vykonávateľ dražby\n(žalovaná 2/), vydražiteľ (žalovaný 1/), ako aj žalovaná 4/ ako posledný evidovaný vlastník dražených\nnehnuteľností. Skutočnosť, že v konaní ako strana nevystupovala aj K. K. st., ktorá bola v rozhodnom\nčase spolu so žalobcom spoluvlastníčkou sporných rozostavaných stavieb, posúdil súd prvej inštancie\nako irelevantnú, pretože nebola evidovaná ako vlastník v katastri nehnuteľností.\n1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si uplatnil svoj nárok včas, t.j. pred uplynutím\nprekluzívnej lehoty. K tvrdenému dôvodu neplatnosti dražby pre neplatnosť záložnej zmluvy uviedol, že\nžalovaná 4/ v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva nemala vlastnícke právo k sporným\nstavbám ako predmetu záložného práva, preto nebola oprávnená zriadiť záložné právo a záložná\nzmluva je v tejto časti absolútne neplatná. Zároveň vyslovil, že právo domáhať sa určenia čiastočnej\nneplatnosti dražby je možné, aj ak nejde o spoločnú dražbu (hnuteľných vecí) podľa § 23 zákona č.\n527/2002 Z. z., lebo opačný výklad by bol v rozpore s právom na súdnu ochranu. Keďže dražba stavieb\nbola vykonaná na základe záložnej zmluvy, ktorá bola neplatná čo do zriadenia záložného práva na\npredmetných stavbách, súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel. Vyslovil, že rozsudok súdu, ktorým\nsa určí len čiastočná neplatnosť dražby, nebude mať vplyv na platnosť dražby ostatných nehnuteľností,\nktoré neboli predmetom žaloby, a ktoré ostanú vo vlastníctve aktuálneho vlastníka, intervenientky na\nstrane žalovaného 1/. Súd prvej inštancie po zohľadnení všetkých relevantných okolností danej veci\ndospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými\nmravmi, a že v danom prípade je potrebné poskytnúť právnu ochranu vlastníckemu právu žalobcu. O\ntrovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 2/, 3/, 4/ a intervenientky na\nstrane žalovaného 1/ rozsudkom z 27. augusta 2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi\npriznal proti žalovaným 2/, 3/, 4/ a intervenientke na strane žalovaného 1/ nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd v rozsahu podaných odvolaní, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, ods. 2\nCSP), preskúmaním obsahu súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné\ndokazovanie, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami\npodľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom svoje\nrozhodnutie tiež dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nrozsudku súdu prvej inštancie, preto len na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam doplnil\n(§ 387 ods. 1, 2 CSP), že výrok I. napadnutého rozsudku je zrozumiteľný, určitý a bez akýchkoľvek\npochybností z neho vyplýva, ktorú časť dražby súd vyhlásil za neplatnú. Za vecne správne považoval\naj závery súdu prvej inštancie o možnosti určenia čiastočnej neplatnosti dražby, lebo iný výklad by bol v\nrozpore s právom na súdnu ochranu. Obnovenie pôvodného právneho stavu spred dobrovoľnej dražby\noznačil za zákonný následok rozsudku o určení neplatnosti dražby. Zdôraznil, že otázka vyabstrahovania\nčasti výťažku, ktorá sa týkala nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bola dražba vyhlásená za neplatnú,\nnemá a ani nemôže mať vplyv na skúmanie splnenia zákonných podmienok uskutočnenia dražby.\nDodal, že určenie rozsahu vzájomnej reštitučnej povinnosti nebolo predmetom konania a súd nemal\n\npovinnosť sa touto otázkou v tomto konaní zaoberať. Súd prvej inštancie preto správne skúmal (iba)\nzákonné podmienky uskutočnenia dražby a vykonal dokazovanie ohľadne namietanej platnosti záložnej\nzmluvy, na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie\njasne a zrozumiteľne odôvodnil aj splnenie procesnej podmienky úplného okruhu účastníkov konania o\nvyslovenie neplatnosti dražby. Dodal, že ak sa X.. K. K. st. necítila byť dotknutou osobou na podanie\nžaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie je ani evidovaná ako vlastník predmetných\nnehnuteľností v katastri, potom nebolo potrebné, aby v konaní vystupovala ako strana.\n2.2. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádzal z precízne zisteného skutkového stavu veci,\nz ktorého vyvodil správne právne závery. Vzhľadom na uvedené odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil\nako vecne správne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 3/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté\nrozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej 3/ prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.\n3.1. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces videla\nžalovaná 3/ v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou\nochrany dobromyseľnosti žalovanej 3/, hoci na ňu žalovaná 3/ poukazovala už v konaní pred súdom\nprvej inštancie a túto predostrela aj v rámci svojej odvolacej argumentácie. Okrem toho odvolaciemu\nsúdu vytýkala, že nevykonal test proporcionality medzi právom záložného veriteľa vlastniť majetok (do\nktorého bolo zasiahnuté neplnením dlhu žalobcu riadne a včas) a spoluvlastníckym právom žalobcu\nk rozostavaným stavbám. Odvolací súd, naopak, bez hlbšej analýzy dospel k záveru, že je potrebné\nposkytnúť právnu ochranu vlastníckemu právu žalobcu. Je nespravodlivé, že súdy poskytli žalobcovi,\nktorému žalovaná 3/ poskytla úver a tento žalobca nesplácal, neodôvodnene vyššiu právnu ochranu\nako žalovanej 3/.\n3.2. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci a prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.\n1 CSP oprela dovolateľka o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od posúdenia otázky\nmožnosti vyhlásenia čiastočnej neplatnosti dražby nehnuteľností podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002\nZ. z. v spojení s § 137 písm. d) CSP. Podľa dovolateľky táto otázka dosiaľ nebola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ustálene vyriešená [dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) v spojení s § 432\nCSP] a odvolací súd dospel pri jej posúdení k nesprávnym právnym záverom, keď vyslovil, že zákon\nnevylučuje vyhlásiť za neplatnú len časť dobrovoľnej dražby ohľadom len niektorých nehnuteľností,\nktoré boli predmetom dražby. Podľa dovolateľky zákonodarca nad možnosťou vyhlásenia čiastočnej\nneplatnosti dražby uvažoval len v súvislosti s tzv. spoločnou dražbou, pričom v ust. § 23 zákona č.\n527/2002 Z: z. výslovne uviedol, že možnosť vykonať spoločnú dražbu prichádza do úvahy, ak ide o\ndražbu hnuteľných vecí a najnižšie podanie pri žiadnej z nich nepresahuje 16 596,96 eura. Len v prípade\ntzv. spoločnej dražby je možné určiť čiastočnú neplatnosť dražby, t.j. určiť neplatnosť len vo vzťahu\nku konkrétnej hnuteľnej veci, a to práve z dôvodu, že každá vec bola dražená samostatne (t.j. ako\nsamostatné vyvolanie a následná samostatná ponuka vydražiteľa). V danom prípade ale šlo o dražbu\nako celok, kde vyvolanie a aj ponuka vydražiteľa smerovala k celému predmetu dražby, preto ani nie je\nmožné oddeliť, aká časť výťažku pripadá na aký predmet dražby, čoho následkom je nemožnosť určenia\nrozsahu reštitučnej povinnosti.\n4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 3/ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje\ns jeho obsahom a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nezákonné a v rozpore so\nzisteným skutkovým stavom.\n5. Žalovaní 2/ a 4/ a intervenientka na strane žalovaného 1/ sa k dovolaniu žalovanej 3/ písomne\nnevyjadrili.\n6. Žalobca v oneskorene podanom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 3/ (§ 436 ods. 3 posledná\nveta CSP) navrhol dovolanie odmietnuť.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací § 35 CSP po zistení, že\ndovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania (§ 428 CSP)\n\na splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 3/ je síce\nv časti prípustné, ale vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod [§ 421 ods.1 písm. b) CSP v spojení s §\n432 CSP] nedôvodné\na vo zvyšnej časti je potrebné ho ako neprípustné odmietnuť.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n10. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n11. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n12. Žalovaná 3/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n13. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n14.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n14.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n15. Dovolateľka prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý proces\noprela o tvrdenie, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej podstatnými argumentmi, v dôsledku čoho je\njeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené.\n\n16. Dovolací súd konštantne pripomína, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených námietok skúmal, či došlo k\nnamietaným procesným vadám; tieto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n18. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07).\n19. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky či absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\nUvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť\nspôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára\n2020, ods. 17).\n20. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nnáležite neodôvodnil.\n21. V posudzovanej veci má odôvodnenie napadnutej časti rozsudku odvolacieho súdu všetky zákonom\nvyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo\no taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n22. Žalovaná 3/ odvolaciemu súdu vytýkala, že sa nezaoberal jej podstatnými námietkami o potrebe\nochrany dobromyseľnosti záložného veriteľa a o nevyhnutnosti vykonania testu proporcionality navzájom\nproti sebe stojacich základných práv žalobcu a žalovanej 3/.\n23. Treba mať na zreteli, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať\nna každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam\npre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré je predmetom\nodvolacieho prieskumu (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená,\nže súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n23.1. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Odvolací súd jasným, rozhodným,\nzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, poskytol\nprimerané odpovede na odvolacie námietky žalovanej 3/; jeho úvahy a z nich vyvodené závery,\nvo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Odvolací súd teda procesne nekonal nesprávne, spôsobom\nzmätočným, ktorým by žalovanej 3/ znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Za procesnú vadu konania podľa § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľky.\n\n24. Argumentácia odvolacieho súdu (a súdu prvej inštancie) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nje koherentná a podporuje príslušné závery prijaté vo výroku rozhodnutia, pričom z rozhodnutia\njednoznačne a jasne vyplývajú úvahy súdu, ktorými sa pri rozhodovaní vo veci riadil. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku napovedá, že v okolnostiach danej veci odvolací súd nepripustil, aby\nvlastníckemu právu žalobcu bolo nadradené záložné právo žalovanej 3/, ktorá síce výkonom záložného\npráva sledovala legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy, ale dražba sa\nv napadnutej časti viedla mimo vôle a fakticky i bez pričinenia skutočných vlastníkov sporných\nnehnuteľností. Už súd prvej inštancie vzal do úvahy (odvolací súd sa s jeho závermi stotožnil),\nže dobrovoľná dražba vážnym spôsobom zasiahla do práva žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky. Dovolací súd nemal dôvod pochybovať, že konajúce súdy vo veci\nvykonali test proporcionality stricto sensu, a to aj napriek tomu, že svoje úvahy formálne testom\nproporcionality neoznačili. Niet pochýb, že súd prvej inštancie sa zaoberal existenciou proti sebe\nstojacich základných práv a vykonal test proporcionality medzi právom žalovanej 3/ a právom žalobcu.\nOdvolací súd konštatoval, že obnovenie pôvodného právneho stavu spred dobrovoľnej dražby je\nzákonným následkom rozsudku súdu o neplatnosti dražby, čím pripustil, že k obmedzeniu práva\nžalovanej 3/ na uspokojenie pohľadávky zo zálohu došlo v súlade so zákonom (záver testu legality).\nStotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorý sa ako vlastník nehnuteľností cítil byť\nvykonanou dražbou dotknutý na svojich právach, uplatnením nároku nekonal s úmyslom neprimerane\npoškodiť žalovaných (záver testu vhodnosti a racionality). Napokon, výsledkom testu nevyhnutnosti sú\núvahy oboch súdov o možnosti vyslovenia čiastočnej neplatnosti vykonanej dražby. Správnosť týchto\nzáverov, je z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP irelevantná, lebo ani prípadné\nnesprávne právne posúdenie vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017, resp. I. ÚS 61/2019).\n25. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie\ntak dáva žalovanej 3/ zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo súdy uprednostnili ochranu vlastníckeho\npráva žalobcu. Za rozhodujúce považovali najmä to, že majetok žalobcu bol bez jeho pričinenia\nzaťažený záložným právom zriadeným osobou odlišnou od skutočného vlastníka - žalovanou 4/. Z bodu\n31. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je tiež zrejmé, že súd sa zaoberal i argumentom o\npotrebe ochrany dobrej viery záložného veriteľa (dovolateľky), na rozdiel od subjektívnych predstav\ndovolateľky však dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nemožno považovať za výkon práva v\nrozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými\nv odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, a\npreto je dovolanie žalovanej 3/ v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa\n§ 447 písm. c) CSP.\n27. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska dovolateľkou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím\nsúdom v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n28. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n29. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\n\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods.\n1 CSP.\n30. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Žalovaná 3/, namietajúc,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, prípustnosť\npodaného dovolania vyvodzovala z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n31. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú\ndovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).\n32. Dovolací súd, viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej podľa dovolateľky záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu (sp. zn. I. ÚS 51/2020) v ďalšom skúmal, či dôvodne namietala, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n33. Dovolateľka odvolaciemu súdu vyčítala, že nesprávne pripustil možnosť vyhlásenia čiastočnej\nneplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli viaceré nehnuteľnosti. Argumentovala, že\ndomáhať sa určenia neplatnosti časti dražby možno len v prípade spoločnej dražby podľa § 23 zákona\nč. 527/2002 Z. z., čo nie je daný prípad.\n34. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona\nSNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a jedného nálezu ústavného súdu, ďalej\ntiež len „Ústava“) aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného\nako príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) je zaručiť\nkaždému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť\n(I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby\nurčenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nnespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je tiež zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,\nktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n35. Nemožno poprieť, že žalovaná 3/ výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe sledovala\nlegitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.\n35.1. Podstata dobrovoľnej dražby spočíva v dohode vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého\npredmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky\nzákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) vychádza z toho, že samotné uzatvorenie\nzmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša pre záložného veriteľa možnosť speňažiť záloh\nprostredníctvom dobrovoľnej dražby, pri čom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa\npotom odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého\nsvojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon\ndobrovoľnej dražby. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom\ndobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči\nvlastníkovi veci (porov. uznesenie ústavného súdu z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014).\n36. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej\nzmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá\nna svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.\n\n37. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je jediným prostriedkom nápravy a ochrany práva dotknutej\nosoby na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že o tom na\nzáklade podanej žaloby rozhodol súd a rozsudkom určil dražbu za neplatnú.\n38. Inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe je založený na uplatnení práva na súdnu\nochranu. Právna úprava vychádza z toho, že v prípade spochybnenia alebo absencie hmotnoprávnych\npodmienok výkonu dražby (záložného práva), alebo porušenia akýchkoľvek procesných pravidiel,\nnemožno dosiahnuť stav platnej dražby a právnym následkom úspechu v súdnom spore iniciovanom\ndražbou dotknutou osobou, je navrátenie do pôvodného stavu a prinavrátenie vlastníctva pôvodnému\nvlastníkovi.\n39. V danom prípade súdy za rozhodujúce z hľadiska posúdenia platnosti dobrovoľnej dražby považovali\nzistenie, že žalovaná 4/ v čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva nebola skutočným\nvlastníkom sporných nehnuteľností a tieto preto nemohli byť platne zaťažené záložným právom v\nprospech žalovanej 3/. Za dôležité považovali aj to, že žalobca sa určenia svojho vlastníckeho práva\nk sporným nehnuteľnostiam domáhal ešte pred konaním dražby. Prihliadli na právoplatné závery\nkonania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17C/24/2014, že podielovým spoluvlastníkom\npredmetných nehnuteľností spolu s matkou žalovanej 4/ bol práve žalobca, ktorý sa výsledkom dražby\ncítil dotknutý na svojich právach a v zákonnej prekluzívnej lehote riadne uplatnil právo na súdnu ochranu.\n40. Najvyšší súd už vo svojej rozhodovacej praxi vyslovil, že dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom\nnie je skutočný vlastník veci (alebo záložný veriteľ ako „zástupca“ skutočného vlastníka) je konaním,\nktoré sa vedie absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek\npredbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý\nje súkromnoprávnou osobou vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia\nzisku (porov. rozhodnutie z 18. decembra 2012 sp. zn. 2MCdo/20/2011, resp. nález ústavného súdu z\n13. apríla 2011 sp. zn. III. ÚS 448/2010).\n41. Práve o takú situáciu šlo aj v prípade žalobcu. Je pritom nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti\nvšetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 ústavy), aby mohlo konanie určitých subjektov zasahovať\ndo právneho postavenie tretej osoby bez jej súhlasu.\n42. Jedným z dôvodov, pre ktorý možno podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je\nneplatnosť záložnej zmluvy. V danej veci súdy dospeli k záveru, že zmluva o zriadení záložného\npráva medzi žalovanou 3/ ako záložným veriteľom a žalovanou 4/ ako záložcom bola absolútne\nneplatná v časti týkajúcej sa rozostavaných stavieb, lebo žalovaná 4/ nebola ich skutočným vlastníkom.\nÚlohou konajúcich súdov vo svetle garancie práva na prístup k súdu, bolo potom vysporiadať sa\ns tým, ako sa táto skutočnosť prejaví v právnej sfére vydražiteľa a žalobcu. Dospeli k záveru, že\njediným spravodlivým usporiadaním vzťahov bude vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby len v\nčasti týkajúcej sa sporných nehnuteľností. Vychádzali z toho, že práva žalobcu boli dotknuté len vo\nvzťahu k niektorým nehnuteľnostiam, preto nebolo možné žiadať určiť neplatnosť dražby aj ostatných\nnehnuteľností, vydražením ktorých žalobca nebol nijako dotknutý na svojich právach. Žalovaná 3/ s\ntýmito právnymi závermi nesúhlasila.\n43. Rozhodujúce z hľadiska právneho posúdenia tejto veci bolo zistenie súdov, že niektoré z dražených\nnehnuteľnosti nemohli byť spôsobilým predmetom dražby, lebo neboli platne zaťažené záložným\nprávom v prospech žalovanej 3/. Žalobca ako ich skutočný vlastník, ktorý sa vykonaním dražby týchto\nnehnuteľností cítil byť dotknutý na svojich právach, uplatnil nárok na určenie neplatnosti tejto časti\ndražby.\n44. Dovolací súd zdôrazňuje, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z. je jediným prípustným prostriedkom nápravy a ochrany práva ex post,\nktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných\n(skorších) právnych pomerov. Namieste je preto extenzívny výklad svedčiaci správnosti právneho\nposúdenia otázky prípustnosti vyslovenia len čiastočnej neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zo žiadneho\nustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. nevyplýva, že by dražba nemohla byť považovaná za neplatnú\nlen vo vzťahu k časti vydražených nehnuteľností, najmä ak nastane taká situácia ako v tomto prípade,\nže len časť z vydražených nehnuteľností je predmetom súdneho konania o určenie vlastníckeho práva\n\nk týmto nehnuteľnostiam. Bolo by teda nelogické a nesprávne, ak by osoby oprávnené na podanie\nžaloby o určenie neplatnosti dražby nemali možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby len\nvo vzťahu k tým vydraženým nehnuteľnostiam, ku ktorým im patrí vlastnícke právo alebo ku ktorým\nurčenia vlastníckeho práva sa podanou žalobou domáhajú, a zároveň by bolo rovnako nelogické a\nnesprávne, ak by zákon osobám oprávneným na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby prikazoval\npodať žalobu o určenie neplatnosti dražby vo vzťahu ku všetkým vydraženým nehnuteľnostiam, teda\naj vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde sa necítia byť na svojich právach dotknutí. Prijatie právneho\nnázoru dovolateľky, podľa ktorej žaloba žalobcu mala byť zamietnutá, by znamenalo flagrantné popretie\nprincípu spravodlivosti a ochrany vlastníckeho práva, za situácie, keď bolo nesporným, že predmetom\ndražby boli nehnuteľnosti nepatriace záložnému dlžníkovi a nezaťažené záložným právom. Zároveň,\nprijatím názoru, že súd by mal rozhodnúť o neplatnosti celej dražby, by bolo rozhodnuté v neprospech\ndovolateľky, jej právne postavenie by sa tým zhoršilo, čím by došlo k popretiu jedného z princípov\nopravného konania, ktorým je zákaz reformatio in peius.\n45. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky čl. 20 Ústavy nezaručuje právo\nnadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym\nporiadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v\nsúlade so zákonom. Takou situáciou je aj vyhlásenie dražby za neplatnú.\n46. V okolnostiach posudzovanej veci nebolo možné prehliadnuť dôvod neplatnosti dražby a nevyvodiť\nz neho predpokladané právne následky (§ 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.). Zároveň bolo treba\nvziať do úvahy, že určenie neplatnosti celej dražby by neprimerane zasiahlo do už existujúcich práv\nvydražiteľa resp. jeho právneho nástupcu. Za situácie, že zákon o možnosti vyhlásenia čiastočnej\nneplatnosti dobrovoľnej dražby mlčí, práve výklad, aký zvolili konajúce súdy, je výsledkom spravodlivého\nusporiadania vzťahov medzi žalobcom ako osobou dotknutou vykonaním dražby a vydražiteľom/jeho\nprávnym nástupcom. Predmetom dražby boli viaceré samostatné veci spôsobilé byť samostatným\npredmetom občianskoprávnych vzťahov. Bolo preto namieste posudzovať splnenie podmienok dražby\nvo vzťahu ku každej z nich samostatne. Napokon, dražbe vždy predchádza ohodnotenie predmetu\ndražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby; ak ide o nehnuteľnosť, ohodnotenie\nsa vykoná znaleckým posudkom. Vzájomným porovnaním všeobecnej hodnoty predmetu dražby a\nhodnoty výťažku pritom možno spoľahlivo ustáliť, aká konkrétna časť výťažku pripadá na ktorý konkrétny\npredmet dražby. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani argumentácia dovolateľky o nemožnosti určenia\nvýšky reštitučnej povinnosti, ktorá otázka, ako správne poukázal odvolací súd, nemôže mať vplyv na\nposudzovanie splnenia podmienok platnosti dražby.\n47. Zhrnúc vyššie uvedené, správny je právny záver odvolacieho súdu, že zákon nevylučuje vyhlásiť za\nneplatnú len časť dobrovoľnej dražby ohľadom len niektorých samostatných vecí, ktoré boli predmetom\ndražby. Opačný výklad by bol v rozpore s právom na súdnu ochranu a absolútne by vylúčil osobu, ktorá\nbola takouto dražbou dotknutá, z práva na uplatnenie jediného prostriedku nápravy a ochrany práva\nna zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby, a teda ochrany svojho vlastníckeho práva. V posudzovanej\nveci preto dovolací súd dospel k záveru o prípustnosti určenia čiastočnej neplatnosti dražby podľa §\n21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách aj v prípade, ak nejde o spoločnú dražbu\npodľa § 23 tohto zákona. Zákon nevylučuje vyhlásiť za neplatnú len časť dobrovoľnej dražby ohľadom\nlen niektorých samostatných vecí, ktoré boli predmetom dražby.\n48. Dovolací súd na podklade vyššie uvedeného konštatuje, že dovolanie žalovanej 3/ síce [v\nčasti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) v spojení s § 432 CSP] vyvolalo procesný\núčinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, jeho výsledok ale vedie k\nzáveru, že dovolanie nie je dôvodné, lebo právne posúdenie nastolenej právnej otázky (prípustnosti\nvyslovenia čiastočnej neplatnosti dobrovoľnej dražby) odvolacím súdom bolo správne. Keďže žalovaná\n3/ dovolaním napadla vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, dovolací súd jej dovolanie ako celok\npodľa § 448 CSP zamietol.\n49. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.\n1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Dovolací súd stranám ani intervenientke na strane žalovaného 1/ náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal, lebo dospel k záveru, že im žiadne preukázateľné trovy dovolacieho\nkonania nevznikli (R 72/2018).\n\n50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v časti týkajúcej sa rozostavaných stavieb, ktoré záložca zaťažil záložným právom v prospech záložnej veriteľky, hoci nebol ich skutočným vlastníkom – podielovým spoluvlastníkom bol žalobca, čo bolo právoplatne určené v inom konaní. Súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli, pretože záložná zmluva bola v tejto časti absolútne neplatná a zákon nevylučuje čiastočnú neplatnosť dražby. Záložná veriteľka v dovolaní namietala vadu podľa § 420 písm. f) CSP (nevysporiadanie sa s jej dobromyseľnosťou a nevykonanie testu proporcionality) a nesprávne právne posúdenie dosiaľ neriešenej otázky, či možno určiť čiastočnú neplatnosť dražby nehnuteľností mimo spoločnej dražby podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z. z. Najvyšší súd vadu zmätočnosti nezistil – odôvodnenie rozhodnutí v ich organickej jednote bolo dostatočné a súdy test proporcionality fakticky vykonali, hoci ho tak formálne neoznačili; v tejto časti dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Vo veci samej potvrdil záver, že čiastočná neplatnosť dobrovoľnej dražby je prípustná, lebo ide o jediný prostriedok ochrany dotknutej osoby, zákon ju nevylučuje, opačný výklad by odporoval právu na súdnu ochranu a vyslovenie neplatnosti celej dražby by porušilo zákaz reformatio in peius; dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.", "pravna_veta": "Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nevylučuje, aby súd na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 tohto zákona určil neplatnosť dobrovoľnej dražby len v časti týkajúcej sa niektorých samostatných vecí, ktoré boli predmetom dražby, a to aj vtedy, ak nejde o spoločnú dražbu podľa § 23 zákona. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je jediným prostriedkom nápravy a ochrany práva osoby dotknutej dražbou, preto je namieste jej extenzívny výklad; opačný výklad by bol v rozpore s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a nútil by dotknutú osobu napádať aj dražbu vecí, ktorými na svojich právach dotknutá nebola. Ak boli predmetom dražby viaceré samostatné veci, splnenie podmienok dražby sa posudzuje vo vzťahu ku každej z nich osobitne; otázka určenia rozsahu vzájomnej reštitučnej povinnosti nemá vplyv na posúdenie platnosti dražby.", "ustanovenia": ["§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "§ 23 zákona č. 527/2002 Z. z.", "§ 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.", "§ 151b OZ", "§ 137 písm. d) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["dobrovoľná dražba", "neplatnosť dražby", "čiastočná neplatnosť dražby", "záložné právo", "záložná zmluva", "právo na súdnu ochranu", "test proporcionality", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}